Prekážky v práci na strane zamestnávateľa vznikajú z objektívnych dôvodov (napríklad: prestoje, vážne prevádzkové dôvody nepriaznivé poveternostné vplyvy). Znemožňujú zamestnávateľovi prideľovať prácu zamestnancovi tak, že zamestnávateľ nemôže plniť voči zamestnancom jednu zo svojich hlavných povinností, ktorou je prideľovať zamestnancovi prácu v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy.

ZP_§142

Dobry den,
prosim Vas velmi o radu.
Mame zamestnancov, ktorych pracovne miesto bolo od 1. 1. 2008 zrusene a teda zamestnanec prestal vykonavat doterajšiu pracu a zamestnavatel uplatnil vypoved podla § 63,ods.1,pism.b) ZP. Vypoved zacala plynut 1.1.2008a uplynie 31.3.2008. Pocas vypovednej doby vzhladom na zrusene prac.miesto pracovnik nemoze vykonavat doterajsiu pracu a toto obdobie sa posudzuje ako prekazka v praci na strane zamestnavatela podla § 142 ods.3 ZP. Z toho titulu budeme pocas vypovednej doby pracovnikovi poskytovat nahradu mzdy v sume jeho priemerneho zarobku. Moja nevyriesena otazka je: platia sa z takejto nahrady mzdy odvody do jednotlivych fondov socialneho poistenia a taktiez zdravotne poistenie ? T.j. je takato nahrada mzdy vymeriavacich zakladom pre odvod poistneho do Soc.poist. a do zdrav.poist.?
Nemali sme este takyto pripad a nemame to nastavene v systeme a nie je mi to jasne zo zakonov, tak vas pekne prosim, ak mi viete poradit, bola by som stastna :-)
vopred dakujem.

Tak t
oto by zaujmalo aj mna, ale odpovie niekto?

V zákone o sociálnom poistení, konk. v § 138 ods. 1 je uvedené okrem iného že vymeriavacím základom je za c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu.73) Pod odkazom 73) je uvedené: Napríklad § 136 až 144 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení zákona č. 210/2003 Z. z.. ďalej v zákone o zdraotnom poistení nie je uvedená náhrada označená ako príjem, ktorý sa nezapočítava do VZ na ZP. Takže záver je asi taký, že sa platia odvody aj na zdravotné aj na sociálne poistenie.

Prosím o radu v prípade, keď zamestnávateľ zomrel v 3/2008. Ešte nebol určený dedič, aby prebral povinnosti zamestnávateľa.Zamestnanec, ktorého zamestnával, nemá rozviazaný pracovný pomer. Aká je to prekážka a ako má mať doplatenú mzdu za obdobie od marca do októbra 2008, kedy už bude dedič určený? Má zamestnanec nárok na odstupné?

Podľa § 30 Zákonníka práce, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú smrťou zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, na jeho dedičov.

Ak zamestnanci nepracujú z dôvodu smrti zamestnávateľa a nie je určený dedič, ktorý by ich prácu určoval riadil atď., ide o prekážky v práci na strane zamestnávateľa, § 142 Zákonníka práce.

Podľa § 142 ods. 3 ZP, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Odstupné:

http://www.porada.sk/t58691-odstupne-a-odchodne.html

Ak dedič nebude zamestnanca ďalej zamestnávať, zamestnanec má nárok na odstupné z dôvodu zrušenia zamestnávateľa.

Chcela by som sa opytat, zamestnanci dostali vypovede z organizacnych dovodov, vypovedna doba zacina plynut od 1.1.2009. Zamestnavatel vsak nema pracu pre zamestnancov od 5.12.2008, zamestnanci nechodia vobec do prace. Maju pocas tohto obdobia narok na stravne listky?

Nárok na poskytnutie stravovania (stravné listky) je v prípade, ak zamestnanec odpracuje počas jednej smeny viac ako 4 hodiny.

Takže - nárok nie je.

Prosím o radu, zamestnávateľ sa rozhodol na základe nedostatku pracovných zákaziek znížiť mzdu robotníkom na 60%, podľa §142, ods.
(3) Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Moja otázka: čo v prípade, ak mal zamestnanec min.mzdu, vtedy mu zamestnávateľ poskytne náhradu mzdy vo výške 100%-ného priemerného zárobku? A čo v tom prípade odvody do SPa ZP, tie nebudú z minimálnej mzdy ale zo 60% minimálnej mzdy? Čím bude zamestnávateľ dokazovať SP a ZP, prípadne kontrole z iných inštitúcií, prečo bola mzda nižšia a tým aj odvody?
Za radu a pomoc vopred ďakujem.

