Jozef Mihál
01.01.07,15:31
K § 63 Priemerný osobný mzdový bod
K ods. 1
Priemerný osobný mzdový bod je druhý z troch základných činiteľov, ovplyvňujúcich výšku dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod sa počíta ako priemer osobných mzdových bodov poistenca v rozhodujúcom období (s výnimkami).
Príklad
Pani Amália splní podmienky nároku na starobný dôchodok (a súčasne oň požiada) 1.septembra 2007. Rozhodujúce obdobie pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu (viď § 63 ods.7) sú roky 1984 až 2006 - osobné mzdové body sa budú zisťovať za roky 1984 až 2006 (je splnená podmienka, aby rozhodujúce obdobie bolo najmenej 22 kalendárnych rokov). V nasledujúcej tabuľke sú uvedené osobné vymeriavacie základy, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body pani Amálie v rokoch 1984 až 2006.
Pre rok 2006 berieme všeobecný vymeriavací základ z roku 2005, teda sumu 207288 Sk – viď § 11 ods. 2 zákona.
Priemerný osobný mzdový bod je podiel súčtu osobných mzdových bodov za roky 1984 až 2006 a obdobia dôchodkového poistenia v rokoch 1984 až 2006. Predpokladajme, že v období rokov 1984 až 2006 bola pani Amália nepretržite dôchodkovo poistená. Obdobie dôchodkového poistenia v rokoch 1984 až 2006 je spolu 23 rokov.
Priemerný osobný bod
24,9845 (súčet osobných mzdových bodov z tabuľky) deleno 23 (rokov) = 1,0863 (výsledok sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor).
Priemerný osobný mzdový bod pani Amálie má hodnotu 1,0863.
K ods. 2
Hodnota priemerného osobného mzdového bodu môže byť maximálne číslo 3.
K ods. 3 až 6
V prechodnom období rokov 2004 až 2014 sa priemerný osobný mzdový bod vyšší ako 1,25 kráti a z hodnoty vyššej ako 1,25 sa započítava len určitá časť.
Konkrétne z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku:
2004 40 %,
2005 60 %,
2006 64 %,
2007 68 %,
2008 72 %,
2009 76 %,
2010 80 %,
2011 84 %,
2012 88 %,
2013 92 %,
2014 96 %.Naopak v prechodnom období rokov 2004 až 2014 sa navyšuje priemerný osobný mzdový bod nižší ako 1.
Konkrétne k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa § 63 ods.1 v roku:
2004 60 %,
2005 40 %,
2006 36 %,
2007 32 %,
2008 28 %,
2009 24 %,
2010 20 %,
2011 16 %,
2012 12 %,
2013 8 %,
2014 4 %.Príklad
Pán Bohumír splní podmienky nároku na starobný dôchodok 1.apríla 2007. Priemerný osobný mzdový bod, vypočítaný za roky 1984 až 2006, je pred úpravou podľa § 63 ods. 3 vo výške 2,0973.
Podľa § 63 ods. 3 z hodnoty vyššej ako 1,25 sa v roku 2007 započítava 68%.
Hodnota vyššia ako 1,25 je: 2,0973 – 1,25 = 0,8473
Započítava sa: 68% z 0,8473 = 0,5762
Výsledný priemerný osobný mzdový bod je: 1,25 + 0,5762 = 1,8262
Príklad
Pán Bohdan požiada o starobný dôchodok 1.júna 2007. Priemerný osobný mzdový bod, vypočítaný za roky 1984 až 2006, je pred úpravou podľa § 63 ods.4 vo výške 0,5374.
Podľa § 63 ods.4 sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v roku 2007 pripočítava 32% rozdielu čísla 1 a priemerného osobného mzdového bodu.
Hodnota rozdielu je: 1 – 0,5374 = 0,4626
Pripočítava sa: 32% z 0,4626 = 0,1481
Výsledný priemerný osobný mzdový bod je: 0,5374 + 0,1481 = 0,6855
K ods. 7
Rozhodujúce obdobie, teda obdobie, za ktoré sa vypočítava priemerný osobný mzdový bod ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, je v zásade dané ako obdobie od 1.1.1984 do 31.12. roka pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku.Viď vyššie uvedené príklady.
Treba si uvedomiť, že do rozhodujúceho obdobia pre stanovenie priemerného osobného mzdového bodu sa nezahŕňa rok, v ktorom poistenec splní podmienky nároku na starobný dôchodok.
Z toho vyplýva praktická rada: Keďže rok, v ktorom si poistenec splní podmienky nároku na starobný dôchodok, sa neberie do úvahy pri stanovení rozhodujúceho obdobia, je jedno, aký osobný vymeriavací základ dosiahne poistenec od začiatku tohto roka po deň vzniku nároku na starobný dôchodok.
Inými slovami – nemá význam snažiť sa čo najviac zarábať v roku, v ktorom poistenec splní podmienky nároku na starobný dôchodok - v tomto roku už je neskoro, výška zárobku v tomto roku už neovplyvní výšku dôchodku.
Dalej je dôležité, že pre poistenca, ktorý je rozhodnutý požiadať o dôchodok ku dňu dovŕšeniu dôchodkového veku, je nezmyslom snažiť sa dosiahnuť vyšší dôchodok formou dobrovoľného dôchodkového poistenia v roku dovŕšenia dôchodkového veku .
