Adria.ma
07.12.06,09:39
Píšem - poraďte, čo robiť s mamou, ktorá sa podnikaním dostala do dlhov, svojim nelogickým prístupom k otcovi ho odradila od práce - ale aj on je kvietok. Spočiatku som mame pomáhala i finančne, ale sama nemám nejak nazvyš a mám deti, a totálne vidím jej márnivosť. Vždy pozerá na to, čo povedia druhý, pozerá, že ja mám niečo málo našetrené a ona nie. Poviem to takto - mesačné výdavky na pôžičku nájom poplatky na školy a na cestovné sú u mňa 14000,- Sk. Kde je strava, kde oblečenie? Bola som na materskej do marca tohoto roka, 2 mesiace nezamestnaná a s manželovho a môjho príjmu spolu 19000,-Sk sme dokázali vyžiť a ušetriť. Dnes máme príjem o dosť vyšší, keďže už pracujem. Momentálne som vo fáze, kedy máme v zamestnaní problém s výplatami. Ale mám životnú rezervu a verím, že to zvládneme.
Včera sa mama pokúsila posťažovať na dlhy, prosila ma o pomoc aby som na seba vzala pôžičku... Nemôžem z objektívnych dôvodov banky - nemám pravidelný príjem. Keď ju ale prosím, aby si našla normálnu prácu, zobrala pôžičku, pomaličky splácala a učila sa šetriť, lebo dokelu - myslím, že dá sa najesť z kaviáru, ale dá sa aj z obyčajnej kapusty. Mám pocit, že má chorobu - akoby nemohla mať peniaze. Na každej normálnejpráci nájde chybu, prečo ju nezobrať.
Ak si teraz myslíte, že som nanič dcéra, keď jej nepomôžem, myslíte si to čo aj ja. Ale už aj v minulosti som jej pomohla a pomoc brala ako samozrejmosť a dostala sa do ešte väčších ťažkostí. A mám pocit, že jej bohužiaľ pomôžem tak, že ju nechám riešiť si svoje problémy samu. Môžem jej akurát dať inú pomoc - podporu a smer. Zažili ste niečo také? Čo ste robili Vy? Ak zoberiem na seba pôžičku, vystavím tým svoju rodinu možnosti krachu a rozpadu.
Včera sa mama pokúsila posťažovať na dlhy, prosila ma o pomoc aby som na seba vzala pôžičku... Nemôžem z objektívnych dôvodov banky - nemám pravidelný príjem. Keď ju ale prosím, aby si našla normálnu prácu, zobrala pôžičku, pomaličky splácala a učila sa šetriť, lebo dokelu - myslím, že dá sa najesť z kaviáru, ale dá sa aj z obyčajnej kapusty. Mám pocit, že má chorobu - akoby nemohla mať peniaze. Na každej normálnejpráci nájde chybu, prečo ju nezobrať.
Ak si teraz myslíte, že som nanič dcéra, keď jej nepomôžem, myslíte si to čo aj ja. Ale už aj v minulosti som jej pomohla a pomoc brala ako samozrejmosť a dostala sa do ešte väčších ťažkostí. A mám pocit, že jej bohužiaľ pomôžem tak, že ju nechám riešiť si svoje problémy samu. Môžem jej akurát dať inú pomoc - podporu a smer. Zažili ste niečo také? Čo ste robili Vy? Ak zoberiem na seba pôžičku, vystavím tým svoju rodinu možnosti krachu a rozpadu.
Danila
07.12.06,08:48
Nie si nanič dcéra, máš len nanič mamu. Požiadaj ju, ak nechce kráčať vedľa Teba, tak nech aspoň nezavadzia. Možno sa preberie.
janka.janka
07.12.06,08:49
Tvoja situácia naozaj nie je jednoduchá... ale asi Ťa prekvapím, pretože nemyslím si, že Tým, že mame nepožičiaš, si zlou dcérou. Možno jej pomôžeš tým viac, ako si myslíš - aby sa nespoliehala stále na Tvoju pomoc a naučila sa riešiť svoje problémy. Samozrejme, rodina si má pomáhať, ale myslím si, že všetko by malo mať svoju rovnováhu.
