Jozef Mihál
16.10.06,17:08
Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia (§ 55 zákona), pričom výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Spočítať vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnuté v rozhodujúcom období by nemal byť problém.
Príklad
Pani Kveta je zamestnaná v spoločnosti Alfa od 1.11.2006. V prípade ochorenia, potreby ošetrovania dieťaťa atď., ku ktorému dôjde v roku 2008, je jej rozhodujúce obdobie dané ako rok 2007. Pri výpočte denného vymeriavacieho základu spočítame mesačné vymeriavacie základy z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie za rok 2007.
Pozor však v prípade poistenca, ktorý má viacero nemocenských poistení. Podľa § 138 ods.16 zákona, poistné, ktorá poistenec zaplatí, nesmie byť v úhrne vypočítané zo sumy vyššej, ako je maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie (v čase od 1.7.2007 do 30.6.2008 ide o sumu 28142 Sk). Napríklad ak má poistenec dve zamestnania, tak v tom zamestnaní, v ktorom dosahuje vyšší vymeriavací základ, platí on i jeho zamestnávateľ poistné z tohto základu (až do výšky základu 28142 Sk). V druhom zamestnaní platí poistenec poistné len zo sumy, ktorá pri započítaní základu v prvom zamestnaní nesmie prekročiť 28142 Sk. Druhý zamestnávateľ však platí poistné z celého základu dosiahnutého v druhom zamestnaní, kde sa samotná suma tohto základu ohraničuje sumou 28142 Sk. V druhom zamestnaní preto môže dôjsť k situácií, kedy zamestnanec zaplatí poistné z nižšej sumy, ako zamestnávateľ. Do súčtu vymeriavacích základov pri výpočte denného vymeriavacieho základu za druhé zamestnanie sa však započítava vymeriavací základ zamestnanca, nie zamestnávateľa.
Príklad
Pán Karol je od 1.1.2004 zamestnancom spoločnosti Alfa. Od 1.7.2007 sa zamestnal na kratší pracovný čas v spoločnosti Beta. V spoločnosti Beta má plat nižší, ako v spoločnosti Alfa.
Napríklad za mesiac júl 2007 mal príjem započítavaný do vymeriavacieho základu v spoločnosti Alfa vo výške 20000 Sk – nemocenské poistenie platil on, i spoločnosť Alfa zo sumy 20000 Sk.
V spoločnosti Beta mal za júl 2007 príjem započítavaný do vymeriavacieho základu vo výške 10000 Sk. On ako zamestnanec zaplatil nemocenské poistenie len zo sumy 8142 Sk, pretože v súčte v oboch zamestnaniach nesmie prekročiť jeho vymeriavací základ maximum a to bolo v júli 2007 dané ako suma 28142 Sk. Spoločnosť Beta ako zamestnávateľ však zaplatila nemocenské poistenie zo sumy celých 10000 Sk.
V prípade ochorenia, potreby ošetrovania dieťaťa atď., ku ktorému dôjde v roku 2008, bude mať pán Karol nárok na nemocenské dávky z dvoch nemocenských poistení zamestnanca.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet nemocenských dávok z nemocenského poistenia v spoločnosti Alfa bude celý rok 2007. Pri výpočte denného vymeriavacieho základu spočítame mesačné vymeriavacie základy z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie za rok 2007. Napríklad za mesiac júl 2007 (viď vyššie) započítame 20000 Sk.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet nemocenských dávok z nemocenského poistenia v spoločnosti Beta bude obdobie od 1.7.2007 do konca roka 2007. Pri výpočte denného vymeriavacieho základu do súčtu mesačných vymeriavacích základov započítame za júl 2007 sumu 8142 Sk – sumu, z ktorej platil poistné zamestnanec a nie sumu 10000 Sk, teda nie sumu, z ktorej platil poistné zamestnávateľ.
Ďalej sa spočíta počet (kalendárnych) dní rozhodujúceho obdobia. Pozor, podľa § 54 ods.6 zákona sa od počtu dní rozhodujúceho obdobia odpočítajú počty dní období, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a období prerušenia povinného nemocenského poistenia.