Príklad
Pani Cecília splní podmienky nároku na starobný dôchodok k 19. novembru 2008. Rok 2008, v ktorom žiada o dôchodok, sa pri stanovení rozhodujúceho obdobia neberie do úvahy. Rozhodujúce obdobie budú roky 1984 až 2007. Na stanovenie výšky dôchodku pani Cecílie teda bude mať vplyv jej zárobok v rokoch 1984 až 2007 ale nie zárobok dosiahnutý od 1.januára 2008 do 19.novembra 2008.
Príklad
Pán Celestín dosiahne dôchodkový vek 6. júna 2008. Pán Celestín je SZČO, jeho vymeriavací základ je v čase od 1. júla 2007 do 30. júna 2008 stanovený v zákonom danej minimálnej výške 7600 Sk (od októbra 2007 vo výške 8100 Sk). Pán Celestín si spočítal, že pri takomto vymeriavacom základe jeho dôchodok bude v nie zvlášť povzbudivej výške, preto sa rozhodne popri povinnom dôchodkovom poistení ako SZČO aj dobrovoľne dôchodkovo sa poistiť.
Pán Celestín sa od 1.júla 2007 dobrovoľne dôchodkovo poistí a stanoví si vymeriavací základ 40000 Sk.
Pán Celestín si ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku (6. júna 2008) požiada o starobný dôchodok. Až do tohto dňa platí povinné dôchodkové poistenie ako SZČO a súčasne platí dobrovoľné dôchodkové poistenie.
Rozhodujúce obdobie pre stanovenie priemerného osobného mzdového bodu sú roky 1984 až 2007.
Poistné, ktoré pán Celestín zaplatil v roku 2008, výšku jeho priemerného mzdového bodu neovplyvní.
„Dobrovoľné poistné“ teda pán Celestín v čase od 1.januára 2008 do 6. júna 2008 platil úplne zbytočne.
K ods. 8
Rozhodujúce obdobie sa predĺži aj do obdobia pred rokom 1984, ak za obdobie od roku 1984 nie je najmenej 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Takáto situácia môže nastať najmä vtedy, ak poistenec nebol od roku 1984 počas nejakého relatívne dlhšieho obdobia poistený.
Napríklad ak nebol ani zamestnancom ani nebol ani povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a nebol ani dobrovoľne dôchodkovo poistený.
Ďalšia možnosť sú prípady, kedy od roku 1984 sa u poistenca vyskytli obdobia tzv. náhradnej doby (napr. materská dovolenka), štúdium (počas ktorého sa študenta platil poistné štát) alebo obdobie civilnej vojenskej služby. Aj pri výskyte takýchto období sa rozhodujúce obdobie predlžuje za rok 1984.
Na druhej strane sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú obdobia náhradnej doby, štúdia a civilnej služby.
Príklad
Pán Cyril splní podmienky nároku na starobný dôchodok k 1. februáru 2008. Rozhodujúce obdobie by v zásade mali byť roky 1984 až 2007 (24 rokov).
Pán Cyril však ako živnostník v čase od 1.júla 2002 do 30. júna 2006 nebol povinne dôchodkovo poistený – jeho príjem bol pod hranicou, od ktorej vzniká povinnosť dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Z rozhodujúceho obdobia daného ako roky 1984 až 2007 takto „vypadnú“ tri roky – a to roky 2003 až 2005. V rokoch 2003 až 2005 totiž pán Cyril dôchodkovo poistený nebol. V roku 2002 bol dôchodkovo poistený do 30. júna 2002 – osobný mzdový bod za tento rok vieme zistiť, preto tento rok započítavame. V roku 2006 bol dôchodkovo poistený od 1. júla 2006 – osobný mzdový bod za tento rok takisto vieme zistiť a tento rok do rozhodujúceho obdobia započítavame.
Vzhľadom na to, že za roky 2003 až 2005 nevieme zistiť osobný mzdový bod, rozhodujúce obdobie sa "predĺži" a bude dané ako roky 1983 až 2007.
Priemerný osobný mzdový bod pána Cyrila sa teda vypočíta ako podiel súčtu osobných mzdových bodov za roky 1983 až 2007 a obdobia (počtu rokov) dôchodkového poistenia od 1.1.1983 do 31.12.2007.
K ods. 9 až 12
Ustanovenia § 63 ods. 9 až 12 riešia špecifické situácie, kedy rozhodujúce obdobie obsahuje len obdobia kedy po 1.1.2008 poistenec poberal invalidný dôchodok (§ 62 ods. 2), ďalej obdobia náhradnej doby, štúdia a civilnej služby alebo kedy je rozhodujúce obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok atď. Takéto prípady nastanú hlavne v prípade vzniku nároku na invalidný dôchodok.
ZSP_§63
[B]K § 63 Priemerný osobný mzdový bod
K ods.1
Priemerný osobný mzdový bod je druhý z troch základných činiteľov, ovplyvňujúcich výšku dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod sa počíta ako priemer osobných mzdových bodov poistenca v rozhodujúcom období (s výnimkami).
Príklad
Pani Amália splní podmienky nároku na starobný dôchodok (a súčasne oň požiada) 1.septembra 2007. Rozhodujúce obdobie pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu (viď § 63 ods.7) sú roky 1984 až 2006 - osobné mzdové body sa budú zisťovať za roky 1984 až 2006 (je splnená podmienka, aby rozhodujúce obdobie bolo najmenej 22 kalendárnych rokov). V nasledujúcej tabuľke sú uvedené osobné vymeriavacie základy, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body pani Amálie v rokoch 1984 až 2006.
