Ak ide o zmluvný prevod vlastníctva nehnuteľnej veci nezapísanej v katastri, ktorým okamihom a akým spôsobom dochádza k prevodu vlastníctva?
Náš Občiansky zákonník túto otázku explicitne nerieši, pre porovnanie
uvediem českú úpravu § 133 Obč. zák. (cit. podľa C.H.BECk, Švestka, kom.k Obč. zák.) :

(3) Převádí-li se na základě smlouvy nemovitá věc, která není předmětem
evidence v katastru nemovitostí,^2e) nabývá se vlastnictví okamžikem
účinnosti této smlouvy.

Dovoľujem si Vás požiadať o Vaše názory. Osobne som toho názoru, že za daného právneho stavu nehnuteľnosť nezapísanú v katastri skôr nie je prípustné previesť, vychádzam z kogentnej povahy § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka + absencie "osobitného predpisu",no možno sa mýlim:)))

ďakujem


K prevodu vlstníctva dochádza dňom nadobudnutia prvoplatnosti zápisu do katasra nehnuteľností - teda asi 30 dní od zápisu. Vtedy sa stáva predmetom dane z nehnuteľnosti. Neviem, ale v akej sitácii potrebuješ poradiť - či to má byť firemná nehnuteľnosť, alebo súkromná - a účel, pre ktorý to chceš vyriešiť - či je to kôli dane z nehnuteľnosti, alebo zaradeniu do užívania - tam je to rozdielne.

Táto záležitosť je mi jasná, mám však na mysli zmluvný prevod vlastníctva nehnuteľnosti nezapísanej v katastri (možno aj nezapísateľnej:))

Dík

O aku nehnutelnost sa jedna? Napriklad nejaka sopa 15 m2?
Lebo podla § 6 ods. 1. písm c) katastralneho zakona su v katastri evidovane stavby so supisnym cislom aj stavby bez supisneho cisla.
Takze k tomu, aby si ju mohol previest, musi byt evidovana na katastri - moj nazor.
Mozno ale pisem somariny, vcera som zuroval dlho dlho.

V suvislosti s § 28 ods. 2 Vyhlášky ÚGKK, kde sa uvádza, že:
"Stavby, napr. vlek, lanovka, vedenie (elektrické, plynové, vodovodné), studňa, stožiar, múrik, cestné teleso, železničný zvršok, priehrada, rybník, bazén, melioračná šachta, kanál, regulovaný tok, silážna jama, parkovisko, letisko alebo iná spevnená plocha, predajný stánok, sú v katastri evidované zobrazením na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou, kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku" ÚGKK ustálil, že z uvedeného vyplýva že napr. samotné cestné teleso nie je predmetom evidovania v súbore popisných informácií na LV, a teda ho nemožno zapísať na základe geom. plánu a ostatných dôkaz. materiálov ako stavbu.
(Katastrálny bulletin 3/2006, www.geodesy.gov.sk (http://www.geodesy.gov.sk))

Uvedené zrejme platí aj o ostatných stavbách príkladmo vymenovaných v § 28 ods. 2 citovanej vyhlášky, ako teda previesť vlastníctvo k nim?

Čiže nemusí sa jednať len o mizernú šopu....:)

No neviem Ti odpovedat. Chyba sa stala v okamihu, ked sa zrusila zasada "stavba ustupuje pozemku", malo by to byt podla mna tak, ze kto je vlastnik pozemku je vlastnik stavby a tieto problemy by sme nemali.
Dakujeme vam, komunisticki normalizatori.

Prevod každej nehnuteľnosti podlieha vkladu do katastra nehnuteľnosti. Zmluva na prevod nehnuteľnosti je platná dňom podpisu nehnuteľnosti, právne účinky zmluvy však nastanú dňom vykonania vkladu v katastri nehnuteľností. Vklad je potrebné vykonať do 3 rokov od podpisu zmluvy. (Občiansky zákonník)

To je pravda, ale čo ak nehnuteľnosť je mimo evidencie katastra resp. je problematické alebo nepriechodné ju do katastra zapísať ?

Na okraj: Právne účinky zmluvy o prevode nehnuteľnosti (zapísanej v katastri:)) nastávajú podľa môjho názoru vo všeobecnosti už okamihom účinnosti zmluvy, vkladom dochádza k zmene vlastníctva, t.j. nastane vecnoprávny účinok zmluvy.

To je pravda, ale čo ak nehnuteľnosť je mimo evidencie katastra resp. je problematické alebo nepriechodné ju do katastra zapísať ?


V takom prípade bude problematické v budúcnosti dokladovať vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, alebo môže nastať prípad, že nehnuteľnosť môže byť predmetom viacerých prevodov. Si ochotný domáhať sa potom vlastníctva súdnou cestou?

