Už si horšia jak filmári z Holyvúdu - nechávaš si hrozienka do druhého dielu v šuflíku. Dúfam že Panelákstory II vyjde ešte do Vianoc - doma nemám Internet!!! To kvôli tebe do práce by som musela! Zľutovanie.

Pri tebe by jeden ľutoval že v bytovke nebýva - o aké zážitky so susedmi prichádza!
Tiež som vyrástla v panelákoch, a teraz som si spomenula, ako nás raz celý vchod budil...
Spíšem, pošlem. Dúfam že aj ty stihneš pomedzi pečením vanikových rožkov svoj druhý diel čo najskôr stvoriť.

Ja mám niečo z oslavy.Pred pár rokmi som oslavoval narodeniny v jednej reštaurácii.
Všetko prebiehalo v poriadku, až do chvíle kym som nezavolal na čašníka, že chcem zaplatiť.Ten chudák nič netušiac ku mne prišiel a spýtal sa ma čo si prajem.Ja som mu chcel povedať, že zaplatím, ale ako som otvoril ústa, tak sa mi tak hlasne čklo že celá reštaurácia sa v tom momente pozerala na mňa.A je by som sa najradšej od hanby nevidel.Červený od hanby :mad: som začal blabotať ako nemluvňa, ktoré vypilo flašu domáceho:p .Na šťastie to čašník asi pochopil a iba nad tým mávol rukou, ale ja som sa mesiac hanbil do tej reštaurácie vojsť.

Človek mieni, telo meníhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gif Či ako je to v tej pesničke "...moje telo si so mnou robí, čo chce...http://www.porada.sk/images/icons/icon7.gif. Ale čo, veď aj horšie "zvuky" si mohol vydať, prípadne aj aromatizované....

Pridám tiež jeden panelákstory z minulých čias. Keď sme mali deti malé, pri bytových dverách sme mávali kočík a sánky. Vo vchode býval aj predseda strany fyrmy, v ktorej muž pracoval/veľmi vážený a dôležitý pán/. Raz v noci sa k nám niekto dobýval dosť neobvyklým spôsobom. Najprv skúšal kľúčikom, potom topánkami, päsťami. Keď muž otvoril vpratal sa nám do bytu a cez mužove plece mi nadával do k...., koho to mám doma, keď on je na dôležitej straníckej schôdzi. Stranícka schôdza mala bohaté občerstvenie, lebo si ani nevšimol, že ja sa na jeho ženu nepodobám. Ako tak sme sa ho zbavili, ale ráno sme našli jeho nohavice na puky zložené, topánky pekne v pozore a sako prevesené cez náš kočík, a ujko predseda span na sankách.

Žeby stranícka disciplínahttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gif?

Počúvaj Oli (ak sem náhodou cez sviatky zablúdiš), kde je Panelákstory II? Tajne som dúfala, že mi spestríš otravný pobyt na pracovisku a ty takto! Nigde nyšt! Jedinou ospravedlnenkou pre teba bude, ak sa nám sem odpočinutučká vrátiš aspoň s 3 novými príbehmi!

Ola, HUMOROLA super téma. Tiež som zvedavá na PanelákstoryII. Paneláky, činžiaky a bytovky, no to je baňa na zážitky. Tak dlho tu bývam, že od radosti neviem čím začať. Snáď bakónové story, lebo s balkónom je spojených veľa mojich úsmevných spomienok. Náš činžiak je priamo na križovatke a okrem toho máme balkón takmer nad chodníkom. Nejeden krát sa mi stalo, že som pri polievaní kvetov popolievala aj okoloidúcich pešistov, čo je ale nič v porovnaní s tým, že moj synček asi tak pred 2-mi rokmi, keď sme sa odnaúčali od plienok behal doma polonaho a ja za ním s nočníkom ....... Nakoľko máme obývačku na južnej strane, máme v byte v letnom období dosť horúco a tak dosť intenzívne aj vetráme. Na pol minútky som odišla z obývačky a keď som sa vrátila do izby malého nikde. Viete si ma predstaviť, smrť v očiach, strach až hrôza. Vybehnem na balkón a malý si s úsmevom ciká z balkóna ...... rovno na susedu. Sú to sekundy nepoznornosti ............ a potom roky hanby http://www.porada.sk/images/icons/icon10.gif. A nadôvažok sa drobec potom nepýtal cikať na nočník, ale na balkón. Asi mal pritom lepší zážitok.

... a sa mu divíš? Nočník na neho taký ksicht ako zrejme suseda, určite nerobilhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gif. So susedou to určite bolo zábavnejšie!

... a sa mu divíš? Nočník na neho taký ksicht ako zrejme suseda, určite nerobilhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gif. So susedou to určite bolo zábavnejšie!
Poviem pravdu, keď pozerám na ten jej ksicht nadobúdam pocit, že môj drobec nebol posledný (možno ani prvý), kto ju ociki .... hihi

Pekné odôvodnenie, prečo hyper markety z ďaleka obchádzať :
- po ich návšteve strácame zmysel pre orientáciu a tuším nám aj ničia topánky!
http://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gif

Ola skladám poklonu, myslím, že máš dar slova (dar reči je mi ťažko posúdiť, to sa dá len osobne, ale z toho čo som čítala usudzujem, že spoločnosť sa pri tebe asi dobre zabáva) a pri čítaní tvojich príbehov som sa pobavila ako pri čítaní poviedok od Šimka a Grossmanna. Skús tieto príbehy hodiť ako návnadu nejakému vydavateľovi. Ani Halina Pawlovská by sa za takéto príbehy nemusela hanbiť. A k tejto poklone pripájam ďalšiu, že texty sú bez preklepov.

Tak to je vysvetlenie prečo je pravopis taký perfektný. A s tým tichým stvorením. Môj manžel je dosť dobrý odhadca ľudí. Hovorila som mu o tvojich príbehoch, že musíš mať dar reči, keď vieš takto písať. Hneď ma uzemnil, že v priamom konakte nemusí byť človek taký ako to vyzerá keď píše na papier. Podľa toho čo si napísala, zase mal pravdu.

Ako môžeš takto uvažovať!!! ??? až na ten príspevok č. 21 to je super!! ani nevieš...ako sa tu pobavím...a myslím si, že rozhodne nie som sama

Súhlasím s Hlinkovx. Každý deň čakám, čo nového na Humorole. Ako malému dieťaťu mi žasvietia očká, keď mi príde správa, že ola má nový príspevok v tejto rubrike. Práve som dočítala tvoj dnešný príspevok a spálila som 3 palacinky.
A môj drobec ma chytá za ústa, pobehuje a vykrikuje, mamina, nemušíš ša šmiat :O) - no a potom sa už hehocem aj na hlas.
Teším sa na ďaľšie a ďaľšie ..... Ďakujem za zlepšenie nálady

Výborne Ola. Ja by som urobila to isté. Som inak veľmi kľudný človek, ale niektoré veci ma vedia riadne vytočiť.

Ola, kde si včera bola? Po školení sme chceli s tebou kryštalizovať a ty ako pozerám si vymazávala vlastné príspevky z Humoroly ??!! Alebo si ich niekde presunula?

NO..OLI...to by aj mňa zaujímalo...kde zmizli tie tvoje super príspevky????????????? toto nám nerob...som z toho smutná...a aj plakať budem....
ani si sa tu neukázala..a ani príspevky nepridala..a navyše si to zmazala!!??????
čo sa robí???

Jeden autobusový zo včera: Ako mnohí z Vás už vedia, včera som bola účastná školenia s pánom Mihálom. Školenie sme si užili, po školení prevrátili do seba bechera (podaktorí nealko peeeevo) a potom som behom, bežkom, behotom zdolávala cestné prekážky z Petržalky na Bajkalskú, aby som stihla Bus. Samozrejme, ako býva v poslednom období zvykom, autobus bol už viac ako preplnený a tak som si vydobila jedno z miest "na stojáka" (určite to poznáte - stojíte na jednej nohe a aj tá vlastne nie je Vaša). Takže plná dojmov, vedomostí, zážitkov a 1 bechera som zaujala polohu visiaceho trupíka s vedomím, že nejako to tie 2 hodiny do rodiska vydržím (vďaka tréningom v rannej mladosti). Asi po 20 minútach cesty v tme, hmle a puchu (to nebudem ani opisovať, lebo nadobudnete pocit, že Vám smrdí klávesnica:eek: ) sa začal becher intenzívne premiestňovať do nižších polôh ...........................................keď už som stískala všetky končatiny, aby som sa nepociky :o (dúfam, že ten výraz je v rámci etikety porady) autobus prudko zabrzdil a ja som zrazu ležala na troch spolucestujúcich - dovtedy stojacich po mojej ľavici - a tí vpravo zase ležali na mne. Možno to niektorí z Vás poznajú z vlastných skúseností, v jednej sekunde prešlapujete z nohy na nohu a v tej druhej ležíte a ďalší ležia na Vás. V takomto momente prežívame každý čosi iné. Mňa v tom momente premkol pocit, že mi niečo tečie po nohách ........... :confused: asi som sa po....
V tom strese, hanbe a panike, v snahe postaviť sa na vlastné 4 alebo 2 som zacítila, ako mi tečie do topánok. V duchu si vravím, nič to, veď sa ti to iste nestalo prvý krát v živote, veď ti mama vravela, že si sa začala pýtať na nočník až v 12 mesiacoch:o. S hrozným pocitom na duši som sa opatrne poobzerala po okolostojacich (alebo okolopadajúcich) a zistila som, že pani, ktorá padala na mňa ma celú pooblievala s minerálkou, ktorú pila práve včase, keď vodič dupol na brzdu.
Hm. Smola. Možno som predsa len mala ísť na ten neskorší bus.:p

:D až mi odľahlo, keď som prišla k: "...ma celú pooblievala s minerálkou..."

aj smola, aj šťastie ;)
ale hlavne super na úsmev :)

:D až mi odľahlo, keď som prišla k: "...ma celú pooblievala s minerálkou..."

aj smola, aj šťastie ;)
ale hlavne super na úsmev :)
som rada, že som Ťa pobavila, ver, mne včera v prvom momente veľmi do hihi nebolo. Ale keď som zistila reál, prvé ma napadlo, že to musím napísať do Humoroly.

A Ola ma sklamala, že to zmazala. Dúfam, že to len niekde presunula ....

To: Bubika
Pri čítaní Tvojej príhody som sa smiala tak nahlas, že muž sa ma s udiveným výrazom na tvári opýtal, že čo je také smiešne na tej kriminálke, ktorá nám tu beží v TV, nehovoriac o tom, že som skoro spadla z takej malej stoličôčky, čo na nej sedím a cez slzavé údolie v mojich očiach som to ledva dočítala do konca a zistila, že vlastne si to vydržala :-)

To: Bubika
Pri čítaní Tvojej príhody som sa smiala tak nahlas, že muž sa ma s udiveným výrazom na tvári opýtal, že čo je také smiešne na tej kriminálke, ktorá nám tu beží v TV, nehovoriac o tom, že som skoro spadla z takej malej stoličôčky, čo na nej sedím a cez slzavé údolie v mojich očiach som to ledva dočítala do konca a zistila, že vlastne si to vydržala :-)
Ďakujem, to ma teší.

A len tak mimochodom ... všetko naj k dnešným narodeninám.
PS: Vekom Ťa tesne dobieham:rolleyes: .

Babenko všetko naj, pýtaj si k narodkám väčšiu stoličku, žeby si z nej nepadala až budeš čítať tuto tie veselosti.

Bubika, no predstav si, že by tá pani pila miesto minerálky napríklad kefír, alebo paradajkovú šťavu :p

Babenko všetko naj, pýtaj si k narodkám väčšiu stoličku, žeby si z nej nepadala až budeš čítať tuto tie veselosti.

Bubika, no predstav si, že by tá pani pila miesto minerálky napríklad kefír, alebo paradajkovú šťavu :pNajviac sa mi pozdáva ten kefír -asi by som za tú ďaľšiu hodinu cesty pekne zosmrádla:confused:

Babenky ďakujeeeeem....
Stoličôčka je môjho syna :-) a sedela som na nej pri PC môjho muža, keďže on okupoval môj comp:-) a keby som sedela na normálnej stoličke, prišla by som o chrbátik a táto mini stolička je na moju chrbticu pri jeho PC oooooveľa pohodlnejšia :-)

Ola, pekný príbeh. Ako vidím, je z teba zase "junior" - tuším Ťa ten titul "senior member" ťažil

Bubika...ty si ju teda odhalila...
Oli..ty nám chceš byť večne mladá.?? .nechceš aby ti niekto dával dodatok SENIOR..aj keď len na porade?? no toto...?? :D :D

Bubika: Že pekný príbeh! Prepánakráľa, čo je na tom pekné? Trapas ako hrom uderený do starej šopy.
Ale teraz sa už na tom smejem :)

Dobre tak Vám prezradím tajomstvo môjho mladého veku na Porade. To je moja najnovšia zábava: písať, mazať, písať, mazať. Celkom ma to baví :)
a nechceš aj všetky moje príspevky mazať??? Ja ťa zamestnám..a hlavne na šuťáku!! bo už tu toho mám moc..a nezodpovedá to pravde!!!

oli s tebou musí byť veselo :p . To hovoríš, aby sme si tie tvoje príspevky sťahovali do dákeho súkromného archívu, ak si ich chceme uchovaťhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gif? Už si ako pán Mihál s jeho HH

oli s tebou musí byť veselo :p . To hovoríš, aby sme si tie tvoje príspevky sťahovali do dákeho súkromného archívu, ak si ich chceme uchovaťhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gif? Už si ako pán Mihál s jeho HHno..mám dojem že si tie skvosty..budeme musieť vždy stiahnuť.pre istotu!!!

Dobre tak Vám prezradím tajomstvo môjho mladého veku na Porade. To je moja najnovšia zábava: písať, mazať, písať, mazať. Celkom ma to baví :)
no a máme po reálnych štatistikách. Zostávaš na 13 tich príspevkoch?

:D :D :D Oli, nemáte tam niekde v tom vašom paneláku niekde nejakú lacnú garsónečku voľnú na prenájom? Vždy keď budem mať "blbú náladu" (napr. teraz až do 1 apríla, kým sa neprehryziem cez všetky tie výkazy príkazy zákazy a iné nákazy či daňové radosti) by som si tam zašla a túžobne čakala za dverami na takéto krásne zážitky! Mňa doma len síce natešený a milovaný hafan víta, a techno- a podobné monštrá sa nám oblúkom vyhýbajú, naše "šteniatko" si svojim zjavom zjednáva náležitý rešpekt. Rôzni agenti, spasitelia sveta, obchodníci a pod., detto, tí čo musia (odpisovači rôznych hodín) len s nevôľou vchádzajú na náš pozemok, aj to len po ubezpečení, že som za psíkom zamkla dvere a von sa nedostane :p , takže uznáš, že som o podobné zážitky značne ochudobnená :D. Ešte že občas napíšeš. Teraz máš ospravedlnenku, ale dúfam že po priznaniach pridáš na intenzite prispievania :D. Preventívne si tvoju najnovšiu story uchovám inde, keď tak rada gumuješ! Neboj, nikam nepostúpim, schovám, nedám, moje a len moje bude :D :D :D

NO..vidím..že nie som sama, kto si odkladá tieto skvosty...bo fakt nemajú chybu...!!..tiež nepostúpim..ale keď je nálada na bode mrazu..tak sa to veru zíde..

Oli, kde Ty na to chodíš? :D :D :D Super ... :D

Vidíš, teraz som si spomenula na jednu krásnu príhodu s nepozvanou návštevníčkou:

Do nami obývanej ruiny sa z ulice vchádza do dvora dolu schodmi. Raz som začula, ako buchla vchodová bránka, i psíča naše obrovské spozornelo, nuž som vykukla von dvermi. Vidím, dievčinka to, pomerov neznalá, cupitá si veselo dolu schodíkmi. Peknunká, mladunká, na tváričke tvrdým tréningom nacvičený optimistický vysmiaty úsmev človeka, ktorý vás prišiel prinajmenšom spasiť. V snahe predísť obranárskym pudom nášho "šteniatka" (pre neznalých - cca 80 cm v kohútiku a asi 50-60 kg živej váhy), vyšla som pred dom. Slečinka spustila naverklíkovaný monológ o tom, že aké mám obrovské šťastie, lebo predáva super kupóny za super cenu na super služby .... určite to poznáte - kto sa dá oblbnúť, zaplatí balík kupónov na "výhody", ktoré v živote nevyužije. Celé jej "predstavenie" som mala možnosť zhliadnuť (len v mužskom vydaní) deň pred tým, keď sa jej kolegom podarilo prekĺznuť cez vrátnika vo firme, a ja som mala čo robiť, kým som sa ich zbavila.
Chcela som prerušiť jej výstup, no náš pes ma predbehol. Slečna sa práve blížila k pasáži, kde vám s nesmiernou ľútosťou oznamujú, že vám môžu predať "len" tri sady kupónov - čiže sa začína aj adekvátne k tomu akože mračiť, lenže tentokrát bola zmena jej mimiky nefalšovaná. Psík si totiž otvoril dvere, lebo čo ja mám čo s niekým vykecávať bez jeho účasti!, a rútil sa "omrknúť" prišelca. Na našich schodoch zrazu stála živá ilustrácia výrazu "Lótova žena". Pravá noha vykročená zmrzla kus nad schodíkom, na ľavej hrdinsky držala balans, hornými končatinami zbytočne nemávala aby nedráždila obludu, len oči vypadnuté z jamôk svedčili o jej duševnom rozpoložení. Vcelku rozumná reakcia. Začalo ma to baviť. Tónom, o ktorom viem, že nemá šancu u nášho psa zabrať, som sa ho snažila akože odvolať :p. Keďže ma na môj "veľký hnev" naše teliatko neposlúchlo, začala som ju ukľudňovať, že nech sa nebojí, že to je len šteniatko. Myslela som, že oči sa dajú vypúliť len do istej miery. Mýlila som sa. Dievčina, medzičasom zmeniaca sviežu farbu na "křídovou bělobu", úporne lapala po vzduchu a opatrne sa obzerala po dákej únikovej ceste. Zjavne bola v šoku, lebo pokračovala v naučenom monológu, i keď v o kus vyššej tónine. Nakoľko na začiatku za sebou spôsobne zavrela bráničku, čím si nevedomky zahatala cestu do bezpečia, bolo priam vidieť, ako sa v duchu lúči so svojimi blízkymi i svojim tak krátkym životom. Keďže som nechcela vyzerať ako sadista nezabrániaci beštii baskervillskej v roztrhaní ďalšej nevinnej obete, psíka som zadržala za obojok. Samozrejme protestoval a mohutným brechotom vyjadroval svoje rozčúlenie nad tým, že mu nedovolím zvítať sa s novou možnou parťáčkou (kosť to bola dobrá, to sa mu musí nechať, vkus má), čím dievčine definitívne vzal vietor z plachát. Vidiac, že bezprostredné nebezpečenstvo pominulo, rýchlosťou svetla prekonala tých pár schodov a v bezpečí za bránkou sa snažila lapiť dych. Ja som sa slušne poďakovala, že o podobné kupóniky nemám záujem, ale že keby mala niečo užitočnejšie, nech sa kľudne zastaví: Hovorí sa že škodoradosť je najlepšia radosť - viete si predstaviť tu moju, po zhliadnutí tej jej grimasy, ktorá nasledovala po mojej "milej" ponuke?! No ale uznajte, kto sa bojí šteniatok :D, nech nerobí podomového obchodníka, a hlavne nech nelezie do cudzích, neznámych dvorov! Čo keby sme napríklad chovali nejakú agresívnu anakondu....

:o. S hrozným pocitom na duši som sa opatrne poobzerala po okolostojacich (alebo okolopadajúcich) a zistila som, že pani, ktorá padala na mňa ma celú pooblievala s minerálkou, ktorú pila práve včase, keď vodič dupol na brzdu.
Hm. Smola. Možno som predsa len mala ísť na ten neskorší bus.:p[/QUOTE]
.... :D si vážna Olina konkurentka. Krásny príbeh na živo. :D

Nestíham tu ani reagovať, ako ste sa rozpísali. Tú dievčinu si viem živo predstaviť. :D
Dievčatá máte "TALENT", zabaľte účtovníctvo a začnite písať! :D

Ako Ola hovorí, píšte píšte píšte - potom spoločne vydáme hrubiznú publikáciu pod názvom HUMOROLA alebo Veselé účtovníctvo a budeme žiť nadosmrti z tantiém a budeme si prenajímať účtovníčky, ktoré nám o nich budú účtovať až sa im z frizúr bude pariť, a..... Niekto by ma asi mal uštipnúť, že? :D

A nechcete to vydať radšej v elektronickej verzií?? To viete tá dnešná mládež :D :D už väčšinou ani knižku do ruky nechytí.. :D :D

Najprv píšte aj ostatní - život je najlepší scenárista :D - zatiaľ by sme možno akurát na dvojdecový džús domácej výroby z akciového výpredaja zarobili :p

To Zuzka: ó ja teším, to je inšpirácia. Tuším budem písat po nocááááách, bo ináč nemám čas

Inšpirácie máte naozaj veľa, tak čo keby sa dali dohromady ako napr.: Pawlovská-Hercíková-Viewegh a napísali Tri v háji? :D :D :D
Isto by to bolo nmenej zaujímavé, vtipné a vydarené dielko, čo by išlo na dračku. Tak hor sa do toho. Kúpim medzi prvými. :)

[QUOTE=Zuzka]Inšpirácie máte naozaj veľa, tak čo keby sa dali dohromady ako napr.: Pawlovská-Hercíková-Viewegh a napísali Tri v háji? :D :D :D
Isto by to bolo nmenej zaujímavé, vtipné a vydarené dielko, čo by išlo na dračku. Tak hor sa do toho. Kúpim medzi prvými.
Zuzka čítala si tú knihu? Ja som si ju kúpila v decembri v Prahe a ešte som sa k nej nedostala.

accad, čítala a celkom sa mi páčila, prečítala som ju cez vianočné sviatky. Vôbec som nevedela zistiť, ktorú postavu kto písal. Na konci to je uvedené, ale nepozerala som sa tam, až keď som ju dočítala. Je to trochu strelené, ale mne sa to páčilo. Ja mám rada Halinu :), Viewegha si chcem nejakého kúpiť, ale vždy na to zabudnem. Keď skončí cirkus v marci, tak si niečo pôjdem od neho vyhliadnuť alebo aj od Hercíkovej. Dúfam, že nejaké budú na pulte. :)

accad, čítala a celkom sa mi páčila, prečítala som ju cez vianočné sviatky. Vôbec som nevedela zistiť, ktorú postavu kto písal. Na konci to je uvedené, ale nepozerala som sa tam, až keď som ju dočítala. Je to trochu strelené, ale mne sa to páčilo. Ja mám rada Halinu :), Viewegha si chcem nejakého kúpiť, ale vždy na to zabudnem. Keď skončí cirkus v marci, tak si niečo pôjdem od neho vyhliadnuť alebo aj od Hercíkovej. Dúfam, že nejaké budú na pulte. :)Od Viewegha som naposledy čítala Vybíjanú. Hercíkovú vôbec nepoznám.