Mám tento istý problém, yamestnávateľ má nedostatok práce a po dohode so zástupcami zamestnancov 1-2 dni v týždni budú zamestnanci doma na 60%.
V tom prípade, ale klesnú pod min.mzdu - môže v tomto prípade vzplatiť zamestnávateľ zamestnancovi nižšiu mzdu ako minimálnu?

Treba si uvedomiť že mzda je mzdou za vykonanú prácu. V prípade prekážok v práci na strane zamestnávateľa zamestnanec nepracuje = nedostáva mzdu, ale v súlade s § 142 ZP dostane náhradu mzdy. Na tú sa nevzťahujú ustanovenia o minimálnej mzde.

Inými slovami, ak celkový brutto príjem zamestnanca za kalendárny mesiac je nižší ako suma minimálnej mzdy (295,50 €) je to v poriadku, ak dôvodom sú prekážky v práci.

Alebo ešte inak. Stačí si predsa pozrieť § 2 zákona 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde:

"(1) Sumu minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenú podľa § 7 a sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanoví na príslušný kalendárny rok vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") nariadením vlády.
(2) Suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom predstavuje 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy.
(3) Zamestnancovi odmeňovanému mesačnou mzdou, ktorý má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, alebo zamestnancovi, ktorý neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni, patrí minimálna mzda vyjadrená v eurách za mesiac v sume zodpovedajúcej odpracovanému času."

Atď.

Ďakujem veľmi pekne pán Mihál! Aj ja som to takto chápala, ale potrebovala som si to utvrdiť. Nevedela som svoje tvrdenie zdôvodniť a sú to nároční, ale dobrí klienti. Nerada bz som ich sklamala. Vedela som že sa mi oplatí nechať otvoreného Draka, ste zlatý, ešte raz vďaka!

Prajem pekný deň p. Mihál,
Chcem sa opýtať na jednu vec: keď zamestnanec má podpísanú dovolenku / 10 dní/ a po jej vyčerpaní prinesia doklad, že bol u lekára/ PV/ . Teraz čítam komentár k § 114, a tam to nie je vymenované.
Za ochotu Vám vopred ďakujem a ostávam s pozdravom Viki.

Prajem pekný deň p. Mihál,
Chcem sa opýtať na jednu vec: keď zamestnanec má podpísanú dovolenku / 10 dní/ a po jej vyčerpaní prinesia doklad, že bol u lekára/ PV/ . Teraz čítam komentár k § 114, a tam to nie je vymenované.
Za ochotu Vám vopred ďakujem a ostávam s pozdravom Viki.
Ak tomu správne rozumiem, počas dovolenky bol zamestnanec na vyšetrení resp. ošetrení u lekára.

v § 114 sú presne vymenované prípady, kedy sa dovolenka prerušuje. Návšteva lekára medzi nimi uvedená nie je.

Preto sa v danom prípade dovolenka neprerušuje a zamestnanec nemá žiadne finančné nároky voči zamestnávateľovi.

Veľmi pekne Vám ďakujem , pomohli ste mi . Príjemný deň.Viki

Potrebovala by som poradiť, ako má zamestnávateľ správne postupovať pri prekážkach na strane ZĽ v zmysle § 142 ods. 2 alebo 3 ZP. Ak ZC nepracoval z týchto dôvodov ZĽ je povinný mu neodpracované hodiny zaplatiť priemerom (t.j. neodpracované hodiny sa odpočítajú od MFPČ, TFPČ je 37,5 h). V 04/2010 ZC neodpracuje kvôli prekážkam 1 zmenu (11,5 h), tak dostane zaplatené odpracované 153,5 h a 11,5 h neodpracované (náhrada-priemer). Uvedená náhrada sa ZC aj ZĽ započíta do VZ na platenie ZP+SP. Má ZĽ, ktorý poskytol ZC takúto náhradu niejaké oznamovacie povinnosti voči inštitúciám ? Ďakujem

Dobrý deň pán Mihál,
chcela by som poprosiť o radu. V prípade poskytnutia náhrady 60% pri prekážke na strane zamestnávateľa, započítava sa táto náhrada pre výpočet priemerného zárobku pre nasledujúci kvartál alebo sa počíta len so mzdou za odpracovaný čas? Posudzuje sa táto náhrada ako výkon práce?
Ďakujem.

Pri výpočte priemerného zárobku sa náhrada mzdy do úvahy neberie.