Jozef Mihál
07.11.06,17:28
Som zamestnancom jednej firmy. Majiteľ mi dal návrh, aby som si vybavil živnostenský list a robil pre neho ako "subdodávateľ" na živnosť, že tak obaja ušetríme na odvodoch a ja budem mať vyšší čistý príjem. V súčasnosti zarábam ako zamestnanec okolo 20000 hrubého, majiteľ mi sľubuje, že "na faktúru" mi bude dávať 25000 hrubého. Oplatí sa mi to?
Jozef Mihál
07.11.06,16:32
Na túto otázku nie je jednoduchá odpoveď, nejde len o peniaze, problém treba rozobrať v širších súvislostiach.
Na úvod však treba povedať, že prax "zamestnania na živnosť" je na hrane zákona. Konkrétne Zákonník práce v § 7 ods.4 stanovuje:
"Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať prevažujúci predmet činnosti najmä zamestnancami v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu."
Prejdime však k nastolenej otázke.
Ako zamestnanec máte plat 20000 Sk hrubého. Povedzme si, čo to znamená "v čistom":
Odvody zamestnanca 13,4% = 2680 Sk
Základ dane je 20000 - 2680 - 7568 (nezdaniteľná čiastka) = 9752 Sk, z toho daň (19%) je 1852 Sk.
Čistý príjem zamestnanca je 20000 - 2680 - 1852 = 15468 Sk
Aké náklady má zamestnávateľ:
Odvody zamestnávateľa 35,2% = 7040 Sk
Cena práce (plat + odvody zamestnávateľa) 27040 Sk
Aké sú ďalšie priame mesačné náklady zamestnávateľa:
Sociálny fond (minimálne) 0,6% = 120 Sk
Stravné lístky 49 Sk na deň, mesačne (21 dní) = 1029 Sk
Príspevok na DDS (doplnkové dôchodkové sporenie - III.pilier v priemere) 2% = 400 Sk
Spolu mesačne 1549 Sk
Náklady na dovolenku, práceneschopnosť zamestnanca:
1. Dovolenka.
Ak je nárok na 5 týždňov = 25 dní dovolenky, tak -
Priemerný zárobok na deň pri plate 20000 Sk je 20000/21,74 = 920 Sk/deň
Náhrada mzdy za 25 dní dovolenky = 25 x 920 Sk = 23000 Sk za rok, v prepočte na mesiac 1917 Sk
2. Práceneschopnosť.
Ak uvažujeme o jednej práceneschopnosti za rok v trvaní 14 kalendárnych dní, zamestnávateľ platí náhradu mzdy za prvých 10 dní prácenechopnosti.
Priemerný denný vymeriavací základ je 20000/21,74 = 920 Sk
Prvé tri dní 25% z 920 Sk = 3 x 230 = 690 Sk
Štvrtý až desiaty deň 55% z 920 Sk = 7 x 506 = 3542 Sk
Spolu náhrada mzdy 4232 Sk za rok, v prepočte na mesiac 353 Sk
Mesačné finančné náklady zamestnávateľa pri plate zamestnanca 20000 Sk (rekapitulácia):
Cena práce............................................ ..................27040 Sk
Ďalšie mesačné náklady (soc.fond, stravné, DDS).......1549 Sk
Spolu............................................. ..........................28586 Sk
K tomu pripočítame
Náklady na dovolenku v prepočte na mesiac...............1917 Sk
Náklady na práceneschopnosť................................ .....353 Sk
SPOLU............................................. ....................30859 Sk
Zamestnávateľ má i ďalšie náklady, spojené so zamestnávaním:
- náklady na spracovanie mzdy zamestnanca
(u externého dodávateľa - účtovnej firmy, sú ceny za spracovanie mzdy jedného zamestnanca okolo 200 - 300 Sk na mesiac),
- náklady na pracovné odevy,
- pitný režim,
- sociálny program atď.
Pozrime sa, čo to urobí, ak zamestnanec "prejde na živnosť" s tým, že bývalý zamestnávateľ mu namiesto platu 20000 Sk mesačne dá "fakturačných" 25000 Sk mesačne:
Odvody živnostníka na sociálne poistenie:
Vymeriavací základ vypočítame ako (60% z 25000) (pozn. základ dane, znížený o 40% pauš.výdavky) / 2 = 15000 / 2 = 7500 Sk, najnižší možný vymeriavací základ však je 7600 Sk.
