A čo § 11 ods. 8 písm. b) ?

Dobrý deň, práve sa mi vyskytol prípad dlhotrvajúcej PN-ky u zamestnanca, ktorý má priznaný predčasný starobný dôchodok a tiež som si myslela, že treba zapísať na oznámenie len 10-dní náhrady príjmu, ale pracovníčky na VŠZP mi telefonicky odpovedali, že nahlásiť treba celú PN. Ak by som nahlásila len 10 dní nemuselo by sa platiť poistné do ZP za zvyšný čas PN?

Ďakujem za odpovede.

Jana

Ja som mala takýto prípad pred nejakým mesiacom a pracovníčka na VŠZP mi povedala, že nahlásiť im treba len prvých 10 dní PN. Potom už nič, presne ako píše p. Mihál.
Len neviem, ako je to v tomto prípade s VZ pre ZP? Čo ak je zamestnanec napr. celý mesiac PN bez nároku na nemocenské a nie je nahlásený na ZP, že je PN. Jeho príjem za mesiac je 0,-Sk. Potom preňho platí minimálny VZ 6900,- rovnako ako pri neplatenom voľne?

...tiež som si myslela, že treba zapísať na oznámenie len 10-dní náhrady príjmu, ale pracovníčky na VŠZP mi telefonicky odpovedali, že nahlásiť treba celú PN. Ak by som nahlásila len 10 dní nemuselo by sa platiť poistné do ZP za zvyšný čas PN?

Prečo sa má nahlasovať len prvých 10 dní som dúfam dostatočne vysvetlil vyššie. Štát jednoducho podľa zákona nemá dôvod za zamestnanca platiť poistné, ak zamestnanec nedostáva nemocenské dávky - jasne to vyplýva zo zákona - a preto je protizákonné nahlasovanie 11-teho a ďalších dní PN-ky zamestnanca, ktorý nie je nemocensky poistený. Ak vo VšZP toto nerešpektujú, nútia vás porušovať zákon.

Za zvyšný čas PN, teda od 11-teho dňa, sa poistné neplatí - minimálny základ pre výpočet preddavkov sa v takomto prípade kráti, pretože ide o ospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v zmysle § 141 ods.1 Zákonníka práce.

Dobrý deň, práve sa mi vyskytol prípad dlhotrvajúcej PN-ky u zamestnanca, ktorý má priznaný predčasný starobný dôchodok a tiež som si myslela, že treba zapísať na oznámenie len 10-dní náhrady príjmu, ale pracovníčky na VŠZP mi telefonicky odpovedali, že nahlásiť treba celú PN. Ak by som nahlásila len 10 dní nemuselo by sa platiť poistné do ZP za zvyšný čas PN?

Ďakujem za odpovede.

Jana

Ja som sa o to tiež zaujímala a dostala som zo ZP Apollo túto odpoved:
" Podľa nášho názoru rozhodujúce je, že ak dôchodca aj počas dlhšie trvajúcej PN zostáva zamestnancom, stačí ohlásiť začiatok a koniec PN, pretože pre účely zdravotného poistenia je zamestnaný dôchodca počas PN poistencom štátu, či berie alebo neberie nemocenské. Jednoznačne toto zákon 580 nerieši."

A čo § 11 ods. 8 písm. b) ?

Keď som si pozrela tento §:
"štát je platiteľom poistného za ...b) fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok, okrem poberateľa vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa osobitného predpisu,39b) alebo dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov podľa osobitného predpisu39c) alebo dôchodok z cudziny, alebo dôchodok z iného členského štátu a nie je zdravotne poistená v tomto členskom štáte,"
takže nie je to až také jednoznačné, z tohoto mi vyplýva, že neprítomnosť dôchodcom počas PN - zamestnancom musím ospravedlniť, ale platiteľom poistného v tom čase je štát alebo sa mýlim ?

Ja som sa o to tiež zaujímala a dostala som zo ZP Apollo túto odpoved:
" Podľa nášho názoru rozhodujúce je, že ak dôchodca aj počas dlhšie trvajúcej PN zostáva zamestnancom, stačí ohlásiť začiatok a koniec PN, pretože pre účely zdravotného poistenia je zamestnaný dôchodca počas PN poistencom štátu, či berie alebo neberie nemocenské. Jednoznačne toto zákon 580 nerieši."

