Ing. Jolana Strýčková
05.01.07,18:19
Chcela by som vedieť, v prípade dohody o brigádnickej výpomoci, aká dohoda je najvýhodnejšia pre zamestnávateľa, a aké sú odvody a dane do 5000 Sk mzdy a nad 5000 Sk?
Ing. Jolana Strýčková
06.01.07,14:30
Z pohľadu odvodových a daňových povinností nie je rozdiel medzi dohodou o vykonaní práce a dohodou o brigádnickej práci študentov.
Otázku rozoberieme z pohľadu:
1. pracovnoprávnych vzťahov
2. povinností platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie
3. povinnosti platiť odvody do Sociálnej poisťovne
4. povinnosti zaplatiť preddavok na daň alebo vybrať daň zrážkou
1. Pracovnoprávne vzťahy
Zákon č.311/2001 Z.z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov /ďalej len „ZP“/ umožňuje podľa § 223 - § 228 zamestnávať občanov na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to na :
§ dohodu o vykonaní práce /ďalej len „DoVP“/
§ dohodu o brigádnickej práci študentov /ďalej len „DoBPŠ“/.
Pracovnoprávne vzťahy založené dohodami patria do oblasti pracovného práva, ale ich uzavretím zásadne nevzniká pracovný pomer. Právna úprava pre dohody je voľnejšia, fyzická osoba vykonáva práce v zmysle dohody samostatne v rámci dohodnutých podmienok. Uzatvárajú sa najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce písomne, inak sú neplatné. Jedno vyhotovenie dohody je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Dohody sa uzatvárajú:
- výnimočne ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom,
- ak ide o prácu, ktorej výkon nemôže zamestnávateľ zabezpečiť v rámci vopred určeného rozvrhnutia pracovného času tak, aby riadenie práce zamestnávateľom, sledovanie jej vykonávania a kontrola dodržiavania pracovného času boli účelné a hospodárne,
- ak ide o prácu, ktorej výkon nemôže zamestnávateľ zabezpečiť v pracovnom pomere, pretože by bol výkon práce z hľadiska záujmov zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny z iných dôvodov.
Rozdiel medzi DoVP a DoBPŠ je tento:
V DoVP je potrebné:
§ stanoviť predpokladaný rozsah práce maximálne 300 hodín/rok, do týchto hodín sa započítava aj práca vykonávaná pre toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody.
§ vymedziť jasne a jednoznačne pracovnú úlohu.
§ dohodnúť odmenu a jej splatnosť. Jej časť môže byť splatná už po vykonaní určenej časti úlohy. Nárok na odmenu nezaniká smrťou.
§ dohodnúť dobu za ktorú bude pracovná úloha vykonaná.
Zamestnávateľ môže od dohody odstúpiť, ak pracovná úloha nie je vykonaná v dohodnutej dobe. Po prejednaní so zamestnancom môže odmenu znížiť ak práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam.
Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže úlohu vykonať, pretože mu zamestnávateľ nevytvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je mu povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla.
DoBPŠ sa uzatvára s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta. Pri jej uzatvorení je potrebné zdokladovať štatút študenta potvrdením školy o štúdiu.
V DoBPŠ je potrebné dohodnúť:
§ rozsah pracovného času; prácu nemožno vykonávať v rozsahu prekračujúcom v priemere ½ týždenného pracovného času počas celej doby, na ktorú bola uzatvorená, pričom sa nezapočítava sa čas pracovnej pohotovosti.
§ dobu, na ktorú sa uzatvára,
§ prácu,
§ odmenu,
§ spôsob zrušenia dohody. Dohodu je možné zrušiť iba:
- dohodou zamestnávateľa a študenta k dohodnutému dňu
- jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou
- okamžité zrušenie dohody je možné len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer.
2. Odvodové ani prihlasovacie povinnosti na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie zamestnávateľovi nevznikajú, ak zamestná osobu na DoVP alebo DoBPŠ
Príklad
Zamestnávteľ zamestnáva študenta, ktorý u neho pracuje na DoBPŠ celý rok 2006. Jeho príjem presiahne za celý rok ½ úhrnu minimálnych miezd (6900 : 2) x 12 = 41400 Sk. Zamestnávateľ neoznamuje zdravotnej poisťovni, že tento študent nie je poistencom štátu.
Študent pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov nie je v zmysle zákona o zdravotnom poistení zamestnanec. Oznamovaciu povinnosť preto za neho neplní jeho zamestnávateľ. Oznamovaciu povinnosť si splní študent pri ročnom zúčtovaní poistného na zdravotné poistenie za rok 2006, teda až v roku 2007. Najneskôr však v termíne pre podanie ročného zúčtovania za rozhodujúce obdobie, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného, teda do 31.3.2007.
