Odpoveď platná od 1.1.2008

Mesačná mzda bude daná výpočtom:

30000 Sk deleno 22 pracovných dní = 1363,64 Sk na pracovný deň

1363,64 Sk krát 17 pracovných dní = 23182 Sk za odpracované dni.

Sociálne poistenie

Do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie sa započíta skutočne dosiahnutá mzda, teda 23182 Sk.

Vymeriavací základ zamestnanca však musí byť najmenej 8100 Sk.

Vymeriavací základ zamestnanca môže byť najviac 28142 Sk na nemocenské a garančné poistenie a 75044 Sk na starobné, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu.

Vymeriavací základ na úrazové poistenie nemá stanovené maximum.

Podľa § 26 ods.1 písm. a) zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom (http://www.porada.sk/autolink.php?id=9&script=showthread&forumid=64) poistení sa zamestnancovi prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenia a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, kedy zamestnanec čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy.

Podľa § 26 ods.5 zákona sa vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odseku 1 posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti.


Podľa § 138 ods. 20 zákona, ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo len časť kalendárneho
mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ uvedený v odseku 9, v odseku 10 písm. a) a b) a v odsekoch 11, 12, 14 a 15 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné.

Podľa toho ak "poistenie" netrvalo celý mesiac (napríklad z dôvodu jeho "prerušenia"), kráti sa:
- minimálny VZ zamestnanca a zamestnávateľa do všetkých fondov,
- maximálny VZ zamestnanca do všetkých fondov,
- maximálny VZ zamestnávateľa do všetkých fondov.

Maximálny VZ zamestnávateľa na úrazové poistenie nie je stanovený a preto nemožno hovoriť o krátení.

(viac pozrite tu: http://www.porada.sk/t36761-zakon-o-...mestnanca.html (http://www.porada.sk/t36761-zakon-o-socialnom-poisteni-138-vymeriavaci-zaklad-zamestnanca.html) )

Minimálny a maximálne vymeriavacie základy sa prepočítavajú podľa kalendárnych dní.

V uvedenom prípade minimálny vymeriavací základ vypočítame:

8100 Sk deleno 30 dní = 270 Sk je suma minimálneho vymeriavacieho základu pripadajúca na jeden deň (zaokrúhľuje sa na haliere nahor),

270 Sk krát 25 dní = 6750 Sk je suma upraveného minimálneho vymeriavacieho základu, pripadajúca na 25 dní, za ktoré je povinnosť platiť poistné (zaokrúhľuje sa na celé koruny nahor).

Ďalej vypočítame maximálne vymeriavacie základy:

28142 Sk deleno 30 dní = 938,07 Sk je suma max. vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie, pripadajúca na jeden deň (zaokrúhľuje sa na haliere nahor),

938,07 Sk krát 25 dní = 23452 Sk je suma upraveného max. vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie a garančné poistenie, pripadajúca na 25 dní, za ktoré je povinnosť platiť poistné (zaokrúhľuje sa na celé koruny nahor).

75044 Sk deleno 30 dní = 2501,47 Sk je suma max. vymeriavacieho základu na starobné, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, pripadajúca na jeden deň (zaokrúhľuje sa na haliere nahor),

2501,47 Sk krát 25 dní = 62537 Sk je suma upraveného max. vymeriavacieho základu na starobné, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond, pripadajúca na 25 dní, za ktoré je povinnosť platiť poistné (zaokrúhľuje sa na celé koruny nahor).

Maximálny VZ zamestnávateľa na úrazové poistenie nie je stanovený.

Zrekapitulujme si to.

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa započítava suma dosiahnutej mesačnej mzdy 23182 Sk.

Vymeriavací základ musí byť najmenej 6750 Sk.

Vymeriavací základ na nemocenské poistenie a garančné poistenie môže byť najviac 23452 Sk.

Vymeriavací základ na starobné, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond môže byť najviac 62537 Sk.

Preto:

Výsledný vymeriavací základ pre všetky fondy bude 23182 Sk.


Zdravotné poistenie.

Do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie sa započíta skutočne dosiahnutá mzda, teda 23182 Sk.