Názor človeka, ktorý § 11 ods.8 písm. o) zákona dlho starostlivo pripravoval a formuloval (spolu s ostatnými spolupracovníkmi, ktorí sa podieľali na novelách zákona 580/2004), je uvedený v prvom príspevku tejto témy.

ďakujem p. Mihál že ste reagovali na môj príspevok, ale keď to je takto, čo si má človek potom z toho vybrať, čo je správne a čo nie ?

p.Pivuľa, ja tu prezentujem názor človeka, ktorý pripravoval novelizácie zákona č.580/2004 Z.z. (síce vždy hovorím, že ťažko urobiť peknú strechu na dome so zlými základmi ale občas sa dá človek na lepenie tej strechy nahovoriť...).
Pracovníčky v zdravotných poisťovniach majú práco povedať si svoj názor. Úrad pre dohľad je tretí do partie. A má k tomu čo povedať i Ministerstvo financií, ktoré niekde musí zohnať peniaze na poistencov štátu (a samozrejme kde platiť netreba, nebude platiť ani štát). V prípade sporu zúčastnených nerozhoduje nikto zo skôr uvedených - ale rozhoduje súd.

krásne ste to napísali: "ťažko urobiť peknú strechu na dome so zlými základmi ale občas sa dá človek na lepenie tej strechy nahovoriť...
pekný zvyšok dňa a ďaklujem za diskusiu :-))

Krati VZ od 11. dna PN a aj kalend. dni vo vykaze. Je to tak.

VZ sa kráti, ide o ospravedlnenú neprítomnosť,ale kalendárne dni vo výkaze sa krátia iba o dobu náhrady príjmu (t.j. o 10 dní).

Jana

VZ sa kráti, pretože ide o ospr. neprítomnosť podľa Zákonníka práce. Počet dní v mes. výkaze sa kráti len o prvých 10 dní PN.

Tak sa krati iba za dni za ktore plati stat. Za ostatne nie,aj ked sa krati VZ.

Citujem z DRAKa:

Minimálny základ zamestnanca je podľa § 13 ods.15 č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení daný ako minimálna mzda zamestnanca podľa zákona č.90/1996 Z.z., s sumách platných podľa tohto zákona k 1.1. daného roka.

Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, nie je mladistvý a nie je invalid, tak v roku 2006 je jeho minimálny základ suma 6900 Sk.

Minimálny základ je daný väzbou na minimálnu mzdu - a tá sa podľa zákona č.90/1996 Z.z. úmerne kráti, ak zamestnanec z ľubovoľného dôvodu neodpracoval celý mesiac. Ak zamestnanec neopracoval časť mesiaca alebo celý mesiac z dôvodu práceneschopnosti, minimálna mzda sa úmerne kráti podľa počtu neodpracovaných dní (alikvótne pomerom odpracovaných dní a celkového počtu pracovných dní).

Napríklad ak z celkového počtu 20 pracovných dní zamestnanec odpracoval len 5 dní a zostávajúce dni neodpracoval kvôli PN, tak jeho minimálna mzda a tým i jeho minimálny základ bude

(6900/20) x 5 = 1725 Sk.

Pozor, minimálny základ sa však na rozdiel od minimálnej mzdy, nekráti v dvoch špecifických prípadoch (viď § 13 ods.16):

1. V prípade neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca (absencie).

2. V prípadoch, kedy zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno) po vzájomnej dohode - nad rámec Zákonníka práce - teda ak ide o pracovné voľno bez náhrady mzdy, ktoré v zmysel Zákonníka práce zamestnávateľ zamestnancovi nemusel poskytnúť.

V prípade práceneschopnosti však ide o pracovné voľno, ktoré zamestnávateľ musí zamestnancovi poskytnúť (Zákonník práce, § 141 ods.1) - preto sa minimálny základ zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení pri práceneschopnosti zamestnanca vždy kráti (aj keď ide o zamestnanca, ktorý ako dôchodca nemá nárok na nemocenské) a to pomerom odpracovaných dní a celkového počtu pracovných dní.

Ohladom minimalnej mzdy je to myslim jasne, len v pripade, ze sa bude na vykaze ( vid. Vas predchadzajuci prispevok) pocet dni kratit pocas PN len o pocet dni nahrady, myslim, ze vznikne rozpor prave medzi minimalnym zakladom a poctom dni vykazu. Dni na vykaze su kalendarne dni, za ktore sa ma platit poistne. Ak je zamestnanec - dochodca chory viac ako 10 dni, napr. aj cely mesiac- bude mat na vykaze 30 dni platenia poistneho zo zakladu 0 Sk a pritom nebude ani poistovni nahlaseny ako PN ? Nejako mi to cele nesedi. Tie zvysne dni PN budu uvedene na vykaze ako dni, za ktore sa poistne plati - ale kto ?, stat nie, zamestnanec nie .

ivemar, to je mylný dojem, kde ste ovplyvnená filozofiou mesačného výkazu do Soc.poisťovne.

