Ja som toho názoru, že GASTRO poukážka je ceninou len keď je nakúpená od GASTRO spoločnosti pre svojich zamestnancov. GASTRO poukážka prijatá ako úhrada za dodaný tovar už nie je cenina, ani analytická pokladňa ale pohľadávka.

S názorom, že stravovacie poukážky sa majú účtovať ako cenina len v prípade ich nákupu pre potreby zamestnancov alebo živnostníka FO, súhlasím. V Postupoch PÚ sa v § 47 ods. 2 jednoznačne uvádza, že na účte 213 - Ceniny "sa účtuje stav a pohyb cenín pred ich vydaním do používania, napríklad poštové známky, stravné lístky, kolky..."
S názorom, že po ich prijatí ako úhrady za dodaný tovar sa stávajú pohľadávkou, už nie.
Postupy PÚ - § 47 ods. 1:
"Na účte 211 - Pokladnica sa účtuje stav a pohyb peňazí v hotovosti, šekov prijatých namiesto hotových peňazí, poukážok na zúčtovanie, napríklad poukážky na odber tovaru a služieb"
Postupy JÚ - § 15 ods. 1 písm. a):
"V peňažnom denníku účtujú príjmy a výdavky v hotovosti, vrátane prijatých šekov a cenín." Z uvedeného teda vyplýva, že aj stravovacie poukážky, pokiaľ sa používajú ako platidlo, sa považujú za súčasť pokladnice (v náväznosti na § 15 ods. 4 by sa samostatná kvázi analytická pokladnica mala asi viesť za každú nominálnu hodnotu stravovacieho lístka).
Podľa mňa zo znenia postupov jednoznačne vyplýva povinnosť účtovať o stravovacích poukážkach prijatých ako platidlo v rámci pokladnice - či už 211 A alebo samostatnej pokladnice v JÚ.
Za pohľadávku by sa tieto poukážky snáď mohli považovať po ich predložení na vyúčtovanie, ale osobne som toho názoru, že poukážky predkladané na preplatenie by sa mali účtovať skôr cez účet 261 (resp. priebežné položky v JÚ).
V zmysle § 488 Občianskeho zákonníka vzniká pohľadávka v rámci záväzkového právneho vzťahu"...z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok." Pri tomto záväzkovom vzťahu by mali byť presne identifikovateľné ako zmluvné strany (veriteľ i dlžník), tak aj presná výška záväzku a jeho splatnosť. Poukážky vo forme platidla tieto atribúty nespĺňajú - tam je známy akurát potencionálny dlžník - emitent stravovacej poukážky.

S názorom, že stravovacie poukážky sa majú účtovať ako cenina len v prípade ich nákupu pre potreby zamestnancov alebo živnostníka FO, súhlasím.

Podľa mňa zo znenia postupov jednoznačne vyplýva povinnosť účtovať o stravovacích poukážkach prijatých ako platidlo v rámci pokladnice - či už 211 A alebo samostatnej pokladnice v JÚ.

V zmysle § 488 Občianskeho zákonníka vzniká pohľadávka v rámci záväzkového právneho vzťahu"...z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok." Pri tomto záväzkovom vzťahu by mali byť presne identifikovateľné ako zmluvné strany (veriteľ i dlžník), tak aj presná výška záväzku a jeho splatnosť. Poukážky vo forme platidla tieto atribúty nespĺňajú - tam je známy akurát potencionálny dlžník - emitent stravovacej poukážky.

Ďakujem za príspevok do diskusie.

Určitý prienik v názoroch na postup ako účtovať gastrolístky máme.
1. Ceninou sú do prvého použitia.
2. Použiteľné sú iba 1x
3. V JÚ pri poslaní lístkov na preplatenie ak sú evidované ako pokladna je potrebné účtovať príjem na priebežných položkách.

Rozchádzame sa v akceptpovaní názoru, že prijaté gastrolístky ako úhrada za tovar sú pohľadávkou.

Ja som prijaté gastrolístky od prvého stretnutia s nimi účtoval ako o pohľadávke. Za akceptovateľnosť (nie správnosť) môjho postupu účtovania považujem to, že dnes gastrospoločnosti skôr ako preplatia gastrolístky vykonajú zápočet pohľadávok a záväzkov podľa Občianskeho zákonníka. V čase keď hodnota DPH nemohla byť započítaná gastrospoločnosti tlačili príjmové a výdavkové pokladničné doklady, po zmene zákona o DPH sa opäť vrátili k zápočtom.