Vymeriavací základ zamestnanca však musí byť najmenej 8100 Sk. Ak zamestnanec neopracoval celý mesiac preto, lebo po dohode so zamestnávateľom čerpal neplatené voľno a zamestnávateľ podľa Zákonníka práce nemusel neplatené voľno poskytnúť, uvedená suma sa nekráti podľa počtu odpracovaných (pracovných) dní a zostáva vo výške 8100 Sk.

Vymeriavací základ zamestnanca pri výpočte mesačných preddavkov môže byť najviac 56283 Sk. Táto suma je pevne daná, nemôže sa nikdy upravovať.

Zrekapitulujme si to.

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa započítava suma dosiahnutej mesačnej mzdy 23182 Sk.

Vymeriavací základ musí byť najmenej 8100 Sk.

Vymeriavací základ môže byť najviac 56283 Sk.

Výsledný vymeriavací základ na zdravotné poistenie bude 23182 Sk.


Odpoveď platná do 31.12.2007:

Mesačná mzda bude daná výpočtom:

30000 Sk deleno 22 pracovných dní = 1363,64 Sk na pracovný deň

1363,64 Sk krát 17 pracovných dní = 23182 Sk za odpracované dni.

Sociálne poistenie

Do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie sa započíta skutočne dosiahnutá mzda, teda 23182 Sk.

Vymeriavací základ zamestnanca však musí byť najmenej 7600 Sk.

Vymeriavací základ zamestnanca môže byť najviac 25911 Sk na nemocenské a garančné poistenie a 51822 Sk na starobné, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu.

Vymeriavací základ na úrazové poistenie nemá stanovené maximum.

Podľa § 26 ods.1 písm. a) zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom (http://www.porada.sk/autolink.php?id=9&script=showthread&forumid=64) poistení sa zamestnancovi prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenia a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, kedy zamestnanec čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy.

Podľa § 26 ods.5 zákona sa vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odseku 1 posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti.

Podľa § 138 ods.17 zákona ak "poistenie" netrvalo celý mesiac (napríklad z dôvodu jeho "prerušenia"), kráti sa:
- minimálny VZ zamestnanca a zamestnávateľa do všetkých fondov,
- maximálny VZ zamestnanca do všetkých fondov,
- maximálny VZ zamestnávateľa na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti.

Nekráti sa maximálny VZ zamestnávateľa na garančné poistenie a na rezervný fond. Maximálny VZ zamestnávateľa na úrazové poistenie nie je stanovený a preto nemožno hovoriť o krátení.

(viac pozrite tu: http://www.porada.sk/t36761-zakon-o-...mestnanca.html (http://www.porada.sk/t36761-zakon-o-socialnom-poisteni-138-vymeriavaci-zaklad-zamestnanca.html) )

Minimálny a maximálne vymeriavacie základy sa prepočítavajú podľa kalendárnych dní.

V uvedenom prípade minimálny vymeriavací základ vypočítame:

7600 Sk deleno 30 dní = 253,34 Sk je suma minimálneho vymeriavacieho základu pripadajúca na jeden deň (zaokrúhľuje sa na haliere nahor),

253,34 Sk krát 25 dní = 6334 Sk je suma upraveného minimálneho vymeriavacieho základu, pripadajúca na 25 dní, za ktoré je povinnosť platiť poistné (zaokrúhľuje sa na celé koruny nahor).

Ďalej vypočítame maximálne vymeriavacie základy:

25911 Sk deleno 30 dní = 863,70 Sk je suma max. vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie, pripadajúca na jeden deň (zaokrúhľuje sa na haliere nahor),

863,70 Sk krát 25 dní = 21593 Sk je suma upraveného max. vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie, pripadajúca na 25 dní, za ktoré je povinnosť platiť poistné (zaokrúhľuje sa na celé koruny nahor).

51822 Sk deleno 30 dní = 1727,40 Sk je suma max. vymeriavacieho základu na starobné, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, pripadajúca na jeden deň (zaokrúhľuje sa na haliere nahor),

1727,40 Sk krát 25 dní = 43185 Sk je suma upraveného max. vymeriavacieho základu na starobné, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, pripadajúca na 25 dní, za ktoré je povinnosť platiť poistné (zaokrúhľuje sa na celé koruny nahor).