Pre rok 2006 berieme všeobecný vymeriavací základ z roku 2005, teda sumu 207288 Sk – viď § 11 ods.2 zákona.
Priemerný osobný mzdový bod je podiel súčtu osobných mzdových bodov za roky 1984 až 2006 a obdobia dôchodkového poistenia v rokoch 1984 až 2006. Predpokladajme, že v období rokov 1984 až 2006 bola pani Amália nepretržite dôchodkovo poistená. Obdobie dôchodkového poistenia v rokoch 1984 až 2006 je spolu 23 rokov.
Priemerný osobný bod
24,9845 (súčet osobných mzdových bodov z tabuľky) deleno 23 rokov =
1,0863 (výsledok sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor).
Priemerný osobný mzdový bod pani Amálie má hodnotu 1,0863.
K ods.2
Hodnota priemerného osobného mzdového bodu môže byť maximálne číslo 3.
K ods.3 až 6
V prechodnom období rokov 2004 až 2014 sa priemerný osobný mzdový bod vyšší ako 1,25 kráti a z hodnoty vyššej ako 1,25 sa započítava len určitá časť.
Konkrétne z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku:
2004 40 %,
2005 60 %,
2006 64 %,
2007 68 %,
2008 72 %,
2009 76 %,
2010 80 %,
2011 84 %,
2012 88 %,
2013 92 %,
2014 96 %.V prechodnom období rokov 2004 až 2014 sa navyšuje priemerný osobný mzdový bod nižší ako 1.
Konkrétne k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa § 63 ods.1 v roku:
2004 60 %,
2005 40 %,
2006 36 %,
2007 32 %,
2008 28 %,
2009 24 %,
2010 20 %,
2011 16 %,
2012 12 %,
2013 8 %,
2014 4 %.Príklad
Pán Bohumír splní podmienky nároku na starobný dôchodok 1.apríla 2007. Priemerný osobný mzdový bod, vypočítaný za roky 1984 až 2006, je pred úpravou podľa § 63 ods.3 vo výške 2,0973.
Podľa § 63 ods.3 z hodnoty vyššej ako 1,25 sa v roku 2007 započítava 68%.
Hodnota vyššia ako 1,25 je: 2,0973 – 1,25 = 0,8473
Započítava sa: 68% z 0,8473 = 0,5762
Výsledný priemerný osobný mzdový bod je: 1,25 + 0,5762 = 1,8262
Príklad
Pán Bohdan požiada o starobný dôchodok 1.júna 2007. Priemerný osobný mzdový bod, vypočítaný za roky 1984 až 2006, je pred úpravou podľa § 63 ods.4 vo výške 0,5374.
Podľa § 63 ods.4 sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v roku 2007 pripočítava 32% rozdielu čísla 1 a priemerného osobného mzdového bodu.
Hodnota rozdielu je: 1 – 0,5374 = 0,4626
Pripočítava sa: 32% z 0,4626 = 0,1481
Výsledný priemerný osobný mzdový bod je: 0,5374 + 0,1481 = 0,6855
K ods.7
Rozhodujúce obdobie, teda obdobie, za ktoré sa vypočítava priemerný osobný mzdový bod ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, je v zásade dané ako obdobie od 1.1.1984 do 31.12. roka pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku.Viď vyššie uvedené príklady.
Treba si uvedomiť, že do rozhodujúceho obdobia pre stanovenie priemerného osobného mzdového bodu sa nezahŕňa rok, v ktorom poistenec splní podmienky nároku na starobný dôchodok.
Z toho vyplýva praktická rada: Keďže rok, v ktorom si poistenec splní podmienky nároku na starobný dôchodok, sa neberie do úvahy pri stanovení rozhodujúceho obdobia, je jedno, aký osobný vymeriavací základ dosiahne poistenec od začiatku tohto roka po deň vzniku nároku na starobný dôchodok.
Inými slovami – nemá význam snažiť sa čo najviac zarábať v roku, v ktorom poistenec splní podmienky nároku na starobný dôchodok - v tomto roku už je neskoro, výška zárobku v tomto roku už neovplyvní výšku dôchodku.
Dalej je dôležité, že pre poistenca, ktorý je rozhodnutý požiadať o dôchodok ku dňu dovŕšeniu dôchodkového veku, je nezmyslom snažiť sa dosiahnuť vyšší dôchodok formou dobrovoľného dôchodkového poistenia v roku dovŕšenia dôchodkového veku .
Príklad
Pani Cecília splní podmienky nároku na starobný dôchodok k 19.novembru 2007. Rok 2007, v ktorom žiada o dôchodok, sa pri stanovení rozhodujúceho obdobia neberie do úvahy. Rozhodujúce obdobie budú roky 1984 až 2006. Na stanovenie výšky dôchodku pani Cecílie teda bude mať vplyv jej zárobok v rokoch 1984 až 2006 ale nie zárobok dosiahnutý od 1.januára 2007 do 19.novembra 2007.