Preddavky na poistné neplatí. Zaplatí poistné pri ročnom zúčtovaní za rok 2006 z dosiahnutej odmeny za rok, iba vtedy, ak odmena a prípadný ďalší príjem, ktorý podlieha dani z príjmov okrem vyňatých príjmov, presiahne v období, kedy je poistencom štátu ½ úhrnu minimálnych miezd, teda sumu 41 400 Sk(3 450 Sk x 12 mesiacov). Poistné pri ročnom zúčtovaní za rok 2006 zaplatí (za predpokladu, že sa doterajšie znenie zákona o zdravotnom poistení nezmení) minimálne zo sumy 54 264 Sk (4522 Sk x 12mesiacov) maximálne zo sumy 569700 Sk/rok (47475 Sk x 12 mesiacov).
Rovnako to platí aj pre prípad, keď zamestnávateľ zamestnáva osoby na DoVP.
3. Povinnosti platiť odvody do Sociálnej poisťovne
Zamestnávateľ má povinnosť platiť z dohôd úrazové poistenie a od 1.8.2006 sa táto povinnosť rozšírila aj na platenie poistného na garančné poistenie u tých zamestnávateľov, na ktorých môže byť vyhlásený konkurz podľa §2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov /„ZKR“/.
Tým, že sa rozšíril okruh zamestnávateľov podliehajúcich povinnému garančnému poisteniu o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva fyzickú osobu na základe dohôd o prácachvykonávaných mimo pracovného pomeru, fyzické osoby vykonávajúce práce na základeDoVP a DoBPŠ majú nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa z dôvodu jeho platobnej neschopnosti.
Príklad Minimálny a maximálny vymeriavací základ pri dohodách
Ako je určený minimálny a maximálny vymeriavací základ pri DoVP a DoBPŠ?
Vymeriavacím základom je odmena, ktorú zamestnávateľ v príslušnom mesiaci vyplatí zamestnancovi v zmysle podmienok dohodnutých v dohode. Podľa ZSP §138 ods.15 sa na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie úrazového a garančného poistenia za zamestnanca, ktorý vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávyných mimo pracovného pomeru nepoužijú ustanovenia o minimálnom vymeriavacom základe vo výške minimálnej mzdy.
Napríklad:
Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odmenu na dohodu o vykonaní práce v 10/2006 v sume 972 Sk. Zamestnávateľ odvedie úrazové aj garančné poistenie zo sumy 972 Sk.
Maximálna suma vymeriavacieho základu na platenie poistného na garančné poistenie zamestnávateľom je 25911 Sk/mesiac. Maximálny vymeriavací základ neexistuje iba na platenie poistného na úrazové poistenie.
Úrazové poistenie sa platí z neobmedzeného vymeriavacieho základu zamestnanca, teda zo sumy odmeny, ktorá je zamestnancovi vyplatená na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov.
Napríklad:
Aké poistné odvedie zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne, ak vyplatí osobe, ktorá vykonáva práce na základe DoVP alebo DoBPŠ odmenu v sume 30000 Sk/mesiac?
Aké poistné odvedie zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne, ak vyplatí osobe, ktorá vykonáva práce na základe DoVP alebo DoBPŠ odmenu v sume 4800 Sk/mesiac?
4. Daňové povinnosti
Daňové povinnosti zamestnávateľa pri vyplatení odmeny na základe DoVP a DoBPŠ je potrebné posúdiť podľa toho, či bola odmena vyplatená:
a) v sume vyššej ako 5000 Sk/mesiac. V takom prípade zamestnávateľ odvedie preddavok na daň bez ohľadu na to, či u zamestnávateľa mala alebo nemala osoba, ktorá vykonávala práce na základe dohody, podpísané „Vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti ....“ na účely uplatnenia nezdaniteľnej sumy a daňového bonusu.
b) v sume nižšej ako 5000 Sk/mesiac. V takom prípade zamestnávateľ :
- odvedie preddavok na daň ak u zamestnávateľa mala osoba, ktorá vykonávala práce na základe dohody, podpísané „Vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti ....“ na účely uplatnenia nezdaniteľnej sumy a daňového bonusu.
- vyberie daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm.j) zákona o dani z príjmov /„ZDP“/, ak u zamestnávateľa nemala osoba, ktorá vykonávala práce na základe dohody, podpísané „Vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti ....“ na účely uplatnenia nezdaniteľnej sumy a daňového bonusu.
