ZDENIELA
14.11.06,15:30
Prosím o radu. Sestra po smrti manžela zdedila polovicu domu, ktorý ešte nebol vyplatený, takže i s dlhom. Druhá polovica patrí jej svokre, ktorá tu i fyzicky býva, takže vždy splácala tú polovicu za syna (kým žil), no veľmi neporiadne. Sestra nemá o daný dom záujem, no zároveň sa obáva, že svokra dlh nesplatí (už v súčasnosti je v dlhu viac vyčíslených penálov z neplatenia ako samotného dlhu). Preto sa pýtam je možné svokre tento dom darovať i s týmto dlhom, aby sestra nakoniec nemusela platiť za niečo, čo v skutočnosti neužíva, ani užívať nechce. Má i tak dosť problémov. Ďakujem.
ZDENIELA
24.11.06,07:18
Znova sa vám skúšam vtrieť do vedomia. VIE MI NIEKTO PORADIŤ? ďakujem
Dan1
24.11.06,07:29
Ahoj, nie som odborníkom v tejto problematike, ale podľa mňa keď napr. máš dlh ( hypotéku) u banky - ručíš domom, tak banka vymáha splátky a penále od toho, kto uzavrel s ňou hypotéku. Takže v prípade darovania z Vašej strany by bolo dobré prejednať takúto alternatívu darovania domu a možného presunu dlhu na iného majiteľa hlavne s tým, kto Vám peniaze požičal - napr. bankou, lebo podľa mňa keď tento subiekt papierovo neuzná toto darovanie, tak vy síce darujete dom, ale bremeno viazanosti voči banke sa nezbavíte. Toť môj názor.
Chobot
24.11.06,09:24
Prosím o radu. Sestra po smrti manžela zdedila polovicu domu, ktorý ešte nebol vyplatený, takže i s dlhom. Druhá polovica patrí jej svokre, ktorá tu i fyzicky býva, takže vždy splácala tú polovicu za syna (kým žil), no veľmi neporiadne. Sestra nemá o daný dom záujem, no zároveň sa obáva, že svokra dlh nesplatí (už v súčasnosti je v dlhu viac vyčíslených penálov z neplatenia ako samotného dlhu). Preto sa pýtam je možné svokre tento dom darovať i s týmto dlhom, aby sestra nakoniec nemusela platiť za niečo, čo v skutočnosti neužíva, ani užívať nechce. Má i tak dosť problémov. Ďakujem.

Na fundovanú odpoveď je tento popis nedostatočný. Nepíšeš, voči komu je ten dlh (predpokladám úver), nepíšeš kto bol v úvereovom vzťahu dlžník, či svokra alebo jej syn.

Pri dedení sa dedí nielen majetok ale aj záväzky. Pokiaľ okrem domu a dlhu nie je iné dedičstvo, môže sa dedičstva vzdať. Tým na ňu neprejde ani dom ani dlh.

Ak však existuje aj iný majetok, tak by sa musela aj toho vzdať. Nedá sa vzdať iba časti dedičstva, iba dedičstva ako celku.

Dom (teda nehnuteľnosť) môže darovať, pokiaľ nie je na nehnuteľnosť vinkulácia (ani to neuvádzaš, či je dom na niekoho vinkulovaný). DLh nemôže darovať, dlh sa dá len postúpiť ale aj to len so súhlasom toho, na koho sa postupuje.

Píšeš, že svokra mala splácať za syna dlh a nesplácala ho. Prečo ho mala splácať za syna? Nebol to potom synov dlh? Ak áno, prečo si potom on bral (asi) úver na dom? Nevededla sestra o tom, že jej manžel má dlh? Nikdy to s ním neriešila za jeho života?