Ak má byť predmetom prevodu napr. plynovod resp. plynovodná prípojka, za či ju z hľadiska triedenia vecí na hnuteľné a nehnuteľné považovať?: ide o hnuteľnosť (je sporné, či ide o spojenie so zemou pevným základom) alebo nehnuteľnosť?
Ak ide o stavbu- hnuteľnú vec, zmluvný prevod bude bez problémov.

Jadro problému je v tom, že ak ide o stavbu- nehnuteľnosť (by to povedzme znalec určil)- bude ju potrebné za účelom zmluvného prevodu dostať na LV, čomu bude brániť § 28 ods. 2 Vyhlášky ku katastrálnemu zákonu......Alebo sa mýlim?

Ak má byť predmetom prevodu napr. plynovod resp. plynovodná prípojka, za či ju z hľadiska triedenia vecí na hnuteľné a nehnuteľné považovať?: ide o hnuteľnosť (je sporné, či ide o spojenie so zemou pevným základom) alebo nehnuteľnosť?
Ak ide o stavbu- hnuteľnú vec, zmluvný prevod bude bez problémov.

Jadro problému je v tom, že ak ide o stavbu- nehnuteľnosť (by to povedzme znalec určil)- bude ju potrebné za účelom zmluvného prevodu dostať na LV, čomu bude brániť § 28 ods. 2 Vyhlášky ku katastrálnemu zákonu......Alebo sa mýlim?

Ak ide o plynovu pripojku, resp. inzinierske siete vseobecne, tieto nepodliehaju evidencii v KN. Pri prevode vlastnictva k hlavnej nehnutelnosti (teda nie k IS samostatne) by som ich nepovazovala za nehnutelnost, ale skor zmluvne priradila k nehnutelnosti (stavbe - domu, garazi, chate, vyrobnej hale) ako prislusenstvo, a tym automaticky sleduju osud veci hlavnej ("predmetom kupy je aj prislusenstvo nehnutelnosti - pripojka vody, plynu, kanalizacie..")
Ak nejde o prevod spolu s prevodom hlavnej stavby, plati, ze vlastnikom takejto stavby (IS) je "stavebnik", t.j. osoba, ktora je zapisana v stavebnom povoleni a kolaudacnom rozhodnuti, teda vlastnictvo pripojok sa deklaruje v zmysle stavebneho zakona kolaudacnym rozhodnutim, resp. preukazatelnym pravom odvodenym od prava povodneho vlastnika zapisaneho v tychto rozhodnutiach.

Co sa tyka ciest, rybnikov, plynovodov - tieto su naozaj zapisane v KN len parcelou a kodom vyuzitia, pri vacsich stavbach je po vykupe/rozhodnutiach ohladom pozemkov stopa aj v evidencii liniovych stavieb podla § 8 katastr. zakona.
Samotne cestne teleso by potom v zmysle vyssieuvedeneho mohlo byt v krajnom pripade deklarovane ako prislusenstvo nehnutelnosti, nie ako nehnutelnost sama - rovnako ako to mas aj pri ostatnych spevnenych plochach (napr. parkovisko, vydlazdeny dvor a pod.).

Nedala by sa to riesit zmluvou o prenajme pozemkov vratane prislusenstva/uprav? Ani pri nekonecne dlhej dobe najmu najomna zmluva nepodlieha konaniu na KN.

Este jedna moznost - nechat to na kataster - § 6 ods. 2 kat. zakona dava katastru opravnenie posudit, ci stavba podlieha evidencii v KN podla § 6 ods. 1c? Ak odmietne stavbu zapisat s odvolanim na toto ustanovenie, mas vystarane, pretoze mas v ruke rozhodnutie, ktorym to statny uradnik oznacil de facto za hnutelnost....

Tak ako v mnohych inych pripadoch - prava ruka nevie, co robi lava, zakony sa schvaluju hlava nehlava, a potom je rozpor medzi stavebnym zakonom (§43, 43a) a katastralnym zakonom a vyhlaskou, a katastralnym zakonom a zakonom o bytoch....

pri prevode vlastnickeho prava treba najprv stavbu zapisat do katastra zaznamom a az potom previest vkladom .