Ďalším praktickým dôvodom je to, že nie všetky gastrolístky sú uznané na preplatenie, čiže aj pohľadávkou sa stanú až v momente keď sú odsúhlasené gastrospoločnosťou a v tom čase podnikateľ gastrolístky fyzicky nemá. Gastrospoločnosť vydá podnikateľovi iba dokument o prijatých a akceptovaných lístkoch k preplateniu.

Pozdravujem

apo

Škoda ,že takéto odborné témy nemajú viac prispievateľov. V čase daňových priznaní sú takéto rozdiskutované témy hodné zlata, :):):) navyše ak sa diskutujúci zhodnú. Ja sama nie som 100% istá o svojom účtovaní - účtujem o pohľadávke - a preto vyťahujem túto tému na svetlo.Pridajme svoje názory v čase, keď nám nehorí za chrbtom.:D

Zaujali ma tieto dva názory na účtovanie :



apo 29-11-06 08:04 PMjanka01Re: Stravné poukážky cez RP a DPH
Dobrý večer. Apo.



K tej pohľadávke:

Ja nevystavujem faktúru stravovacej spoločnosti za odvedené stravné lístky, a preto by som asi nemala viesť pohľadávku voči nej. alebo áno?
Fa mi vystavila stravov. spoločnosť za odmenu + navýšenú o DPH.

Uvažujem o spôsobe:
1,príjem v tržbe s DPH - zdaniteľný obchod 119,- sk,19,- Sk odvediem DPH
2,výdaj z pokladne - gastrospoločnosti - účtovať ako výdaj neovplyv. základ dane 119,- Sk
2, keď prídu peniaze - príjem neovpl. základ dane 90,- sk
3, provízia + DPH - prev. réžia, rozdiel 29,- sk
Na tento rozdiel mi príde fa od stravov. spoločnosti.

Len mi nie je jasné či je dobrý tento postup, lebo ja vydám tie peniaze
/v lístkoch/ z pokladne a prídu mi peniaze na b.účet.

Ja by som tak isto, ako Apo poprosila aj iných poraďákov o názor k tejto problematike. Vopred všetkým Ďakujem.


29-11-06 11:39 PMapoRe: Stravné poukážky cez RP a DPH
Citát:
Pôvodca textu príspevku: janka01
Uvažujem o spôsobe:
1,príjem v tržbe s DPH - zdaniteľný obchod 119,- sk,19,- Sk odvediem DPH
2,výdaj z pokladne - gastrospoločnosti - účtovať ako výdaj neovplyv. základ dane 119,- Sk
2, keď prídu peniaze - príjem neovpl. základ dane 90,- sk
3, provízia + DPH - prev. réžia, rozdiel 29,- sk
Na tento rozdiel mi príde fa od stravov. spoločnosti.


Janka01,
zatiaľ sa nik ďalší nezapojil do diskusie tak sa pokúsim Ti ja dať svoj názor.

1. Už som sa zmieril s tým, že gastrolístky sa stávajú platidlom. Požadujem od klienta aby NETTO obrat z pokladne rozdelil na cash + gastrolístky poslané na preplatenie + gastrolístky ako ceniny.

Či sa porušuje nejaký zákon neviem, to musí posúdiť ten čo rozhoduje o tom čo v SR je obeživom a čo nie.

2. Tvoj postup o účtovaní má podľa mňa chybu v tom, že výdaj gastrolístkov ako nedaňový nie je správny nakoľko skresľuješ stav majetku. Výdaj v bode 2 musí byť príjmom na priebežných položkách. Ako sa ale vysporiadaš v priebežných položkách so započítanou sumou z faktúry od gastrospoločnosti a ako s lístkami ktoré gastrospoločnosť odmetne preplatiť neviem.

Poviem Ti celkom určite ak nebudeš účtovať ani na priebežných položkách ani ako o pohľadávkach voči gastrospoločnosti tak pri daňovej kontrole riskuješ námietku voči preukaznosti vedeného účtovníctva.

Toľko zatiaľ môj názor.


Vyjadríte svoj názor ?

Ahoj Melnick.

Napíš podstatu problému ktorý chceš riešiť. Problém je rozdiskutovaný s otvoreným koncom, aby si každý vybral menšie zlo.

Potom uvidíme čo sa dá ešte vymyslieť.

apo

A čo tak dohodnúť sa na "dobre".:)
Nezmenil si spôsob účtovania? Predsa , ubehli skoro 2 roky od diskusie.
Mnohí majú skúsenosti po daňovej kontrole ,tak by som uvítala ich pripomienky .

