Zamestnancovi na služobnej ceste patria cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

Podľa § 5 ods.5 písm.a) zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov cestovné náhrady (diéty) poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi v zmysle uvedeného zákona (na ktoré má nárok podľa zákona o cestovných náhradách) nie sú predmetom dane (nezdaňujú sa).

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi cestovné náhrady (diéty) vo vyššej sume, než na akú mu vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách, potom táto časť cestovných náhrad je predmetom dane a započíta sa k ostatným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti.

Napríklad ak služobná cesta trvala 8 hodín, podľa zákona o cestovných náhradách má zamestnanec nárok na diéty vo výške 89 Sk. Ak mu zamestnávateľ vyplatí diéty vo výške 100 Sk, zamestnancovi sa do zdaniteľného príjmu započíta suma 11 Sk.

ZoDP_§5

Bude tomu tak aj v roku 2007?

Áno, aj po 1.1.2007 platí odpoveď uvedená v druhom príspevku tejto témy.

Chcela by som poprosiť o radu, či by sa dal takýto prípad realizovať? Firma zamestnáva šoférov (kamionistov), ktorí sú stále len na služobnej ceste. Majú ako základ len minimálnu mzdu a vlastne zvyšok čo zarobia sú len cestovné náhrady na základe vyúčtovaných cesťákov-t.j. stravné a diety v zahraničí a PHM podľa ubehnutých km. Ide o to, že vlastne do dôchodkov sa im počíta len ten príjem z minimálnej mzdy. Lenže oni chcú aby mali vyšší základ, z ktorého by im išli aj odvody do poisťovní a aby sa im cestovné prepočítalo nejakým paušálom a už by si neuplatňovali iné náhrady čo sa týka PHM a stravného, iba trebárs ubytovanie a pod. čo by bolo navyše. Ale neviem či je to takto možné keďže cestovné náhrady sú nezdaňovaným príjmom u zamestnacov a neviem či by to prešlo. Neviem kde by som to mohla naštudovať, keďže v zákone o cestovných náhradach sa takéto prípady neriešia. Veľmi by som bola vďačná za Vaše názory.

Myslím, že v uvedenom prípade sú obe strany - zamestnávateľ i zamestnanci, spokojní s riešením odmeňovania prostredníctvom "cesťákov". Zamestnanci neplatia dane ani odvody, zamestnávateľ neplatí odvody. Zamestnanci by si mali uvedomiť, že pri uvedenom systéme ich dôchodky budú (o 20, či o 30 rokov?) nižšie, ako keby mali plat 50000 Sk. Avšak nedá sa všetko naraz - buď "cesťáky" a žiadne dane a odvody, alebo vysoký plat a z neho vysoké odvody a dane.

Práveže sú to starší zamestnanci a chceli by mať vyšší základ dane a tým pádom aj vyššie odvody a zamestnávateľ s tým tiež súhlasí, že to prepočítajú paušálne tak aby zhruba čistá mzda bola ako teraz, len neviem akým spôsobom sa to dá. Ako majú upraviť pracovnú zmluvu, aby boli aj zamestnanci spokojní a aby aj zamestnávateľ bol krytý, že im zaplatil čo mal. Aby si potom tí zamestnanci už nemohli niečo nárokovať (ale neviem, asi sa to nedá). Je to trochu-dosť zamotané. Ale aj tak Vám zatiaľ ďakujem za Váš názor.

Práveže sú to starší zamestnanci a chceli by mať vyšší základ dane a tým pádom aj vyššie odvody a zamestnávateľ s tým tiež súhlasí, že to prepočítajú paušálne tak aby zhruba čistá mzda bola ako teraz, len neviem akým spôsobom sa to dá. Ako majú upraviť pracovnú zmluvu, aby boli aj zamestnanci spokojní a aby aj zamestnávateľ bol krytý, že im zaplatil čo mal. Aby si potom tí zamestnanci už nemohli niečo nárokovať (ale neviem, asi sa to nedá). Je to trochu-dosť zamotané. Ale aj tak Vám zatiaľ ďakujem za Váš názor.Zamestnanec sa nemôže vzdať nárokov ktoré mu vyplývajú zo zákona (všeobecne, v tomto prípade zo zákona o CN). Bol by to neplatný úkon aj keby to bolo v písomnej forme.

Keď už, lacnejšie riešenie bude zostať pri cesťákoch a prihlásiť sa v SP na dobrovoľné dôch.poistenie.