Maximálny vymeriavací základ zamestnávateľa na garančné poistenie sa nekráti - je 25911 Sk.

Maximálny vymeriavací základ zamestnávateľa na rezervný fond sa nekráti - je 51822 Sk.

Maximálny VZ zamestnávateľa na úrazové poistenie nie je stanovený.

Zrekapitulujme si to.

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa započítava suma dosiahnutej mesačnej mzdy 23182 Sk.

Vymeriavací základ musí byť najmenej 6334 Sk.

Vymeriavací základ na nemocenské poistenie môže byť najviac 21593 Sk.

Vymeriavací základ na starobné, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti môže byť najviac 43185 Sk.

Vymeriavací základ na garančné poistenie môže byť najviac 25911 Sk.

Vymeriavací základ do rezervného fondu môže byť najviac 51822 Sk.

Preto:

Výsledný vymeriavací základ na nemocenské poistenie bude 21593 Sk.

Výsledný vymeriavací základ na starobné, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti bude 23182 Sk.

Výsledný vymeriavací základ na garančné poistenie bude 23182 Sk.

Výsledný vymeriavací základ do rezervného fondu bude 23182 Sk.

Výsledný vymeriavací základ na úrazové poistenie bude 23182 Sk.


Zdravotné poistenie.

Do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie sa započíta skutočne dosiahnutá mzda, teda 23182 Sk.

Vymeriavací základ zamestnanca však musí byť najmenej 6900 Sk. Ak zamestnanec neopracoval celý mesiac preto, lebo po dohode so zamestnávateľom čerpal neplatené voľno a zamestnávateľ podľa Zákonníka práce nemusel neplatené voľno poskytnúť, uvedená suma sa nekráti podľa počtu odpracovaných (pracovných) dní a zostáva vo výške 6900 Sk.

Vymeriavací základ zamestnanca pri výpočte mesačných preddavkov môže byť najviac 47475 Sk. Táto suma je pevne dané, nemôže sa nikdy upravovať.

Zrekapitulujme si to.

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa započítava suma dosiahnutej mesačnej mzdy 23182 Sk.

Vymeriavací základ musí byť najmenej 6900 Sk.

Vymeriavací základ môže byť najviac 47475 Sk.

Výsledný vymeriavací základ na zdravotné poistenie bude 23182 Sk.


ZSP_§138
ZZP_§13
ZZP_§16

p. Mihál prosím Vás a prejde výpočet poistného podľa Vášho výkladu cez kontrolu xml štruktúry v Sociálnej poisťovni t.j. nebude vykázaný rozdiel na GP a RF?

VZ na jednotlivé druhy poistného sú mi jasné.
Vaša "nápoveda" je obsiahla, dostatočná a najmä zrozumiteľná.
Prosím o radu ohľadne zápisu týchto dní (neplateného voľna) do Mesačného výkazu poistného a príspevkov a na ELDZ. Vyňať ich alebo nie?
Pracujem so SW, kt. mi do výkazu tieto dni zarátava.
V ELDZ viem, že majú byť vyňaté.
Veľmi pekne ďakujem

Neplatené voľno = prerušenie povinného poistenia (§ 26), teda počas týchto dní poistenie neexistuje = takéto dni nemajú byť uvedené v mesačnom výkaze.

Neplatené voľno = prerušenie povinného poistenia (§ 26), teda počas týchto dní poistenie neexistuje = takéto dni nemajú byť uvedené v mesačnom výkaze.


Ďakujem za rýchlu odpoveď.

Ak zamestanec v danom mesiaci odpracoval 3 dni, 7dní mal dovolenku a 12 dní bol na neplatenom voľne , vyšla mu hrubá mzda za dopracované dni a dovolenku 14 000 Sk .Jeho základný plat je 25 000 Sk. Upravujú sa nejako vymeriacie základy do SP a ZP. ? Softwér mi počíta odvody zo sumy 14 000 Sk a nie som si istá , či je to tak správne vzhľadom k predchádzajúcemu príspevku. ?

