1. Zasielať potvrdenie o práceneschopnosti do Sociálnej poisťovne je zbytočné, keďže Sociálna poisťovňa vášmu zamestnancovi žiadne nemocenské vyplácať nebude - keďže ako poberateľ starobného dôchodku nie je povinne nemocensky poistený ako zamestnanec.

2. Podľa vysvetliviek na vyplnenie Evidenčného listu dôchodkového poistenia sa do vylúčených dôb uvádza počet kalendárnych dní obdobia, po ktoré mal poistenec nárok na nemocenské, ošetrovné, ďalej obdobia, ošetrovania člena rodiny od 11. dňa potreby takého ošetrovania (starostlivosti) do skončenia potreby tohto ošetrovania (starostlivosti) atď.

Keďže váš zamestnanec od 11.dňa trvania práceneschopnosti nárok na nemocenské nemá, toto obdobie medzi vylúčenými dobami neuvádzate.

3. Podľa § 11 ods.8 písm. o) zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení štát platí poistné za osobu, ktorá:
- poberá náhradu príjmu, vyplácanú zamestnávateľom počas prvých 10 dní trvania práceneschopnosti,
- poberá nemocenské, ošetrovné alebo materské zo Sociálnej poisťovne,
- ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa osobitného predpisu a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť alebo
- ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti podľa osobitného predpisu a ktorej trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti podľa osobitného predpisu aj po tomto dni.

Z toho vyplýva, že štát neplatí poistné za zamestnanca - dôchodcu - v čase od 11.dňa trvania práceneschopnosti do jej skončenia, keďže takýto zamestnanec nárok na nemocenské vôbec nemá.

Do "Oznámenia" pre zdravotnú poisťovňu preto zapisujete len prvých 10 dní trvania práceneschopnosti.

4. Do mesačného výkazu preddavkov na zdravotné poistenie zapisujete počet kalendárnych dní počas ktorých bol zamestnanec vašim zamestnancom a poistné za neho neplatil štát. Konkrétne v prípade práceneschopnosti zamestnanca - dôchodcu sa počet kalendárnych dní zníži len o prvých 10 dní trvania práceneschopnosti, teda o dni, kedy za zamestnanca platí poistné štát z dôvodu, že zamestnanec poberá náhradu príjmu počas PN.

Napríklad ak v novembri 2006 váš zamestnanec - dôchodca, ktorý bol vašim zamestnancom celý mesiac, ochorel od 5.11. a práceneschopnosť trvala do 19.11., tak do výkazu zapíšete 20 dní.

5. Minimálny základ zamestnanca je podľa § 13 ods.15 č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení daný ako minimálna mzda zamestnanca podľa zákona č.90/1996 Z.z., s sumách platných podľa tohto zákona k 1.1. daného roka.

Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, nie je mladistvý a nie je invalid, tak v roku 2006 je jeho minimálny základ suma 6900 Sk.

Minimálny základ je daný väzbou na minimálnu mzdu - a tá sa podľa zákona č.90/1996 Z.z. úmerne kráti, ak zamestnanec z ľubovoľného dôvodu neodpracoval celý mesiac. Ak zamestnanec neopracoval časť mesiaca alebo celý mesiac z dôvodu práceneschopnosti, minimálna mzda sa úmerne kráti podľa počtu neodpracovaných dní (alikvótne pomerom odpracovaných dní a celkového počtu pracovných dní).

Napríklad ak z celkového počtu 20 pracovných dní zamestnanec odpracoval len 5 dní a zostávajúce dni neodpracoval kvôli PN, tak jeho minimálna mzda a tým i jeho minimálny základ bude

(6900/20) x 5 = 1725 Sk.

Pozor, minimálny základ sa však na rozdiel od minimálnej mzdy, nekráti v dvoch špecifických prípadoch (viď § 13 ods.16):

1. V prípade neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca (absencie).

2. V prípadoch, kedy zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno) po vzájomnej dohode - nad rámec Zákonníka práce - teda ak ide o pracovné voľno bez náhrady mzdy, ktoré v zmysel Zákonníka práce zamestnávateľ zamestnancovi nemusel poskytnúť.