Podľa § 140 zákona zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie:
v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného alebo má nariadené karanténne opatrenie ak sa zamestnancovi počas týchto období neposkytuje plat alebo služobný príjem,
v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,
od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné a v období trvania štrajku.Podľa § 26 zákona zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie:
v období kedy čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy (okrem obdobia štrajku),
v období, kedy je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo na výkon odborovej funkcie atď., ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
v období neospravedlnenej neprítomnosti v práci,
v období, kedy je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
v období, kedy čerpá rodičovskú dovolenku (a nemá nárok na materské),
od 11.dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.Povinne nemocensky poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie:
v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie,
v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa, potreby ošetrovania alebo starostlivosti.Povinne nemocensky poistenej SZČO sa prerušuje povinné nemocenské poistenie:
v období, kedy je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej SZČO,
od 11.dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.Dobrovoľne nemocensky poistená osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie:
v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské,
v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa, potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
v období, počas ktorého vykonáva základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách a civilnú službu.Pozn.: V prípade dobrovoľného nemocenského poistenia neexistuje pojem „prerušenia dobrovoľného nemocenského poistenia“.
Príklad
Pani Ľudmila vznikol pracovný pomer v spoločnosti Alfa od 1.1.2005. Pani Ľudmila je práceneschopná od 9.10.2008.
Rozhodujúce obdobie je rok 2007.
Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých pani Ľudmila platila poistné na nemocenské poistenie v roku 2007, je suma 200000 Sk.
Rok 2007 mal 365 dní. Od toho počtu dní odpočítame dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dni prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca.
V roku 2007 bola pani Ľudmila práceneschopná od 3.10.2007 do 26.10.2007 (24 dní). Od 27.12.2007 do 30.12.2007 čerpala neplatené voľno (4 dni).
Odpočítame teda 24 dní (práceneschopnosť) a 4 dni (neplatené voľno). Zostane 337 dní.
Výpočet denného vymeriavacieho základu: 200000 Sk / 337 dní = 593,4718100... Sk
Výsledok zaokrúhlime na 4 desatinné miesta nahor: 593,4719 Sk
Príklad
Pán Ľuboš je povinne nemocensky poistený ako SZČO od 1.7.2007. Pán Ľuboš je práceneschopný od 11.10.2008.
Rozhodujúce obdobie je obdobie od 1.7.2007 do konca roka 2007.
Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých pán Ľuboš platil poistné na nemocenské poistenie v roku 2005, je suma 3 x 7600+ 3 x 8100 = 47100 Sk (poistné platil z povinného minimálneho vymeriavacieho základu).
Obdobie od 1.7.2007 do konca roka 2007 má 184 dní. Od toho počtu dní odpočítame dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dni prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO.
V uvedenom období pán Ľuboš ošetroval chorého syna v čase od 26.9.2007 do 7.10.2007. Počas prvých 10 dní ošetrovania nie je povinnosť platiť poistné, od 11-ho dňa dochádza k prerušeniu povinného nemocenského poistenia SZČO (2 dni).
Odpočítame teda spolu 12 dní. Zostane 172 dní.
Výpočet denného vymeriavacieho základu: 47100 Sk / 172 dní = 273,837209... Sk
Výsledok zaokrúhlime na 4 desatinné miesta nahor: 273,8371 Sk
Príklad
Študentka Libuša sa prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 1.12.2007. Určila si vymeriavací základ v maximálnej možnej výške, tj. vo výške 28142 Sk. Od 1.1.2008 zmenila svoj vymeriavací základ na sumu 8100 Sk.
Libuša v decembri 2007 otehotnela. Lekár určil dátum pôrodu na 15.9.2008.
Libuša požiada o materské k 1.8.2008. Nárok na materské mať bude, pretože od 1.12.2007 do predpokladaného dňa pôrodu prešlo viac ako 270 dní.
Rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2007.
Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých Libuša platila poistné na nemocenské poistenie v uvedenom období je suma 1 x 28142 = 28142 Sk.
Obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2007 má 31 dní. Od toho počtu dní by sme odpočítali dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie – také dni však neboli.
Výpočet denného vymeriavacieho základu: 28142 Sk / 31 dní = 907,8065 Sk.
Pripomeňme, že Libuša bude dostávať materské vo výške 55% z denného vymeriavacieho základu, tj. približne 500 Sk na deň.
ZSP_§55
Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia (§ 55 zákona), pričom výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Spočítať vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnuté v rozhodujúcom období by nemal byť problém.
