Jozef Mihál
04.11.06,11:12
K § 19 Osobný rozsah poistenia v nezamestnanosti
Každý zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, je súčasne aj povinne poistený v nezamestnanosti.
Poistenie v nezamestnanosti sa však nevzťahuje na:
- zamestnanca podľa osobitného predpisu - čo je napríklad štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe podľa zákona č. 312/2001 Z. z., osoba v služobnom pomere podľa zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch, osoba podľa zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore,
- väzňa,
- osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok,
- osobu ktorej bol priznaný predčasný starobný dôchodok
- osobu ktorej bol priznaný invalidný dôchodok pri poklese vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.
Za takýchto zamestnancov neplatí poistenie v nezamestnanosti ani ich zamestnávateľ.
Podľa § 19 ods.2 sa môže v Sociálnej poisťovni prihlásiť ako dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti každá fyzická osoba, ktorá dovŕšila 16 rokov veku a
- má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo
- má na území Slovenskej republiky povolenie na prechodný pobyt alebo
- má na území Slovenskej republiky povolenie na trvalý pobyt.
Prihlásiť sa ako dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti má význam najmä pre osobu, ktorá z povinného poistenia v nezamestnanosti nezískala nárok na dávku v nezamestnanosti a dobrovoľným poistením v nezamestnanosti si doplní chýbajúce obdobie na vznik nároku na dávku.
Podľa § 104 ods.1 a 2 zákona:
"(1) Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len evidencia nezamestnaných občanov ) bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Poistenec, ktorý po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov
a) bol poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu alebo bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky a
b) nebol povinne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca."
Skutočnosť, že sa fyzická osoba prihlási v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, nie je viazaná na podmienku súčasného prihlásenia sa ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba alebo ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a naopak.
Podobne ako pri dobrovoľnom nemocenskom poistení alebo pri dobrovoľnom dôchodkovom poistení, nie je dôležité, či osoba, ktorá sa prihlási ako dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, už je povinne poistená v nezamestnanosti ako zamestnanec. Pri sadzbe 2% z vymeriavacieho základu a pri výške dávky 50% z denného vymeriavacieho základu je možnosť dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti výhodná.
Každý zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, je súčasne aj povinne poistený v nezamestnanosti.
Poistenie v nezamestnanosti sa však nevzťahuje na:
- zamestnanca podľa osobitného predpisu - čo je napríklad štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe podľa zákona č. 312/2001 Z. z., osoba v služobnom pomere podľa zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch, osoba podľa zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore,
- väzňa,
- osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok,
- osobu ktorej bol priznaný predčasný starobný dôchodok
- osobu ktorej bol priznaný invalidný dôchodok pri poklese vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.
Za takýchto zamestnancov neplatí poistenie v nezamestnanosti ani ich zamestnávateľ.
Podľa § 19 ods.2 sa môže v Sociálnej poisťovni prihlásiť ako dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti každá fyzická osoba, ktorá dovŕšila 16 rokov veku a
- má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo
- má na území Slovenskej republiky povolenie na prechodný pobyt alebo
- má na území Slovenskej republiky povolenie na trvalý pobyt.
Prihlásiť sa ako dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti má význam najmä pre osobu, ktorá z povinného poistenia v nezamestnanosti nezískala nárok na dávku v nezamestnanosti a dobrovoľným poistením v nezamestnanosti si doplní chýbajúce obdobie na vznik nároku na dávku.
Podľa § 104 ods.1 a 2 zákona:
"(1) Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len evidencia nezamestnaných občanov ) bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Poistenec, ktorý po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov
a) bol poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu alebo bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky a
b) nebol povinne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca."
Skutočnosť, že sa fyzická osoba prihlási v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, nie je viazaná na podmienku súčasného prihlásenia sa ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba alebo ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a naopak.