Poznámka:
Od 1.1.2006 bol doplnený do ZDP nový druh príjmu, z ktorého sa vyberá daň zrážkou podľa §43 ods. 3 písm. j), ktorá je u fyzickej osoby buď vyrovnaná alebo považovaná za preddavok na daň, ak sa fyzická osoba rozhodne uviesť tento príjem do daňového priznania. Ide o akýkoľvek príjem zo závislej činnosti (okrem obslužného) v prípade :
- ak výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne za kalendárny mesiac v úhrne sumu 5 000 Sk a
- u toho istého zamestnávateľa, ktorý tento príjem vypláca si tento daňovník (zamestnanec) neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú sumu na daňovníka a daňový bonus.
To znamená, že takto sa postupuje u zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec nemá podpísané „Vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti ....“ na účely uplatnenia nezdaniteľnej sumy a daňového bonusu. Daň je 19 %, tak ako aj v prípade zrazenia preddavku na daň.
Podľa ZDP § 43 ods. 5 písm. c) základom dane z takéhoto príjmu zo závislej činnosti je mesačný zdaniteľný príjem znížený len o povinné poistné, rovnako ako pri preddavkovom zdanení príjmov zo závislej činnosti (ZDP § 5 ods. 8). Ak povinnosť platenia poistného nevzniká, základ dane sa rovná hrubému zdaniteľnému príjmu.
Príjmy zo závislej činnosti zdanené daňou sa neuvádzajú do štvrťročných prehľadov. Zamestnávateľ ich vykazuje na tlačive Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Toto tlačivoje platiteľ dane – zamestnávateľ, povinný podľa ZDP § 43 ods. 11 predložiť príslušnému správcovi dane a uviesť v ňom:
- sumu zdaniteľného príjmu vyplateného podľa ZDP § 43
- mesiac, v ktorom bol zdaniteľný príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný v prospech daňovníka.
Podľa ZDP § 43 ods. 11 je zamestnávateľ povinný zrazenú daň odviesť najneskôr do 15. dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac miestne príslušnému správcovi dane.
Príjmy zo závislej činnosti do 5000 Sk, z ktorých sa vybrala daň zrážkousa nebudú musieť uvádzať do daňového priznania alebo ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Daňovník ich bude môcť uviesť dobrovoľne.
V tejto súvislosti bolo vyriešené vystavovanie potvrdení o zdaniteľnom príjme zo závislej činnosti za rok 2006. Zamestnávateľ vykazuje príjmy ( aj príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou – na riadku 12, 13 a 14) na tlačive POTVRDENIE o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vybranej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti („daňový bonus“) za obdobie (kalendárny rok) 2006 .
Príklad Výpočet preddavku na daň z odmeny vyplatenej na DoVP
alebo DoBPŠ
Výpočítajme čistý príjem osoby, ktorá vykonáva práce na základe DoVP alebo DoBPŠ a bude jej v 10/2006 vyplatená odmena 30000 Sk/mesiac v prípade,
a) ak nemá u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti
b) ak má u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti.
a) Hrubý príjem – 19 % preddavok na daň
30000 – 5700 = 24300 Sk
b) Hrubý príjem – nezdaniteľná suma = základ dane
30000 - 7568 = 22432 Sk
19 % preddavok na daň zo základu dane = 4262 Sk
Hrubý príjem – 19 % preddavok na daň
30000 – 4262 = 25738 Sk
Príklad Výpočet preddavku na daň z odmeny vyplatenej na DoVP
alebo DoBPŠ
Vypočítajme čistý príjem osoby, ktorá vykonáva práce na základe DoVP alebo DoBPŠ a bude jej v 10/2006 vyplatená odmena 4800 Sk/mesiac v prípade, ak má u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti.
Hrubý príjem – nezdaniteľná suma = základ dane
4800 - 7568 = 0 Sk
19 % preddavok na daň zo základu dane = 0 Sk
Hrubý príjem – 19 % preddavok na daň
4800 – 0 = 4800 Sk
Tomuto zamestnancovi po zohľadnení nezdaniteľnej sumy nevzniká daňová povinnosť, zamestnávateľ mu vyplatí odmenu v sume 4800 Sk.
Príklad Výpočet dane vybranej zrážkou z odmeny vyplatenej na
DoVP alebo DoBPŠ
Vypočítajme čistý príjem osoby, ktorá vykonáva práce na základe DoVP alebo DoBPŠ a bude jej v 10/2006 vyplatená odmena 4800 Sk/mesiac v prípade, ak nemá u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti.
19 % preddavok na daň zo základu dane 4800 Sk = 912 Sk
Hrubý príjem – 1 9 % preddavok na daň
4800 – 912 = 3888 Sk
Tomuto zamestnancovi zamestnávateľ zrazí daň zrážkou v sume 912 Sk a vyplatí čistý príjem v sume 3888 Sk.