[B]Príklad
Pani Kveta je zamestnaná v spoločnosti Alfa od 1.11.2004. V prípade ochorenia, potreby ošetrovania dieťaťa atď., ku ktorému dôjde v roku 2006, je jej rozhodujúce obdobie dané ako rok 2005. Pri výpočte denného vymeriavacieho základu spočítame mesačné vymeriavacie základy z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie za rok 2005.
Pozor však v prípade poistenca, ktorý má viacero nemocenských poistení. Podľa § 138 ods.16 zákona, poistné, ktorá poistenec zaplatí, nesmie byť v úhrne vypočítané zo sumy vyššej, ako je maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie (v čase od 1.7.2006 do 30.6.2007 ide o sumu 25911 Sk). Napríklad ak má poistenec dve zamestnania, tak v tom zamestnaní, v ktorom dosahuje vyšší vymeriavací základ, platí on i jeho zamestnávateľ poistné z tohto základu (až do výšky základu 25911 Sk). V druhom zamestnaní platí poistenec poistné len zo sumy, ktorá pri započítaní základu v prvom zamestnaní nesmie prekročiť 25911 Sk. Druhý zamestnávateľ však platí poistné z celého základu dosiahnutého v druhom zamestnaní, kde sa samotná suma tohto základu ohraničuje sumou 25911 Sk. V druhom zamestnaní preto môže dôjsť k situácií, kedy zamestnanec zaplatí poistné z nižšej sumy, ako zamestnávateľ. Do súčtu vymeriavacích základov pri výpočte denného vymeriavacieho základu za druhé zamestnanie sa však započítava vymeriavací základ zamestnanca, nie zamestnávateľa.
Príklad
Pán Karol je od 1.1.2002 zamestnancom spoločnosti Alfa. Od 1.7.2005 sa zamestnal na kratší pracovný čas v spoločnosti Beta. V spoločnosti Beta má plat nižší, ako v spoločnosti Alfa.
Napríklad za mesiac júl 2005 mal príjem započítavaný do vymeriavacieho základu v spoločnosti Alfa vo výške 20000 Sk – nemocenské poistenie platil on, i spoločnosť Alfa zo sumy 20000 Sk.
V spoločnosti Beta mal za júl 2005 príjem započítavaný do vymeriavacieho základu vo výške 10000 Sk. On ako zamestnanec zaplatil nemocenské poistenie len zo sumy 3738 Sk, pretože v súčte v oboch zamestnaniach nesmie prekročiť jeho vymeriavací základ maximum a to bolo v júli 2005 dané ako suma 23738 Sk. Spoločnosť Beta ako zamestnávateľ však zaplatila nemocenské poistenie zo sumy celých 10000 Sk.
V prípade ochorenia, potreby ošetrovania dieťaťa atď., ku ktorému dôjde v roku 2006, bude mať pán Karol nárok na nemocenské dávky z dvoch nemocenských poistení zamestnanca.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet nemocenských dávok z nemocenského poistenia v spoločnosti Alfa bude celý rok 2005. Pri výpočte denného vymeriavacieho základu spočítame mesačné vymeriavacie základy z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie za rok 2005. Napríklad za mesiac júl 2005 (viď vyššie) započítame 20000 Sk.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet nemocenských dávok z nemocenského poistenia v spoločnosti Beta bude obdobie od 1.7.2005 do konca roka 2005. Pri výpočte denného vymeriavacieho základu do súčtu mesačných vymeriavacích základov započítame za júl 2005 sumu 3738 Sk – sumu, z ktorej platil poistné zamestnanec a nie sumu 10000 Sk, teda nie sumu, z ktorej platil poistné zamestnávateľ.
Ďalej sa spočíta počet (kalendárnych) dní rozhodujúceho obdobia. Pozor, podľa § 54 ods.6 zákona sa od počtu dní rozhodujúceho obdobia odpočítajú počty dní období, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a období prerušenia povinného nemocenského poistenia.
Podľa § 140 zákona zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie:
- v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného alebo má nariadené karanténne opatrenie ak sa zamestnancovi počas týchto období neposkytuje plat alebo služobný príjem,
- v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,
- od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
- v období, počas ktorého vykonáva základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách a civilnú službu,
- v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné.
