Jozef Mihál
16.10.06,17:12
V praxi sa často stáva, že jedna a tá istá osoba je viackrát nemocensky poistená. Buď má viacero zamestnaní alebo podniká popri zamestnaní alebo okrem povinného nemocenského poistenia zamestnanca, či SZČO, je aj dobrovoľne nemocensky poistená.
V prípade, že u takejto osoby dôjde k udalosti podmieňujúcej vznik nároku na nemocenskú dávku, postupuje sa podľa § 58 zákona.
Podľa § 58 ods. 1 zákona, nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.
Príklad
Pani Mária je povinne nemocensky poistená ako zamestnanec od 1.1.2003. V zamestnaní má však nízky plat (9000 Sk mesačne), je pomerne často chorá, preto sa rozhodne zlepšiť svoju finančnú situáciu tým, že sa prihlási v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 1.1.2008.
Pani Mária ochorie 20.1.2008. Nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca mať bude a rovnako bude mať nárok na nemocenské z dobrovoľného nemocenského poistenia.
Po 1.1.2008 má dobrovoľne nemocensky poistená osoba nárok na nemocenské v prípade práceneschopnosti vtedy, ak v posledných dvoch rokoch pred vznikom práceneschopnosti bola (hocijako) nemocensky poistená aspoň 270 dní. Čiže do požadovaných 270 dní sa započítajú aj dni, kedy bola pani Mária poistená ako zamestnanec
Podľa § 58 ods.2 zákona, ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.
Príklad
Pani Monika je už od 1.7.2004 povinne poistená ako SZČO. Ako SZČO si v roku 2007 platila poistné od januára do júna zo základu 8000 Sk a od júla do decembra zo základu 8000 Sk.
Od 1.3.2008 je pani Monika aj dobrovoľne nemocensky poistená s tým, že si určila vymeriavací základ 20000 Sk.
Pani Monika je práceneschopná od 13.11.2008 do 28.11.2008.
Nárok na nemocenské bude mať z povinného nemocenského poistenia SZČO i z dobrovoľného nemocenského poistenia (dobrovoľné nemocenské poistenie po pripočítaní obdobia povinného nemocenského poistenia SZČO trvalo s rezervou viac ako 270 dní počas dvoch rokov pred vznikom práceneschopnosti).
Podľa § 58 ods.2 zákona sa nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z oboch poistení.
Vypočítajme denný vymeriavací základ z povinného nemocenského poistenia SZČO.
Rozhodujúce obdobie je rok 2007. V roku 2007 nemala žiadne obdobie, za ktoré sa neplatí poistné a nedošlo ani k prerušeniu povinného nemocenského poistenia SZČO, preto počet dní je 365.
Úhrn vymeriavacích základov je 6 x 8000 Sk plus 6 x 9000 Sk = 102000 Sk
Denný vymeriavací základ je 102000 Sk deleno 365 dní = 279,4521 Sk
Vypočítajme denný vymeriavací základ z dobrovoľného nemocenského poistenia.
Rozhodujúce obdobie je od 1.3.2008 do 31.10.2008 (245 dní).
Úhrn vymeriavacích základov je 8 x 20000 Sk = 160000 Sk
Denný vymeriavací základ je 160000 Sk deleno 245 dní = 653,0613 Sk
Úhrn denných vymeriavacích základov z oboch poistení je 279,4521 Sk + 653,0613 Sk = 932,5134 Sk.
Pani Monika bude mať nemocenské počas prvých troch dní vo výške 25% úhrnu denných vymeriavacích základov, čo je 233,13 Sk na deň, za zostávajúce dni bude nemocenské vo výške 55% úhrnu denných vymeriavacích základov, čo je 512,89 Sk na deň.
Podľa § 58 ods. 3 zákona však úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa odseku 2 je najviac v sume denného vymeriavacieho základu určeného z vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 11 platného v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Denný vymeriavací základ je tak zhora ohraničený sumou, ktorá sa vypočíta ako maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, platný v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, deleno počet dní tohto mesiaca.
Príklad
V predchádzajúcom príklade (pani Monika) vyšiel úhrn denných vymeriavacích základov z oboch poistení suma 932,5134 Sk.
