Jozef Mihál
01.01.07,22:18
K § 66 ods.6 Určenie sumy starobného dôchodku
Ustanovenie § 66 ods.6 upravuje spôsob výpočtu starobného dôchodku poistenca, ktorý je súčasne aj sporiteľom podľa zákona č.43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení.
Na prvý pohľad je určenie výšky starobného dôchodku poistenca – sporiteľa jednoduché – suma starobného dôchodku sa zníži o polovicu pomernej časti starobného dôchodku, pripadajúcej na obdobie starobného dôchodkového sporenia.
Že to nie je až také jednoduché a hlavne že to nie je spravodlivé riešenie, ukážeme na nasledujúcich príkladoch.
Príklad
1. Pán Igor dosiahne 31.decembra 2020 dôchodkový vek. Predpokladajme, že bude dôchodkovo poistený 40 rokov. Jeho priemerný osobný mzdový bod za tieto roky bol 1,2. Predpokladajme, že v roku 2020 bude aktuálna dôchodková hodnota 400 Sk. Suma starobného dôchodku, ak by sa nestal sporiteľom v II.pilieri, potom bude:
1,2 x 40 x 400 = 19200 Sk
2. Ak by pán Igor k 1.januáru 2006 vstúpil do systému starobného dôchodkového sporenia a spolu 15 rokov by bol sporiteľom (až do dovŕšenia dôchodkového veku 31.decembra 2020), suma jeho starobného dôchodku bude daná podľa § 66 odsek 6.
Suma starobného dôchodku - nekrátená - je 19200 Sk (viď bod 1.)
Pomerná suma starobného dôchodku za 15 rokov starobného dôchodkového sporenia:
1,2 x 15 (rokov starobného dôchodkového sporenia) x 400 Sk = 7200 Sk
Z toho polovica = 3600 Sk
Sumu starobného dôchodku znížime o polovicu pomernej sumy za 15 rokov sporenia:
19200 Sk - 3600 Sk = 15600 Sk.
Pozn.: Treba pripomenúť, že okrem starobného dôchodku by pán Igor dostával aj dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia.
Na príklade sme videli, ako vypočítame dôchodok zo sociálneho poistenia v prípade poistenca, ktorý bude súčasne sporiteľom na starobné dôchodkové sporenie. Suma, ktorú odpočítavame za obdobie dôchodkového sporenia, závisí od počtu rokov sporenia, od aktuálnej dôchodkovej hodnoty, a od priemerného osobného mzdového bodu ktorý poistenec dosiahol za celé rozhodujúce obdobie. Čím je vyšší je priemerný osobný mzdový bod, tým vyššiu sumu odpočítame a naopak.
Dôsledok
Ak poistenec v období od roku 1984 do času pred vstupom do systému starobného dôchodkového sporenia mal relatívne vyššie osobné mzdové body, ako osobné mzdové body za obdobie po vstupe do systému starobného dôchodkového sporenia, tak bude pri spôsobe výpočtu danom podľa § 66 odsek 6 poškodený.
Naopak, ak poistenec v období od roku 1984 do času pred vstupom do systému starobného dôchodkového sporenia mal relatívne nižšie osobné mzdové body, ako osobné mzdové body za obdobie po vstupe do systému starobného dôchodkového sporenia, tak bude pri spôsobe výpočtu danom podľa § 66 ods.6 zákona zvýhodnený.
Toto tvrdenie dokumentujeme na nasledujúcom príklade.
Príklad
1. Pán Igor mal v období rokov 1984 až 2005 pred vstupom do systému starobného dôchodkového sporenia osobný mzdový bod každý rok okolo 1,35. Spolu za 22 rokov nech je to v súčte 29,4.
Za roky 2006 až 2020 bude mať osobný mzdový bod každý rok v hodnote 1. Spolu za 15 rokov je to 15 krát 1 = 15.
(Teda pred vstupom do II.piliera zarábal nadpriemerne, po vstupe do II. piliera mal priemerný príjem).