Príklad
Pán Celestín dosiahne dôchodkový vek 6.júna 2007. Pán Celestín je SZČO, jeho vymeriavací základ je v čase od 1.júla 2006 do 30. júna 2007 stanovený v zákonom danej minimálnej výške 6900 Sk (od októbra 2006 vo výške 7600 Sk). Pán Celestín si spočítal, že pri takomto vymeriavacom základe jeho dôchodok bude v nie zvlášť povzbudivej výške, preto sa rozhodne popri povinnom dôchodkovom poistení ako SZČO aj dobrovoľne dôchodkovo sa poistiť.
Pán Celestín sa od 1.júla 2006 dobrovoľne dôchodkovo poistí a stanoví si vymeriavací základ 40000 Sk.
Pán Celestín si ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku (6. júna 2007) požiada o starobný dôchodok. Až do tohto dňa platí povinné dôchodkové poistenie ako SZČO a súčasne platí dobrovoľné dôchodkové poistenie.
Rozhodujúce obdobie pre stanovenie priemerného osobného mzdového bodu sú roky 1984 až 2006.
Poistné, ktoré pán Celestín zaplatil v roku 2007, výšku jeho priemerného mzdového bodu neovplyvní.
„Dobrovoľné poistné“ teda pán Celestín v čase od 1.januára 2007 do 6.júna 2007 platil úplne zbytočne.
K ods.8
Rozhodujúce obdobie sa môže predĺžiť aj do obdobia pred rokom 1984, ak za obdobie od roku 1984 nie je najmenej 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Takáto situácia môže nastať najmä vtedy, ak poistenec nebol od roku 1984 počas nejakého relatívne dlhšieho obdobia poistený.
Napríklad ak nebol ani zamestnancom ani nebol ani povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a nebol ani dobrovoľne dôchodkovo poistený.
Ďalšia možnosť sú prípady, kedy od roku 1984 sa u poistenca vyskytli obdobia tzv. náhradnej doby (napr. materská dovolenka), štúdium (počas ktorého sa študenta platil poistné štát) alebo obdobie civilnej vojenskej služby. Aj pri výskyte takýchto období sa rozhodujúce obdobie predlžuje za rok 1984.
Na druhej strane sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú obdobia náhradnej doby, štúdia a civilnej služby.
Príklad
Pán Cyril splní podmienky nároku na starobný dôchodok k 1.februáru 2007. Rozhodujúce obdobie by v zásade mali byť roky 1984 až 2006.
Pán Cyril však ako živnostník v čase od 1.júla 2003 do 30. júna 2005 nebol povinne dôchodkovo poistený – jeho príjem bol pod hranicou, od ktorej vzniká povinnosť dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Z rozhodujúceho obdobia daného ako roky 1984 až 2006 takto „vypadne“ jeden rok – a to rok 2004. V roku 2004 totiž pán Cyril dôchodkovo poistený nebol. V roku 2003 bol dôchodkovo poistený do 30.júna 2003 – osobný mzdový bod za tento rok vieme zistiť, preto tento rok započítavame. V roku 2005 bol dôchodkovo poistený od 1.júla 2005 – osobný mzdový bod za tento rok takisto vieme zistiť a tento rok do rozhodujúceho obdobia započítavame.
Vzhľadom na to, že za rok 2004 nevieme zistiť osobný mzdový bod, rozhodujúce obdobie sa "predĺži" a bude dané ako roky 1983 až 2006.
Priemerný osobný mzdový bod pána Cyrila sa teda vypočíta ako podiel súčtu osobných mzdových bodov za roky 1983 až 2006 a obdobia (počtu rokov) dôchodkového poistenia od 1.1.1983 do 31.12.2006.
K ods.9 až 12
Ustanovenia § 63 ods.9 až 12 riešia špecifické situácie, kedy rozhodujúce obdobie obsahuje len obdobia náhradnej doby, štúdia a civilnej služby alebo je kratšie ako jeden kalendárny rok atď. Takéto prípady nastanú hlavne v prípade vzniku nároku na invalidný dôchodok.
ZSP_§63
K ods. 1
Priemerný osobný mzdový bod je druhý z troch základných činiteľov, ovplyvňujúcich výšku dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod sa počíta ako priemer osobných mzdových bodov poistenca v rozhodujúcom období (s výnimkami).
Príklad
Pani Amália splní podmienky nároku na starobný dôchodok (a súčasne oň požiada) 1.septembra 2007. Rozhodujúce obdobie pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu (viď § 63 ods.7) sú roky 1984 až 2006 - osobné mzdové body sa budú zisťovať za roky 1984 až 2006 (je splnená podmienka, aby rozhodujúce obdobie bolo najmenej 22 kalendárnych rokov). V nasledujúcej tabuľke sú uvedené osobné vymeriavacie základy, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body pani Amálie v rokoch 1984 až 2006.
