Prestoj sa od vážnych prevádzkových dôvodov líši svojím časovým ohraničením a náhodilosťou, zatiaľ čo prevádzkové dôvody zamestnávateľ predpokladá vopred a ich trvanie nezávisí od prechodného nedostatku surovín alebo prechodnej nespôsobilosti výrobných zariadení. Sú to prekážky, ktoré vážne zasahujú do činnosti zamestnávateľa, pretože súvisia napr. so zmenou technologických procesov alebo dlhodobými odbytovými ťažkosťami, ktoré vedú k reštrukturalizácii výroby, čím ovplyvňujú nároky zamestnávateľa na počty zamestnancov. Sú to dôvody, ktoré zamestnávateľ predvída a dokonca ich môže aj plánovať. Vo väčšine prípadov, najmä pri zmene technológie, zvyšujú finančné výdavky zamestnávateľa.

Na základe charakteru prevádzkových dôvodov, no hlavne v záujme predchádzania zvyšovaniu nezamestnanosti, poskytuje ZP zamestnávateľovi možnosť vymedziť vážne prevádzkové dôvody a so zástupcami zamestnancov uzavrieť písomnú dohodu o poskytnutí najmenej 60% priemerného zárobku dotknutým zamestnancom počas doby vymedzenej v dohode.
Dohodu zamestnávateľ nemusí podpísať výlučne s odborovým orgánom. Toto právo ZP priznáva zástupcom zamestnancov, teda zamestnaneckej rade. Ak písomná forma vymedzenia vážnych prevádzkových dôvodov chýba, je možné situáciu posúdiť iba ako iné prekážky v práci, pri ktorých má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.


ZP_§142