Myslím si, že by ste si s maminou mali spolu sadnúť a porozprávať sa - o tom, že ani jedna z Vás nie je v jednoduchej situácii a pokúsiť sa nájsť riešenie. Ale tým, že si vezmeš pôžičku na seba Ty.. neviem.. ako dcéra by si jej skôr mohla byť psychickou oporou, prípadne aj materiálnou, ale iste nepreberať zodpovednosť za jej život a rozhodnutia - najmä keď máš sama rodinu a záväzky..
dúfam, že sa Vám podarí nájsť riešenie
Myslím si, že by ste si s maminou mali spolu sadnúť a porozprávať sa - o tom, že ani jedna z Vás nie je v jednoduchej situácii a pokúsiť sa nájsť riešenie. Ale tým, že si vezmeš pôžičku na seba Ty.. neviem.. ako dcéra by si jej skôr mohla byť psychickou oporou, prípadne aj materiálnou, ale iste nepreberať zodpovednosť za jej život a rozhodnutia - najmä keď máš sama rodinu a záväzky..
dúfam, že sa Vám podarí nájsť riešenie
renatan
07.12.06,08:54
Prekérna situácia, ale myslím, že postupuješ správne. Nie som v situácii, ja-mama, ale je to trošku podobné ako ja-deti. Ak budeš len pomáhať a vidíš, že systém je chorý, pomoc nepomôže, skôr ublíži. Ja by som postupovala asi rovnako, aj keď to je na prvý pohľad kruté, ale asi potrebné. Dúfam, že sa do podobnej situácie nikdy nedostanem, preto teraz radím čiste teoreticky. Držím palce.
camelfly
07.12.06,08:55
Adria.ma,
si v nezavidiahodnej situacii, ale ty predsa za to nemozes, mamina ta predsa nemoze citovo vydierat, kamaratka mala presne tento isty problem az na to, ze jej mama zalozila este aj dom v ktorom vyrastali, teraz je v exekucnom konani a jej mama je u svojej mamy a oco u svojich rodicov, jednoducho kalamita.
Nahovarala ju aby si zobrala uver s ktorym splatia rodicovsky dom, ona je teraz vydata v Rakusku a maju male babenko, v ziadnom pripade by si to nemohli dovolit splacat a este aj jej muz s tym nesuhlasi, co sa ani nedivim, je tam spusta dlhov
Vies tu je tazka rada ako ti pomoct, ked mamina nechce
ist pracovat a ani nema snahu s tym nieco spravit, no a ty musis v prvom rade mysliet na svoju rodinku, verim ze keby bolo naozaj zle, ze by nemali ani tu stravu tak jej pomozes ale vyzera to tak, ze tvoja mamina radsej da tu tarchu na teba a to nie je moc dobre z jej strany,
ja tiez pomaham mojim rodicom ako sa da, hlavne ked potrebuju posplacat dane a poplatky a ked vidim ze su uz na hrane s financiami, no obaja su sice na dochodku ale este stale pracuju a pomahaju si navzajom.
To je trosku iny pripad, drzim ti palce Adria.ma aby si to nejako zvladla, myslim ze rozhodny krok musis spravit ty a mamine vysvetlit situaciu.
si v nezavidiahodnej situacii, ale ty predsa za to nemozes, mamina ta predsa nemoze citovo vydierat, kamaratka mala presne tento isty problem az na to, ze jej mama zalozila este aj dom v ktorom vyrastali, teraz je v exekucnom konani a jej mama je u svojej mamy a oco u svojich rodicov, jednoducho kalamita.
Nahovarala ju aby si zobrala uver s ktorym splatia rodicovsky dom, ona je teraz vydata v Rakusku a maju male babenko, v ziadnom pripade by si to nemohli dovolit splacat a este aj jej muz s tym nesuhlasi, co sa ani nedivim, je tam spusta dlhov
Vies tu je tazka rada ako ti pomoct, ked mamina nechce
ist pracovat a ani nema snahu s tym nieco spravit, no a ty musis v prvom rade mysliet na svoju rodinku, verim ze keby bolo naozaj zle, ze by nemali ani tu stravu tak jej pomozes ale vyzera to tak, ze tvoja mamina radsej da tu tarchu na teba a to nie je moc dobre z jej strany,
ja tiez pomaham mojim rodicom ako sa da, hlavne ked potrebuju posplacat dane a poplatky a ked vidim ze su uz na hrane s financiami, no obaja su sice na dochodku ale este stale pracuju a pomahaju si navzajom.