Otázku rozoberieme z pohľadu:
1. pracovnoprávnych vzťahov
2. povinností platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie
3. povinnosti platiť odvody do Sociálnej poisťovne
4. povinnosti zaplatiť preddavok na daň alebo vybrať daň zrážkou
1. Pracovnoprávne vzťahy
Zákon č.311/2001 Z.z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov /ďalej len „ZP“/ umožňuje podľa § 223 - § 228 zamestnávať občanov na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to na :
§ dohodu o vykonaní práce /ďalej len „DoVP“/
§ dohodu o brigádnickej práci študentov /ďalej len „DoBPŠ“/.
Pracovnoprávne vzťahy založené dohodami patria do oblasti pracovného práva, ale ich uzavretím zásadne nevzniká pracovný pomer. Právna úprava pre dohody je voľnejšia, fyzická osoba vykonáva práce v zmysle dohody samostatne v rámci dohodnutých podmienok. Uzatvárajú sa najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce písomne, inak sú neplatné. Jedno vyhotovenie dohody je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Dohody sa uzatvárajú:
- výnimočne ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom,
- ak ide o prácu, ktorej výkon nemôže zamestnávateľ zabezpečiť v rámci vopred určeného rozvrhnutia pracovného času tak, aby riadenie práce zamestnávateľom, sledovanie jej vykonávania a kontrola dodržiavania pracovného času boli účelné a hospodárne,
- ak ide o prácu, ktorej výkon nemôže zamestnávateľ zabezpečiť v pracovnom pomere, pretože by bol výkon práce z hľadiska záujmov zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny z iných dôvodov.
Rozdiel medzi DoVP a DoBPŠ je tento:
V DoVP je potrebné:
§ stanoviť predpokladaný rozsah práce maximálne 300 hodín/rok, do týchto hodín sa započítava aj práca vykonávaná pre toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody.
§ vymedziť jasne a jednoznačne pracovnú úlohu.
§ dohodnúť odmenu a jej splatnosť. Jej časť môže byť splatná už po vykonaní určenej časti úlohy. Nárok na odmenu nezaniká smrťou.
§ dohodnúť dobu za ktorú bude pracovná úloha vykonaná.
Zamestnávateľ môže od dohody odstúpiť, ak pracovná úloha nie je vykonaná v dohodnutej dobe. Po prejednaní so zamestnancom môže odmenu znížiť ak práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam.
Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže úlohu vykonať, pretože mu zamestnávateľ nevytvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je mu povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla.
DoBPŠ sa uzatvára s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta. Pri jej uzatvorení je potrebné zdokladovať štatút študenta potvrdením školy o štúdiu.
V DoBPŠ je potrebné dohodnúť:
§ rozsah pracovného času; prácu nemožno vykonávať v rozsahu prekračujúcom v priemere ½ týždenného pracovného času počas celej doby, na ktorú bola uzatvorená, pričom sa nezapočítava sa čas pracovnej pohotovosti.
§ dobu, na ktorú sa uzatvára,
§ prácu,
§ odmenu,
§ spôsob zrušenia dohody. Dohodu je možné zrušiť iba:
- dohodou zamestnávateľa a študenta k dohodnutému dňu
- jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou
- okamžité zrušenie dohody je možné len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer.
2. Odvodové ani prihlasovacie povinnosti na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie zamestnávateľovi nevznikajú, ak zamestná osobu na DoVP alebo DoBPŠ
Príklad
Zamestnávteľ zamestnáva študenta, ktorý u neho pracuje na DoBPŠ celý rok 2006. Jeho príjem presiahne za celý rok ½ úhrnu minimálnych miezd (6900 : 2) x 12 = 41400 Sk. Zamestnávateľ neoznamuje zdravotnej poisťovni, že tento študent nie je poistencom štátu.
Študent pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov nie je v zmysle zákona o zdravotnom poistení zamestnanec. Oznamovaciu povinnosť preto za neho neplní jeho zamestnávateľ. Oznamovaciu povinnosť si splní študent pri ročnom zúčtovaní poistného na zdravotné poistenie za rok 2006, teda až v roku 2007. Najneskôr však v termíne pre podanie ročného zúčtovania za rozhodujúce obdobie, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného, teda do 31.3.2007.
Preddavky na poistné neplatí. Zaplatí poistné pri ročnom zúčtovaní za rok 2006 z dosiahnutej odmeny za rok, iba vtedy, ak odmena a prípadný ďalší príjem, ktorý podlieha dani z príjmov okrem vyňatých príjmov, presiahne v období, kedy je poistencom štátu ½ úhrnu minimálnych miezd, teda sumu 41 400 Sk(3 450 Sk x 12 mesiacov). Poistné pri ročnom zúčtovaní za rok 2006 zaplatí (za predpokladu, že sa doterajšie znenie zákona o zdravotnom poistení nezmení) minimálne zo sumy 54 264 Sk (4522 Sk x 12mesiacov) maximálne zo sumy 569700 Sk/rok (47475 Sk x 12 mesiacov).