Dni vo výkaze preddavkov pre ZP majú len a len tú funkciu, aby ZP informovali za koľko kalendárnych dní sa platia preddavky ako za zamestnanca. Nie je tam väzba na minimálny základ použitý pri výpočte preddavkov.

K tomu príkladu s dôchodcom - ktorý je celý mesiac PN - to je to isté, ako keď je zamestnanec celý mesiac na neplatenom voľne, ktoré zamestnávateľ podľa Zákonníka práce musel poskytnúť (napr. nejaké diaľkové štúdium a pod.). Tiež do výkazu preddavkov zapíšete 30 dní a VZ je (a to správne) nula.

VZ sa v pripade neplateneho volna neuvadza 0, ale zaklad, z ktoreho je vypocitane poistne, cize minimalny zaklad. Prvy krat pocujem (vidim), ze by tam mala byt 0. Pocet dni su skutocne dni, za ktore sa platia preddavky - ale v pripade PN by teda ten preddavok bol 0 Sk. Beriem, to. Ale myslim si, ze v konecnom dosledku z toho bude zmatok a ze zakon o ZP len dostatocne nereagoval na zmenu zakona o SP - nechce sa mi verit, ze uplne vedome a cielene vznikaju dni, za ktore sa za poistenca nic a nikto neplati.

Este k neplatenemu volnu a mesacnemu vykazu - 0 Sk sa podla mna uvadza v prijme, nie vo VZ a tak je doteraz minimalny zaklad vzdy v sulade s poctom dni platenia poistneho.

Tak ešte raz.

Minimálny základ zamestnanca na zdravotné poistenie je daný podľa § 13 ods.15 zákona odkazom na celý zákon č.90/1996 Z.z. o minimálnej mzde. Preto minimálny základ zamestnanca je minimálna mzda zamestnanca, platná k 1.januáru roka, za ktorý sa platí poistné.

Podľa § 13 ods.16 zákona, minimálny základ zamestnanca sa nekráti o časť zodpovedajúcu neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca a poskytnutému pracovnému voľnu bez náhrady mzdy, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na jeho žiadosť, okrem pracovného voľna bez náhrady mzdy, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi podľa osobitného predpisu (§ 136, 139 až 141 Zákonníka práce).

Uvedené ustanovenie znamená, že pri stanovení minimálneho základu sa suma minimálneho základu určená podľa zákona o minimálnej mzde, nekráti o časť zodpovedajúcu neospravedlnenej absencií zamestnanca a nekráti sa ani o časť, zodpovedajúcu takému „neplatenému voľnu“, ktoré zamestnávateľ v zmysle Zákonníka práce nemusí poskytnúť zamestnancovi.

Ak je zamestnanec celý mesiac na neplatenom voľne, ktoré zamestnávateľ podľa Zákonníka práce musel poskytnúť (napr. nejaké diaľkové štúdium a pod.), viď môj vyšší príspevok, minimálny základ sa kráti.

Ak zamestnanec má celý mesiac neplatené "študijné" voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol podľa § 140 Zákonníka práce, minimálny základ bude nula - a nula sa aj uvedie ako "Vymeriavací základ" vo výkaze preddavkov.

Počet dní je počet kalendárnych dní, počas ktorých je platiteľom poistného zamestnanec a zamestnávateľ. Pri akomkoľvek neplatenom voľne nedochádza k zmene platiteľa - platiteľom sa nestáva štát (na rozdiel od obdobia, kedy zamestnanec napr. poberá nemocenské, vtedy dochádza k zmene platiteľa a platiteľom sa stáva štát). A preto sa v uvedenom prípade počet dní vo výkaze preddavkov nemení a je 30.

Ak vymeriavaci zaklad podla zakona nesmie byt nizsi ako minimalny zaklad, tak skutocne nechapem ako a preco by sa v pripade neplateneho volna malo uviest na vykaz VZ=0 Sk v kolonke vymeriavaci zaklad, ked v skutocnosti nie je nulovy ? Nulovy je prijem. Stale si myslim, ze spravne je uviest vymeriavaci zaklad, z ktoreho sa poistne ma podla zakona pocitat - teda nie mensi ako minimalny v zmysle zakona o ZP.