Preto sociálne poistenie počítame zo základu 7600 Sk, sadzba spolu 33,15, poistné 2520 Sk.
Odvody živnostníka na zdravotné poistenie:
Vymeriavací základ je (60% z 25000) / 2,14 = 7010.
Zdravotné poistenie počítame zo základu 7010 Sk, sadzba je 14%, poistné je 982 Sk.
Spolu sociálne a zdravotné poistenie 3502 Sk.
Základ dane 60% z 25000 - 3502 - 7568 (nezd.čiastka) = 3930, daň 746 Sk.
Čistý príjem živnostníka je 25000 - 3502 - 746 = 20752 Sk
Čistý príjem je o 5284 Sk vyšší, ako v prípade zamestnanca so mzdou 20000 Sk.
Zamestnávateľ ušetrí najmenej 3500 Sk (ak zohľadníme i ďalšie náklady zamestnávateľa, tak ušetrí vyše 5000 Sk).
Pozrime sa však, o čo zamestnanec, ktorý prejde na živnosť, prichádza:
1. Nemá nárok na stravné lístky (prichádza o príspevok zamestnávateľa v hodnote 1029 Sk mesačne)
2. Stráca príspevok zamestnávateľa na DDS v priemere 400 Sk mesačne
3. Odvody na dôchodok sa platia zo základu 7600 Sk namiesto 20000 Sk. Čo to znamená:
Ak by platil odvody ako zamestnanec zo základu 20000 Sk, dosiahol by osobný mzdový bod približne 1,1. Pri dôchodkovej hodnote 214,68 Sk to znamená navýšenie sumy dôchodku za každý takto odpracovaný rok o približne 236 Sk mesačne.
Napr. za 40 takto odpracovaných rokov by mal dôchodok 9440 Sk.
Ak bude platiť odvody ako živnostník zo základu 7600 Sk, dosiahne osobný mzdový bod približne 0,4. Pri dôchodkovej hodnote 214,68 Sk to znamená navýšenie sumy dôchodku za každý takto odpracovaný rok o približne 86 Sk mesačne. To je o 150 Sk mesačne menej za každý takto odpracovaný rok, ako v prípade zamestnanca.
Napr. za 40 takto odpracovaných rokov by mal dôchodok 3440 Sk.
Ak by bol sporiteľom zapojeným do II.piliera, uvedené sumy a rozdiely by boli polovičné.
4. Ak by bol sporiteľom zapojeným do II.piliera, tak pri základe 20000 Sk by mu ako zamestnancovi každý mesiac na jeho osobný dôchodkový účet pribudlo 1800 Sk.
Ak bude pracovať na živnosť, tak (pri základe 7600 Sk) mu každý mesiac na jeho osobný dôchodkový účet pribudne 684 Sk, teda o 1116 Sk menej.
5. V prípade práceneschopnosti by mal ako zamestnanec pri plate 20000 Sk nárok na náhradu príjmu a na nemocenské vo výške 230 Sk na deň za prvé tri dni a vo výške 506 Sk za zostávajúce dni nemoci.
Ak bude pracovať na živnosť, pri základe 7600 Sk bude mať nemocenské vo výške 88 Sk na deň za prvé tri dni a vo výške 193 Sk za zostávajúce dni nemoci. Je to temer trikrát menej ako v prípade zamestnanca.
6. Ako živnostník sa musí sám starať o svoje povinnosti (alebo si na to niekoho zaplatiť) - strážiť si platby do poisťovní, podávať daňové priznanie, podávať ročné zúčtovanie poistného, celá komunikácia s príslušnými inštitúciami je v jeho réžií.
7. Stráca ochranu a výhody zamestnanca, dané Zákonníkom práce (výpoveď, odstupné, nárok na preplatenie návštev u lekára a pod.)
