Ja mám taktiež takého pôžičky s 0 % úrokom.Neviem či je to dobre,mali sme aj daňovú kontrolu no možno to vôbec nepostrehli.No ale je to každého vec osobná,ak požičia peniaze bez úroky? ak máte iný názor napíšte a prečo?

Tiež máme pôžičky s 0 % úrokom. Mali sme aj daňovú kontrolu, ktorá si vypýtala zmluvu a nemali k tomu žiadne pripomienky.

Ak ide o pozicky medzi nezavislymi spolocnostami, 0%-ny urok nie je problem. Ak vsak ide o spriaznene osoby, ja tieto uroky dodanujem po dohode a odporucaniach nasho spravcu dane - Danovy urad Bytca!!!

Ja mám k tomu trošku iný názor. Moje firmy si medzi sebou požičiavajú peniaze, takže sme to konzultovali s DÚ aj právnikmi a názor bol taký, že musí byť úrok obvyklí. Agrumentovali tým, že podnikáš za účelom zisku, a pokiaľ požičiavaš peniaze s 0% zisk nevytváraš a ešte tam bol nejaký chyták so spriaznenými osobami.

Skúsim to ešte prezistiť.

Ak je pôžička poskytovaná medzi právnickými osobami, tak by som sa ešte pozrela do živnostenského oprávnenia, či môžte tieto pôžičky poskytovať.

Ja mám k tomu trošku iný názor. Moje firmy si medzi sebou požičiavajú peniaze, takže sme to konzultovali s DÚ aj právnikmi a názor bol taký, že musí byť úrok obvyklí. Agrumentovali tým, že podnikáš za účelom zisku, a pokiaľ požičiavaš peniaze s 0% zisk nevytváraš a ešte tam bol nejaký chyták so spriaznenými osobami.

Skúsim to ešte prezistiť.
Prikláňam sa k tomuto názoru. Nakoľko ide o nesúkromné finančné prostriedky, ktoré sú vytvorené z podnikania, mali by byť použité opäť na dosiahnutie príjmu. V prípade pôžičky s úrokom 0% nedochádza k ich zhodnoteniu. Takto môže využiť tieto finančné zdroje iná osoba napr.aj spoločník, uložiť ich napr. na termínovaný účet (do podielových fondov),tieto peniaze zhodnotiť, výnos si ponechať a istinu bez akéhokoľvek finančného zaťaženia oficiálne vrátiť. Niekedy je úrok dohodnutý neoficiálne a tým nevchádza do zdaniteľného príjmu. Toto sú tiež argumenty prečo by mali byť pôžičky úročené. Určite by to malo byť iba ojedninele, nakoľko na pravidelné poskytovanie pôžičiek je potrebné mať povolenie.

Súhlasím s Edit.
Cca pred 3-4 rokmi som robila zmluvu o pôžičke medzi dvoma sro - spriazn. osobami, názor audítora bol, aby som použila úrok vo výške 140% disk.úr.sadzby NBS podľa vtedy platného ZDP, pričom sa pamätám, že príslušný § (tuším 23) sa týkal zahraničných PO.
Bola by som opatrná, aj keď je pravda, že podľa ObchZ je možné dohodnúť pôžičku bez úrokov.

a ak pozicku poskytne splocnik svojej s.r.o., je potrebne davat nejake uroky?

S právnikom som to práce konzultovala, takže právne v tom problém nie je, skutočne pôžička s 0% úrokom môže byť /aj medzi 2 PO/, ale daniari by to určite považovali za krátenie daní. Urok by mal byť vo výške priemernej úrokovej sadzby NBS. Ja teraz používam 10%-ný.:)

a ak pozicku poskytne splocnik svojej s.r.o., je potrebne davat nejake uroky?Ak poskytne spoločník ako súkromná osba pôžičku firme, môžu sa dohodnúť aj na 0% úroku. V tomto prípade nejde o hore rozoberanú tému.

Súhlas, inak by sme museli úročiť každú dotáciu pokladne, ak tam nie je dosť hotovosti a konateľ dá svoje bubáčikyhttp://www.porada.sk/images/icons/icon7.gif

A ak poskytne pôžičku firma (s.r.o.) svojmu spolocnikovi (ktory je zaroven aj konatelom aj zamestnancom)?