Rovnako to platí aj pre prípad, keď zamestnávateľ zamestnáva osoby na DoVP.
3. Povinnosti platiť odvody do Sociálnej poisťovne
Zamestnávateľ má povinnosť platiť z dohôd úrazové poistenie a od 1.8.2006 sa táto povinnosť rozšírila aj na platenie poistného na garančné poistenie u tých zamestnávateľov, na ktorých môže byť vyhlásený konkurz podľa §2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov /„ZKR“/.
Tým, že sa rozšíril okruh zamestnávateľov podliehajúcich povinnému garančnému poisteniu o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva fyzickú osobu na základe dohôd o prácachvykonávaných mimo pracovného pomeru, fyzické osoby vykonávajúce práce na základeDoVP a DoBPŠ majú nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa z dôvodu jeho platobnej neschopnosti.
Príklad Minimálny a maximálny vymeriavací základ pri dohodách
Ako je určený minimálny a maximálny vymeriavací základ pri DoVP a DoBPŠ?
Vymeriavacím základom je odmena, ktorú zamestnávateľ v príslušnom mesiaci vyplatí zamestnancovi v zmysle podmienok dohodnutých v dohode. Podľa ZSP §138 ods.15 sa na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie úrazového a garančného poistenia za zamestnanca, ktorý vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávyných mimo pracovného pomeru nepoužijú ustanovenia o minimálnom vymeriavacom základe vo výške minimálnej mzdy.
Napríklad:
Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odmenu na dohodu o vykonaní práce v 10/2006 v sume 972 Sk. Zamestnávateľ odvedie úrazové aj garančné poistenie zo sumy 972 Sk.
Maximálna suma vymeriavacieho základu na platenie poistného na garančné poistenie zamestnávateľom je 25911 Sk/mesiac. Maximálny vymeriavací základ neexistuje iba na platenie poistného na úrazové poistenie.
Úrazové poistenie sa platí z neobmedzeného vymeriavacieho základu zamestnanca, teda zo sumy odmeny, ktorá je zamestnancovi vyplatená na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov.
Napríklad:
Aké poistné odvedie zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne, ak vyplatí osobe, ktorá vykonáva práce na základe DoVP alebo DoBPŠ odmenu v sume 30000 Sk/mesiac?
| Poistenie | % zamestná-vateľ | max.VZ | poistné zamestnávateľ |
| GP | 0,25 | 25911 | 65 |
| ÚP | 0,8 z 30 000 | Neobmedzený | 240 |
| Celkom | 1,05 % | 305 Sk |
Aké poistné odvedie zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne, ak vyplatí osobe, ktorá vykonáva práce na základe DoVP alebo DoBPŠ odmenu v sume 4800 Sk/mesiac?
| Poistenie | % zamestná-vateľ | max.VZ | poistné zamestná-vateľ |
| GP | 0,25 | 4800 | 12 |
| ÚP | 0,8 z 4800 | 4800 | 39 |
| Celkom | 1,05 % | 51Sk |
4. Daňové povinnosti
Daňové povinnosti zamestnávateľa pri vyplatení odmeny na základe DoVP a DoBPŠ je potrebné posúdiť podľa toho, či bola odmena vyplatená:
a) v sume vyššej ako 5000 Sk/mesiac. V takom prípade zamestnávateľ odvedie preddavok na daň bez ohľadu na to, či u zamestnávateľa mala alebo nemala osoba, ktorá vykonávala práce na základe dohody, podpísané „Vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti ....“ na účely uplatnenia nezdaniteľnej sumy a daňového bonusu.
b) v sume nižšej ako 5000 Sk/mesiac. V takom prípade zamestnávateľ :
- odvedie preddavok na daň ak u zamestnávateľa mala osoba, ktorá vykonávala práce na základe dohody, podpísané „Vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti ....“ na účely uplatnenia nezdaniteľnej sumy a daňového bonusu.
- vyberie daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm.j) zákona o dani z príjmov /„ZDP“/, ak u zamestnávateľa nemala osoba, ktorá vykonávala práce na základe dohody, podpísané „Vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti ....“ na účely uplatnenia nezdaniteľnej sumy a daňového bonusu.
Poznámka:
Od 1.1.2006 bol doplnený do ZDP nový druh príjmu, z ktorého sa vyberá daň zrážkou podľa §43 ods. 3 písm. j), ktorá je u fyzickej osoby buď vyrovnaná alebo považovaná za preddavok na daň, ak sa fyzická osoba rozhodne uviesť tento príjem do daňového priznania. Ide o akýkoľvek príjem zo závislej činnosti (okrem obslužného) v prípade :
- ak výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne za kalendárny mesiac v úhrne sumu 5 000 Sk a
- u toho istého zamestnávateľa, ktorý tento príjem vypláca si tento daňovník (zamestnanec) neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú sumu na daňovníka a daňový bonus.