Prosím postupujte podľa návodu a príkladov v príspevku č.1.

Ako sa bude posudzovať vymeriavací základ pre odvod preddavkov na zdravotné poistenie v prípade, ak je zamestnanec na neplatenom voľne celý mesiac, ktoré mu zamestnávateľ poskytol na jeho žiadosť? Mesačná mzda v mesiaci, keď pracuje, je 30 000,- Sk. Bude musieť zamestnávateľ odviesť do zdravotnej poisťovne preddavky z minimálnej mzdy vo výške 10+4%?
Ďakujem za odpoveď.

symona: Preddavky sa odvádzajú z dosiahnutého príjmu, ktorý sa započítava do VZ zamestnanca, najmenej však z minimálneho základu - minimálnej mzdy.

Ak zamestnanec bol celý mesiac na neplatenom voľne, ktoré mu zamestnávateľ poskytol na jeho žiadosť, a v tomto mesiaci nemal žiaden príjem, preddavky sa vypočítajú z minimálneho základu - minimálnej mzdy - a tá sa nekráti - a zostáva vo výške 7600 Sk (§ 13 ods.15 a 16 zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení).

Preddavky preto vypočítate ako 4% + 10% zo 7600 Sk.

Uvedené platí aj pre zamestnnakyňu, ktorá bola časť mesiaca na rodičovskej dovolenke 1.11.2007 do 28.11.2007, dňa 28.11.2007 ukončila pracovný pomer a bola jej preplatená dovolenka?
Tzn, že mala prerušené poistenie do 28.11.2007 a z preplatenej dovolenky sa odvádza len zdravotné poistenie?

Dobry den,
chcem sa opytat, ci je mozne v pripade ze je zamestnanec na neplatenom volne aby zamestnávatel odvádzal za neho aj za seba odvody z minimálnej mzdy do poistovní? Mzdu mu vsak vyplácat nebude. Tieto naklady si dá zamestnávatel ako nedanove

Dobry den pan Mihal,
prosim oradu, ako postupovat v pripade zamestnanca, ktory bol v mesiaci februar 2008 6 dni PN? mal nahradu prijmu o zamestnavatela, potom mal 2dni absenciu, takze k 9.2.08 bol s nim ukonceny pracovny pomer. bola mu preplatena dovolenka 2 dni, takze mal v tomto mesiaci prijem 1850,- sk za RD a 1866 ako náhradu príjmu.
Volala som do poistovne, povedali mi, ze by sme mu mali prepocitat VZ za 2 dni absencie a kedze je plateny mesacnou mzou, tak ako 8100/29*2. A kedze sa nahrada prijmu nenachadza v § 13 Z. o zdravotnom poisteni, ods.4., ktory upravuje, co nie je VZ pre zdravotne poistenie, tak mu mame vypocitat aj odvod z nahrady prijmu za PN.
Tak teraz tomu celkom nerozumiem.
Dakujem vopred za radu.

Sponka:

SP: VZ je nulový, pretože počas PN sa poistné neplatí a absencia = prerušenie pov.nem.a dôch. poistenia zamestnanca, čiže takisto sa neplatí.

ZP: Do VZ zamestnanca sa započítava len príjem, ktorý je zdaniteľný a nie je uvedený v § 13 ods. 4 zákona 580/2004 Z.z.

Z náhrady pri PN sa preto poistné na ZP neplatí (je to príjem oslobodený od dane).

V danom prípade sa teda do VZ na ZP započíta len náhrada za nevyčerpanú dovolenku = 1850 Sk.

Minimálny VZ za február vypočítate tak, že minimálnu mzdu 8100 vydelíte počtom pracovných dní daného zamestnanca vo februári a výsledok násobíte počtom dní, ktoré mal pracovať.

Teda (8100/21) x 2 = 772 Sk.

Resumé: Preddavky do ZP sa vypočítajú z VZ 1850 Sk.

Dobry den, chcela by som sa spytat, mam zamestnanca odmenovaneho hod.mzdou. V aprili odpracoval 9 prac. dni. Jeho mzda bola 3375 (9x50x7,5).Mal absenciu 4prac.a zároveň kalend.dni.K 17.04 bol s nim ukončený PP. Aký bude jeho VZ na zdravotné?