U nás materská firma poskytuje pôžičky dcéram - tiež si dávame úroky...okolo 8%

A ak poskytne pôžičku firma (s.r.o.) svojmu spolocnikovi (ktory je zaroven aj konatelom aj zamestnancom)?Ak poskytne firma pôžičku konatelovi resp. spolocnikom tak musi byt urok obvykly v mieste a case poskytnutia pozicky.
Naopak ak konatel resp. spolocnik poskytne pozicku spoločnosti tak nemusi byt urok, pretoze su to jeho peniaze a fyzicke osoby zdanuju az prijem, kedze on prijem nema tak nema co danit.

Slavia, to mi je jasné, vďaka.
Ale ak firma poskytne spoločníkovi na základe dohody pôžičku napr. s 3%-ným úrokom, čo potom? Je rozdiel medzi obvyklým úrokom a dohodnutým úrokom nepeňažný príjem spoločníka, ktorý si musí zdaniť?

znova otváram diskusiu k téme, ale s týmto obsahom:
Aká je najvyššia prípustná výška úroku ustanovená zákonom alebo na základe zákona? Citujem z Obchodného zákonníka, § 502 ods. 1:
Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než je prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

neviete ma navigovať, kde by som mohla nájsť vysvetlený obsah výrazu: "v najvyššie prípustnej výške, a ktorý zákon a paragraf zákona by mohol o tom hovoriť?"
vopred ďakujem http://www.porada.sk/images/icons/icon12.gif

Ak poskytne firma pôžičku konatelovi resp. spolocnikom tak musi byt urok obvykly v mieste a case poskytnutia pozicky.
Naopak ak konatel resp. spolocnik poskytne pozicku spoločnosti tak nemusi byt urok, pretoze su to jeho peniaze a fyzicke osoby zdanuju az prijem, kedze on prijem nema tak nema co danit.

ja mam podobny problem, ale ide o to, ze manzelka spolocnika pozicala spolocnosti s.r.o. peniaze. tieto peniaze ma z banky na zaklade spotrebneho uveru. auditor mi radil zaplatit manzelke aj uroky a dokonca o nieco malo vyssie ako je pri tom spotrebnom uvere. neviem, ale ci to ma zmysel, aby manzelka kvoli par korunam prijmu musela podavat danove priznanie. aky mate nazor?

vladan-skús sa opýtať v nejakej rómskej dedine na východe,tí ti vysvetlia ako to je s úžerou :p

... ci bisťu, takže v najlepšom, či najhoršom prípade sa stane zo mňa úženík? ... to akože mi hrozí basa? :D

popravde ... bepo ... práve od teba som čakala trošku "bližšiu" info :D ... no nič, dnes asi hodím reč so spoluobčanmi na košickom Luníku IX

vladan-neviem,to by som musel poznať nejaký súdny spor ohľadom toho,tu môžme o tom teraz len nezáväzne uvažovať.Ale čo sa týka sociálnych a podobných problémov,rómovia sa v tom najlepšie vyznajú a majú to premakané do najmenších detailov.

ok bepo, dík za odpoveď, pri stanovení výšky úroku budem mierna :D

Ja som mala takýto prípad a daňová por.a auditorka mi tvrdili, že musí byť stanovený obvyklý úrok medzi spriaznenými osobami, ale spoločník si ho nemusí zobrať a oznámi sro, že jej výplatu úroku odpúšťa. V tom prípade som mala o nevyplatený úrok navýšiť základ dane v daňovom priznaní sro, ako nepeňažný príjem spoločnosti. Ale či je to skotočne tak...Čo vy na to?

Niečo o úrokoch je uvedené § 369 ods. 1 Odchodného zákonníka.
Len som si nie istá či sa to týka aj úverov...

Niečo o úrokoch je uvedené § 369 ods. 1 Odchodného zákonníka.
Len som si nie istá či sa to týka aj úverov...
hm, Vierka, to poznám, to sú úroky z omeškania ... nevadí, aj tak dík :D

Prajem všetkým pekný deň.

Môžete mi prosím poradiť, kde by som našla informáciu ohľadom stanovenia obvyklého úroku - jedná sa o pôžičku medzi dvoma PO /a spriaznenými osobami/.

Veľmi pekne vopred ďakujem.

Stačí sa opýtať vo svojej banke príp na www.nbs.sk (http://www.nbs.sk) sú prehľady o poskytnutých pôžičkách aj s priemernými úrokmi

Ďakujem veľmi pekne Bepo za Tvoju rýchlu radu, pekný deň.

