Všetky pohyby na devízovom účte účtujem kurzom NBS v deň účtovného prípadu, či už sa jedná o úhradu pohľadávky, záväzku alebo poplatkov, úrokov.
Čo sa týka prevodu peňazí z devízového účtu na účet v SKK, použijem kurz , ktorým mi moja banka tieto devízy pripísala na účet v SKK.

Ja tiež účtujem devízový účet podľa návodu Ing. Cenigovej, ale auditori to neschvaľujú. Pochopila som jej postup je to veľmi presné účtovanie, lebo
v ktoromkoľvek okamihu mám presne ocené peňažné prostriedky cudzej meny prepočítané na Sk a nie až na konci roka. Kto to schvaľuje ? :confused:

To naozaj nikto neúčtuje podľa príručky Ing.Cenigovej? Ozvete sa niekto prosím?

Ja tiež účtujem devízový účet podľa návodu Ing. Cenigovej, ale auditori to neschvaľujú. Pochopila som jej postup je to veľmi presné účtovanie, lebo
v ktoromkoľvek okamihu mám presne ocené peňažné prostriedky cudzej meny prepočítané na Sk a nie až na konci roka. Kto to schvaľuje ? :confused:

Nie vždy, keď je niečo pohodlné, je to aj v súlade so zákonom.

Vážený aritmetický priemer sa môže použiť na ocenenie úbytku "pri peňažných prostriedkoch v rovnakej cudzej mene v pokladnici ..." (citujem z § 25 ods. 3 zákona o účtovníctve).

Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale devízový účet nie je pokladnica.

Nedá mi nereagovať, ak je to v súlade verného a pravdivého zobrazenia PU, tak používanie váž. priemeru aj na devíz. účte je správne. Len to treba zahrnúť do internej smernice a odvolať sa na tento paragraf.
Firmy, ktoré majú niekoľko devíz. účtov a uskutočňujú vysoké finančné transakcie, tak na týchto účtoch by im vznikali státisícové kurzové rozdiely, ktoré "žiaľ" logicky nesedia so skutočnosťou.

Ďakujem za toto povzbudenie, lebo presne ako píšete máme 3 devízové účty a 3 devízové úvery. V zákone to nie je celkom doriešené.
Ako spomína môj spoludiskutujúci, tak by som to doložila do § 25 ods.3.

Nedá mi nereagovať, ak je to v súlade verného a pravdivého zobrazenia PU, tak používanie váž. priemeru aj na devíz. účte je správne. Len to treba zahrnúť do internej smernice a odvolať sa na tento paragraf.
Ani mne nedá nereagovať ;) ...Podľa mňa internou smernicou možno upravovať postupovanie účtovnej jednotky vtedy, ak:
- zákon alebo opatrenie ukladajú alebo umožňujú príslušnú problematiku upresniť internou smernicou
- príslušná problematika v zákone, postupoch či iných záväzných predpisoch riešená vôbec nie je
Akým kurzom má účtovná jednotka oceniť úbytok alebo prírastok na devízovom účte, určuje zákon o účtovníctve v § 24 ods. 2. Je to kurz NBS. Kedy a pri akom majetku sa môže použiť ocenenie odlišné ako v citovanom paragrafe, tiež určuje zákon v § 25 ods. 3 - vážený aritmetický priemer sa môže použiť len pri peňažných prostriedkoch v pokladnici.
Nie som právnik, ale podľa mňa spôsob ocenenia určený zákonom interná smernica v žiadnom prípade meniť nemôže. Dokonca ani v prípade, ak spôsob stanovený zákonom nie je v súlade s požiadavkami a potrebami účtovnej jednotky alebo je vyslovene "blbý" (Dura lex, sed lex... :)). Internou smernicou môže účtovná jednotka upraviť akurát to, či úbytok z pokladnice bude prepočítavať kurzom NBS alebo váženým priemerom, ale nie spôsob oceňovania úbytku z devízového účtu. Ten je raz daný a bez možnosti voľby či internej úpravy. Zmena spôsobu ocenenia internou smernicou podľa mňa možná nie je. Pretože takáto úprava nie že nemá oporu v žiadnom predpise, ale je priamo v rozpore so zákonom o účtovníctve.