Pani Monika je práceneschopná od 13.11.2008. Určime maximálnu možnú výšku denného vymeriavacieho základu. Pri predpoklade, že od 1.7.2008 bude maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie suma 30300 Sk, v novembri 2008 bude maximálny denný vymeriavací základ suma 30300 / 30 = 1010 Sk.
Suma 932,5134 Sk neprevyšuje 1010 Sk, preto pani Monike sa určí nemocenské z denného vymeriavacieho základu 932,5134 Sk.
V prvom polroku 2008 budú sumy maximálnych denných vymeriavacích základov pri nároku na nemocenské dávky z viacerých nemocenských poistení nasledovné:
január, marec, máj: 28142 / 31 = 907,8065 Sk
apríl, jún: 28142 / 30 = 938,0667 Sk
február: 28142 / 29 = 970,4138 Sk
ZSP_§58
V praxi sa často stáva, že jedna a tá istá osoba je viackrát nemocensky poistená. Buď má viacero zamestnaní alebo podniká popri zamestnaní alebo okrem povinného nemocenského poistenia zamestnanca, či SZČO, je aj dobrovoľne nemocensky poistená.
V prípade, že u takejto osoby dôjde k udalosti podmieňujúcej vznik nároku na nemocenskú dávku, postupuje sa podľa § 58 zákona.
Podľa § 58 ods.1 zákona, nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.
[B]Príklad
Pani Mária je povinne nemocensky poistená ako zamestnanec. V zamestnaní má však nízky plat (8000 Sk mesačne), je pomerne často chorá, preto sa rozhodne zlepšiť svoju finančnú situáciu tým, že sa prihlási v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 1.10.2006.
Pani Mária ochorie 20.11.2006. Nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca mať bude.
Nárok na nemocenské z dobrovoľného nemocenského poistenia mať nebude. Nespĺňa podmienku, uvedenú v § 33 ods.2 zákona, podľa ktorej dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola dobrovoľne nemocensky poistená najmenej 270 dní. V jej prípade však dobrovoľné nemocenské poistenie pred 20.11.2006 trvalo len 50 dní.
Podľa § 58 ods.2 zákona, ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.
Príklad
Pani Monika je už od 1.7.2004 povinne poistená ako SZČO. Ako SZČO si v roku 2005 platila poistné od januára do júna zo základu 7000 Sk a od júla do decembra zo základu 8000 Sk.
Od 1.2.2006 je pani Monika aj dobrovoľne nemocensky poistená s tým, že si určila vymeriavací základ 16000 Sk.
Pani Monika je práceneschopná od 13.11.2006 do 28.11.2006.
Nárok na nemocenské bude mať z povinného nemocenského poistenia SZČO i z dobrovoľného nemocenského poistenia (dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo s rezervou viac ako 270 dní pred vznikom práceneschopnosti).
Podľa § 58 ods.2 zákona sa nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z oboch poistení.
Vypočítajme denný vymeriavací základ z povinného nemocenského poistenia SZČO.
Rozhodujúce obdobie je rok 2005 (365 dní).
(v roku 2005 nebolo žiadne obdobie, za ktoré sa neplatí poistné a nedošlo ani k prerušeniu povinného nemocenského poistenia SZČO, preto počet dní je 365).
Úhrn vymeriavacích základov je 6 x 7000 Sk plus 6 x 8000 Sk = 90000 Sk
Denný vymeriavací základ je 90000 Sk deleno 365 dní = 246,5754 Sk
Vypočítajme denný vymeriavací základ z dobrovoľného nemocenského poistenia.
Rozhodujúce obdobie je od 1.2.2006 do 31.10.2006 (273 dní).
Úhrn vymeriavacích základov je 9 x 16000 Sk = 144000 Sk
Denný vymeriavací základ je 144000 Sk deleno 273 dní = 527,4726 Sk
Úhrn denných vymeriavacích základov z oboch poistení je 246,5754 Sk plus 527,4726 Sk = 774,0480 Sk.