| Rok | Všeob.VZ | Osobný VZ | OMB |
| 1984 | 33 480 | 38000 | 1,135 |
| 1985 | 34 116 | 39500 | 1,1579 |
| 1986 | 34 656 | 41000 | 1,2018 |
| 1987 | 35 292 | 42000 | 1,1901 |
| 1988 | 36 240 | 43000 | 1,1866 |
| 1989 | 37 704 | 44000 | 1,167 |
| 1990 | 39 336 | 48000 | 1,2203 |
| 1991 | 45 240 | 56000 | 1,2379 |
| 1992 | 54 516 | 70000 | 1,2841 |
| 1993 | 64 548 | 80000 | 1,2394 |
| 1994 | 75 528 | 90000 | 1,1917 |
| 1995 | 86 340 | 100000 | 1,1583 |
| 1996 | 97 848 | 105000 | 1,0731 |
| 1997 | 110 712 | 104000 | 0,9394 |
| 1998 | 120 036 | 108000 | 0,8998 |
| 1999 | 128 736 | 120000 | 0,9322 |
| 2000 | 137 160 | 125000 | 0,9114 |
| 2001 | 148 380 | 65000 | 0,4381 |
| 2002 | 162 132 | 77000 | 0,475 |
| 2003 | 172380 | 85000 | 0,4931 |
| 2004 | 189900 | 250000 | 1,3165 |
| 2005 | 207288 | 300000 | 1,4473 |
| 2006 | 207288 | 350000 | 1,6885 |
Pre rok 2006 berieme všeobecný vymeriavací základ z roku 2005, teda sumu 207288 Sk – viď § 11 ods. 2 zákona.
Priemerný osobný mzdový bod je podiel súčtu osobných mzdových bodov za roky 1984 až 2006 a obdobia dôchodkového poistenia v rokoch 1984 až 2006. Predpokladajme, že v období rokov 1984 až 2006 bola pani Amália nepretržite dôchodkovo poistená. Obdobie dôchodkového poistenia v rokoch 1984 až 2006 je spolu 23 rokov.
Priemerný osobný bod
24,9845 (súčet osobných mzdových bodov z tabuľky) deleno 23 (rokov) = 1,0863 (výsledok sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor).
Priemerný osobný mzdový bod pani Amálie má hodnotu 1,0863.
K ods. 2
Hodnota priemerného osobného mzdového bodu môže byť maximálne číslo 3.
K ods. 3 až 6
V prechodnom období rokov 2004 až 2014 sa priemerný osobný mzdový bod vyšší ako 1,25 kráti a z hodnoty vyššej ako 1,25 sa započítava len určitá časť.
Konkrétne z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku:
2004 40 %,
2005 60 %,
2006 64 %,
2007 68 %,
2008 72 %,
2009 76 %,
2010 80 %,
2011 84 %,
2012 88 %,
2013 92 %,
2014 96 %.Naopak v prechodnom období rokov 2004 až 2014 sa navyšuje priemerný osobný mzdový bod nižší ako 1.
Konkrétne k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa § 63 ods.1 v roku:
2004 60 %,
2005 40 %,
2006 36 %,
2007 32 %,
2008 28 %,
2009 24 %,
2010 20 %,
2011 16 %,
2012 12 %,
2013 8 %,
2014 4 %.Príklad
Pán Bohumír splní podmienky nároku na starobný dôchodok 1.apríla 2007. Priemerný osobný mzdový bod, vypočítaný za roky 1984 až 2006, je pred úpravou podľa § 63 ods. 3 vo výške 2,0973.
Podľa § 63 ods. 3 z hodnoty vyššej ako 1,25 sa v roku 2007 započítava 68%.
Hodnota vyššia ako 1,25 je: 2,0973 – 1,25 = 0,8473
Započítava sa: 68% z 0,8473 = 0,5762
Výsledný priemerný osobný mzdový bod je: 1,25 + 0,5762 = 1,8262
Príklad
Pán Bohdan požiada o starobný dôchodok 1.júna 2007. Priemerný osobný mzdový bod, vypočítaný za roky 1984 až 2006, je pred úpravou podľa § 63 ods.4 vo výške 0,5374.
Podľa § 63 ods.4 sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v roku 2007 pripočítava 32% rozdielu čísla 1 a priemerného osobného mzdového bodu.
Hodnota rozdielu je: 1 – 0,5374 = 0,4626
Pripočítava sa: 32% z 0,4626 = 0,1481
Výsledný priemerný osobný mzdový bod je: 0,5374 + 0,1481 = 0,6855
K ods. 7
Rozhodujúce obdobie, teda obdobie, za ktoré sa vypočítava priemerný osobný mzdový bod ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, je v zásade dané ako obdobie od 1.1.1984 do 31.12. roka pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku.Viď vyššie uvedené príklady.
Treba si uvedomiť, že do rozhodujúceho obdobia pre stanovenie priemerného osobného mzdového bodu sa nezahŕňa rok, v ktorom poistenec splní podmienky nároku na starobný dôchodok.
Z toho vyplýva praktická rada: Keďže rok, v ktorom si poistenec splní podmienky nároku na starobný dôchodok, sa neberie do úvahy pri stanovení rozhodujúceho obdobia, je jedno, aký osobný vymeriavací základ dosiahne poistenec od začiatku tohto roka po deň vzniku nároku na starobný dôchodok.
Inými slovami – nemá význam snažiť sa čo najviac zarábať v roku, v ktorom poistenec splní podmienky nároku na starobný dôchodok - v tomto roku už je neskoro, výška zárobku v tomto roku už neovplyvní výšku dôchodku.
Dalej je dôležité, že pre poistenca, ktorý je rozhodnutý požiadať o dôchodok ku dňu dovŕšeniu dôchodkového veku, je nezmyslom snažiť sa dosiahnuť vyšší dôchodok formou dobrovoľného dôchodkového poistenia v roku dovŕšenia dôchodkového veku .