Podľa § 26 zákona zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie:
- v období kedy čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy,
- v období, kedy je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo na výkon odborovej funkcie atď., ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
- v období neospravedlnenej neprítomnosti v práci,
- v období, kedy je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
- v období, kedy čerpá rodičovskú dovolenku (a nemá nárok na materské),
- od 11.dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
- odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
Povinne nemocensky poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie:
- v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie,
- v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
- od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa, potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
- v období, počas ktorého vykonáva základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách a civilnú službu.
Povinne nemocensky poistenej SZČO sa prerušuje povinné nemocenské poistenie:
- v období, kedy je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
- v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej SZČO,
- od 11.dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
- odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie:
- v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské,
- v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
- od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa, potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
- v období, počas ktorého vykonáva základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách a civilnú službu.
Pozn.: V prípade dobrovoľného nemocenského poistenia neexistuje pojem „prerušenia dobrovoľného nemocenského poistenia“.
Príklad
Pani Ľudmila vznikol pracovný pomer v spoločnosti Alfa od 1.1.2003. Pani Ľudmila je práceneschopná od 9.10.2006.
Rozhodujúce obdobie je rok 2005.
Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých pani Ľudmila platila poistné na nemocenské poistenie v roku 2005, je suma 200000 Sk.
Rok 2005 mal 365 dní. Od toho počtu dní odpočítame dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dni prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca.
V roku 2005 bola pani Ľudmila práceneschopná od 3.10.2005 do 26.10.2005 (24 dní). Od 27.12.2005 do 30.12.2005 čerpala neplatené voľno (4 dni).
Odpočítame teda 24 dní (práceneschopnosť) a 4 dni (neplatené voľno). Zostane 337 dní.
Výpočet denného vymeriavacieho základu: 200000 Sk / 337 dní = 593,4718100... Sk
Výsledok zaokrúhlime na 4 desatinné miesta nahor: 593,4719 Sk
Príklad
Pán Ľuboš je povinne nemocensky poistený ako SZČO od 1.7.2005. Pán Ľuboš je práceneschopný od 11.10.2006.
Rozhodujúce obdobie je obdobie od 1.7.2005 do konca roka 2005.
Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých pán Ľuboš platil poistné na nemocenské poistenie v roku 2005, je suma 3 x 6500 + 3 x 6900 = 40200 Sk (poistné platil z povinného minimálneho vymeriavacieho základu).
Obdobie od 1.7.2005 do konca roka 2005 má 184 dní. Od toho počtu dní odpočítame dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dni prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO.
V uvedenom období pán Ľuboš ošetroval chorého syna v čase od 26.9.2005 do 7.10.2005. Počas prvých 10 dní ošetrovania nie je povinnosť platiť poistné, od 11-ho dňa dochádza k prerušeniu povinného nemocenského poistenia SZČO (2 dni).
Odpočítame teda spolu 12 dní. Zostane 172 dní.
Výpočet denného vymeriavacieho základu: 40200 Sk / 172 dní = 233,720930... Sk
Výsledok zaokrúhlime na 4 desatinné miesta nahor: 233,7210 Sk
Príklad
Študentka Libuša sa prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 1.10.2006. Určila si vymeriavací základ v maximálnej možnej výške, tj. vo výške 25911 Sk. Od 1.1.2007 zmenila svoj vymeriavací základ na sumu 7600 Sk.
Libuša v decembri 2006 otehotnela. Lekár určil dátum pôrodu na 15.9.2007.
Libuša požiada o materské k 1.8.2007. Nárok na materské mať bude, pretože od 1.10.2006 do predpokladaného dňa pôrodu prešlo viac ako 270 dní.
Rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.10.2006 do 31.12.2006.
Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých Libuša platila poistné na nemocenské poistenie v uvedenom období je suma 3 x 25911 = 77733 Sk.
Obdobie od 1.10.2006 do 31.12.2006 má 92 dní. Od toho počtu dní by sme odpočítali dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie – také dni však neboli.
Výpočet denného vymeriavacieho základu: 77733 Sk / 92 dní = 844,923913... Sk
Výsledok zaokrúhlime na 4 desatinné miesta nahor: 844,9240 Sk.
Pripomeňme, že Libuša bude dostávať materské vo výške 55% z denného vymeriavacieho základu, tj. približne 464,70 Sk na deň.
ZSP_§55
Spočítať vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnuté v rozhodujúcom období by nemal byť problém.
