Videl som tu veľa člankov o tom že to a tamto sa musí predať či už pri vyradení alebo normalnom predaji majetku za cenu obvyklú a ak to bude predané pod cenu daňový úrad to dodaní. A že treba znalecké posudky a pod. Mam pocit že medzi domacimi subjektami ( či uz závislými alebo akýmikoľvek) možem predať alebo vyradiť predajom majetok z hľadiska daní v pohode za akúkoľvek cenu, čiže aj pod cenu aj za korunu. Až na situáciu v §22 5,6 zakona o DPH nijaký članok nerieší cenu obvyklú medzi domacimi subjektami a tým padom to možem naozaj predávať za akukolvek cenu (podcenu). V zákone o dani z príjmov a aj DPH to medzi domácimi subjektami všetko vypadlo a okrem tej jednej vynimky riešia sa iba vzťahy so zahraničnými závislými osobami. Mám pravdu? Ak nie napište mi nejaký citát zo zákona ktorý mi odporuje.
Máš aj nemáš. Všetko závisí od konkrétneho posúdenia správcu dane - § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.:
"Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo".
Zákon o dani z príjmov v § 2 písm. n) definuje závislú osobu ako osobu blízku alebo osobu ekonomicky, personálne alebo inak prepojenú osobu.
A v zmysle § 2 písm. p) ZDP sa pod iným prepojením chápe obchodný vzťah vytvorený len na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty.
Takže mne sa skôr zdá byť ako mýtus názor, že sa môže predať hocikomu hocičo za hocijakú cenu. Bejvávalo.... aj keď pri dostatku "politickej vôle" všetkých zainteresovaných prejde aj dnes všeličo. Ale v postavení bežného daňovníka by som sa nato príliš nespoliehal :)

no jo v niecom mas pravdu, dobra citacia-takuto nejaku debatu som chcel vyprovokovat, aj ked to ze chcem niekomu predat nieco za korunu je bez urazky danovych uradov moja vec, viem ze to mozu vnimat ako znizenie dani podla toho paragrafu o inom prepojeni, ale je tu aj moje pravo slobodne sa rozhodnut komu co predam za kolko a hlavne ked sa to netyka zavislej osoby ale iba obchodneho vztahu a preco by som mal za vyssiu sumu ked chcem za taku ako som sa s dotycnym dohodol ,cize za korunu? len aby som zaplatil dane? aj ked to naozaj za tu korunu predam a iba tu korunu dostanem? kludne by som danovy urad dal na sud za to ze posliapavaju moje pravo. Kludne reagujte paragrafovo aj dalsi, lebo toto je tusim vecna dilema, ktora nie je vobec zakonom doriesena a kazdy len tape.

... aj ked to ze chcem niekomu predat nieco za korunu je bez urazky danovych uradov moja vec.... ale je tu aj moje pravo slobodne sa rozhodnut komu co predam za kolko a hlavne ked sa to netyka zavislej osoby ale iba obchodneho vztahu a preco by som mal za vyssiu sumu ked chcem za taku ako som sa s dotycnym dohodol ,cize za korunu
Nie je to celkom také jednoduché a správca dane je zo zákona povinný posudzovať veci vo všetkých súvislostiach. Napr. kúpiš v marci auto za 1 mil. Sk, v jeseni ho predáš za korunu. Ale keďže v zmysle § 19 ods. 3 písm. b) ZDP je pri predaji daňovým výdavkom zostatková cena predaného DHM bez ohľadu na výšku príjmu z predaja, "vyrobíš" si daňovú stratu 999 tis. Sk. Čiže môžeš mať čistý príjem 999 tis. Sk bez akejkoľvek dane. A v tom je problém, nie v tej 1 korune. Navyše je tu podozrenie, že namiesto tej jednej koruny na papieri dostaneš "keš" trošku inú sumu. A celé to vyzerá ako vyšité na to prepojenie za účelom zníženia dane. Alebo je podľa Teba normálne predávať miliónové auto za korunu ?

Aj ja by som sa zapojil do tejto velmi peknej témy.
Andrej_rv uviedol velmi pekný príklad na to, kde by sa dal daný paragraf aplikovať. Ale stretávam sa tu s názorom, že to treba prehodnocovať vždy a to by som sa zase priklonil k aleanovi1. Ide mi napr. o debatu, kde sa rozoberá za akú cenu som povinný predať auto po skončení leasingu? Väčšina názorov je takých že vypracovať znalecký posudok, ale načo ??? V tomto prípade by som sa predsa mohol rozhodnúť či auto predám za korunu alebo za 400.000,- alebo za 800.000,- ak jeho pôvodná hodnora bola povedzme cez milión. Alebo snáď nie? Veď auto sa odpisovalo, používalo a jeho zostatková cena je 0. Mne je ako firme na nič a chcem nové, nakoľko tomuto už povedzme v rámci bezpečnosti nedôverujem. Myslíte, že aj tu by DU skúmal cenu obvyklú, len preto aby som viac zdanil z predaja?

rad by som k tomuto nazoru pridal par osobnych postrehov:


"Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo".

§2 ods.1 ale hovori, ze "V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní" - za pravo danoveho subjektu by som rozhodne povazoval aj pravo rozhodnut sa, ze vec predam pod cenu obvyklu...