Príklad
Pani Cecília splní podmienky nároku na starobný dôchodok k 19. novembru 2008. Rok 2008, v ktorom žiada o dôchodok, sa pri stanovení rozhodujúceho obdobia neberie do úvahy. Rozhodujúce obdobie budú roky 1984 až 2007. Na stanovenie výšky dôchodku pani Cecílie teda bude mať vplyv jej zárobok v rokoch 1984 až 2007 ale nie zárobok dosiahnutý od 1.januára 2008 do 19.novembra 2008.
Príklad
Pán Celestín dosiahne dôchodkový vek 6. júna 2008. Pán Celestín je SZČO, jeho vymeriavací základ je v čase od 1. júla 2007 do 30. júna 2008 stanovený v zákonom danej minimálnej výške 7600 Sk (od októbra 2007 vo výške 8100 Sk). Pán Celestín si spočítal, že pri takomto vymeriavacom základe jeho dôchodok bude v nie zvlášť povzbudivej výške, preto sa rozhodne popri povinnom dôchodkovom poistení ako SZČO aj dobrovoľne dôchodkovo sa poistiť.
Pán Celestín sa od 1.júla 2007 dobrovoľne dôchodkovo poistí a stanoví si vymeriavací základ 40000 Sk.
Pán Celestín si ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku (6. júna 2008) požiada o starobný dôchodok. Až do tohto dňa platí povinné dôchodkové poistenie ako SZČO a súčasne platí dobrovoľné dôchodkové poistenie.
Rozhodujúce obdobie pre stanovenie priemerného osobného mzdového bodu sú roky 1984 až 2007.
Poistné, ktoré pán Celestín zaplatil v roku 2008, výšku jeho priemerného mzdového bodu neovplyvní.
„Dobrovoľné poistné“ teda pán Celestín v čase od 1.januára 2008 do 6. júna 2008 platil úplne zbytočne.
K ods. 8
Rozhodujúce obdobie sa predĺži aj do obdobia pred rokom 1984, ak za obdobie od roku 1984 nie je najmenej 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Takáto situácia môže nastať najmä vtedy, ak poistenec nebol od roku 1984 počas nejakého relatívne dlhšieho obdobia poistený.
Napríklad ak nebol ani zamestnancom ani nebol ani povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a nebol ani dobrovoľne dôchodkovo poistený.
Ďalšia možnosť sú prípady, kedy od roku 1984 sa u poistenca vyskytli obdobia tzv. náhradnej doby (napr. materská dovolenka), štúdium (počas ktorého sa študenta platil poistné štát) alebo obdobie civilnej vojenskej služby. Aj pri výskyte takýchto období sa rozhodujúce obdobie predlžuje za rok 1984.
Na druhej strane sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú obdobia náhradnej doby, štúdia a civilnej služby.
Príklad
Pán Cyril splní podmienky nároku na starobný dôchodok k 1. februáru 2008. Rozhodujúce obdobie by v zásade mali byť roky 1984 až 2007 (24 rokov).
Pán Cyril však ako živnostník v čase od 1.júla 2002 do 30. júna 2006 nebol povinne dôchodkovo poistený – jeho príjem bol pod hranicou, od ktorej vzniká povinnosť dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Z rozhodujúceho obdobia daného ako roky 1984 až 2007 takto „vypadnú“ tri roky – a to roky 2003 až 2005. V rokoch 2003 až 2005 totiž pán Cyril dôchodkovo poistený nebol. V roku 2002 bol dôchodkovo poistený do 30. júna 2002 – osobný mzdový bod za tento rok vieme zistiť, preto tento rok započítavame. V roku 2006 bol dôchodkovo poistený od 1. júla 2006 – osobný mzdový bod za tento rok takisto vieme zistiť a tento rok do rozhodujúceho obdobia započítavame.
Vzhľadom na to, že za roky 2003 až 2005 nevieme zistiť osobný mzdový bod, rozhodujúce obdobie sa "predĺži" a bude dané ako roky 1983 až 2007.
Priemerný osobný mzdový bod pána Cyrila sa teda vypočíta ako podiel súčtu osobných mzdových bodov za roky 1983 až 2007 a obdobia (počtu rokov) dôchodkového poistenia od 1.1.1983 do 31.12.2007.
K ods. 9 až 12
Ustanovenia § 63 ods. 9 až 12 riešia špecifické situácie, kedy rozhodujúce obdobie obsahuje len obdobia kedy po 1.1.2008 poistenec poberal invalidný dôchodok (§ 62 ods. 2), ďalej obdobia náhradnej doby, štúdia a civilnej služby alebo kedy je rozhodujúce obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok atď. Takéto prípady nastanú hlavne v prípade vzniku nároku na invalidný dôchodok.
ZSP_§63
[B]K § 63 Priemerný osobný mzdový bod
K ods.1
Priemerný osobný mzdový bod je druhý z troch základných činiteľov, ovplyvňujúcich výšku dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod sa počíta ako priemer osobných mzdových bodov poistenca v rozhodujúcom období (s výnimkami).