To je trosku iny pripad, drzim ti palce Adria.ma aby si to nejako zvladla, myslim ze rozhodny krok musis spravit ty a mamine vysvetlit situaciu.
Zuzana Kvetkova
07.12.06,08:55
Prepáčte ža sa starám ale najhoršie je ak rodina resp. mama začne svojim deťom hrať na city, vtedy je to zle pretože človek nechce ublížiť svojej rodine ale oni si tiež musia uvedomiť že máš svoj vlastný život a okolo seba ľudí ktorý ťa potrebujú a budú potrebovať. Prajem ti veľa štastia dúfam že sa tvoje problémy nejako vyriešia hlavne len v najlepšom.
romanpp
07.12.06,09:11
Zažil som takúto situáciu presne naopak. Rodičia mi veľmi pomohli (napriek tomu budem splácať dlhy asi do smrti). Možno práve preto sa to teraz (keď sa moja situácia trochu zlepšila) snažím rodičom vynahradiť. Podľa Tvojich slov, Ty sa asi nemusíš obávať, že by sa Ti to neskôr mama snažila vynahradiť.
Napriek všetkému súhlasím s rozprávkou O troch grošoch. Podľa mňa, by sa deti mali vždy snažiť ten jeden groš rodičom aspoň čiastočne vrátiť.
Napriek všetkému súhlasím s rozprávkou O troch grošoch. Podľa mňa, by sa deti mali vždy snažiť ten jeden groš rodičom aspoň čiastočne vrátiť.
Adria.ma
07.12.06,09:34
Reagujem na predchádzujúci príspevok. Mama ma vychovala, dala mi najesť, ošatila ma, bola mi oporou, ale odrástla som. Od mala som počúvala vety - nemám peniaze, čo s tým... Aj to bol dôvod, že som s čistými jednotkami nešla na vysokú. Mala som ešte mladších súrodencov a v dobe, keď som končila strednú sa začali viesť debaty o poplatkoch - ale to je iba moja chyba a moje rozhodnutie, mamu z toho nechcem obviňovať. A na výšku nie je nikdy neskoro.
Súhlasím s rozprávkou o troch grošoch, keď som bola ešte slobodná, tak som pomáhala rodine tým, že som mladším súrodencom kupovala napr. topánky, oblečenie... Aj dnes pomôžem tým, že im kúpim trebárs mäso na nedeľu, ak je už zle.
Bojím sa tejto situácie, mama hrá mŕtveho chrobáka, ale viackrát povie - však uvidíme čo budete robiť Vy, keď zomriem. Ako si vyložiť túto vetu?
Vcelku som optimista, ale život mojej mamy sa mi nepáči. Ak človek nemá vedľa seba partnera, o ktorého sa dá oprieť. S manželom si veci vykričíme, ale sme úprimný a máme sa radi. Naozaj je mojou rovnocennou polovicou. Keď je on chorý alebo smutný, alebo opačne, tak ho podporím a opačne.
Moja mama v otcovi takú oporu nemá a ani on v nej. Jeden pred druhým veci taja. A to je strašné.
Chcem byť mame oporou, ale nechcem sa dať stiahnuť na dno. So sestrou sme jej navrhli, aby sa porozprávala s otcom a aby predali svoje bývanie a kúpili si niečo lacnejšie na nájom - napri. dvojizbový alebo dva a pol izbový byt. Pokladala to za choré.
Súhlasím s rozprávkou o troch grošoch, keď som bola ešte slobodná, tak som pomáhala rodine tým, že som mladším súrodencom kupovala napr. topánky, oblečenie... Aj dnes pomôžem tým, že im kúpim trebárs mäso na nedeľu, ak je už zle.
Bojím sa tejto situácie, mama hrá mŕtveho chrobáka, ale viackrát povie - však uvidíme čo budete robiť Vy, keď zomriem. Ako si vyložiť túto vetu?
Vcelku som optimista, ale život mojej mamy sa mi nepáči. Ak človek nemá vedľa seba partnera, o ktorého sa dá oprieť. S manželom si veci vykričíme, ale sme úprimný a máme sa radi. Naozaj je mojou rovnocennou polovicou. Keď je on chorý alebo smutný, alebo opačne, tak ho podporím a opačne.
Moja mama v otcovi takú oporu nemá a ani on v nej. Jeden pred druhým veci taja. A to je strašné.