A páčila sa Ti? Ja tiež nepoznám Hercíkovú, len viem o koho ide.

A páčila sa Ti? Ja tiež nepoznám Hercíkovú, len viem o koho ide.Dala sa čítať. Je to skôr oddychové čítanie. Predtým som prečítala knihu od Marka Haddona -Čudná príhoda so psom uprostred noci a tak som potrebovala odľahčiť.

hercíková je ok, dá s čítať...:)

Poteším Vás, spomenula som si na jednu príhodu z čias, keď som bola športovne aktívna ( behala som po ihrišču hlava nehlava a hladala som loptu) a hrávala som basket (pre neznalých košárka alebo tak niečo).
Ale zároveň Vás v tejto chvíli nepoteším, pretože teraz nemám čas to písať, tak sa na to vrhnem až v poobedňajších hodinách (vidím to až na tie večerné).............. hmmm, neva?

Bubika, tak to teda vôbec "neva"! Čo myslíš, kedy píšem ja? A prečo mám ráno také tmavé kruhy pod očami? Há?Mne je to jasné. Január - neustále stresujem a strácam prehľad aj o tom, kde sa práve nachádzam. Včera som sa večer fajn uvoľnila padajúc do kolien, keď mi môj drobec na moju otázku - čo mu je odpovedal : "nic, len mam stikutku, prudím a som unavený":D

Poteším Vás, spomenula som si na jednu príhodu z čias, keď som bola športovne aktívna ( behala som po ihrišču hlava nehlava a hladala som loptu) a hrávala som basket (pre neznalých košárka alebo tak niečo).
Ale zároveň Vás v tejto chvíli nepoteším, pretože teraz nemám čas to písať, tak sa na to vrhnem až v poobedňajších hodinách (vidím to až na tie večerné).............. hmmm, neva?
...kedysi som za tou loptou taktiež behávala hlava nehlava :)
... teším sa na tú príhodu ...:D

... no, a kedy bude druhá časť? .... už sa neviem dočkať, aký koniec to bude mať. :)

A predsa, jedna krátka príhoda vďaka inšpirácii - bulharskej talety - (musím podotknúť, že ich majú aj v Rusku, Litve, Lotyšsku, Rumunsku a nepamätám, kde ešte ........... tuším aj Taliani). Vybrali sme sa minulé leto s drobcom (a mojimi rodičmi) na dovolenku do Grécka. Nebudem opisovať tú fantastickú cestu busom kdesi do nekonečna, spomeniem len niekoľko zastávok na cik-pauzu (sa mi vidí, že moje báchorky sa točia len okolo cikanice - nech mi to milí poraďáci prepáčia). Jedna taká zastávka sa konala tesne za bulharskými hranicami.... Pekná reštika, vôňa národných i nadnárodných jedál .... personál najskôr príjemný samozrejme len do chvíle, kým sme prejavili záujem o onú miestnosť) ..... Všetci dovolenkári (bus bol samozrejme poschoďák) sme sa nahrnuli do onej miestnôstky, v ktorej hrala príjemná "uvoľnovacia" muzička a čakali sme, kým sa ono OO uvoľní. V rytme domácich melódií spokojne čakáme 5 minút, 10, 15 .... a stále nik nevychádza. V nekonečnom rade začalo šumieť, pretože prestávka mala trvať 20 minút a bolo nám jasné, že už to všetci včas asi nestihneme. Takže som sa podujala na predmetné dvere vyklopkávať, nervózne stláčať kľučku, vyzývať neznámeho najskôr v rodnej reči,potom po rusky, nemecko - anglicky s prídavkom posunkovej reči, aby túto miestnosť opustil a pustil aj nás slováčikov k činu. Keď som sa už cítila podobne ako predčasom v autobuse cestou domov, že za sekundu asi pustím a moje klopkanie na dvere sa začalo podobať na mierny pokus o vnik do Elektry, som si všimla nenápadný - asi 10 x 10 cm lístoček prilepený na dverách vo výške môjho krku, na ktorom bolo krásnou azbukou napísané "toilet v rémonte" ........ :confused: Nepamätám si svoju prvú reakciu, len viem, že v snahe zachrániť si suché gate som vybehla za mamou na ratu, že čo teraz (podotýkam, že išlo o nejakú nočnú hodinu, takže tma bola ako v rohu a okrem tejto reštičky nebolo široko ďaleko ničoho, len les, cesta, kamióny a podgurážený kamiónisti). Moja mama, pravá svetaskúsená záhoráčka, hovorí: "já sem to vjedela, šak sme tady stáli aj posledne" a vyzvala ma behom bežkom behotom ju následovať kdesi do blízkeho lesíka. Za nami samozrejme pol autobusu a keď sme sa končne štelovali k činu, vybehla z reštiky taká Erdeg (neviem ako sa to píše) baba s gúľajúcimi očami o 360 stupňov ako chameleón, v ruke bateréjka, ktorou začala na nás svietiť ako na basistov pri nočnej vychádzke, vykrikovať bulharské vyberané slová a pomedzi to hučala do vysielačky na milíciu .........., následne začala tasiť kolt (možno to bolo len nejaké kuchynské náradie, ale v tej tme a strese sme to včetci mali za života ohrozujúcu zbraň). No viete si nás, Slovač, predstaviť v takej situácii - gate na pol žrde, niekto v ruke a komusi dokonca zostali aj na mieste činu a poďho unikať do busu, aby nám neušla zaplatená dovolenka. A samozrejme sme si takmer každý kúsok tejto "zeme" odniesli so sebou na topánkach, pretože to miesto bolo vďaka toiletu v rémonte posiate viete čím ....:eek: :eek: ÉÉK!

Takže keď si to zrekapitulujeme, sedí nám ola uprostred sídliska na starej obyčajnej WC mise, hoci doma má novú, krásnu, luxuxnú, z ružového mramoru s mahagónovým prkienkom, ktorú nadobudla úplne zdarma, takpovediac nedobrovoľne, bez akéhokoľvek podpisu na aspoň trošku daňovo sa tváriacom doklade.Nevie kam tento znenazdajky nadobudnutý majetok zaradiť, odpisovať či rovno do nákladov? :D Z účtovného hľadiska, keďže chýba doklad, misa v olinej domácnosti vlastne v majetku nie je, čiže sa dá predpokladať gradovanie deja do značne napínavej polohy. Misomeniči sa náhlia kdesi ku havarovanému potrubiu, ola s hrozivou vidinou balkánskej toalety vo svojom doteraz stredoeurópsky štandardizovanom WC zaryto bráni onú vymoženosť sanitárnej techniky vlastným telom pred rýchloprstými spoluobčanmi....

Čo bude nasledovať?

Spadne nič netušiaci domáci miláčik do onej nekrytej diery a v paneláku budú musieť vymeniť celé odpadové potrubie aby rodina neprišla o milovaného škrečka?

Misomeniči na milú olu zabudnú a ju nájde manžel vracajúci sa domov z práce uprostred hlúčiku obdivovateľov, ktorým sa ona bude snažiť vysvetľovať, že nie je exhibicionistka, predvádzajúca sa takto nevhodne na verejnosti, ale len poctivá občianka, chrániaca svoj intímny majetok?

Pokúsi sa ola, práve preto, aby nevzbudzovala verejné pohoršenie, preniesť svoju misu nazad do bytu a cestou sa šmykne na neodpratanom psom hovienku?

Vyrúti sa spoza rohu televízny tím nakrúcajúci ďalší diel seriálu „čo dokáže ulica“?

Alebo....?

Ola veď mysli na naše, januárovými termínmi ťažko skúšané účtovnícke duše a nepridávaj nám ďalšie „napináky“!!! Nie je dosť že nás naši zákonodarci napínajú, musíš ešte aj ty?

eeej, ja by som vedela vyprávať o hajzlíkoch v rusku...o zájazdoch na zakarpatskú rus...o ruských vnútroštátnych leteckých linkách...o jedle dľa inostráncev...o ceste vlakom z kyjeva do košic...mamma mia

Bubika nešla si s Turancarom? Značne mi to pripomenulo našu poslednú dovolenku :D

eeej, ja by som vedela vyprávať o hajzlíkoch v rusku...o zájazdoch na zakarpatskú rus...o ruských vnútroštátnych leteckých linkách...o jedle dľa inostráncev...o ceste vlakom z kyjeva do košic...mamma mia
Pomóóóc 3-dňová cesta vlakom do Moskvy, čakanie na výmenu podvozka v ČOPE, lebo majú užšie koľajnice ..... a potom ruský čaj a Krásnaja Ploščaď a pohľad na Lenina?? Ani mi nehovor

eeej, ja by som vedela vyprávať o hajzlíkoch v rusku...o zájazdoch na zakarpatskú rus...o ruských vnútroštátnych leteckých linkách...o jedle dľa inostráncev...o ceste vlakom z kyjeva do košic...mamma mia
Prečo "len by som vedela"? Čujme čujme! Z tých prehľadov si určite rozpísaná, v správnom švungu... :p

Bubika nešla si s Turancarom? Značne mi to pripomenulo našu poslednú dovolenku :D
Veru s Turancarom ....... na to už ma nenahovoria. A mama spomínala, že každý rok tou istou cestou, tá istá zastávka a tá istá Erdeg baba s batérkou (to mi povedala až pri úteku) ........ aaaaach úžasné Gréééééééécko a tie prechody cez colnice - kým nahodia každý pas do 286-tky (PC) .... veď asi vieš:rolleyes:

eeej, ja by som vedela vyprávať o hajzlíkoch v rusku...o zájazdoch na zakarpatskú rus...o ruských vnútroštátnych leteckých linkách...o jedle dľa inostráncev...o ceste vlakom z kyjeva do košic...mamma mia
Veru karkulka, čo takto nechať tie úbohé potvrdenia oddýchnuť si a napísať nám svoje zážitky, ktoré máš este v živej pamäti:D

Veru s Turancarom ....... na to už ma nenahovoria. A mama spomínala, že každý rok tou istou cestou, tá istá zastávka a tá istá Erdeg baba s batérkou (to mi povedala až pri úteku) ........ aaaaach úžasné Gréééééééécko a tie prechody cez colnice - kým nahodia každý pas do 286-tky (PC) .... veď asi vieš:rolleyes:
Mne sa "páčilo", ako chodili šoféri zo všetkých autobusov za hraničiarmi (bulharskými) s igelitkami s prezentom, zrejme to bolo povinné :D, lebo tam bola v tej ich colníckej kadibúdke značná frekvencia! Len nechápem načo to bolo dobre, lebo sme tak či tak čakali vyše hodiny!!! Žeby sme inak strávili dovolenku na bulharsko maďarských hraniciach? :D

http://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gif
Pasáž o spätnom oblečení odevu v náhlosti zo seba v kúpeľni strhnuvšieho som nenašla...... preto tá červeň v tvárach tých poctivých remeselníkov? Preto tá ochota? http://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon10.gif

ola, to čo si tu porobila ... mám malú obrazovku, či dobre vidím? :D

ola, uprav svoj príspevok č. 70 - zmaž z neho citát, lebo bááárz veľké okno príspevku si spravila :D ... a nevyhováram sa, ale makám, dobre? :D

už je to ok!!
Oli keď robíš citáciu...tak bez smajlíkov

dievčence, chvíľu vás tu opustím a už sú zmätky :D . Tak ako - bola ola holá, ólala?! alebo stihla čosi cez seba prehodiť? :D :D :D

Jeden basketbalový http://www.porada.sk/images/icons/icon6.gif.

V čase, keď som ešte naháňala telo z jednej strany ihriska na druhé - podľa požiadavky trénera jedna noha tam a druhá tu, tretia pod košom,jedna ruka v obrane na vlastnej strane ihriska a lopta v tej druhej pod košom súpera, som mala tiež jeden vydarený deň. Chodievali sme každý víkend na zápas (okresné, krajské a iné nadnárodné súťaže) do inej "dediny". Väčšinou sa mi darilo bez problémov sa týchto zápasov zúčastniť, no občas bol doma problém, že som stále len kdesi na tréningu ... atď - niektorí to iste poznajú a naši mali iné plány, všetci cestovali preč a ja by som musela cez noc zostať doma atď.. Takže večer pred zápasom sa doma pravidelne viedli dlhé debaty o tom, či sa mám baliť na zápas alebo nie. Po jednej takejto dlhej porade (aj so susedmi, ktorí bývajú nad nami) mi naši dovolili ísť na zápas, ale musela som spať u susedov .... a tým sa to vlastne začalo.... susedia sa ma večer pekne ujali, vraj nastavia mi na ráno budíček (zahraničný v tvare jabĺčka), nachystajú papaníčko, ja som im sľúbila, že ich ráno nebudem budiď a len potichučky vykĺznem a tak som išla hajať .... ľahla som si do cudzej postieľky s úmyslom vyhaji sa do ružova pred ťažkým zápasom.... nemohla som zaspať, každých 15 minút kukali kukučkové hodiny a tak som do 4tej rána počítala o štvrť kukuk, o pol kukuk, kukuk, o trištvrte kukuk, kukuk, kukuk a pri celej hodine - veď viete. O štvrtej ráno, keď som si na kukuk konečne začala zvykať a zavierali sa mi očká, zazvonil budík (na ktorý som ja zabudla, pretože som nikdy nemala problém vsťať bez budíka, vždy som sa zobudila tak 5 minút predtým, ako bolo treba) a ja som skoro opustila vlastnú kožu. Ľudkovia, na ten zvuk už nezabudnem nikdy, akoby mi ktosi plieskal pokrievkami rovno po makovici a privrel mi ju pritom medzi dvere. V prvej chvíli som vôbec netušila čo sa deje a keď ma konečne osvietilo, tak som netušila, kde sa to zahraničné čudo vypína. Keď som už na budík vyskúšala všetko, čo ma o 4tej ráno mohlo napadnúť (postláčala som všetko čo sa dalo, skryla som ho pod paplón, omotala do tréningových vecí, vyhrážala som sa mu .... atď) a prišla rozospatá suseda, tak budíček prestal zvoniť. V snahe neubližovať nevinným viac ako treba som poďakovala a vytratila som sa rýchlo a nenápadne, ako sa len dalo. ... Bola zima, vonku tma ako v rohu, kopa snehu a ja som cupitala na autobus, aby ma neodbehli. Chodievali sme vždy autobusom našej TJ, každá sme zaujala v buse štvorku - trup na 2 sedadlách a nohy na ďalších dvoch cez uličku. Všetky sme boli ešte riadne rozospaté, tak sme sa poukladali ako vždy v snahe pospať si aspoň počas cesty. Asi po 15 minútach jazdy sa autobus pokazil a museli sme čakať na náhradný. Našťastie bol ešte jeden voľný a ani netrvalo dlho, kým k nám dorazil. Nanešťastie to bol bus staršej výroby - volali sme ten bus knedľa, lebo svojim tvarom ju veľmi pripomínal - a obávali sme sa, že nedorazíme včas. Odhliadnuc od časových sklzov sme sa všetky zase poukladali s vidinou, že si konečne zdriemneme. Bohužiaľ, šťastie nám tento deň vôbec nežičilo, autobus začal v kopci kašlať, chrchlať a nás vnútri vydymovať.....

Bubika, prečo aj ty!????? Ďalšia "jednoduchámária" - ako mám vydržať do konca. Tuto môj milovaný sa pýta, v ktorých rokoch si hrala basketbal? Aj on tak, len ešte dávno dávno, roku pána.....

........ zhruba každých 10-15 minút, keď sa už vnútri nedalo vôbec dýchať (a to sme celú cestu vetrali) sme museli stáť a vyháňať ten čmud dverami aj oknami. Takže namiesto sladkého spánku sme omŕzali v starej herke, poobliekané do všetkého, čo sme ktorá mali. Asi po 1,5 hodine jazdy autobus prestal ísť prískokom vpred, prestal kašľať a dymyť, akoby chytil druhý dych. Mali sme pred sebou ešte zhruba hodinku a tak sme sa zasa, i keď nie v teplúčku, s vidinou nádeje poukladali k spánku. Mne v hlave ešte stále znel drnčiaci budík striedajúci kukuk kukuk (nemohla som zaspať) a tak som v dobrom úmysle zakryla spiacu kámošku Aničku svojou novou vetrovkou. Rozprávala som sa s Gabikou, ktorá začala hádzať všetky odtiene zelenej a fialovej. Pýtam sa jej - je ti Gabika niečo? Ona na to : nie, nie je. Ozaj ti nie je nič? Si akási bledozelenofialová? Nie je ti zle? Ona zase: nie, nie je. Svojim tvrdením ma však nepresvedčila a tak v snahe pomôcť sa jej znova pýtam: Gabi, naozaj ti nie je zle? A Gabina: Je mi trocha ZLEEEEE - no a pritom slove zleeeeee ovracala Aničku, resp. moju novú vetrovku, navracala mi do vyzutých topánok (mala som tiež nové Concordy) a ešte mi ovracala veci, ktoré som mala na sebe. Neviem, čo a koľko raňajkovala, ale ovracala pol družstva vrátane seba, takže sme sa museli zastaviť v akomsi Moteli pri ceste, kde sme sa preobliekli do vecí, v ktorých hrávame a v tom puchu po grcke sme pokračovali v ceste. Samozrejme autobus počas nútenej prestávky zase ochladol a kašlal, chrchlal (aspoň, že nevracal:eek: ) a tak sme na zápas dorazili hodinu po. Skoro sme prehrali kontumačne (ešte som to nikdy nepísala, ale znamená to asi toľko, že keď sa súper nedostaví, vyhráva domáce družstvo bez zápasu), ale tréner s asistentom to akosi ukecali .............. no a ani nemuseli, pretože sme aj tak prehrali. Smradľavú cestu späť nebudem opisovať, myslím, že máte všetci jasnú predstavu.

Po návrate domov som dostala od maminy hubovej - lebo vetrovka bola, ako ona hovorí : rádne zrichtovaná a viackrát som ju na sebe ani nemala, pretože tie úkazy z tráviacich kyselín nevyčistili ani v čistiarni.

A k tej kukučke - mama sa po čase rozprávala so susedou, že čo a ako a povedala jej, že som sa kôli kukučke nevyspala a suseda mi odkázala, že stačilo im povedať a boli by ju zastavili:rolleyes: .No neva. Sranda je tá, že bývam stále pod nimi (už bez našich) a kukučku je počuť stále. Je to nezmar!!!!!!!!!!!!!! A bolo ju počuť aj predtým, ale nikdy ma nenapadlo, že keď ju počuť až k nám, u nich to musí byť desné.

Bubika, prečo aj ty!????? Ďalšia "jednoduchámária" - ako mám vydržať do konca. Tuto môj milovaný sa pýta, v ktorých rokoch si hrala basketbal? Aj on tak, len ešte dávno dávno, roku pána.....
Veď nestíham písať.......... Basket som hrala zhruba 12 rokov, od 3 triedy na ZŠ až po VŠ a potom už len rekreačne 1x za 14 dní a teraz akosi nieje čas. Je pravdou, že už pár rokov som loptu nedržala v ruke (á, klamem, loptu držala minulý rok, keď som si jednu priniesla z výstavy, ale nehrala)

ihriskové

Hrali sme vo fľaši - poznáte to? Hala nafúknutá vzduchom, s 1 východom - 2mi dverami, ktoré nemôžete otvoriť súčasne, aby hala nespľasla. Vnútri pološero, kosa akoby Vás vyhnali v trenkách na klzisko, ruky omrznuté ešte z autobusu, oči poloslepé od dymu a slabého spánku, končatiny akoby ani neboli Vaše, jednoducho vy chcete do ľava a nohy si to švihnú opačným smerom a v tom Vám vlastná spoluhráčka trafí loptou rovno do hlavy. Nechápavo sa obzeráte dookola, tréner na Vás reve, aby ste lapili loptu a hrali ďalej, Vy v snahe vyhovieť a zabojovať tak robíte, dávate koš a až keď si tréner ťuká do hlavy a trhá posledné tri vlasy z plešiny zistíte, že stojíte pod vlastným košom.

Alebo: veľmi vyrovnaný zápas, atmosféra úžasná, pár minút do konca, stačí nasadiť oddýchnuté hráčky, zahrať niekoľko natrénovaných signálov a víťazstvo je Vaše. Tréner určí taktiku a hráčku na striedačku, :cool: mňa, rýchlo sa rozcvičím, nahlásim pri najbližšom prerušení hry striedanie, píšťalka hvízda, ja mám nabehnúť, dávam dole tepláky ..... a športový odev nikde, len spodné prádielko ............ des v očiach, rýchlo tepláky späť, vyzliecť spoluhráčku, znova vyzliect tepláky (to všetko za pár sekúnd v prerušení - tréner do Vás hučí), obliecť jej obleček a makať s úsmevom na ihrisko vyhrať zápas..........

