Ahojte,
chcela by som sa opýtať, či starosta vo výkone verejnej funkcie môže podnikať ako SZČO?
Ďakujem

Ahoj,

imho starostka môže bez obáv podnikať, zákaz sa vzťahuje len na poslancov.

je to výslovne upravené v zákone č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov:


Čl. 5
Nezlučiteľnosť niektorých funkcií, zamestnaní a činností

(1) Verejný funkcionár nesmie vykonávať funkcie, zamestnania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou verejného funkcionára podľa Ústavy Slovenskej republiky a zákonov.

(2) Verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.

(3) Zákaz podľa odseku 2 prvej vety sa nevzťahuje na členstvo verejného funkcionára v orgáne právnickej osoby, ktoré vyplýva zo zákona alebo z výkonu funkcie verejného funkcionára.

(4) Zákaz podľa odseku 2 prvej vety sa nevzťahuje ani na zastupovanie

a) štátu v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou štátu,
b) Fondu národného majetku Slovenskej republiky v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo
c) obce, alebo vyššieho územného celku v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou obce alebo vyššieho územného celku.

(5) Zákaz podľa odseku 2 prvej vety sa nevzťahuje na činnosť podľa odseku 4, ak tam uvedené právne subjekty vykonávajú podnikateľskú činnosť a ak sa za členstvo v nich neposkytuje finančná odmena.

(6) Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. p) a r). Zákaz podľa odseku 2 druhej vety sa nevzťahuje na starostov obcí.



dana:)

Super, ďakujem pekne. Znamená to, že v obecnom zastupiteľstve nesmie sedieť žiadny podnikateľ - SZČO (SHR, ...)

Super, ďakujem pekne. Znamená to, že v obecnom zastupiteľstve nesmie sedieť žiadny podnikateľ - SZČO (SHR, ...)

Nooo, teda, ten zákon je dosť komplikovaný:rolleyes: , ale mne to tak vychádza, že poslanec nesmie podnikať, teda nesmie podnikať ako szčo. (to zakazuje druhá veta odseku 2)

Prvá veta odseku 2 rieši ostatné možnosti, tento zákaz sa však nevzťahuje na členstvo verejného funkcionára (teda v tomto prípade poslanca) v orgáne právnickej osoby, ktoré vyplýva zo zákona alebo z výkonu funkcie verejného funkcionára.

Zákaz podľa odseku 2 prvej vety sa nevzťahuje ani na zastupovanie:
a) štátu v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou štátu,
b) Fondu národného majetku Slovenskej republiky v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo
c) obce alebo vyššieho územného celku v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou obce alebo vyššieho územného celku.

Rovnako zákaz podľa odseku 2 prvej vety sa nevzťahuje ani na činnosti uvedené v predchádzajúcom odseku, ak tam uvedené právne subjekty vykonávajú podnikateľskú činnosť a ak sa za členstvo v nich neposkytuje finančná odmena.

Ak verejný funkcionár vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa odsekov 1 a 2 v čase ustanovenia do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu.

Ten zákon je dosť neprehľadný, samé odkazy na iné ustanovenia, ale takto nejako by to malo byť,

dana:)

Ešte som našla celkom dobre spracovanú ttúto problematiku na stránke http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/Main/ArticleShow.ascx&ArtID=5706&LngID=0

skús pozrieť

d

A starosta nie je verejný funkcionár?

A starosta nie je verejný funkcionár?

Áno, je, ale zároveň je zo zákazu podnikania vyňatý na základe ustanovenia § 5 ?? odsek (vypadlo mi to:rolleyes: ) je to uvedené v mojom prvom príspevku, zvýraznený text.

Aspoň podľa môjho názoru by to tak malo byť.

dana:)

Kamarátku (SZČO) zvolili za starostku a práve riešime či môže ďalej podnikať alebo nie ...
Od dvoch staronových starostov sme dostali odpoveď, že nesmie podnikať . Myslela som, že keď už boli vo funkcii, niečo o tom vedia. Zrazu tu čítam iné :confused: .
Mohol by sa ešte niekto vyjadriť?

mame v meste primatora ktory mal svoju firmu a bol SZCO, akonahle sa stal primatorom, musel ukoncit svoju podnikatelsku cinnost, viem ze vsetko previedol na svoju manzelku, tak k tomuto su asi rozne nazory

Kvet vie všetko, dúfam, že sa vyjadrí. Celkom som nervózna, že ako to vlastne je http://sirmi.ic.cz/smajl/94.gif

Kamarátku (SZČO) zvolili za starostku a práve riešime či môže ďalej podnikať alebo nie ...
Od dvoch staronových starostov sme dostali odpoveď, že nesmie podnikať . Myslela som, že keď už boli vo funkcii, niečo o tom vedia. Zrazu tu čítam iné :confused: .
Mohol by sa ešte niekto vyjadriť?

nerada by som niekoho mýlila,:o mňa to tiež trochu prekvapilo,:eek: :eek: :eek: ale v zákone som to našla upravené takýmto spôsobom.

samozrejme, budem rada, ak ma niekto opraví...

dana:)

Ahojte, prečítal som si k danej téme názory, niečo k tomu viem a určite sa vyjadrím, ale len zajtra, pretože práve odchádzam na odborovú schôdzu.

Páááá

V pohodičke, my si počkáme :) Len neviem, či sa mám tešiť na Tvoju odpoveď, alebo veľmi nie... :confused:

Ja som tiež mierne zmätená. Jedna bývalá starostka tvrdí, že ona mala živnosť počas starostovania, známa ekonómka vo verejnej správe tvrdí, že nie... Tak teraz som aj ja veľmi zvedavá.
Ináč, som milo prekvapená, koľko ľudí sa zapojilo do tejto témy, myslela som, že to bude taká "tichá" téma... ;)
A keď sme pri tom - aké právomoci má obecné zastupiteľstvo? Môže napr. mesiac pred voľbami znížiť pracovný úväzok starostu na polovicu Berie sa výkon funkcie starostu ako pracovn-právny pomer, kde takéto veci môže zastupiteľstvo ovplyvňovať? :cool:

Ahojte,
nezlučiteľnosť niektorých funkcií, zamestnaní a činností verejných funkcionárov - starostov obci a poslancov mestských zastupiteľstiev upravuje Ústavný zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárova, ale aj zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení.
K Ústavnému zákonu č. 357/2004 Z.z. treba na úvod poznamenať, že tento zákon sa vzťahuje na starostov obcí (ale aj na primátorov miest, aj keď to nie je v zákone priamo uvedené) a na poslancov mestských zastupiteľstiev (na poslancov obecným zastupiteľstiev sa nevzťahuje - i keď pripúšťam, že existujú aj iné názory).
Nezlučiteľnosť niektorých funkcií, zamestnaní a činností verejných funkcionárov je uvedená v čl. 5 ústavného zákona.
Ďalej sa budem vyjadrovať k jednotlivým funkcionárom v miestnej samospráve.

Poslanec mestského (obecného) zastupiteľstva - môže podnikať, môže byť aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho, riadiaceho, kontrolného a dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť (vyplýva to z čl. 5 ods. 6 prvej vety ústavného zákona).
Jeho funkcia je nezlučiteľná s funkciou starostu, zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený, štaturátneho orgánu RO alebo PO zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený a podľa osobitného predpisu (vyplýva to z § 11 ods. 2 zákona o obecnom zriadení).

Starosta obce (primátor mesta) - môže podnikať (vyplýva to z čl. 5 ods. 6 druhej vety), môže byť členom valného zhromaždenia alebo členskej schôdze právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, môže byť štatutárnym orgánom, členom štatutárneho, riadiaceho, kontrolného, dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ktorú založila obec, alebo v ktorej má obec majetkovú účasť, avšak bez nároku na finančnú odmenu, môže byť štatutátnym orgánom .... v právnických osobách, ktoré neboli zriadená za účelom podnikania (napr. združenia obcí a pod.), v tomto prípade aj za finančnú odmenu.
Nemôže vykonávať funkciu štatutárneho orgánu, člena štatutárneho, riadiaceho, kontrolného a dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť a ktorá nie je založená obcou, alebo obec v nej nemá majetkovú účast. Ďalej jeho funkcia je nezlučiteľná s funkciou poslanca OZ, zamestnanca obce, v ktorej je zvolený, štatutárneho orgánu RO a PO zriadenej obcou, v ktorej je zvolený, predsedu samosprávneho kraja, vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy a podľa osobitného predpisu (§ 13 ods. 3 zákona o obecnom zriadení).

Pekný deň

A keď sme pri tom - aké právomoci má obecné zastupiteľstvo? Môže napr. mesiac pred voľbami znížiť pracovný úväzok starostu na polovicu Berie sa výkon funkcie starostu ako pracovn-právny pomer, kde takéto veci môže zastupiteľstvo ovplyvňovať? :cool:

Ďakujem pekne, je to ozaj vyčerpávajúca odpoveď, oceňujem :) . Vieš mi ešte (alebo vie niekto iný) odpovedať aj na otázku v citácii?

Ešte raz vrelá vďaka

Vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v platnom znení, funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere.
Právomoci obecného zastupiteľstva sú demonštratívne uvedené v § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení. Zákon priamo neurčuje kompetenciu obecnému zastupiteľstvu určovať rozsah pracovného úväzku starostovi obce tak, ako je to napr. u hlavného kontrolóra. Ale, jednou z právomocí OZ je aj určovať plat starostu, samozrejme pri rešpektovaní zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest a tiež aj schvalovať rozpočet obce. Z tejto právomoci sa aj nepriamo odvíja kompetencia OZ na určovanie pracovného úväzku starostovi obce.

otázka trošku mimo, ale keď sa tu spomína kontrolor, mám takýto problém: obecný kontrolór bol zvolený starými obec. poslancami ( je to známy predchádzajúceho starostu) ako každý vieme na 6. ročné obdobie, chcem sa opýtať na akom základe by sa dal odvolať. Môže sa použiť na jeho odvolanie Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme č. 552/2003 - kde sa uvádzajú povinnosti zamestnancov a je tam napr. odkaz na to, že musí konať tak aby z jeho konania nevyplávala zaujatosť. Môže sa to kvalifikovať ako porušenie pracovných povinností. Je to kontrolor,ktorý viac nekontroloval ako kontroloval a pri nástupe nového starostu sa mu vyhrozil,že on ho nesie odvolať.( samozrejme odvolali by ho poslanci, ak by ho odvolali na podnet starostu)
Veľmi prosím poradte. Ďakujem

Postavenie hlavného kontrolóra upravuje ustanovenie § 18 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Kedy zaniká výkon funkcie hlavného kontrolóra ex lege (zo zákona, tzn., že o tomto zániku nerozhoduje OZ) je taxatívne uvedené v ustanovení § 18a ods. 8 citovaného zákona. Ustanovenie § 18a ods. 9 citovaného zákona ustanovuje, kedy môže OZ hlavného kontrolóra z funkcie odvolať. Jedným z dôvodov je aj, ak hlavný kontrolór hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie, ale za podmienky, že bol aspoň 1 x písomne upozornený obecným zastupiteľstvom. Úlohy (t.j. povinnosti) hlavného kontrolóra sú taxatívne uvedené v § 18f citovaného zákona.
Ak si hlavný kontrólór neplnil základnú povinnosť a to vykonávanie kontrol podľa plánu kontrolnej činnosti, ktorý schvaľuje OZ, malo OZ hlavného kontrolóra písomne upozorniť na túto skutočnosť a v prípade opakovaného porušenia ho odvolať z funkcie.

Vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v platnom znení, funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere.


Ako je to vlastne so sociálkou a platom starostu? - ak berie konateľ len odmenu za výkon funkcie, platí povinne len do ZP. A starosta?

Starostka:D

Podľa už spomínaného zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v platnom znení, sa starosta počas výkonu funkcie na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, podpory v nezamestnanosti a platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere. Bohužiaľ toto ustanovenie nebolo legislatívne zosúladené s platnými právnymi predpismi.
Ale, podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení (§ 4 ods. 1 písm. f)) sa za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení považuje aj starosta obce a tiež podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení ... (§ 11 ods. 3 písm. e)) sa za zamestnanca na účely zdravotného poistenia považuje starosta obce.

Z uvedeného teda vyplýva, že z odmeny starostu obce (za predpokladu, že nie je poberateľom starobného, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, ktorého miera poklesu zárobkovej činnosti je viac ako 70 %) bez ohľadu na pracovný úväzok sa platia všetky poistné odvody do SP a ZP (okrem garančného poistenia).

Postavenie hlavného kontrolóra upravuje ustanovenie § 18 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Kedy zaniká výkon funkcie hlavného kontrolóra ex lege (zo zákona, tzn., že o tomto zániku nerozhoduje OZ) je taxatívne uvedené v ustanovení § 18a ods. 8 citovaného zákona. Ustanovenie § 18a ods. 9 citovaného zákona ustanovuje, kedy môže OZ hlavného kontrolóra z funkcie odvolať. Jedným z dôvodov je aj, ak hlavný kontrolór hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie, ale za podmienky, že bol aspoň 1 x písomne upozornený obecným zastupiteľstvom. Úlohy (t.j. povinnosti) hlavného kontrolóra sú taxatívne uvedené v § 18f citovaného zákona.
Ak si hlavný kontrólór neplnil základnú povinnosť a to vykonávanie kontrol podľa plánu kontrolnej činnosti, ktorý schvaľuje OZ, malo OZ hlavného kontrolóra písomne upozorniť na túto skutočnosť a v prípade opakovaného porušenia ho odvolať z funkcie.
Prepáč ešte raz by som sa k tomu vrátila, toto samozrejme mám naštudované, ale mňa zaujíma ten z.552/2003 - o obecnom zriadení,kde
§ 8 udáva povinnosti zamestnanca, čo kontrolór je a dajme tomu §8 1 f " zdržať sa konania, z kt.vyplývajú neoprávnené prísľuby alebo záväzky zamestnávateľa - starostu, § 8 1b, konať a rozhodovať nestranne
Môže na základe tohoto dať starosta podnet na odvolanie kontrolóra
podľa z.č. 369/2004 § 9 a - kde sa hovorí, že poruší povinnosti zamestnanca - čo dodržiavanie etického kodexu je.
- ešte som chcela poprosiť kontrolór - ma v kompetencii, aby napr. upozornil starostu, že na ekonoma obce má spraviť výberové konanie?
Pretože bolo podaných 6 žiadosti na toto miesto, 2 žiadateľky mali ekonomické vzdelanie a starosta bez výberového konania vybral žiadateľku bez školy - železničné učilište a výberové konanie žiadne neprebehlo. Mal na tuto skutočnosť upozorniť obecný kontrolór? ( ekonomka obce jeho krsňa)
Som otrava, prepáč.

Ale, jednou z právomocí OZ je aj určovať plat starostu, samozrejme pri rešpektovaní zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest a tiež aj schvalovať rozpočet obce. Z tejto právomoci sa aj nepriamo odvíja kompetencia OZ na určovanie pracovného úväzku starostovi obce.

Čo to konkrétne znamená? Ak zákon hovorí o tom, že starosta má mať plat napr. 1,38 násobku (myslím, že je to obec do 500 obyvateľov -nie som istý), môže na to OZ siahnuť? :eek: To teda zírám! Alebo môže ovplyvniť iba prémie? ALebo ako môže ovplyvniť výšku platu?
Vďaka

Čo to konkrétne znamená? Ak zákon hovorí o tom, že starosta má mať plat napr. 1,38 násobku (myslím, že je to obec do 500 obyvateľov -nie som istý), môže na to OZ siahnuť? :eek: To teda zírám! Alebo môže ovplyvniť iba prémie? ALebo ako môže ovplyvniť výšku platu?
Vďaka
Nie to je tarifný plat, na ktorý mu nikto nesiahne, OZ mu možu ten základ len zvýšiť. Pod túto hranicu mzdy starosta neklesne. Zvýšiť plat oproti stanovenému mu môže OZ max na dvojnásobok.

Toto je v poriadku, ďakujem, oceňujem :)

Napriek tomu budem sa ešte v tejto téme trošku vŕtať - ak je starosta volená funkcia, ak so starostom nikto nepodpíše pracovnú zmluvu s určenou prac. dobou - ako mu môže niekto určiť pracovný úväzok? Opakujem - je to VOLENÁ funkcia, starosta nepodpisuje prac. zmluvu, ale skladá sľub. Rovnako ako napr. páni poslanci v parlamente - ak ste čítali v nemenovanom denníku - za 1. polrok 2007 skutočne "odsedia" v parlamente len 31 dní. Napriek tomu majú nárok na mesačnú odmenu vo výške... aká im náleží. Nikto predsa nemôže povedať - budeš robiť len na polovičný úväzok. Pretože je to volená funkcia, ktorú vykonáva funkčné obdobie a nie počas prac. zmluvy na dobu určitú či neurčitú. Tu vidím práve ten problém. Ak príde za starostom polícia o polnoci, pretože sa v obci niečo "zomlelo" a musí tam byť, povie mu starosta - nehnevajte sa, pán policajt, ja nejdem, ja som starosta len na pol uväzku?! Podľa mňa funkciu starostu vykonáva 24 hodín denne! Tým pádom nemôže byť starostom na pol úväzku...

Toto je v poriadku, ďakujem, oceňujem :)

Napriek tomu budem sa ešte v tejto téme trošku vŕtať - ak je starosta volená funkcia, ak so starostom nikto nepodpíše pracovnú zmluvu s určenou prac. dobou - ako mu môže niekto určiť pracovný úväzok? Opakujem - je to VOLENÁ funkcia, starosta nepodpisuje prac. zmluvu, ale skladá sľub. Rovnako ako napr. páni poslanci v parlamente - ak ste čítali v nemenovanom denníku - za 1. polrok 2007 skutočne "odsedia" v parlamente len 31 dní. Napriek tomu majú nárok na mesačnú odmenu vo výške... aká im náleží. Nikto predsa nemôže povedať - budeš robiť len na polovičný úväzok. Pretože je to volená funkcia, ktorú vykonáva funkčné obdobie a nie počas prac. zmluvy na dobu určitú či neurčitú. Tu vidím práve ten problém. Ak príde za starostom polícia o polnoci, pretože sa v obci niečo "zomlelo" a musí tam byť, povie mu starosta - nehnevajte sa, pán policajt, ja nejdem, ja som starosta len na pol uväzku?! Podľa mňa funkciu starostu vykonáva 24 hodín denne! Tým pádom nemôže byť starostom na pol úväzku...

V právomoci obecného zatupiteľstva je určovať starostovi plat v súlade s ustanovením § 3, resp. § 4 ods. 4 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov. Aby obecné zastupiteľstvo mohlo objektívne určiť plat starostu obce, musí určiť aj výšku úväzku podľa objektívnej doby výkonu funkcie, ktorá by mala vychádzať predovšetkým z veľkosti územného obvodu, počtu obyvateľov obce, počtu zamestnancov obce a pod.
Tiež sa stotožňujem s tým, že funkcia starostu sa vykonáva 24 hodín denne. Toto špecifikum by malo byť zohľadnené v plate starostu, ktoré mu určí obecné zastupiteľstvo.

Prepáč ešte raz by som sa k tomu vrátila, toto samozrejme mám naštudované, ale mňa zaujíma ten z.552/2003 - o obecnom zriadení,kde
§ 8 udáva povinnosti zamestnanca, čo kontrolór je a dajme tomu §8 1 f " zdržať sa konania, z kt.vyplývajú neoprávnené prísľuby alebo záväzky zamestnávateľa - starostu, § 8 1b, konať a rozhodovať nestranne
Môže na základe tohoto dať starosta podnet na odvolanie kontrolóra
podľa z.č. 369/2004 § 9 a - kde sa hovorí, že poruší povinnosti zamestnanca - čo dodržiavanie etického kodexu je.
- ešte som chcela poprosiť kontrolór - ma v kompetencii, aby napr. upozornil starostu, že na ekonoma obce má spraviť výberové konanie?
Pretože bolo podaných 6 žiadosti na toto miesto, 2 žiadateľky mali ekonomické vzdelanie a starosta bez výberového konania vybral žiadateľku bez školy - železničné učilište a výberové konanie žiadne neprebehlo. Mal na tuto skutočnosť upozorniť obecný kontrolór? ( ekonomka obce jeho krsňa)
Som otrava, prepáč.

K prvej otázke:
Hlavný kontrolór je ako zamestnanec obce povinný konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania. Ak túto povinnosť opakovanie alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší, môže hlavného kontrolóra obecné zastupiteľstvo z funkcie odvolať.
Opakujem, musí ísť o opakované porušenie (doporučujem, aby OZ hlavného kontrolóra na porušenie písomne upozornilo aj s upozornením na možnosť odvolania), alebo musí ísť o porušenie povinnosti zvlášť hrubým spôsobom (musí to byť preukázateľné pre prípad súdneho sporu).