Príklad
Pani Kveta je zamestnaná v spoločnosti Alfa od 1.11.2006. V prípade ochorenia, potreby ošetrovania dieťaťa atď., ku ktorému dôjde v roku 2008, je jej rozhodujúce obdobie dané ako rok 2007. Pri výpočte denného vymeriavacieho základu spočítame mesačné vymeriavacie základy z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie za rok 2007.
Pozor však v prípade poistenca, ktorý má viacero nemocenských poistení. Podľa § 138 ods.16 zákona, poistné, ktorá poistenec zaplatí, nesmie byť v úhrne vypočítané zo sumy vyššej, ako je maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie (v čase od 1.7.2007 do 30.6.2008 ide o sumu 28142 Sk). Napríklad ak má poistenec dve zamestnania, tak v tom zamestnaní, v ktorom dosahuje vyšší vymeriavací základ, platí on i jeho zamestnávateľ poistné z tohto základu (až do výšky základu 28142 Sk). V druhom zamestnaní platí poistenec poistné len zo sumy, ktorá pri započítaní základu v prvom zamestnaní nesmie prekročiť 28142 Sk. Druhý zamestnávateľ však platí poistné z celého základu dosiahnutého v druhom zamestnaní, kde sa samotná suma tohto základu ohraničuje sumou 28142 Sk. V druhom zamestnaní preto môže dôjsť k situácií, kedy zamestnanec zaplatí poistné z nižšej sumy, ako zamestnávateľ. Do súčtu vymeriavacích základov pri výpočte denného vymeriavacieho základu za druhé zamestnanie sa však započítava vymeriavací základ zamestnanca, nie zamestnávateľa.
Príklad
Pán Karol je od 1.1.2004 zamestnancom spoločnosti Alfa. Od 1.7.2007 sa zamestnal na kratší pracovný čas v spoločnosti Beta. V spoločnosti Beta má plat nižší, ako v spoločnosti Alfa.
Napríklad za mesiac júl 2007 mal príjem započítavaný do vymeriavacieho základu v spoločnosti Alfa vo výške 20000 Sk – nemocenské poistenie platil on, i spoločnosť Alfa zo sumy 20000 Sk.
V spoločnosti Beta mal za júl 2007 príjem započítavaný do vymeriavacieho základu vo výške 10000 Sk. On ako zamestnanec zaplatil nemocenské poistenie len zo sumy 8142 Sk, pretože v súčte v oboch zamestnaniach nesmie prekročiť jeho vymeriavací základ maximum a to bolo v júli 2007 dané ako suma 28142 Sk. Spoločnosť Beta ako zamestnávateľ však zaplatila nemocenské poistenie zo sumy celých 10000 Sk.
V prípade ochorenia, potreby ošetrovania dieťaťa atď., ku ktorému dôjde v roku 2008, bude mať pán Karol nárok na nemocenské dávky z dvoch nemocenských poistení zamestnanca.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet nemocenských dávok z nemocenského poistenia v spoločnosti Alfa bude celý rok 2007. Pri výpočte denného vymeriavacieho základu spočítame mesačné vymeriavacie základy z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie za rok 2007. Napríklad za mesiac júl 2007 (viď vyššie) započítame 20000 Sk.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet nemocenských dávok z nemocenského poistenia v spoločnosti Beta bude obdobie od 1.7.2007 do konca roka 2007. Pri výpočte denného vymeriavacieho základu do súčtu mesačných vymeriavacích základov započítame za júl 2007 sumu 8142 Sk – sumu, z ktorej platil poistné zamestnanec a nie sumu 10000 Sk, teda nie sumu, z ktorej platil poistné zamestnávateľ.
Ďalej sa spočíta počet (kalendárnych) dní rozhodujúceho obdobia. Pozor, podľa § 54 ods.6 zákona sa od počtu dní rozhodujúceho obdobia odpočítajú počty dní období, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a období prerušenia povinného nemocenského poistenia.