Pani Monika bude mať nemocenské počas prvých troch dní vo výške 25% úhrnu denných vymeriavacích základov, čo je 193,51 Sk, za zostávajúce dni bude nemocenské vo výške 55% úhrnu denných vymeriavacích základov, čo je 425,73 Sk.
ZSP_§58
V prípade, že u takejto osoby dôjde k udalosti podmieňujúcej vznik nároku na nemocenskú dávku, postupuje sa podľa § 58 zákona.
Podľa § 58 ods. 1 zákona, nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.
Príklad
Pani Mária je povinne nemocensky poistená ako zamestnanec od 1.1.2003. V zamestnaní má však nízky plat (9000 Sk mesačne), je pomerne často chorá, preto sa rozhodne zlepšiť svoju finančnú situáciu tým, že sa prihlási v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 1.1.2008.
Pani Mária ochorie 20.1.2008. Nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca mať bude a rovnako bude mať nárok na nemocenské z dobrovoľného nemocenského poistenia.
Po 1.1.2008 má dobrovoľne nemocensky poistená osoba nárok na nemocenské v prípade práceneschopnosti vtedy, ak v posledných dvoch rokoch pred vznikom práceneschopnosti bola (hocijako) nemocensky poistená aspoň 270 dní. Čiže do požadovaných 270 dní sa započítajú aj dni, kedy bola pani Mária poistená ako zamestnanec
Podľa § 58 ods.2 zákona, ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.
Príklad
Pani Monika je už od 1.7.2004 povinne poistená ako SZČO. Ako SZČO si v roku 2007 platila poistné od januára do júna zo základu 8000 Sk a od júla do decembra zo základu 8000 Sk.
Od 1.3.2008 je pani Monika aj dobrovoľne nemocensky poistená s tým, že si určila vymeriavací základ 20000 Sk.
Pani Monika je práceneschopná od 13.11.2008 do 28.11.2008.
Nárok na nemocenské bude mať z povinného nemocenského poistenia SZČO i z dobrovoľného nemocenského poistenia (dobrovoľné nemocenské poistenie po pripočítaní obdobia povinného nemocenského poistenia SZČO trvalo s rezervou viac ako 270 dní počas dvoch rokov pred vznikom práceneschopnosti).
Podľa § 58 ods.2 zákona sa nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z oboch poistení.
Vypočítajme denný vymeriavací základ z povinného nemocenského poistenia SZČO.
Rozhodujúce obdobie je rok 2007. V roku 2007 nemala žiadne obdobie, za ktoré sa neplatí poistné a nedošlo ani k prerušeniu povinného nemocenského poistenia SZČO, preto počet dní je 365.
Úhrn vymeriavacích základov je 6 x 8000 Sk plus 6 x 9000 Sk = 102000 Sk
Denný vymeriavací základ je 102000 Sk deleno 365 dní = 279,4521 Sk
Vypočítajme denný vymeriavací základ z dobrovoľného nemocenského poistenia.
Rozhodujúce obdobie je od 1.3.2008 do 31.10.2008 (245 dní).
Úhrn vymeriavacích základov je 8 x 20000 Sk = 160000 Sk
Denný vymeriavací základ je 160000 Sk deleno 245 dní = 653,0613 Sk
Úhrn denných vymeriavacích základov z oboch poistení je 279,4521 Sk + 653,0613 Sk = 932,5134 Sk.
Pani Monika bude mať nemocenské počas prvých troch dní vo výške 25% úhrnu denných vymeriavacích základov, čo je 233,13 Sk na deň, za zostávajúce dni bude nemocenské vo výške 55% úhrnu denných vymeriavacích základov, čo je 512,89 Sk na deň.
Podľa § 58 ods. 3 zákona však úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa odseku 2 je najviac v sume denného vymeriavacieho základu určeného z vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 11 platného v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Denný vymeriavací základ je tak zhora ohraničený sumou, ktorá sa vypočíta ako maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, platný v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, deleno počet dní tohto mesiaca.
Príklad
V predchádzajúcom príklade (pani Monika) vyšiel úhrn denných vymeriavacích základov z oboch poistení suma 932,5134 Sk.