pri 1. prechode vlastnickeho prava /napr. dedenim, priklepom/, 2. pri vydrzani, 3. pri zhotoveni stavby a 4. na zaklade sudneho rozhodnutia staci samozrejme iba vykonat zaznam v katastri

treba rozlisovat derivativne a originarne sposoby nadobudnutia vlast. prava ako aj ostatne sposoby nadobudnutia

máš pravdu, ja ale hovorím o zmluvnom prevode veci, ktorá ex definitione
je nehnuteľnosťou (stavba spojená so zemou pevným základom) avšak kataster ju na LV nezapíše, ako je potom možné túto vec zmluvne previesť? V ČR je na tieto prípady myslené v § 133 ods. Obč. zák, slovenská právna úprava mi na moju otázku odpoveď nedáva......:)

pripojky plynu, vody, elektriky a pod. nie su prislusenstvom stavby ale jej sucastou, a preto ich ani nemozno samostatne previest. treba si pozriet legalne definice prislusenstva veci a sucasti veci v slovenskom Obcianskom zakonniku. prislusnetvom stavby moze byt samostatna garaz, kolna a pod., rozhodne ale nie pripojky k domu.

pripojky plynu, vody, elektriky a pod. nie su prislusenstvom stavby ale jej sucastou, a preto ich ani nemozno samostatne previest. treba si pozriet legalne definice prislusenstva veci a sucasti veci v slovenskom Obcianskom zakonniku. prislusnetvom stavby moze byt samostatna garaz, kolna a pod., rozhodne ale nie pripojky k domu.

Nesuhlasim.
Predstav si situaciu, ze na pozemku je postaveny rodinny dom, je napojeny propojkou na sukromne inzinierske siete. Vlastnik domu sa rozhodne, ze pozemok rozdeli na dva, na tom druhom si postavi novy dom a ten "stary" preda. Ak si pred predajom (samozrejme, s prislusnym konanim a suhlasmi stavebneho uradu) presmeruje pripojky zo sukromnych IS na svoj novy dom, dohodne sa o tom so spolumajiteľmi IS a stary dom preda kupujúcemu s tym, ze v kupnej zmluve vyslovene uvedie, ze stavba nie je napojena na rozvody IS, mal by kupujuci uspech v sudnom spore, v ktorom by sa domahal napojenia na povodne IS? Alebo by spor prehral s odovodnenim, ze vlastnik ma pravo rozhodnut, prislusenstvom ktorej veci hlavnej budu pripojky?

Samozrejme, ze uplne ine je to pri bytovych domoch, tam su pripojky podradene pod spolocne zariadenia. Ale aj tam, ak by DOMOVA pripojka sluzili viac ako jednemu bytovemu domu (ze by nemal napojenie kazdy dom osobitne - ale pripojka DO jedneho domu a Z NEHO pripojka do druheho domu), nesleduju osud bytoveho domu ako veci hlavnej, pretoze nesplnaju podmienku podla § 2 zakona 182/93 o tom, ze sluzia LEN JEDNEMU DOMU.

Ahojte! prosim o radu!
nehnutelnost kupena v 12/2006, kupna cena zaplatena v 12/2006, zapisana do katastra v 01/2007
ktorym datumom mam zaradit nehnutelnost do majetku a tiez ci mozem uplatit odpisy za rok 2006
predpokladam, ze dan z nehnutelnosti sa bude platit az za rok 2007
:cool:dik

Ahojte! prosim o radu!
nehnutelnost kupena v 12/2006, kupna cena zaplatena v 12/2006, zapisana do katastra v 01/2007
ktorym datumom mam zaradit nehnutelnost do majetku a tiez ci mozem uplatit odpisy za rok 2006
predpokladam, ze dan z nehnutelnosti sa bude platit az za rok 2007
:cool:dik

A kedy bol podaný návrh na zápis do katastra?

navrh bol podany 12/2006

Podľa môjho názoru zaradíš do DHM v 12/06 a v roku 2006 aj začneš odpisovať.

ervin, asi by bolo dobre napisat o aku konkretnu nehnutelnost sa jedna... tazko hovorit o niecom, co si neviem ani predstavit. Napriek tomu mozno sa to da zapisat aj oznamenim o stavbe (ja som takto uz pozapisoval kadeco).

Ja mám podobný problém. Chcem kúpiť záhradku s chatkou. Ani záhrada ani chata nie sú zapísané na liste vlastníctva (nezrovnalosti záhradkárskeho zväzu). Ja to riešim tak, že vypracujem zmluvu o budúcej
zmluve, zaplatím za pozemok aj chatu a keď to bude mať byť zapísané
do katastra, napíšem kúpnu zmluvu, kde sa odvolám na zmluvu o budúcej
zmluve. Inak som to nevedela vyriešiť.

Ja mám podobný problém. Chcem kúpiť záhradku s chatkou. Ani záhrada ani chata nie sú zapísané na liste vlastníctva (nezrovnalosti záhradkárskeho zväzu). Ja to riešim tak, že vypracujem zmluvu o budúcej
zmluve, zaplatím za pozemok aj chatu a keď to bude mať byť zapísané
do katastra, napíšem kúpnu zmluvu, kde sa odvolám na zmluvu o budúcej
zmluve. Inak som to nevedela vyriešiť.