Ďakujem, tiež som si to myslela, ale ešte ma napadlo, či sa to nedá napríklad tak, že časť náhrad by bola ako pohyblivá zložka mzdy (napr. prejdené kilometre by mali určené, cca za 1 km = 5,-Sk a prešli by napr. 1000 km = 5000,-Sk pohyblivá zložka mzdy , takže dohromady by im to dalo 7600+5000=12600,-Sk a z toho by boli odvody + stravné a ostatné náhrady by si uplatnili v cesťáku? Alebo je to tiež hlúposť? Len tak uvažujem čo s tým, keď tak veľmi chcú mať vyššie odvody (lebo z toho sa im budú počítať aj dôchodky).

Ďakujem, tiež som si to myslela, ale ešte ma napadlo, či sa to nedá napríklad tak, že časť náhrad by bola ako pohyblivá zložka mzdy (napr. prejdené kilometre by mali určené, cca za 1 km = 5,-Sk a prešli by napr. 1000 km = 5000,-Sk pohyblivá zložka mzdy , takže dohromady by im to dalo 7600+5000=12600,-Sk a z toho by boli odvody + stravné a ostatné náhrady by si uplatnili v cesťáku? Alebo je to tiež hlúposť? Len tak uvažujem čo s tým, keď tak veľmi chcú mať vyššie odvody (lebo z toho sa im budú počítať aj dôchodky).Treba si uvedomiť, že náhrady cestovných výdavkov nie je ich príjem za prácu. Je to náhrada za výdavky ktoré mali na pracovnej ceste, teda tie peniaze už vopred vydali za nákup PH zo svojich vlastných príjmov; zamestnávateľ im musí tieto výdavky nahradiť (preto sú to náhrady). Aj v prípade, že by dostávali paušálnu sumu, stále ide o náhrady za výdavky počas pracovnej cesty.
Jediná cesta je upraviť im mesačnú mzdu = zvýšiť; alebo si z tej mizernej mesačnej mzdy sami dobrovoľne budú platiť SP z vyššieho základu - tak ako uvádza p. Mihál - ale to je kruté; zo 7600 Sk brutto sa v dnešnej dobe nedá vyžiť.
Mňa by ešte zaujímalo, či tie kamióny sú osobným vlastníctvom zamestnancov. Lebo ak nie, potom výdavky za PH nie sú náhrady ale výdavky firmy.

Nie som si teraz istá, koho sú tie kamióny, musím sa opýtať. Mňa sa len pýtali či by bola taká možnosť aby si nejako mohli upraviť mzdu, aby si ju legálne vedeli zvýšiť a aby boli obidve strany spokojné a samozrejme aj daňováci a poisťovne. Uf, ale je to skôr na nejakého odborníka aby to posúdil či by sa z toho dalo niečo legálne poriešiť. Zatiaľ Vám ešte raz veľmi pekne ďakujem.
Doplňujem:
Kamióny sú firemné, PHM zamestnanci tankujú cez tankovacie karty, ktoré kúpila firma, čiže nie zo svojho. Takže by im vlasne počítali len paušál na kilometer, ako pohyblivú zložku mzdy cca tých 5,-Sk. Dokonca prepočítali aj stravné ako paušál cca 3,-Sk na 1 km, (vychádzajúc z predpokladaných služobných ciest, ktoré vykonávajú) - ale tie sú už vyplácané ako náhrady. Vyhli by sa aj tomu aby šoféri zbytočne nezneužívali diéty nato, že sa budú zdržiavať radšej v tej krajine, kde je drahšie stravné namiesto toho aby sa ponáhľali domov a zbytočne nepredražovali si cestovné, lebo je to ťažko dokázateľné či sa tam museli tak dlho zdržať. Čo myslíte dá sa to?

Čo sa považuje za čas trvania pracovnej cesty pre poskytnutie stravného? Je to čas od nástupu na pracovnú cestu až do jej skončenia alebo iba čas strávený plnením pracovných úloh?

Čas od nástupu na pracovnú cestu do jej skončenia.

Čas od nástupu na pracovnú cestu do jej skončenia.
Ďakujem, chcela som sa len utvrdiť. Čo robiť v prípade, ak zamestnávateľ odmieta poskytnúť stravné. Pracovné cesty sú prevažne odborné školenia, ktoré sú potrebné k výkonu povolania. Chce zrušiť pracovné cesty z toho dôvodu, aby ušetril finančné prostriedky.
/ rozpočtová organizácia - škola/

Treba sa na zamestnávateľa sťažovať na Inšpektoráte práce.