Ja som mala takýto prípad a daňová por.a auditorka mi tvrdili, že musí byť stanovený obvyklý úrok medzi spriaznenými osobami, ale spoločník si ho nemusí zobrať a oznámi sro, že jej výplatu úroku odpúšťa. V tom prípade som mala o nevyplatený úrok navýšiť základ dane v daňovom priznaní sro, ako nepeňažný príjem spoločnosti. Ale či je to skotočne tak...Čo vy na to?Pokiaľ viem, tak v tejto oblasti "poľavil" tlak DÚ a v prípade, že pôžičku poskytuje FO, nie je potrebné dohodnúť úrok (občiansky zákonník to pripúšťa). A to zdanenie? Podľa mňa zbytočné obavy. Veď s.r.o. neúčtuje o nákladoch a to je už pre spoločnosť plus.

Prajem všetkým krásny deň.

Zostavujem Zmluvu o pôžičke medzi dvoma spoločnosťami s.r.o. /ide o spriaznené osoby/. Musí táto zmluva obsahovať aj presný čas vrátenia pôžičky, alebo sa dá napísať, že pôžička bude splatená napr. ...

Ide mi o to, že firma, ktorej peniaze požičiame, nám ich tak skoro asi nevráti, takže presný čas sa určite nedá určiť.

Alebo by sa dal do zmluvy napr. presný dátum a neskvôr by sa urobil ku tejto zmluve dodatok, napr. o predĺžení termínu na vrátenie peňazí. Mohlo by to byť aj takto?

Ďakujem veľmi pekne, za každú radu a odpoveď.

Monika

Môžete mi prosím niekto poradiť?

Srdečná vďaka a pekný deň.
Monika

Môžete mi prosím niekto poradiť?

Srdečná vďaka a pekný deň.
Monika
kedze ma ist o pozicku, a ta je navratna, mala by tam byt uvedena lehota, kedy by sa tie peniaze mali vratit... ak sa ta lehota nestiha, riesi sa to dodatkami, ktorymi sa lehota vratenia prostriedkov predlzuje...

Monika, určite by som uviedla presný termín aby bol dlžník tlačený k vráteniu, ak dlh nevráti tak sa urobí dodatok napr. na rok a potom ďalší rok. Ale bez udania presného termínu by som to ja nepustila,pretože tým pádom nemusí zaplatiť vôbec. Aby sa mi dlh vrátil zabezpečujem sa podpísanou zmenkou,ktorou sa vyhrážam pri nevracaní dlhu. Takýto spôsom používam už veľa rokov a funguje to. Vlasta :p

v prípade, že firma poskytne pôžičku s úrokom inej spoločnosti, a túto pôžičku spláca postupne (dohodnuté v zmluve) - každý mesiac určitú čiastku, je asi potrebné urobiť nejaký splátkový kalendár v zmluve a určením pomeru splácania istiny a úrokov, kvôli účtovaniu.
Potom, keď mi príde celková splátka napr. 10000,- z toho 9000 istina a 1000 úroky účtujem:

10000 221 MD

9000 - úhrada pohľadávky D
1000 - 662- AE D

Ak uhradí dlžník skôr, alebo dá mimoriadnu splátku, znížia sa mu úroky vypočítané podľa splátkového kalendára? Ak uhradí neskôr ako bolo dohodnuté - tu mu už plynie úrok z omeškania?

V prípade, že pôžička sa splatí jednorázovo na konci poskytnutej doby - o 3 roky, je potrebné k 31.12. zaúčtovať výnos a o túto sumu zvýšiť hodnotu pôžičky? Myslím, že áno lebo ide o výnos prislúchajúci k tomu obdobiu.

Sú tieto moje úvahy správne? Alebo nie????????

Ďakujem

Alebo by sa dal do zmluvy napr. presný dátum a neskôr by sa urobil ku tejto zmluve dodatok, napr. o predĺžení termínu na vrátenie peňazí. Mohlo by to byť aj takto?
Mám za to, že uvedenie splatnosti je povinnou náležitosťou takejto zmluvy (odvíja sa od toho aj sankčné úročenie), .................................................. ....
(aj keď to nie je priamo v ObčZ uvedené, zmluva by mala problematické účtovanie, takže som uviedla, že "mám za to" a doplním, že by som to doporučila v každej zmluve uviesť ...)
ale postačuje formou napr.: požička je splatná v plnej sume do 31.12.2006 (bezhotovoste alebo v hotovosti), následné dodatky vyriešia prípadné nedodržanie splatnosti.
Je potrebné dohodnúť seriózny úrok, odvinúť sa od priemernej úrokovej miery napr. vašej komerčnej banky - výšku úrokov Vám vydajú na žiadosť (niekedy za poplatok). Potvrdenie výšky úrokov je vhodné z dôvodu spriaznenosti zmluvných strán ako potvrdenie "ceny obvyklej".

