Jozef Mihál
02.12.06,11:37
K § 7 Použitie fondu

Zamestnávateľ poskytuje z fondu príspevky na:

stravovanie nad rozsah ustanovený podľa § 152 Zákonníka práce,
dopravu do zamestnania a späť,
účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
rekreácie a ďalšie služby na regeneráciu pracovnej sily zamestnanca,
zdravotnú starostlivosť,
sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
doplnkové dôchodkové sporenie (okrem povinnej časti),
ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.Príspevky z fondu možno poskytnúť aj:

rodinným príslušníkom zamestnancov - manželovi (manželke) zamestnanca a nezaopatreným deťom (viď § 3 zákona č.600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa),
bývalým zamestnancom - poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku - ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.V kolektívnej zmluve možno dohodnúť, že prostriedky fondu možno použiť aj na úhradu nákladov odborovej organizácie na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi odborovým orgánom a zamestnávateľom. Celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % z úhrnu hrubých miezd (platov).

Tvorba fondu, výška fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov atď. dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Ak u zamestnávateľa nepôsobia odbory a preto neexistuje kolektívna zmluva, uvedené sa stanoví v internom predpise. Po 1.1.2008 už nie sú stanovené povinné percentuálne podiely pre jednotlivé účely použitia.


Príspevok na dopravu z ďalšieho prídelu do fondu

Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) prvého bodu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť z ďalšieho prídelu do fondu tvoreného najviac vo výške podľa § 3 ods. 1 písm. b) druhého bodu - čo je suma maximálne 0,5% z úhrnu hrubých miezd (platov) - príspevok na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť.

Takto možno poskytovať príspevok len zamestnancom:

ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou,
ktorých priemerný mesačný zárobok (§ 134 Zákonníka práce) nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.Pre rok 2008 sa berie do úvahy priemerná mzda z roka 2006, ktorá bola 18761 Sk, 50% z toho je 9380,50 Sk. Nárok na príspevok na dopravu v roku 2008 preto má ten zamestnanec, ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje sumu 9380,50 Sk.

Poznámka. U zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca. Napríklad zamestnanec s polovičným úväzkom má v roku 2008 nárok na príspevok na dopravu, ak jeho priemerný mesačný zárobok nepresahuje sumu 4690,25 Sk.

Poskytovanie príspevku z ďalšieho prídelu do fondu nevylučuje poskytovanie príspevku na dopravu do zamestnania a späť aj z povinného prídelu do fondu.

Zamestnávateľ je povinný

poskytovať príspevok na dopravu z ďalšieho prídelu do fondu najneskôr v termíne určenom na výplatu mzdy alebo platu po preukázaní nároku zamestnanca na príspevok,
viesť evidenciu o takto poskytovaných príspevkoch.
Podľa ods. 7 sa príspevky z fondu poskytujú v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Nie je prípustné, aby bol nejaký zamestnanec zvýhodnený oproti inému pri poskytovaní prostriedkov fondu.

Podľa ods. 8 zamestnávateľ nemôže poskytovať príspevky zo sociálneho fondu ako odmenu za prácu zamestnanca.

Príspevky zo sociálneho fondu nepodliehajú odvodom, zamestnávateľ i preto nesmie zneužiť toto zvýhodnenie na odmeňovanie zamestnancov.


K § 7 Použitie fondu

Postup v prípade zamestnávateľa, u ktorého [B]je uzavretá kolektívna zmluva, v kolektívnej zmluve je dohodnutý "dobrovoľný" prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bodu 1 zákona a v kolektívnej zmluve je dohodnutý rozsah a zásady poskytovania príspevku z fondu.

Zamestnávateľ je povinný použiť prostriedky sociálneho fondu v rozsahu a podľa zásad dohodnutých v kolektívnej zmluve na príspevky zamestnancom:
- na zabezpečenie stravovania nad rozsah ustanovený podľa § 152 Zákonníka práce,
- na regeneráciu pracovnej sily,
- na dopravu do zamestnania a späť,
- na sociálnu výpomoc,
- na rekreácie,
- na doplnkové dôchodkové poistenie a
- na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Príspevky z fondu možno poskytnúť v rozsahu a podľa zásad dohodnutých v kolektívnej zmluve aj:
- rodinným príslušníkom zamestnancov - manželovi (manželke) zamestnanca a nezaopatreným deťom (viď § 3 zákona č.600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa),
- bývalým zamestnancom, poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku alebo do invalidného dôchodku.

...

Postup v prípade zamestnávateľa, u ktorého:
- nie je uzavretá kolektívna zmluva alebo
- v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý "dobrovoľný" prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bodu 1 zákona alebo
- v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý rozsah a zásady poskytovania príspevku z fondu alebo
- ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia.

V takýchto prípadoch zamestnávateľ je povinný použiť prostriedky sociálneho fondu na príspevky zamestnancom nasledovne:

1. Na dopravu do zamestnania a späť.

Takto možno poskytovať príspevok len zamestnancom:
- u ktorých priemerný mesačný zárobok (§ 134 Zákonníka práce) nepresahuje dvojnásobok životného minima (od 1.7.2006 je suma životného minima 4980 Sk),
- ich skutočne vynaložené výdavky na dopravu do zamestnania pravidelnou autobusovou dopravou s výnimkou mestskej hromadnej dopravy a železničnou osobnou dopravou sú najmenej 200 Sk mesačne.

Príspevok na dopravu podľa tohto bodu možno zamestnancom poskytnúť len vtedy, ak zamestnávateľ tvorí sociálny fond okrem povinného prídelu aj "dobrovoľným" prídelom podľa § 3 ods.1 písm. b) zákona.

Príspevok na dopravu podľa tohto bodu možno poskytnúť najviac vo výške dobrovoľného prídelu do sociálneho fondu podľa § 3 ods.1 písm.b) bod 2. zákona.

Zamestnanec, ktorému bol takto poskytnutý príspevok na dopravu, je povinný preukázať výšku výdavkov na dopravu do zamestnania a späť.

Zamestnanec, ktorému bol takto poskytnutý príspevok na dopravu, môže dostať i príspevok na dopravu podľa § 7 ods.3 písm. b) zákona (viď nasledujúci bod 3.).

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu o takto poskytovaných príspevkoch na dopravu. Súčasťou tejto evidencie musia byť doklady preukazujúce vynaložené výdavky zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť.

2. Na zabezpečenie stravovania nad rozsah ustanovený podľa § 152 Zákonníka práce a na regeneráciu pracovnej sily spolu v rozsahu najmenej 30 % povinného prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona.

3. Na sociálnu výpomoc, na dopravu do zamestnania a späť a na doplnkové dôchodkové poistenie spolu v rozsahu najmenej 20% povinného prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona.

4. Zostatok fondu sa použije na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

...

Podľa ods.7 zamestnávateľ nemôže poskytovať príspevky zo sociálneho fondu ako odmenu za prácu zamestnanca.

Príspevky zo sociálneho fondu nepodliehajú odvodom, zamestnávateľ i preto nesmie zneužiť toto zvýhodnenie na odmeňovanie zamestnancov.