Mala by som otázku, je niekde v zákone o cestovných náhradách špecifikované o aké motorové vozidlo sa musí jednať v prípade uplatnenia náhrad. Našla som iba, že to nesmie byť automobil zamestnávateľa. Mám to chápať ako vylučovaciu podmienku. Čiže ak nie je zamestnávateľa, je zamestnanca, teda jeho vlastné. Alebo môže mať zamestnanec od niekoho požičané? V prípade ak je požičané, platí ustanovenie §5 odst.5 písmn.a), alebo je uvedená náhrada predmetom dane z príjmov.

Zákon č.283/2002 Z.z. o cestovných náhradách:

"§ 7 Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách

(1) Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla zamestnávateľa, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky.

(2) Sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.6) Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15 %.

(3) Sumu základnej náhrady pri nákladných automobiloch a autobusoch dohodne zamestnávateľ so zamestnancom.

Atď."

Zamestnanec má nárok na náhradu za používanie automobilu pri použití akéhokoľvek automobilu bez ohľadu na jeho vlastníctvo, s jedinou výnimkou - a to ak ide o automobil vo vlastníctve zamestnávateľa.

Aj pri použití auta požičaného od známeho a pod. má nárok na náhradu a ide o príjem od dane oslobodený.

Je možné polemizovať čo v prípade, že ide o auto požičané napr. z požičovne, ak požičovné platí zamestnávateľ.

........Je možné polemizovať čo v prípade, že ide o auto požičané napr. z požičovne, ak požičovné platí zamestnávateľ.
Na takéto auto sa treba pozerať ako by išlo o vozidlo vo vlastníctve zamestnávateľa.

Dobrý deň,
prosím Vás o trpezlivosť pri čítaní - sama som sa zhrozila, koľko som toho vyprodukovala - chcem Vás poprosiť o radu ohľadom vypočítavania stravného a vreckového pri služobných cestách vodičov kamiónovej dopravy - mám trochu zmätok v nasledovnom:
Vodiči vykonávajú prepravu zo Slovenska do Maďarska /niekedy aj 2 x denne/, vracajú sa tou istou trasou, alebo - v druhom prípade pokračujú cez Maďarsko a vracajú sa inou trasou, kde berú tovar na spiatočnej ceste na opačnom konci Slovenska.
Mne sa dostane do rúk rozpis, ktorý obsahuje služobné cesty uskutočnené konkrétnym vodičom za celý týždeň: napr. Služobná cesta 1 - 8, uskutočnená od 14.4. do 21.4. - tu sú rozpísané jednotlivé dni a hodiny strávené na Slovensku a v Maďarsku. Čo mi nie je jasné:
Musím sa riadiť počtom služobných ciest? Ak je ich viacej v jednom dni, ťažko je určiť, kde sa jedna končí a začína druhá. Beriem teda do úvahy počet hodín strávených v každom dni v jednotl. štátoch, v prvom prípade napr. 14.4. /to je iba 1 deň z toho týžd. rozpisu/:
SK - 05.00 - 07.00 = 2 hod
H - 07.00 - 10.00 = 3 hod = 0,25 str.+vreck.
SK - 10.00 - 12.00 = 2 hod
H - 12.00 - 16.00 = 4 hod = 0,25 str.+vreck.
SK - 16.00 - 17.00 = 1 hod, počítam SK=5 hod /89.-/ a Maďarsko 2x0,25x49EUR /35 str.+12 vreck./ Je to tak správne? Dobre som porozumela Zákonu o CN, že hodiny strávené na Slovensku sa spočítavajú a v Maďarsku nie? Potom však vzniká situácia, keď môže vodič stráviť v Maďarsku v jednom dni 13 hod. + 2 hod., tzn., že mu vzniká nárok na 1 a 1/4 diéty? Alebo 8 + 5 hod = 0,5+0,25 alebo 13 hod. čiže 1 celá diéta? Ak je v Maďarsku 13 hodín a na Slovensku 6 hod. má nárok na celú diétu za Maďarsko + 89 Sk za Slovensko?
Program ALFA mi hodiny strávené v Maďarsku spočítava dokopy, napr. H 2 + 2 hod = 0,25 str.+vreck. Podľa Zákona o CN mi to vychádza 2 x 0,25 = 0,5 str.+vreck.
Druhý prípad: ak ide vodič do Maďarska, pokračuje cez neho a vracia sa cez druhý koniec Slovenska kde berie tovar na spiatočnej ceste, môže to vyzerať takto:
1.deň - SK - 14.00 - 17.00 = 3 hod. = 0 Sk
H - 17.00 - 22.00 = 5 hod = 0,25 str.+vreck.
SK - 22.00 - 24.00 = 2 hod = 0 Sk, ale spolu 3+2=5 hod = 89 Sk
2.deň - SK - 00.00 - 05.00 = 5 hod = 89 Sk
alebo musím pripočítať tých 5 hod k predošlému dňu a tým pádom to bude iba 1 x 89 Sk za celú cestu?
Tretí prípad: ak vodič ide do Španielska, vykonáva vlastne dve SC - vezie tovar tam a v Španielsku naloží na cestu naspäť, ja píšem: Služobná cesta 1-2 = str.+vreck. podľa počtu hodín v jednotlivých štátoch na trase tam a späť. Tu mi pomáha program, ktorý jednotlivé úseky vypočítava presne podľa Zákona o CN, takže paradoxne takéto zložité cesty sú pre mňa jednoduchšie, ide mi len o to, či môžem tieto 2 cesty počítať súvisle.
Ak som Vás veľmi nedoplietla, budem Vám povďačná, ak mi poskytnete vysvetlenie.