K druhej otázke:
Zákonná povinnosť obsadiť miesto "radového" zamestnanca výberovým konaním nie je!
Avšak, ak zamestnávateľ určil vo vnútornom predpise (napr. v pracovnom poriadku), že aj miesta "radových" zamestnancov sa budú obsadzovať výberovým konaním, je v tomto prípade povinný obsadiť takéto miesto výberovým konaním a ak to tak neurobil, môže ho na to upozorniť hlavný kontrolór (resp. v rámci kontrolnej činnosti uvedenú skutočnosť klasifikovať ako porušenie vnútorných predpisov obce). Tiež, ak zamestnávateľ má vo vnútornom predpise uvedené, že miesto ekonóma obce musí spĺňať kvalifikačný predpoklad napr. min. ÚSO vzdelanie ekonomického smeru, je zamestnávateľ pri príjmaní zamestnanca na túto pozíciu povinný rešpektovať určený kvalifikačný predpoklad.

Mohla by som niekoho poprosiť o radu, ako sa určí plat pracovničke obce - 26 rokov odpracovanych, USO vzdelanie, prax v odbore - účtovnička. Zaujima ma ci sa použije tabuľka / príloha č.4/platovej tarify osobitnej skupiny zamestnancov podľa zákona 553/2003 Z.Z., či má nárok na príplatok za nepodnikanie, a či je pravda, že má nárok na 15+35% osobného príplatku-bez zmeny po celý rok.

Používa sa na určenie tarifného platu /účtovníčke/ tá istá tabuľka ak pracuje v škole aj v obci.
ďakujem

Mohla by som niekoho poprosiť o radu, ako sa určí plat pracovničke obce - 26 rokov odpracovanych, USO vzdelanie, prax v odbore - účtovnička. Zaujima ma ci sa použije tabuľka / príloha č.4/platovej tarify osobitnej skupiny zamestnancov podľa zákona 553/2003 Z.Z., či má nárok na príplatok za nepodnikanie, a či je pravda, že má nárok na 15+35% osobného príplatku-bez zmeny po celý rok.

Používa sa na určenie tarifného platu /účtovníčke/ tá istá tabuľka ak pracuje v škole aj v obci.
ďakujem

Zamestnancovi - účtovníčke, bez ohľadu na to či túto pracovnú činnosť vykonáva pre obec alebo pre školu sa tarifný plat určí podľa prílohy č. 3 ! Podľa prílohy č. 4 zamestnávateľ určí tarifný plat len pre zamestnancov, ktorí vykonávajú činnosti taxatívne uvedené v § 7 ods. 6 zákona č. 553/2003 Z.z.. Pracovná činnosť účtovníčky v bohužiaľ nej nie je !
Pracovná činnosť účtovníčky, pri ktorej sa vyžaduje kvalifikačný predpoklad - úplné stredné vzdelanie je uvedená v platovej triede 7 - samostatná odborná účtovnícka práce a v platovej triede 8 - komplexné zabezpečovanie účtovníckych agend. Pre zaradenie do konkrétnej platovej triedy je rozhodujúca najnáročnejšia pracovná činnosť, ktorú účtovníčka vykonáva podľa opisu pracovných činností (pracovnej náplne).

Pre zaradenie do platového stupňa nie je rozhodujúci počet odpracovaných rokov, ale započítaná prax podľa § 6 zákona č. 553/2003 Z.z., ktorú určí zamestnávateľ.

Príplatok za podnikanie zákon č. 553/2003 Z.z. nepozná !

Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 553/2003 Z.z. zamestnancovi VÚC a obce , ktorý zabezpečuje výkon samosprávnej pôsobnosti alebo prenesený výkon štátnej správy, patrí zvýšenie tarifného platu o 15 %. Zastávam názor, že pracovná činnosť účtovníčky nie je zabezpečovanie výkonu samosprávnej pôsobnosti obce a tiež ani prenesený výkon štátnej správy a preto účtovníčke zvýšenie tarifného platu o 15 % nepatrí. Samozrejme uvedené platí za predpokladu, že okrem účtovníčkych aged nevykonáva aj kumulované pracovné činnosti (napr. účtovníctvo + správa daní a poplatkov = v tomto prípade má nárok na zvýšenie tarifného plati, alebo účtovníctvo + evidencia obyvateľov = má nárok na zvýšenie tarifného platu).

Osobný príplatok nie je nároková zložka funkčného platu a jeho poskytovanie je vo výlučnej kompetencii zamestnávateľa. O jeho priznaní rozhodnuje zamestnávateľ (starosta obce). Limit osobného príplatku je maximálne 100 % platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy do ktorej je zamestnanec zaradený.

Prajem pekný deň

Kvet - ďakujem za bleskovú odpoved. Bol to môj prvý príspevok, už sa budem pýtať aj odpovedať častejšie.

Všetko dobré v novom roku.

Dobrý deň.
náš starosta je vo funkcií 17- ty rok a podniká ako SZČO od roku 1996.
On si je istý, že neexizistuje zákon, ktorý by mu to zakazoval.
Mám jednu otázku
Môžte mi prosím poradiť, kde by som sa dozvedel, ako je to zo zamestnávaním rodinných príslušníkov.
Náš starosta zamestnáva na OU svoju dcéru, sestru a švagra.
Nie je to protizákonné ?.
Ďakujem Galadík

Pozdravujem, chcem sa na Vás milí poraďáci obrátiť s prosbou o pomoc. Obec realizuje projekt z eurofondov (5% spolufinancovanie obce, 75 % eurofondy, 20 % ŠR). V projektovom tíme je aj starosta obce. Môže byť starosta za túto prácu odmeňovaný prostredníctom príkaznej zmluvy? Je to v súlade so zákonom č. 357/2004? resp. ako odmeniť starostu za prácu na projekte, ktorý realizuje obec a je v prospech obce, aby to bolo v súlade s legislatívou? Dúfam, že mi niekto poradí. Veľmi pekne ďakujem Chocolate

Dobrý deň všetkým. Keby sa našiel niekto a poradil mi v nasledujúcej problematike.
Obec plánuje výstavbu nového kultúrneho domu. Člen obecného zastupiteľstva /zástupca starostu/ je aj zároveň podnikateľom, ktorý má stavebnú firmu. Môže jeho firmu OZ vybrať spomedzi všetkých prihlásených vo výberovom konaní, ktorí poslali svoju ponuku vybrať na vykonanie týchto stavebných prác?

Pokiaľ sa firma poslanca zúčastní výberového konania, tak ju výberová komisia môže vybrať za dodávateľa stavebných prác. Zákon jednoznačne hovorí, že poslancovi nemôže byť zadaná zákazka priamo, ale iba cez výberové konanie. Či to je v súlade s etiketou, je už v inej polohe. Ale je to v súlade so zákonom.

čítam vás čítam,,,a zisťujem, že KVET je plne v obraze tématiky obce, ak by si mal čas, veľmi by som potrebovala pomôcť ohľadne platu starostu, účtovníčky, ktorá okrem toho má na starosti poplatok za komunálny odpad, zamestnankyne, ktorá má na starosti administratívu a dane (všetky tri na polovičny úväzok) a kontrolórky, ktorá má úväzok na 2 hodiny mesačne. obec ma do 100 obyvateľov. Robila som mzdy vo firmách, ale každý používal či mesačný alebo hodinový plat, a som uplne jeleň z týchto taríf:mee: ak môžeš, prosím pomôž..
starostka je od roku 2003
daniarka neviem (inventár) starobná dôchodkyňa
účtovníčka má prax nejakých 20 rokov (účtovníctvo celkovo)

Mám otázku na "kvet".
Prečo sa vyhýba otázkam, ktoré sa týkajú zamestnávania rodinných príslušníkov v samospráve.
Žeby to bol aj jej prípad?

Mám otázku na "kvet".
Prečo sa vyhýba otázkam, ktoré sa týkajú zamestnávania rodinných príslušníkov v samospráve.
Žeby to bol aj jej prípad?

Týmto otázkam sa vôbec nevyhýbam, ale z časových dôvodov nemôžem reagovať na všetky otázky. Je potrebné odpoveď hľadať v prvom rade v právnych predpisoch. Myslím, že na takúto otázku som svoj názor už vyjadril v inej téme tu na porade, len treba hľadať.
Na túto otázku dáva odpoveď ustanovenie § 7 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, ak je starosta obce priamym nadriadeným zamestnancom, ktorí sú jeho blízkymi osobami (napr. dcéra, nevesta, švagriná a pod.) takýto vzťah vzájomnej priamej podriadenosti a nadriadenosti je v rozpore s ustanovením § 7 zákona č. 552/2003 Z. z.
Musím Ťa sklamať, ale ja nie som blízkou osobou môjho priameho nadriadeného :D

Mám otázku na "kvet".
Prečo sa vyhýba otázkam, ktoré sa týkajú zamestnávania rodinných príslušníkov v samospráve.
Žeby to bol aj jej prípad?
Nehnevaj sa na mňa, ale Kvet nemá povinnosť radiť nám. Je to jeho dobrá vôľa. Môžeš byť rád, že sem píše, takže druhý raz otázky tohto typu si nechaj pre seba.:mad: Radšej keby si niekedy aj Ty niečo poradil.:cool:

Mám otázku na "kvet".
Prečo sa vyhýba otázkam, ktoré sa týkajú zamestnávania rodinných príslušníkov v samospráve.
Žeby to bol aj jej prípad?

mimotemy Ak si sa na túto stránku prihlásil, len preto, aby si zapáral, buď taký láskavý a v budúcnosti nás ušetri tvojich návštev.

Ďakujem kvetu za odpoveď a zároveň sa ospravedlňujem za nemiestnu poznámku. Mrzí ma to.
Sojka 007: Rád ti poradím v oblasti sanitných inštalácií, stačí len položiť otázku.
Sabadka : Kto Ti pridelil úlohu sudcu?

Ďakujem kvetu za odpoveď a zároveň sa ospravedlňujem za nemiestnu poznámku. Mrzí ma to.
Sojka 007: Rád ti poradím v oblasti sanitných inštalácií, stačí len položiť otázku.
Sabadka : Kto Ti pridelil úlohu sudcu?