Jeden náš prízemný sused (1. poschodie) si rád trunkne (teda oni si radi trunknú viacerí, ale tento je v tom výnimočný) a potom vystrája. Svoju extra inteligenciu dokázal aj verejne, keď v jednej nemenovanej relácii v TV, presne popísal autoportrét - odpovedal: jáj, to viem, čo je, to je niečo s tým autom....
Jeden bežný deň koncom týždňa, som išla domov z práce trocha viac nabalená ako býva mojim zvykom. Zobrala som si nejaký ten šanónik - akože len na čítanie, tiež som sa zastavila v potravinách urobiť "maličký nákup" na víkend....Vlečúc za uši 3 narvaté igelitky celým mestom, fučiac ako parný valec som v tom umrholenom počasí konečne dorazila pred činžiak. Odložila som tašky, odomkla hlavný vchod, vyprázdnila letáky všeho druhu zo schránky, znova uchopila všetky veci, zdolala pár schodíkov, privolala nosom výťah, nastúpila doň, nohami za sebou zatvorila, znova nosom stlačila 5ťku a tešila som sa, ako som to všetko pekne zvládla. Ale výťah prešiel pol poschodia a zasekol sa... S ťažkým vzdychom som znova nosom stlačila 5ťku, odviezla sa pol poschodia a zase stojím. Ešte trpezlivá, hovorím si už len 8 krát a som doma:D , znova zopakujem nosový ceremoniál a zase sek (stále som bola chrbtom k dverám, čelom k tlačítkam) -položila som všetok náklad na zašmudlanú podlahu výťahu, ododlaná neísť peši ani keby som mala ten výťah hore vytiahnuť sama. Stláčam 5ťku a nič... len odkiaľsi akési zvuky .... akési mrmlanie, nepredpokladala som, že je smerované práve mne, tak som tomu nevenovala pozornosť.... znova skúšam výťah, zase len taký posun o pár cm bližšie k môjmu bytu .... a pri tom ten šum .... zbystrím sluch a počúvam ... peši pôjdeš, hehehehe, peši pôjdeš, hehehehe .... Pozriem lepšie, kde sa nachádzam, niekde medzi prvým a druhým poschodím, pozerám hore - nik - pozerám dole a náš sused, ktorého od tejto príhody voláme "pešipôjdeš", polonahatý len v slipoch a ponožkách trhá dverami výťahu na prvom poschodí a vykrikuje - peši pôjdeš, hehehe .....
Poznáte to, nekonečný nerv, stlačila som z celej sily výťahový zvonček, vyzvonila všetkých - v danom čase prítomných susedov, jačala ala ZOO, aby mu ktosi narovnal čelusť a odtiahol ho od výťahových dverí, aby som sa konečne mohla vyviezť priamo pred dvere. Dvaja urastení susedia sa s ním naťahovali asi 5 minút a nemohli ho odtiahnuť - tak zúrivo sa držal výťahových dverí ............ a tu s kľudom holanďana, vyjde z dverí jeho manželka, klasika - 50 natáčiek, zásterka jak z hoooooolywooodu, zobrala ho pod pazuchy a v pohode vtiahla do bytu.....:o

Skúšate sem zaviesť Sváťa Kuřátka? :D
Pamätá niekto?

Skúšate sem zaviesť Sváťa Kuřátka? :D
Pamätá niekto?
??? nepoznám ale veď napíš, popíš, opíš - iste nebudem sama neznalá!

Skúšate sem zaviesť Sváťa Kuřátka? :D
Pamätá niekto?Ak si pamätám hral ho Jozef Dvořák. Nebolo to niečo s príbehmi, ktorých pokračovanie určovali diváci zhasínaním svetiel v určitom okamihu?

Skúšate sem zaviesť Sváťa Kuřátka? :D
Pamätá niekto?
Názov áno, obsah nie. Čo tak nejaký úryvok na osvietenie?

Sváťa bol kuchárom v horskom hoteli. Zoznámil sa tam s "pokojskou". Vzali sa a potom odsťahovali do Karl. Varov, kde pracovali v akomsi lepšom hoteli. Na riešenie niektorých problémov mali natočené dve varianty a diváci mali rozhodovať ako to bude pokračovať. Hlasovalo sa zhasínaním svetiel.

Sváťa bol kuchárom v horskom hoteli. Zoznámil sa tam s "pokojskou". Vzali sa a potom odsťahovali do Karl. Varov, kde pracovali v akomsi lepšom hoteli. Na riešenie niektorých problémov mali natočené dve varianty a diváci mali rozhodovať ako to bude pokračovať. Hlasovalo sa zhasínaním svetiel.Nika, ďakujem, ja už pochybujem o svojej pamäti a zdá sa, že to nie je ešte celkom stratené. Také blbosti ako Sváťa sú tam dobre uložené. Neviem, či je to to, čo tam má byť. Ale, to čo potrebujem, je už dávno preč.

Akých svetiel preboha. A kedy to bežalo, že to nepoznám? A čo by sme zhasínali my tu na porade?

Akých svetiel preboha. A kedy to bežalo, že to nepoznám? A čo by sme zhasínali my tu na porade?Ľuby na náš vek si to určite zažila. Bola to za socíku náhrada za dnešné SMS hlasovanie. Určite to bolo po 1984, pretože to sme už bývali v Petržalke a to si mala vidieť na sídlisko, to zhasínanie. Terajšie SMS sú predsa len anonýmnejšie, aj keď drahšie. Vtedy si videla ako sused hlasuje.

No bežalo to roku pána neviem akého, ale ešte za hlbokého socíku.Ale už to reprízovali aj za terajších "lepších" čias.

Ľuby na náš vek si to určite zažila. Bola to za socíku náhrada za dnešné SMS hlasovanie. Určite to bolo po 1984, pretože to sme už bývali v Petržalke a to si mala vidieť na sídlisko, to zhasínanie. Terajšie SMS sú predsa len anonýmnejšie, aj keď drahšie. Vtedy si videla ako sused hlasuje.
Aha, tam je pes zakopaný! Ja od r. 1980 bývam v Devíne, keďže nás od Bratislavy delí Devínska Kobyla, kým tam krátko pred revolúciou nepostavili vykrývač, signál STV chytali len domy s kvalitnejšími anténamy. My s našou rebrinou na streche a jedným koaxiálom sme chytali len rakúsku TV :D Vtedy som poznala celú rakúsku vládu, ale kto je kto u nás som netušila :p Staré zlaté časy! A kto to "zrátaval" ako to má dopadnúť? Nebodaj cez nejaký satelit?! Mohlo to byť veselé :D

Sváťo Kuřátko-to bol seriál na pokračovanie kde každých 10 min.zastavili film a malo to dve pokračovania.Ľudia hlasovali vypinaním a zapínaním žiaroviek a v elektrárňach sledovali spotrebu elektriny.Prednedávnom dávali o tom retro a ten výkyv v spotrebe bol niekoľko MW takže technicky to bolo možné.Mne to pripomenulo keď ste tu začali dávať príbehy na pokračovanie.

A nechcete to vydať radšej v elektronickej verzií?? To viete tá dnešná mládež :D :D už väčšinou ani knižku do ruky nechytí.. :D :D
Zdravím.
A hlavne bolo by to lacnejšie, čo sa týka nákladov.Netreba to tlačiť, iba dať na net alebo napálit na cd.Z netu som si už stiahol 2 takéto knihy, žial ale o jednu som prišiel, keď sa mi zrutil PC, druhú mám na šťastie zálohovnú na cd.Ale hlavne k tej cene.Ja som oboje vyhral, ale cena oproti tlačenej je neporovnatelne nižšia a tým aj prístupnejšia pre nás obyčajných ľudí.Len toľko.

Už dávnejšie sa chystám niečo pridať k týmto úžasným príbehom. Mám tiež niekoľko takých, čo sa asi budú dediť z pokolenia na pokolenie... Teraz ale jeden z obchodu:
Začnem celkom odinakiaľ- nie som síce žiadna žienka domáca v tom pravom slova zmysle- všade perfektne upratané a navarené a tak... ale mám rada keď otvorím skriňu (tu sa o komínkoch tiež len ťažko dá hovoriť) a v nej to tak pekne vonia. Vyskúšala som už všelijaké voňačky cez mydlá, kúpeľné zmesy ( len otvorený sáčok, niežeby som to vysýpala po poličkách) až po tie určené priamo do šatníkov, ale až raz som natrafila na jednu skvelú ovocnú vôňu v malej krabičke. Bolo v nej niečo ako v sáčku uložené koliesko a to postupne mizlo a voňalo- no ukrutný zázrak v čase totalitnom... Potom som to dlhý čas nikde nevidela a aj pomaly zabudla.... keď odrazu v NAŠOM! obchode objavila som onú vytúženú vôňu!!! Celá natešená som sa prehrabávala v krabičkách- jahodová, banánová, citrónová,vanilková...a plno ďalších, nevedela som si poriadne vybrať...a zobrala som si pre istotu viac z každej a aj pre mamu a svokru. Keďže návod v slovenčine chýbal a chcela som vedieť, ako sa to správne používa, zašla som za predavačkou. Bola to pani v stredných rokoch, práve žula rožok a debatovala s učnicou. Prišla som k nej s krabičkou v ruke a pýtam sa, či nevie ako sa toto používa. Pani prestala žuť a len sa na mňa dívala. Keď sa nič nedialo pár sekúnd, pýtam sa, či mi teda poradí, pani s plnými ústami vyvalila na mňa prekvapené oči. No, pekne, tak nevie čo predáva a ešte bude blbo zízať, ale nič, zachovám pokoj, ešte som jej chcela aj pomôcť, reku či sa to má otvoriť, a tak použiť, alebo to môžem nechať v krabičke ... rožok jej už skoro trčal z otvorených úst,oči vytreštené ešte viac a mladá sa niekde vytratila. Už som bola nervózna, tak som začala aj vysvetľovať, že keď teda nedávajú slovenské návody, tak by mali byť aspoň predavačky oboznámené a správne informovať zákazníka... medzitým predavačka vložila skoro vypadnutý rožok do ruky a ticho mi povedala: Ale veď to sú prezervatívy... Moja farba nabehla na sýtočervenú, ako na krabičke od tej jahodovej "vône" ...tíško som odplávala k regálu a povyhadzovala obsah košíka...a ani som ich nepotriedila podľa vôní - nech si to ukladajú, majú mať návody no nie?

:DBože, valeriam, tečú mi slzy smiechu.
Hlavne , keď si predstavím tú predavačku...
Lepšie ako americká komédia.

valeriam :D :D :D

Valery, asi budem musieť navštíviť mojich nových susedov (advokátska kancelária) a vysvetliť im, že nesusedia s nejakou vyšinutou účtovníčkou, ale so závisláčkou od Porady, kde býva občas suuuuuuuper zábava :D, a tie zvuky čo sa z mojej kancelárie občas linú sú dôsledkom čítania Humoroly a nie duševnej poruchy! Priam živo pred očami som mala tú ženu za pultom, rožok jej visel z kútika úst, oči vonku....Asi si tam už viac nebola nakupovať, alebo ak predsa len, tak v dokonalom prestrojení :D...

Pridávam aj ja 1 zážitok - aj keď som ho nezažila ja, ale doteraz sa nad ním smejem. V čase, keď mobily eštelen začínali, mala som kamaráta, ktorý si chcel nabiť kredit na mobile kartou (kúponom alebo ako-to správne nazvať). Samozrejme, nechcel sa predavača pýtať, ako sa nabíja kredit, hrdina, chcel to skúsiť sám doma.
Prišiel domov a začal nabíjať mobil systémom, že to 14 miestne číslo neťukal do mobilu, ale hlasom diktoval. Keď mobil stále nič nerobil, nože vybral sa on do obchodu reklamovať kartu a opísal spôsob nabíjania. Vtedy sa predavač pustil do smiechu a mobil mu správne nabil...

Lubi, tá predavačka tam robí dodnes. Vtedy to bol len jeden z dvoch obchodov na našom sídlisku, tak len chvíľu som vláčila nákupy z mesta, potom sa mi zdalo, že si ma ani tak veľmi neprezerá, keď som zašla. Mňa by len zaujímalo aj po toľkých rokoch, čo si mysleli všetci tí zákazníci a susedia, keď chodili okolo mňa a ja som sa tak vášnivo prehrabávala a vyberala s tým objaviteľským výrazom a plným košíkom krabičiek...

Aj ja vám pridám jednu malú príhodu, ktorá sa mi stala tak asi 3 roky dozadu.

Išla som raz do banky s naším odberateľom, mimochodom z ČR. Bol u nás vo firme pre tovar a keď začul, že idem do banky, s radosťou sa ponúkol, že ma odvezie. No a ja ešte s väčšou som súhlasila.
Trepať sa v zime po autobusoch. Že ? Keď má človek možnosť odviesť si zadoček v aute.
Mal krásne čierné auto a vozenie jedna paráda. Prišli sme pred banku, on zaparkoval a že reku počká v aute kým sa vybavím a že ma zavezie aj späť do firmy.
Ja som s úsmevom dodala, že jasné, že tam určite bude veľmi málo ľudí a že som hneď späť. V radosti, že mám odvoz tam aj späť som vybehla z auta a fofrom do banky. Čo čert nechcel v banke bolo ľudu na zblázdnenie. Bola som tam asi 3/4 hodiny. No ten čech musel mať asi radosť.
Keď som sa konečne vybavila vybehnem rýchlo z banky, aby chudáčisko tak dlho nečakal, vidím krásne čierne auto, otvorím dvere, sadnem si, rozložím sa a začnem sa ospravelňovať a sťažovať, ako tam bolo veľa ľudí a že to tam tak nikdy nebýva, a ako ma to strašne mrzí, že musel tak dlho na mňa čakať a že aký je zlatý že ma zavezie späť do firmy.
Pán v aute na mňa kuká ako ja zjavenie, reku že za čo sa mu tak z duše ospravedlňujem a že si nespomýna, že by ma chcel zaviesť do práce. V tom som kukala zase ja. Reku rozmyslel si to, ale takto mi to vypľuť do tváre.
A hold, ono to nebolo to pravé auto.
Kým som bola v banke, ten náš milý zákazník z ČR potiahol auto o 5 metrov ďalej a za ním zastalo skoro na chlp rovnaké.
No ľudia, ja som začala meniť farby od červenej až po bielú a vybehla som z toho auta skôr ako by ste stihli dobehnúť na WC, keď vás núti hnačka.
Ten čech sa rehotal ako kôň, keď som mu vysvetlila čo sa mi stalo.

No mne vtedy veru do smiechu nebolo.

Lubi, tá predavačka tam robí dodnes. Vtedy to bol len jeden z dvoch obchodov na našom sídlisku, tak len chvíľu som vláčila nákupy z mesta, potom sa mi zdalo, že si ma ani tak veľmi neprezerá, keď som zašla. Mňa by len zaujímalo aj po toľkých rokoch, čo si mysleli všetci tí zákazníci a susedia, keď chodili okolo mňa a ja som sa tak vášnivo prehrabávala a vyberala s tým objaviteľským výrazom a plným košíkom krabičiek...
Valery - určite ti všetci závideli :p. Nezaznamenala si zvýšený záujem o manžela zo strany susediek vo vašom okolí? :D

Katka :D :D :D

Ola :D :D :D :D kráááááásny príbeh... pozri na time, kedy píšem a isto mi uveríš, že som pravdepodobne pobudila smiechom celú rodinku, aj môj pes sa dáko čudne na mňa pozerá :D

...a že kedy mám pracovať by mi niekto nemohol poradiť???!!!!! :D :D :D A čo si od vtedy kupovala Tinu či Tabu ? :D A vôbec - šéf to mal predplatiť pre firmu, keď to tak obchodu napomohlo :D

Táto príhoda sa stala v čase, keď moja kamarátka konečne dostala vytúžený byt v jednom z tých rýchlorastúcich panelákoch.
V tej dobe odovzdávajúcim vôbec nezáležalo na kvalite, išlo o kvantitu. Byty sa odovzdávali značne znečistené po murárskych prácach, oblepené papierovými tapetami s tými „najúžasnejšími“ vzormi v rôznych pestrofarebných kombináciách. Ani tento fakt však nepoznačil obrovskú radosť mojej kamarátky. Tešila som sa spolu s ňou a sľúbila som jej, že jej prídem pomôcť upratovať. Hneď na druhý deň, ako si prevzala kľúč, sme sa pustili do upratovania. Celý deň sme bez prestávky drhli a umývali, vrátane oškrabkávania vonkajšieho náteru z okien. Z vnútornej strany boli sklá znečistené od lepidla na tapety. Mordovali sme sa sním po centimetroch, aby sme okná ako tak sprehľadnili. Poumývali sme kuchynskú linku a vydrhli kúpeľňu s toaletou. Ani sme sa nenazdali a bol večer. Unavené sme sa dohodli, že na druhý deň pokračujeme čistením podlahy. Ráno sme sa opäť pustili do práce. V tej dobe sa do bytov na podlahu lepilo PVC a bolo treba z neho odstrániť zvyšky lepidla a prischnutej malty. Kľakli sme si na kolená a začali oškrabávať. Bola to drina a po čase nás už všetko bolelo. Tá úžasná kvalita bytového prevedenia nám dala ozaj riadne zabrať. S malými prestávkami na oddych, sme podlahu v dvojizbovom byte do večera vyčistili. Hoc unavené ale spokojné sme si sadli, že si uvaríme kávu. Trkotali sme o zariaďovaní, kliali na stavbárov a sťažovali sme sa ako nás všetko bolí. Odrazu zazvonil zvonček. Pozerali sme na seba s otáznikmi v očiach. Kto to môže byť? Kamarátka vstala a išla otvoriť, ja som zatiaľ sedela ďalej na zemi a oddychovala. Občas som síce začula nejaké vzrušené hlasy ale vôbec som nevládala vstať a zisťovať čo sa deje. Po dlhej chvíľke sa moja kamarátka vrátila. Vyzerala hrozne. Kriedovobiela tvár skrivená od hrôzy, vypúlené oči a celá sa triasla. Nepoznať ju, tak sa mi určite od strachu niečo pritrafí. Však aj tekutín som dosť vypila. „Čo sa stalo?“ pýtam sa. Zviezla sa popri stene na zem a len šomrala: „To vari nie je možné, no to snáď nie je pravda, ja to neprežijem!“ A stále dookola. Predstavovala som si tie najtragickejšie situácie v jej rodine a v duchu som si pripravovala chlácholivé slová plné pochopenia, odhodlaná kedykoľvek a s čímkoľvek pomôcť...

Skúsite uhádnuť čo sa dozvedela?

Táto príhoda sa stala v čase, keď moja kamarátka konečne dostala vytúžený byt v jednom z tých rýchlorastúcich panelákoch.
V tej dobe odovzdávajúcim vôbec nezáležalo na kvalite, išlo o kvantitu. Byty sa odovzdávali značne znečistené po murárskych prácach, oblepené papierovými tapetami s tými „najúžasnejšími“ vzormi v rôznych pestrofarebných kombináciách. Ani tento fakt však nepoznačil obrovskú radosť mojej kamarátky. Tešila som sa spolu s ňou a sľúbila som jej, že jej prídem pomôcť upratovať. Hneď na druhý deň, ako si prevzala kľúč, sme sa pustili do upratovania. Celý deň sme bez prestávky drhli a umývali, vrátane oškrabkávania vonkajšieho náteru z okien. Z vnútornej strany boli sklá znečistené od lepidla na tapety. Mordovali sme sa sním po centimetroch, aby sme okná ako tak sprehľadnili. Poumývali sme kuchynskú linku a vydrhli kúpeľňu s toaletou. Ani sme sa nenazdali a bol večer. Unavené sme sa dohodli, že na druhý deň pokračujeme čistením podlahy. Ráno sme sa opäť pustili do práce. V tej dobe sa do bytov na podlahu lepilo PVC a bolo treba z neho odstrániť zvyšky lepidla a prischnutej malty. Kľakli sme si na kolená a začali oškrabávať. Bola to drina a po čase nás už všetko bolelo. Tá úžasná kvalita bytového prevedenia nám dala ozaj riadne zabrať. S malými prestávkami na oddych, sme podlahu v dvojizbovom byte do večera vyčistili. Hoc unavené ale spokojné sme si sadli, že si uvaríme kávu. Trkotali sme o zariaďovaní, kliali na stavbárov a sťažovali sme sa ako nás všetko bolí. Odrazu zazvonil zvonček. Pozerali sme na seba s otáznikmi v očiach. Kto to môže byť? Kamarátka vstala a išla otvoriť, ja som zatiaľ sedela ďalej na zemi a oddychovala. Občas som síce začula nejaké vzrušené hlasy ale vôbec som nevládala vstať a zisťovať čo sa deje. Po dlhej chvíľke sa moja kamarátka vrátila. Vyzerala hrozne. Kriedovobiela tvár skrivená od hrôzy, vypúlené oči a celá sa triasla. Nepoznať ju, tak sa mi určite od strachu niečo pritrafí. Však aj tekutín som dosť vypila. „Čo sa stalo?“ pýtam sa. Zviezla sa popri stene na zem a len šomrala: „To vari nie je možné, no to snáď nie je pravda, ja to neprežijem!“ A stále dookola. Predstavovala som si tie najtragickejšie situácie v jej rodine a v duchu som si pripravovala chlácholivé slová plné pochopenia, odhodlaná kedykoľvek a s čímkoľvek pomôcť...

Skúsite uhádnuť čo sa dozvedela?
Tipujem: jej byt bol o poschodie nižšie alebo vyššie?

Mickya, trefa! Bolo to presne tak!

Záver:
Až po mojom naliehaní, nech mi konečne povie čo sa stalo, sa rozhovorila: „Vieš, ja sa ti to bojím povedať, ale aj tak musím s pravdou von. Mne na bytovom podniku zamenili číslo bytu. My sme vydrhli byt horným susedom. Môj byt je o poschodie nižšie!“ :D

:D Veď ste ich mali poslať do kamarátkinho bytu a bolo by :D - až ma ruky a kolená rozboleli, keď som si vás predstavovala ako to tam drhnete! Aspoň zaplatili za upratanie tí susedia?

Tak to by som teda mala iné nervy (také - ale 5-minútové). Keď si predstavím, aký som puntičkár a nakoniec by som musela začať od začiatku. Šlahlo by ma asi...