Chcem byť mame oporou, ale nechcem sa dať stiahnuť na dno. So sestrou sme jej navrhli, aby sa porozprávala s otcom a aby predali svoje bývanie a kúpili si niečo lacnejšie na nájom - napri. dvojizbový alebo dva a pol izbový byt. Pokladala to za choré.
Gabi03
07.12.06,09:52
Veľmi som sa nechcela zapojiť, pretože môžem hovoriť len svoj názor, žiadnu skúsenosť.
Pre mňa je to trochu nepredstaviteľné, pretože som vyrastala v prostredí, kde rodičia pomáhajú svojim deťom, takisto moji rodičia mne, hoci to nepotrebujem. (Moja mama vravieva niečo v zmysle: deti nikdy nebudú schopné všetko vrátiť svojim rodičom, preto sa musia snažiť všetko dať svojim deťom.)
Ale ma zaráža jedna vec. Tvoja mama (keď hovoríme len o nej) je predsa dospelý človek, ktorý musí niesť zodpovednosť za seba. Samozrejme, keď základné veci k životu chýbajú, treba pomôcť. Spomínala si, že máš mladších súrodencov. Čo tak podporovať ich, ak žijú v domácnosti ešte s rodičmi? Ty už nemôžeš brať zodpovednosť za jej život!
Pre mňa je to trochu nepredstaviteľné, pretože som vyrastala v prostredí, kde rodičia pomáhajú svojim deťom, takisto moji rodičia mne, hoci to nepotrebujem. (Moja mama vravieva niečo v zmysle: deti nikdy nebudú schopné všetko vrátiť svojim rodičom, preto sa musia snažiť všetko dať svojim deťom.)
Ale ma zaráža jedna vec. Tvoja mama (keď hovoríme len o nej) je predsa dospelý človek, ktorý musí niesť zodpovednosť za seba. Samozrejme, keď základné veci k životu chýbajú, treba pomôcť. Spomínala si, že máš mladších súrodencov. Čo tak podporovať ich, ak žijú v domácnosti ešte s rodičmi? Ty už nemôžeš brať zodpovednosť za jej život!
Barbara
07.12.06,09:54
Adria.ma z Tvojho príspevku mám taký pocit, že ten problém Tvoja mama vôbec nechce riešiť a chcela by, aby si Ty za ňu prebrala zodpovednosť.
Presne to ma napadlo keď som čítala Tvoj príspevok, že prečo nepredajú tú nehnuteľnosť a nekúpia iné , aby mohla vyrovnať tie dlhy. Podľa mňa ona rozmýšľa tak, že prečo by to mala riešiť ona, keď si tu Ty a mala by si jej pomôcť. Mne pripadá, že je sebecká a nezodpovedná, lebo asi to berie tak, že Ťa vychovala a tak, takže je Tvojou povinnosťou, aby si im pomohla, lenže podľa mňa je práve toto je choré, ak od Teba žiada, aby si Ty mala kvôli nej dlhy. Nepoviem keby boli chorí, tak fakt im musíš pomáhať, ale v tomto prípade ....no je to hovorím od nej sebecké.
V žiadnom prípade si tú pôžičku nezober. Povedz jej ešteraz , že ten problém sa dá vyriešiť jedine tak, že tú nehnuteľnosť predajú. Ale vlastne teraz už asi nato je neskoro, keď už je v exekúcií.
fakt je to zložité. podľa mňa Ťa bude ešte citovo vydierať, ale nedaj sa, lebo
Ty tiež máš rodinu. Zoberieš si tú pôžičku a nedaj bože sa Vám niečo stane, Vám kto potom podá pomocnú ruku???? kto Vás z toho potom vyseká??? Tvoja mama????.............
to je moj názor.
Presne to ma napadlo keď som čítala Tvoj príspevok, že prečo nepredajú tú nehnuteľnosť a nekúpia iné , aby mohla vyrovnať tie dlhy. Podľa mňa ona rozmýšľa tak, že prečo by to mala riešiť ona, keď si tu Ty a mala by si jej pomôcť. Mne pripadá, že je sebecká a nezodpovedná, lebo asi to berie tak, že Ťa vychovala a tak, takže je Tvojou povinnosťou, aby si im pomohla, lenže podľa mňa je práve toto je choré, ak od Teba žiada, aby si Ty mala kvôli nej dlhy. Nepoviem keby boli chorí, tak fakt im musíš pomáhať, ale v tomto prípade ....no je to hovorím od nej sebecké.