Jeho VZ na ZP bude: 13 dní x 7,5 hod. x 46,60 = 4 544 Sk

Od 1.2.2008 platí nový zákon o minimálnej mzde, kde vypadlo 75% a 50% z minimálnej mzdy pre invalidov. Zákon o zdravotnom poistení stanovuje minimálny vymeriavací základ platný pre celý rok podľa stavu k 01.01.príslušného roku.Teda k 01.01.bol minimálny vymeriavací základu 8100,- a z toho 75% a 50% pre invalidov.Malo by to tak byť až do konca roku.Zmena minimálnej mzdy nemá vplyv na VZ na zdravotné v priebehu roka. V odborných článkoch však uvádzajú, že od 1.2. je už len vymeriavací základ 8100,- aj pre invalidov.Aký je teda minimálny vymeriavací základ od 1.2.?

Jeho VZ na ZP bude: 13 dní x 7,5 hod. x 46,60 = 4 544 Sk

Ak máme 37,5 hod.prac.týždeň neprepočítava sa hodinová minim. mzda? T.j. 13 dní x 7,5 x 49,7 = 4846,-?

áno mojko má to byť 49,70 Sk

Zamestnanec mal od 2.6. do 20.6.2008 absenciu následne na to s ním zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer, mal však ešte vyplatené prémie z predchádzajúceho mesiaca vo výške 335.- Sk jeho Brutto mzda za 6/2008 je 335.- Sk.
Minimálny Vymeriavací základ do Sp je 270.-( 8100:30=270*20=5400(pracovný pomer trval do 20.6.) potom 5400:20*1=270 (od 2.6.do 20.6. má v Soc.poisťovni prerušené poistné obdobie) preto odvody do Soc. poisťovne budú z 335.-Sk jeho brutto mzda za 6/2008
Minimálny vymriavací základ do ZP bude 6075.- ( 8100:20=405*15(prac. dni do 20.6)=6075 )
Prosím Vás je to správne??

Arava:

Sociálne poistenie:

Podľa § 26 ods.1 písm. c) zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa zamestnancovi prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenia a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom má neospravedlnenú neprítomnosť v práci (absenciu).

Podľa § 138 ods. 20 zákona, ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ uvedený v odseku 9, v odseku 10 písm. a) a b) a v odsekoch 11, 12, 14 a 15 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné.

Znamená to, že minimálny vymeriavací základ podľa § 138 ods. 9 zákona - suma 8100 Sk - sa upraví vzhľadom na to, že poistné sa platí len za jediný deň - za 1.6.2008.

Minimálny vymeriavací základ na účely zákona o sociálnom poistení teda bude suma 8100 deleno 30 (dní v júni celkovo) krát 1 (deň za ktorý sa platí poistné) = 270 Sk.

Príjem započítavaný do VZ je 335 Sk. Je to viac, ako minimálny základ, odvody do SP sa preto vypočítajú zo základu 335 Sk.

Zdravotné poistenie:

Podľa § 13 ods. 16 zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení minimálny základ daný podľa § 13 odseku 15 (ako minimálna mzda) sa nekráti o časť zodpovedajúcu neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca.

Vzľadom na to, že PP trval do 20.6.2008, je minimálny základ suma:

8100 deleno 21 (pracovných dní v júni celkovo) krát 15 (pracovných dní do 20.6.2008) = 5786 Sk.

Príjem započítavaný do VZ je 335 Sk. Je to menej, ako minimálny základ, preddavok na zdravotné poistenie sa preto vypočíta zo základu 5786 Sk.

Pán Miháľ velmi pekne ďakujem za vyčerpavajúcu odpoveď - konečne mám v prepočte VZ jasno. (a zároveň sa ospravedlňujem za chybný prepočet MVZ do ZP kde som počítala 20 pracovných dní) Prajem Vám pekný deň!