Ja som ťa nesúdila, ja som ťa poprosila a to je rozdiel:rolleyes::)

Týmto otázkam sa vôbec nevyhýbam, ale z časových dôvodov nemôžem reagovať na všetky otázky. Je potrebné odpoveď hľadať v prvom rade v právnych predpisoch. Myslím, že na takúto otázku som svoj názor už vyjadril v inej téme tu na porade, len treba hľadať.
Na túto otázku dáva odpoveď ustanovenie § 7 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, ak je starosta obce priamym nadriadeným zamestnancom, ktorí sú jeho blízkymi osobami (napr. dcéra, nevesta, švagriná a pod.) takýto vzťah vzájomnej priamej podriadenosti a nadriadenosti je v rozpore s ustanovením § 7 zákona č. 552/2003 Z. z.
Musím Ťa sklamať, ale ja nie som blízkou osobou môjho priameho nadriadeného :D
Kvet. je treba citovať zákon. A môžem tu okrem toho citovať veľa obcí, kde manželka starostu pracuje na Obecnom úrade. A podľa názoru právnikov, to vôbec nie je v rozpore s uvedeným zákonom.

§ 7
Podriadenosť zamestnancov

Zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami, 3) a zamestnancov a fyzické osoby vykonávajúce verejnú funkciu, ktorí sú blízkymi osobami, nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého, okrem zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí a zamestnancov zamestnávateľa, u ktorého pôsobí len jeden vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom.

A ešte dopĺňam, že starosta nie je zamestnancom obce. On je volená funkcia a preto sa naňho uvedený § nemôže uplatňovať.

Kvet. je treba citovať zákon. A môžem tu okrem toho citovať veľa obcí, kde manželka starostu pracuje na Obecnom úrade. A podľa názoru právnikov, to vôbec nie je v rozpore s uvedeným zákonom.

§ 7
Podriadenosť zamestnancov

Zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami, 3) a zamestnancov a fyzické osoby vykonávajúce verejnú funkciu, ktorí sú blízkymi osobami, nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého, okrem zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí a zamestnancov zamestnávateľa, u ktorého pôsobí len jeden vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom.

Súhlasím, ale z citácie zákona jednozačne vyplýva, že ani zamestnanca obce, ktorý je blízkou osobou starostu obce nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti. Vyjadruje to práve slovné spojenie, citujem: "...a zamestnacov a fyzické osoby vykonávajúce verejnú funkciu, ktorí sú blízkymi osobami, nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole ..." Zdôrazňujem "fyzické osoby vykonávajúce verejnú funkcie" a to je napr. aj starosta obce.
Mylné môže byť slovné spojenie, citujem: "... okrem zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí a zamestnancov zamestnávateľa, u ktorého pôsobí len jeden vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom." Ale uvedené sa vzťahuje len na vedúceho zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom, nie na starostu obce (tu zákon nehovorí o fyzickej osobe vykonávajúcej verejnú funkciu) ! Príkladom môže byť napr. ZŠ s právnou subjektivitou, kde je len jeden vedúci zamestnanec a ktorý je súčasne štatutárnym orgánom (riaditeľ). Tu sa na blízke osoby obmedzenie § 7 nevzťahuje.

Súhlasím, ale z citácie zákona jednozačne vyplýva, že ani zamestnanca obce, ktorý je blízkou osobou starostu obce nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti. Vyjadruje to práve slovné spojenie, citujem: "...a zamestnacov a fyzické osoby vykonávajúce verejnú funkciu, ktorí sú blízkymi osobami, nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole ..." Zdôrazňujem "fyzické osoby vykonávajúce verejnú funkcie" a to je napr. aj starosta obce.
Mylné môže byť slovné spojenie, citujem: "... okrem zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí a zamestnancov zamestnávateľa, u ktorého pôsobí len jeden vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom." Ale uvedené sa vzťahuje len na vedúceho zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom, nie na starostu obce (tu zákon nehovorí o fyzickej osobe vykonávajúcej verejnú funkciu) ! Príkladom môže byť napr. ZŠ s právnou subjektivitou, kde je len jeden vedúci zamestnanec a ktorý je súčasne štatutárnym orgánom (riaditeľ). Tu sa na blízke osoby obmedzenie § 7 nevzťahuje.
Nesúhlasím s Tebou a Tvoj názor nie je právne správny. Myslím že poznáš právnika JUDr. Sotolářa z KE. Je to právnik pre samosprávu a môžeš sa ho spýtať na jeho právny názor. Citovaný zákon platí pre toho, kto je zamestnancom podľa zákona č. 552/2003 a bol ( alebo ani nemusel byť) volený alebo menovaný výberovým konaním podľa citovaného zákona.. Starosta je volený predstaviteľ podľa úplne iného zákona a nie je zamestnancom obce. Pokiaľ sa posudzuje na pracovnoprávne účely, tak podľa Zákonníka práce a nie zákona 552/2003. Takisto je starosta odmeňovaný podľa zákona o platových pomeroch starostov obcí a nie podľa zákona 552/2003. Z uvedených dôvodov nemôžeš predsa posudzovať starostu obce podľa toho, čo si napísala. Nemienim sa viac v tejto téme k tomu vyjadrovať,robila som 12 rokov v samospráve, školení k tejto téme som absolvovala veľa. Takže o Tvojom názore ma vôbec nepresvedčíš, lebo nemáš pravdu.

[QUOTE=stavbár2;1204133]Ďakujem kvetu za odpoveď a zároveň sa ospravedlňujem za nemiestnu poznámku. Mrzí ma to.
Sojka 007: Rád ti poradím v oblasti sanitných inštalácií, stačí len položiť otázku.

V pohode. V rámci stránky porady som už veľakrát videla ako niekto utrúsil poznámku, ďalší sa na ňu chytil , začali sa osočovať a už sa to viezlo až lietali sekery. Toto oddelenie je zatiaľ imúnne a dúfam, že to tak aj naďalej ostane. Aj vďaka radám , ktoré mi Kvet dal mi dobre dopadla kontrola, takže iste chápeš, že sa ho vždy zastanem.:cool:
P.s.:Keď budem potrebovať poradiť určite sa ozvem. Mať stavbára známeho nie je na zahodenie.:D:D:D

Nesúhlasím s Tebou a Tvoj názor nie je právne správny. Myslím že poznáš právnika JUDr. Sotolářa z KE. Je to právnik pre samosprávu a môžeš sa ho spýtať na jeho právny názor. Citovaný zákon platí pre toho, kto je zamestnancom podľa zákona č. 552/2003 a bol ( alebo ani nemusel byť) volený alebo menovaný výberovým konaním podľa citovaného zákona.. Starosta je volený predstaviteľ podľa úplne iného zákona a nie je zamestnancom obce. Pokiaľ sa posudzuje na pracovnoprávne účely, tak podľa Zákonníka práce a nie zákona 552/2003. Takisto je starosta odmeňovaný podľa zákona o platových pomeroch starostov obcí a nie podľa zákona 552/2003. Z uvedených dôvodov nemôžeš predsa posudzovať starostu obce podľa toho, čo si napísala. Nemienim sa viac v tejto téme k tomu vyjadrovať,robila som 12 rokov v samospráve, školení k tejto téme som absolvovala veľa. Takže o Tvojom názore ma vôbec nepresvedčíš, lebo nemáš pravdu.

Nedám mi, musím reagovať. Áno poznám JUDr. Sotolářa, teda nie osobne, ale jeho odbornú literatúru a pokladám ho za veľkého odborníka pre územnú samosprávu. Plne súhlasím s tým, že na starostu obce sa nevzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskroších predpisov. Musím ťa poopraviť, že na starostu obce sa nevzťahuje ani Zákonník práce, len niektoré jeho ustanovenia, na ktoré priamo odkazuje zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov (tzv. delegovaná pôsobnosť ZP). Názor, ktorý uvádzaš vyššie mohol byť platný do 31.12.2008. Od 1.1.2009 však ustanovenie § 7 zákona č. 552/2003 Z. z. bolo novelizované, a práve novelou bolo do zákona včlenené obmedzenie o zákaze zaradenia zamestnanca do priamej podriadenosti alebo nadriadenosti, alebo aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého pre blízke osoby, ktorými sú zamestnanec a fyzická osoba vykonávajúca verejnú funkciu.
Na podporu svojho tvrdenia uvádzam, že priamo v dôvodovej správe k novele zákona č. 552/2003 Z. z. k bodu 7 je uvedený ako príklad citujem: "Napr. funkcia starostu je verejná funkcia, a preto v súlase s princípom dobrých mravov by mala byť vylúčená podriadenosť a nadriadenosť medzi blízkymi osobami aj v tomto prípade". Poznamenávam, že dôvodová správa je jednou z foriem autentického výkladu, samozrejme bez právnej záväznosti, ale súdy na ňu prihliadajú.
Rovnaký názor prezentuje aj JUDr. Kováčová (z MPSVR SR) v časopise "Čo má vedieť mzdová účtovníčka" alebo Mgr. Briestenský v časopise "Právo pre ROPO a obce".

Skúste si prečítať Korzár zo dňa 9.11.2009. Od začiatku tohto roka platí ustanovenie /zákon o výkone prác vo verejnom záujme/, ktoré zakazuje podriadenosť blízkych osôb na úradoch.

Nedám mi, musím reagovať. Áno poznám JUDr. Sotolářa, teda nie osobne, ale jeho odbornú literatúru a pokladám ho za veľkého odborníka pre územnú samosprávu. Plne súhlasím s tým, že na starostu obce sa nevzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskroších predpisov. Musím ťa poopraviť, že na starostu obce sa nevzťahuje ani Zákonník práce, len niektoré jeho ustanovenia, na ktoré priamo odkazuje zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov (tzv. delegovaná pôsobnosť ZP). Názor, ktorý uvádzaš vyššie mohol byť platný do 31.12.2008. Od 1.1.2009 však ustanovenie § 7 zákona č. 552/2003 Z. z. bolo novelizované, a práve novelou bolo do zákona včlenené obmedzenie o zákaze zaradenia zamestnanca do priamej podriadenosti alebo nadriadenosti, alebo aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého pre blízke osoby, ktorými sú zamestnanec a fyzická osoba vykonávajúca verejnú funkciu.
Na podporu svojho tvrdenia uvádzam, že priamo v dôvodovej správe k novele zákona č. 552/2003 Z. z. k bodu 7 je uvedený ako príklad citujem: "Napr. funkcia starostu je verejná funkcia, a preto v súlase s princípom dobrých mravov by mala byť vylúčená podriadenosť a nadriadenosť medzi blízkymi osobami aj v tomto prípade". Poznamenávam, že dôvodová správa je jednou z foriem autentického výkladu, samozrejme bez právnej záväznosti, ale súdy na ňu prihliadajú.
Rovnaký názor prezentuje aj JUDr. Kováčová (z MPSVR SR) v časopise "Čo má vedieť mzdová účtovníčka" alebo Mgr. Briestenský v časopise "Právo pre ROPO a obce".
Fakt sa tu už nemienim opakovať. To, čo uvádzaš - teda dôvodová správa. Aj tá hovorí, že by mala byť. Podotýkam, že miešaš hrušky s jablkami a keďže starosta nie je zamestnancom obce, nie je menovaný podľa zákona 552/2003, tak mi vysvetli, ako sa na neho môže vzťahovať tento zákon. Ja poznám iné stanovisko MF, ktoré majú starostovia. A o stanovisko Mgr. Briestenského by som sa neopierala. Poznám ho a veľmi dobre poznám jeho názory. Funkcia starostu je verejná funkcia ale podľa iného zákona, Tak si to konečne uvedom. To je ako keby si povedala SZČO, že nesmú zamestnávať svojich rodinných príslušníkov. To je to isté ako to, čo tvrdíš o starostoch. Ak pôjdeš na školenie JUDr. Sotolářovi, určite zmeníš svoj názor. Pokiaľ s ním nebudeš osobne hovoriť, tak si budeš opakovať to isté. Žiaľ.