Príklad
Pani Amália splní podmienky nároku na starobný dôchodok (a súčasne oň požiada) 1.septembra 2007. Rozhodujúce obdobie pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu (viď § 63 ods.7) sú roky 1984 až 2006 - osobné mzdové body sa budú zisťovať za roky 1984 až 2006 (je splnená podmienka, aby rozhodujúce obdobie bolo najmenej 22 kalendárnych rokov). V nasledujúcej tabuľke sú uvedené osobné vymeriavacie základy, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body pani Amálie v rokoch 1984 až 2006.
| Rok | Všeob.VZ | Osobný VZ | OMB |
| 1984 | 33 480 | 38000 | 1,135 |
| 1985 | 34 116 | 39500 | 1,1579 |
| 1986 | 34 656 | 41000 | 1,2018 |
| 1987 | 35 292 | 42000 | 1,1901 |
| 1988 | 36 240 | 43000 | 1,1866 |
| 1989 | 37 704 | 44000 | 1,167 |
| 1990 | 39 336 | 48000 | 1,2203 |
| 1991 | 45 240 | 56000 | 1,2379 |
| 1992 | 54 516 | 70000 | 1,2841 |
| 1993 | 64 548 | 80000 | 1,2394 |
| 1994 | 75 528 | 90000 | 1,1917 |
| 1995 | 86 340 | 100000 | 1,1583 |
| 1996 | 97 848 | 105000 | 1,0731 |
| 1997 | 110 712 | 104000 | 0,9394 |
| 1998 | 120 036 | 108000 | 0,8998 |
| 1999 | 128 736 | 120000 | 0,9322 |
| 2000 | 137 160 | 125000 | 0,9114 |
| 2001 | 148 380 | 65000 | 0,4381 |
| 2002 | 162 132 | 77000 | 0,475 |
| 2003 | 172380 | 85000 | 0,4931 |
| 2004 | 189900 | 250000 | 1,3165 |
| 2005 | 207288 | 300000 | 1,4473 |
| 2006 | 207288 | 350000 | 1,6885 |
Pre rok 2006 berieme všeobecný vymeriavací základ z roku 2005, teda sumu 207288 Sk – viď § 11 ods.2 zákona.
Priemerný osobný mzdový bod je podiel súčtu osobných mzdových bodov za roky 1984 až 2006 a obdobia dôchodkového poistenia v rokoch 1984 až 2006. Predpokladajme, že v období rokov 1984 až 2006 bola pani Amália nepretržite dôchodkovo poistená. Obdobie dôchodkového poistenia v rokoch 1984 až 2006 je spolu 23 rokov.
Priemerný osobný bod
24,9845 (súčet osobných mzdových bodov z tabuľky) deleno 23 rokov =
1,0863 (výsledok sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor).
Priemerný osobný mzdový bod pani Amálie má hodnotu 1,0863.
K ods.2
Hodnota priemerného osobného mzdového bodu môže byť maximálne číslo 3.
K ods.3 až 6
V prechodnom období rokov 2004 až 2014 sa priemerný osobný mzdový bod vyšší ako 1,25 kráti a z hodnoty vyššej ako 1,25 sa započítava len určitá časť.
Konkrétne z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku:
2004 40 %,
2005 60 %,
2006 64 %,
2007 68 %,
2008 72 %,
2009 76 %,
2010 80 %,
2011 84 %,
2012 88 %,
2013 92 %,
2014 96 %.V prechodnom období rokov 2004 až 2014 sa navyšuje priemerný osobný mzdový bod nižší ako 1.
Konkrétne k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa § 63 ods.1 v roku:
2004 60 %,
2005 40 %,
2006 36 %,
2007 32 %,
2008 28 %,
2009 24 %,
2010 20 %,
2011 16 %,
2012 12 %,
2013 8 %,
2014 4 %.Príklad
Pán Bohumír splní podmienky nároku na starobný dôchodok 1.apríla 2007. Priemerný osobný mzdový bod, vypočítaný za roky 1984 až 2006, je pred úpravou podľa § 63 ods.3 vo výške 2,0973.
Podľa § 63 ods.3 z hodnoty vyššej ako 1,25 sa v roku 2007 započítava 68%.
Hodnota vyššia ako 1,25 je: 2,0973 – 1,25 = 0,8473
Započítava sa: 68% z 0,8473 = 0,5762
Výsledný priemerný osobný mzdový bod je: 1,25 + 0,5762 = 1,8262
Príklad
Pán Bohdan požiada o starobný dôchodok 1.júna 2007. Priemerný osobný mzdový bod, vypočítaný za roky 1984 až 2006, je pred úpravou podľa § 63 ods.4 vo výške 0,5374.
Podľa § 63 ods.4 sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v roku 2007 pripočítava 32% rozdielu čísla 1 a priemerného osobného mzdového bodu.
Hodnota rozdielu je: 1 – 0,5374 = 0,4626
Pripočítava sa: 32% z 0,4626 = 0,1481
Výsledný priemerný osobný mzdový bod je: 0,5374 + 0,1481 = 0,6855
K ods.7
Rozhodujúce obdobie, teda obdobie, za ktoré sa vypočítava priemerný osobný mzdový bod ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, je v zásade dané ako obdobie od 1.1.1984 do 31.12. roka pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku.Viď vyššie uvedené príklady.
Treba si uvedomiť, že do rozhodujúceho obdobia pre stanovenie priemerného osobného mzdového bodu sa nezahŕňa rok, v ktorom poistenec splní podmienky nároku na starobný dôchodok.
