Jozef Mihál
16.10.06,17:09
Výška nemocenskej dávky zamestnanca alebo povinne nemocensky poistenej SZČO sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak
poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 ods. 1 a 2 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (tj. mal v rozhodujúcom období nulový vymeriavací základ) alebo
dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia.Výška nemocenskej dávky dobrovoľne nemocensky poistenej osoby sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu počas prvých 26 týždňov trvania dobrovoľného nemocenského poistenia.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej SZČO je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (pozn. nezohľadňuje sa, či ide o mesiac, ktorý má 28, 29, 30 alebo 31 dní).
Pravdepodobný denný vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Od 1.10.2007 do 30.9.2008 (?) to je suma 8100 Sk.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Príklad
Pani Milade vznikol pracovný pomer 1.4.2008 a hneď v tento deň sa stala práceneschopnou. Podľa pracovnej zmluvy má stanovený plat 15000 Sk plus 20% prémie. Jej vymeriavací základ, keby nebola práceneschopná, by v apríli 2008 bol 18000 Sk. Jedna tridsiatina je 600 Sk, čo je pravdepodobný denný vymeriavací základ, z ktorého sa určí výška nemocenskej dávky.
Príklad
Pán Marián je dôchodca, zamestnanie nemá, nepodniká. Rozhodne sa od 1.12.2007 prihlásiť sa v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Vymeriavací základ si určí vo výške 20000 Sk. V januári 2008 jeho manželka ochorie a podľa posúdenia ošetrujúceho lekára jej zdravotný stav vyžaduje ošetrovanie inou osobou – ktorou bude jej manžel, pán Marián. Pán Marián bude mať nárok na ošetrovné. Pretože v januári 2008 jeho dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo menej ako 26 týždňov, výška ošetrovného sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Jedna tridsiatina zo sumy 8100 Sk je 270 Sk. Pán Marián dostane počas 10 dní trvajúceho ošetrovania sumu 10 (dní) x 55% z 270 Sk = 1485 Sk.
ZSP_§57
Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec [B]nemal v rozhodujúcom období určenom podľa § 54 ods. 1 zákona (v praxi aj v rozhodujúcom období určenom podľa § 54 ods. 2 zákona) vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie alebo v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, nebol nemocensky poistený.
Pravdepodobný vymeriavací základ sa v praxi použije aj vtedy, ak vznikne nemocenské poistenie v deň, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Podľa § 57 ods.2 zákona Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (pozn. nezohľadňuje sa, či ide o mesiac, ktorý má 28, 29, 30 alebo 31 dní).
Pravdepodobný denný vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (od 1.10.2006 do 30.9.2007 ide o sumu 7600 Sk).
Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Príklad
Pani Milade vznikol pracovný pomer 1.12.2006 a hneď v tento deň sa stala práceneschopnou. Podľa pracovnej zmluvy má stanovený plat 10000 Sk plus 20% prémie. Jej vymeriavací základ, keby nebola práceneschopná, by v decembri 2006 bol 12000 Sk. Jedna tridsiatina je 400 Sk, čo je pravdepodobný denný vymeriavací základ, z ktorého sa určí výška nemocenskej dávky.
Príklad
Pán Marián je dôchodca, zamestnanie nemá, nepodniká. Rozhodne sa od 1.12.2006 prihlásiť sa v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Vymeriavací základ si určí vo výške 20000 Sk. Hneď prvý deň odkedy je pán Marián dobrovoľne nemocensky poistený – teda 1.12.2006, jeho manželka ochorie a podľa posúdenia ošetrujúceho lekára jej zdravotný stav vyžaduje ošetrovanie inou osobou – ktorou bude jej manžel, pán Marián. Pán Marián bude mať nárok na ošetrovné. Pravdepodobný denný vymeriavací základ, z ktorého sa určí výška ošetrovného, je jedna tridsiatina zo sumy 7600 Sk, teda 253,3334 Sk.
ZSP_§57
poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 ods. 1 a 2 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (tj. mal v rozhodujúcom období nulový vymeriavací základ) alebo
dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia.Výška nemocenskej dávky dobrovoľne nemocensky poistenej osoby sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu počas prvých 26 týždňov trvania dobrovoľného nemocenského poistenia.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej SZČO je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (pozn. nezohľadňuje sa, či ide o mesiac, ktorý má 28, 29, 30 alebo 31 dní).
Pravdepodobný denný vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Od 1.10.2007 do 30.9.2008 (?) to je suma 8100 Sk.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Príklad
Pani Milade vznikol pracovný pomer 1.4.2008 a hneď v tento deň sa stala práceneschopnou. Podľa pracovnej zmluvy má stanovený plat 15000 Sk plus 20% prémie. Jej vymeriavací základ, keby nebola práceneschopná, by v apríli 2008 bol 18000 Sk. Jedna tridsiatina je 600 Sk, čo je pravdepodobný denný vymeriavací základ, z ktorého sa určí výška nemocenskej dávky.
Príklad
Pán Marián je dôchodca, zamestnanie nemá, nepodniká. Rozhodne sa od 1.12.2007 prihlásiť sa v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Vymeriavací základ si určí vo výške 20000 Sk. V januári 2008 jeho manželka ochorie a podľa posúdenia ošetrujúceho lekára jej zdravotný stav vyžaduje ošetrovanie inou osobou – ktorou bude jej manžel, pán Marián. Pán Marián bude mať nárok na ošetrovné. Pretože v januári 2008 jeho dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo menej ako 26 týždňov, výška ošetrovného sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Jedna tridsiatina zo sumy 8100 Sk je 270 Sk. Pán Marián dostane počas 10 dní trvajúceho ošetrovania sumu 10 (dní) x 55% z 270 Sk = 1485 Sk.
ZSP_§57
Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec [B]nemal v rozhodujúcom období určenom podľa § 54 ods. 1 zákona (v praxi aj v rozhodujúcom období určenom podľa § 54 ods. 2 zákona) vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie alebo v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, nebol nemocensky poistený.
Pravdepodobný vymeriavací základ sa v praxi použije aj vtedy, ak vznikne nemocenské poistenie v deň, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Podľa § 57 ods.2 zákona Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (pozn. nezohľadňuje sa, či ide o mesiac, ktorý má 28, 29, 30 alebo 31 dní).
Pravdepodobný denný vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (od 1.10.2006 do 30.9.2007 ide o sumu 7600 Sk).
Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Príklad
Pani Milade vznikol pracovný pomer 1.12.2006 a hneď v tento deň sa stala práceneschopnou. Podľa pracovnej zmluvy má stanovený plat 10000 Sk plus 20% prémie. Jej vymeriavací základ, keby nebola práceneschopná, by v decembri 2006 bol 12000 Sk. Jedna tridsiatina je 400 Sk, čo je pravdepodobný denný vymeriavací základ, z ktorého sa určí výška nemocenskej dávky.
Príklad
Pán Marián je dôchodca, zamestnanie nemá, nepodniká. Rozhodne sa od 1.12.2006 prihlásiť sa v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Vymeriavací základ si určí vo výške 20000 Sk. Hneď prvý deň odkedy je pán Marián dobrovoľne nemocensky poistený – teda 1.12.2006, jeho manželka ochorie a podľa posúdenia ošetrujúceho lekára jej zdravotný stav vyžaduje ošetrovanie inou osobou – ktorou bude jej manžel, pán Marián. Pán Marián bude mať nárok na ošetrovné. Pravdepodobný denný vymeriavací základ, z ktorého sa určí výška ošetrovného, je jedna tridsiatina zo sumy 7600 Sk, teda 253,3334 Sk.
ZSP_§57