Šľak ma ide trafiť z tejto zimy. Nech je, ale tie mrazy, to je sila! Dnes som išla autom do roboty. Na sídlisku sme sa stretli štyria oškrabávajúci občania. Sklá na autách zamrznuté, všade námraza ako vo výparníku starej chladničky. Naštartovali sme svoje tátoše, pustili všetky tie fúkače, reku nech aj zvnútra povolí. A davaj škrabkať! Do kelu aj s námrazou! Autá vrčali, a pomaly tými splodinami zamorili celé sídlisko. Už som len čakala, spoza ktorého rohu sa vyrútia zelení a udajú nás za znečisťovanie ozónu. Ako tak škrabkám, ma napadlo, že veď ľudí bez práce je dosť a kľudne by sa uživili oškrabkávaním námrazy zo sídliskových áut. Zvoláme sídliskovú poradu, kto bude mať záujem o tieto oškrabávacie služby sa prihlási a vypracujeme si časový harmonogram. Kto o koľkej chodí do práce a kedy bude potrebovať beznámrazové auto. Vždy jedna rodina bude mať službu a tá uvarí za kýbel teplého čaju a odnesie ho oškrabávajúcim. Bez alkoholu! V pracovnej dobe sa nepije! Takto vypracovaný harmonogram aj so stručným návrhom na obsadenie pracovných miest odnesieme na mestské zastupiteľstvo, príp. na úrad práce. Ešte nás aj pochvália, že znižujeme percento nezamestnanosti. Síce, len ráno a len v zime, ale aj tak! Nám to pomôže, my pomôžeme. Podľa harmonogramu si vypočítame koľko bude treba oškrabkať áut a v akom časovom rozpätí. Na obsadenie týchto pracovných miest bude vyhlásený konkurz a prebehne výberové konanie. Jeden občan bude zvolený za vrchného oškrabkávača sídliskového, ktorý musí spĺňať tieto kvalifikačné požiadavky:
1. úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou (zodpovedná funkcia)
2. anglický jazyk slovom aj písmom, úradná skúška z jazyka nemeckého, francúzština vítaná (zahraničné vozidlá)
3. prax v odbore minimálne dva roky, najlepšie na severnom póle (môže byť aj Sibír)
4. vodičský preukaz skupiny B (osobné automobily)
5. psychotesty (zvládnutie náporovej situácie),

a ten bude dozerať na plnenie časového harmonogramu. (Mojsejovci sa môžu strčiť!)
Pracovné náradie, škrabky, rukavice a ďalšie potrebné, ako aj mzdy (výkonové normy) zabezpečíme zo sídliskového rozpočtu! Prepánajána to je aký? Navyše nebudeme musieť zabezpečiť týmto škrabkáčom ani teplé jedlo, pretože budú pracovať denne maximálne dve hodiny (ZP). Potom vykukne zubaté, vyškerené slnko a to si už s námrazou poradí. Škrabkáči sídliskoví môžu ísť domov. Pri uzatváraní pracovnej zmluvy budú musieť podpísať hmotnú zodpovednosť. Však môže sa stať hocičo! Napríklad môžu poškodiť sklo, alebo ho môžu aj rozbiť. Veď aj ja som skoro tie sklá poroztĺkala, od jedu že mi to vôbec nechcelo ísť. Ešte teraz ma bolia ruky, ako keby som sa zúčastnila majstrovstiev sveta vo vzpieraní. O prstoch ani nehovorím. Drevené od zimy mi nekoordinovane behali na všetky strany a ledva som v nich tú odpornú škrabku udržala. Skákala som na to auto ako jojo na špagáte, lebo čo už, ja drobného vzrastu, auto veliké ako moja raňajšia zlosť...

Ak nám tento skvelý návrh neschvália - chcem rebriniak, bez okien! :D


Toť - ilustračné foto :D

Ola, a čo tak požiadať úrad práce o dotáciu a sídliskový rozpočet ušanovať na rum do čaju :O)

Oli, nehnevaj sa na mňa moja, ale s tými požiadavkami na vrchného oškrabkávača sídliskového, si to značne pohnojila!!! Vôbec si nedocenila zodpovednosť tohto človeka! Uvedom si, aká bude hlavná náplň jeho práce! Veď on bude pracovať s ľudskými zdrojmi! Stredoškolské vzdelanie ?! Zabudni! VŠ - minimálne psychológia a management, nezaškodí ekonomika! Jazyky povedzme že by mohli byť dostačujúce, len neviem prečo si vynechala japonštinu (pozri čo jazdí po našich cestách), a pri súčasnom hospodárskom rozvoji Číny aj čínštinu.
Prax v odbore by mal mať najmä z oblasti managementu, pod titul MBA by som nešla. Keďže bude mať pod sebou ľudí, ten Sibír by som mu možno aj odpustila, stačilo by preukázať v praktickom teste, že vie rozlíšiť škrabku od obuváka. A vodičák sa mi javí tiež byť zbytočný, nechceš mi vari tvrdiť, že by nemal služobné vozidlo so šoférom!!!. Psychotesty sú OK, pod podmienkou, že zaručíte nezneužitie jeho osobných údajov a dodržanie zákona o ochrane osobných údajov. Samozrejme by to mal byť mladý dynamický človek , tak medzi 20-25 rokov s min. 10 ročnými skúsenosťami, bez záväzkov. Úplne najvhodnejšia by bola osoba ženského pohlavia, (podmienkou by mohla byť účasť vo finále niektorej z mnohých súťaží o miss universum a pod.), aby lahodila oku zákazníka čím by bol zaručený ďalší rast firmy a prílev nových klientov :D :D :D

Ľubi..a Oli..presne ste to vystihli...už ho len nájsť :D :D :D

Ľubi, máš pravdu, ako môžem byť taká prízemná? Navrhnem sprísnenie požiadaviek na kvalifikáciu, veď keď pozrieš doložené foto (teraz som ho tam vcapila), skutočne by mal taký človek absolvovať aj Superstar! :D
So Superstar súhlasím, taký ranný koncert pod oknami panelákov by bol pekným bonusom pre klientov. Trochu by to zdvihlo náklady na regeneráciu pracovnej (vedúcej) sily, vyžiadalo by si to vykurované pódium a nejaké tie ohrievače, a takisto primerané prenosné pracovisko, inak by ho STV asi nedovolila zazmluvniť. Možno by sa dal dohodnúť prenájom Brunovho prívesu :D

;) Najlepšia by asi bola ai ozaj nejaká tá "miss - ka".Keby sa tam promenádovala v plavkách, pred tými autami, tak nielen lad na sklách by sa roztopil, ale aj samotné auto by naskočilo bes problémou, čo by sa rozohrialo od tolkej krási.

Som absolútne nezodpovedné indivíduum.Sadnem si sem, reku požiadam o pomoc v akejsi súrnej záležitosti, alibisticky si prečítam zopár odborných tém a hybaj do poporady. Premŕvam sa tu,chechcem sa, a pol hodina je fuč.Je pravda, som na tom psychicky oveľa lepšie ako pred tou pol hodinou.Je to super. :D

Je pravda, som na tom psychicky oveľa lepšie ako pred tou pol hodinou.Je to super.


Však o to ide. Hoci si podaktorí ťukajú na ich cnostné čielko, nám to neva, my sa tu máme radi a sme radi, že Vy ste radi :)

ola, a že vrajže robíš ... hm, ale čo robíš, ha??? :p

Oli..no..asi si šikovnejšia ako Vlaďka...takže sa nedaj...:D :D :D
a toto si veru pekne napísala:
nám to neva, my sa tu máme radi a sme radi, že Vy ste radi

Vzhľadom na závažnosť situácie, operatívne zasadal v skorých ranných hodinách v poradí už druhý sídliskový snem. Boli prerokované dva hlavné body:
1. zmena meteorologických podmienok (zas nakydalo snehu)
2. obsadenie funkcií : ometač, metličkovač, rýchlobežník snežný zhŕňavý
Pre nezúčastnených na prvom sneme predkladám uznesenie:

Šľak ma ide trafiť z tejto zimy. Nech je, ale tie mrazy, to je sila! Dnes som išla autom do roboty. Na sídlisku sme sa stretli štyria oškrabávajúci občania. Sklá na autách zamrznuté, všade námraza ako vo výparníku starej chladničky. Naštartovali sme svoje tátoše, pustili všetky tie fúkače, reku nech aj zvnútra povolí. A davaj škrabkať! Do kelu aj s námrazou! Autá vrčali, a pomaly tými splodinami zamorili celé sídlisko. Už som len čakala, spoza ktorého rohu sa vyrútia zelení a udajú nás za znečisťovanie ozónu. Ako tak škrabkám, ma napadlo, že veď ľudí bez práce je dosť a kľudne by sa uživili oškrabkávaním námrazy zo sídliskových áut. Zvoláme sídliskovú poradu, kto bude mať záujem o tieto oškrabávacie služby sa prihlási a vypracujeme si časový harmonogram. Kto o koľkej chodí do práce a kedy bude potrebovať beznámrazové auto. Vždy jedna rodina bude mať službu a tá uvarí za kýbel teplého čaju a odnesie ho oškrabávajúcim. Bez alkoholu! V pracovnej dobe sa nepije! Takto vypracovaný harmonogram aj so stručným návrhom na obsadenie pracovných miest odnesieme na mestské zastupiteľstvo, príp. na úrad práce. Ešte nás aj pochvália, že znižujeme percento nezamestnanosti. Síce, len ráno a len v zime, ale aj tak! Nám to pomôže, my pomôžeme. Podľa harmonogramu si vypočítame koľko bude treba oškrabkať áut a v akom časovom rozpätí. Na obsadenie týchto pracovných miest bude vyhlásený konkurz a prebehne výberové konanie. Jeden občan bude zvolený za vrchného oškrabkávača sídliskového, ktorý musí spĺňať tieto kvalifikačné požiadavky:
1. úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou (zodpovedná funkcia)
2. anglický jazyk slovom aj písmom, úradná skúška z jazyka nemeckého, francúzština vítaná (zahraničné vozidlá)
3. prax v odbore minimálne dva roky, najlepšie na severnom póle (môže byť aj Sibír)
4. vodičský preukaz skupiny B (osobné automobily)
5. psychotesty (zvládnutie náporovej situácie),
a ten bude dozerať na plnenie časového harmonogramu. (Mojsejovci sa môžu strčiť!)
Pracovné náradie, škrabky, rukavice a ďalšie potrebné, ako aj mzdy (výkonové normy) zabezpečíme zo sídliskového rozpočtu! Prepánajána to je aký? Navyše nebudeme musieť zabezpečiť týmto škrabkáčom ani teplé jedlo, pretože budú pracovať denne maximálne dve hodiny (ZP). Potom vykukne zubaté, vyškerené slnko a to si už s námrazou poradí. Škrabkáči sídliskoví môžu ísť domov. Pri uzatváraní pracovnej zmluvy budú musieť podpísať hmotnú zodpovednosť. Však môže sa stať hocičo! Napríklad môžu poškodiť sklo, alebo ho môžu aj rozbiť. Veď aj ja som skoro tie sklá poroztĺkala, od jedu že mi to vôbec nechcelo ísť. Ešte teraz ma bolia ruky, ako keby som sa zúčastnila majstrovstiev sveta vo vzpieraní. O prstoch ani nehovorím. Drevené od zimy mi nekoordinovane behali na všetky strany a ledva som v nich tú odpornú škrabku udržala. Skákala som na to auto ako jojo na špagáte, lebo čo už, ja drobného vzrastu, auto veliké ako moja raňajšia zlosť...

Podmienky prijatia záujemcov o tieto lukratívne povolania ostávajú v platnosti.
Vypúšťam „oškrabkávač, škrabkáč“, dopĺňam „ometač, metličkovač“. V prípade obsadenia vedúcich funkcií platia podmienky uvedené v príspevku č. 105
K pracovnému náradiu dopĺňam: metla, metlička, lopata, zhŕňač
Ďalej sa sídliskový snem uzniesol na vytvorení ďalších lukratívnych pracovných miest a vyhlasuje konkurz na funkciu: rýchlobežník snežný odhŕňavý. Okrem už horeuvedených kvalifikačných požiadaviek, musí záujemca absolvovať nasledovné: Oblastný, krajský, celoštátny, európsky a celosvetový bežecký vytrvalostný pretek, prípadne preukázanie sa osvedčením zo súťaže behu na dlhé trate s najrýchlejším cicavcom (gepardom) sveta. Prvenstvo v súťaži vítané. Ďalšia podmienka na zvládnutie tejto dôležitej funkcie sú letecké skúšky. Letecký preukaz musí obsahovať nasledovné: absolvent zložil skúšku v lietaní na rýchlopalnej, príručnej stíhačke s krátkou dráhou doletu. V prípade dlhej dráhy, stačí osvedčenie o absolvovaní letu na rogale alebo v balóne. Vzhľadom na závažnosť situácie sú tieto podmienky pre prijatie veľmi dôležité. Pri vykonávaní tejto zodpovednej funkcie zabránia pracovnému úrazu s dlhodobými následkami.Pracovná náplň spočíva v odhŕňaní snehu pred idúcim automobilom sídliskovým do miesta výkonu povolania. Po úspešnom dosiahnutí cieľa sa rýchlobežník okamžite vráti na sídlisko a v súlade s časovým harmonogramom bude pokračovať v práci. V prípade rýchlobežného pošmyknutia (letecké skúšky) na zasneženej, zľadovatelej ceste, túto skutočnosť okamžite oznámi svojmu nadriadenému pracovníkovi, ktorý zaň operatívne zabezpečí náhradu, a až potom preskúma dôvody úrazu(dychová skúška, požitie návykovej látky, nedodržanie bezpečnostných predpisov, nepoužívanie pracovných prostriedkov-snehové, topánkové reťaze, hrubé porušenie pracovnej disciplíny-vyčerpanosť a pod.).
Ďalšia podmienka prijatia je vlastný veľkorozmerný dáždnik (snežník, parazól). V prípade hustého sneženia bude rýchlobežník snežný odhŕňavý držať parazól nad idúcim automobilom sídliskovým.
Rýchlobežníkovi bude vyplácaná mzda (jednostranne dohodnutá) so sídliskového snežného rozpočtu. Sídliskový snem si bude uplatňovať a nárokovať a požadovať preplatenie poskytnutej mzdy u Správy ciest a komunikácii Slovenskej republiky. :D


Záver a uznesenie Sídliskového krízového snemu:

Do kelu! Stále ho kydá.
Že tá perinbabizňa nemá svalovicu od toľkého prášenia tých starých duchien (perina)

Toť ilustračné foto

Nedávno som kdesi čítala o hyperaktívnych deťoch. Hneď sa mi vynorila spomienka na ono sobotňajšie popoludnie prežité s takýmito hviezdnymi dietkami. Ale tieto neboli usmerňované správnym smerom ale naopak boli veľmi „demokraticky“ vychovávané a maximálne rozmaznávané, čím sa u nich táto abnormalita len prehlbovala.
Vopred sa ospravedlňujem mamičkám, ktoré majú takéto ratolesti.
Mala som celkom pokojný začiatok víkendu. Rozhodla som sa, že si uvarím v sobotu viac, nech ostane aj na nedeľu a ja si v kľude trošku popracujem. Tak, tak nosím si občas prácu aj domov. Všetko išlo podľa plánu. Aj som stihla vyupratovať byt a dokonca mi moji oznámili, že navečer pôjdu kamsi do kina. Reku fajn, aspoň budem mať úplný kľud. Odrazu zazvonil telefón. Zdvihnem a skoro som sa od radosti rozplakala. Na druhom konci mi známy hlas oznámil, že je doma. Bola to moja sesternica, ktorú som nevidela asi zo šesť rokov. Odišla do Amerík (neviem v rýchlosti do ktorej) a šťastne sa tam vydala. Hovorila, že prileteli s ňou aj deti, trojročné dievčatko a päťročný chlapček, ale že sú trocha živšie. Hneď som jej navrhla aby prišla čo najskôr a priviedla aj deťúrence. Veľmi som sa na ne tešila. V tom veku sú roztomilé (vlastne deti sú v každom veku roztomilé). Oznámila som to mojim a začala som chystať koláč a pre deti puding. O necelé dve hodinky prišli. Srdcervúco sme sa privítali a vystískala a vyoblizovala som aj tých malých anjelikov. Krásne deti. Dievčatko je tmavovlasé s prekrásnymi veľkými očami a chlapček blonďavý s nevinným modrým pohľadom. Usadila som ich v obývačke a začala chystať pohostenie. Predtým sme ešte vyhrabali kdesi v krabici hračky po dcére a nachystali pre deti, reku nech sa zabavia kým my dve budeme drkotať. Deťúrence sa pekne hrali (asi tri minúty ich to bavilo) a rozprávali sa v tej ich detskej roztomilej hatlaninke. Odrazu sa začali u nich prejavovať tie ich „trochu“ živšie nátury. Chlapček chytil kocku a šmaril ju do nábytku. Dievčatko nelenilo a začalo opakovať po svojom veľkom bratovi. Razom sme mali v byte rýchlopalné cvičisko. Bóžinku, však mi všetko zdevastujú! Keď už kocky neboli, začali hádzať všetkým, čo mali po ruke. Ich matka sa spokojne usmievala. Zavolala som deti k sebe, reku vysvetlím im, že kocky sú na stavanie a keď pôjdeme von, budeme si hádzať snehové gule. Chlapček na mňa zazrel, v očiach smrtiaci jed a nenávisť a začal jačať, že nech mu dám pokoj. Urazil sa a všetko z obývacej steny začal vyhadzovať a už sa driapal aj po vázach. V tom nabehol ten môj aj s veľkými papierovými krabicami(neviem, kde ich zobral, lebo večne voľačo hľadá) a začal do nich ukladať všetky poháre, vázy a ostatné drobnosti, ktoré by mohli títo dvaja „anjeli“ dočiahnuť. Ich matka spokojne sedela a kvákala ďalej - sama so sebou. Ja som behala za tými malými satanmi a dávala na ne pozor. Tá malá nezbednica opakovala všetko po bratovi. Rozbehli sa po celom byte a začali všetko rozhadzovať. Moja dcéra sa rozhodla evakuovať a narýchlo hľadala nášho psa, v záujme zachrániť mu život pred touto smrtiacou lavínou.. Hovorí sa, že zvieratá vycítia blížiacu sa pohromu. Je to skutočne tak. Náš havo utiekol prvý. Zaliezol v detskej izbe pod posteľ a ignoroval dcérino volanie. Nakoniec ho našla, urýchlene zamkla za sebou dvere s tým, že ona si iba chráni holý život pred zničujúcim masakrom. Ten môj si odrazu spomenul, že musí utekať k Ferovi čosi dôležité prejednať. Banda jedna, nechali ma na tomto bojisku osamote! Na tých malých diablikov nič neplatilo. Čím viac som sa snažila upútať ich pozornosť, tým to bolo horšie. Napadlo ma, že im dám rýchlo puding a na chvíľu sa zabavia a zatvoria tie svoje jačiace papuľky. Ich matka spokojne sedela. Keď som sa jej opýtala, že prečo ich nenapomenie, mi odvetila „Vieš moje deti sú hyperaktívne a ja nemám na ne nervy, tak majú svoje vychovávateľky. Sú tu so mnou, ale nechcela som ich k tebe ťahať. Veď na čo, na tú chvíľu.“ Jéžišmária, to ma podrž, že na chvíľu! Nebesá sa na mňa rútia a peklo je otvorené dokorán! Však už sú tu dve hodiny a ja nemám nič na mieste a ani nie je kde stúpiť. Všetko mám porozhadzované, zo skríň povyťahované a kopu vecí rozbitých. Hotová spúšť. A ona si pokojne sedí a drkoce tou svojou namejkapovanou hubou a pohadzuje hrivou ako na predvádzacom móle. Ani neviem ako, sa tá malá hnedooká diablica vytratila. Odrazu počujem z kuchyne chichot. Bóžinku, jedným skokom som bola tam, tušiac, že znova niečo vyparatila. Balkón bol otvorený (dodnes mi je záhadou, ako ho tá malá diablica otvorila)a ona mala jednu nôžku v hrnci a nadskakovala a tlieskala ručičkami. Kurník šopa, ja ju asi zmárnim! Na balkón som si dala vychladiť plný hrniec paradajkovej omáčky, reku potom ho šupnem do chladničky. Tá malá diablica tancovala v mojej omáčke! Skríkla som na ňu a ona miesto toho, aby prestala, vliezla do hrnca oboma nohami a hopsala o dušu. Ani som sa nenazdala rozbehla sa dnu. Tými paradajkovými nohami robila za sebou červené stopy na mojom čerstvo vydrhnutom bledom koberci. Ja sa zbláznim, ja to už nevydržím, ja tých tyranov zachloštím. Chcela som ju zdrapiť, že ju vyzujem a ona začala tak srdcervúco vrešťať ako keby som jej za živa nechty strhávala. Jej brat, keď ju počul v momente jej prifrčal na pomoc. Urýchlene ma odsúdil na smrť umučením, vyskočil na mňa a pohrýzol ma do ruky. Potom sa okamžite rozbehol preč z môjho dosahu, lebo začal tušil, že už sa prestávam ovládať a mohla by sa mu ujsť jedna po zadku. Prišla som do obývačky nesúc pod pazuchou malú tyranku. Ich matka pokojne sedela a keď nás zbadala začala sa veselo smiať. Fakt smiešne! Mne vlasy dupkom stavali, hrozil mi psychický kolaps a ona sa bavila. Ten blonďavý diabol sa rozhodol, že sa mi pomstí a vykydol obidva pudingy na stôl. Zobral háčkovanú dečku (mala som ju po starej mame) a začal ten puding líčiť po stole, po sedačke po nábytku, po koberci, no prosto všade. Robil to veľmi cielene a hlavne rýchlo. Keď už minul zásobu pudingu na dečke, vrátil sa na stôl, namočil ju ako skúsený výtvarník a pokračoval vo svojom umení. Ich matka pokojne sedela, ujedala z koláča a popíjala kávu. Panenka skákavá nech už vypadnú, nech ich kamsi čerti odnesú do tých Amerík, len nech sú preč! Však ten byt nedám do poriadku ani za týždeň! To najhoršie ma len čakalo. Tí malí satani si našli ďalší objekt pre svoju „nevinnú“ zábavu. V nestráženej chvíli vtrhli do spálne a začali sa prehrabávať na písacom stole. Kým som stihla prísť, mala som „vyplnené“ daňové priznania, zaúčtované doklady a vypracované mzdy. Všetko počarbali fixkami a to čo sa im nepáčilo, roztrhali na márne kúsky. „Ja vás dorazím!“ začala som kričať a odháňať ich k materi. Rozbehli sa do obývačky a cestou zhodili všetko z nočných stolíkov. Neostala ušetrená ani nočná lampa, rozbila sa na márne kúsky. Títo slovensko-americkí satani ničili všetko! Peklo sa vrútilo do môjho bytu! Konečne ich matka vstala, že už pôjdu, no tým malým sa to nezdalo a začali sa hádzať o zem, že oni sa chcú ešte „hrať“. Ten modrooký „anjel“ začal trieskať hlavou o stenu a škriekať ako tlupa havranov. Pýtala som sa sesternici, či sa nebojí veď si môže ublížiť. A ona na to (s úsmevom), že už je zvyknutá, veď jeho to prejde a keď nie, tak lekári ho zlepia dokopy, že veď to nebude po prvý krát. Hrozné! Ani neviem ako sme tých malých poobliekali, akurát si pamätám, že keď som chcela obuť tú diablicu, tak ma tak kopla do tváre, až mi od bolesti vyhŕkli slzy. A moja sesternica? Tá sa na mňa usmiala, že veď nech neplačem, však ešte nejdú za oceán a môžeme sa kedykoľvek stretnúť a opäť si tak dobre pokecať (že pokecať? Veď celý čas som lietala okolo tých jej divochov!) a aj malí sa aspoň „pohrajú.“ Čo sa tá zbláznila? Si myslí, že ja túto devastačnú rotu ešte niekedy pustím do bytu? Nikdy!!! Keď sa bude chcieť ešte stretnúť, pôjdeme von! Obstarám si nepriestrelnú vestu, chrániče na ruky a nohy a na hlavu prilbu. Pôjdeme ďaleko za mesto, kde tie malé zvery vypustíme do konskej ohrady. Prázdnej, aby kone neutrpeli ujmu na svojom fyzickom i duševnom zdraví a tým nebol negatívne ovplyvnený ich výkon na dostihových pretekoch.
Konečne odišli! Peklo sa začalo zatvárať a nebesá sa na mňa usmiali. Moja milá sesternica sa ani neunúvala opýtať, či nepotrebujem pomôcť s upratovaním a ani ju nenapadlo ospravedlniť sa za tie napáchané škody! Zničený nábytok, sedacia súprava, porozbíjané a dotrhané veci, paradajkový koberec, „vymaľované“ steny..... nehovoriac o mojich účtovných dokladoch. Táto „milá“ návšteva mi zaručene pripravila program na celý zvyšok víkendu. Ešte týždeň po ich odchode, som sa na nudu nemohla sťažovať. Postupne som odstraňovala z bytu stopy po nájazde tých malých slovensko-amerických demolačných mega super hyperaktívnych detičiek, na ktoré som sa nič netušiaca tak veľmi tešila. Naposledy!
Odvtedy, keď počujem „hyperaktívne dieťa“ strasiem sa od strachu a zároveň obdivujem všetky mamičky, ktoré také deti majú. Ozaj musia mať obrovskú dávku trpezlivosti, pochopenia a lásky aby mohli čeliť všetkým nástrahám, ktoré im ich malí diablici nachystajú.
Tá moja sesternica to má omnoho ľahšie. Suka jedna! Tá sa ozaj veľmi dobre vydala, keď si môže dovoliť platiť dve vychovávateľky! Keď jej idú deti na nervy, šupne ich k nim a ona má kľud. Môže si pokojne pestovať to svoje silikónové telo, nadštrikované vlasy a tváriť sa že všetko, čo bolo vytvorené na tejto zemi, patrí len jej a tomu jej tyranskému komandu.