Zamestnávateľ zaplatil zamestnancovi Školenie - faktúrou, na ktorej mal možnosť zaplatenia, raňajok , obeda, večere. Zamestnávateľ uhradil prevodbým prílkazom školenie 650, Sk a len obed vo výške 105 Sk. Vo vyúčtovaní CP teda stravné zamestnanec nenárokuje.
Prac.cesta trvala 10 hodín.
Rozdiel medzi 105 Sk a 89 Sk je pre zamestnanca predmetom zdanenia?
Ďakujem.

Zamestnávateľ zaplatil zamestnancovi Školenie - faktúrou, na ktorej mal možnosť zaplatenia, raňajok , obeda, večere. Zamestnávateľ uhradil prevodbým prílkazom školenie 650, Sk a len obed vo výške 105 Sk. Vo vyúčtovaní CP teda stravné zamestnanec nenárokuje.
Prac.cesta trvala 10 hodín.
Rozdiel medzi 105 Sk a 89 Sk je pre zamestnanca predmetom zdanenia?
Ďakujem.

Odpoveď je na začiatku témy: áno je to predmetom zdanenia.


Zamestnancovi na služobnej ceste patria cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

Podľa § 5 ods.5 písm.a) zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov cestovné náhrady (diéty) poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi v zmysle uvedeného zákona (na ktoré má nárok podľa zákona o cestovných náhradách) nie sú predmetom dane (nezdaňujú sa).

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi cestovné náhrady (diéty) vo vyššej sume, než na akú mu vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách, potom táto časť cestovných náhrad je predmetom dane a započíta sa k ostatným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti.

Napríklad ak služobná cesta trvala 8 hodín, podľa zákona o cestovných náhradách má zamestnanec nárok na diéty vo výške 89 Sk. Ak mu zamestnávateľ vyplatí diéty vo výške 100 Sk, zamestnancovi sa do zdaniteľného príjmu započíta suma 11 Sk.

ZoDP_§5

Postupujeme správne v tomto prípade: Osobe na zahraničnej pracovnej ceste, lebo je sprievodca cestovného ruchu, vyplácame diety plné - nad 18 hodín, ale do odpracovaných hodín vykazujeme iba napr. 5 hodín (pracovný výkon kedy sa venuje účastníkom zájazdu). Je to takto správne?? Ďakujem za odpoveď

Stravné nad rámec zákona je ako nepeňažný príjem a zdaňuje sa . Platia sa z toho aj odvody ? Do SP nie, ale do ZP áno?

Do ZP áno, do SP nie.

Zamestnávateľ preplatil zamestnancom, ktorí šoférujú služobné auto na prac. ceste (okrem náhrad podľa zákona o cest. náhradách) aj 60 Sk/hod. šoférovania. Toto si zadali do vyúčtovania prac. cesty ako iné výdavky pri prac. ceste. Je možné takéto niečo preplatiť? Podlieha táto náhrada za prac. cestu zdaneniu a platia sa z toho odvody?