Priemerný osobný mzdový bod = (29,4 + 15) deleno 37 = 1,2
V predošlom príklade sme vypočítali jeho dôchodok z dôchodkového poistenia vo výške 15600 Sk.
2. Pán Július dosahuje úplne rovnaké „parametre“, podstatné pre výpočet dôchodku z dôchodkového poistenia, ako pán Igor. Teda má rovnaký priemerný osobný mzdový bod (1,2),, rovnakú dobu dôchodkového poistenia (40 rokov), rovnaký počet rokov sporenia na starobné dôchodkové sporenie (15 rokov) a žiada o dôchodok v ten istý čas ako pán Igor.
Na rozdiel od pána Igora mal v období rokov 1984 až 2005, teda pred vstupom do systému starobného dôchodkového sporenia, osobný mzdový bod každý rok približne v hodnote 1. V súčte za týchto 22 rokov je to hodnota 22.
Za roky 2006 až 2020 bude mať osobný mzdový bod každý rok v hodnote približne 1,5. Spolu za 15 rokov to bude hodnota 22,4. Pripomeňme si, že pán Igor bude mať za tieto roky súčet osobných mzdových bodov rovný 15.
(Teda u neho je to opačne - pred vstupom do II.piliera mal priemerný príjem, po vstupe do II. piliera mal nadpriemerný príjem).
Priemerný osobný mzdový bod = (22 + 22,4) deleno 37 = 1,2
Pán Júlis má rovnaký priemerný osobný mzdový bod ako pán Igor.
Suma starobného dôchodku pána Júliusa bude nasledovná.
Najskôr určime celkovú sumu starobného dôchodku aká by bola bez krátenia za dobu starobného dôchodkového sporenia:
1,2 x 40 x 400 = 19200 Sk
Pomerná suma starobného dôchodku za 15 rokov starobného dôchodkového sporenia:
1,2 x 15 (rokov starobného dôchodkového sporenia) x 400 Sk = 7200 Sk
Z toho polovica = 3600 Sk
Základnú sumu starobného dôchodku znížime o polovicu pomernej sumy za 15 rokov sporenia:
19200 Sk - 3600 Sk = 15600 Sk.
3. Vyhodnotenie - porovnanie dôchodkov pána Igora a pána Júliusa.
Starobný dôchodok pána Júliusa bude rovnaký ako starobný dôchodok pána Igora - a to 15600 Sk. Je to logické, pretože mali rovnaký priemerný osobný mzdový bod, rovnaký počet rokov dôchodkového sporenia, rovnakú dĺžku obdobia, počas ktorého boli sporiteľmi.
Pán Július mal však v období, odkedy vstúpil do systému starobného dôchodkového sporenia, vyššie osobné mzdové body, ako pán Igor. Znamená to, že aj jeho príspevky na starobné dôchodkové sporenie budú vyššie, ako pána Igora a na jeho osobnom dôchodkovom účte, na ktorom si bude sporiť, bude viac prostriedkov – čo bude znamenať vyšší dôchodok pre pána Júliusa zo starobného dôchodkového sporenia (z II.piliera) v porovnaní s pánom Igorom.
Pán Igor bude mať v rokoch 2006 až 2020 osobné mzdové body vo výške okolo 1, teda jeho príjem bude na úrovni priemernej mesačnej mzdy. Z tohto príjmu odvedie na svoj osobný účet v II.pilieri menej ako pán Július.
Pán Július si totiž bude na svoj osobný dôchodkový účet odvádzať zo základu vo výške 1,5-násobku priemernej mesačnej mzdy, pri 1,5-násobne vyššom základe bude i výška jeho príspevkov 1,5-krát vyššia, ako výška príspevkov pána Igora.
Znamená to, že obaja budú síce dostávať starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne v rovnakej výške, ale pritom pán Július bude mať 1,5-násobne vyšší dôchodok zo systému starobného dôchodkového sporenia (z II.piliera).