Prosím o radu:

Mala som zamestnankyňu, ktorej PP skončil 06.06.2008. Jej mzda za toto obdobie je 16277 Sk, ako prepočítam jej maximálny VZ pre zdravotné poistenie ku skončeniu PP? Volala som totižto do ZP a tam mi bolo povedané, že sa to berie cez pracovné dni. Neprepočítava sa to cez kalendárne dni? Potom by to bolo: V: 56283/21*5?

Maximálny VZ pre mesačné preddavky na zdravotné poistenie sa nekráti ani pri ukončení prac.pomeru počas mesiaca, ani pri PN a pod. T.j. aj v tomto pripade je maximum 56283 Sk.

To znamená, že max. VZ sa počas mesiaca nesleduje. Iba v prípade, že by poistenie trvalo celý mesiac?

Maximálny VZ pre mesačné preddavky na zdravotné poistenie sa nekráti ani pri ukončení prac.pomeru počas mesiaca, ani pri PN a pod. T.j. aj v tomto pripade je maximum 56283 Sk.

Maximálny vymeriavací základ pre výpočet mesačných preddavkov na zdravotné poistenie sa jednoducho nikdy nekráti. Je jedno, či zamestnanie trvalo celý mesiac alebo len časť. Zmierte sa s tým, že počas celého roka 2008 sa každého zamestnanca, či je čierny alebo biely, týka suma max. VZ 56283 Sk.

ďakujem

Maximálny vymeriavací základ pre výpočet mesačných preddavkov na zdravotné poistenie sa jednoducho nikdy nekráti. Je jedno, či zamestnanie trvalo celý mesiac alebo len časť. Zmierte sa s tým, že počas celého roka 2008 sa každého zamestnanca, či je čierny alebo biely, týka suma max. VZ 56283 Sk.

Od 1.10. do 31.10.2008 by som chcela na vlastnú žiadosť neplatené voľno (pobyt mimo republiky). Ak mi dá zamestnávateľ (štátna správa) súhlas, aké povinnosti pre mňa vyplývajú voči Socialnej a zdravotnej poisťovni. Bude zamestnávateľ za mňa nejaké odvody platiť, čo by následne mohol vyžadovať odo mňa?

V SP budeš mať prerušené poistenie, do ZP bude zamestnáv. odvázať poistné vo 14% z MM.

So zamestnancom je k 24.7.2008 ukončený pracovný pomer. Od. 1. do 18 júla bol PN. 21.7. odpracoval len 2 hodiny - zvyšok naal neplatené voľno. Od 22. do 24. júla čerpal neplatené voľno. Ako bude vypočítaný minimálny vymeriavací základ na zdravotné a sociálne poistenie. Je hodinovoodmeňovaný sadzbou 60,00 Sk, úväzok 38,75 hod. týždenne. Mzda 60 x 7,5 (za deň 24.7.) = 450 Sk- Ale neviem ako na minimálne VZ ?

Ďakujem.

Som začiatočníčka v mzdách a tak sa učím aj na príkladoch druhých. Ak som dobre pochopila výklad pána Mihála tak by výpočet mal byť nasledovný:
SP
VZ sa nepočíta na hodiny ale dni. Vymeriavací základ za jeden deň t.j. 21.7. je min. 270 Sk ale 450 Sk (tvoj výpočet mzdy) je viac, tak VZ bude zo 450 Sk.
ZP
23 prac. dní x 450 Sk = 10350 Sk t.j. mesačná mzda
Výpočet (10350:23)x 5 dní = 2250 Sk by mal vyť VZ
5 dní je obdobie od 21.7. do 24.7.
Je to dobre? Budem rada, ak sa niekto skúsenejší vyjadrí.

Som začiatočníčka v mzdách a tak sa učím aj na príkladoch druhých. Ak som dobre pochopila výklad pána Mihála tak by výpočet mal byť nasledovný:
SP
VZ sa nepočíta na hodiny ale dni. Vymeriavací základ za jeden deň t.j. 21.7. je min. 270 Sk ale 450 Sk (tvoj výpočet mzdy) je viac, tak VZ bude zo 450 Sk.
ZP
23 prac. dní x 450 Sk = 10350 Sk t.j. mesačná mzda
Výpočet (10350:23)x 5 dní = 2250 Sk by mal vyť VZ
5 dní je obdobie od 21.7. do 24.7.
Je to dobre? Budem rada, ak sa niekto skúsenejší vyjadrí.