Rekapitulácia:
Ak zamestnanec s platom 20000 Sk mesačne prejde na živnosť a jeho bývalý zamestnávateľ mu bude "na faktúru" platiť 25000 Sk mesačne, tak:
- zamestnávateľ ušetrí najmenej 3500 Sk, po započítaní ďalších nepriamych nákladov ušetrí okolo 5000 Sk mesačne,
- bývalý zamestnanec, teraz živnostník, bude mať čistý príjem vyšší o cca 5300 Sk,
- prichádza však o stravné lístky (1000 Sk), príspevok na DDS (400 Sk), sumu do II. piliera (1100 Sk), spolu okolo 2500 Sk,
- v prípade práceneschopnosti bude mať nemocenské v tretinovej výške,
- bude mať nižší dôchodok z I.piliera o 75 Sk mesačne (ak je sporiteľom zapojeným do II.piliera, ak nie je sporiteľom, dôchodok bude mať nižší o 150 Sk mesačne),
- musí sa sám starať o svoje povinnosti voči príslušným inštitúciam, sám podávať daňové priznanie atď.
Na záver:
Na prvý pohľad je výhodné prejsť na živnosť - samozrejme výhodnosť tohto prechodu je tým vyššia, čím vyššia bude suma inkasovaná od bývalého zamestnávateľa na faktúru oproti predošlému platu. Úspora sa však dosahuje najmä tým, že takýto živnostník sa má "dnes dobre" na úkor svojej budúcnosti - po odchode do dôchodku zistí, že jeho dôchodok je výrazne nižší, ako keby zostal zamestnancom. Prechod zamestnanca na živnosť je výhodou najmä pre zamestnávateľa.
Na úvod však treba povedať, že prax "zamestnania na živnosť" je na hrane zákona. Konkrétne Zákonník práce v § 7 ods.4 stanovuje:
"Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať prevažujúci predmet činnosti najmä zamestnancami v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu."
Prejdime však k nastolenej otázke.
Ako zamestnanec máte plat 20000 Sk hrubého. Povedzme si, čo to znamená "v čistom":
Odvody zamestnanca 13,4% = 2680 Sk
Základ dane je 20000 - 2680 - 7568 (nezdaniteľná čiastka) = 9752 Sk, z toho daň (19%) je 1852 Sk.
Čistý príjem zamestnanca je 20000 - 2680 - 1852 = 15468 Sk
Aké náklady má zamestnávateľ:
Odvody zamestnávateľa 35,2% = 7040 Sk
Cena práce (plat + odvody zamestnávateľa) 27040 Sk
Aké sú ďalšie priame mesačné náklady zamestnávateľa:
Sociálny fond (minimálne) 0,6% = 120 Sk
Stravné lístky 49 Sk na deň, mesačne (21 dní) = 1029 Sk
Príspevok na DDS (doplnkové dôchodkové sporenie - III.pilier v priemere) 2% = 400 Sk
Spolu mesačne 1549 Sk
Náklady na dovolenku, práceneschopnosť zamestnanca:
1. Dovolenka.
Ak je nárok na 5 týždňov = 25 dní dovolenky, tak -
Priemerný zárobok na deň pri plate 20000 Sk je 20000/21,74 = 920 Sk/deň
Náhrada mzdy za 25 dní dovolenky = 25 x 920 Sk = 23000 Sk za rok, v prepočte na mesiac 1917 Sk
2. Práceneschopnosť.
Ak uvažujeme o jednej práceneschopnosti za rok v trvaní 14 kalendárnych dní, zamestnávateľ platí náhradu mzdy za prvých 10 dní prácenechopnosti.
Priemerný denný vymeriavací základ je 20000/21,74 = 920 Sk
Prvé tri dní 25% z 920 Sk = 3 x 230 = 690 Sk
Štvrtý až desiaty deň 55% z 920 Sk = 7 x 506 = 3542 Sk
Spolu náhrada mzdy 4232 Sk za rok, v prepočte na mesiac 353 Sk
Mesačné finančné náklady zamestnávateľa pri plate zamestnanca 20000 Sk (rekapitulácia):
Cena práce............................................ ..................27040 Sk
Ďalšie mesačné náklady (soc.fond, stravné, DDS).......1549 Sk
Spolu............................................. ..........................28586 Sk
K tomu pripočítame
Náklady na dovolenku v prepočte na mesiac...............1917 Sk
Náklady na práceneschopnosť................................ .....353 Sk
SPOLU............................................. ....................30859 Sk
Zamestnávateľ má i ďalšie náklady, spojené so zamestnávaním:
- náklady na spracovanie mzdy zamestnanca
(u externého dodávateľa - účtovnej firmy, sú ceny za spracovanie mzdy jedného zamestnanca okolo 200 - 300 Sk na mesiac),
- náklady na pracovné odevy,
- pitný režim,
- sociálny program atď.