Je tu príliš málo infomácií aby som Ti mohol poradiť.
ZDENIELA
24.11.06,11:15
Dobre, skúsim to ináč. Je to máličko komplikované a skúsim to vysvetliť tak, aby ste to pochopili vy aj ja. :rolleyes:
Švagrovi rodičia bývali v rodičovskom dome, zdedili ho teda po rodičoch. No museli z tohto dedičstva povyplácať svojich súrodencov. A tu je ten dlh, z nevyplatenia súrodencov z dedičstva. V súčastnosti má teda polovicu domu švagrova matka (otec zosnul), tá je v poriadku. No druhá polovica bola prenesená na syna (teda môjho švagra) s tým, že vyplatí dlh rodičov. Tento dlh preto spláca matka, lebo on nemal záujem o ten dom a ona v ňom býva ešte s mladšími súrodencami, tak sa dohodli (samozrejme len ústne), že dlh súrodencom bude splácať matka.
V týchto dňoch prebehlo aj dedičské konanie za švagra a až tam sa sestra dozvedela, že svokra súrodencov nevypláca, tí to postúpili ďalej a už k dlhu pribudli aj penále z neplatenia. Viem, že sa sestra mohla dedičstva aj s dlhmi zriecť, ale mali aj iný majetok.
Len som chcela vedieť, či sa dá v tomto prípade niečo robiť. Sestra tiež tú polovicu domu nechce, veď si to jej manžel neprial. Chcela som vedieť, či existuje možnosť tú polovicu domu predať alebo svokre darovať, aby mala s tým už pokoj. Dúfam, že to stačí na pochopenie. Ďakujem, moc, moc.
Barbara
24.11.06,11:34
necem sa robiť múdrou, len tak rozmýšľam. Keď druhá polovica bola prenesená na jej manžela to zn., že tú polovicu zdedil on asi, takže on mal vyplatiť tých súrodencov. hovoríš že nemal záujem o ten dom, tak prečo s tým súhlasil, že tú polovicu majú napísať naňho.
Bohužiaľ keď Tvoja sestra sa nezriekla toho dedičstva tak rozhodne zdedila po ňom aj ten dlh.
Keď svokra nespláca ani teraz ten dlh, pochybujem, že by súhlasila s tým, aby Tvoja sestra tú polovicu jej darovala. užlen z tohto dôvodu, že je tam ten dlh.
Najlepšie by bolo ten dom predať a vyriešiť tak tú situáciu. alebo poradiť sa s advokátom, to by bolo hádam to najmúdrejšie

toť moj názor
Chobot
24.11.06,11:44
Dobre, skúsim to ináč. Je to máličko komplikované a skúsim to vysvetliť tak, aby ste to pochopili vy aj ja. :rolleyes:
Švagrovi rodičia bývali v rodičovskom dome, zdedili ho teda po rodičoch. No museli z tohto dedičstva povyplácať svojich súrodencov. A tu je ten dlh, z nevyplatenia súrodencov z dedičstva. V súčastnosti má teda polovicu domu švagrova matka (otec zosnul), tá je v poriadku. No druhá polovica bola prenesená na syna (teda môjho švagra) s tým, že vyplatí dlh rodičov. Tento dlh preto spláca matka, lebo on nemal záujem o ten dom a ona v ňom býva ešte s mladšími súrodencami, tak sa dohodli (samozrejme len ústne), že dlh súrodencom bude splácať matka.
V týchto dňoch prebehlo aj dedičské konanie za švagra a až tam sa sestra dozvedela, že svokra súrodencov nevypláca, tí to postúpili ďalej a už k dlhu pribudli aj penále z neplatenia. Viem, že sa sestra mohla dedičstva aj s dlhmi zriecť, ale mali aj iný majetok.
Len som chcela vedieť, či sa dá v tomto prípade niečo robiť. Sestra tiež tú polovicu domu nechce, veď si to jej manžel neprial. Chcela som vedieť, či existuje možnosť tú polovicu domu predať alebo svokre darovať, aby mala s tým už pokoj. Dúfam, že to stačí na pochopenie. Ďakujem, moc, moc.