Ako je to s preplacanim,su to velke polozky, ked konatel ide na kongres medicinsky do zahranicia a berie si sebou este spolocnikov, ktory nemaju medicinske vzdelanie ,ale povie zr pre neho su doprevadzajuce osoby.Mozem vzuctovat do nakladov?

Otázku neviem zodpovedať, osobne by som to do nákladov nedal.

Odpoveď je na začiatku témy: áno je to predmetom zdanenia.

Práve na tento problém so dával dožiadanie na DU - tu je odpoveď:

Váš dopyt:

OTÁZKA

SRO (ďalej zamestnávateľ) vyšle zamestnanca na pracovnú cestu - školenie. Školenie prebieha v hoteli a súčasťou školenia je ubytovanie i strava (kompletná celodenná). Školitelská fakturuje zamestnávateľovi hodnotu školenia + hodnotu ubytovania a stravy. Zamestnanec nemá možnosť stravovať sa inak.
Otázka: Keďže zamestnancovi bolo poskytnuté kompletné stravovanie - kráti mu zamestnávateľ stravné náhrady. Avšak hodnota poskytnutej stravy prevyšuje stravnú náhradu nad 18 hodín (stravné nad 18hod.230SKK - poskytnutá celodenná strava v hodnote 1000 SKK)
Je stravné nad limit daňovým nákladom na strane zamestnávateľa?
Je stravné nad limit nepeňažným príjmom na strane zamestnanca?

ODPOVEĎ

Dobrý deň,
na základe Vášho dopytu podaného prostredníctvom internetu Vám Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica oznamuje nasledovné:
Daň z príjmov: Ak počas trvania pracovnej cesty bolo zamestnancovi zabezpečené celodenné stravovanie, náklady na stravné zaúčtované v súlade s platnými účtovnými predpismi ovplyvňujú základ dane zamestnávateľa len vo výške vyplývajúcej z osobitného predpisu, ktorým je zákon o cestovných náhradách - viď § 19 ods. 2 písm. d) platného zákona o dani z príjmov. To znamená, že rozdiel nad limit stanovený týmto predpisom je nedaňovým výdavkom a tvorí pripočítteľnú položku k základu dane.
Daň zo závislej činnosti: Nakoľko počas výkonu pracovnej cesty bolo zamestnancovi zabezpečené celodenné stravovanie, nemá nárok na ulatnenie stravného v rámci cestovných náhrad pri vyúčtovaní pracovnej cesty a hodnota poskytnutej celodennej stravy v plnej výške je pre zamestnanca od dane oslobodená v zmysle § 5 ods. 7 písm. b) platného zákona o dani z príjmov.

Odbor služieb pre verejnosť DR SR BB

Práveže sú to starší zamestnanci a chceli by mať vyšší základ dane a tým pádom aj vyššie odvody a zamestnávateľ s tým tiež súhlasí, že to prepočítajú paušálne tak aby zhruba čistá mzda bola ako teraz, len neviem akým spôsobom sa to dá. Ako majú upraviť pracovnú zmluvu, aby boli aj zamestnanci spokojní a aby aj zamestnávateľ bol krytý, že im zaplatil čo mal. Aby si potom tí zamestnanci už nemohli niečo nárokovať (ale neviem, asi sa to nedá). Je to trochu-dosť zamotané. Ale aj tak Vám zatiaľ ďakujem za Váš názor.

Ja som tiež dávno pracovala v spoločnosti, ktorá sa zaoberala dopravou a tam bola dohoda s vedením, že napr. posledných 10 rokov pred dôchodkom zamestnanca mu zvýšili mzdu a niekde v zákone o cestovných náhradách existuje, alebo aspoň vtedy existoval §, že ak častá zmena miesta práce vyplýva z povahy práce, tak je možné diéty nejako paušalizovať, alebo znížiť, presne si to už nepamätám, ale mali sme to odobrené od audítora.

Prosím o názor. Pracovná zmluva je uzatvorená so slov. firmou ale výkon práce v Poľsku. Slov. firma zabezpečila ubytovanie, dopravu. Stravovanie zabezpečila v závodnej jedálni s tým, že si zamestnanec na stravu doplácal. Má ešte nárok aj na diety? Ďakujem.

Pozrite § 5 ods. 6 a nasledujúce zákona č. 283/2002, rovnako to platí pre § 13 ods. 7 a nasledujúce:

(6) Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 5.