Z toho vyplýva praktická rada: Keďže rok, v ktorom si poistenec splní podmienky nároku na starobný dôchodok, sa neberie do úvahy pri stanovení rozhodujúceho obdobia, je jedno, aký osobný vymeriavací základ dosiahne poistenec od začiatku tohto roka po deň vzniku nároku na starobný dôchodok.
Inými slovami – nemá význam snažiť sa čo najviac zarábať v roku, v ktorom poistenec splní podmienky nároku na starobný dôchodok - v tomto roku už je neskoro, výška zárobku v tomto roku už neovplyvní výšku dôchodku.
Dalej je dôležité, že pre poistenca, ktorý je rozhodnutý požiadať o dôchodok ku dňu dovŕšeniu dôchodkového veku, je nezmyslom snažiť sa dosiahnuť vyšší dôchodok formou dobrovoľného dôchodkového poistenia v roku dovŕšenia dôchodkového veku .
Príklad
Pani Cecília splní podmienky nároku na starobný dôchodok k 19.novembru 2007. Rok 2007, v ktorom žiada o dôchodok, sa pri stanovení rozhodujúceho obdobia neberie do úvahy. Rozhodujúce obdobie budú roky 1984 až 2006. Na stanovenie výšky dôchodku pani Cecílie teda bude mať vplyv jej zárobok v rokoch 1984 až 2006 ale nie zárobok dosiahnutý od 1.januára 2007 do 19.novembra 2007.
Príklad
Pán Celestín dosiahne dôchodkový vek 6.júna 2007. Pán Celestín je SZČO, jeho vymeriavací základ je v čase od 1.júla 2006 do 30. júna 2007 stanovený v zákonom danej minimálnej výške 6900 Sk (od októbra 2006 vo výške 7600 Sk). Pán Celestín si spočítal, že pri takomto vymeriavacom základe jeho dôchodok bude v nie zvlášť povzbudivej výške, preto sa rozhodne popri povinnom dôchodkovom poistení ako SZČO aj dobrovoľne dôchodkovo sa poistiť.
Pán Celestín sa od 1.júla 2006 dobrovoľne dôchodkovo poistí a stanoví si vymeriavací základ 40000 Sk.
Pán Celestín si ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku (6. júna 2007) požiada o starobný dôchodok. Až do tohto dňa platí povinné dôchodkové poistenie ako SZČO a súčasne platí dobrovoľné dôchodkové poistenie.
Rozhodujúce obdobie pre stanovenie priemerného osobného mzdového bodu sú roky 1984 až 2006.
Poistné, ktoré pán Celestín zaplatil v roku 2007, výšku jeho priemerného mzdového bodu neovplyvní.
„Dobrovoľné poistné“ teda pán Celestín v čase od 1.januára 2007 do 6.júna 2007 platil úplne zbytočne.
K ods.8
Rozhodujúce obdobie sa môže predĺžiť aj do obdobia pred rokom 1984, ak za obdobie od roku 1984 nie je najmenej 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Takáto situácia môže nastať najmä vtedy, ak poistenec nebol od roku 1984 počas nejakého relatívne dlhšieho obdobia poistený.
Napríklad ak nebol ani zamestnancom ani nebol ani povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a nebol ani dobrovoľne dôchodkovo poistený.
Ďalšia možnosť sú prípady, kedy od roku 1984 sa u poistenca vyskytli obdobia tzv. náhradnej doby (napr. materská dovolenka), štúdium (počas ktorého sa študenta platil poistné štát) alebo obdobie civilnej vojenskej služby. Aj pri výskyte takýchto období sa rozhodujúce obdobie predlžuje za rok 1984.
Na druhej strane sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú obdobia náhradnej doby, štúdia a civilnej služby.
Príklad
Pán Cyril splní podmienky nároku na starobný dôchodok k 1.februáru 2007. Rozhodujúce obdobie by v zásade mali byť roky 1984 až 2006.
Pán Cyril však ako živnostník v čase od 1.júla 2003 do 30. júna 2005 nebol povinne dôchodkovo poistený – jeho príjem bol pod hranicou, od ktorej vzniká povinnosť dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Z rozhodujúceho obdobia daného ako roky 1984 až 2006 takto „vypadne“ jeden rok – a to rok 2004. V roku 2004 totiž pán Cyril dôchodkovo poistený nebol. V roku 2003 bol dôchodkovo poistený do 30.júna 2003 – osobný mzdový bod za tento rok vieme zistiť, preto tento rok započítavame. V roku 2005 bol dôchodkovo poistený od 1.júla 2005 – osobný mzdový bod za tento rok takisto vieme zistiť a tento rok do rozhodujúceho obdobia započítavame.
Vzhľadom na to, že za rok 2004 nevieme zistiť osobný mzdový bod, rozhodujúce obdobie sa "predĺži" a bude dané ako roky 1983 až 2006.
Priemerný osobný mzdový bod pána Cyrila sa teda vypočíta ako podiel súčtu osobných mzdových bodov za roky 1983 až 2006 a obdobia (počtu rokov) dôchodkového poistenia od 1.1.1983 do 31.12.2006.
K ods.9 až 12
Ustanovenia § 63 ods.9 až 12 riešia špecifické situácie, kedy rozhodujúce obdobie obsahuje len obdobia náhradnej doby, štúdia a civilnej služby alebo je kratšie ako jeden kalendárny rok atď. Takéto prípady nastanú hlavne v prípade vzniku nároku na invalidný dôchodok.
ZSP_§63