Podobne ako pri dobrovoľnom nemocenskom poistení alebo pri dobrovoľnom dôchodkovom poistení, nie je dôležité, či osoba, ktorá sa prihlási ako dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, už je povinne poistená v nezamestnanosti ako zamestnanec. Pri sadzbe 2% z vymeriavacieho základu a pri výške dávky 50% z denného vymeriavacieho základu je možnosť dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti výhodná.
kalko
25.09.07,16:26
Započítavajú sa kombinované platby poistného pre PvN zo zamestnania a z dobrovoľného poistenia? - Alebo sa nárok na dávku v nezamestnanosti posudzuje z každého poistenia zvlášť?
TomosP
15.09.23,19:31
Podle § 19 ods. 3 písm. b) ZSP se PvN nevztahuje mj. na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok (atd)
Pokud je tento důchod přiznaný v průběhu měsíce, tak je potřeba zjistit, z jaké části příjmu bude zaměstnanec PvN platit - tedy stanovit poměrnou část příjmu před přiznáním SD.
Otázka:
Vztahuje se poslední věta § 138 ods. 14 ZSP (o zaokrouhlování VZ připadajícího na 1 den) i na přepočet poměrné části příjmu podléhající placení pojistného na PvN, nebo jenom na stanovení maximálního VZ (podle § 138 ods. 10) na období před přiznáním důchodu?
Příklad:
Zaměstnanci je přiznán starobní důchod ke dni 10.6.2023. Jeho příjem v 2023-06 je ve výši 5718,17.
Pojistné na PvN tedy bude platit za 9 kalendářních dní.
Jak stanovit příjem (VZ) za těchto 9 kalendářních dní?
Varianta a./
5718,17 : 30 * 9 = 1 715,451, v souladu se zaokrouhlením celého VZ na 2 dm dolů podle § 138 ods. 15 je to 1715,45
Varianta b./
- nejprve stanovit poměrnou část VZ na jeden den a zaokrouhlit podle poslední věty § 138 ods. 14 na 2 dm dolů = 5718,17 : 30 =190,6056, zaokrouhleno na 2 dm dolů = 190,60
- pak teprve násobit počtem dnů placení pojistného = 190,60 x 9 = 1715,40
Pro jistotu uvádím i znění § 138 ods. 14:
§ 138 ods. 14 ZSP:
Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnanca trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140 (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20230101.html#paragraf-140), vymeriavací základ na platenie poistného podľa odseku 10 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. .......
Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
Pokud je tento důchod přiznaný v průběhu měsíce, tak je potřeba zjistit, z jaké části příjmu bude zaměstnanec PvN platit - tedy stanovit poměrnou část příjmu před přiznáním SD.
Otázka:
Vztahuje se poslední věta § 138 ods. 14 ZSP (o zaokrouhlování VZ připadajícího na 1 den) i na přepočet poměrné části příjmu podléhající placení pojistného na PvN, nebo jenom na stanovení maximálního VZ (podle § 138 ods. 10) na období před přiznáním důchodu?
Příklad:
Zaměstnanci je přiznán starobní důchod ke dni 10.6.2023. Jeho příjem v 2023-06 je ve výši 5718,17.
Pojistné na PvN tedy bude platit za 9 kalendářních dní.
Jak stanovit příjem (VZ) za těchto 9 kalendářních dní?
Varianta a./
5718,17 : 30 * 9 = 1 715,451, v souladu se zaokrouhlením celého VZ na 2 dm dolů podle § 138 ods. 15 je to 1715,45
Varianta b./
- nejprve stanovit poměrnou část VZ na jeden den a zaokrouhlit podle poslední věty § 138 ods. 14 na 2 dm dolů = 5718,17 : 30 =190,6056, zaokrouhleno na 2 dm dolů = 190,60
- pak teprve násobit počtem dnů placení pojistného = 190,60 x 9 = 1715,40
Pro jistotu uvádím i znění § 138 ods. 14:
§ 138 ods. 14 ZSP:
Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnanca trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140 (https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20230101.html#paragraf-140), vymeriavací základ na platenie poistného podľa odseku 10 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. .......
Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
Jana Motyčková
17.09.23,10:08
Podľa mňa, podľa zákona by sa mala použiť varianta a), podľa SP sa má (asi) použiť varianta b). SP na tieto otázky viac krát takto odpovedala. Jedna z odpovedí aj keď staršia (iné ods.) :
"zaokrúhľovanie vymeriavacieho základu na účely platenia poistného pripadajúceho na jeden deň upravuje len § 138 ods. 12 zákona o sociálnom poistení v neskorších predpisov („zákon o sociálnom poistení “).
Situáciu, ktorá je uvedená v prílohe tohto mailu a na ktorú poukazujete, zákon o sociálnom poistení priamo neupravuje. Preto bol na účely výpočtu vymeriavacieho základu k časti kalendárneho mesiaca do kedy odvodová úľava trvala a k časti kalendárneho mesiaca, od kedy poistenie zamestnanca vzniklo, prijatý postup podľa § 138 ods. 12 zákona o sociálnom poistení – t.j. aj na iný prípad ako je zaokrúhľovanie maximálneho alikvotného VZ."
"zaokrúhľovanie vymeriavacieho základu na účely platenia poistného pripadajúceho na jeden deň upravuje len § 138 ods. 12 zákona o sociálnom poistení v neskorších predpisov („zákon o sociálnom poistení “).
Situáciu, ktorá je uvedená v prílohe tohto mailu a na ktorú poukazujete, zákon o sociálnom poistení priamo neupravuje. Preto bol na účely výpočtu vymeriavacieho základu k časti kalendárneho mesiaca do kedy odvodová úľava trvala a k časti kalendárneho mesiaca, od kedy poistenie zamestnanca vzniklo, prijatý postup podľa § 138 ods. 12 zákona o sociálnom poistení – t.j. aj na iný prípad ako je zaokrúhľovanie maximálneho alikvotného VZ."
Iveta Matlovičová
18.09.23,15:08
súhlasim s p. Motyčkovou - mne SP odpovedala - v súvislosti so zápisom na ELDP tiež dávnejšie - a to takto (tiež vtedy iny odsek); nie je to v zákone nijak špeciálne ošetrené a veľakrát je to na usmernení SP, citujem odpoveď:
Na účely výpočtu pomernej časti vymeriavacieho základu pri jeho rozdelení do dvoch riadkov (pri dovŕšení dôchodkového veku zamestnanca) je potrebné použiť matematické zaokrúhľovanie. Súčet vymeriavacích základov uvedených v prvom a druhom riadku daného kalendárneho roka musí dať presnú sumu ročného (v rámci mesiaca mesačného) vymeriavacieho základu, z ktorého bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie (poznámka: v takomto prípade nejde o zaokrúhľovanie na potrebu určenia pomernej časti vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 12 zákona o sociálnom poistení, ale len o rozdelenie už určeného vymeriavacieho základu).
V uvedenom príklade je potrebné rozdeliť vymeriavací základ vo výške 895,15 eura, ktorý bol dosiahnutý za mesiac jún, t.j. za mesiac v ktorom zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek. Zamestnávateľ bude postupovať nasledovne:
· VZ bude od 1. do 14. júna vo výške 417,74 eur [(895,15 : 30) x 14] = 417,736)
· VZ bude od 15. do 30. júna vo výške 477,41 eur [(895,15 : 30) x 16 = 477,413)
· Vymeriavací základ bude za rok 2017 do 14. júna vo výške: 5 138,23 (4 720,49 + 417,74)
· Vymeriavací základ bude za rok 2017 od 15. júna vo výške: 6 591,77 (6 114,36 + 477,41).