Podľa § 140 zákona zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie:
v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného alebo má nariadené karanténne opatrenie ak sa zamestnancovi počas týchto období neposkytuje plat alebo služobný príjem,
v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,
od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné a v období trvania štrajku.Podľa § 26 zákona zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie:
v období kedy čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy (okrem obdobia štrajku),
v období, kedy je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo na výkon odborovej funkcie atď., ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
v období neospravedlnenej neprítomnosti v práci,
v období, kedy je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
v období, kedy čerpá rodičovskú dovolenku (a nemá nárok na materské),
od 11.dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.Povinne nemocensky poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie:
v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie,
v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa, potreby ošetrovania alebo starostlivosti.Povinne nemocensky poistenej SZČO sa prerušuje povinné nemocenské poistenie:
v období, kedy je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej SZČO,
od 11.dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.Dobrovoľne nemocensky poistená osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie:
v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské,
v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa, potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
v období, počas ktorého vykonáva základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách a civilnú službu.Pozn.: V prípade dobrovoľného nemocenského poistenia neexistuje pojem „prerušenia dobrovoľného nemocenského poistenia“.
Príklad
Pani Ľudmila vznikol pracovný pomer v spoločnosti Alfa od 1.1.2005. Pani Ľudmila je práceneschopná od 9.10.2008.
Rozhodujúce obdobie je rok 2007.
Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých pani Ľudmila platila poistné na nemocenské poistenie v roku 2007, je suma 200000 Sk.
Rok 2007 mal 365 dní. Od toho počtu dní odpočítame dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dni prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca.
V roku 2007 bola pani Ľudmila práceneschopná od 3.10.2007 do 26.10.2007 (24 dní). Od 27.12.2007 do 30.12.2007 čerpala neplatené voľno (4 dni).
Odpočítame teda 24 dní (práceneschopnosť) a 4 dni (neplatené voľno). Zostane 337 dní.
Výpočet denného vymeriavacieho základu: 200000 Sk / 337 dní = 593,4718100... Sk
Výsledok zaokrúhlime na 4 desatinné miesta nahor: 593,4719 Sk
Príklad
Pán Ľuboš je povinne nemocensky poistený ako SZČO od 1.7.2007. Pán Ľuboš je práceneschopný od 11.10.2008.
Rozhodujúce obdobie je obdobie od 1.7.2007 do konca roka 2007.
Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých pán Ľuboš platil poistné na nemocenské poistenie v roku 2005, je suma 3 x 7600+ 3 x 8100 = 47100 Sk (poistné platil z povinného minimálneho vymeriavacieho základu).
Obdobie od 1.7.2007 do konca roka 2007 má 184 dní. Od toho počtu dní odpočítame dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dni prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO.
V uvedenom období pán Ľuboš ošetroval chorého syna v čase od 26.9.2007 do 7.10.2007. Počas prvých 10 dní ošetrovania nie je povinnosť platiť poistné, od 11-ho dňa dochádza k prerušeniu povinného nemocenského poistenia SZČO (2 dni).
Odpočítame teda spolu 12 dní. Zostane 172 dní.
Výpočet denného vymeriavacieho základu: 47100 Sk / 172 dní = 273,837209... Sk
Výsledok zaokrúhlime na 4 desatinné miesta nahor: 273,8371 Sk
Príklad
Študentka Libuša sa prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 1.12.2007. Určila si vymeriavací základ v maximálnej možnej výške, tj. vo výške 28142 Sk. Od 1.1.2008 zmenila svoj vymeriavací základ na sumu 8100 Sk.
Libuša v decembri 2007 otehotnela. Lekár určil dátum pôrodu na 15.9.2008.
Libuša požiada o materské k 1.8.2008. Nárok na materské mať bude, pretože od 1.12.2007 do predpokladaného dňa pôrodu prešlo viac ako 270 dní.
Rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2007.
Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých Libuša platila poistné na nemocenské poistenie v uvedenom období je suma 1 x 28142 = 28142 Sk.
Obdobie od 1.12.2007 do 31.12.2007 má 31 dní. Od toho počtu dní by sme odpočítali dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie – také dni však neboli.
Výpočet denného vymeriavacieho základu: 28142 Sk / 31 dní = 907,8065 Sk.
Pripomeňme, že Libuša bude dostávať materské vo výške 55% z denného vymeriavacieho základu, tj. približne 500 Sk na deň.
ZSP_§55
Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia (§ 55 zákona), pričom výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Spočítať vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnuté v rozhodujúcom období by nemal byť problém.