(7) Ak má zamestnanec na pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb preukázane poskytnuté raňajky, zamestnávateľ stravné podľa odsekov 1, 2 alebo 5 kráti spôsobom ustanoveným v odseku 6.

(8) Zamestnávateľ stravné nekráti spôsobom ustanoveným v odsekoch 6 a 7, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil.

(9) Preukázanie zabezpečeného jedla podľa odseku 6 alebo poskytnutých raňajok podľa odseku 7 sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad.

Prosím Vás, je náhrada cestovného vo výške cestovného lístka (bez predloženia lístka) daňovým nákladom?
Ďakujem pekne za odpoveď

Prosím Vás, je náhrada cestovného vo výške cestovného lístka (bez predloženia lístka) daňovým nákladom?
Ďakujem pekne za odpoveď

Neviem ako to myslíš bez predloženia lístka. Ale je možnosť u zamestnancov, kt. používajú vlastné auto uzatvoriť dohodu podľa § 7 ods. 10 zákona o cestovných náhradách – v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy z miesta výkonu práce uzatvorenej v pracovnej zmluve na miesto pracovnej cesty. Vtedy nemusia zamestnanci dokladať cestovné lístky. Firma samozrejme potom odvedie za toto obdobie daň z MV (pokiaľ je ako držiteľ zapísaný v TP zamestnanec).

Neviem ako to myslíš bez predloženia lístka. Ale je možnosť u zamestnancov, kt. používajú vlastné auto uzatvoriť dohodu podľa § 7 ods. 10 zákona o cestovných náhradách – v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy z miesta výkonu práce uzatvorenej v pracovnej zmluve na miesto pracovnej cesty. Vtedy nemusia zamestnanci dokladať cestovné lístky. Firma samozrejme potom odvedie za toto obdobie daň z MV (pokiaľ je ako držiteľ zapísaný v TP zamestnanec).
ďakujem za odpoveď, tak som to myslela, ale nie som si istá, či je to aj daňový náklad

Dobrý deň p. Mihál, prosím o radu ako správne postupovať v nasledovnom prípade: máme zamestnancov - šoférov, ktorých pracovnou náplňou je rozvoz tovaru (medzi prevádzkami zamestnávateľa, príp. iným zákazníkom). Prevádzky zamestnávateľa sú v iných mestách Slovenska. Tento rozvoz je zabezpečovaný dopravnými prostriedkami zamestnávateľa väčšinou počas ich riadnej pracovnej doby. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom tzv. gastrolístkov. § 5 ods. 3 zákona o cestovných náhradách hovorí, že ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Majú títo šoféri nárok na stravné podľa zákona o cestovných náhradách alebo aj im môže zametnávateľ poskytnúť len gastrolístok?

V prvom rade je otázne, či vôbec ide o pracovné cesty. Ak majú šoféri v pracovnej zmluve uvedené ako miesto výkonu práce "Celá SR"

http://www.porada.sk/t195901-zakonnik-prace-a-43-pracovna-zmluva-obsah.html

tak im zamestnávateľ bude poskytovať stravovanie v súlade s § 152 Zákonníka práce a pri smene trvajúcej viac ako 4 hodiny budú mať nárok na gastrolístok. Odporúčam takéto riešenie.

P. Mihál ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň pán Mihál. Prosím o zodpovedanie nasledovnej otázky. Spoločnosť vyslala zamestnanca na konferenciu na základe obdržanej pozvánky od organizátora konferencie. Na pozvánke bolo, že ubytovanie a stravu si hradí každý zúčastnený sám. Stravu ale zabezpečil organizátor. Zamestnanec za ubytovanie v hoteli zaplatil (doklad z ERP) 47,65 € (položky: izba 35,50 €, raňajky 4 €, daň za ubytovanie 0,75 € a obed 7,40 €). Tuzemská pracovná cesta bola od 02.03.2015 (od 10:00 hod) do dňa 03.03.2015 (do 18:00 hod). Náhrady v akej výške sa mu majú vyplatiť? Ubytovanie a daň za ubytovanie v celkovej výške. Ale neviem čo so stravným a platbami za jedlo. Ďakujem

Dobrý deň, stravné nad limit v roku 2015 a 2016 je zdaniteľným príjmom, je tento príjem VZ pre SP a ZP? Čítali sme že od roku 2015 áno ale nie sme si istý. Vopred ďakujem.

Áno, vstupuje to do VZ pre SP a ZP.