Na účely výpočtu pomernej časti vymeriavacieho základu pri jeho rozdelení do dvoch riadkov (pri dovŕšení dôchodkového veku zamestnanca) je potrebné použiť matematické zaokrúhľovanie. Súčet vymeriavacích základov uvedených v prvom a druhom riadku daného kalendárneho roka musí dať presnú sumu ročného (v rámci mesiaca mesačného) vymeriavacieho základu, z ktorého bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie (poznámka: v takomto prípade nejde o zaokrúhľovanie na potrebu určenia pomernej časti vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 12 zákona o sociálnom poistení, ale len o rozdelenie už určeného vymeriavacieho základu).
V uvedenom príklade je potrebné rozdeliť vymeriavací základ vo výške 895,15 eura, ktorý bol dosiahnutý za mesiac jún, t.j. za mesiac v ktorom zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek. Zamestnávateľ bude postupovať nasledovne:
· VZ bude od 1. do 14. júna vo výške 417,74 eur [(895,15 : 30) x 14] = 417,736)
· VZ bude od 15. do 30. júna vo výške 477,41 eur [(895,15 : 30) x 16 = 477,413)
· Vymeriavací základ bude za rok 2017 do 14. júna vo výške: 5 138,23 (4 720,49 + 417,74)
· Vymeriavací základ bude za rok 2017 od 15. júna vo výške: 6 591,77 (6 114,36 + 477,41).
Negoce
19.09.23,06:25
Dobrý deň,
dlhodobo zamestnaný zamestnanec ukončí PPV k 31 12 2022,
k 01 11 2022 sa stáva súčasne povinne poistenou osobou ako szčo
a od 04 11 2022 sa prihlási na DPO v nezamestnanosti. Je povinný uhrádzať poistenie aj počas PN? nebola v tomto smere zmena zákona o soc. poistení?(DPO platil od 04 11 2022 , ale iba za rok 2023 mu SP vrátila ako preplatok, resp. zaplatené bez právneho titulu.
Od 15 12 2022 je PN z oboch poistení (zc a szčo), PN je ukončená k 01 08 2023, zároveň ukončuje szčo. . Od 02 08 2023 je nezamestnaný s nárok na dávku v nezamestnanosti.
Mňa zaujíma aké rozhodujúce obdobie a k tomu aj VZ použije SP pri výpočte dávky v nezamestnanosti?
dlhodobo zamestnaný zamestnanec ukončí PPV k 31 12 2022,
k 01 11 2022 sa stáva súčasne povinne poistenou osobou ako szčo
a od 04 11 2022 sa prihlási na DPO v nezamestnanosti. Je povinný uhrádzať poistenie aj počas PN? nebola v tomto smere zmena zákona o soc. poistení?(DPO platil od 04 11 2022 , ale iba za rok 2023 mu SP vrátila ako preplatok, resp. zaplatené bez právneho titulu.
Od 15 12 2022 je PN z oboch poistení (zc a szčo), PN je ukončená k 01 08 2023, zároveň ukončuje szčo. . Od 02 08 2023 je nezamestnaný s nárok na dávku v nezamestnanosti.
Mňa zaujíma aké rozhodujúce obdobie a k tomu aj VZ použije SP pri výpočte dávky v nezamestnanosti?
Jana Motyčková
19.09.23,14:22
Dobrý deň,
dlhodobo zamestnaný zamestnanec ukončí PPV k 31 12 2022,
k 01 11 2022 sa stáva súčasne povinne poistenou osobou ako szčo
a od 04 11 2022 sa prihlási na DPO v nezamestnanosti. Je povinný uhrádzať poistenie aj počas PN? nebola v tomto smere zmena zákona o soc. poistení?(DPO platil od 04 11 2022 , ale iba za rok 2023 mu SP vrátila ako preplatok, resp. zaplatené bez právneho titulu.