Hm,...... teraz ma zaujíma len jedna odpoveď, ako môže audítor robiť školenia o dani z príjmov a zákone o účtovníctve, ak stovkám /určite to už prekročilo aj tisícku/ ľuďom popletie s týmto zlým reprodukovaním zákona hlavu? Dokonca aj vo všetkých svojich publikáciach, na konkrétnych príkladoch to má vysvetlené takýmto spôsobom /ako som to vyššie uviedla/.
Je predsa potom NEMOŽNÉ, aby takýto človek naďalej vykonával takéto odborné školenia ?
Áno, súhlasím, každý má svoju hlavu, za ktorú je zodpovedný.
Na každý § môžte počuť x-názorov od X-audítorov.
Ja nechcem v tomto prípade haniť, ale nájsť riešenie /nejaké Opatrenie k § 24, 25.../, viete stále nechcem tomu veriť, že skúsený audítor tak ľahkovážne "múti" vodu.

Je asi zrejmé, že si väčšina z nás myslí, že používanie iba kuruzu NBS platným v deň uskutočnenia účtovného prípadu ( s výnimkou zákonom vymedzených prípadov) je komplikácia, ktorá zbytočne zaťažuje účtovníctvo.
V ČR to už roky neplatí a nemajú s tým problém.
Problémom je ale to, ako sa v dani z príjmov vyriešil prechod v účtovaní KR k dátumu účtovnej závierky.
V ČR boli kurzové rozdiely pri zmene účtovania súčasťou základu dane, ale stanovilo sa obdobie, počas ktorého sa to musí daňovo vysporiadať (ak sa nemýlim, tak 7 rokov).
V SR sa najskôr tieto KR nezahrnuli do základu dane (aj s chybou, že všetok majetok, t.j. aj devízy a valuty. V zákone to zostalo, ale len výklad zákona, ktorý nemá právnu silu, hovoril že KR z valút a devíz sú súčasťou základu dane. Ale aj cudzia mena je majetok.)
Potom sa upravilo, že daňovník sa môže rozhodnúť, či bude KR z prepočtu pohľadávok a záväzkov zahrňovať do základu dane.
A to je problém.
Ak by rôzni daňovníci používali rôzny kurz, mali by pri tých istých účtovných operáciách rôzny základ dane (za predpokladu, že nezahrňujú nerealizované KR do základu dane). Týka sa to iba zopár prípadov, ale je to jeden z dôvodov, prečo to nechce MF SR zmeniť.

Ešte sa vrátim k tomuto problému účtovania devíz. účtu...,
to by neplatilo ani v prípade, ak sa jedná o obchodníka s devízovými hodnotami, ktorý cudziu menu nakupuje a predáva a istým spôsobom CM má ako zásobu?

Ja som nepostrehol, že v zákone či postupoch je možnosť používať pre zmenárne a obchodníkov s cudzou menou iný postup ako pre ostatné účtovné jednotky, ale vylúčiť to neviem. Metodiku účtovníctva má na starosti MF SR. Možno by bolo vhodné telefonicky alebo najlepšie písomne odkonzultovať tento problém s Ministerstvom financíí a požiadať o stanovisko, či ako obchodník s cudzou menou môžete používať na oceňovanie úbytkov devízového účtu vážený aritmetický priemer alebo nie.

Viem, že banky to tak robia..., ony majú nejaké metodické usmernenia,... túto činnosť môžme vykonávať len s licenciou NBS a robíme to čo banky /spoty, swappy, forwardy, fin. prevody do zahraničia.../ Nám takéto účtovanie doporučila Ing. Cenigová..., čo sa týka daňového hľadiska HV pri použití kurzu NBS alebo váž. aritmet. priemeru použitého pri úbytku CM je rovnaký (rozdiel max. +- do 100 Skk ). My sme takto porovnávali 1 celý účtovný rok a rozdiel vo výsledku hodpodárenia z finančnej činnosti bol 64 Skk.
V každom prípade veľmi pekne ďakujem za odpoveď a radu.

Keď sme účtovali celý rok 2006 úbytok na devízovom účte použitím artm.priemeru aké to môže mať následky? Čo s tým, ktorí ste účtovali použitím takého kurzu?

Môj názor: Z daňového hľadiska by to nemal byť problém, lebo použitím kurzu NBS alebo váž. priem. kurzu sú veľmi malé rozdiely /výsledok hospodárenia z finančných činností by mal byť max. +- 100 Sk a myslím, že sa to týka zaokrúhľovaním, lebo my pracujeme s kurzami zaokrúhl. na dve desatinné miesta.
Problém skôr vidím v rozpore s účtovníctvom, že neúčtujeme podľa Zákona o účtovníctve. I keď stále myslím, že tam bude nejaká "škulinka".
Stále sa budeme odvolávať na vernosť a pravdivosť účtovania. Týmto účtovaním sme nijako nepoškodili štát a ani neodviedli menej daní.

Súhlasím s Tebou, ale tento rok už budem používať kurz NBS. Samozrejme pre účtovníkov jednoduchší spôsob.