Už len na záver, na uzatvorenie danej témy:
Je evidentné, že na danú tému existuje viacero právnych názorov. Akceptujem to. Podávať všeobecne záväzný výklad právneho predpisu, Ústava SR zverila do právomoci výlučne Ústavnému súdu za podmienky, ak je vec sporná. Z uvedeného vyplýva, že všeobecne záväzný výklad právnych predpisov nemôžu podávať ani ministerstvá, či iné orgány štátnej správy, resp. komerční právnici; môžu vysloviť len svoj právny názor a je na každom občanovi, či sa s uvedeným názorom stotožní alebo nie. Ja som sa stotožnil s názorom, ktorý som prezentoval, ale nikomu ho nevnucujem.

Pekný deň

Ahojte Poraďáci!
Potrebovala by som vašu radu. Asi nepíšem na správne miesto, ale neviem kde presne by som mala pridať moju otázku. Keďže sa to týka zastupiteľstva a obce, tak sa pýtam tu. Prosím o odpoveď! Pred vyše mesiaca sa stala taká vec, že niekto rozhodil 3 bábky z Betlehemu spred kostola. Žiadne materiálne škody na majetku obci sa nestali, 3 bábky sa dostali naspäť na miesta.Tento týždeň známy dostali pozvánku na posedenie zastupiteľstva vo veci sťažnosti, aby sa dostavil jeden rodič a ich syn. V daný termín sa nemohli dostaviť na zasadnutie, keďže sa nezdržiavali doma. Dozvedeli sa, že jedna poslankyňa, ktorá nemá túto rodinu v láske trvala na tom, aby im poslali predvolanie. Vlastne moja otázka by bola, že čo má v moci zastupiteľstvo a starosta v takomto prípade, keď sa nič nestalo okrem študentského vyčinania, začo boli deti už rodičmi potrestané.
Ďakujem Vám za radu!

Prosím ozvite sa niekto!

Zákon o Obecnom zriadení neumožňuje poslancom vyšetrovať nejaký skutok, taktiež účasť na zasadnutí Obecného zastupiteľstva je zásadne dobrovoľná. Viď zákon:

4) Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené

a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním,
b) schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. 1, rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu; v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať starosta,
c) schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce,
d) rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane alebo miestneho poplatku podľa osobitných predpisov, 11)
e) určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku a verejnej dávky a rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky,
f) vyhlasovať hlasovanie obyvateľov obce o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce a zvolávať verejné zhromaždenia občanov,
g) uznášať sa na nariadeniach,
h) schvaľovať dohody o medzinárodnej spolupráci a členstvo obce v medzinárodnom združení podľa § 21 ods. 1,
i) určovať organizáciu obecného úradu a určovať plat starostu a hlavného kontrolóra,
j) zriaďovať funkciu hlavného kontrolóra a určovať mu rozsah pracovného úväzku,
k) schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov obce vypracovaný podľa osobitného predpisu11a), ako aj ďalšie predpisy (rokovací poriadok a pod.),
l) zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe,
m) schvaľovať združovanie obecných prostriedkov a činností a účasť v združeniach, ako aj zriadenie spoločného regionálneho alebo záujmového fondu,
n) zriaďovať a zrušovať orgány potrebné na samosprávu obce a určovať náplň ich práce,
o) udeľovať čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny,
p) ustanoviť erb obce, vlajku obce, pečať obce, prípadne znelku obce.
4) Starosta

a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady a podpisuje ich uznesenia,
b) vykonáva obecnú správu,
c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám,
d) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.

(5) Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce13) a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce;14) v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom.14a)

(6) Starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. 6. Ak je zriadená obecná rada, starosta prerokuje uznesenie obecného zastupiteľstva pred pozastavením jeho výkonu v obecnej rade. Uznesením obecnej rady však nie je viazaný.

(7) Ustanovenie odseku 6 sa nevzťahuje na uznesenie o voľbe a odvolaní hlavného kontrolóra.

(8) Ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva podľa odseku 6 pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť; ak obecné zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do dvoch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť.

(9) Starosta môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 6638 eur, ak

a) poruší nariadenie,
b) neudržuje čistotu a poriadok na užívanom pozemku alebo na inej nehnuteľnosti, a tým naruší vzhľad alebo prostredie obce, alebo ak znečistí verejné priestranstvo alebo odkladá veci mimo vyhradených miest,
c) nesplní v určenej lehote bez vážneho dôvodu povinnosť uloženú starostom poskytnúť osobnú pomoc alebo vecnú pomoc počas odstraňovania a pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo pri inej mimoriadnej udalosti.

(10) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa starosta dozvedel o tom, kto sa konania podľa odseku 8 dopustil, najneskôr však do troch rokov od porušenia nariadenia alebo nesplnenia povinnosti podľa odseku 8 písm. c). Pri ukladaní pokút sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.15) Pokuta je príjmom obce.

Pokiaľ by pani poslankyňa chcela niekoho vyšetrovať, nech sa obráti na políciu. Nemá iné právomoci, ale z vlastnej skúsenosti viem, že poslanci sa radi hrajú na "bohov" v obci.

Veľmi pekne ďakujeme za Vašu odpoveď. Idú voľby a aj nám sa pozdávalo, že pani poslankyňa robí všetko preto, aby získala čím viac hlasov a nafúka veci, ktoré nemajú význam. Týmto sa chce iba zviditeľniť a hrať sa za všemohúcu a najdôležitejšiu osôbku v obci. Ešte raz veľmi pekne ďakujeme!

Ešte sme dostali takéto zákony. Teraz nevieme, či sa to vzťahuje na tento prípad. Kto by sa v tom vyznal? Prosím pomôžte, ak s tým má niekto skúsenosti.

Zabudla som prilepiť spomenuté zákony. Sú tu:
«Priestupky» proti verejnému poriadku
§ «47»

(1) «Priestupku» sa dopustí ten, kto
a) neuposlúchne výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci,
b) poruší nočný kľud,
c) vzbudí verejné pohoršenie,
d) znečistí verejné priestranstvo, verejne prístupný objekt alebo znečistí verejnoprospešné zariadenie plagátovou výzdobou, komerčnými a reklamnými oznamami alebo zanedbá povinnosť upratovania verejného priestranstva,
e) úmyselne zničí, poškodí, znečistí alebo neoprávnene odstráni, zamení, pozmení, zakryje alebo premiestni turistickú značku alebo iné orientačné označenie,
f) poruší podmienky určené na ochranu verejného poriadku pri konaní kultúrnych podujatí alebo v miestach určených na rekreáciu alebo turistiku,
g) poškodí alebo neoprávnene zaberie verejné priestranstvo, verejne prístupný objekt alebo verejnoprospešné zariadenie,
h) nosí na miestach prístupných verejnosti chladné zbrane, najmä dýky, bodáky a šable, okrem prípadov, keď sú súčasťou rovnošaty, historického alebo národného kroja, výstroja a výzbroje ozbrojených síl, ozbrojených zborov a ozbrojených bezpečnostných zborov, alebo na športovú činnosť, výkon práva poľovníctva, rybárskeho práva, povolania alebo zamestnania, ako aj iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, ak možno z okolností prípadu alebo správania sa osoby usudzovať, že sa majú použiť na násilie alebo hrozbu násilím,
ch) použije pyrotechnické výrobky v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo návodom na ich používanie,
i) poruší zákaz používať označenie "Policajný zbor" alebo "Polícia" alebo zákaz používať služobnú rovnošatu Policajného zboru ustanovený v osobitnom zákone.
j) poruší zákaz používať označenie "colná správa" alebo označenie, ktoré môže byť zameniteľné s týmto označením, zákaz používať služobnú rovnošatu colníka alebo odev, ktorý môže byť zameniteľný so služobnou rovnošatou colníka, alebo zákaz používať služobný preukaz colníka, služobný odznak colníka alebo preukaz alebo odznak, ktorý môže byť zameniteľný so služobným preukazom colníka alebo so služobným odznakom colníka, ustanovený v osobitnom predpise.3e)

(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až d) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) až g) pokutu do 99 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. h) až j) pokutu do 165 eur.

Začatie konania
§ 67

(1) «Priestupky» sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o «priestupky», ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1).

(2) Podkladom na začatie konania o «priestupku» je správa o výsledku objasňovania «priestupku», oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o «priestupku», poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní.

(3) Ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o «priestupku» bezodkladne, najneskôr do 30 dní.

(4) Ak o to požiada oznamovateľ, upovedomí ho správny orgán do jedného mesiaca od oznámenia o urobených opatreniach.
§ 68

(1) «Priestupky» podľa § 42a a § 49 ods. 1 písm. a) sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len "navrhovateľ").

Zákon 372/1990 Zb. hovorí aj:
§ 13

(1) Pokutu možno uložiť do 33 eur, ak neustanovuje osobitná časť tohto zákona alebo iný zákon vyššiu pokutu.

(2) Ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak, v blokovom konaní (§ 84) možno uložiť pokutu do 33 eur a v rozkaznom konaní (§ 87) do 250 eur.