Od 15 12 2022 je PN z oboch poistení (zc a szčo), PN je ukončená k 01 08 2023, zároveň ukončuje szčo. . Od 02 08 2023 je nezamestnaný s nárok na dávku v nezamestnanosti.
Mňa zaujíma aké rozhodujúce obdobie a k tomu aj VZ použije SP pri výpočte dávky v nezamestnanosti?
V r. 2022 : "Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské."
Ak z dobrovoľného poistenia nemal nárok na nemocenské, tak nebola vylúčená povinnosť platiť poistné v dobrovoľnom poistení v nezamestnanosti, Znenie nie je úplne jasné, ale vidím tam dôvod, prečo SP nevrátila poistné. Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti sa v tomto nekombinovalo s povinným poistením szčo a nárokom na nemocenské z povinného poistenia.
Od 1.1.2023 bola veľká zmena SP a úplne sa zmenil § 140 - Vylúčenie povinnosti platiť poistné. Od 1.1.2023 § 140 ods. 2 :
"Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity od
a) jej uznania za dočasne práceneschopnú do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,"
Čiže od 1.1.2023 sa už na účely vylúčenia posudzuje "balík" povinného poistenia szčo a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.
Pre dávku v nezamestnanosti je rozhodujúcim obdobím obdobie od 2.8.2021 do 1.8.2023 (to je asi jasné). To, čo vás asi zaujíma je, ako sa vypočíta dávka, keď v jednom poistení bolo vylúčenie a v druhom nie. To by zaujímalo aj mňa, kedysi som sa na to pýtala, vraj sa spočíta DVZ z každého poistenia zvlášť, ale to sa mi nezdá, takže keď budete mať rozhodnutie, dajte vedieť, ako to počítali.
dlhodobo zamestnaný zamestnanec ukončí PPV k 31 12 2022,
k 01 11 2022 sa stáva súčasne povinne poistenou osobou ako szčo
a od 04 11 2022 sa prihlási na DPO v nezamestnanosti. Je povinný uhrádzať poistenie aj počas PN? nebola v tomto smere zmena zákona o soc. poistení?(DPO platil od 04 11 2022 , ale iba za rok 2023 mu SP vrátila ako preplatok, resp. zaplatené bez právneho titulu.
Od 15 12 2022 je PN z oboch poistení (zc a szčo), PN je ukončená k 01 08 2023, zároveň ukončuje szčo. . Od 02 08 2023 je nezamestnaný s nárok na dávku v nezamestnanosti.
Mňa zaujíma aké rozhodujúce obdobie a k tomu aj VZ použije SP pri výpočte dávky v nezamestnanosti?
V r. 2022 : "Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské."
Ak z dobrovoľného poistenia nemal nárok na nemocenské, tak nebola vylúčená povinnosť platiť poistné v dobrovoľnom poistení v nezamestnanosti, Znenie nie je úplne jasné, ale vidím tam dôvod, prečo SP nevrátila poistné. Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti sa v tomto nekombinovalo s povinným poistením szčo a nárokom na nemocenské z povinného poistenia.
Od 1.1.2023 bola veľká zmena SP a úplne sa zmenil § 140 - Vylúčenie povinnosti platiť poistné. Od 1.1.2023 § 140 ods. 2 :
"Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity od
a) jej uznania za dočasne práceneschopnú do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,"
Čiže od 1.1.2023 sa už na účely vylúčenia posudzuje "balík" povinného poistenia szčo a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.
Pre dávku v nezamestnanosti je rozhodujúcim obdobím obdobie od 2.8.2021 do 1.8.2023 (to je asi jasné). To, čo vás asi zaujíma je, ako sa vypočíta dávka, keď v jednom poistení bolo vylúčenie a v druhom nie. To by zaujímalo aj mňa, kedysi som sa na to pýtala, vraj sa spočíta DVZ z každého poistenia zvlášť, ale to sa mi nezdá, takže keď budete mať rozhodnutie, dajte vedieť, ako to počítali.