Červene doplnený text.
Zmluvy, ktoré nemajú riešené skutočnosti dôležité pre zaúčtovanie sú spojené s rizikami nesprávneho účtovania nákladov a výnosov, časového rozlíšenia, zahrnutia úrokov do oslobodených plnení pre účely koeficientu DPH a pod. Zmluva o pôžičke týkajúca sa podnikateľského subjektu slúži nielen na dokladovanie vzniku záväzku, ale aj ako účtovný doklad. A čo sa týka úroku, tak je rozhodujúci vzťah "spriaznenosti" medzi zmluvnými stranami.

Mám za to, že uvedenie splatnosti je povinnou náležitosťou takejto zmluvy (odvíja sa od toho aj sankčné úročenie), ale postačuje napr.: požička je splatná v plnej sume do 31.12.2006 (bezhotovoste alebo v hotovosti), následné dodatky vyriešia prípadné nedodržanie splatnosti.
Je potrebné dohodnúť seriózny úrok, odvinúť sa od priemernej úrokovej miery napr. vašej komerčnej banky - výšku úrokov Vám vydajú na žiadosť (niekedy za poplatok). Potvrdenie výšky úrokov je vhodné z dôvodu spriaznenosti zmluvných strán ako potvrdenie "ceny obvyklej".
Takze mylis sa, ale nemyl druhych ...

- Zmluva o pozicke sa riadi ustanoveniami Obcianskeho zakonnika. Povinnou nalezitostou zmluvy NIE JE uvedenie datumu vratenia pozicky. Samozrejme, uvedenie presneho datumu alebo aspon sposobu jeho urcenia mozno len odporucit.

- Ak v zmluve nie je uvedeny datum vratenia pozicky, plati § 563 OZ, ktory hovori, ze ak cas splnenia nie je dohodnuty, ustanoveny pr. predpisom alebo urceny v rozhodnuti, dlznik musi plnit dlh prveho dna po tom, co ho veritel o plnenie poziadal. Samozrejme su mozne rozne kombinacie (napr. vrati pozicku nasjkor / najneskor / na poziadanie.... )

- A este, ludia si casto pletu zmluvu o pozicke podla OZ a zmluvu o uvere podla ObZ. Su to 2 rozne zmluvne typy. Zmluvou o pozicke mozes niekomu prenechat dlznikovi veci urcene podla druhu (t.j. nie len peniaze, ale napr. aj 50 vriec cementu, 10 metrakov piesku alebo 150 kureniec :-)))) a dlznik je povinny vratit veci rovnakeho druhu. Urok MOZE BYT, ALE NEMUSI byt dohodnuty. Zmluva o uvere podla ObZ je vzdy o poskytnuti penazi a pojmovo vzdy za odplatu (urok).

Dufam, ze takto je to jasne pre vsetkych.

upresnenie k prvej odrazke: nemusi tam byt presny datum v zmysle, ze by tam bolo napr. 1.1.2006

My tam dátum budeme mať uvedený.
Viac menej som sa chcela opýtať na účtovanie výnosov a ich výpočet - v prípadoch, kedy sa skutočná úhrada nezhoduje s dátumom (dátumami v prípade postupného splácania) stanoveným v zmluve, ale je mimoriadna splátka (poníži sa vypočítaný úrok??) alebo je oneskorená (plynie potom už úrok z omeškania?)

My tam dátum budeme mať uvedený.
Viac menej som sa chcela opýtať na účtovanie výnosov a ich výpočet - v prípadoch, kedy sa skutočná úhrada nezhoduje s dátumom (dátumami v prípade postupného splácania) stanoveným v zmluve, ale je mimoriadna splátka (poníži sa vypočítaný úrok??) alebo je oneskorená (plynie potom už úrok z omeškania?)Pozri nasledujúci príspevok (voľáko som to zvorala s tým citovaním).

Mne to bolo pomerne jasné, že sa tu nejedná len o problém právny, ale aj účtovný a daňový.

Na prepočet úroku platí vzorec:
(istina x počet dní x % úroku) : 360 x 100 (počet dní v mesiaci sa používa priemer 30 dní)
Počítaš ho vždy zo zostatku istiny (aby si sa nedostala do režimu sankčných úrokov, tak ako som uviedla, nie je nevyhnutný splátkový kalendár).