[B]Príklad
Pani Kveta je zamestnaná v spoločnosti Alfa od 1.11.2004. V prípade ochorenia, potreby ošetrovania dieťaťa atď., ku ktorému dôjde v roku 2006, je jej rozhodujúce obdobie dané ako rok 2005. Pri výpočte denného vymeriavacieho základu spočítame mesačné vymeriavacie základy z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie za rok 2005.
Pozor však v prípade poistenca, ktorý má viacero nemocenských poistení. Podľa § 138 ods.16 zákona, poistné, ktorá poistenec zaplatí, nesmie byť v úhrne vypočítané zo sumy vyššej, ako je maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie (v čase od 1.7.2006 do 30.6.2007 ide o sumu 25911 Sk). Napríklad ak má poistenec dve zamestnania, tak v tom zamestnaní, v ktorom dosahuje vyšší vymeriavací základ, platí on i jeho zamestnávateľ poistné z tohto základu (až do výšky základu 25911 Sk). V druhom zamestnaní platí poistenec poistné len zo sumy, ktorá pri započítaní základu v prvom zamestnaní nesmie prekročiť 25911 Sk. Druhý zamestnávateľ však platí poistné z celého základu dosiahnutého v druhom zamestnaní, kde sa samotná suma tohto základu ohraničuje sumou 25911 Sk. V druhom zamestnaní preto môže dôjsť k situácií, kedy zamestnanec zaplatí poistné z nižšej sumy, ako zamestnávateľ. Do súčtu vymeriavacích základov pri výpočte denného vymeriavacieho základu za druhé zamestnanie sa však započítava vymeriavací základ zamestnanca, nie zamestnávateľa.
Príklad
Pán Karol je od 1.1.2002 zamestnancom spoločnosti Alfa. Od 1.7.2005 sa zamestnal na kratší pracovný čas v spoločnosti Beta. V spoločnosti Beta má plat nižší, ako v spoločnosti Alfa.
Napríklad za mesiac júl 2005 mal príjem započítavaný do vymeriavacieho základu v spoločnosti Alfa vo výške 20000 Sk – nemocenské poistenie platil on, i spoločnosť Alfa zo sumy 20000 Sk.
V spoločnosti Beta mal za júl 2005 príjem započítavaný do vymeriavacieho základu vo výške 10000 Sk. On ako zamestnanec zaplatil nemocenské poistenie len zo sumy 3738 Sk, pretože v súčte v oboch zamestnaniach nesmie prekročiť jeho vymeriavací základ maximum a to bolo v júli 2005 dané ako suma 23738 Sk. Spoločnosť Beta ako zamestnávateľ však zaplatila nemocenské poistenie zo sumy celých 10000 Sk.
V prípade ochorenia, potreby ošetrovania dieťaťa atď., ku ktorému dôjde v roku 2006, bude mať pán Karol nárok na nemocenské dávky z dvoch nemocenských poistení zamestnanca.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet nemocenských dávok z nemocenského poistenia v spoločnosti Alfa bude celý rok 2005. Pri výpočte denného vymeriavacieho základu spočítame mesačné vymeriavacie základy z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie za rok 2005. Napríklad za mesiac júl 2005 (viď vyššie) započítame 20000 Sk.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet nemocenských dávok z nemocenského poistenia v spoločnosti Beta bude obdobie od 1.7.2005 do konca roka 2005. Pri výpočte denného vymeriavacieho základu do súčtu mesačných vymeriavacích základov započítame za júl 2005 sumu 3738 Sk – sumu, z ktorej platil poistné zamestnanec a nie sumu 10000 Sk, teda nie sumu, z ktorej platil poistné zamestnávateľ.
Ďalej sa spočíta počet (kalendárnych) dní rozhodujúceho obdobia. Pozor, podľa § 54 ods.6 zákona sa od počtu dní rozhodujúceho obdobia odpočítajú počty dní období, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a období prerušenia povinného nemocenského poistenia.
Podľa § 140 zákona zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie:
- v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného alebo má nariadené karanténne opatrenie ak sa zamestnancovi počas týchto období neposkytuje plat alebo služobný príjem,
- v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,
- od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
- v období, počas ktorého vykonáva základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách a civilnú službu,
- v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné.
Podľa § 26 zákona zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie:
- v období kedy čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy,
- v období, kedy je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo na výkon odborovej funkcie atď., ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
- v období neospravedlnenej neprítomnosti v práci,
- v období, kedy je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
- v období, kedy čerpá rodičovskú dovolenku (a nemá nárok na materské),
- od 11.dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
- odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
Povinne nemocensky poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie:
- v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie,
- v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
- od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa, potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
- v období, počas ktorého vykonáva základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách a civilnú službu.