P. s. Moja dcéra so psom vyšla z izby až po dobrej hodine a aj to som ju musela presviedčať, že už dávno odišli. V očiach mala hrôzostrašný výraz, ako keby akurát dopozerala najstrašnejší horor sveta. Ten môj otvoril byt, vstúpil do predsiene, poobzeral sa navôkol a múdro preriekol: „Drahá, nespomínala si, že sa budeme sťahovať. Nemusela si všetko pohádzať po zemi, veď my by sme ti s tým balením pomohli.“:D

Sa mi tak vidí Ola, že si sa minula povolaním, nechceš radšej presedlať na umeleckú dráhu?
Mne sa stalo jedného krásneho letného dňa, že niekto zaklopal na dvere okolo 18.00 hod. Podvihnem zadok z balkóna a idem otvoriť. Za dverami za bieleho dňa /"podvečera"?/ stála moja polovička oblečená len v tom, ako ju pánboh stvoril.
"Bol som pozrieť kvietky" zašepkal a mazal do spálne. A ja som sa tri dni nevedela spamätať zo záchvatu smiechu pri predstave, že sa na tom schodišti stretol s nejakým susedom, alebo susedkou. A na jeho ospravedlnenie musím povedať, že v práci tuho oslavovali 50-ku.

Sa mi tak vidí Ola, že si sa minula povolaním, nechceš radšej presedlať na umeleckú dráhu?
Mne sa stalo jedného krásneho letného dňa, že niekto zaklopal na dvere okolo 18.00 hod. Podvihnem zadok z balkóna a idem otvoriť. Za dverami za bieleho dňa /"podvečera"?/ stála moja polovička oblečená len v tom, ako ju pánboh stvoril.
"Bol som pozrieť kvietky" zašepkal a mazal do spálne. A ja som sa tri dni nevedela spamätať zo záchvatu smiechu pri predstave, že sa na tom schodišti stretol s nejakým susedom, alebo susedkou. A na jeho ospravedlnenie musím povedať, že v práci tuho oslavovali 50-ku.
Danuška, to nemyslíš vážne, takúto skvostnú :D tému takto stručne spakruky vybaviť na 7 riadkoch :( !!!

Oli, jediné čo ma pri čítaní tvojho posledného príbehu napadlo (okrem husej kože!) bola nástojčivá myšlienka na veľkú kopu leukoplastu. Keď tie "detičky" prežili a boli zvyknuté na sebazničujúce ataky hlavou o stenu, tak také zo tri či štyri rolky leukoplastu by pre ne boli nežným pohladením... :D

Ola tvoj posledný príspevok nepatrí do tejto témy. Mala by si založiť hororrolu.

Olik, myslím, že to neboli hyperaktívne deti, ale len typické americké rozmaznané detiská! Mám kámošku, ktorá je v Amerike, prešla už viac rodín ako au-pair a jej skúsenosti s deťmi sú zhruba také ako tie tvoje...:D Tiež sa vyjadrila, že to nie sú deti ale malí satani!

Luebchenko, chceš podrobnosti?, ale tie nie sú zaujímavé. Tak ti pridám ešte jednu osobnú:
Ja sa chystám do vane, muž išiel vyniesť odpadkový kôš /zabudla som aké e,ä sa píše v smeti/, o chvíľu niekto klope a mňa napadlo: "dočerta, prečo si ten blbec stále zabúda kľúče od bytu", vyleziem z kúpelky oblečená len vo vlastnej koži, rázne otvorím dvere s hromžením na perách a za dverami stálo niečo cudzie, mužské, mladé, čiernovlasé, s obrovskou bradou a povedalo to: " dobrý večer, prišiel som odpisovať plyn". Zmohla som sa len na Ó-Ó-Ó a práskla som dvermi. Hovorí sa tomu striptíz zadarmo /alebo za korunu?/

Hovorí sa tomu striptíz zadarmo /alebo za korunu?/
Danuška, ak ti dal "plynár" korunu, tak za korunu, keď ništ, tak zadarmo :D:D:D

To mi pripomína jednu moju bývalú susedu, ktorá len čo ráno vstala tak hneď začala umývať podlahy, veď ich bolo treba, keď v noci padal na ne prach. A samozrejme, aby to mala jednoduchšie v tom rannom zhone, tak ako ju pánboh stvoril, teda iba v nohavičkách a jednou rukou si zakrývala akože prsia, schytila vedro a handru a už bola vo švungu. Nikdy nezabudla vyprať handru aj pred dverami a chudák sused, čo býval oproti, nevedel ani kde sú schody, keď odchádzal ráno do práce. Takisto nemala problém umývať okná veľmi sporo oblečená. Takže muži sa veľmi radi chodievali prechádzať popod okná nášho baraku. :D

To mi pripomína jednu moju bývalú susedu, ktorá len čo ráno vstala tak hneď začala umývať podlahy, veď ich bolo treba, keď v noci padal na ne prach. A samozrejme, aby to mala jednoduchšie v tom rannom zhone, tak ako ju pánboh stvoril, teda iba v nohavičkách a jednou rukou si zakrývala akože prsia, schytila vedro a handru a už bola vo švungu. Nikdy nezabudla vyprať handru aj pred dverami a chudák sused, čo býval oproti, nevedel ani kde sú schody, keď odchádzal ráno do práce. Takisto nemala problém umývať okná veľmi sporo oblečená. Takže muži sa veľmi radi chodievali prechádzať popod okná nášho baraku. :D
Tomu sa ale už hovorí exhibicionizmus a nie poriadkumilovnosť :D :p :)

tomu by som chcela namietať, keďže táto dáma upratovala tak, že jednou rukou si zakrývala svoje prednosti, po veľkých počtoch jej na prácu zostala iba jedna ruka a z toho prosím pekne prepytujem, žiadna dobrá robota nemohla byť :D:D:D

... zhrnutie: čistý exhibicionizmus! :cool:

tomu by som chcela namietať, keďže táto dáma upratovala tak, že jednou rukou si zakrývala svoje prednosti, po veľkých počtoch jej na prácu zostala iba jedna ruka a z toho prosím pekne prepytujem, žiadna dobrá robota nemohla byť :D:D:D

... zhrnutie: čistý exhibicionizmus! :cool:
no dobre, tak povedzme že krytý, alebo maskovaný exhibicionizmus, alebo akože nie exhibicionizmus...:D aspoň ten pohľad pre tých pánov stál za to? :)

... podľa mňa tú susedu priam zbožňovali (muži myslím) :D ... niet nad dobré susedské vzťahy :cool:

Takémuto priznávaniu hovorím prepracovanosť. /teda tomu svojmu/
A ten sviniar plynár nedal ani jedno ani druhé. Tak mu treba. Mohla som mať korunu.

Rozviedli ste to perfektne. :D :D :D Exhibicionistická suseda bola spokojná iba vtedy, ak celý byt bol práve vyoblievaný vodou. A pri umývaní okien sa strašne rada vykláňala z okien, okoloidúci muž mal pocit, že zaraz mu spadne do náručia. Samozrejme, že si takto našla svojich známych, s ktorými potom týmto spôsobom komunikovala. No a manžel? Ten pre ňu znamenal len kus lenivého chlapa, ktorý nemá nič iné na rozume iba plný hrniec, a keďže bol bývalým kuchárom, tak keď prišiel z práce, navaril si dačo dobré, zjedol to a vyvalil sa do postele a spal. Musíte uznať, že susede nič iné nezostávalo, iba vykonávať tieto upratovacie práce takýmto spôsobom. Ona mladá a sebavedomá na svoju krásu a muž starší skoro o generáciu, ktorého zaujíma ako hovorievala, iba žranica. Splnil si svoju manželskú povinnosť splodením dcéry a pre neho to skončilo.
No uznajte, čo mala robiť? ... a okolobývajúcim mužom sa samozrejme páčila, zvodné telo, síce prázdna hlava, ale je kde oči nechať. A to naozaj stálo zato! :D:D:D

:D :D :D "upratovaním k plneniu biologických potrieb" :D :D :D

Hneď je vidieť, že do 31.3. je ešte času a času, len nech nás sranda neopustí. Budem zvedavá, koľko takýchto príjemných úletov bude na tejto téme koncom marca. Ale aj ten príde, ako každý rok ...

Pridám ešte jeden príbeh, na ktorom sa vždy schuti zasmejem. Porozprával mi ho bývalý kolega a odohral sa na jednom majeri. Väčšina obyvateľov tohoto majera pracovala v miestnom JRD a čo sa týka oblečenia miestnych, na módne výstrelky si tu nepotrpeli. Ženy chodili v teplákoch a muži v modrých montérkach. No ale, aby som vás nenapínala.
Ako v každej rozprávke, boli, žili. V jednom rodinnom dome žili manželia. Muž bola traktorista a žena pracovala ako krmička. Každé ráno o tretej odišla nakŕmiť družstevný dobytok a vracala sa z práce okolo siedmej. Ako to už býva v každej rodine, sem tam sa niečo pokazí a im sa veru pokazila chladnička. Keďže bol čas zabíjačiek a manžel sa nemal do opravy, žena už bola naňho nahnevaná a tak mu to od srdca vysvetlila po svojom. Zdá sa, že manžel si tie slová vzal k srdcu a hotoval sa činiť.
Jedno ráno sa žena vrátila domov a vidí, ako sa muž skláňa nad chladničkou a konečne ju opravuje. Muž zaujatý prácou si ani nevšimol, kedy prišla z roboty. Ona natešená, že bude kde mäso dať, potichúčky sa k nemu priblížila a keďže bol zohnutý, tak ho chytila za .... to čo sa jej ponúkalo. Ten chudák zohnutý sa tak naplašil, že okamžite sa chcel postaviť, ale keďže telo bolo väčšie ako sila, ktorú vyvinul, tak pokus dopadol zle, spadol a zlomil si nohu. Až vtedy žena zhrozene zistila, že to nebol manžel ale sused Jano a skoro zamdlela, že kade ho to chytala. Rýchlo sa spamätala a utekala hľadať dajakú posilu a auto, aby toho chudáka mohli zaniesť k lekárovi. Všetci zdatní boli samozrejme v práci, tak zohnala dákych dedkov. Keď ho vynášali z domu do auta, tak im opravár so zlomenou nohou spadol. A aby mali lekári čo robiť, a nešli tam zbytočne, zlomili mu ruku. :D:D:D
Takže mi z toho vyplýva, že je životu nebezpečné chodiť v uniformách. A opravár chladničiek je vysoko rizikové povolanie. :D
Ozaj, a je to remeselná činnosť? :p :)
Pekný deň.

Zuzka, tak toto bolo fakt super ... skoro som sa pototo :D

Tak toto si pozrite, len neviem či to patrí sem alebo k receptom.
http://www.bobika.mysteria.cz/recepty.html:eek: ;)

Toto mám od známeho.
Minulý týždeň sme išli s manželkou do postele. Začali sme sa pod dekou navzájom dotýkať a hladiť... Už som bol pekne nadržaný a myslel som si, že je to obojstranne nasmerované na sex. Ale presne v tom momente mi manželka vraví:
- Počuj, ja teraz nemám žiadnu chuť na sex. Mám chuť iba na to aby si ma poriadne objal. Jasné?
- Čóóó.. - odpovedal som.
- Ty jednoducho nevieš zaobchádzať s emocionálnymi požiadavkami ženy. - vysvetlila mi manželka.
... a tak som musel zaspať bez sexu:( .

Nasledujúci deň sme išli s manželkou na prechádzku po obchodoch do Auparku. Pozeral som sa na ňu ako si skúša troje nádherných, ale veľmi drahých šiat. Nevedela sa rozhodnúť a tak jej vravím:
- Miláčik, vezmi si ich všetky.
- Miláčik, - kula horúce železo - k takýmto šatám potrebujem nové topánky a kabelku. No to by, ako sa pozerám, stálo ďalších niekoľko tisíc korún
- Samozrejme! - odvetil som - Kúp si aj topánky a kabelku.
Bola nadšená a myslím, že možno i sexuálne vzrušená... na vrchole blaha. Predpokladám, že si myslela, že som sa zbláznil, ale v tom momente jej to asi bolo jedno;) .
- Miláčik, už som spokojná. Môžeme ísť k pokladni...
- Nie, nie... miláčik. - musel som sa veľmi ovládať, aby som sa nezačal smiať - Ja teraz nemám žiadnu chuť na to, aby som všetky tieto veci kupoval... Mám chuť iba na to aby si ma poriadne objala. Jasné?
... a keď už začala pukať od zlosti, ešte som dodal:
- Ty jednoducho nevieš zaobchádzať s finančnými požiadavkami muža.:D

Myslím, že tak do roku 2025 nebudem mať žiadny sex...:eek:

:D niečo s kratšou bradou nemáš? Vyhlasujem pátranie po Ole! http://www.porada.sk/images/icons/icon4.gif

Vyhlasujem pátranie po Ole! http://www.porada.sk/images/icons/icon4.gifALE FAKT KDE JE OLA????http://www.porada.sk/images/icons/icon11.gifhttp://www.porada.sk/images/icons/icon11.gif

Aj ,keď to teraz neni aktuálna téma,ja by som pridala jeden Vianočný.Chceli sme deťom na Vianoce spraviť radosť ,tak sme im kúpili živú rybu.Keďže mladší syn mal toho času dva roky,spravilo mu to ohromnú radosť a samozrejme ju chcel stále chytať do rúk.Ja som mu však húževnato vysvetľovala,že rybka je špinavá a že sa chytať nemôže.V teň deň ma prišla pozrieť kamarátka s rovnako starou dcérou,keďže deti nedali pokoj pripreli sme ich ku rybičke do kúpelne a my sme si išli o pokoji vypiť kávu.Ako nám v takej pokojnej chvíli chutila...Čudné však bolo ,že deti sú podozrivo dlho ticho.Potichu sme vyrazili za nimi.Myslela som ,že to ani neprežijem....
Vo vani vyliate všetky šampony ,ktoré sme mali na poličke,ba dokonca aj telové mlieka a povyprázdňované krémy.A keďže rybu bolo po výdatnom kúpeli potrebné aj vysušiť,takže nechýbali ani uteráky.No hrúza,já v snahe zachrániť jej život ,schmatla som chúdiatko do rúk,vložila do umývadla a pustila na ňu prúd vody a začala upratovať vo vani.Keď sa po chvíli otočím ,na rybku tečie horúca voda ....čo k tomu dodať .Tomu sa rozpráva dvojitá vražda .Odvtedy keď sa povie vianočná ryba ,hneď sa mi vynorí príbeh tej našej.Ahojte!!!

:D :D :D :D :D :D :D :D :D :D :D :D tak to by človek nevymyslel čo by sa ako snažil :)

Aj ,keď to teraz neni aktuálna téma,ja by som pridala jeden Vianočný.Chceli sme deťom na Vianoce spraviť radosť ,tak sme im kúpili živú rybu.Keďže mladší syn mal toho času dva roky,spravilo mu to ohromnú radosť a samozrejme ju chcel stále chytať do rúk.Ja som mu však húževnato vysvetľovala,že rybka je špinavá a že sa chytať nemôže.V teň deň ma prišla pozrieť kamarátka s rovnako starou dcérou,keďže deti nedali pokoj pripreli sme ich ku rybičke do kúpelne a my sme si išli o pokoji vypiť kávu.Ako nám v takej pokojnej chvíli chutila...Čudné však bolo ,že deti sú podozrivo dlho ticho.Potichu sme vyrazili za nimi.Myslela som ,že to ani neprežijem....
Vo vani vyliate všetky šampony ,ktoré sme mali na poličke,ba dokonca aj telové mlieka a povyprázdňované krémy.A keďže rybu bolo po výdatnom kúpeli potrebné aj vysušiť,takže nechýbali ani uteráky.No hrúza,já v snahe zachrániť jej život ,schmatla som chúdiatko do rúk,vložila do umývadla a pustila na ňu prúd vody a začala upratovať vo vani.Keď sa po chvíli otočím ,na rybku tečie horúca voda ....čo k tomu dodať .Tomu sa rozpráva dvojitá vražda .Odvtedy keď sa povie vianočná ryba ,hneď sa mi vynorí príbeh tej našej.Ahojte!!!

Ata tak toto je fakt pekné.:D
Aj ola je dobrá. Ktovie kam sa podela?:)

Milí zlatí poraďáci, sú tri hodiny ráno a ja miesto toho, aby som spokojne oddychovala po vykonanej práci, sa rehocem, rehocem a rehocem. Lebo inak sa moje reakcie ani nedajú nazvať. Ste jedničky.

Mne teraz napadol,ešte jeden zo života.Bolo to dávno ,my sme vtedy ako každý jazdili na škodovke,ktorá si vyslúžila pomenovanie ,,pekáč".Ráno som nasadla do spomínaného pekáča a poď ho na nákupy.Zobrala som so sebou ešte aj môjho malého syna.Zaparkovala som na parkovisku pred nákupným centrom .Keď bol nákup zrealizovaný poď ho k autu.Nech však čarujem s kľúčikom ako chcem odomknúť to nejde,ani z jednej strany.Keďže na nákupnom stredisku v tom čase hrstka chlapov vymieňala krytinu,no a zrejme si všimli ,že tam kolo toho auta dáko čudne pobehujem,prišli sa ma spýtať ,či mám dáky problém.Keďže sme nenašli riešenie ,ako sa dostať dnu ,vybrali sme okno,já som rýchlo otvorila dvere a chcela som posadiť syna do autosedačky.V tom som ale zistila ,že tam žiadna nie je.Skoro ma zamrazilo ,keď som prišla na skutočnosť ,že sme sa práve vlámali do cudzieho auta,ktoré bolo zaparkované pri tom mojom.Malo presne takú istú farbu ,ba dokonca aj autopoťahy .Rozdiel bol len jediný :moje vlastnilo detskú sedačku.Pred majiteľom som nabrala sfarbenie ako chameleon,kým som mu to všetko vysvetlila.Jediné šťastie ,že to bol človek ,ktorý mal zmysel pre humor a zobral to športovo.My ako rodina sme sa ešte dlho na tom zabávali.Poviem si ,že takéto dačo sa môže stať ,iba mne .Môj príbeh mi tak trošku pripomína ten OLIN. Čavte!!!