úrok účtuješ na rovnaký účet ako istina na strane záväzku/pohľadávky (ale analyticky ho člením), voči účtu 562,662 - pozor na koeficient DPH pri "veriteľovi"

Áno, ide o oslobodenú činnosť v zmysle § 39 Z o DPH, ale do koeficientu nevstupujú v prípade ak ide o príležitostnú činnosť. Firma poskytla jednej fyzickej osobe minulý rok pôžičku 800000,- ale bezúročne (vzdialenejší rodinný vzťah s majiteľom firmy - po prečítaní príspevkov to bude asi spriaznená osoba a problém s 0-ovým úrokom a teda problém s výnosmi), tento rok tej istej osobe 30 000,- a dcérskej spoločnosti na rozbeh.
Ide o príležitostnú činnosť alebo nie?

Inak ešte ohľadom 0-% úročenia v prípade spriaznených osôb - ak ide o 2 subjekty, ktoré účtujú v PU a sú ziskové, by sa úroky na jednej strane zdanili, na strane druhej by boli nákladom, takže možno by v tomto prípade DÚ nemal problém.

Inak ešte ohľadom 0-% úročenia v prípade spriaznených osôb - ak ide o 2 subjekty, ktoré účtujú v PU a sú ziskové, by sa úroky na jednej strane zdanili, na strane druhej by boli nákladom, takže možno by v tomto prípade DÚ nemal problém.Na toto by som sa neodvážila spoliehať, nakoľko sa jedná o dve účtovné jednotky (aj keď závislé) a rovnako o dva daňové subjekty. Kontrola môže prebehnúť u jedného z nich a kontrolórov bude zaujímať správne určenie základu dane daňovníka, u ktorého práve vykonajú kontrolu (a ak by prihliadali, na to, čo uvádzaš, tak v zákone by podľa môjho názoru boli zbytočné zmienky o "cene obvyklej v mieste a čase").

Áno, ide o oslobodenú činnosť v zmysle § 39 Z o DPH, ale do koeficientu nevstupujú v prípade ak ide o príležitostnú činnosť. Firma poskytla jednej fyzickej osobe minulý rok pôžičku 800000,- ale bezúročne (vzdialenejší rodinný vzťah s majiteľom firmy - po prečítaní príspevkov to bude asi spriaznená osoba a problém s 0-ovým úrokom a teda problém s výnosmi), tento rok tej istej osobe 30 000,- a dcérskej spoločnosti na rozbeh.
Ide o príležitostnú činnosť alebo nie?
Nakoľko ja vždy k takýmto prípadom pristupujem s patričnou opatrnosťou, nevedela by som si vyložiť "príležitosnú činnosť" v prípade, že pôžičky, ktoré sú predmetom účtovania trvajú napr. viac ako 12 mesiacov. Môžeš mať jednorázovú pôžičku, ktorá Ti zabezpečí celoročný slušný príjem. Vidím riziko v tom, že sa jedná o dlhodobú záležitosť a nie v tom, koľkokrát bola pôžička poskytnutá. Nestretla som sa vo výkladoch s pojmom "príležitostné poskytovanie finančných služieb". Doporučujem info na DÚ.
Pojem "príležitosné finančné služby" som nenašla ani vo výkladoch DR SR.

Včera som sa na 0-% úrok pýtala daňovej poradkyni a tá mi povedala, že by mal byť úrok alebo ak je poskytnutá dlhodobá pôžička s 0% úrokom, veriteľ by mal k 31.12. zreálniť hodnotu pôžičky - diskontovať o mieru inflácie za predchádzajúci rok cez OP, ktoré budú pripočitaleľnou položkou. Tak neviem. Myslím, že účtovné postupy spomínajú na jednom mieste súčasnú hodnotu pohľadávky.

Ešte jedna otázočka - deň splatenia pôžičky je deň, kedy peniaze odídu z účtu dlžníka, alebo kedy sú pripísané na účet veriteľa? Úrok plynie aj tento posledný deň (pripísania na účet, resp. odpísania u dlžníka)?