Ak som správne pochopil, tak ten dom bol po smrti staých rodičov prepísaný na švargových rodičov, ktorí sa však "per huba" dohodli so súrodencami (teda švagrovými tetami a strýcmi), že ich vyplatia. Písomná dohoda o vyplatení teda neexistuje?

Ďalej - po smrti švagrovho otca mal tento zdediť 1/4 domu a 1/4 mala zdediť jeho matka, ktorá by tým vlastnila 3/4. Neviem, ako ste dospeli k spoluvlastníctvu 1/2 švagor a 1/2 jeho matka, ale budiž, ak je to tak. Keď sa zaviazal platiť príbuzenstvu švagor, prečo teda neplatil? Ako sa dohodol to zaplatiť? Mal zaplatiť polovicu on a polovicu jeho matka? ALe to je teraz nepodstatné, ak neexistuje písomná dohoda.

Teraz, po smrti švagra dedí jeho manželka (deti asi nemajú, či áno?) polovicu domu. Neoficiiálne teda "zdedí" aj dlh voči príbuzným (skutočne to nikde nie je písomne podchytené?). Podľa uvedeného na dom nie je žiadna ťarcha, takže je voľne prevoditeľný.

Ak teda sestra nechce ten dom, tak kľudne môže darovať svokre ten svoj podiel ak s tým bude súhlasiť aj svokra. Príbuzenstvo sa k darovaniu nemusí vyjadrovať. Otázne je, či sa týmto v očiach príbuzenstva zbaví aj neformálneho dlhu, či skutočne tí príbuzní budú požadovať peniaze iba od matky. Ale ak neexistuje písomné potvrdenie dlhu, tak ťa to nemusí trápiť. To bude ich problém, ako si to budú od svokry vymáhať.

Takže nech podiel daruje svokre a príbuzným nech oznámi, že nie je spolumajiteľom domu a tým pádom sa nepovažuje za dlžníka voči nim.

Problém však opäť môže nastať po smrti svokry, ak mala s manželom deti, lebo tie budú dediť po babke. Ak deti nemajú, sestra od svokry dediť nebude, lebo nie je v priamom príbuzenskom rade.

Možno fakt by bolo najlepšie dom predať a všetkých povyplácať - ak potom svokra bude mať kde bývať.

Našla si tu odpovede na Tvoje otázky?
ZDENIELA
24.11.06,12:35
Takže si to zhrniem :eek: :
Nič nebráni tomu, aby sestra dom svokre darovala. Problém, ako píšeš, by mohol byť po smrti svokry, pretože sestra má s manželom 3 detičky. Ak uvažujeme až tak ďaleko, tie by sa mohli dedičstva po babke vzdať, i tak nie je o čo stáť. Tak to znamená, ak sa tie dve dohodnú, môžu ten dom na svokru previesť. Asi by som mala poznamenať, že detičky sú ešte malinké, na dedičskom konaní po ich otcovi ich zastupovala neaká sociálna pracovníčka, ktorá súhlasila, aby všetko bolo prevedené na sestru, ktorá tým deťom má zato vyplatiť neaké peniaze. Takže týmto je sestra výhradným vlastníkom a môže s nehnuteľnosťou nakladať. Chápem to správne? Ďakujem veľmi pekne. Je to fakt domotané.
Chobot
24.11.06,12:48
Takže si to zhrniem :eek: :
Nič nebráni tomu, aby sestra dom svokre darovala. Problém, ako píšeš, by mohol byť po smrti svokry, pretože sestra má s manželom 3 detičky. Ak uvažujeme až tak ďaleko, tie by sa mohli dedičstva po babke vzdať, i tak nie je o čo stáť. Tak to znamená, ak sa tie dve dohodnú, môžu ten dom na svokru previesť. Asi by som mala poznamenať, že detičky sú ešte malinké, na dedičskom konaní po ich otcovi ich zastupovala neaká sociálna pracovníčka, ktorá súhlasila, aby všetko bolo prevedené na sestru, ktorá tým deťom má zato vyplatiť neaké peniaze. Takže týmto je sestra výhradným vlastníkom a môže s nehnuteľnosťou nakladať. Chápem to správne? Ďakujem veľmi pekne. Je to fakt domotané.