To znamená, že takto sa postupuje u zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec nemá podpísané „Vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti ....“ na účely uplatnenia nezdaniteľnej sumy a daňového bonusu. Daň je 19 %, tak ako aj v prípade zrazenia preddavku na daň.
Podľa ZDP § 43 ods. 5 písm. c) základom dane z takéhoto príjmu zo závislej činnosti je mesačný zdaniteľný príjem znížený len o povinné poistné, rovnako ako pri preddavkovom zdanení príjmov zo závislej činnosti (ZDP § 5 ods. 8). Ak povinnosť platenia poistného nevzniká, základ dane sa rovná hrubému zdaniteľnému príjmu.
Príjmy zo závislej činnosti zdanené daňou sa neuvádzajú do štvrťročných prehľadov. Zamestnávateľ ich vykazuje na tlačive Oznámenie platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Toto tlačivoje platiteľ dane – zamestnávateľ, povinný podľa ZDP § 43 ods. 11 predložiť príslušnému správcovi dane a uviesť v ňom:
- sumu zdaniteľného príjmu vyplateného podľa ZDP § 43
- mesiac, v ktorom bol zdaniteľný príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný v prospech daňovníka.
Podľa ZDP § 43 ods. 11 je zamestnávateľ povinný zrazenú daň odviesť najneskôr do 15. dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac miestne príslušnému správcovi dane.
Príjmy zo závislej činnosti do 5000 Sk, z ktorých sa vybrala daň zrážkousa nebudú musieť uvádzať do daňového priznania alebo ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Daňovník ich bude môcť uviesť dobrovoľne.
V tejto súvislosti bolo vyriešené vystavovanie potvrdení o zdaniteľnom príjme zo závislej činnosti za rok 2006. Zamestnávateľ vykazuje príjmy ( aj príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou – na riadku 12, 13 a 14) na tlačive POTVRDENIE o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vybranej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti („daňový bonus“) za obdobie (kalendárny rok) 2006 .
Príklad Výpočet preddavku na daň z odmeny vyplatenej na DoVP
alebo DoBPŠ
Výpočítajme čistý príjem osoby, ktorá vykonáva práce na základe DoVP alebo DoBPŠ a bude jej v 10/2006 vyplatená odmena 30000 Sk/mesiac v prípade,
a) ak nemá u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti
b) ak má u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti.
a) Hrubý príjem – 19 % preddavok na daň
30000 – 5700 = 24300 Sk
b) Hrubý príjem – nezdaniteľná suma = základ dane
30000 - 7568 = 22432 Sk
19 % preddavok na daň zo základu dane = 4262 Sk
Hrubý príjem – 19 % preddavok na daň
30000 – 4262 = 25738 Sk
Príklad Výpočet preddavku na daň z odmeny vyplatenej na DoVP
alebo DoBPŠ
Vypočítajme čistý príjem osoby, ktorá vykonáva práce na základe DoVP alebo DoBPŠ a bude jej v 10/2006 vyplatená odmena 4800 Sk/mesiac v prípade, ak má u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti.
Hrubý príjem – nezdaniteľná suma = základ dane
4800 - 7568 = 0 Sk
19 % preddavok na daň zo základu dane = 0 Sk
Hrubý príjem – 19 % preddavok na daň
4800 – 0 = 4800 Sk
Tomuto zamestnancovi po zohľadnení nezdaniteľnej sumy nevzniká daňová povinnosť, zamestnávateľ mu vyplatí odmenu v sume 4800 Sk.
Príklad Výpočet dane vybranej zrážkou z odmeny vyplatenej na
DoVP alebo DoBPŠ
Vypočítajme čistý príjem osoby, ktorá vykonáva práce na základe DoVP alebo DoBPŠ a bude jej v 10/2006 vyplatená odmena 4800 Sk/mesiac v prípade, ak nemá u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti.
19 % preddavok na daň zo základu dane 4800 Sk = 912 Sk
Hrubý príjem – 1 9 % preddavok na daň
4800 – 912 = 3888 Sk
Tomuto zamestnancovi zamestnávateľ zrazí daň zrážkou v sume 912 Sk a vyplatí čistý príjem v sume 3888 Sk.