Zákon o dani z príjmov v § 2 písm. n) definuje závislú osobu ako osobu blízku alebo osobu ekonomicky, personálne alebo inak prepojenú osobu.
A v zmysle § 2 písm. p) ZDP sa pod iným prepojením chápe obchodný vzťah vytvorený len na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty.

ano, zakon sice definuje zavislu osobu (dokonca by som povedal, ze v pism. p/ az nespravodlivo - definicia vzťah vytvorený len na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty moze byt podla mojho nazoru az zneuzita - niekedy je subjekt rad, ak sa tovaru zbavi aspon za nejaku cenu...), avsak dalej v zakone nehovori o uprave cien medzi tuzemskymi zavislymi osobami, len medzi zahranicnymi...

k tym cenam obvyklym mi napada takyto priklad z praxe:

-obchodnik s modnym oblecenim nakupi kolekciu v roku 2005 za 1 000 000 Sk, za rok preda tovar v hodnote 800 000 Sk za trzbu 1 600 000 Sk. tovar co mu zostal sa v roku 2006 stane starou kolekciou - takuto nevie predat so ziskom a okrem toho jej vedenie v sortimente by mu kazilo meno. tak najde ineho obchodnika, ktory je ochotny tuto kolekciu (v hodnote 200 000 Sk podotykam) kupit za 100 000 Sk.
- vznikol vztah vytvoreny len za ucelom znizenia zakladu dane?

ja si myslim, ze rozhodne nie. obchodnik sa rozhodol, ze radsej tovar preda pod cenu a aspon nieco utrzi, ako by sa tovar uplne znehodnotil. koniec-koncov, celkova trzba za tovar bola 1 700 000 Sk, pricom naklady na nakup boli 1 000 000 Sk...

Pred 5 rokmi pri daňovej kontrole: spoločník a konateľ v jednej osobe poskytoval spoločnosti krátkodobé bezúročné pôžičky (všetci poznáme: pokladňa vykazuje mínus, nuž sa vložia osobné peniaze a keď je hotovosti dosť, zase sa vyberú, a takto aj 20 x za rok). Kontrola to posúdila takto: keďže to bolo bezúročne, tak to bola cena neobvyklá na trhu a pre spoločnosť to bol nepeňažný príjem, pretože všade inde by musela zaplatiť úroky. Zobrali sa úrokové sadzby Slovenskej sporiteľne, vyčíslil sa obvyklý úrok a z toho daň + pokluta + úroky z omeškania....
A ako budete tieto pôžičky tento rok posudzovať vy?

Pred 5 rokmi pri daňovej kontrole: spoločník a konateľ v jednej osobe poskytoval spoločnosti krátkodobé bezúročné pôžičky (všetci poznáme: pokladňa vykazuje mínus, nuž sa vložia osobné peniaze a keď je hotovosti dosť, zase sa vyberú, a takto aj 20 x za rok). Kontrola to posúdila takto: keďže to bolo bezúročne, tak to bola cena neobvyklá na trhu a pre spoločnosť to bol nepeňažný príjem, pretože všade inde by musela zaplatiť úroky. Zobrali sa úrokové sadzby Slovenskej sporiteľne, vyčíslil sa obvyklý úrok a z toho daň + pokluta + úroky z omeškania....
A ako budete tieto pôžičky tento rok posudzovať vy?

blska, ale pred 5 rokmi bolo v zakone priamo uvedene, ze obchody medzi zavislymi osobami sa musia riadit cenou obvyklou. v teraz platnom zakone je toto riesene len vo vztahu k "zahranicnym zavislym osobam"...

blska, ale pred 5 rokmi bolo v zakone priamo uvedene, ze obchody medzi zavislymi osobami sa musia riadit cenou obvyklou. v teraz platnom zakone je toto riesene len vo vztahu k "zahranicnym zavislym osobam"...

Ahoj, chápem Ťa dobre, že pri súčasnom znení daňových zákonov je teda možné aj medzi prepojenými osobami poskytnúť bezúročnú pôžičku?
pls, mohol by si mi poskytnúť aj poukaz na konkrétne znenie zákona, z daňových vecí som trochu dosť mimo:rolleyes: , veľmi pekne vopred ďakujem.

Ja som k tomu našla len § 17 ods. 5 zákona o dzp a tam sa hovorí len o zahraničných závislých osobách, presne ako píšeš, len či som niečo neprehliadla.



dana:)

K tejto téme prispejem tiež svojím názorom.

Poraďák aleano1 má v podstate pravdu. To čo vložil do diskusie andrej_rv je výsledkom praxe.

Včera som bol na školení k daniam, aby som si osviežil niektoré dôležité veci na ktoré sa zabúda. Lektorka medzi iným pripomenula, tiež skutočnosť, že už nám s textov daňových zákonov vypdali termíny osoby blízke. ALE že je to hlavne pre vzťahy keď zamestnávateľ dá zľavu svojim zamestnancom na tovary prípadne služby, čo treba uvítať.

Tu dodám ak sa opäť zaužíva prax podľa aleano1 bez hranice na mieru slušnosti opäť dostaneme blízke osoby do zákona a to predsa nechceme.

Boli časy keď z repre sme mohli odpočítať DPH. Bolo to fajn, káva nejaký dobrý koňak sa touto cestou dostal do účtovníctva. ALE NEPOZNALI SME MIERU a z repre DPH už nikdy asi neodpočítame. A to len preto, že niektorí podnikatelia si mysleli, že alkohol na celú svadbu dať ako repre vo svojej firme je normálne.

PRESADZUJME slušnosť aj v daniach.

apo

Že sa zmenil zákon, našťastie, viem. Chcela som len ilustrovať, že cena obvyklá nie je mýtus a môže prekvapiť aj tam, kde by to laik vskutku nečakal!
Ťažko sa mi vysvetľovalo podnikateľovi, že ide platiť pokutu, pretože za úver zaplatil menej ako mohol!