(3) Pokuta je príjmom obce, ak bola uložená za priestupky proti verejnému poriadku (§ 47 a 48), proti občianskemu spolunažívaniu (§ 49), proti majetku (§ 50), ako aj za priestupky proti poriadku v správe vykonávanej obcou (§ 21 ods. 1, § 24 ods. 1 písm. a) a d), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 písm. b), § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, § 35 ods. 1, § 45 a 46) a za priestupky porušenia všeobecne záväzného nariadenia obce. Výnosy ostatných pokút sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

(4) Príjmom obce sú aj výnosy pokút uložených obcou v blokovom konaní.

§ 51
Všeobecné ustanovenie


Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.4)


§ 52

Ak osobitný zákon neustanovuje inak, priestupky prejednávajú
a) okresné úrady,
b) orgány Policajného zboru, ak ide o priestupky spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky alebo ak tak ustanoví osobitný zákon,
c) orgány Železničnej polície, ak ide o priestupky spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy, priestupky na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami podľa § 30 ods. 1 písm. a) a b) a priestupky proti majetku podľa § 50 v prípadoch, ak boli priestupky spáchané v obvode železničných dráh.

§ 51
Všeobecné ustanovenie


Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.4)


§ 55

(1) Na prejednanie priestupku je miestne príslušný správny orgán, v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný

Objasňovanie priestupkov
§ 58


(1) Objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či
a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,
b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku,
d) uloží ochranné opatrenie,
e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

(2) Objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný orgán (§ 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona. Správne orgány sú oprávnené požiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené objasňovať priestupky podľa odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti.

(3) Objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú tiež
a) orgány Policajného zboru v rozsahu podľa odseku 4,
b) orgány Železničnej polície, ak ide o priestupky, ktoré sú oprávnené prejednať podľa § 52 písm. c) a v blokovom konaní,
c) orgány Vojenskej polície, ak priestupok spáchal vojak v činnej službe alebo priestupok spáchala osoba vo vojenskom objekte alebo v priestore, v ktorom prebiehajú vojenské akcie, alebo ho spáchala spolu s vojakom v činnej službe, alebo ak ide o priestupok proti majetku v správe alebo užívaní Armády Slovenskej republiky,
d) orgány Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, ak osoba spáchala priestupok v súdnych alebo iných objektoch, ktorých ochranu zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, alebo pri rušení výkonu strážnej služby v blízkosti stráženého objektu alebo počas eskortovania obvineného a odsúdeného, ak strážnu službu alebo eskortovanie vykonáva Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,
e) orgány obecnej polície, ak ide o priestupky, ktoré sú oprávnené prejednať v blokovom konaní,
f) iný orgán, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

(4) Orgány Policajného zboru objasňujú
a) priestupky uvedené v § 24 ods. 1 písm. c), § 30 ods. 1 písm. d) až h), § 35 ods. 1 písm. f), § 44 a 46,
b) priestupky proti verejnému poriadku, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, priestupky proti majetku a devízové priestupky v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom8a),
c) priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a ďalšie priestupky proti poriadku v štátnej správe, ak boli spáchané na úseku štátnej správy v pôsobnosti Policajného zboru,
ak uvedené priestupky nezistil alebo ich neobjasňuje orgán uvedený v odseku 2 alebo odseku 3 písm. b) až f).

§ 59

(1) Objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

(2) Správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti prijímať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr ich vybavovať.

(3) Ak sa oznámenie o priestupku podá osobne správnemu orgánu, ktorý je oprávnený priestupok prejednať, alebo orgánu oprávnenému objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3), napíše sa o obsahu oznámenia záznam; zápisnica sa napíše len vtedy, ak by oznámenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie nebolo možné vykonať neskôr pred správnym orgánom.

(4) Objasňovanie priestupku sa skončí spravidla do jedného mesiaca odo dňa, keď sa správny orgán alebo orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) o priestupku dozvedel.

§ 60

(1) Orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené
a) vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) vyžadovať vysvetlenie od štátnych orgánov alebo obcí,
c) vyžadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov,
d) vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu,
e) vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných materiálov.

(2) O úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku.

(3) Orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3)
a) odloží vec záznamom, ak nie je podozrenie z priestupku alebo ak nemožno priestupok prejednať,
b) uloží vec záznamom, ak sa nepodarí v lehote určenej v § 59 ods. 4 zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že priestupok spáchala konkrétna osoba,
c) odovzdá vec príslušnému orgánu, ak ide o konanie majúce znak priestupku, ktoré sa prejednáva podľa osobitných predpisov, alebo ak ide o iný správny delikt než priestupok, alebo ak ide o trestný čin,
d) predloží správu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu orgánu, ak tu nie sú dôvody na postup podľa písmen a) a c).

(4) Správa o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 3 písm. d) obsahuje
a) označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie,
b) stručné a výstižné popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide,
c) osobné údaje podozrivého z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovede.

(5) K správe o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 4 sa pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania

Začatie konania
§ 67


(1) Priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1).

(2) Podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní.

(3) Ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní.

(4) Ak o to požiada oznamovateľ, upovedomí ho správny orgán do jedného mesiaca od oznámenia o urobených opatrení

§ 72
Účastníci konania


V konaní o priestupku sú účastníkmi konania
a) obvinený z priestupku,
b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom,
c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci,
d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.

§ 73
Obvinený z priestupku


(1) Občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.

(2) Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.


§ 74
Ústne pojednávanie


(1) O priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

(2) Ak je obvineným z priestupku mladistvý, upovedomí správny orgán o nariadenom ústnom pojednávaní aj zákonného zástupcu mladistvého a orgán starostlivosti o dieťa; im sa tiež oznamuje rozhodnutie o priestupku.


Nech čítam ten zákon z ktorej koľvek strany, tak pani poslankyňa nie je správny orgán. Priestupky môže zásadne prejednávať starosta obce a nie tá múdra osoba. Tá má šťastie, že som tam ja neni starostkou, poletela by ako špinavé prádlo. A starosta je čo keď nepozná svoje práva a povinnosti. Je mi z toho špatne, lebo po toľkých rokoch v samospráve sa mi ešte aj teraz pri múdrych bápadoch poslancov otvára nožík vo vrecku. Netreba sa dať, priestupok sa na zasadnutí zastupiteľstva neprejednáva.

My si to myslíme obdobne. A kto vlastne môže tento čin vyhlásiť za priestupok?

A skoro som zabudla na najdôležitejšie. Môžu sa viesť zasadnutia zastupiteľstva po maďarsky? Pretože milá pani poslankyňa neovláda štátny jazyk.

A skoro som zabudla na najdôležitejšie. Môžu sa viesť zasadnutia zastupiteľstva po maďarsky? Pretože milá pani poslankyňa neovláda štátny jazyk.

Zákon o štátnom jazyku č. 593/2009 hovorí toto:

Čl. 4
Úradný styk


Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom sú povinné používať v úradnom styku štátny jazyk na celom území Slovenskej republiky. Uskutočňovanie tejto povinnosti neobmedzuje súčasné používanie jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku na území obcí, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, pričom na území týchto obcí naďalej platí, že:

a) orgán štátnej správy a orgán územnej samosprávy poskytne odpoveď na písomné podanie občana, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, aj v jazyku národnostnej menšiny s výnimkou verejných listín,

b) orgán štátnej správy a orgán územnej samosprávy vydáva na požiadanie rozhodnutie v správnom konaní v rovnopise aj v jazyku národnostnej menšiny,

c) orgán štátnej správy a orgán územnej samosprávy umiestňuje svoje označenie na budovách aj v jazyku národnostnej menšiny,

d) orgán územnej samosprávy poskytuje občanom úradné formuláre vydané v štátnom jazyku v rozsahu pôsobnosti tohto orgánu na požiadanie aj v jazyku národnostnej menšiny,

e) dôležité informácie, najmä výstražné, upozorňujúce a zdravotnícke, sa uvádzajú na miestach prístupných pre verejnosť viditeľným a prístupným spôsobom aj v jazyku národnostnej menšiny. V núdzových situáciách, napríklad pri požiari, havárii a inom stave ohrozujúcom život, zdravie a majetok sa dôležité informácie súčasne sprístupňujú aj v jazyku národnostnej menšiny, ak osoba zúčastňujúca sa na záchrannej akcii ovláda jazyk národnostnej menšiny,

f) orgán štátnej správy a orgán územnej samosprávy v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje na požiadanie informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch aj v jazyku národnostnej menšiny,

g) rokovanie orgánu územnej samosprávy sa môže uskutočňovať aj v jazyku národnostnej menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní. Poslanec obecného zastupiteľstva má právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk národnostnej menšiny. Tlmočenie zabezpečí obec,

h) kronika obce sa môže viesť aj v jazyku národnostnej menšiny pri zachovaní obsahovej totožnosti znenia v jazyku národnostnej menšiny so znením v štátnom jazyku,

i) povinná osoba podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov zverejňuje informácie podľa § 6 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov aj v jazyku národnostnej menšiny,

j) označenie ulice a iného geografického objektu sa môže na základe všeobecne záväzného nariadenia obce umiestniť aj v jazyku národnostnej menšiny.
Povinné používanie štátneho jazyka v orgáne štátnej správy a v orgáne územnej samosprávy na území obcí, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, sa nedotýka povinnosti tohto orgánu vytvárať podmienky na používanie jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku ani práv občanov patriacich k národnostnej menšine používať jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku v rozsahu zaručenom zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. Systém ďalšieho vzdelávania zamestnancov orgánov verejnej správy zabezpečuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Povinné používanie štátneho jazyka štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, inými orgánmi verejnej správy, nimi zriadenými právnickými osobami a právnickými osobami zriadenými zákonom neobmedzuje používanie cudzích jazykov týmito orgánmi a právnickými osobami v úradnom styku s cudzinou v súlade so zaužívanou praxou v medzinárodnom styku.

Povinnosť ovládať štátny jazyk majú zamestnanci a štátni zamestnanci štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej správy, nimi zriadených právnických osôb, právnických osôb zriadených zákonom, dopravy, pôšt a telekomunikácií, príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek. Zamestnanci orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny.