Krásna situácia :D:D:D

Jeden čerstvý, pravdivý a aktuálny:

mamina (účtovníčka) sa hnevá na svojho syna (majiteľa sro) ktorému robí DP:
- Tak kedy mi už donesieš tie posledné doklady?!? Alebo sa mám fakt nahnevať?!?!? Čo by si robil, keby som ti povedala, že si máš DP urobiť sám???
- Čo by som robil? Kľudne by som poopisoval tie tlačivá z minulého roka !!!

:-)

Tak to nemá chybu.....

Pridám jednu príhodu, štvornohú, chlpatú. Bolo ich aj viac.
Syn má nemeckého špica, 7. ročného. Je to dosť veselý špekulant. Občas na mňa vyjde úloha sa o neho postarať, keď syn s nevestou sú naraz obaja v práci. Pred domom máme malý parčík a tam sa chodíme vyvetrať. Raz keď som ho nechal pobehovať volne, videl som z diaľky, že sa motá okolo jednej parkovej lavičky, kde bol taký dosť veľký balík. Vedľa bola postavená pivová fľaška. Milý Bony oňuchával, až nakoniec zdvihol zadnú labku, a dosť veľkú dávku pustil do tej fľašky. Nakoniec veselý, ako si uľahčil, pobehoval ďalej. Naraz vidím, ako sa ten balík zdvihol z lavičky, a bol to starý tulák, ktorý tam zvykol spávať. A nakoľko , bol veľmi smädný, dobre si uhol z tej fľašky. No ja som dlho nečakal, a rýchlo sme odtiaľ zmizli. Nakoľko sa mu nepáčila ani vôňa, ani chuť toho " pivečka " Nakonie aj jednu " az anyát" zahrešil !

Aktuálne - napadlo ma, keď som sa videla v zrkadle 3 dni pred 31.marcom... :D

Večer po...

Z dverí hlavnej pošty sa vypotácali dve postavy. Nazlostený vrátnik za nimi rázne zabuchol a dôkladne zamkol bránu. S akýmsi zúfalcom, ktorý sa doprosoval vpustenia dnu sa jednoducho nebavil. Ženy - jedna mladšia, asi štyridsiatnička podopierala svoju možno o desať rokov staršiu priateľku - smerovali k lavičkám. "Stihli sme to, huráááá! Poď sadneme si na chvíľu, kým sa ti prestane točiť hlava a potom si vezmeme taxík." Staršou myklo "Zbláznila si sa?! Ty máš vari na taxík?" zdesene zareagovala. "Požičala som si" odpovedala mladšia, "veď predsa dostaneme zaplatené za túto poslednú závierku, či nie?" Bolestný kŕč na tvári tej staršej na chvíľu vystriedal ironický úškľabok. "Hej? Myslíš? To si si nevšimla tie dve veľké čokolády "Modré z neba"? Pán Podnikateľ už predsa zaplatil! - bol sa poobede poďakovať u šéfa a vyrovnať sa za to, že sme ho nenechali v štichu s jeho zopár dokladmi! Uisťoval sa, či to stihneme včas podať a pri tej príležitosti sa s nami aj vyrovnal!" Mladšia zalapala po vzduchu. "Zopár dokladov?! Hovoríš vari o tých dvoch igelitkách plných faktúr, pokladničných bločkov, cestovných lístkov, návodov na použitie rôznych erotických pomôcok a kopy ďalších papierikov, ktoré sme tri dni spracovávali?! Pol dňa sme len oddeľovali rôzne potvrdenky za cestu na Seychely, za novú parochňu pani manželky, za Privat escort servis, za Viagru či lístky do kina od skutočných daňových dokladov!!! Vrcholom bola vytrhnutá stránka zo žiackej knižky, ktorú tam, zrejme podľa vzoru ocinka zahodil ich rozmaznaný syn, s poznámkou pani učiteľky o tom, ako tento prváčik robí cez prestávku nemravné návrhy vyvinutejším žiačkam 4.ročníka!" Mladšia sa prestávala ovládať a intenzita jej hlasu naberala na obrátkach. "Pssst, dievčence, potichšie, inak si spravíte nedobrovoľný výlet." ozvalo sa zrazu zo šera námestia. Ženy sa prekvapene obzreli. Vyciveného nenápadného mužíčka v okuliaroch chúliaceho sa na konci susednej lavičky by si ani neboli všimli. Mal dobitú tvár, ruku v sádre a chýbal mu horný predný zub. "Veď Modré z neba je náhodou dobrá čokoláda. To ja som za uzávierku dostal od bratranca z tretieho kolena, ktorý je v reprezentačnom tíme vzpieračov priateľský buchnát do chrbta že aký som pašák! - nuž a stáli sme práve pri sklenených vchodových dverách...Ale bratranec prisľúbil, že dá dvere opraviť na svoje náklady" chlapík na ne hodil štrbavý úsmev. "Prepánakráľa" poľutovali ho ženy "to ste teda dopadli! A aký nedobrovoľný výlet ste to spomínali?" "Aha, pozrite tam" ukázal rukou na dolný koniec námestia kde blikalo akési auto. Stál tam tučný chlapík pri plnom vedre jabĺk, ktorými sa snažil zasiahnuť ľudí okolo seba a vykrikoval "dajte si z môjho honoráru, ochutnajte čo som zarobil, toto je za 4 leasingové zmluvy a toto za zamestnávanie cudzinca zo Strednej Ázie, aha a toto jablčenko mám za kurzové rozdiely saldokonta k desiatim rôznym menám. A toto za sledovanie započítavania záväzkov a pohľadávok medzi päťdesiatimi rôznymi dodávateľmi zo všetkých svetových kontinentov, a toto..." ďalej sa už nedostal. Chlapíkom v bielych plášťoch sa podarilo nasadiť mu zvieraciu kazajku, lekárka mu pichla utišujúcu injekciu, naložili ho a sanitka s nápisom "Pinellov ústav" okolo nich odfrčala smerom na Pezinok. "Už sa otočili štvrtý krát za tú chvíľu čo tu sedím. Predtým odviezli asi 60 ročnú účtovníčku zo susednej firmy, ktorá tu od radosti že stihla podať priznanie začala robiť striptíz. Ale to bol dnes už vari posledný prípad, tak ja pomaly pôjdem" Rozlúčil sa a odkrivkal na zástavku. Ženy sa poobzerali okolo seba. Námestie vôbec nebolo také prázdne, ako sa zdalo na prvý pohľad. V neďalekom bare hulákala značne opitá ženská, inak slušne oblečená, okolo nej sa povaľovali opečiatkované daňové priznania. Prekrikovala sa s podobne podnapitými kolegyňami - "čo? len 5 eseročiek a 16 fyzických?! Si béčko! ja som zmákla 9 PO a 22 FO! na má nemáš! A túto tisícku musíme dneska prepiť! Je po štyroch rokoch gumových medvedíkov od môjho bývalého spolužiaka prvá! " Popred ne vliekol akýsi chlap zrejme svoju manželku a dôrazne jej dohováral - "Okamžite zajtra dávaš výpoveď! Malý našiel doma tvoju fotku a pýtal sa, že kto je tá teta! S účtovníctvom končíš inak sa rozvádzam!" Chlapíka ktorý sa nedostal na poštu utešovala priateľka: Neboj, nevesta nevlastného syna pratety Iky z Horných Poradoviec robí na pošte, hádam dáko tú pečiatku s dnešný dátumom získame! Tuho ho objímala, aby utíšila jeho mohutnú triašku. Vypúlené oči sa mu pomaly, pomaličky vťahovali späť do očných jamiek. Mnoho ďalších, divne poskrúcaných postáv, poväčšine žien, sa tackavo presúvalo smerom ku zástavkam MHD. Zeleň ich tvárí konkurovala pučiacim stromom. Prázdny pohľad, vrávoravá chôdza....jedine náruč plná dokladov, či podací lístok pevne zvieraný v ruke s obhryzenými nechtami ich odlišovali od miestnych narkomanov a svedčili o tom, že sú to zrejme tiež účtovníčky. Za kríkmi pri soche partizána niekto zvracal. Ženy si vzdychli a rezignovane sa vybrali na poslednú električku.
Bola príjemná jarná noc, 31. marca 2006, večer po účtovných závierkach.

AJ JA NIEČO:
Boli sme so známymi na Šírave, sedeli sme pri obede v plnej reštaurácii , my s manželom a priatelia / manželský pár s dvoma deťmi/ Deti sa volajú Jožko a Erika.Po obede si muži prestreli novinky, my sme s kamarátkou klebetili a deťom bolo treba na WC, išli spolu. Za chvíľu vyšiel s WC Jožko a kriičí na celú reštauráciu: Oci, Erika sa už vysr...... To si viete predstaviť.
Celá reštaurácia zaburácala smiechom.. Kamarát sa zakryl novinami a len nám povedal: Ja ho zabijem...

[quote=luebchenko]Aktuálne - napadlo ma, keď som sa videla v zrkadle 3 dni pred 31.marcom... :D

Večer po...

Z dverí hlavnej pošty sa vypotácali dve postavy. Nazlostený vrátnik za nimi rázne zabuchol a dôkladne zamkol bránu. S akýmsi zúfalcom, ktorý sa doprosoval vpustenia dnu sa jednoducho nebavil. Ženy - jedna mladšia,

PRÍSPEVOK OD
LUBCHENKA

DOPORUČUJEM AKO LIEK.

Nevidím písať od sĺz smiechu.

Bola som s našim rodninným priateľom v reštaurácii..zobral jedály lístok a čítal zoznam jedál /hlasno na celú reštauráciu musím podotknúť/ a naraz číta: párky podľa váhy a hovorí : Ečka, ale tie si nedáš, pozrel na mňa a dodal, toľko asi na sklade nemajú..:)..kto ma pozná vie o čom hovorím, všetci sa zasmiali a ja tiež, čo som mala robiť, ale ticho som dodala, že ho zabijem.

A v tpmto duchu som už možno napísala príbeh s mojim synom, vtedy 16-násť ročným: Zastavila nás dopravná polícia, policajt pýtal odo mňa dokaldy a chýbal OP, keď mi to policajt oznámil, tak syn dodal: mami šak OP si povedala, že sú iba do 100 kg..policajt sa zasmial, vrátil mi vodičák a zaželal šťastnú cestu:)..syn sa cítil previnile a dodal: mami, ale zachránil som pokutu, to sa cení nie?

Heli, nebude to tvoj syn? :D Gény nezapreš :D Chlapci a dievčence, aké boli tohtoročné honoráre? Nepochválite sa? Ja som práve vyfasovala celkom peknú veľkonočnú sádrovú kanvičku za to, aká som vždy ochotná...:D Ale úfam, že i faktúru uhradia... :p

Luebchenko, nemá to chybu. Raz z Teba bude spisovateľ. Určite si Tvoju knihu kúpim.

Luebchenko, nemá to chybu. Raz z Teba bude spisovateľ. Určite si Tvoju knihu kúpim.

...žeby som vyflákla na účtovanie :D??? Ale šak ono sa to až tak moc nelíši - tiež si človek musí nejaký ten optimálny hospodársky výsledok vymyslieť :D:D:D ďakujeeem :)

No na túto tému som narazila až dnes a preto ma mrzí, že OLA svoje príspevky vymazala.

Ale LUEBCHENKO je to fantastické a pokiaľ je to z Tvojho pera, dávam klobúk dolu.

Vďaka, jasné že je moje - ale Ola bola takisto super na uchechtanie - a neviem kde sa fláka!!! SimiOlaááááá, de si, si na rade :D. Takto tu knižku nevydáme keď budeš flákať :D

Aktuálne - napadlo ma, keď som sa videla v zrkadle 3 dni pred 31.marcom... :D

Večer po...


Bola príjemná jarná noc, 31. marca 2006, večer po účtovných závierkach.

Príjemne sa to čítalo ....oddychovečka ....super:p :p

http://www.pohladnice.sk/pictures/24/5409449.jpg

tešíme sa na pokračovanie

V marci 2007 alebo to má byť "...zo života účtovníka"? :D:D:D

zo života účtovníka - áno

OK :D - ak účty, život a zákazníci dovoliahttp://www.porada.sk/images/icons/icon12.gif

OK :D - ak účty, život a zákazníci dovoliahttp://www.porada.sk/images/icons/icon12.gif
Ľubi , ak dovolíš ja Ti potom stvorím k tomu grafiku ......:p :p

V marci 2007 alebo to má byť "...zo života účtovníka"? :D:D:D

tak veru, hlavný názov diela bude "Zo života účtovníčky" a kapitoly - Kapitola 1., "Musím stihnúť poštu"; Kapitola 2., "DPH na obzore"... atd

Hip, hip, húra..........

Ľubi , ak dovolíš ja Ti potom stvorím k tomu grafiku ......:p :p
Zitka, beriem ťa za slovo :) Redakčnú radu by sme mali...Je tu nejaký vydavateľ? :D Beatka pokračuj v zadávaní kapitol...

Ja sa hlásim za vydavateľa. Čo bude mojou úlohou?

Zitka, beriem ťa za slovo :) Redakčnú radu by sme mali...Je tu nejaký vydavateľ? :D Beatka pokračuj v zadávaní kapitol...

Ja možem robiť zástupcu vydavateľa .Vydavateľ=Zita5

Zitka, beriem ťa za slovo :) Redakčnú radu by sme mali...Je tu nejaký vydavateľ? :D Beatka pokračuj v zadávaní kapitol...

Takže,
Kapitola 3., "Už len raz sa NEvyspím..."
Kapitola 4., "Krahuleeeeeeeeeeeeee, ruleeeezzzzz :D"

Lenka, maličkosť... malina..Len: vydať aspoň v xxxxxxxxcovom náklade :D, vyplatiť redakčnej rade honoráre tak so 6 - až 7 nulami na konci a dákym sympatickým číselkom na začiatku, vymyslieť a zaplatiť masívnu reklamu, zorganizovať autogramiády po Slovensku, dostať nás do médií a povedomia Slovače.... :D vravím, malina :D

Tých 7 núl nie je problém, ja nakreslím hocičo ...
autogramiády - tu na Porade sa Ti podpíše každý. Koľko je nás členov? cez 21tis? Máli sa Ti?
ináč malina

Dievčence, práve ma tu synátor vrátil do krutej reality - že vraj už nie som v práci (sila zvyku z marca :D), ale doma, kde nám krutý operátor zrátava každú minútu :(... takže spriadajte plány pekne ďalej rada moja redakčná, ja si zajtra vyzdvihnem pridelené úlohy, OK? :p Len to neprežeňte s počtom kapitol, žeby sme to do budúcej závierky stihli :D Dobrú

Baby ešte treba vypracovať strategický plán .....bez toho sa naša redakčná rada nepohne .:cool:

Vymyslíme aj bojový plán, nielen strategický.

Uff, a už viem ako sa to bude približne volať, v akom prostredí sa bude odohrávať dej :D ale neprezradím :) Idem si to friško zapísať a potom už fakt do hajan, tak čaute Rada :D

"Život účtovníčky v paragrafoch " alternatíva č.1
"Kedy začínajú účtovníčky mládnuť " alternatíva č.2
"Paragrafy ktoré účtovníčke spravili zo života peklo " alternatíva č.3

"Život účtovníčky v paragrafoch " alternatíva č.1
"Kedy začínajú účtovníčky mládnuť " alternatíva č.2
"Paragrafy ktoré účtovníčke spravili zo života peklo " alternatíva č.3

Zitka, kedy?
Aj ja si prosím recept, potom vám budem robiť "managera"! No predsa niečo za niečo! Pozriem si cenník na: Pošuškajte...

Vlasta veď som písala, že s nulami problém nebude. Ja vyhotovím hocičo.

Zitka, kedy?
Aj ja si prosím recept, potom vám budem robiť "managera"! No predsa niečo za niečo! Pozriem si cenník na: Pošuškajte...

Vlastička Ty budeš organizovať GOODBAY PARTY........a budeš inkasovať:rolleyes: :cool:

Zita: To znie zaujímavo:D

Vlastička Ty budeš organizovať GUDBAY PARTY........a budeš inkasovať

Súhlasím, len potom nemožno zabudnúť aj na poplatky pre SOZA, LITA a ostat., a tie sa aj dedia, takže po nás bude príjemcom z predaja alebo uverejnenia PORADA! - súhlasíte?!

Len to? Jasné.

Len to? Jasné.

Chcem byť konečne krstnou mamou - prosíím.
Kúpim aj košieľku.:D :D :D

Zita: To znie zaujímavo:D

Už je to zaujímavejšie , že píš ako hovoríš alebo myslíš.......:cool:

Lubka..ako si tak opísala noc 31.03...prekrásne..a to sú aj postrehy zo stretka z tej noci?:)..Iba sa pýtam:D

Aldi, žeby tie ženské v tom bare http://www.porada.sk/images/icons/icon12.gif ? Máš pocit, že si sa niekde opoznala? :D Ale ten zelený ksicht a vrávoravá chôdza - to bol autoportrét :D :D :D

Zdravím Redakčnú Radu, čiže RR (pozor, nepomýliť s Rýchlou Rotou Chipa a Dala - ani s Chipandales ;) ). Tiež som našla túto tému až teraz, a pridám svoju trošku, ak teda môžem. Bude to na tému: študent a cestovanie
Takže som z tých šťastlivov, ktorí pravidelne cestovali ako študenti na určitej linke - povedzme z miesta A do miesta B v nedeľu večer a v piatok naopak. Tím, ktorí dochádzali na intrák, či privát zrejme nemusím vysvetľovať, že v nedeľu to bol ten najposlednejší možný spoj a v piatok prvý možný. No takto rozmýšľalo nanešťastie, veľa šutdentov, takže tieto spoje boli vždy prepchaté. Vo vlaku, kde sú kupé, je to najhoršie. Pár ľudí si sadne a v úzkej uličke medzi sedadlami v kupé je podľa ďalších cestujúcich ešte dosť miesta pre státie asi 20 ďalších ľudí. Takto sme sa sardinkovali, až kým kamarát nevyzrel na všetkých. V piatok mali na intráku na obed lečo s vajcom. Milý kamarát lečo naložil do sáčku, uzavrel a poďho na náš obľúbený vlak. Keď už v kupé nebol voľný ani centimeter štvrocový, začal sa - uprostred cestujúcich, robiť, že mu je na vracanie. Vrecko s lečom mal vo vnútornom vrecku bundy. Aby to vyzeralo vierohodne - "vracal" do sáčku skrytý za svojou odtiahnutou bundou. Môžete si predstaviť, že pol kupé bolo zrazu voľné. Tí so silnejším žalúdkom len preglgli, zbeleli - ale to ešte nevedeli, čo ich čaká. Ďalší dobráčisko - kamarát toho prvého, stál za ním, vytiahol dve lyžice a títo sa veselo pustili do leča zo sáčku... Nikdy sme nezažili pohodovejšiu cestu vlakom domov...:D

ufff, ale je tu pavučííín, tfuj tajfl... no ale nech to tu oprášime, už ked tá kniha akosi zakapala - tu je jedena aktuálna reality story z posledných dní:

...tak takéto besné 17-te narodky som teda už dávno nemala. Od rána som okrem jednej politickej debaty absolvovala aj pinpongový turnaj (podotýkam že k téme pinpong som doteraz registrovala, že existuje slovný pinpong a o tom naozajskom som si myslela, že to hrajú len Číňania. Napodiv ho hrajú aj VOLIČI v Devíne...). Všetky zápasy som čestne, (a hlavne expresne) na znak svojej spoľahlivosti prehrala 3:0. Vraj. Ja sa v tom totiž nevyznám, ale boli tam iní machri, ktorí to tvrdili. Pritom som fakt väčšinu loptičiek trafila a podarilo sa mi zasiahnuť množstvo objektov v okolí ako napr. lampy na strope, klavír na pódiu, rozhodcu, jednu loptičku sa nám v zákulisí doteraz nepodarilo nájsť, ba často som sa do hry pokúšala zapojiť aj hráčov pri susedných stoloch...Vážne neviem prečo sa všetci tak tešili, keď som dohrala! Tož ceny som musela odovzdať iným, čo sa trápne len do tých zelených kuchynských stolov triafali. Následne po turnaji mi na upratanie bordelu v baráku a prípravu malej večernej oslavy zostali asi 2 hodiny. Stihla som to! Keďže sme na porade, poradím ako na to: Teda, ak potrebujete v rekordne krátkom čase pripraviť pohostenie asi tak pre 15-20 ľudí potrebujete: 1 chlapa schopného čistiť a krájať zeleninu a syry, plnú igelitku rôznych nakrájaných údenín, 1 mixér na pomazánky, 1 ochotnú podnájomníčku ktorá uprace záhradu a najdôležitejšie je vynulovanie vlastných nárokov na vzhľad vašej spálne. Chlapa najprv pochválite aký je šikovný, potom mu dáte ostrý nožík, dosku na krájanie, všetku zeleninu ktorú nájdete v kuchyni, vhodné nádoby a podrobné inštrukcie. Podnájomníčke strčíte do ruky metlu, hrable a fúrik a sama sa vrhnete na pomazánky. Zistila som, že sa cesnaková, sardinková a vajíčková pomazánka dajú v pohode vyrobiť v priebehu asi 15-tich minút aj bez umytia mixéra :D . Chlapa priebežne kontrolujete a usmerňujete, podnájomníčky sú schopné konať zodpovedne a samostatne. Sama medzičasom upracete dom overeným vojenským systémom - čo je mokré to je čisté. Rôzne propriety, povaľujúce sa po všetkých kútoch, možno nakopiť v izbe, do ktorej však potom za nič na svete neslobodno nikoho vpustiť. Strata zbytku ilúzií, ktoré o vás priatelia možno ešte majú, by v takom prípade bola zaručená. Po uprataní, nahádžete na rôzne tácky a taniere čo najbizarnejšie útvary zmesi šunko-salámo-syroidov, dozdobíte to celé rôznymi zeleným burinami, hroznami, vňaťami a pod, a čo nestihnete naaranžovať dáte na dosku s nožíkom, nech sa hostia unúvajú sami...Dôležité je tváriť sa, že to tak má byť! Aha, ešte by som zabudla - takisto je potrebné vytiahnuť z pomazánky mača zablúdivšiena stôl...nie všetci návštevníci musia byť milovníci zvierat! Samotná oslava bola skvelá. Len neviem kedy si zobrať dovolenku na upratanie tej prapodivnej kopy v spálni. Veci na oblečenie si zatiaľ požičiavam od onej podnájomníčky, tiež má chudera asi 185 cm. Ale dochádza mi už spodné prádlo, tak neviem...a takisto nechápem, prečo na mňa moji priatelia z Nemecka zanevreli. Napísali mi totiž, že na moju päťdesiatku určite prídu osobne. Fakt neviem, prečo chcú prísť až za 33 rokov :eek: !!!