VZ na ZP počítaš nie zo sumy akú by zarobil ale z min.mzdy 8100/23*4 dni
VZ na SP tam si zabudla ešte obdobie medzi skončenou PN a tým 21.7. kedy mal po dvoch hodinách neplatené voľno.VZ na SP sa počíta za kal.dni
8100/31*3 dni, to by malo byt to minimum z kt.by sa malo odvádzat poistné

Ešte treba nahlásit na RLFO prerušenie poistného na SP

VZ na ZP počítaš nie zo sumy akú by zarobil ale z prepočítanej min.mzdy 8100/23*4 dni
VZ na SP tam si zabudla ešte obdobie medzi skončenou PN a tým 21.7. kedy mal po dvoch hodinách neplatené voľno.VZ na SP sa počíta za kal.dni
8100/31*3 dni, to by malo byt to minimum z kt.by sa malo odvádzat poistné

Ešte treba nahlásit na RLFO prerušenie poistného na SP

som rada, že sa niekto vyjadril, s tým VZ na SP je to teda tak, že VZ na SP sa vypočíta ako 8100/31*3 dni = 784 Sk, t.z., že aj keď mzdu dosiahol nižšiu 450 Sk, ale odvody na SP bude platiť zo 784 Sk (aj ZC aj ZĽ)
.. čo sa týka VZ na ZP, neviem, či je správne počítať s 8100, je hodinovodmeňovaný, takže min. VZ na ZP mi vyhádza 48,10 Sk x 4 dni po 7,75 hod. = 1 492 Sk ??

Sorry,to mi nejak pri tom množstve dátumov ušlo,samozrejme ideš cez hodinovú min.mzdu

ďakujem.

Prečo počítate do SP tri dni, veď keď má neplatené voľno, tak sa do SP neplatí (má prerušené obdobie), aspoň tak som to pochopila pod vyjadrenia p. Mihála v riešení č. 1
Pochopila som zle?

Do SP sa poistné platí za kalendárne dni. Mnimálny základ sa tiež kráti za kalendárne dni - dni PN a dni neplateného voľna. Ostanú 3 dni za ktoré sa platí poistné 19.-21.

...som rada, že sa niekto vyjadril...

Občas sa pritrafí aj nejaká tá dovolenka, najmä v lete, čo určite chápete...

Občas sa pritrafí aj nejaká tá dovolenka, najmä v lete, čo určite chápete...

pravdaže to chápem, treba aj vypnúť a nabrať sily :-)), ale nemyslela som to z pohľadu rýchlej reakcie, skôr na charakter otázky, na ktorú možno nikto nezareaguje, lebo nemá skúsenosť z praxe; v našej legislatíve sa mi javí veľa vecí zložitých, napr. aj výpočet min. VZ u mesačne odmeňovaných tak u hodinovoodmeňovaných ináč, hm ... ale to my isto nevyriešeme a musíme sa riadiť takými predpismi, aké tu sú ... píšem už mimo témy, ALE jednu vetičku na záver si však neodpustím:
"porada" a jej mladší brat "drak" , ak ich tak môžem nazvať, sú SUPER !!!

Má nejaký vplyv výpadok platenia do SP (z dôvodu jedného mesiaca neplateného voľna akceptovaného zamestnávateľom) na neskoršie obdobie (napr. MD). Alebo je lepšie zaplatiť ten mesiac ako samoplatiteľ?

Do SP sa poistné platí za kalendárne dni. Mnimálny základ sa tiež kráti za kalendárne dni - dni PN a dni neplateného voľna. Ostanú 3 dni za ktoré sa platí poistné 19.-21.
Ďakujem, už som pochopila. On skončil PN 18. Dni 19.-21. treba zaplatiť.

Do SP sa poistné platí za kalendárne dni. Mnimálny základ sa tiež kráti za kalendárne dni - dni PN a dni neplateného voľna. Ostanú 3 dni za ktoré sa platí poistné 19.-21.