Prepacte, uz som pochopila - ako priklad pre dochodcov myslite na neplatene volna, ktore minimalny zaklad kratia, ja som myslela, ze pisete o neplatenom volne, ktory zaklad nekrati. Cize, to je samozrejme jasne.

To ma teší.

A ked zrazam precerpanu dovolenku,tak do celkoveho prijmu dam napr.
-2000 Sk,ale do VZ dam minimalny VZ 6900SK.

Citujem z DRAK-a:

Celkový príjem

Uvádza sa celkový započítateľný príjem (príjem započítateľný do vymeriavacieho základu podľa § 13 ods.1 až 4 zákona). Uvádza sa skutočný príjem, teda pred tzv. "orezaním" - napr. ak zamestnaec mal mzdu plus ostatné zdaniteľné príjmy započítateľné do vymeriavacieho základu v celkovej výške 60000 Sk, uvedie sa suma 60000 Sk.

Naopak, ak zamestnanec zarobil menej ako je minimálny základ, napríklad z dôvodu neplateného voľna, uvedie sa suma ktorú skutočne zarobil - napríklad ak zarobil 2000 Sk za 5 odpracovaných dní a zostávajúce dni mal neplatené voľno, uvedie sa 2000 Sk.

...ak mal kvôli stornu prečerpanej dovolenky -2000 Sk, uvedie sa -2000 Sk.

Vymeriavací základ

Uvádza sa výsledný mesačný vymeriavací základ - tj. hodnota z položky "Celkový príjem", avšak po zohľadnení ustanovení § 13 ods.8, podľa ktorých vymeriavací základ musí byť najmenej vo výške minimálneho základu a najviac môže byť vo výške trojnásobku priemernej mzdy.

Napríklad ak zamestnanec zarobil 15000 Sk, uvádza sa 15000 Sk.

Ak zarobil 60000 Sk, v roku 2006 sa uvedie suma 47475 Sk.

Ak zarobil 2000 Sk, pretože veľkú časť mesiaca čerpal neplatené voľno, uvedie sa suma jeho minimálneho základu, v roku 2006 obvykle suma 6900 Sk.

Ak zarobil 2000 Sk, pretože v dňoch, kedy nepracoval, bol práceneschopný, uvedie sa suma 2000 Sk.

...ak mal kvôli stornu prečerpanej dovolenky -2000 Sk, suma jeho minimálneho základu, v roku 2006 obvykle suma 6900 Sk. Suma 6900 sa však alikvótne znižuje podľa § 13 ods.16 podľa počtu neodpracovaných dní, napr. z dôvodu PN, OČR, matsrskej, nepl.voľna ktoré podľa ZP musel zamestnancovi zamestnávateľ poskytnúť, pri nástupe alebo výstupe zamestnanca v priebehu mesiaca, prepočet sa robí podľa počtu pracovných dní.

ZZP_§13
ZZP_§24_pism.a

Potom by bolo vyhodne pre zamestnanca urobit si rocne zuctovanie,aby sa mu za tu zrazenu dovolenku vratilo poistne?

Presne tak, je to jeden z (dvoch) príkladov, kedy sa zamestnancovi oplatí podať (alebo požiadať o) ročné zúčtovanie.

A co ak sme uz poslali vykaz do ZP s minusovym VZ. Co mame urobit. Poslat opravny vykaz za mesiac,kedy cerpal dovolenku a opravny vykaz za mesiac,ked sa mu strhla? Aby sme dodrzali minimum? Inak zaplatene to je vsetko v poriadku,iba papierovo,aby to bolo ok.

Opravný výkaz by ste mali poslať za každý mesiac, za ktorý ste zle vyplnili riadny výkaz.

Takze odporucate urobit aditivne vykazy / v 9/2006 -6000 a v 10/2006 +6000Sk/,aby v 10/2006 bola splneny min.VZ a tym odstranime v 10/2006 minusovy VZ.

Som invalidny dochodca s mierou poklesu schopnosti vykonavat zarobkovu cinnost 75%, mozem na vlastne riziko zdravotneho poskodenia prijat pracu na dohodu v rozsahu 4-8 hodin tyzdenne po dobu 5mesiacov bez dopadu na zmenu rozhodnutia socialnej poistovne?Dakujem za odpoved

Áno, bez problémov.