Pozrime sa, čo to urobí, ak zamestnanec "prejde na živnosť" s tým, že bývalý zamestnávateľ mu namiesto platu 20000 Sk mesačne dá "fakturačných" 25000 Sk mesačne:
Odvody živnostníka na sociálne poistenie:
Vymeriavací základ vypočítame ako (60% z 25000) (pozn. základ dane, znížený o 40% pauš.výdavky) / 2 = 15000 / 2 = 7500 Sk, najnižší možný vymeriavací základ však je 7600 Sk.
Preto sociálne poistenie počítame zo základu 7600 Sk, sadzba spolu 33,15, poistné 2520 Sk.
Odvody živnostníka na zdravotné poistenie:
Vymeriavací základ je (60% z 25000) / 2,14 = 7010.
Zdravotné poistenie počítame zo základu 7010 Sk, sadzba je 14%, poistné je 982 Sk.
Spolu sociálne a zdravotné poistenie 3502 Sk.
Základ dane 60% z 25000 - 3502 - 7568 (nezd.čiastka) = 3930, daň 746 Sk.
Čistý príjem živnostníka je 25000 - 3502 - 746 = 20752 Sk
Čistý príjem je o 5284 Sk vyšší, ako v prípade zamestnanca so mzdou 20000 Sk.
Zamestnávateľ ušetrí najmenej 3500 Sk (ak zohľadníme i ďalšie náklady zamestnávateľa, tak ušetrí vyše 5000 Sk).
Pozrime sa však, o čo zamestnanec, ktorý prejde na živnosť, prichádza:
1. Nemá nárok na stravné lístky (prichádza o príspevok zamestnávateľa v hodnote 1029 Sk mesačne)
2. Stráca príspevok zamestnávateľa na DDS v priemere 400 Sk mesačne
3. Odvody na dôchodok sa platia zo základu 7600 Sk namiesto 20000 Sk. Čo to znamená:
Ak by platil odvody ako zamestnanec zo základu 20000 Sk, dosiahol by osobný mzdový bod približne 1,1. Pri dôchodkovej hodnote 214,68 Sk to znamená navýšenie sumy dôchodku za každý takto odpracovaný rok o približne 236 Sk mesačne.
Napr. za 40 takto odpracovaných rokov by mal dôchodok 9440 Sk.
Ak bude platiť odvody ako živnostník zo základu 7600 Sk, dosiahne osobný mzdový bod približne 0,4. Pri dôchodkovej hodnote 214,68 Sk to znamená navýšenie sumy dôchodku za každý takto odpracovaný rok o približne 86 Sk mesačne. To je o 150 Sk mesačne menej za každý takto odpracovaný rok, ako v prípade zamestnanca.
Napr. za 40 takto odpracovaných rokov by mal dôchodok 3440 Sk.
Ak by bol sporiteľom zapojeným do II.piliera, uvedené sumy a rozdiely by boli polovičné.
4. Ak by bol sporiteľom zapojeným do II.piliera, tak pri základe 20000 Sk by mu ako zamestnancovi každý mesiac na jeho osobný dôchodkový účet pribudlo 1800 Sk.
Ak bude pracovať na živnosť, tak (pri základe 7600 Sk) mu každý mesiac na jeho osobný dôchodkový účet pribudne 684 Sk, teda o 1116 Sk menej.
5. V prípade práceneschopnosti by mal ako zamestnanec pri plate 20000 Sk nárok na náhradu príjmu a na nemocenské vo výške 230 Sk na deň za prvé tri dni a vo výške 506 Sk za zostávajúce dni nemoci.