V žiadnom prípade si tú pôžičku nezober. Povedz jej ešteraz , že ten problém sa dá vyriešiť jedine tak, že tú nehnuteľnosť predajú. Ale vlastne teraz už asi nato je neskoro, keď už je v exekúcií.
fakt je to zložité. podľa mňa Ťa bude ešte citovo vydierať, ale nedaj sa, lebo
Ty tiež máš rodinu. Zoberieš si tú pôžičku a nedaj bože sa Vám niečo stane, Vám kto potom podá pomocnú ruku???? kto Vás z toho potom vyseká??? Tvoja mama????.............
to je moj názor.
Tatiana
07.12.06,10:01
Čo Ti môžem napísať - nedaj sa vydierať. U mňa je to inak. Moja mamka má 70 rokov. Býva sama vo veľkom rodičovskom dome. Doteraz neviem pochopiť, ako môže všetko splácať a vyžiť z dôchodku. Je sama. Tak sa jej snažím stále s niečím pomôcť aj keď to u nás po finančnej stánke nie je bohviečo. Asi tak ako u väčšine domácnosti. Ale peniaze odomňa by nikdy nezobrala. Tak sa jej snažim kúpiť niečo z potravín , keď som u nej, lebo býva odomňa 60 km. Svojím vnúkom keď sú pri nej stále prihodí 50-100,- Sk. A ja sa na to strašne hnevám. Ale čo už - oni sú rady - ešte to až tak nevedia pochopiť - puberta a ona stále sa rozplače keď jej poviem, aby im nedávala. A jej stále slová: Neber mi tú radosť, veď len tie vnúčatá má držia pri živote. Má ich strašne ale strašne rada. Oni tak isto. Môj syn, ktorý bude mať onedlho sedemnásť, každú voľnú chvíľu - víkend je pri nej. Ja sa taktiež teším, lebo jej pomáha ako sa dá. Tu pokosí, tu porúbe drevo a spraví jej všetky práce prakticky, ktoré sú okolo domu. A na záver jednou vetou - máme tu najlepšiu a najdrahšiu mamku, babku, svokru na celom svete a taktiež z celého srdca Ti prajem to isté aby aj Ty si to pocítila pri Tvojej mamke.
Dav
07.12.06,10:06
Pokiaľ je to o pomoci rodičov deťom a o vrátení takejto "pôžičky" podľa rozprávky o Troch grošoch, je to fajn a správne. Ale kde vstúpi citové vydieranie, nezáujem druhej strany, kde sa nedá druhá strana naštartovať na logické riešenia - taká pomoc ničí pomáhajúceho a nemá zmysel. Medúza po súši chodiť nebude.
Adria.ma
07.12.06,10:56
:o zatiaľ nie sú v exekúcií, ale toto by bol extrém, ktorý by mamu úplne zložil.
Moja mama je typ osoby, ktorému veľmi záleží na tom, čo si o ňom myslia druhí ľudia, ja som typ, ktorému záleží na názore tých ľudí, ktorý sú okolo mňa, sú schopní prijať ma takú aká som, prijať moje nedostatky ale aj moju pravdovravnosť. Mamka často obracia veci, ktoré jej poviem, proti sebe. Je ťažké s ňou komunikovať. Pritom sama bola donedávna bútľavou vŕbou pre iných. Aj mne pomohla. Ale začala podnikať. A tu "zomrela" tá mama, ktorú som poznala. Začala sa ľutovať, prestala vnímať problémy druhých. S odhodlaním a nereálnymi snami sa hnala dopredu, nepočúvala moje rady, varovania. Začala som sa neznášať kvôli tomu, že pred čím dlho varujem, to sa aj stane. Je to taká trpká radosť z toho, že má človek pravdu.
Napísalo Vás tu veľa, po tomto mám pocit, že som naozaj na správnej ceste. Mama musí niesť zodpovednosť sama za svoje činy a konania. Nenechám ju padnúť na ulicu, ale ak padnem ja kvôli pôžičke, nebudem ju môcť podržať a dať jej pomocnú ruku.
Mám svoju mamu rada, ale naozaj je s ňou veľmi ťažké hovoriť. Myslím, že sa ocitla v bludnom kruhu. Na to, aby podnikala, je príliš dôverčivá a naivná, ale postupne prestala vnímať aj svoju dravosť voči iným. Stratila nadhľad.