Včera som sa na 0-% úrok pýtala daňovej poradkyni a tá mi povedala, že by mal byť úrok alebo ak je poskytnutá dlhodobá pôžička s 0% úrokom, veriteľ by mal k 31.12. zreálniť hodnotu pôžičky - diskontovať o mieru inflácie za predchádzajúci rok cez OP, ktoré budú pripočitaleľnou položkou. Tak neviem. Myslím, že účtovné postupy spomínajú na jednom mieste súčasnú hodnotu pohľadávky.
Ešte jedna otázočka - deň splatenia pôžičky je deň, kedy peniaze odídu z účtu dlžníka, alebo kedy sú pripísané na účet veriteľa? Úrok plynie aj tento posledný deň (pripísania na účet, resp. odpísania u dlžníka)?Myslím si, že po naznačení riešenia, ktoré si konzultovala je viacmenej zhodné s mojím názorom, t.j. 0%-ný úrok je svojím spôsobom riskantný, prípadne spojený s následnou úpravou základu dane alebo "zreálnením" ceny ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Jednoduchšie je dohodnúť úrok.
Aj po prečítaní Tvojho komentára sa prikláňam k úročeniu.
Istina je splatená dňom pripísania na účet veriteľa. Veriteľ počíta úroky, takže ten má aj informáciu o tom, kedy bola istina, alebo jej časť splatená. Za deň, kedy sú už peniaze na účte sa úrok nepočíta (už ho úročí banka).
Podmienky môže bližšie určiť zmluva.

Mňa zaujalo že poskytnúť aj niekoľko miliónový dodávateľský úver s 0% úrokom je možné bez problému a pár stotísic normálny úver spriaznenej osobe problém už je. To je proti princípu rovnosti a možno by sa tým dalo argumentovať pred DÚ.

Mňa zaujalo že poskytnúť aj niekoľko miliónový dodávateľský úver s 0% úrokom je možné bez problému a pár stotísic normálny úver spriaznenej osobe problém už je. To je proti princípu rovnosti a možno by sa tým dalo argumentovať pred DÚ.Záleží na obchodnej zmluve, t.j. či tam je klauzula "dodávateľ bude v prípade omeškania fakturovať" alebo "dodávateľ má nárok (môže) v prípade omeškania fakturovať". A aj keď to tam nie je "má možnosť fakturovať" úrok z omeškania.
Ale v podstate máš pravdu. Až na to, že o dodávateľský úver vzniká "nasilu" a normálnu pôžičku dávame dobrovoľne.
Prípad rovnosti v prípade Tvojho príkladu asi neobstojí, nakoľko cieľom je kapitalizácia, preto úverovanie medzi podnikmi v skupine sa veľmi netoleruje, nakoľko sú iné možnosti ako ich navzájom prefinancovať. (Ak sa pamätáš, potvrdzovalo to aj obmedzenie výšky úroku (resp. výšky istiny viazanej na vlastné imanie) medzi spriaznenými osobami, ktoré od 1.1.2004 zo zákona vypadlo.)

Tu vôbec nejde o ústretovosť odberateľa v podobe nevymáhania úroku z omeškania.Sú krajiny kde si bez dodávateľského úveru ani neškrtneš,jednou z úloh EXIM banky je aj pri takýchto prípadoch pomáhať takže štát vytvoril inštitúciu ktorá ti pomáha dať 0%-ný úver.A po druhé-180-dňová splatnosť už nie je rarita takže máš polročný úver zadarmo.Má sa pripraviť zákon kde sa obmedzí doba splatnosti pre hyper-markety ale nielen oni majú dlhú dobu splatnosti.

Nedá sa s Tebou v prípade dodávateľského úveru nesúhlasiť.

Jasné, na Slovensku je to tak!!!!! U nás si odberateľ nediktuje, najmä nie s "mamutmi" alebo "zahraničím", ale často ani s bežným slovenským odberateľom, ktorého si nechce pohnevať, či pustiť. Aj keď druhotná platobná neschopnosť nezaujíma zas veriteľov (dodávateľov) firmy, ktorí majú pre istotu splatnosť "obratom".

V mojej časti som sa chcela dotknúť skôr "podnikov v skupine", ale to je iná káva.

Ja mám k tomu trošku iný názor. Moje firmy si medzi sebou požičiavajú peniaze, takže sme to konzultovali s DÚ aj právnikmi a názor bol taký, že musí byť úrok obvyklí. Agrumentovali tým, že podnikáš za účelom zisku, a pokiaľ požičiavaš peniaze s 0% zisk nevytváraš a ešte tam bol nejaký chyták so spriaznenými osobami.

Skúsim to ešte prezistiť.
lenže požičiavanie peňazí nie je v tomto prípade predmet činnosti. Asi to funguje len ako riešenie dočasnej platobnej neschopnosti -):
Ak voľné peniaze uložím do trezosu, alebo do banky na ten smiesny úrok, tak z toho tiež nič nebudem mať.

Prajem všetkým krásny deň.