V prípade práceneschopnosti však ide o pracovné voľno, ktoré zamestnávateľ musí zamestnancovi poskytnúť (Zákonník práce, § 141 ods.1) - preto sa minimálny základ zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení pri práceneschopnosti zamestnanca vždy kráti (aj keď ide o zamestnanca, ktorý ako dôchodca nemá nárok na nemocenské) a to pomerom odpracovaných dní a celkového počtu pracovných dní.

ZSP_§231
ZZP_§11_ods.8_pism.o
ZZP_§13_ods.15
ZZP_§13_ods.16
ZP_§141_ods.1
ZMM

Prajem pekný deň, trochu som zapochybovala ako sa vyznačia na prílohe k mes.výkazu do SP kalendárne dni. Na vysvetlívkach je uvedené, že do počtu kal.dní sa uvádza obdobie za kt. sa platí poistné. Keď nadviažem na uvedený príklad PN od 05.11. do 19.11. tak do počtu kal.dní zapíšem obdobie od 01.11.do04.11 a od 20.11.do30.11, čiže 15 dní?

Áno, dni Pn sa z celkového počtu kalendárnych dní odpočítajú.

1. Zasielať potvrdenie o práceneschopnosti do Sociálnej poisťovne je zbytočné, keďže Sociálna poisťovňa vášmu zamestnancovi žiadne nemocenské vyplácať nebude - keďže ako poberateľ starobného dôchodku nie je povinne nemocensky poistený ako zamestnanec.



Na základe čoho však Sociálna poisťovňa vie, prečo za dni PN tento zamestnanec a zamestnávateľ za neho neplatil napr. odvody na starobné poistenie?

Súhlasím, dobrá pripomienka. Viac informácií k tomu v tejto chvíli poskytnúť neviem.

Mám dôchodkyňu, ktorá bola PN od 19. do 31.3.2007. Postupovala som presne tak, ako uvádzate a čakala som, že mi donesie ukončenie PN od lekára k 31.3.. A práve teraz mi doniesla potvrdenie od lekárky s ukončením 1.3.2007 s tým, že lekárka mala kontrolu (LPK alebo neviem čo...) a dôchodcom nemôžu dať PN dlhšie ako 10 dní. A teraz čo? Mám problém, ako dokážem, že celý marec bola PN a nebola na neplatenom voľne. Neviete mi prosím poradiť, ako to ozaj podľa zákona má byť?

Takže keď zamestnanec je na PN viac ako 10 dní, tak do príslušnej zdravotnej poisťovni nahlásim začiatok PN (1.O.1) a od desiateho dňa PN ho mám prihlásiť už ako osobu, ktorej zanikol nárok na nemocenské (1.O.2) alebo ako fyzickú osobu poberajúcu dôchodok (1.B)?

Pracovník - dôchodca, má pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú do 30.11.2007. Čerpal si dovolenku, ktorej nárok do 30.6.2007 vyčerpal a odkázal, že do práce už nechce chodiť, že má doma robotu. Dňa 20.6vyčerpal posledný deň dovolenky.Oznámili sme mu skutočnosť, že dovolenku má vyčerpanú a má nastúpiť do práce. Od 21.6.2007 si poslal DPN. Je povinnosťou zamestnávateľa vyplatiť mu 10 dní DPN, alebo nemusí?

Každý zamestnanec, ktorý je DPN, má nárok na náhradu príjmu počas prvých 10 dní DPN.

Každý zamestnanec, ktorý je DPN, má nárok na náhradu príjmu počas prvých 10 dní DPN.
Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň, máme zamestnanca - starobný dôchodca, ktorý končí prac. pomer dohodou k 30.6.2012. Od 15.6.2012 je na PN a už nám oznámil že má papier na peniaze na konci mesiaca, takže bude aj ďalej po ukončení PP poberať nemocenské. Nahodila som mu ukončenie pracovného pomeru k 30.6.2012. Ako mám postupovať čo sa týka PN? My ako zamestnávateľ mu ukončíme PN k 30.6.2012? PN - doklad od lekára by si mal poslať do svojej zdravotnej poisťovne? Čo sa týka soc. poisťovne - my ako zamestnávateľ vystavíme registračný list na ukončenie PP k 30.6.2012, evidenčný list k 30.6.2012 a papier na konci mesiaca na peniaze (od lekára) by si už mal zaniesť do soc. poisťovne sám?
Ďakujem za pomoc.
Ďakujem.