Dnes mi prišlo vyjadrenie zo SP :-(( .... "Pre VZ zamestnanca platí, že jeho VZ nemôže byť nižší, ako je ustanovené v § 138 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ale vo väzbe na § 138 ods. 1 tohto zákona. Vždy musí ísť o príjem za vykonanú prácu, aj keď poistné sa platí za kalendárne dni. Poistné predsa nemôže byť platené z príjmu, ktorý zamestnanec nedostal (za sobotu a nedeľu). Išlo by predsa o fiktívny príjem. .... atď." :(:mee::(

Jednoducho geniálne. Inými slovami, podľa SP je inštitút minimálneho vymeriavacieho základu pre zamestnanca zbytočný.

P.S. Nezávidím softvéristom, autorom mzdových systémov, ich ťažkú prácu...Boriť sa s nejasnou legislatívou, požiadavkami užívateľov (veď pani XY povedala) a inštitúciami typu SP... (a to sa nebavíme o EZU a podobných "vychytávkach").

Zaujímalo by ma, či by mali rovnaký výklad aj pre SZČO - tiež často platia z príjmu, ktorý nemali.
Keďže zákon je nadradený výkladu SP a v tomto nevidím žiadnu dvojznačnosť zákona, rešpektujem zákon.

bohužial na SZCO som sa nepýtala ... radšej

Zamestnanec ide na 3 mesiace mimo republiky. Berie si neplatené voľno. V robote bol zamestnaný na 1/2 prac. úväzok. V SP mu dám prerušenie , čiže žiadne odvody sa neplatia. Do ZP zamestnávateľ odvádza v tomto prípade 14% z 1/2 min.VZ alebo z celého VZ 8100 ?

z 1/2 minimálnej mzdy.

Ďakujem.

Nenašla som podobný prípad môjmu, preto Vás prosím o radu:

zamestnanec bol na PN celý mesiac 10/2008 a z 11/2008 do 28.11.2008
29. a 30.11. bola sobota nedela.

jeho mesačná mzda býva podľa zmluvy 10.000,- Sk
Hrubá mzda za 11/2008 bude 0,- Sk neodrobil nič

Aké budú odvody?
VZ na soc.poist. 8.100 /30dní x 2 kaled.dni = 540,- Sk
alebo 10.000/30dní?

VZ na zdrav.poist. 8.100/30 kaled.dní x 2 dni
alebo 8.100/20 pracovných dní ? to by bolo x 0 dní

Neplacené volno na žádost zaměstnance vs. doba přerušení pojištění

Otázka :
Je neplacené volno poskytnuté zaměstnavatelem zaměstnanci na jeho žádost (např. přečerpaná dovolená - tedy nemá na něj nárok podle zákoníku práce) skutečně dobou přerušení ?

Cituji § 26 ods. a) zákona 461/2003 Z.z. :
(1) Zamestnancovi sa prerušuje....poistenie v období, v ktorom

a) čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu ⁴⁴⁾ - odkaz např. na § 136 ods. 1) zákoníku práce

Z tohoto znění vyplývá, že dobou přerušení je pouze neplacené volno poskytnuté podle zákoníku práce (= má na něj podle zákoníku práce nárok - např. důležité osobní překážky či překážky z důvodu obecného zájmu). Na pracovní volno např. místo dovolené nárok podle ZP neexistuje a tak se domnívám, že by takové volno ani nemělo být dobou přerušení pojištění.

Jaký je Váš názor?

Díky.

§ 141 ods. 3
Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi z dôvodov uvedených v odseku 2 ďalšie pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy, alebo mu môže poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy z iných vážnych dôvodov, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času.

Iné vážne dôvody môžu byť rôzne.

Ak by zamestnanec žiadal o neplatené voľno a nemal by na to iný vážny dôvod, zamestnávateľ by mu takéto neplatené voľno ani podľa ZP poskytnúť nemal. Ak zamestnávateľ dôvod zamestnanca neuzná za vážny, tak mu neplatené voľno neposkytne a zamestnanec buď príde alebo má absenciu. Neexistuje neplatené voľno mimo Zákonníka práce.

Súhlas.

Děkuji..:-)

TomosP