A Prosím Vás o radu - Sme s.r.o. a požičali sme peniaze druhej s.r.o. Obe spoločnosti sú platcami DPH a sú zároveň aj spriaznenými osobami, čiže zmluva o pôžičke obsahuje aj bežný úrok.
Ide mi o to, či úrok z tejto pôžičky, ktorý bude inkasovať naša s.r.o. vchádza do koeficientu, alebo nie ? Inak DPH robíme bez koeficientu a takto peniačky požičiavame prvý krát.

Ďakujem veľmi pekne za každú radu.

Monika

Prajem všetkým krásny deň.

A Prosím Vás o radu - Sme s.r.o. a požičali sme peniaze druhej s.r.o. Obe spoločnosti sú platcami DPH a sú zároveň aj spriaznenými osobami, čiže zmluva o pôžičke obsahuje aj bežný úrok.
Ide mi o to, či úrok z tejto pôžičky, ktorý bude inkasovať naša s.r.o. vchádza do koeficientu, alebo nie ? Inak DPH robíme bez koeficientu a takto peniačky požičiavame prvý krát.

Ďakujem veľmi pekne za každú radu.

MonikaPozri aj príspevok 43. Ja by som sa v tomto prípade informovala na DÚ, čo je možné považovať v prípade pôžičky za "príležitosnú službu". Nestretla som sa s výkladom tohto pojmu.

AVO veľmi pekne ďakujem za rýchlu radu.

Môžem Vás ešte ostatných poradcov poprosiť, nemáte s týmto niekto skúsenosť ?

Prosím poraďte :-)

Srdečná vďaka.

Monika

ednorazova pôžička na niekoľko mesiacov je priležitostná činnosť, netreba koeficient

Mne to bolo pomerne jasné, že sa tu nejedná len o problém právny, ale aj účtovný a daňový.

Na prepočet úroku platí vzorec:
(istina x počet dní x % úroku) : 360 x 100 (počet dní v mesiaci sa používa priemer 30 dní)
Počítaš ho vždy zo zostatku istiny (aby si sa nedostala do režimu sankčných úrokov, tak ako som uviedla, nie je nevyhnutný splátkový kalendár).

úrok účtuješ na rovnaký účet ako istina na strane záväzku/pohľadávky (ale analyticky ho člením), voči účtu 562,662 - pozor na koeficient DPH pri "veriteľovi"
Skusam podla tohto vzorca pocitat uroky,ale nejako mi to nevychadza.
Tych pocet dni - je to pocet dni za ktore pocitam uroky? Napr.pozicka 400000,-Sk, urok 10%.
A este jeden dotaz. Uroky by som mala asi vycislit a zauctovat v kalendarnom roku aj ked budú vyplatene napr.az po 3 rokoch?
Este som to nerobila, prosim poradte? Alebo je vyhodnejsie mesacne so splatkou istiny pocitat aj uroky? Istina sa bude vracat podla zmluvy mesacne: :eek:

To tu nie je nikto kto pocital uroky. Alebo sa nikomu v tomto teple nechce.
Ak viete,prosim odpovedzte.

my to počítame takto :

Dakujem,tak si to aj ja predstavujem,ze by som to mala vypracovat.
Este dotaz. Ta vyska istiny sa ti v priebehu obdobia nemeni_? Ty platis len uroky a pozicku nevracias? Alebo kolko splacas mesacne.
A neviem ako si pocitala tie uroky.

Ďalší názor na zamyslenie - jedna auditorka povedala, ze oni sa v pripade jednotlivých klientov ohľadom 0% výšky úrokov z pôžičky riadia týmto - keď firma poskytuje všetkým osobám pôžičky s takýmto úrokom (aj závislým aj nezávislým) je to v poriadku. Druhým aspektom je zdroj peňazí - či sú vlastné alebo cudzie a za aký úrok sú požičané. Ak firma požičiava z vlastných zdrojov alebo aj z cudzích požičaných za 0% (napr. v jednej firme požičiavajú spoločníci za 0%) a táto firma to tiež požičia za 0%, malo by to byť obhájiteľné pred DÚ. Horší prípad je požičať si za 10% a požičať ďalšiemu subjektu za 0%.

A čo v prípade, že mám vystavený splátkový kalendár, ale nemám uvedený úrok. Je tu všetko vyčíslené, ale pre moju kontrolu to neviem skontrolovať. Ako potom mám postupovať?

Výpočet úrokov :
celková výška pôžičky je 650 000,-
úrok : 12% p.a.
výpočet úrokov za obdobie od 1. 1. 2004 - 30. 10. 2004
počet dní : 286
Výpočet :

(650 000,00 Sk x 286 dní x 12%) : 365 dní = 61 118,- Sk

Úroky spolu : 61 118,- Sk

Dúfam, že som pomohla a prajem pekný deň :) !