MILKA58
07.01.07,15:17
Mám podobný prípad s dcérou ako je Váš posledný výpočet. To znamená, že jej sa vlastne daň nevráti, nakoľko nemá podpísané vyhlásenie, hoci celý rok 2006 pracovala u jedného zamestnávateľa a zrážková daň sa nevracia. Dúfam, že som to dobre pochopila. To znamená, že si nebude ani podávať daňové priznanie, a vlastne ani zamestnávateľ jej nemusí robiť ročné zúčtovanie dane?
kurtica
07.01.07,19:06
2. povinností platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie:p 2. Odvodové ani prihlasovacie povinnosti na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie zamestnávateľovi nevznikajú, ak zamestná osobu na DoVP alebo DoBPŠ
Príklad
Zamestnávteľ zamestnáva študenta, ktorý u neho pracuje na DoBPŠ celý rok 2006. Jeho príjem presiahne za celý rok ½ úhrnu minimálnych miezd (6900 : 2) x 12 = 41400 Sk. Zamestnávateľ neoznamuje zdravotnej poisťovni, že tento študent nie je poistencom štátu.
Študent pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov nie je v zmysle zákona o zdravotnom poistení zamestnanec. Oznamovaciu povinnosť preto za neho neplní jeho zamestnávateľ. Oznamovaciu povinnosť si splní študent pri ročnom zúčtovaní poistného na zdravotné poistenie za rok 2006, teda až v roku 2007. Najneskôr však v termíne pre podanie ročného zúčtovania za rozhodujúce obdobie, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného, teda do 31.3.2007.
Preddavky na poistné neplatí. Zaplatí poistné pri ročnom zúčtovaní za rok 2006 z dosiahnutej odmeny za rok, iba vtedy, ak odmena a prípadný ďalší príjem, ktorý podlieha dani z príjmov okrem vyňatých príjmov, presiahne v období, kedy je poistencom štátu ½ úhrnu minimálnych miezd, teda sumu 41 400 Sk(3 450 Sk x 12 mesiacov). Poistné pri ročnom zúčtovaní za rok 2006 zaplatí (za predpokladu, že sa doterajšie znenie zákona o zdravotnom poistení nezmení) minimálne zo sumy 54 264 Sk (4522 Sk x 12mesiacov) maximálne zo sumy 569700 Sk/rok (47475 Sk x 12 mesiacov).
Odkial su tie minimalne a maximalne sumy?? Nemala by byt minimalna suma 41400? Alebo sú tam nejaké odpočítateľné položky, alebo niečo podobné? Moc sa v tom nevyznám, ale trochu ste ma tým zmiatli:)
Príklad
Zamestnávteľ zamestnáva študenta, ktorý u neho pracuje na DoBPŠ celý rok 2006. Jeho príjem presiahne za celý rok ½ úhrnu minimálnych miezd (6900 : 2) x 12 = 41400 Sk. Zamestnávateľ neoznamuje zdravotnej poisťovni, že tento študent nie je poistencom štátu.
Študent pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov nie je v zmysle zákona o zdravotnom poistení zamestnanec. Oznamovaciu povinnosť preto za neho neplní jeho zamestnávateľ. Oznamovaciu povinnosť si splní študent pri ročnom zúčtovaní poistného na zdravotné poistenie za rok 2006, teda až v roku 2007. Najneskôr však v termíne pre podanie ročného zúčtovania za rozhodujúce obdobie, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného, teda do 31.3.2007.
Preddavky na poistné neplatí. Zaplatí poistné pri ročnom zúčtovaní za rok 2006 z dosiahnutej odmeny za rok, iba vtedy, ak odmena a prípadný ďalší príjem, ktorý podlieha dani z príjmov okrem vyňatých príjmov, presiahne v období, kedy je poistencom štátu ½ úhrnu minimálnych miezd, teda sumu 41 400 Sk(3 450 Sk x 12 mesiacov). Poistné pri ročnom zúčtovaní za rok 2006 zaplatí (za predpokladu, že sa doterajšie znenie zákona o zdravotnom poistení nezmení) minimálne zo sumy 54 264 Sk (4522 Sk x 12mesiacov) maximálne zo sumy 569700 Sk/rok (47475 Sk x 12 mesiacov).
Odkial su tie minimalne a maximalne sumy?? Nemala by byt minimalna suma 41400? Alebo sú tam nejaké odpočítateľné položky, alebo niečo podobné? Moc sa v tom nevyznám, ale trochu ste ma tým zmiatli:)
PODAK
29.01.07,05:36
Prosila by som o odpoveď na moju otázku týkajúcu sa podania daňového priznania typu A. Okrem úhrnu zdaniteľných miezd z pracovného pomeru som mala aj vyplatené mzdy na základe dohôd o vykonaní práce, ktoré boli očistené zrážkovou daňou. Predpokladám, že do riadku 32 úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov spočítam i úhrn zdaniteľných miezd nielen z pracovného pomeru ale i z dohôd, očistím od poistného, nezdaniteľnej čiastky, dostanem základ dane,vypočítam si daň, potom v r. 62 dám úhrn zrazených preddavkov na daň z výplat z pracovného pomeru do do r. 63 dám spočítanú daň zrážkovú z dohôd a vypočítam si daňový preplatok.