Ďakujem Vám za rady i povzbudenia, ja verím, že moja mama raz bude šťastná a vyrieši si svoje problémy. Ale prvá vec, ktorú musím pre ňu urobiť je, že ju presvedčím o tom, aké je zbytočné stavať si na názoroch iných ľudí. Každý môže padnúť, každý sa môže mýliť a rovnako každý môže vstať a napraviť svoje chyby. Alebo nie?
Moja mama je typ osoby, ktorému veľmi záleží na tom, čo si o ňom myslia druhí ľudia, ja som typ, ktorému záleží na názore tých ľudí, ktorý sú okolo mňa, sú schopní prijať ma takú aká som, prijať moje nedostatky ale aj moju pravdovravnosť. Mamka často obracia veci, ktoré jej poviem, proti sebe. Je ťažké s ňou komunikovať. Pritom sama bola donedávna bútľavou vŕbou pre iných. Aj mne pomohla. Ale začala podnikať. A tu "zomrela" tá mama, ktorú som poznala. Začala sa ľutovať, prestala vnímať problémy druhých. S odhodlaním a nereálnymi snami sa hnala dopredu, nepočúvala moje rady, varovania. Začala som sa neznášať kvôli tomu, že pred čím dlho varujem, to sa aj stane. Je to taká trpká radosť z toho, že má človek pravdu.
Napísalo Vás tu veľa, po tomto mám pocit, že som naozaj na správnej ceste. Mama musí niesť zodpovednosť sama za svoje činy a konania. Nenechám ju padnúť na ulicu, ale ak padnem ja kvôli pôžičke, nebudem ju môcť podržať a dať jej pomocnú ruku.
Mám svoju mamu rada, ale naozaj je s ňou veľmi ťažké hovoriť. Myslím, že sa ocitla v bludnom kruhu. Na to, aby podnikala, je príliš dôverčivá a naivná, ale postupne prestala vnímať aj svoju dravosť voči iným. Stratila nadhľad.
Ďakujem Vám za rady i povzbudenia, ja verím, že moja mama raz bude šťastná a vyrieši si svoje problémy. Ale prvá vec, ktorú musím pre ňu urobiť je, že ju presvedčím o tom, aké je zbytočné stavať si na názoroch iných ľudí. Každý môže padnúť, každý sa môže mýliť a rovnako každý môže vstať a napraviť svoje chyby. Alebo nie?
suzuki
07.12.06,11:21
Je naozaj zvláštne, že Tvoja mama má takú úžasnú, zodpovednú a múdru dcéru. Pripájam sa k názoru ostatných - nenechaj sa citovo vydierať, pretože v konečnom dôsledku na to doplatia všetci. Naozaj všetci - aj ona. Ja som mala podobný problém s otcom -aj keď odo mňa nechcel peniaze - to by bol príliš hrdý, ale tá zmena, keď sa z neho stal - "pán podnikateľ"... Hanbila som sa za neho strašne. Až mi raz moja suseda - veľmi múdra osoba povedala, čo sa mi zahryzlo do hlavy a vždy mi to pomáha. Povedala, že nech je aký chce, je to môj otec a ja si ho musím vážiť, aj keď ho nedokážem mať veľmi rada. A musím sa otriasť z tých jeho výstupov a správania a tak ďalej - bolo toho viac. A to mi povedala po tom, čo som sa išla k nej ospravedlniť za jeho správanie. Odvtedy mám absolútny nadľad a ver mi - žije sa mi oveľa ľahšie. Mám svoju rodinu, o ktorú sa môžem oprieť - môjho muža, deti, segry a našťastie - aj fantastickú mamu. Tím mi to všetko kompenzujú. Prajem Ti, aby si to všetko zvládla, lebo viem, že to vôbec nie je jednoduché a budeš potrebovať veľa síl, aby si tento problém prekonala. Držím palce
Barbara
07.12.06,11:28
Presne tak Adria.ma ako vravíš, keď padneš aj Ty nebudeš vedieť jej pomôcť nejako a úplne s Tebou vo všetkom súhlasím. A čo tak si s ňou sadnúť a ešterazto prebrať, že to treba nejak ináč vyriešiť a nie tak , aby si si Ty zobrala tú pôžičku. Vysvetliť jej, že to predsa od Teba nemôže chcieť, keď si aj jej dcéra.