:D :D :D :D :D

len neviem, čo pri sedemnástke robil chlap.
Ibaže by to bola taká naša, CCCCčkárka. Štýl upratovania a varenia by sedel :D

chvíľu som tu nebola, asi mi niečo ušlo - čo je to CCCC.....:eek:

Ako môže skončiť obyčajná prechádzka

Aj dnes sme sa vybrali s „havinkou“ trochu poskackať priľahlé vinohrady a vzdialené lúčiny. Naša havinka má zodpovednú úlohu. Musí vonku prečítať všetky odkazy, ktoré jej zanechali súkmeňovci, takže sme sa na prechádzku tešili obe. Ona, že pokročí v štúdiách čítania vo voľnej prírode, a ja, že opäť okysličím moju usedenú schránku. Počasie sa prestalo hnevať a nám neostalo inšie, len naštartovať tenisky a vodítko a vybrať sa von.. Kým sme sa dostali k prvým riadkom vinohradu, havinka preštudovala svoje odkazy a na niektoré psie dopisy stihla aj odpovedať. Pustili sme sa cez poľné cestičky rovno k prvému kopcu. Havinka šantila v okolitých kríkoch a neúnavne ňuchala a vetrila. Nenašla nič, okrem čerstvo ustlanej mäkkej, voňavej podušky popretkávanej zlatou niťou slamy, ktorá ležala na ceste. Krátko pred nami tadiaľ prešli koníky a tie sa postupne zbavovali svojej, žuvaním nazhromaždenej ťarchy. Havina sa razom rozhodla, že už má po krk svojho sfarbenia a že sa trochu zamaskuje. S veľkou vervou sa pustila do váľania a o chvíľu mala na sebe prilepený zlatohnedý melír, zapáchajúci až hen do susednej dediny. Vôbec jej neprekážalo, že smrdela ako 2.ročník veľkej pardubickej, veselo si šantila ďalej. Vyštverali sme sa na prvý kopec a ja som si chcela oddýchnuť. Obzerala som sa po lúke kam si sadnem tak, aby ma nezožral krvilačný kliešť. Chodila som hore dolu a hľadala vhodné miesto. Napokon mi udrelo do očí pekné miestečko, so žltou vysušenou trávičkou a tak som sa k nemu vybrala. Pohodlne som sa usalašila a pozerala vôkol seba na to čaro prírody. Občas som mala pocit, že ma čosi štiplo do nôh, ale nejako som tomu nevenovala pozornosť. Neskôr ku mne pribehla havinka a taká vyvoňaná sa zvalila rovno na moje nohy. Očami som zablúdila ku nohám a predstavovala som si ako pôjdeme cez sídlisko domov. Zaváňajúce a prefarbené parádnice. Zahľadela som sa pozornejšie a skoro som zmeravela. Po nohách mi liezli tisícky mravcov. Až vtedy som si začala uvedomovať čo to bolo, to občasné štipnutie. Vyskočila som ako riadená strela a chvatom som začala strhávať zo seba oblečenie. Poskakovala som pri tom a jačala vysokým altom, ako operná speváčka. Havina sa nesmierne tešila a začala skackať okolo mňa nadšená, že som jej vymyslela novú psiu hru. Našťastie som bola na lúke, kam málokto zablúdi, tak som tam bez zábran strhávala zo seba zvršky a zúrivo ich prášila. V zlomku sekundy som stála v lone prírody len v spodnom prádielku a mávala oblečením, ako toreador v aréne. Naša havina pochopila, že zápasím o holý život a začala mi olizovať nohy. Veď keby som ten zápas náhodou prehrala, nech idem do večných lovíšť aspoň s čistými nohami.
Prečo by sa nemal niekto objaviť, keď to najmenej čakám? Pán Murphy fungoval aj v tomto prípade spoľahlivo. Presný ako švajčiarske hodinky. Najprv sa vracali jazdci na koňoch a za nimi si vykračovali peší turisti. Jazdci, okamžite spomalili a turisti tiež nemali akosi naponáhlo. Veď také divadielko na záver svojho výletu nečakali. Uprostred krásnej lúčinky nadskakuje jačiaca, polonahá, strapatá ženská a psisko sa jej motá pomedzi nohy! Musela som vyzerať úžasne. Možno ako tancujúci domorodý šaman, ktorý žiada nebesá o kvapku vody, aby mu pes nemusel umývať nohy? Možno ako čudo čerstvo zbavené svojprávnosti a v rámci bezpečnosti obyvateľstva vyhnané von za mesto? Bola som si len vedomá velikánskej hrôzy, ktorá sa vo mne snúbila s nepredstaviteľným pocitom hanby. Očervenela som ako čili paprička na mexickom políčku a začala som sa chytro obliekať. Keby ma stopoval generálmajor určite by zistil, že som bola rýchlejšie oblečená ako celé záložné vojsko v čase mobilizácie. Mrmlala som čosi o mravcoch, o konskom lajne, o psovi a .... Naša havinka mala zo všetkého veselý kabaret. Od samej radosti si našla smradľavú mláku v ktorej sa riadne vyváľala a roztopašne špliechala labkami okolo seba. Na záver sa rozbehla k mojim divákom a za odmenu všetkých pofŕkala svojim úžasným parfumom, namiešaným z konského lajna a zapáchajúceho bahna.
Rozbehla som sa odtiaľ míľovými skokmi, tajne dúfajúc, že si ma nestihli zapamätať a jediné spestrenie ich výletu bude len roztopašné, blatové šteňa, ktoré ich zašpinilo od hlavy až po päty.
Už som bola dosť ďaleko odtiaľ, keď ma dobehla aj havinka a tak sme spolu bežkali čo najďalej od toho davu ľudí, ktorým som predviedla onen „vynikajúci“ domorodý tanec – unga..unga v čipkovanom prádielku.

:D :D :D Oli, len tak dalej - teda nie s tým váľaním sa v mravenisku a kobylincoch, ale píš píš píš....

chvíľu som tu nebola, asi mi niečo ušlo - čo je to CCCC.....:eek:
No nie chvíľu,ale dlho.:)

Cool Cočky Cool Clubu - podmienka vstupu 17 rokov,alebo veselá kopa.
myslím,že spĺňaš.

Stačí sa pridať...

:D ešte že nie Cool Cočky Cool Partie :D:D:D. Zasa ste ma odhalili http://www.porada.sk/images/icons/icon12.gif Ale žeby tu nebola od uzávierok žiadna humorolná udalosť?!!!Čičasu niet ? :p

No dnes v inej téme sme tú skratku vysvetlili takto:
Cool Cočky Clubu Pätnástiek:D :D :D Omladili sme sa.

No dnes v inej téme sme tú skratku vysvetlili takto:
Cool Cočky Clubu Pätnástiek:D :D :D Omladili sme sa.

No a zamysleli ste sa niektorá nad tým, čo spravíme s tými pedofilmi čo potom máme doma?!

Oli, určite si ten príbeh nenapísala do konca...žiadneho mravčeka si doma nenašla:D

Oli, určite si ten príbeh nenapísala do konca...žiadneho mravčeka si doma nenašla:D
... ja sa inak opýtam: kedy pôjdeš znovu s vašou havinkou za nejakým dobrodružstvom? prádielko predviesť, mravčeky skontrolovať, omylom sa k susedom na inom poschodí dobýjať, nový záchodík či iné domáce príslušenstvo inštalovať....to všetko sme už s tebou absolvovali - radi v tom budeme pokračovať :D ale kľudne i z iných kútov Slovenska sa podobné pikošky podozvedáme, však CCCP-čky?

Zaujímavá téma, http://serousci.webz.cz/smajlici/27.gifčítali ste?

Jááááj Alenka , čítali, čítali....ale ten čas letí :(

A luebchenko odvtedy už povýšila :D

Zaujímavá téma, http://serousci.webz.cz/smajlici/27.gifčítali ste?


a kde sa podarilo vyhrabať? :D:D:D

Jááááj Alenka , čítali, čítali....ale ten čas letí :(

A luebchenko odvtedy už povýšila :D

Stala sa spisovateľkou ?:D



a kde sa podarilo vyhrabať? :D:D:D

Hľadala som odpoveď - linky na jeden príspevok :D:D:D
Neviem prečo..... je veľkáááááá škoda tejto témy.Prečo nepokračuje???....
Nepamätám si, kedy som "plakala" pri príspevkoch na Porade:D...
mám rada humor a tieto príspevky nemajú chybu....zvlášť o kondómoch:eek: všetky sú super...
kočky, nenechajte zakapať túto tému http://serousci.webz.cz/smajlici/105.gif pokračujte v písaní :)...

Pomóóóc 3-dňová cesta vlakom do Moskvy, čakanie na výmenu podvozka v ČOPE, lebo majú užšie koľajnice ..... a potom ruský čaj a Krásnaja Ploščaď a pohľad na Lenina?? Ani mi nehovor

MAjú širšie , veď preto sa jej hovorí širokorozchodná ...


Čierna nad Tisou - prekladisko Pohraničná priechodová stanica Čierna nad Tisou má so stanicou Čop spojenie po koľaji:
o rozchode 1520 mm – široký rozchod
o rozchode 1435mm – normálny rozchod
Železničná trať ŠR končí v Čiernej nad Tisou

Už dávnejšie sa chystám niečo pridať k týmto úžasným príbehom. Mám tiež niekoľko takých, čo sa asi budú dediť z pokolenia na pokolenie... Teraz ale jeden z obchodu:
Začnem celkom odinakiaľ- nie som síce žiadna žienka domáca v tom pravom slova zmysle- všade perfektne upratané a navarené a tak... ale mám rada keď otvorím skriňu (tu sa o komínkoch tiež len ťažko dá hovoriť) a v nej to tak pekne vonia. Vyskúšala som už všelijaké voňačky cez mydlá, kúpeľné zmesy ( len otvorený sáčok, niežeby som to vysýpala po poličkách) až po tie určené priamo do šatníkov, ale až raz som natrafila na jednu skvelú ovocnú vôňu v malej krabičke. Bolo v nej niečo ako v sáčku uložené koliesko a to postupne mizlo a voňalo- no ukrutný zázrak v čase totalitnom... Potom som to dlhý čas nikde nevidela a aj pomaly zabudla.... keď odrazu v NAŠOM! obchode objavila som onú vytúženú vôňu!!! Celá natešená som sa prehrabávala v krabičkách- jahodová, banánová, citrónová,vanilková...a plno ďalších, nevedela som si poriadne vybrať...a zobrala som si pre istotu viac z každej a aj pre mamu a svokru. Keďže návod v slovenčine chýbal a chcela som vedieť, ako sa to správne používa, zašla som za predavačkou. Bola to pani v stredných rokoch, práve žula rožok a debatovala s učnicou. Prišla som k nej s krabičkou v ruke a pýtam sa, či nevie ako sa toto používa. Pani prestala žuť a len sa na mňa dívala. Keď sa nič nedialo pár sekúnd, pýtam sa, či mi teda poradí, pani s plnými ústami vyvalila na mňa prekvapené oči. No, pekne, tak nevie čo predáva a ešte bude blbo zízať, ale nič, zachovám pokoj, ešte som jej chcela aj pomôcť, reku či sa to má otvoriť, a tak použiť, alebo to môžem nechať v krabičke ... rožok jej už skoro trčal z otvorených úst,oči vytreštené ešte viac a mladá sa niekde vytratila. Už som bola nervózna, tak som začala aj vysvetľovať, že keď teda nedávajú slovenské návody, tak by mali byť aspoň predavačky oboznámené a správne informovať zákazníka... medzitým predavačka vložila skoro vypadnutý rožok do ruky a ticho mi povedala: Ale veď to sú prezervatívy... Moja farba nabehla na sýtočervenú, ako na krabičke od tej jahodovej "vône" ...tíško som odplávala k regálu a povyhadzovala obsah košíka...a ani som ich nepotriedila podľa vôní - nech si to ukladajú, majú mať návody no nie?

Ale predpokladám , že za tie blbé ostali tie obchodníčky .....či ...?
Návody sú vo vnútri .....;):---:D:D:D:cool:

Danuška, to nemyslíš vážne, takúto skvostnú :D tému takto stručne spakruky vybaviť na 7 riadkoch :( !!!

Krátko , vtipne výstižne ....
Vedel by som aj na tri - štyri riadky ....:cool:

Príklad :

-cigán , koľko ?
-tridsať !
-čo tridsať ?
-a čo koľko ?

No a zamysleli ste sa niektorá nad tým, čo spravíme s tými pedofilmi čo potom máme doma?!

No peknééééé , toto teda nie je cool , nakoľko tam chýba smajlík .....dali by vám tí vaši peďáci ....;):rolleyes:

Teda ja určite :cool:

Ale predpokladám , že za tie blbé ostali tie obchodníčky .....či ...?
Návody sú vo vnútri .....;):---:D:D:D:cool:

kde? v akom balení? zavádzaš???:D
nespamujhttp://serousci.webz.cz/smajlici/294.gif....Porozmýšľaj a napíš vtipný zážitok zo svojho životahttp://serousci.webz.cz/smajlici/81.gif

kde? v akom balení? zavádzaš???:ALE VEĎ SI POZRI
http://www.rodicovstvo.sk/condom.htm na tejto stránke je to od výrobcu a taký alebo podobný návad je v každej škatulke ...na druhu a od výrobcu to nezáleží , všetci si plnia svoje povinnosti , to mi ver !!!:rolleyes:

Záhada kondómu vyriešená
Milovanie sa s týmto kúskom kaučukovej gumy, považuje väčšina za nepríjemné. Ak máte tú správnu škatuľku prezervatívov, sexuálny zážitok si vychutnáte naplno. Presný návod na použitie si prečítate v pribalenom letáku. Existuje aj niekoľko pravidiel, ktoré tam nenájdete.http://wanda.atlas.sk/zahada-kondomu-vyriesena/sex-a-vztahy/antikoncepcia/534857.html

nespamujhttp://serousci.webz.cz/smajlici/294.gif....Porozmýšľaj a napíš vtipný zážitok zo svojho životahttp://serousci.webz.cz/smajlici/81.gif

Tých mám na celú knihu , jednu už idem tlačiť ..:rolleyes:
Tú ale dostane len úzky okruh ľudí !!!;)

Ale čo je pre mňa vtipné , respektíve zaujímavé , tak pre druhého predsa nemusí byť ...:cool:

Tých mám na celú knihu , jednu už idem tlačiť ..:rolleyes:
Tú ale dostane len úzky okruh ľudí !!!;)

Ale čo je pre mňa vtipné , respektíve zaujímavé , tak pre druhého predsa nemusí byť ...:cool:
Nepodceňuj sa...hoď niečo:)

Ďakujem za dôkladnú odpoveď a linky na moju otázku... :):D:---

Nepodceňuj sa...hoď niečo:)

Ďakujem za dôkladnú odpoveď a linky na moju otázku...
TO VÍŠ , SKÚSENOSTI .... :):D:---

Všimla si si už vôbec , že by som sa niekedy podceňoval ? :rolleyes::D

Nepodceňuj sa...hoď niečo:)

Ďakujem za dôkladnú odpoveď a linky na moju otázku... :):D:---

No nech nežerem .....:rolleyes:


Svokra na kare svojho otca :

„Ďakujem všetkým, ktorí .......na poslednej ceste .....

a preto si vypime na jeho zdravie.“:cool:

Spomenula som si, čo sa mi stalo ešte za študentských čias. Ako každé ráno sme cestovali s pár spolužiačkami zo sídliska MHD do školy v meste. Prišiel autobus, nastúpili sme, keďže to bol ranný autobus, bol aj primerane plný. Miesto na sedenie nebolo, tak nám neostalo nič iné, len držať sa ( tie držiatka na sedadlách bývali dosť malé). Celou cestu sme sa zabávali, smiali. Všimla som si, že pán, ktorý sedel priamo pod nami, nás "nenápadne" sledoval, bol zamračený, nemala som z neho dobrý pocit. Až pri vystupovaní z autobusu som pochopila jeho zvláštne správanie. Celú cestu autobusom som sa totiž držala rúčky na jeho kufríku, ktorý mal položený na kolenách. :D

Spomenula som si, čo sa mi stalo ešte za študentských čias. Ako každé ráno sme cestovali s pár spolužiačkami zo sídliska MHD do školy v meste. Prišiel autobus, nastúpili sme, keďže to bol ranný autobus, bol aj primerane plný. Miesto na sedenie nebolo, tak nám neostalo nič iné, len držať sa ( tie držiatka na sedadlách bývali dosť malé). Celou cestu sme sa zabávali, smiali. Všimla som si, že pán, ktorý sedel priamo pod nami, nás "nenápadne" sledoval, bol zamračený, nemala som z neho dobrý pocit. Až pri vystupovaní z autobusu som pochopila jeho zvláštne správanie. Celú cestu autobusom som sa totiž držala rúčky na jeho kufríku, ktorý mal položený na kolenách. :D

študentské cestovanie - zažili sme kadečo. Vrchol cestovania bol ale v rýchlikoch, kde bolo v piatok a v nedeľu narvaných toľko ľudí, že sa stálo aj v kupé medzi sediacimi cestujúcimi.
Tak raz kamaráti, odchdzajúci na víkend domov, vybabrali s celým kupé. Ešte pred odchodom sa chodilo na obedy, pokiaľ ste nemali zabezpečený suchý obed. Tak tento dotyčný svoj obed, pozostávajúceho z leča a varených zemiakov, zabalil do sáčku. Nastúpil do vlaku aj s kamarátom, samozrejme stáli v spomínanom kupé. Asi po 15 minútach cesty, keď už každému bolo vo vydýchanom vzduchu mierne nevoľno, sa tento kamarát začal tváriť, že mu je nevoľno veľmi. Keďže sa z kupé nedalo vyjsť, a naznačoval že bude vracať, ľudia dosť opatrne pozerali na neho. Vtom ho ale pochytil spásonosný nápad akože, odtiahol bundu, čo mal na sebe, zašušťal sáčkom, a akože vracal do toho sáčku s obedom. Dosť nevoľno začalo byť už aj ostatným v tom kupé. Ale to pravé orechové ešte len prišlo, keď dotyčný vytiahol lyžicu (v tom čase chalani nosili so sebou lyžice a volali ich báger - hliníková lyžica so skrátenou rúčkou) a začal ten svoj obed jesť. Vrchol bol, keď jeho kamarát vytiahol tiež lyžicu a začali to jesť spolu. Verte tomu, ľudia v kupé zistili, že vlak nie je až tak beznádejne prepchatý, aby sa nedostali niekam inam - hocikam, kde sa neje práve vyvrátená strava :D. No a dvaja fešáci mali kupé pre seba...:D

Spomenula som si, čo sa mi stalo ešte za študentských čias. Ako každé ráno sme cestovali s pár spolužiačkami zo sídliska MHD do školy v meste. Prišiel autobus, nastúpili sme, keďže to bol ranný autobus, bol aj primerane plný. Miesto na sedenie nebolo, tak nám neostalo nič iné, len držať sa ( tie držiatka na sedadlách bývali dosť malé). Celou cestu sme sa zabávali, smiali. Všimla som si, že pán, ktorý sedel priamo pod nami, nás "nenápadne" sledoval, bol zamračený, nemala som z neho dobrý pocit. Až pri vystupovaní z autobusu som pochopila jeho zvláštne správanie. Celú cestu autobusom som sa totiž držala rúčky na jeho kufríku, ktorý mal položený na kolenách. :D

Prečo táto skvelá téma zamrzla? Vari sa už niet na čom zasmiať?:eek:
Ja som ju objavila až teraz, tak pridám aj ja niečo podobné z MHD.
Cestovala som v trolejbuse a sedela som na sedadle vedľa staršieho pána v úplne poslednom rade sedadiel. Na zastávke nastúpili dve pekné usmievavé dievčinky. Akurát sa chceli chytiť držadla, ale šofér nečakal a vyrazil skôr, než to stihli urobiť. Obe zamávali rukami v snahe niečoho sa zachytiť, ale nepodarilo sa, a tak jedna skončila dotyčnému pánovi na kolenách. Ihneď vyskočila a začala sa ospravedlňovať ostošesť, ale pán sa len zasmial, zopäl ruky a so šťastným úsmevom a očami obrátenými k nebesiam vyhŕkol: "Panebože, ďakujem ti!"

No nech nežerem .....:rolleyes:


Svokra na kare svojho otca :

„Ďakujem všetkým, ktorí .......na poslednej ceste .....

a preto si vypime na jeho zdravie.“:cool:


Úžasne zábavná téma táto HUMOROLA. Vďaka
rolf :D:D:D

Na karoch sa to stava dost casto, clovek ma zafixovane, ze sa pripija na zdravie. Ale ani by som to nemala za zle, aj na zdravie duse sa moze pripit, ved ktovie, co tu dusu, chuderu, caka.

Strašne mám rada paradajky, uhorky s bradavicami, nepohrdnem ani záhoráckou trojprdovou fazuľou zvanou bobovica, šalátikom rebarborou ..........teda všetkým čo je zo záhrady a nie z hyperbordelu. Celý život som bola zvyknutá na čerstvú, nescvrknutú zeleninu a červivé ovocie. Lenže pred tromi rokmi mi zomrel priateľ a záhradu zdedil nejakým nedopatrením na notárstve - vydedený syn. Tak som si vymyslela takýto plán: mám predsa dosť rodiny, kamarátiek a kolegýň čo záhradu majú a niekedy aj podľa mňa zbytočnú, lebo tam majú len bazén, tuje a dlažbu a to už neni záhrada ale park. Tak im tam v ich neprítomnosti sadím to - čo ja uznám za vhodné, oni sa mi o to s láskou starajú, okopávajú polievajú a čudujú sa prečo majú nasadený špenát, keď ho nikto neľúbi. Ja len sledujem agrotechnické termíny a nenápadne sa objednám u nich na kávu vždy vtedy keď viem že by to "už mohlo byť".

