nie je mi jasné, prečo by so zamestnancom mala byť uzatváraná ešte aj príkazná zmluva, veď zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu; ak by sa povedzme jednalo o prácu večer resp. mimo pracovného času uvedeného v pracovnej zmluve, tak zamestnávateľ môže prikázať prácu nadčas - § 97 ods. 1 zák. č. 433/2003

to do ktorého paragrafu príjem zaradíš môže ovplyvniť veľmi mnoho faktorov;
napr. ako píšeš - zamestnanec už je v pracovnom pomere, potom treba zistiť, či činnosť, ktorá mu bola "prikázaná" už nie je obsiahnutá v náplni práce, v tom prípade by sa jednalo o príjem podľa § 5 aj keby ho dosiahol na základe príkaznej zmluvy;

nikdy nedostaneš jasnú odpoveď na otázku, či príjem, ktorý plynie na základe príkaznej zmluvy je u príjemcu ostatný príjem § 8 alebo príjem zo závislej činnosti § 5; vždy treba skúmať skutočný obsah právneho úkonu (ako to robí daňový úrad - § 2 ods. 6 zák. 511/1992), vychádzať z konkrétnej zmluvy;

Takze ak ti to mozem troska ozrejmit, pracovnik je pracovnopravnom pomere vo funkcii prijektovy manazer a prikaznu zmluvu ma uzatvorenu len na danu neopakujucu sa cinnost. V pracovnopravnom pomere mzdu vyplaca zamestnavatel ako aj tiez odmenu z prikaznej zmluvy len je tu jeden rozdiel.Nakolko sa jedna o prejekty EU a ich impelementacia a monitoring nase ministerstva si ziadaju mat taketo zmluvy kde potom zalestnavatel - prikazca si naklady na mzdy refunduje u ministerstva.Dalej treba povedat ze dany prikaz ma byt vykonany mimo pracovny cas a tiez mimo priestory zamestnavatela.
Ja viem ze je to narocne ale nemam o tom skoro ziadne informacie a mne to vychada ze prikaznik si to dodani sam v DzP FO zo zavislej cinnosti a teraz akurat potrebujem doriesit kam to priznat / §5 alebo §8 /. Ja osobne by som to asi pomenoval ako nahodny prijem / je to praca ktora je neopakujucasa / takze by som to mozno klasifikoval ako prijem podla § 8.
Vdaka za dalsie rady.

Takze ak ti to mozem troska ozrejmit, pracovnik je pracovnopravnom pomere vo funkcii prijektovy manazer a prikaznu zmluvu ma uzatvorenu len na danu neopakujucu sa cinnost. V pracovnopravnom pomere mzdu vyplaca zamestnavatel ako aj tiez odmenu z prikaznej zmluvy len je tu jeden rozdiel.Nakolko sa jedna o prejekty EU a ich impelementacia a monitoring nase ministerstva si ziadaju mat taketo zmluvy kde potom zalestnavatel - prikazca si naklady na mzdy refunduje u ministerstva.Dalej treba povedat ze dany prikaz ma byt vykonany mimo pracovny cas a tiez mimo priestory zamestnavatela.
Ja viem ze je to narocne ale nemam o tom skoro ziadne informacie a mne to vychada ze prikaznik si to dodani sam v DzP FO zo zavislej cinnosti a teraz akurat potrebujem doriesit kam to priznat / §5 alebo §8 /. Ja osobne by som to asi pomenoval ako nahodny prijem / je to praca ktora je neopakujucasa / takze by som to mozno klasifikoval ako prijem podla § 8.
Vdaka za dalsie rady.

to, že je to mimo pracovný čas, tak zamestnávateľ môže dať predsa príkaz na prácu nadčas,
to, že je to mimo priestory zamestnávateľa, tak zamestnávateľ môže svojho zamestnanca vyslať na služobnú cestu;
treba ešte pozrieť, či sa predmet príkaznej zmluvy nekryje s náplňou práce v pracovnej zmluve;
ďalej uvádzaš, že "prikazca si naklady na mzdy refunduje u ministerstva", potom ide ale o mzdu a tá bude vždy § 5;
aj v rámci svojej náplne práce môže často riešiť neopakujúce sa činnosti, táto problematika je naozaj veľmi zložitá a treba to skúmať do detailov, zo všetkým čo je pre a proti, takto ti len ťažko dám jasnú a zaručenú odpoveď;

Skus mi napisat akeinformacie by si potreboval na to aby si mi vedel aspon z casti poradit

Predmet prikaznej zmluvy sa nekryje s pracovnou naplnou HPP.

pokiaľ sa teda nekryje a je to iná činnosť než má uvedenú v príkaznej zmluve, tak to daj teda na príkaznú zmluvu, pred daňovým úradom (lebo to je asi jediná inštitúcia, ktorá by to mohla skúmať) sa môžte potom obhajovať tým, že to nie je v náplni jeho práce a práve tým, že sa jednalo o jednorázovú, príležitostnú činnosť, ktorú bol váš zamestnanec ochotný vykonať, ale "externe" (keďže to nebola náplň jeho práce) a nemuseli ste teda zhánať na túto prácu iného človeka, lebo ju práve váš zamestnanec, aj keď "externe" vykonal; pričom tento zamestnanec najlepšie spĺňal všetky predpoklady pre jej výkon; ale ako som už uviedol, nevidím do toho detailne, radšej si to ešte niekde odkonzultuj s odborníkom;

Prosím Vás, ktoré paragrafy Obč. zákonníka hovoria o príkaznej zmluve. Neviem si totiž otvoriť vzor príkaznej zmluvy tu na porade.
Vďaka, Katarína

Musim sa priznatrozpraval som sukromne s jednou znamou na DU, JUDr, a ona mi povedala ze DU neskuma zmluvu po pravnej stranke. Toto moze skumat jedine sud / ci sa kryje alebo nekryju naplne prac /. Ale vratme sa spat ako to danit???

uzavretá podľa § 724 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. v znení platných predpisov (Občiansky zákonník)


Katka radi pomozeme ak budeme vediet.Ak by si potrebovala dam to do mailu

Srdečná vďaka JanoK. Mám záujem o poslanie zmluvy do mailu. Čo mám ďalej robiť? Ešte som to nikdy nerobila.
Katarína

Daj mi svoju mailovu adresu

Mas nejake info o prikaznej zmluve a jej zdanovani???