Tvoja mama asi ešte nedospela / prosím Ťa neber to ako urážku/ a do všetkého asi ide hrrrr. nerozmýšľa nadtým , že čo sa môže stáť. lenže aby to nebolo neskoro keď si to uvedomí.
ja viem to bolí aj Tebe ako to teraz je, človek sa cíti tak pod psa, že nevie ako jej má pomôcť, nevidí z toho východisko. lenže tu východisko je, treba sa s ňou porozprávať a presvedčiť ju, aby ten byt, alebo dom predali.
a ešte prosím Ťa čo nato všetko Tvoj otec??? ani on nechce to tak riešiť, že tú nehnuteľnosť predať???
Tvoja mama asi ešte nedospela / prosím Ťa neber to ako urážku/ a do všetkého asi ide hrrrr. nerozmýšľa nadtým , že čo sa môže stáť. lenže aby to nebolo neskoro keď si to uvedomí.
ja viem to bolí aj Tebe ako to teraz je, človek sa cíti tak pod psa, že nevie ako jej má pomôcť, nevidí z toho východisko. lenže tu východisko je, treba sa s ňou porozprávať a presvedčiť ju, aby ten byt, alebo dom predali.
a ešte prosím Ťa čo nato všetko Tvoj otec??? ani on nechce to tak riešiť, že tú nehnuteľnosť predať???
RERE
07.12.06,12:03
Súhlasím s Barbarou. Pôžičku si neber. Tiež som matka s dlhmi, ale v žiadnom prípade by som nedopustila, aby si moje dieťa bralo pôžičku na vyrovnanie mojich dlhov. Tvoja matka Ťa musí pochopiť.
Adria.ma
07.12.06,13:14
A viete, čo je na tomto celom úžasné? Že som vďaka vám všetkým prišla na to, že nie som sama, že sú ešte ľudia, ktorých zaujímajú problémy druhých. Je to pre mňa ľahšie, lebo som tu vlastne anonymne. Vo svojom živote som sa naučila byť skôr ramenami na problémy, ale občas také ramená potrebujem aj ja. Aj keď možno občas vyzerám ako neotrasiteľná skala.
Keď vás ale môžem poprosiť, aj keď verím, že vy ste trošku iní ako mama. Nedovoľte, aby ste v živote padli hlboko a nikoho nepočúvali. Ak Vám ktokoľvek dá radu, pamätajte, že zodpovednosť je na Vás a na nikom inom - teda aj rozhodnúť sa musíte podľa seba. A ak sa vám stane niečo zlé, prosím, berte pomoc s vďakou, nie s hrdosťou, berte pomoc s úctou voči pomáhajúcemu - nech je to ktokoľvek. Vo svojom živote som sa naučila jedno - pomáham a nečakám za to chválu, sťažujem sa a nečakám pochopenie, ... Ale môžem Vám povedať, že na pár malých výnimiek sa mi nikto neobrátil chrbtom a dnešok je toho dôkazom. Ste neznámi, ale pomohli ste.
Ak dovolíte, na záver veta:
POmáhaj, ale nikdy neľutuj svoju pomoc blízkemu človeku.
A naozaj, niekedy pomôžete druhému práve "fackou" viac ako čičíkaním a utešovaním.
Vďaka všetkým.
Keď vás ale môžem poprosiť, aj keď verím, že vy ste trošku iní ako mama. Nedovoľte, aby ste v živote padli hlboko a nikoho nepočúvali. Ak Vám ktokoľvek dá radu, pamätajte, že zodpovednosť je na Vás a na nikom inom - teda aj rozhodnúť sa musíte podľa seba. A ak sa vám stane niečo zlé, prosím, berte pomoc s vďakou, nie s hrdosťou, berte pomoc s úctou voči pomáhajúcemu - nech je to ktokoľvek. Vo svojom živote som sa naučila jedno - pomáham a nečakám za to chválu, sťažujem sa a nečakám pochopenie, ... Ale môžem Vám povedať, že na pár malých výnimiek sa mi nikto neobrátil chrbtom a dnešok je toho dôkazom. Ste neznámi, ale pomohli ste.
Ak dovolíte, na záver veta:
POmáhaj, ale nikdy neľutuj svoju pomoc blízkemu človeku.
A naozaj, niekedy pomôžete druhému práve "fackou" viac ako čičíkaním a utešovaním.