Zjednodušene povedané, áno - pokiaľ neexistuje niečo, čo by tým 3 deťom zakladá nárok na vlastníctvo toho domu - ale ako uvádzaš, dom bol prevedený na sestru.

Problém ale aj tak môže byť, pokiaľ tie deti budú neplnoleté v prípade, ak sa bude po babke dediť, lebo ako neplnoletý sa nemôže vzdať dedičstva. Nemôže tak za neho rozhodnúť ani zákonný zástupca. Nezletilí musia dostať z dedičstva toľko, koľko im podľa Občianskeho zákonníka prináleží.

Ešte otázka - keď ona daruje svoj podiel svokre, vyplatí potom tie 3 deti tak, ako sa dohodla pri dedičskom konaní po manželovi?
ZDENIELA
24.11.06,12:54
Tak veru toto si neviem predstaviť ako by to mala urobiť. Nejde o neaké závratné peniaze, ale ako dať dieťaťu vo veku 3 rokov neaké peniaze? Spísať neaký doklad o daní peňazí v hotovosti so svedkami, alebo zavliecť tých drobcov k notárovi, alebo im vytvoriť účty v banke? V rozhodnutí z dedičského konania sa nepíše ani o forme a myslím ani o termíne, dokedy má tak urobiť.
Ešte ma napadlo: ak budú dediť neplnoletí, nemôžu sa dedičstva vzdať. Ale ak bude každý z dedičov po tej osobe dediť (má 5 detí a 10 vnúčat - zatiaľ) nebude to neaká hrozná suma, aj keby to mal byť záväzok. To len tak nahlas (vlastne na papier uvažujem).

Ďakujem za každý prejavený záujem o môj problém.
Chobot
24.11.06,13:50
Tak veru toto si neviem predstaviť ako by to mala urobiť. Nejde o neaké závratné peniaze, ale ako dať dieťaťu vo veku 3 rokov neaké peniaze? Spísať neaký doklad o daní peňazí v hotovosti so svedkami, alebo zavliecť tých drobcov k notárovi, alebo im vytvoriť účty v banke? V rozhodnutí z dedičského konania sa nepíše ani o forme a myslím ani o termíne, dokedy má tak urobiť.
Ešte ma napadlo: ak budú dediť neplnoletí, nemôžu sa dedičstva vzdať. Ale ak bude každý z dedičov po tej osobe dediť (má 5 detí a 10 vnúčat - zatiaľ) nebude to neaká hrozná suma, aj keby to mal byť záväzok. To len tak nahlas (vlastne na papier uvažujem).

Ďakujem za každý prejavený záujem o môj problém.

V žiadnom prípade som nechcel spochybniť záujem matky dať deťom peniaze, len som uvažovala, či náhodou tá soc. pracovníčka (:rolleyes: zaujímavé, ako dvojzmyslene to vyznieva) nepodmienila výplatu nejakým spôsobom alebo či to nebude chcieť po čase preveriť. Ale dalo by sa to spraviť napr. vkladnou knižkou.

V prípade dedenia, aj keď je veľa dedičov sa dedičstvo rozdelí na také podiely, aby každý dostal svoj malý podiel. Keď naši dávali do poriadku pozemky po mojich starých rodičoch, tak boli spoluvlastníctva na roliach aj v pomere 1/32, teda vlastnili taký malinký podiel, ale vlastnili. Potom poplatky za prevod na jedného vlastníka vychádzajú viac ako samotná hodnota podielu. Ale to už som mimo témy.

Deti sa nebudú môcť vzdať dedičstva a dostanú napr. 1/10 z domu. Myslím však, že je možné sa počas dedičského konania dohodnúť, že nehnuteľnosť pripadne jednému, ktorý by vyplatil ostatných. To by v ich prípade bolo najlepšie. Ale nepredbiehajme udalosti a nepochovávajme svokru kým žije.