Tak som raz na jar prišla tajne do záhrady môjho lenivého, slobodného bratranca s tým že záhradu musí mať už pokopanú, takže stačí len mu tam nasadiť to čo ja uznám za vhodné. No skoro ma šľak trafil: ešte nemal pokopané ten panchart a to už bolo po zmrznutých!!!

Lenže ja som mala v kabelke už namočenú, napučanú fazuľu vo veľkosti orecha - tak som sa obzerala kam mu ju zahrabem, predsa ju neponesiem nazad. Zrak mi padol na drevený hrantík pribitý na drevenej verande, no tak čo - zasadila som mu tú napučanú fazuľu od jedu do tých hrantíkov.

V auguste som sa nenápadne objednala na posedenie pri káve a čo nevidím: ťahal vám tú moju fazuľu po rybárskom vlasci z tých hrantíkov až na strechu chatky!!!


Keď som sa mu priznala, že to som ja mu tú bobovicu tam nasadila, veď semeno bolo moje a aj fazuľa je teda moja, tak sa celkom potešil a celú mi ju dovolil obrať, lebo fazuľu nemá rád (veď preto som mu ju tam nasadila, inak by mi ju zožral).
Spokojní sme boli obaja::--- ja som mala záhorácku trojprdovú na celú zimu a on zasa mal vynikajúci fazuľový tieň bez toho že by musel liezť na strechu chatky a prišroubovať markízu, lebo sa mu nikdy nechcelo .....

...teda hub!..ty si kaliber!..som sa dnes konečne aj zasmiala!..díky moc..

Syn robí poobedňajšie smeny a tak keď našiel malú spať dnes v noci vo svojej posteli, nezostalo mu nič iné, len sa uložiť do jej postele v detskej izbe.
Uprostred noci ho však zobudil príšerný zvuk ako keby niekto s nenamastenými táčkami pobehoval po dvore!!! Rozospaný vyskočil z postele na rovné nohy, rozhodnutý volať 158 - veď má predsa na dvore uložený materiál na opravu domu!!! Von sa bál ísť, neriskuje predsa život, aby ho niekto prizabil kvôli pár kusom tehál!!!
Rozmýšľal čo robiť: zasvietil a fakt - nenamastené táčky už len tak jemne škrípali, zlodeja určite vyplašilo svetlo a zvuk sa vzďaloval........
Zhasol a to nemal robiť - nenaolejovaný fúrik sa s plnou intenzitou ozval priamo v izbe!!!

No a potom ho skoro porazilo - v novom akváriu sa malý, chlpatý škrečok vozil na kolotoči!!!
Jááj, dávno on zabudol, že malá Silvia otravovala že chce za dobré vysvedčenie škrečka a tak ho boli s maminou poobede kúpiť ................. a zvyšok už viete.

Jedného dňa na chalupe zavolala môjho muža tetka či by jej nevymaľoval kuchyňu:
- "Jožko šak len tak ščetku na bílo - ako kravín".
Robota bola šup-šup hotová, tetka vynikajúca kuchárka pripravila chutný obed a zo srdca ponúkala môjho muža:
- "Jožko len si nalož, aj z tých predných si daj, neokúňaj sa - daj sem nech ti pridám !"
Jožkovi chutilo, dobrý obed zopár krát preložil borovičkou s orosenou dvanástkou, rozlúčil sa s tetkou a išiel domov. Lenže po ceste začal rozmýšľať:
-"kurník, čo to tá tetka vravela, že si mám dať aj z tých predných........ kristepane, veď kura má len dve nohy...... že ja som zožral králika, ktorého ja tak nenááávidíííím !!!!!!

Nikto neni doma .....

Co ste išli na hríby do strelnice???:)

Istotne pamätáte tie časy, keď namiesto psíka a mačičky prišlo do módy chovať zakrslého zajačika. Milý, nenáročný ale troška smradľavý kamarát. Tak aj moja dcéra otravovala a otravovala že už všetky kamarátky majú zajačika - až som oslovila na chalupe suseda či by nám nepredal jedného zajaca zo zajačinca:
- nále len si vyber, kerého sceš ...... chycím ti?
A tak sme zajaca odtrepali do Bratislavy do paneláku. Keďže sused sa volal Fero, na jeho počesť sme chceli dať zajacovi jeho meno, lenže dcéra ešte nevedela povedať "r" a tak z Fera bol Feďo. Kúpili sme klietku, vodítko, misky. Zajacovi sa u nás strašne páčilo, ľúbil lízatká a palacinky, ale najradšej behal po byte, lebo klietka mu bola už po mesiaci tesná, vyzeral v nej ako Míla Myslíková na stole vo filme "Jak utopit Dr. Mráčka".
A tak sme ho poľutovali a sem-tam za prísneho dozoru sme mu dovolili pobehať si po byte.
Lenže jedného dňa niekto zle zavrel klietku a Feďa sme našli na sedačke plnej bobkov, ako pozeral televízor. So zlosťou som ho vyšmarila do klietky a išla pozbierať bobky. Keď som si unavená z toho plazenia sadla k televízoru že si pozriem aspoň koho už zavraždili a koho ešte nie - zdúpnela som!!!
Obidva ovládače obžraté!!!!!
Všetky tie gumenné gombíčky ktorým sa volia programy boli zarovnané Feďovými záhoráckymi hlodákmi zarovno - úplne zmizli, inak ovládač zostal neporušený, asi mu bol tvrdý.

Stále som Feďa sledovala, či mu nie je zle, kontrolovala bobky - veď bol len požičaný od suseda Fera, čo keď skape na otravu z gumy?
Keď to Feďo prežil, na jar som ho pekne-krásne vrátila susedovi nazad: dcéra uznala že mu je klietka malá a ešte som jej neustále pripomínala tú hrôzu ako Feďo obžral gumené cicíky na ovládači a nemohli sme pozerať rozprávky, lebo jednoducho - nebolo čím zapnúť televízor.

Jedného dňa sa od suseda Fera niesla vôňa pečeného zajaca, len neviem prečo sa mi zdalo ako keby s ním piekol aj kúsok pneumatiky ......

ha-ha-ha
HUBATÁ:)

Za socíka sme oslavovali všetko: meniny, narodeniny zákuskami zo Slovenky, 1. a 9. máj párkami a pivom, SNP vatrou a opekanými špekáčkami, VOSR lampiónovým sprievodom a pečenými gaštanmi, titul "zaslúžilý pracovník" poukazom na rekreáciu .......

To my sme raz takto v robote oslavovali nejaké prémie ...... Staršie narodení vedia čo to je a tým porevolučným oznamujem, že to boli mesačné, štvrťročné, polročné alebo ročné odmeny - ale to už samozrejme vy nepoznáte, ste radi ak dostanete podporu v nezamestnanosti hehe .......(čo sme vám vyštrngali, to máte).

No poďme k meritu veci: kolegyňa stála na jednej strane dlhočiznej chodby, ja na druhej a tak ma napadlo že jej zatancujem. Vtedy sa nosili dlhé "banánové" sukne, takže s repertoárom som nemala problém: najprv som jej predviedla letkiss, pokračovala charlestonom, ukázala som jej čo som si zapamätala z cigánskeho tanca zo Strýka Ragana, zvírila chodbový prach Valčíkom na krásnom modrom Dunaji a zakončila búrlivým kankánom za pomoci banánovej sukne ......
Lenže vo víre tanca som si nevšimla že to tam už nestojí kolegyňa (tá ušla na WC) ale riaditeľ odboru so šanónmi.........:eek::eek::eek:

...a "je vám veselo? Máte po odmene!"

Práve naopak: videl že som šikovná nielen do práce, ale aj do tanca - tak mi pridal ....práce.

A poučenie: netancuj, bo dotancuješ!

Inak my keď sme v robote niečo zapíjali, tak sme sa premohli a na tú chvíľu sme prácu prerušili kým každý nemal dopitý horčičák ..........:---:---:---
Nebudeme predsa piť počas práce, ešte by sme mohli dostať pokarhanie.

Raz sme mali dostať vzácnu návštevu:
záhorácku starenku v naškrobených sukniach, kordovánových čižmách a vyšívanej šatke. Čo jej len preboha uvarím, keď ona sama varí a pečia ako Boh, tak ja mladá, začínajúca kuchárka sa jej s mojimi kečupovými špagetami určite nezavďačím......
A tak som kúpila brokolicu, reku to nepestuje v záhrade, vyprážaný karfiol viem že ľúbi, tak sa jej zavďačím.
Z roboty po telefóne som ju navigovala, aby si ju aj s pyré zohriala v mikrovlnke a dala k nej tatarskú omáčku. Prídem domov, zvítali sme sa, babka rozdala deťom čokolády, mne zaváraniny a pýtam sa či jedla.
- no víš, ani né ...... ten karfiol bol pokazený, celý zelený, tak sem vzala misu a vysypala ho do kontajnera aby vám nebolo zle.........." - priznala sa babka.

Hehehehe - vraj pokazený, celý zelený karfiól .......

Rozprávala mi jedna moja známa, že jej prišla na návštevu kamoška a frajer hrdo zahlásil:
- "len seďte baby, ja vás obslúžim....."
A tak doniesol kávu, cukor...... len s tým perníkom čo narýchlo kamoška upiekla z prášku sa nejako dlho babral: šuchotal so sáčkami, potom aj počula ako začal vysávať - ale perník nedoniesol.
Ako pri vyšetrovaní vysvitlo - namiesto práškového cukru poprášil perník múkou, tak ho povysával, ale netrafil ani po druhý raz do správneho sáčku a perník omylom zasa osolil......

Kamoška Adriana má frajera rakúšana a tak k meninám
vyfasovala najmodernejší mobil. Keďže nie je zrovna technický
typ - a ja som, pomáhala som jej na ňom nadstaviť farbu, písmo, tón
zvonenia, budenia a došlo aj na predvolené sms-ky.
Adriana ale nemá šoferák ani auto a tak sme museli opraviť
predvolenú sms-ku ...."šoférujem v Audi, zavolaj neskôr!" na
...."som v autobuse, zavolaj neskôr"....

Ten debil-mobil si to ale nejako zle zapamätal a jedného dňa jej syn -
dopravný policajt - dostal sms: ...."šoférujem v Audi, zavolaj
neskôr!"

Ohromený syn zdrevenel keď si predstavil svoju 55 ročnú mamu, ako v plnej rýchlosti prechádza vypnutou križovatkou pri prezidentskom paláci v Bratislave .......

Vzápätí dostala Adriana od syna takúto sms-ku:
-"mama už aj zlez z toho autíčka na kolotoči, chceš ho dolámať, predsa si len ťažká......"

:D:D:D:D:DTak a do tejto témy budem prispievať len ja? Už aj sem niečo vlepte!:D:D:D:D:D

http://t0.gstatic.com/images?q=tbn:ANd9GcQm-1eillt_fIVtdPSZbI3ogD6VqrF2QwJ-zBTDLYONMq6OJR9CGw

ŠŤASTNÉ A VESELÉ VIANOCE 2012 ŽELÁ
Hubatá

Dialóg pubertiaka Miloša so mnou:
- "mamiíí, dnes som pomáhal tete Betke na nohy, lebo spadla pred obchodom !"
- "no veď to je pekné od teba, ona by sama nevstala keď chodí o paličke" - chválim ho.

Dialóg pubertiaka Miloša s pubertiakom Maťkom:
-" človeče, to som ti ešte nezažil: dneskaj ti Beta spadla pred obchodom a škoda že si tam nebol, to by si čumel: nohy hore a normálne sa ti zostala húpať na ceckách! Videl si už také dačo?

Mnooo .......máte doma lepšieho ako som mala ja?:eek:

Včera - ťapkám sa od vchodu hore schodami - vtom hnedé štvornohé torpédo - susedovie sučka (kríženec jazvečíka s čímsi) - okolo mňa (bo je furt rada, keď sa môže "pomaznať".
A z tretieho poschodia sa ozve "No nazdar - hneď som vedel, že ideš, keď mi zmizla". :D

Inak, keď ju venčí vonku, stačí mi zapískať, "torpédo" i na 50m nastraží uší, zamieri a už upaľuje ku mne. A sused len čumí a potom sa rehlí.

To môže byť zlatý obrázok: pes vie krásne vyjadriť lásku k tomu koho má rád, kto ho pohladí, poškrabká a prihovorí sa mu.

Postreh 5-ročného chlapa:
- "mami všimla si si ako naša babka mieša zápražku?" - opýtal sa ma syn
- "nie ..... ako?" - som zvedavá
- "až tak, že sa jej trasie sukňa ..... "

- "Lááádio sex ples!!!" - pospevuje si zvučku Rádia Expres môj 2-ročný vnúčik Filipko........

Dnes čítam jedno vlákno tu na Porade a potom si všimnem reakciu jedného poraďáka - reagoval na príspevok po 4,5 roku - :D:D:D - že pozdravujem!
http://www.celysvet.cz/skin/smile/s11917.gif



http://www.celysvet.cz/skin/smile/s11916.gif







http://www.celysvet.cz/skin/smile/s10745.gif





http://www.celysvet.cz/skin/smile/s7737.gif

Pozri koľko je hodín a keďže si neviem iným spôsobom zarobiť na chleba, tak ráno vstávam do roboty.
Doteraz som si kontrolovala moje papuľnaté príspevky aby som si ho našla ..... a našla!
Idem to vymazať, vďaka za upozornenie a hihňajúce sa smajle ..... hehe :---:---:---

Mimochodom mňa dnes pobavila členka www.porada.sk - osky, tým čo uvarila svojmu manželovi .........

Pochádzam z dobrej rodiny: moja tetka sa dožila 103 rokov......
V tom čase bol bratislavský Lamač ešte dedinou čo mal svoj vlastný tlampač ktorým oznamovali obyvateľom všelijaké novoty a v nedeľu poobede hrali aj lamačským jubilantom. Keď sa moja tetka dožila rovnej stovky tak si vypočula gratuláciu, zahrali jej "Už troubějí, už troubějí na horách jeleni ....." a potom tetka mrzuto zahlásila:
-"Tak a teraz všetci vedia že mám sto rokov a v piatok som v potravinách povedala že mám 89....."

Ešte som si spomenula na jednu jej hlášku keď sme jej k tej 100-ke gratulovali .....

"Ja že mám 100 rokof? Ná de by som ich vzala veď toľko sa nigdo nedožije .....":---

a potom sa čudujeme, že akosi skoro dospievajú

-"Dostanem od teba päť korún" - zahlásila mi vedúca zmiešaného tovaru Betka.
-"Tvoje deti prišli v sobotu podvečer ku mne domov, aby som im rýchlo predala fľašku s cumľom, lebo ide o život!" ..... ale šak ja som okopávala v záhrade, nemohla som ísť s nimi do obchodu, tak som im dala kľúče nech si ju zoberú z regála - keď už ide o ten život....."- vysvetľovala mi so smiechom Betka.

Ako to bolo, som sa dozvedela doma:
- "mami našli sme opustené mačiatko ktoré od hladu strašne vrieskalo a tak sme išli za tetou Betkou, aby nám predala fľašku s cumľom, lebo to mača nemalo mamu. Potom sme si vypýtali od jednej babky do fľašky mlieko od jej kozy a mačiatko sme dali do králikárne .... že si ho môžme nechať?"

A v nedeľu podvečer sme ho odtrepali v koši na drevo do Bratislavy a zostalo u nás 13 rokov.

..hubuš, som vedela, že ty si kabiber, aleže až takéhoto rangu-to je už delo!..som sa toľko nasmiala,"ná de bych", až mám štikafku!..potvorajennabapkahubka!..

:D:D:D:D:DTak a do tejto témy budem prispievať len ja? Už aj sem niečo vlepte!:D:D:D:D:D..

..hubík,som sem kukla na tvoj popud,štikafkujem už zo 15 príspefkof, ale dám aj ja jeden..
..v začiatkoch nášho bývania v prvom, manželskom byte, krásnej katedrále,čo bola po bývaní u svokruši v prerobenej pivnici, úplná báseň,tak som v tej krásnej, veľkej kuchyni chystala obed pre manžela, syna a mojich rodičov...postavila som na šporák do hrnca vodu, osolila, prikryla, v nádeji, že ešte vyvarím slížiky a môže sa jesť...zazvonil zvonček a prišla návšteva,nečakaná, podotýkam, bolo to na Veľkonočný pondelok,švagrovia ma vyprali vo vani, medzičasom voda zovrela a moja mama pozalievala kávu...vriacou vodou z hrnca, čo vrela na šporáku...pohoda,len mi bolo divno, že polievači-, nejako k tej káve chuti nemajú...bodaj by mali, keď bola slaná!..stav, ktorý zažívala moja matka, sa nedá prirovnať k ničomu, hádam len k prepadu do samých spodných častí pekla-od hanby!..

hehe, museli sa teda dobre tváriť na slano .....

Blíži sa Veľká noc a ja nostalgicky spomínam, ako ešte pred štyrmi rokmi som mala s frajerom 20 á záhradu, kde sme chovali aj kozy, ktoré k Veľkej noci mali kozliatka. Šteniatka sú krásne, mačiatka roztomilé - ale kozliatko je jednoducho nádherné! Ak mu ešte začnú rašiť aj malé rožky tak je na zožratie! A keďže bol sviatok tak som dievčatkám dala červené a chlapcom modré mašle okolo krku.

Celé naše hospodárstvo sme mali v chatovej oblasti blízko Bratislavy a veru nemali sme núdzu o detských obdivovateľov práve na Veľkú noc, lebo trávili sviatky na chatách so svojimi rodičmi. Rodičia posielali k nám deti kupovať zeleninu a ovocie po celý rok, na jar aj kozie mlieko, bryndzu a syr - tak sme deti už poznali aj po mene.

Asi 4 ročný synček známeho moderátora zbadal cez plot - kozliatka. Bolo zrejmé na prvý pohľad že také milé zvieratko ešte nikdy nevidel, lebo každú hodinu zvonil a vždy si prišiel niečo kúpiť, len aby si mohol kozliatka pohladkať a pohrať sa s nimi. Ku koncu víkendu už ani neodchádzal, ale býval s nimi u nás v chlieve. Posledný deň si dokonca doniesol odkiaľsi obrovskú krabicu a silou mocou chcel aby sme mu zabalili jedno kozliatko do Bratislavy že ho bude chovať na balkóne......

Aby som ho pri odchode do Bratislavy s otcom ako-tak utíšila, išla som ho aj s dvomi kozliatkami pešo odprevadiť až na začiatok dediny. Lenže stalo sa čo sa stať nemalo: kozliatka nám utiekli a keďže na Veľkú noc bolo námestie plné áut všelijakých značiek, tie sprosté kozy nič iné nenapadlo len vyskočiť na prvé auto. Na plechu im kopýtka začali klopkať a to sa im náramne zapáčilo: skákali z auta na auto, kdeže by sa dali chytiť!!!!
Ja som už len mohla dúfať že aspoň daktorý šofér má poistené auto aj proti škode spôsobenej kozou.

Ale potúženým šibačom to bolo našťastie jedno: vytiahli mobily a odušu fotili deti, manželky, babky a aj seba s kozliatkami........... :---

Pekná téma, som si aspoň spríjemnila dnešný upršaný sviatok .......

Po dlhokánskych rokoch som sa stretla s Adrianou, dlhoročnou
kolegyňou a s jej dcérou ktorú som poznala od malého dievčatka.
Aby sme len tak nasucho nestáli na chodníku pozvala ma do krásnej,
vychýrenej cukrárne, objednala čo mi jazyk ráčil, pokecali ako ide
život, poohovárali chlapov.... No a ja keďže som sa odsťahovala z
Bratislavy do malého vinohradníckeho mestečka, som hneď za čerstva volala jednej známej vincúrke či by nám neupiekla husacinku s lokšami a nevytiahla zo suda za nejaký ten litrík keď už je ten 1. máj ........ (reku bude víno, chlapi, spev, husacina, lokše ........

No ale dočkala som sa poriadneho výsmenu:
"Nááááá co vám šibe? Šak moje husi majú teprvá dva mesiace čo sa
vyliahli, husacina sa predsa robí na jeseň!!!! Naštopujem ich kukuricú
a až potom ich možem zabit, co vám mám upéct húsatká????

No a ja som sa táák hanbila že to neviem - ako ten pes.....

Po dlhokánskych rokoch som sa stretla s Adrianou, dlhoročnou
kolegyňou a s jej dcérou ktorú som poznala od malého dievčatka.
Aby sme len tak nasucho nestáli na chodníku pozvala ma do krásnej,
vychýrenej cukrárne, objednala čo mi jazyk ráčil, pokecali ako ide
život, poohovárali chlapov.... No a ja keďže som sa odsťahovala z
Bratislavy do malého vinohradníckeho mestečka, som hneď za čerstva volala jednej známej vincúrke či by nám neupiekla husacinku s lokšami a nevytiahla zo suda za nejaký ten litrík keď už je ten 1. máj ........ (reku bude víno, chlapi, spev, husacina, lokše ........

No ale dočkala som sa poriadneho výsmenu:
"Nááááá co vám šibe? Šak moje husi majú teprvá dva mesiace čo sa
vyliahli, husacina sa predsa robí na jeseň!!!! Naštopujem ich kukuricú
a až potom ich možem zabit, co vám mám upéct húsatká????

No a ja som sa táák hanbila že to neviem - ako ten pes.....
no vidíš mala si ísť na pole neorané prútik do ruky a húsky popásať

Zo záhoráckej spálne:
- ešte sceš? - pýta sa Mariška
- nééé, už nééé Mariško, stačilo ...." - pýri sa Francek
- tak zlez!!! - zavelí Mariška