ZSP_§66_ods.6
Ustanovenie § 66 ods.6 upravuje spôsob výpočtu starobného dôchodku poistenca, ktorý je súčasne aj sporiteľom podľa zákona č.43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení.
Na prvý pohľad je určenie výšky starobného dôchodku poistenca – sporiteľa jednoduché – suma starobného dôchodku sa zníži o polovicu pomernej časti starobného dôchodku, pripadajúcej na obdobie starobného dôchodkového sporenia.
Že to nie je až také jednoduché a hlavne že to nie je spravodlivé riešenie, ukážeme na nasledujúcich príkladoch.
Príklad
1. Pán Igor dosiahne 31.decembra 2020 dôchodkový vek. Predpokladajme, že bude dôchodkovo poistený 40 rokov. Jeho priemerný osobný mzdový bod za tieto roky bol 1,2. Predpokladajme, že v roku 2020 bude aktuálna dôchodková hodnota 400 Sk. Suma starobného dôchodku, ak by sa nestal sporiteľom v II.pilieri, potom bude:
1,2 x 40 x 400 = 19200 Sk
2. Ak by pán Igor k 1.januáru 2006 vstúpil do systému starobného dôchodkového sporenia a spolu 15 rokov by bol sporiteľom (až do dovŕšenia dôchodkového veku 31.decembra 2020), suma jeho starobného dôchodku bude daná podľa § 66 odsek 6.
Suma starobného dôchodku - nekrátená - je 19200 Sk (viď bod 1.)
Pomerná suma starobného dôchodku za 15 rokov starobného dôchodkového sporenia:
1,2 x 15 (rokov starobného dôchodkového sporenia) x 400 Sk = 7200 Sk
Z toho polovica = 3600 Sk
Sumu starobného dôchodku znížime o polovicu pomernej sumy za 15 rokov sporenia:
19200 Sk - 3600 Sk = 15600 Sk.
Pozn.: Treba pripomenúť, že okrem starobného dôchodku by pán Igor dostával aj dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia.
Na príklade sme videli, ako vypočítame dôchodok zo sociálneho poistenia v prípade poistenca, ktorý bude súčasne sporiteľom na starobné dôchodkové sporenie. Suma, ktorú odpočítavame za obdobie dôchodkového sporenia, závisí od počtu rokov sporenia, od aktuálnej dôchodkovej hodnoty, a od priemerného osobného mzdového bodu ktorý poistenec dosiahol za celé rozhodujúce obdobie. Čím je vyšší je priemerný osobný mzdový bod, tým vyššiu sumu odpočítame a naopak.
Dôsledok
Ak poistenec v období od roku 1984 do času pred vstupom do systému starobného dôchodkového sporenia mal relatívne vyššie osobné mzdové body, ako osobné mzdové body za obdobie po vstupe do systému starobného dôchodkového sporenia, tak bude pri spôsobe výpočtu danom podľa § 66 odsek 6 poškodený.
Naopak, ak poistenec v období od roku 1984 do času pred vstupom do systému starobného dôchodkového sporenia mal relatívne nižšie osobné mzdové body, ako osobné mzdové body za obdobie po vstupe do systému starobného dôchodkového sporenia, tak bude pri spôsobe výpočtu danom podľa § 66 ods.6 zákona zvýhodnený.
Toto tvrdenie dokumentujeme na nasledujúcom príklade.
Príklad
1. Pán Igor mal v období rokov 1984 až 2005 pred vstupom do systému starobného dôchodkového sporenia osobný mzdový bod každý rok okolo 1,35. Spolu za 22 rokov nech je to v súčte 29,4.
Za roky 2006 až 2020 bude mať osobný mzdový bod každý rok v hodnote 1. Spolu za 15 rokov je to 15 krát 1 = 15.
(Teda pred vstupom do II.piliera zarábal nadpriemerne, po vstupe do II. piliera mal priemerný príjem).