Musim sa priznatrozpraval som sukromne s jednou znamou na DU, JUDr, a ona mi povedala ze DU neskuma zmluvu po pravnej stranke. Toto moze skumat jedine sud / ci sa kryje alebo nekryju naplne prac /. Ale vratme sa spat ako to danit???

to nie je pravda, že to nemôže daňový úrad skúmať (rozsudok najvyššieho súdu1 SžoKS 6/2005); išlo v nich práve o spochybnenie zmluvy daňovým úradom a z neho je zrejmé: Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a ďalej "rovnako neobstojí tvrdenie žalobcu, že daňové orgány nemajú oprávnenie posudzovať prefektnosť zmlúv..." a konštatuje sa tam: "zmluvy boli od počiatku nulitné, keďže k tomu a tomu nemôže podľa platnej právnej úpravy dôjsť.... navyše k absolútnej neplatnosti právneho úkonu súd alebo iný štátny orgán musí vždy prihliadať z úradnej povinnosti i bez návrhu, teda i bez ohľadu na to, či sa takejto neplatnosti niekto dovoláva; absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona bez ďalšieho, takže právne následky takéhoto úkonu od počiatku nenastali". A podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vyberanie dane. Takže aj daň. úrad môže spochybniť zmluvu.

Pokiaľ to pôjde na príkaznú zmluvu je to v § 8, daň. priznanie si podá zamestnanec sám - takýto príjem si môže znížiť o preukázateľne vynaložené výdavky - § 8 ods. 2 a ak takto vykázaný základ dane nebude vyšší ako 5 násobok živ. minima § 9 ods. 1 písm. h) je tento príjem oslobodený (v tom prípade by nemusel podať daň. priznanie a stačí, keď požiada zamestnávateľa o ročné zúčtovanie)

Strašne pekne dakujem za zmluvu. Skúsenosti s príkaznou zmluvou nemám, chcem ju teraz robiť prvýkrát. Mám len info od známych, čo ju často používajú, že do výšky 5-násobku živ.minima nezdaňujú ak ide o príležitostný príjem. Napísala som dotaz na UDR, či ak má pracovník iba jeden príležitostný príjem v roku 2006 na základe príkaznej zmluvy do výšky 5-násobku živ. minima, či je tento príjem považovaný podľa § 9 zákona o DzP od dane oslobodený. Ak budem mať odpoveď, uvediem ju sem.
Katarína

vopred dakujem Katka

Tak aky z toho mozem spravit zaver a co by ste mi poradili ako to mam spravit aby to bolo v sulade zo zakonom o dani z prijmu???

Ahoj Janko, dostala som odpoveď z UDR ohľadom zdaňovania príkazných zmlúv. Neviem to dať do prílohy, tak to kopírujem:

Otázka: Sme PO s predmetom činnosti správou nehnuteľnosti. V rámci správy nehnuteľností sme povinný vykonať zimnú údržbu priľahlých pozemkov k spravovaným nehnuteľnostiam. Na uvedenú činnosť v trvaní cca 1,5 mesiaca v roku 2006 máme uzatvorenú príkaznú zmluvu s nepodnikateľov (zamestnancom na TPP v inej spoločnosti) v sume 10.000,-Sk. Je to jedniná príkazná zmluva dotyčného a jediné príjmy okrem závislej činnosti v inej spoločnosti. Tento jednorázový príjem na základe príkaznej zmluvy za obdobie 11-12/06 považujeme za príjem oslobodený od dane podľa § 9 zákona o DzP, t.j. tento príjem sa neuvádza v daňovom priznaní dotyčného. Je náš postup správny alebo treba tento príjem zdaniť daňou zo závislej činnosti?

Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
-podľa ustanovenia § 2 ods.6 zákona č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
- vo všeobecnosti platí, ak sa na základe príkaznej zmluvy uzatvorenej s fyzickou osobou - občanom podľa Občianskeho zákonníka vykonávajú činnosti na pokyny príkazcu (napr. aj zimná údržba), na účely zákona o dani z príjmov sa príjmy z takejto zmluvy (t.j. bez ohľadu na druh uzatvoreného právneho vzťahu) považujú za príjmy zo závislej činnosti. Predmetné príjmy sa zdania v zmysle ustanovenia § 35 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov preddavkom na daň vo výške 19%. Platiteľ dane vystaví doklad o vyplatenom príjme a zrazenom preddavku na daň v zmysle § 39 ods.5 tohto zákona.
- Daňové riaditeľstvo SR nie je kompetentné posudzovať zmluvné vzťahy uzatvárané medzi zmluvnými stranami.


Ich odpoveď nie je jednoznačná ale na druhej strane to chápem, veď tú zmluvu nevideli a nemohli ju posúdiť.
Katarína