Dakujem za pomoc. Uz som z toho mudrejsia. A otvorila som ten subor v exceli a nasla som aj vzorec.
Este raz vdaka. Nabuduce rada pomozem ja.

Pozri aj príspevok 43. Ja by som sa v tomto prípade informovala na DÚ, čo je možné považovať v prípade pôžičky za "príležitosnú službu". Nestretla som sa s výkladom tohto pojmu.Z metodického pokynu DR SR:
Vymedzenie pojmu „príležitostný“ na účely § 50 ods. 2 písm. c) a d) zákona o DPH
Podľa § 50 ods. 2 písm. c) a d) zákona o DPH sa pri výpočte koeficientu do čitateľa ani do menovateľa koeficientu neuvádzajú výnosy (príjmy) z príležitostných finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39 zákona o DPH a z príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti. Uvedené príležitostné transakcie, ktoré sa neuvádzajú do čitateľa ani do menovateľa koeficientu sú také transakcie, ktoré:
- nemajú charakter základnej, resp. hlavnej činnosti platiteľa dane,
- netvoria značnú časť obratu z celkového obratu platiteľa dane,
- platiteľ dane ich nevykonáva opakovane (uvedené neznamená, že ich nie je možné uskutočniť aj viackrát v posudzovanom období),

a pri ktorých

- platiteľ dane nemá opakujúce sa náklady,
- súvisiace náklady netvoria značnú časť celkových nákladov.
Vyššie uvedené podmienky sú posudzované spravidla v období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Pri posúdení príležitostnej transakcie je potrebné postupovať vždy individuálne a na identifikovanie príležitostnej transakcie nemusia platiť všetky vyššie uvedené podmienky súčasne; vychádza sa však z predpokladu, že ak sú vyššie uvedené podmienky splnené súčasne, tak uvedená transakcia je vykonaná príležitostne.

S právnikom som to práce konzultovala, takže právne v tom problém nie je, skutočne pôžička s 0% úrokom môže byť /aj medzi 2 PO/, ale daniari by to určite považovali za krátenie daní. Urok by mal byť vo výške priemernej úrokovej sadzby NBS. Ja teraz používam 10%-ný.:)
Ja som pôžičku, teda úroky z pôžičky ešte nepočítala a preto by som sa chcela opýtať, ako mám počítať úroky, ak sa zmluvné strany dohodli na úroku 10% p.a.
Pôžička bola poskytnutá dňa 26.6.2005 a vrátená má byť najneskôr do 31.12.2005.
Dňa 23.9.2005 bola časť tejto pôžičky vrátená. Prosím, ak viete poradiť, odpíšte,Kveta

Veľmi pekne ďakujem, Kveta

Ja som pôžičku, teda úroky z pôžičky ešte nepočítala a preto by som sa chcela opýtať, ako mám počítať úroky, ak sa zmluvné strany dohodli na úroku 10% p.a.
Pôžička bola poskytnutá dňa 26.6.2005 a vrátená má byť najneskôr do 31.12.2005.
Dňa 23.9.2005 bola časť tejto pôžičky vrátená. Prosím, ak viete poradiť, odpíšte,KvetaPozrite od príspevku 40.

zdravím, tak ako som tu čítala bol by problém aby jediný konateľ s.r.o. požičal SZČO
/ sám sebe / pôžičku s 0% úrokom. Aký najnižší odporúčate? - malo by to byť tak na 2 mesiace.

Ak poskytne spoločník ako súkromná osba pôžičku firme, môžu sa dohodnúť aj na 0% úroku. V tomto prípade nejde o hore rozoberanú tému.
No cize moze spolocnik ako FO poskytnut spolocnosti kde je spolocnik zmluvu o pozicke s urcitym urokom a taktiez aj so zmluvnou pokutou v pripade nesplatenia pozicky ? :confused: :confused:

Dobry den, vedel by mi niekto poradiť ako zaúčtovať v jednoduchom účtovníctve pôžičku, ktorá bola poskytnutá na zmluvu o pôžičke..... jeden rok ju zobrali aj dali jednu vyššiu splatku a teraz tiež dali jednu vyššiu splatku na konči roka. este tam ostalo niečo splatiť. ako sa takého veci zaúčtuju v jednoduch. učtovníctve... a hlavne ked tam nie je žiadny bankový výpis z úverového účtu... Vdaka