Priemerný osobný mzdový bod = (29,4 + 15) deleno 37 = 1,2
V predošlom príklade sme vypočítali jeho dôchodok z dôchodkového poistenia vo výške 15600 Sk.
2. Pán Július dosahuje úplne rovnaké „parametre“, podstatné pre výpočet dôchodku z dôchodkového poistenia, ako pán Igor. Teda má rovnaký priemerný osobný mzdový bod (1,2),, rovnakú dobu dôchodkového poistenia (40 rokov), rovnaký počet rokov sporenia na starobné dôchodkové sporenie (15 rokov) a žiada o dôchodok v ten istý čas ako pán Igor.
Na rozdiel od pána Igora mal v období rokov 1984 až 2005, teda pred vstupom do systému starobného dôchodkového sporenia, osobný mzdový bod každý rok približne v hodnote 1. V súčte za týchto 22 rokov je to hodnota 22.
Za roky 2006 až 2020 bude mať osobný mzdový bod každý rok v hodnote približne 1,5. Spolu za 15 rokov to bude hodnota 22,4. Pripomeňme si, že pán Igor bude mať za tieto roky súčet osobných mzdových bodov rovný 15.
(Teda u neho je to opačne - pred vstupom do II.piliera mal priemerný príjem, po vstupe do II. piliera mal nadpriemerný príjem).
Priemerný osobný mzdový bod = (22 + 22,4) deleno 37 = 1,2
Pán Júlis má rovnaký priemerný osobný mzdový bod ako pán Igor.
Suma starobného dôchodku pána Júliusa bude nasledovná.
Najskôr určime celkovú sumu starobného dôchodku aká by bola bez krátenia za dobu starobného dôchodkového sporenia:
1,2 x 40 x 400 = 19200 Sk
Pomerná suma starobného dôchodku za 15 rokov starobného dôchodkového sporenia:
1,2 x 15 (rokov starobného dôchodkového sporenia) x 400 Sk = 7200 Sk
Z toho polovica = 3600 Sk
Základnú sumu starobného dôchodku znížime o polovicu pomernej sumy za 15 rokov sporenia:
19200 Sk - 3600 Sk = 15600 Sk.
3. Vyhodnotenie - porovnanie dôchodkov pána Igora a pána Júliusa.
Starobný dôchodok pána Júliusa bude rovnaký ako starobný dôchodok pána Igora - a to 15600 Sk. Je to logické, pretože mali rovnaký priemerný osobný mzdový bod, rovnaký počet rokov dôchodkového sporenia, rovnakú dĺžku obdobia, počas ktorého boli sporiteľmi.
Pán Július mal však v období, odkedy vstúpil do systému starobného dôchodkového sporenia, vyššie osobné mzdové body, ako pán Igor. Znamená to, že aj jeho príspevky na starobné dôchodkové sporenie budú vyššie, ako pána Igora a na jeho osobnom dôchodkovom účte, na ktorom si bude sporiť, bude viac prostriedkov – čo bude znamenať vyšší dôchodok pre pána Júliusa zo starobného dôchodkového sporenia (z II.piliera) v porovnaní s pánom Igorom.
Pán Igor bude mať v rokoch 2006 až 2020 osobné mzdové body vo výške okolo 1, teda jeho príjem bude na úrovni priemernej mesačnej mzdy. Z tohto príjmu odvedie na svoj osobný účet v II.pilieri menej ako pán Július.
Pán Július si totiž bude na svoj osobný dôchodkový účet odvádzať zo základu vo výške 1,5-násobku priemernej mesačnej mzdy, pri 1,5-násobne vyššom základe bude i výška jeho príspevkov 1,5-krát vyššia, ako výška príspevkov pána Igora.
Znamená to, že obaja budú síce dostávať starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne v rovnakej výške, ale pritom pán Július bude mať 1,5-násobne vyšší dôchodok zo systému starobného dôchodkového sporenia (z II.piliera).
ZSP_§66_ods.6