Ak bude pracovať na živnosť, pri základe 7600 Sk bude mať nemocenské vo výške 88 Sk na deň za prvé tri dni a vo výške 193 Sk za zostávajúce dni nemoci. Je to temer trikrát menej ako v prípade zamestnanca.
6. Ako živnostník sa musí sám starať o svoje povinnosti (alebo si na to niekoho zaplatiť) - strážiť si platby do poisťovní, podávať daňové priznanie, podávať ročné zúčtovanie poistného, celá komunikácia s príslušnými inštitúciami je v jeho réžií.
7. Stráca ochranu a výhody zamestnanca, dané Zákonníkom práce (výpoveď, odstupné, nárok na preplatenie návštev u lekára a pod.)
Rekapitulácia:
Ak zamestnanec s platom 20000 Sk mesačne prejde na živnosť a jeho bývalý zamestnávateľ mu bude "na faktúru" platiť 25000 Sk mesačne, tak:
- zamestnávateľ ušetrí najmenej 3500 Sk, po započítaní ďalších nepriamych nákladov ušetrí okolo 5000 Sk mesačne,
- bývalý zamestnanec, teraz živnostník, bude mať čistý príjem vyšší o cca 5300 Sk,
- prichádza však o stravné lístky (1000 Sk), príspevok na DDS (400 Sk), sumu do II. piliera (1100 Sk), spolu okolo 2500 Sk,
- v prípade práceneschopnosti bude mať nemocenské v tretinovej výške,
- bude mať nižší dôchodok z I.piliera o 75 Sk mesačne (ak je sporiteľom zapojeným do II.piliera, ak nie je sporiteľom, dôchodok bude mať nižší o 150 Sk mesačne),
- musí sa sám starať o svoje povinnosti voči príslušným inštitúciam, sám podávať daňové priznanie atď.
Na záver:
Na prvý pohľad je výhodné prejsť na živnosť - samozrejme výhodnosť tohto prechodu je tým vyššia, čím vyššia bude suma inkasovaná od bývalého zamestnávateľa na faktúru oproti predošlému platu. Úspora sa však dosahuje najmä tým, že takýto živnostník sa má "dnes dobre" na úkor svojej budúcnosti - po odchode do dôchodku zistí, že jeho dôchodok je výrazne nižší, ako keby zostal zamestnancom. Prechod zamestnanca na živnosť je výhodou najmä pre zamestnávateľa.
zlolen
02.02.23,08:56
Dobrý deň
Prosíme poradiť, chceli by sme zamestnať vodiča nákladnej dopravy, ale na živnosť. Nevieme či je to možné, aké povolenie je treba...pridelili by sme mu naše auto, on by tovar zaviezol, prípadne od zákazníka doviezol.
Sme strojárska firma.
Ďakujem
Prosíme poradiť, chceli by sme zamestnať vodiča nákladnej dopravy, ale na živnosť. Nevieme či je to možné, aké povolenie je treba...pridelili by sme mu naše auto, on by tovar zaviezol, prípadne od zákazníka doviezol.
Sme strojárska firma.
Ďakujem
Iveta Matlovičová
02.02.23,13:10
Dobrý deň
Prosíme poradiť, chceli by sme zamestnať vodiča nákladnej dopravy, ale na živnosť. Nevieme či je to možné, aké povolenie je treba...pridelili by sme mu naše auto, on by tovar zaviezol, prípadne od zákazníka doviezol.
Sme strojárska firma.
Ďakujem
podľa toho čo popistujete, išlo by o závislú prácu (firemné vozidlo, vy prideľujete prácu ...), nie sú splnené podmienky na vykonávanie formou živnosti
zze/2001-311/1/2/
Prosíme poradiť, chceli by sme zamestnať vodiča nákladnej dopravy, ale na živnosť. Nevieme či je to možné, aké povolenie je treba...pridelili by sme mu naše auto, on by tovar zaviezol, prípadne od zákazníka doviezol.
Sme strojárska firma.
Ďakujem
podľa toho čo popistujete, išlo by o závislú prácu (firemné vozidlo, vy prideľujete prácu ...), nie sú splnené podmienky na vykonávanie formou živnosti
zze/2001-311/1/2/