Vďaka všetkým.
Gabi03
07.12.06,13:20
Adria.ma, zdá sa mi, že si tzv. "správny" človek. Asi si len potrebovala potvrdiť svoj názor a možno sa vyrozprávať.
A práve aj na toto je dobrá porada. Kukni do témy Ak sa cítiš zle... a hneď ti bude lepšie. Však CCCC-čkarki? ;)
A práve aj na toto je dobrá porada. Kukni do témy Ak sa cítiš zle... a hneď ti bude lepšie. Však CCCC-čkarki? ;)
camelfly
07.12.06,13:28
presne ako pisala Gabika,
Adria.ma nepadaj na duchu, vyriesis si to, neboj, chcelo to len trosku povzbudit a zobrat osud do vlastnych ruk, no myslim ze by to mala hlavne tvoja mamina,
teraz mas svoju rodinku a ta ta potrebuje najviac, nestoji za to aby sa ti nahodu rozpadla tvoja vlastna rodinka koli malichernosti tvojej maminy.
Tak hlavicku hore a nas nazor tu co ti vsetci pisali uz vies, ze stoja za tvojim
nazorom
Adria.ma nepadaj na duchu, vyriesis si to, neboj, chcelo to len trosku povzbudit a zobrat osud do vlastnych ruk, no myslim ze by to mala hlavne tvoja mamina,
teraz mas svoju rodinku a ta ta potrebuje najviac, nestoji za to aby sa ti nahodu rozpadla tvoja vlastna rodinka koli malichernosti tvojej maminy.
Tak hlavicku hore a nas nazor tu co ti vsetci pisali uz vies, ze stoja za tvojim
nazorom
Bionda
07.12.06,13:35
Jednoznačne si myslím, ak s niečím nesúhlasíš... nikdy to nerob! Treba si uvedomiť , že tak ako si Ty dcéra a dieťa Tvojich rodičov, máš aj Ty deti a si za nich rovnako zodpovedná.. ako by si im Ty vysvetľovala, že si sa dala zatiahnuť do čohosi s čím si nesúhlasila.. bola by to láska "opičia! " Riaď sa svojím rozumom a myslím si, že v žiadnom prípade nebudeš zlá dcéra, ak svojej mame povieš, že ju nadovšetko miluješ a vážiš si ju, že Ťa vychovala a dala Ti život, ale v tejto veci máš aj Ty vlastný život a musí si pomôcť sama. To že ničí seba , nemôže chcieť od Teba a Tvojej rodiny (lebo to sú aj Tvoje deti a manžel) , aby vás zničila nezodpovednosť.
Drž sa a prajem pevné nervy.
Úprimné city nemajú podmienky a preto žiadna láska a miera jej dokazovania by nemala ísť systémom, že ak ma lúbiš, tak toto spravíš.....
Andy
Drž sa a prajem pevné nervy.
Úprimné city nemajú podmienky a preto žiadna láska a miera jej dokazovania by nemala ísť systémom, že ak ma lúbiš, tak toto spravíš.....
Andy
Melnick
07.12.06,15:37
Nie si nanič dcéra, máš len nanič mamu. Požiadaj ju, ak nechce kráčať vedľa Teba, tak nech aspoň nezavadzia. Možno sa preberie.
Ono to v prvom momente vyznie ako kruté,ale úplne sa stotožňujem s Danilou,lebo aj keď je to mama, / Ty ju,usudzujúc z Tvojho príspevku, rada určite máš/ nesmieš dovoliť ,aby láska k nej spôsobila , že nakoniec sa v bahne budete hrabať obidve. A navyše Ty si chráň svoju rodinu,aby ju napokon matkin život negatívne neovplyvnil .:)
Ono to v prvom momente vyznie ako kruté,ale úplne sa stotožňujem s Danilou,lebo aj keď je to mama, / Ty ju,usudzujúc z Tvojho príspevku, rada určite máš/ nesmieš dovoliť ,aby láska k nej spôsobila , že nakoniec sa v bahne budete hrabať obidve. A navyše Ty si chráň svoju rodinu,aby ju napokon matkin život negatívne neovplyvnil .:)
katarina53
07.12.06,15:50
A ja by som chcela ešte dodať jeden citát: "Nikdy neodsudzuj toho, kto padol, ale odsúdenia je hoden ten, kto sa nepokúsil vstať."