Povinne nemocensky poistenej SZČO sa prerušuje povinné nemocenské poistenie:
- v období, kedy je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
- v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej SZČO,
- od 11.dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
- odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie:
- v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské,
- v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,
- od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do desiateho dňa, potreby ošetrovania alebo starostlivosti,
- v období, počas ktorého vykonáva základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách a civilnú službu.
Pozn.: V prípade dobrovoľného nemocenského poistenia neexistuje pojem „prerušenia dobrovoľného nemocenského poistenia“.
Príklad
Pani Ľudmila vznikol pracovný pomer v spoločnosti Alfa od 1.1.2003. Pani Ľudmila je práceneschopná od 9.10.2006.
Rozhodujúce obdobie je rok 2005.
Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých pani Ľudmila platila poistné na nemocenské poistenie v roku 2005, je suma 200000 Sk.
Rok 2005 mal 365 dní. Od toho počtu dní odpočítame dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dni prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca.
V roku 2005 bola pani Ľudmila práceneschopná od 3.10.2005 do 26.10.2005 (24 dní). Od 27.12.2005 do 30.12.2005 čerpala neplatené voľno (4 dni).
Odpočítame teda 24 dní (práceneschopnosť) a 4 dni (neplatené voľno). Zostane 337 dní.
Výpočet denného vymeriavacieho základu: 200000 Sk / 337 dní = 593,4718100... Sk
Výsledok zaokrúhlime na 4 desatinné miesta nahor: 593,4719 Sk
Príklad
Pán Ľuboš je povinne nemocensky poistený ako SZČO od 1.7.2005. Pán Ľuboš je práceneschopný od 11.10.2006.
Rozhodujúce obdobie je obdobie od 1.7.2005 do konca roka 2005.
Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých pán Ľuboš platil poistné na nemocenské poistenie v roku 2005, je suma 3 x 6500 + 3 x 6900 = 40200 Sk (poistné platil z povinného minimálneho vymeriavacieho základu).
Obdobie od 1.7.2005 do konca roka 2005 má 184 dní. Od toho počtu dní odpočítame dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dni prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO.
V uvedenom období pán Ľuboš ošetroval chorého syna v čase od 26.9.2005 do 7.10.2005. Počas prvých 10 dní ošetrovania nie je povinnosť platiť poistné, od 11-ho dňa dochádza k prerušeniu povinného nemocenského poistenia SZČO (2 dni).
Odpočítame teda spolu 12 dní. Zostane 172 dní.
Výpočet denného vymeriavacieho základu: 40200 Sk / 172 dní = 233,720930... Sk
Výsledok zaokrúhlime na 4 desatinné miesta nahor: 233,7210 Sk
Príklad
Študentka Libuša sa prihlásila v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 1.10.2006. Určila si vymeriavací základ v maximálnej možnej výške, tj. vo výške 25911 Sk. Od 1.1.2007 zmenila svoj vymeriavací základ na sumu 7600 Sk.
Libuša v decembri 2006 otehotnela. Lekár určil dátum pôrodu na 15.9.2007.
Libuša požiada o materské k 1.8.2007. Nárok na materské mať bude, pretože od 1.10.2006 do predpokladaného dňa pôrodu prešlo viac ako 270 dní.
Rozhodujúce obdobie bude obdobie od 1.10.2006 do 31.12.2006.
Súčet mesačných vymeriavacích základov, z ktorých Libuša platila poistné na nemocenské poistenie v uvedenom období je suma 3 x 25911 = 77733 Sk.
Obdobie od 1.10.2006 do 31.12.2006 má 92 dní. Od toho počtu dní by sme odpočítali dni, za ktoré nebola povinnosť platiť poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie – také dni však neboli.
Výpočet denného vymeriavacieho základu: 77733 Sk / 92 dní = 844,923913... Sk
Výsledok zaokrúhlime na 4 desatinné miesta nahor: 844,9240 Sk.
Pripomeňme, že Libuša bude dostávať materské vo výške 55% z denného vymeriavacieho základu, tj. približne 464,70 Sk na deň.
ZSP_§55