Pani Monika je práceneschopná od 13.11.2008. Určime maximálnu možnú výšku denného vymeriavacieho základu. Pri predpoklade, že od 1.7.2008 bude maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie suma 30300 Sk, v novembri 2008 bude maximálny denný vymeriavací základ suma 30300 / 30 = 1010 Sk.
Suma 932,5134 Sk neprevyšuje 1010 Sk, preto pani Monike sa určí nemocenské z denného vymeriavacieho základu 932,5134 Sk.
V prvom polroku 2008 budú sumy maximálnych denných vymeriavacích základov pri nároku na nemocenské dávky z viacerých nemocenských poistení nasledovné:
január, marec, máj: 28142 / 31 = 907,8065 Sk
apríl, jún: 28142 / 30 = 938,0667 Sk
február: 28142 / 29 = 970,4138 Sk
ZSP_§58
V praxi sa často stáva, že jedna a tá istá osoba je viackrát nemocensky poistená. Buď má viacero zamestnaní alebo podniká popri zamestnaní alebo okrem povinného nemocenského poistenia zamestnanca, či SZČO, je aj dobrovoľne nemocensky poistená.
V prípade, že u takejto osoby dôjde k udalosti podmieňujúcej vznik nároku na nemocenskú dávku, postupuje sa podľa § 58 zákona.
Podľa § 58 ods.1 zákona, nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.
[B]Príklad
Pani Mária je povinne nemocensky poistená ako zamestnanec. V zamestnaní má však nízky plat (8000 Sk mesačne), je pomerne často chorá, preto sa rozhodne zlepšiť svoju finančnú situáciu tým, že sa prihlási v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 1.10.2006.
Pani Mária ochorie 20.11.2006. Nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca mať bude.
Nárok na nemocenské z dobrovoľného nemocenského poistenia mať nebude. Nespĺňa podmienku, uvedenú v § 33 ods.2 zákona, podľa ktorej dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola dobrovoľne nemocensky poistená najmenej 270 dní. V jej prípade však dobrovoľné nemocenské poistenie pred 20.11.2006 trvalo len 50 dní.
Podľa § 58 ods.2 zákona, ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.
Príklad
Pani Monika je už od 1.7.2004 povinne poistená ako SZČO. Ako SZČO si v roku 2005 platila poistné od januára do júna zo základu 7000 Sk a od júla do decembra zo základu 8000 Sk.
Od 1.2.2006 je pani Monika aj dobrovoľne nemocensky poistená s tým, že si určila vymeriavací základ 16000 Sk.
Pani Monika je práceneschopná od 13.11.2006 do 28.11.2006.
Nárok na nemocenské bude mať z povinného nemocenského poistenia SZČO i z dobrovoľného nemocenského poistenia (dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo s rezervou viac ako 270 dní pred vznikom práceneschopnosti).
Podľa § 58 ods.2 zákona sa nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z oboch poistení.
Vypočítajme denný vymeriavací základ z povinného nemocenského poistenia SZČO.
Rozhodujúce obdobie je rok 2005 (365 dní).
(v roku 2005 nebolo žiadne obdobie, za ktoré sa neplatí poistné a nedošlo ani k prerušeniu povinného nemocenského poistenia SZČO, preto počet dní je 365).
Úhrn vymeriavacích základov je 6 x 7000 Sk plus 6 x 8000 Sk = 90000 Sk
Denný vymeriavací základ je 90000 Sk deleno 365 dní = 246,5754 Sk
Vypočítajme denný vymeriavací základ z dobrovoľného nemocenského poistenia.
Rozhodujúce obdobie je od 1.2.2006 do 31.10.2006 (273 dní).
Úhrn vymeriavacích základov je 9 x 16000 Sk = 144000 Sk
Denný vymeriavací základ je 144000 Sk deleno 273 dní = 527,4726 Sk
Úhrn denných vymeriavacích základov z oboch poistení je 246,5754 Sk plus 527,4726 Sk = 774,0480 Sk.
Pani Monika bude mať nemocenské počas prvých troch dní vo výške 25% úhrnu denných vymeriavacích základov, čo je 193,51 Sk, za zostávajúce dni bude nemocenské vo výške 55% úhrnu denných vymeriavacích základov, čo je 425,73 Sk.
ZSP_§58