Jozef Mihál
29.01.07,17:20
Mám podobný prípad s dcérou ako je Váš posledný výpočet. To znamená, že jej sa vlastne daň nevráti, nakoľko nemá podpísané vyhlásenie, hoci celý rok 2006 pracovala u jedného zamestnávateľa a zrážková daň sa nevracia. Dúfam, že som to dobre pochopila. To znamená, že si nebude ani podávať daňové priznanie, a vlastne ani zamestnávateľ jej nemusí robiť ročné zúčtovanie dane?
Ak dcéra nemala podpísané "Vyhlásenie", znamenalo to, že si počas roka neuplatňovala pri výpočte mesačných preddavkov nezdaniteľnú (mesačnú) časť na daňovníka.
Ak však spĺňa príslušné podmienky, môže zamestnávateľa požiadať o ročné zúčtovanie dane, kde má automaticky nárok na nezdaniteľnú čiastku 90816 Sk - tu nie je rozhodujúce, že nepodpísala "Vyhlásenie".
Ak mala príjmy zdanenené zrážkovou daňou, výhodnejšie pre ňu bude podať si daňové priznanie, v ktorom uvedie príjmy všetky - aj tie, ktoré boli zdanené preddavkovo, aj tie, ktoré boli zdanené zrážkou.
Od začiatku februára budeme v DRAK-ovi uverejňovať práve takéto príklady na daňové priznania.
Ak dcéra nemala podpísané "Vyhlásenie", znamenalo to, že si počas roka neuplatňovala pri výpočte mesačných preddavkov nezdaniteľnú (mesačnú) časť na daňovníka.
Ak však spĺňa príslušné podmienky, môže zamestnávateľa požiadať o ročné zúčtovanie dane, kde má automaticky nárok na nezdaniteľnú čiastku 90816 Sk - tu nie je rozhodujúce, že nepodpísala "Vyhlásenie".
Ak mala príjmy zdanenené zrážkovou daňou, výhodnejšie pre ňu bude podať si daňové priznanie, v ktorom uvedie príjmy všetky - aj tie, ktoré boli zdanené preddavkovo, aj tie, ktoré boli zdanené zrážkou.
Od začiatku februára budeme v DRAK-ovi uverejňovať práve takéto príklady na daňové priznania.
Jozef Mihál
29.01.07,17:21
Prosila by som o odpoveď na moju otázku týkajúcu sa podania daňového priznania typu A. Okrem úhrnu zdaniteľných miezd z pracovného pomeru som mala aj vyplatené mzdy na základe dohôd o vykonaní práce, ktoré boli očistené zrážkovou daňou. Predpokladám, že do riadku 32 úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov spočítam i úhrn zdaniteľných miezd nielen z pracovného pomeru ale i z dohôd, očistím od poistného, nezdaniteľnej čiastky, dostanem základ dane,vypočítam si daň, potom v r. 62 dám úhrn zrazených preddavkov na daň z výplat z pracovného pomeru do do r. 63 dám spočítanú daň zrážkovú z dohôd a vypočítam si daňový preplatok.
Takisto vyčkajte do začiatku februára, kedy začneme (od budúceho víkendu) uverejňovať príklady daňových priznaní aj pre takéto prípady.
Takisto vyčkajte do začiatku februára, kedy začneme (od budúceho víkendu) uverejňovať príklady daňových priznaní aj pre takéto prípady.
olinka6226
16.02.07,19:26
Môže osoba ktora dosiahne vek 15 rokov až v auguste 2007 pracovať na DoBPŠ? Ide o nenáročnú prácu.
Rebeka77
21.09.18,09:58
Neviete niekto aké boli minimálne odvody v roku 2003 do SP - pre údaj do ELDP.
Ďakujem
Ďakujem
lomatka
11.12.20,15:55
Dobrý deň,
zamestnanec mal už dve dohody o pracovnej činnosti každú v dĺžke jeden rok. Chcem sa spýtať môže dostať tretiu dohodu na jeden rok? Počet dohôd v dĺžke jedného roka nie je obmedzený?
zamestnanec mal už dve dohody o pracovnej činnosti každú v dĺžke jeden rok. Chcem sa spýtať môže dostať tretiu dohodu na jeden rok? Počet dohôd v dĺžke jedného roka nie je obmedzený?
Jana Motyčková
12.12.20,15:01
Počet dohôd nie je obmedzený. Dohody sa majú síce uzatvárať výnimočne, ale ak si viete odôvodniť, že ide o prácu malého rozsahu, môžete tú dohodu mať aj 10 krát po roku.