Ak sú v záhradkárskej osade problémy s riešením vlastníctva k pozemkom, pri kúpe by som trvala aspoň na predložení listu vlastníctva na chatku. Ak bola postavená legálne, nemal by s tým byť problém. K zápisu stavby do katastra nehnuteľností totiž stačí predložiť geometrický plán na zameranie stavby a listinu o určení súpisného čísla. Ak chatka nemá pridelené súpisné číslo, môžeš mať v budúcnosti problém s jej legalizáciou.

gaza, tak presne takyto problem som mal aj ja, chatka sa da jednoducho zapisat do KN prostrednictvom oznamenia o stavbe (ak bola postavena pred r.1976 - ale niekedy sa da s obcou dohodnut, ze taketo rozhodnutie vyda aj na stavbu postavenu po tomto roku, hlavne ked ide o chatky a pod., na ostatne stavby uz treba kolaudacne rozhodnutie). K zapisu samozrejme treba aj geometricky plan na zameranie stavby. Na zaklade tohto kataster bez problemov zapise chatku na LV. Pozemok by bolo treba potom vysporiadat (cez pozemkove knihy a podobne hluposti, je to komplikovane ale da sa to, pokial tam samozrejme nie niekolko desiatok vlastnikov....).

Poprosím o váš názor na riešenie takéhoto prípadu: Ide o predaj polovice stavby rodinného domu, ktorý nie je evidovaný v katastri, lebo ešte nebol skolaudovaný a ani nebol zapísaný ako rozostavaná stavba. T.j. z pohľadu katastra neexistuje. Je na neho vydané právoplatné stavebné povolenie a dom je tesne pred kolaudáciou. Dom staviam ja s priateľom avšak nevystupujem na stavebnom povolení ani na hypotéke, v podstate neexistujem :) Po preštudovaní všetkého možného som dospela k takémuto riešeniu a poprosím vás o kvalifikovaný názor, lebo ja som v tejto oblasti amatér.

Moje riešenie: Rozostavaná stavba neevidovaná v katastri nie je považovaná za nehnuteľnosť a preto príjem z jej predaja bude posudzovaný ako príjem z predaja majetku daňovníka podľa §8 ods. 1 Zákona o dani z príjmu. Tento príjem je možné znížiť výdavkami, ktoré boli preukázateľne vynaložené na dosiahnutie daného príjmu.
Prakticky to znamená, že priateľ mi predá polovicu domu napr. za cenu 50 000 EUR. Z tohoto jeho príjmu si môže odpočítať polovicu výdavkov, ktoré vie preukázať, že boli vynaložené na stavbu domu a boli zaplatené. Z rozdielu zaplatí daň.
Moja otázka je, že čo všetko možno započítať do výdavkov? Sú to vyslovene len výdavky na stavebný materiál, dlažbu, sanitu, omietky a pod. Alebo to môže byť aj zariadenie: kuchynská linka, spotrebiče, nábytok a pod?
A ešte mám otázku, priateľovi som požičala peniaze na výstavbu (cca 30 000 EUR, existuje o tom zmluva). Je možné, aby si tento dlh započítal ako výdavok, ktorý je spätý s nadobudnutím stavby alebo radšej treba o túto sumu znížiť kúpnu cenu?
Je možné výdavky na hypotéku započítať do výdavkov?

A teraz otázka, ktorá súvisí s otázkou zakladateľa tejto témy. Kedy sa stanem vlastníkom polovice tohoto domu? Predstavujem si to tak, že budem mať kúpnu zmluvu na polovicu domu a pri zápise do katastra nehnuteľností sa predloží okrem stavebného povolenia aj kúpna zmluva a bude to zapísané podľa kúpnej zmluvy, t.j. podielové spoluvlastníctvo.

Ďakujem veľmi pekne za odpovede, už sa snažím túto sitáciu dlho vyriešiť aj som navštívila dvoch právnikov ale tí mi nevedeli poradiť.

Pýtala si sa aj na stavebnom úrade? Myslím, že to riešia tak, že stavbu skolaudujú na oboch, hoci stavebné povolenie dostal len jeden.

Je pravda, že konkrétne na našom stavebnom úrade som sa nepýtala. Z toho, čo mám prečítané, by to malo byť tak, že kolaudačné rozhodnutie je vydané na toho, kto je na stavebnom povolení.
Ale áno, mala by som sa spýtať, možno náš stavebný úrada bude neštandardný :). Ďakujem za reakciu.