Nepridávam sa do zabehnutej diskusie. Ja som sa stretla s iným prípadom. Reštauračné zariadenie príjma od zákazníkov gastrolístky, ktoré však nevracia spoločnostiam, ktoré ich vydali. Používa ich na nákup surovín pre ďalšiu prevádzku rešt. zariadenia.
Máte s tým niekto skúsenosti, čo na to daňové kontroly ? Ako to správne zaúčtovať v podvojnom účtovníctve,

Ďakujem za každú radu.

z archívu:

http://www.porada.sk/t58853-platenie-stravovacim-poukazom.html

Ja som sa stretla s iným prípadom. Reštauračné zariadenie príjma od zákazníkov gastrolístky, ktoré však nevracia spoločnostiam, ktoré ich vydali. Používa ich na nákup surovín pre ďalšiu prevádzku rešt. zariadenia.Otázne je len to, či neporušuje zmluvu. Zmluva emitenta gastrolístkov s reštauračným zariadením má svoje ustanovenia a v rámci nich povinnosti reštauračného zariadenia.



Máte s tým niekto skúsenosti, čo na to daňové kontroly?Daňové kontroly? A k čomu? Vy si dávajte len pozor:
- aký účtovný prípad vznikol,
- čím ho dokladujete,
- a na obchodné transakcie.
Obeh šekov sa stáva bežnou obchodnou praxou. Ale každý obchodný partner by sa mal správať eticky. Ak to zmluva nevylučuje, je podľa môjho názoru možné nechať poukážky obiehať.


Ako to správne zaúčtovať v podvojnom účtovníctve.Presne podľa toho, aké účtovné prípady vzniknú. Nadefinujte si ich. Povedzte si presne, čo účtujete. Prírastok poukážok, tržba, úbytok šekov, nákup ...

Ja sama nie som 100% istá o svojom účtovaní - účtujem o pohľadávke.Ak v momente predloženia poukážok emitentovi na preplatenie tak sa s tým názorom na 100 % stotožňujem. :)

Ak v momente predloženia poukážok emitentovi na preplatenie tak sa s tým názorom na 100 % stotožňujem. :)
Áno je to moment odoslania emitentovi , no suma odoslaná klientom a vykázaná na sprievodnom liste pri odovzdaní kuriérovi , sa často nezhoduje so sumou uznanou stravovacou spoločnosťou. / rôzne dôvody /
Ja túto potom "natvrdo " opravím .:o:o:o
Čo s tým , Janka?

Áno je to moment odoslania emitentovi , no suma odoslaná klientom a vykázaná na sprievodnom liste pri odovzdaní kuriérovi , sa často nezhoduje so sumou uznanou stravovacou spoločnosťou. / rôzne dôvody / Práve tie dôvody súvisia so vznikom účtovného prípadu. Môže sa jednať aj o škodu na finančnom majetku, prípadne iné podľa odôvodnenia emitenta. Každý prípad by sa mal posúdiť individuálne aj s vyvodením zodpovednosti, ak ju je možné vyvodiť.



Ja túto potom "natvrdo " opravím.Veru toto sa mi nepozdáva. Je potrebné si nadefinovať účtovné prípady, ako som už uvádzala. Čo sa stalo a ako sa to premietne v účtovníctve. Myslím si, že v súvislosti s poukážkami sa často jedná o spôsobenú škodu. To je potrebné posúdiť. Kto, kedy, komu a čo spôsobil.
Napr.:
Schodok na poukážkach ... škoda.
Neuznaná pohľadávka ... odpis.
Prípad je potrebné vždy posúdiť v súvislostiach a "dopadoch" a "významnosti".

Veru toto sa mi nepozdáva. Napr.:

Neuznaná pohľadávka ... odpis. Ak ide o poškodenú poukážku ?
A to "Natvrdo "by snáď mohlo byť iba v prípade, že poukážky neboli dobre zrátané?
:o:)

Ak sú poukážky zle zrátané, je to chyba a tú treba opraviť. Došlo k nesprávnemu výdaju poukážok.

A poškodená poukážka? To je škoda. Tu záleží na tom, ako sú upravené interné postupy pri prijatí poškodenej poukážky, t.j. či niekto prijal poškodenú poukážku a nemal, alebo sám poškodil. Malo by sa to riešiť v dohodách o hmotnej zodpovednosti. Aj niečo ako "tolerovateľná chyba", lebo poukážky predsa majú isté rozdielnosti oproti bežnej peňažnej hotovosti. A k poškodeniu dochádza a nie vždy iba z nedbanlivosti. Takže stanoviť si zásady a podľa toho riešiť prípadné rozdiely, ak sa vyskytnú.