Zákon o štátnom jazyku neustanovuje povinnosť preukazovania znalosti štátneho jazyka pri prijímaní do zamestnania. Ak osobitné predpisy neustanovujú inak, zamestnávateľ si môže zvoliť jeden alebo viac z nasledujúcich spôsobov, akým uchádzač o zamestnanie preukáže ovládanie štátneho jazyka: formu ústneho pohovoru, formu písomného testu, predloženie dokladu o ovládaní štátneho jazyka. Podľa zákona o štátnom jazyku sa od zamestnancov zahrnutých v § 3 ods. 1 a 2 vyžaduje ovládanie štátneho jazyka podľa § 11, čo znamená, že sa vyžaduje základná znalosť kodifikovanej podoby štátneho jazyka, opísanej v základných kodifikačných príručkách spisovného slovenského jazyka a zverejnenej na internetovej stránke ministerstva kultúry. Prípadné overovanie ďalších « (http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_maxi_zak_zobcl1.asp#004)jazykových» (http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_maxi_zak_zobcl1.asp#006) schopností a zručností uchádzača závisí od potrieb konkrétneho zamestnávateľa a je plne v jeho kompetencii. Zamestnávateľ nesmie znevýhodňovať uchádzača o zamestnanie z dôvodu príslušnosti k národnostnej menšine, etnického pôvodu a jazyka. Zákonom o štátnom jazyku nie je dotknutá požiadavka ovládania štátneho jazyka v rozsahu nevyhnutnom na výkon príslušného povolania na účely uznania odbornej kvalifikácie podľa § 27 zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií, ktorým sa transponovalo ustanovenie čl. 53 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií v platnom znení (Ú. v. EÚ L 255, 30. 9. 2005).

Povinnosť používať v úradnom styku štátny jazyk majú zamestnanci a štátni zamestnanci štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej správy, nimi zriadených právnických osôb, právnických osôb zriadených zákonom, dopravy, pôšt a telekomunikácií, príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek. Uskutočňovanie tejto povinnosti neobmedzuje tieto osoby v súčasnom používaní jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku na území obcí, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, ak sú občanmi patriacimi k takejto národnostnej menšine a ak pri takejto komunikácii nie je zúčastnená tretia osoba, ktorá neovláda jazyk národnostnej menšiny; za účasti takejto tretej osoby sa musí používať štátny jazyk tak, aby nebolo dotknuté právo občanov Slovenskej republiky komunikovať v úradnom styku v štátnom jazyku. Tým nie je dotknutá povinnosť zamestnanca a štátneho zamestnanca týchto orgánov používať štátny jazyk v úradnom styku s osobou, ktorá ovláda jazyk národnostnej menšiny a chce komunikovať v štátnom jazyku.

V obciach, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, môže občan patriaci k takejto národnostnej menšine používať v úradnom styku so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, inými orgánmi verejnej správy, nimi zriadenými právnickými osobami a právnickými osobami zriadenými zákonom a so zamestnancami a štátnymi zamestnancami štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej správy, nimi zriadených právnických osôb, právnických osôb zriadených zákonom, dopravy, pôšt a telekomunikácií, s príslušníkmi ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek jazyk takej národnostnej menšiny. Takýto občan má právo podať písomné podanie orgánom štátnej správy a orgánom územnej samosprávy aj v jazyku takej národnostnej menšiny.

V súlade s čl. 10 Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, platným pre Slovenskú republiku, môžu občania, ktorí patria k národnostnej menšine, v úradnom styku pri vzájomnej ústnej komunikácii používať jazyk národnostnej menšiny na území obcí, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine netvoria najmenej 20 % obyvateľstva, ak pri takejto komunikácii nie je zúčastnená tretia osoba, ktorá nie je príslušníkom tej istej národnostnej menšiny alebo ktorá je príslušníkom tej istej národnostnej menšiny a neprejaví výslovný súhlas s ústnou komunikáciou v úradnom styku v jazyku národnostnej menšiny.

Ak osoba, ktorá je v úradnom styku so zamestnancom a štátnym zamestnancom štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej správy, nimi zriadených právnických osôb, právnických osôb zriadených zákonom, dopravy, pôšt a telekomunikácií, s príslušníkom ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek, neovláda štátny jazyk a nemá takú povinnosť podľa zákona o štátnom jazyku alebo osobitných predpisov a zamestnanec a štátny zamestnanec štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej správy, nimi zriadených právnických osôb, právnických osôb zriadených zákonom, dopravy, pôšt a telekomunikácií, príslušník ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek chce v úradnom styku s touto osobou použiť jazyk, ktorému táto osoba rozumie, a použitie takého jazyka neobmedzujú osobitné predpisy, zamestnanec a štátny zamestnanec štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej správy, nimi zriadených právnických osôb, právnických osôb zriadených zákonom, dopravy, pôšt a telekomunikácií, príslušník ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek môže použiť aj tento iný jazyk.

Vnútorný služobný styk v ozbrojených silách Slovenskej republiky, v Policajnom zbore, v Slovenskej informačnej službe, v Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, v Železničnej polícii, v Hasičskom a záchrannom zbore a v obecnej polícii sa uskutočňuje výhradne v štátnom jazyku.

Jazyk spĺňajúci požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka (napríklad český jazyk) môže v úradnom styku (vrátane písomných podaní) so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, inými orgánmi verejnej správy, nimi zriadenými právnickými osobami a právnickými osobami zriadenými zákonom použiť každá fyzická osoba, ktorej materinský jazyk je jazyk spĺňajúci požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka bez ohľadu na občianstvo tejto fyzickej osoby, ak osobitný predpis neustanovuje výlučné podávanie podaní v úradnom styku v štátnom jazyku (napríklad § 7 ods. 2 zákona č. 202/2009 Z. z. o právnej ochrane odrôd rastlín). Listiny v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadená zákonom povinné prijať, iba ak sú tieto listiny vydané alebo overené príslušnými orgánmi Českej republiky a ak osobitný predpis neustanovuje výlučné podávanie listín v úradnom styku v štátnom jazyku (napríklad § 38 ods. 15 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve).

My si to myslíme obdobne. A kto vlastne môže tento čin vyhlásiť za priestupok?

Či to je alebo nie je priestupok, tak tá vec musí spĺňať všetky znaky priestupku, podľa zákona o priestupkoch. A konanie môže začať iba správny orgán, teda obec a to len jej štatutár - starosta a nie poslanci. Tí nemajú čo robiť na prejednávaní priestupku. Treba si tiež pozrieť zákon 71/1967 Zb,. - zákon o správnom konaní. Tam sa tiež toho dozvieš veľa, napr. čo musí všetko obsahovať predvolanie, zápisnica, rozhodnutie. Iba nezabudni, keby Ťa nútili k tomu, že aby si sa vzdala doručenia rozhodnutia, alebo odvolania, tak sa ničoho nevzdávaj.:o

Ďakujeme za Vašu pomoc. Už Vás nebudeme obťažovať. Moc ste nám pomohli.

...wagner môžeš mi poradiť , ktorý zákon alebo vyhláška upravuje spôsob voľby hlavného kontrolóra obce.
Ďakujem.

...wagner môžeš mi poradiť , ktorý zákon alebo vyhláška upravuje spôsob voľby hlavného kontrolóra obce.
Ďakujem.

Je to zákon o Obecnom zriadení - č.369/1990 Zb. v platnom znení

Poprosím ,
ako je to so vťahom poslanca a HK ?
Môže byť hlavný kontrolór bratom poslanca ?
Ďakujem.

Poprosím ,
ako je to so vťahom poslanca a HK ?
Môže byť hlavný kontrolór bratom poslanca ?
Ďakujem.

Podľa mňa môže, neviem o tom, že by to bol konflikt záujmov. Zákon hovorí iba o manželoch, ale nie o súrodencoch. HK je aj tak podriadený poslancom, nie starostovi.

Ďakujem.

prosim o Vas nazor...poslanec obecneho zastupitelstva ma v najme budovu, ktoru vlastni obec a podnika tam (pohostinstvo, ubytovanie). naklady na opravu a rekonstrukciu znasa obec. moje otazky:
1.) moze poslanec OZ podnikat ked ma v najme obecny majetok?
2.) neni tam konflikt zaujmov ak si presadzuje aby bol obecny majetok zveladeny pritom vyska najmu sa mu nijako nezvysi?
3.) ak by znasal opravu na vlastne naklady moze mat v najme obecny majetok, podnikat v nom a byt poslancom?
dakujem za odpoved

Je to zákon o Obecnom zriadení - č.369/1990 Zb. v platnom znení
Prosím Vás, hlavne wagnera a kvet

Vieme definovať, čo všetko je verejná funkcia?
Starosta, primátor - to je jasné, ale je verejnou funkciou aj napr.
riaditeľ úradu práce?
Ak áno, prosím uviesť, kde to hľadať, aby sme mali jasno, v zákone č. 357/2004 Z.z. - odsek 2 nie je táto inštitúcia uvedená..
Ide hlavne o toto:
ak by nastúpil na funkciu z pracovného pomeru , či v prípade odvolania má nárok vrátiť sa k zamestnávateľovi /§157 ZP/ na pôvodné miesto, čiže či sa na funkciu uvoľňuje, ako napr. starosta/§137 ods.2 ZP/
Sú to vlastne politické fukcie, ľudia sú tam dosadení, žiadne výberové konanie - rovno dosadenie na funkciu.

Prosím Vás, hlavne wagnera a kvet

Vieme definovať, čo všetko je verejná funkcia?
Starosta, primátor - to je jasné, ale je verejnou funkciou aj napr.
riaditeľ úradu práce?
Ak áno, prosím uviesť, kde to hľadať, aby sme mali jasno, v zákone č. 357/2004 Z.z. - odsek 2 nie je táto inštitúcia uvedená..
Ide hlavne o toto:
ak by nastúpil na funkciu z pracovného pomeru , či v prípade odvolania má nárok vrátiť sa k zamestnávateľovi /§157 ZP/ na pôvodné miesto, čiže či sa na funkciu uvoľňuje, ako napr. starosta/§137 ods.2 ZP/
Sú to vlastne politické fukcie, ľudia sú tam dosadení, žiadne výberové konanie - rovno dosadenie na funkciu.

Pozdravujem,
pokúsim sa odpovedať čo najpodrobnejšie.
Pri hľadaní odpovede na položené otázky musíme vychádzať z troch právnych predpisov:
1) zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"),
2) zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z. (ďalej len "zákon č. 400/2009 Z. z.") a
3) zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalen len "zákon č. 453/2003 Z. z.).

Podľa § 137 ods. 2 Zákonníka práce výkon verejnej funkcie na účely tohto zákona je plnenie povinností vyplývajúcich z funkcie, ktorá je vymedzená funkčným obdobím alebo časovým obdobím a obsadzovaná na základe priamej voľby alebo nepriamej voľby alebo vymenovaním podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 453/2003 Z. z. úrad práce, sociálnych vecí a rodiny riadi a za jeho činnosť zodpovedná riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 6 ods. 3 písm. b) bod 2. zákona č. 400/2009 Z. z. štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, okrem iného, aj na základe vymenovania do funkcie podľa osobitného predpisu vládou Slovenskej republiky (pozn. osobitným predpisom je v prípade riaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zákon č. 453/2003; pozri vyššie).

Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 400/2009 Z. z. štátny zamestnanec podľa odsekov 3 a 4 je na účely tohto zákona štátny zamestnanec vo verejnej funkcii.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z. štátny zamestnanec vo verejnej funkcii vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, tzn., že odvolaním z tejto funkcie, resp. vzdaním sa tejto funkcie, štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii súčasne skončí aj štátnozamestnanecký pomer.

Z vyššie uvedenej právnej analýzy môžeme vyvodiť záver, že výkon funkcie riaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sa považuje za výkon verejnej funkcie, pretože sú splnené podmienky uvedené v § 137 ods. 2 Zákonníka práce, t.j.
a) výkon funkcie je vymedzený funkčným a časovým obdobím, t.j. dočasnosťou trvania štátnozamestnaneckého pomeru po dobu trvania výkonu funkcie riaditeľa a
b) funkcia je obsadzovaná na základe vymenovania podľa osobitného predpisu, t.j. vymenovaním vlády SR podľa zákona č. 453/2003 Z. z.

Z ust. § 136 ods. 2 Zákonníka práce a v kontexte na vyššie uvedené vyplýva pre zamestnávateľa, s ktorým je v pracovnom pomere zamestnanec, ktorý bol vymenovaný vládou SR za riaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny povinnosť, uvoľniť ho dlhodobo na výkon verejnej funkcie.

Po skončení vykonávania funkcie riaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je zamestnávateľ zaradiť tohto zamestnanca na jeho pôvodnú prácu a pracovisko. Ak to nie je možné preto, že táto práca sa nevykonáva alebo pracovisko je zrušené, musí ho zamestnávateľ zaradiť na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve (pozri § 157 Zákonníka práce).

Pozdravujem,
pokúsim sa odpovedať čo najpodrobnejšie.
Pri hľadaní odpovede na položené otázky musíme vychádzať z troch právnych predpisov:
1) zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"),
2) zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z. (ďalej len "zákon č. 400/2009 Z. z.") a
3) zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalen len "zákon č. 453/2003 Z. z.).

Podľa § 137 ods. 2 Zákonníka práce výkon verejnej funkcie na účely tohto zákona je plnenie povinností vyplývajúcich z funkcie, ktorá je vymedzená funkčným obdobím alebo časovým obdobím a obsadzovaná na základe priamej voľby alebo nepriamej voľby alebo vymenovaním podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 453/2003 Z. z. úrad práce, sociálnych vecí a rodiny riadi a za jeho činnosť zodpovedná riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 6 ods. 3 písm. b) bod 2. zákona č. 400/2009 Z. z. štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, okrem iného, aj na základe vymenovania do funkcie podľa osobitného predpisu vládou Slovenskej republiky (pozn. osobitným predpisom je v prípade riaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zákon č. 453/2003; pozri vyššie).

Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 400/2009 Z. z. štátny zamestnanec podľa odsekov 3 a 4 je na účely tohto zákona štátny zamestnanec vo verejnej funkcii.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z. štátny zamestnanec vo verejnej funkcii vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, tzn., že odvolaním z tejto funkcie, resp. vzdaním sa tejto funkcie, štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii súčasne skončí aj štátnozamestnanecký pomer.

Z vyššie uvedenej právnej analýzy môžeme vyvodiť záver, že výkon funkcie riaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sa považuje za výkon verejnej funkcie, pretože sú splnené podmienky uvedené v § 137 ods. 2 Zákonníka práce, t.j.
a) výkon funkcie je vymedzený funkčným a časovým obdobím, t.j. dočasnosťou trvania štátnozamestnaneckého pomeru po dobu trvania výkonu funkcie riaditeľa a
b) funkcia je obsadzovaná na základe vymenovania podľa osobitného predpisu, t.j. vymenovaním vlády SR podľa zákona č. 453/2003 Z. z.

Z ust. § 136 ods. 2 Zákonníka práce a v kontexte na vyššie uvedené vyplýva pre zamestnávateľa, s ktorým je v pracovnom pomere zamestnanec, ktorý bol vymenovaný vládou SR za riaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny povinnosť, uvoľniť ho dlhodobo na výkon verejnej funkcie.

Po skončení vykonávania funkcie riaditeľa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je zamestnávateľ zaradiť tohto zamestnanca na jeho pôvodnú prácu a pracovisko. Ak to nie je možné preto, že táto práca sa nevykonáva alebo pracovisko je zrušené, musí ho zamestnávateľ zaradiť na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve (pozri § 157 Zákonníka práce).
Ďakujem, kvet!

Ani nevieš ako si ma Tvojou odpoveďou potešil - práve takto som na vec išla aj ja - no názory rôznych ľudí sa líšili. Ale Tvoja odpoveď mi sadla.Ešte raz vďaka!

ahoj poraďaci. čítam tu rôzne príspevky a som rád, že sú tu fundovaní ľudia. Pomaly sa aj ja snažím zorientovať v zákonoch a chcel by som sa orientovať tak ako vy. No mám otázku, na ktorú som zatiaľ nenašiel odpoveď či je zákonné alebo nezákonné, aby novovymenovanej starostke na prvom zasadnutí (odovzdanie úradu) odsuhlasili poslanci plný úväzok. v zákone o obecnom zriadení je po novelizácií myslím § 9 i) určiť plat starostu podľa osobitného zákona 11) a určiť najneskôr 90 dní pred voľbami na celé funkčné obdobie rozsah výkonu funkcie starostu; zmeniť počas funkčného obdobia na návrh starostu rozsah výkonu jeho funkcie, čo aj urobila. Ale je niekde zmienka v zákone, že by to mala urobiť podľa nejakého moralného kódexu po nejakom čase, nie na prvom zastupiteľstve? Je to manželka doterajšieho starostu, len si vymenili kreslo (kvôli odchodnému). Za 20 rokov nemal ani jeden starosta väčší úväzok ako 1/3. sme malá obec.

a ešte otázka ku kontrolorovi. na spomínanom zasadnutí dostal kontrolor otázku, prečo na poslednom zasadnutí (90 dní pred voľbami) dal zapísať do zápisnice, že poslanci nechcú zvýšiť starostovi úväzok a preto budú za toto svoje rozhodnutie zodpovední pre budúce obdobie. A následne na prvom zasadnutí bez námietok bolo odsuhlasené zvýšenie na plný úväzok, pričom už na tom poslednom zasadnutí vedel o novelizácií, a i tak poslancov obracal... ako na takého kontrolóra, keď nikto nemôže nič vidieť a zo všetkým je on kontrolór 100% istý, teda to čo namietame nik neberie na zodpovednosť. Chceli by sme ho nejako dostať z obce. Ale on usmerňoval doteraz starostu a teraz bude jeho ženu.

a ešte otázka ku kontrolorovi. na spomínanom zasadnutí dostal kontrolor otázku, prečo na poslednom zasadnutí (90 dní pred voľbami) dal zapísať do zápisnice, že poslanci nechcú zvýšiť starostovi úväzok a preto budú za toto svoje rozhodnutie zodpovední pre budúce obdobie. A následne na prvom zasadnutí bez námietok bolo odsuhlasené zvýšenie na plný úväzok, pričom už na tom poslednom zasadnutí vedel o novelizácií, a i tak poslancov obracal... ako na takého kontrolóra, keď nikto nemôže nič vidieť a zo všetkým je on kontrolór 100% istý, teda to čo namietame nik neberie na zodpovednosť. Chceli by sme ho nejako dostať z obce. Ale on usmerňoval doteraz starostu a teraz bude jeho ženu.
Nezostáva vám nič iné ako si dobre naštudovať zákon 369/1990 Z.z, o obecnom zriadení po poslednej novelizácii a zistíte, že nie je možné zmeniť úväzok starostu v priebehu volebného obdobia iba ak na jeho žiadosť.

§11 - o čom rozhoduje obecné zastupitešstvo/vyňatý ods. i)/

i) určiť plat starostu podľa osobitného zákona11) a určiť najneskôr 90 dní pred voľbami na celé funkčné obdobie rozsah výkonu funkcie starostu; zmeniť počas funkčného obdobia na návrh starostu rozsah výkonu jeho funkcie.

HK je na to aby dbal na dodržiavanie zákonov, takže už máte dôvod vyjadriť mu nespokojnosť s jeho prácou.

§ 18a ods.9-10
(9) Obecné zastupiteľstvo môže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak

a) opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca,16)

b) hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným zastupiteľstvom,

c) uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení podávanom podľa § 18 ods. 1 alebo v údajoch o svojich majetkových pomeroch.

(10) Na odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

HK sa zodpovedá za svoju prácu poslancom, ak nie sú spokojní s jeho prácou, nemali by mať problém ho poriešiť.

ahojte, chcela by som sa spýtať jednu vec. Môže byť hlavný kontrolór obce súčasne vedúcim kuchyne v škole, ktorej je zriaďovateľom tá istá obec???
Myslím, že podľa 369/1990 Z.z, o obecnom zriadení § 18 ods. 2. by nemal byť, no chcela by som sa uistiť.
Vďaka

na základe listu o slobodnom prístupe k informáciam sme sa dozvedeli, že celkovú výšku platu úradníčky, ktorá pracuje na našom úrade nám nemôžu prezradiť, lebo ide o zákon o ochrane osobných údajov. No uviedli informáciu, že úradníčka je zaradená do 8 triedy a 12 stup a má uznanú prax 32 rokov pri nástupe do úradu, takže toho času by ju mala mať na čísle 37. Môžete sa niekto vyjadriť či máte s týmto skúsenosť. Lebo keď som ja nastupoval do roboty - verejná správa tak mi nebolo uznané nič čo sa týka PC, lebo som nemal potvrdenie o práci vo firme a pritom som toho času u nás ako technická podpora a naši informatici sú mi rovnocenní. Je možné sa opýtať cez 211-tku aj na prax?

Dobrý deň prajem.
Vedel by niekto poradiť ohľadne poslanca obec.zastupiteľstva, ktorý je zároveň aj konateľom vo firme XY. Môže obec preplatiť faktúru za služby tejto firme, keď konateľ je členom zastupiteľstva? Kde by som k tomu našla nejaké právne predpisy? Ďakujem