Jozef Mihál
18.01.07,20:55
Zamestnanec mal počas roka 2006 dve zamestnania. V jednom podpísal "Vyhlásenie" a uplatňoval si aj nárok na daňový bonus. Bol však často chorý, jeho príjmy často nedosiahli ani polovicu minimálnej mzdy a preto v mesiacoch apríl, máj a október mu daňový bonus priznaný nebol. V tomto zamestnaní bol jeho celkový zdaniteľný príjem za rok 2006 vo výške 40000 Sk.
V druhom zamestnaní mal príjmy do výšky 5000 Sk a tie preto boli zdanené zrážkou. V druhom zamestnaní bol jeho celkový zdaniteľný príjem za rok 2006 vo výške 12000 Sk.
Má zamestnanec nárok na doplatenie daňového bonusu na základe ročného zúčtovania dane (prípadne daňového priznania ?
Berú sa do úvahy všetky príjmy zo závislej činnosti (v úhrne 52000 Sk) alebo len príjmy zo závislej činnosti ktoré neboli zdanené zrážkou (40000 Sk)?
V druhom zamestnaní mal príjmy do výšky 5000 Sk a tie preto boli zdanené zrážkou. V druhom zamestnaní bol jeho celkový zdaniteľný príjem za rok 2006 vo výške 12000 Sk.
Má zamestnanec nárok na doplatenie daňového bonusu na základe ročného zúčtovania dane (prípadne daňového priznania ?
Berú sa do úvahy všetky príjmy zo závislej činnosti (v úhrne 52000 Sk) alebo len príjmy zo závislej činnosti ktoré neboli zdanené zrážkou (40000 Sk)?
Jozef Mihál
18.01.07,19:59
V zmysle § 33 ods.1 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov, jednou z podmienok na uplatnenie nároku na daňový bonus je, aby daňovník (zamestnanec) mal za celé zdaňovacie obdobie (tj. za celý rok) zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (podľa § 5 zákona) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (§ 2 ods. 1 písm. b) až d) zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde).
V roku 2006 je to suma polovice z (9 x 6900 Sk + 3 x 7600), čo je 42450 Sk - platí pre zamestnanca, ktorý nie je invalid a nie je mladistvý.
V roku 2007 je to suma polovice z (9 x 7600 Sk + 3 x 8100), čo je 46350 Sk - platí pre zamestnanca, ktorý nie je invalid a nie je mladistvý.
V § 33 nie je zvlášť špecifikované, že musí ísť o len príjem zdanený preddavkovo - alebo naopak, žeby bolo potrebné pri posudzovaní príjmov zo závislej činnosti na účely priznania daňového bonusu vylúčiť príjmy zo závislej činnosti zdanené zrážkovou daňou podľa § 43 ods.3 písm.j).
Preto v uvedenom prípade má zamestnanec nárok na doplatenie sumy daňového bonusu, nakoľko úhrn jeho zdaniteľných príjmov za celý rok 2006 - vrátane príjmov zo závislej činnosti zdanených zrážkovou daňou - bol 52000 Sk.
ZoDP_33
ZoDP_43
V roku 2006 je to suma polovice z (9 x 6900 Sk + 3 x 7600), čo je 42450 Sk - platí pre zamestnanca, ktorý nie je invalid a nie je mladistvý.
V roku 2007 je to suma polovice z (9 x 7600 Sk + 3 x 8100), čo je 46350 Sk - platí pre zamestnanca, ktorý nie je invalid a nie je mladistvý.
V § 33 nie je zvlášť špecifikované, že musí ísť o len príjem zdanený preddavkovo - alebo naopak, žeby bolo potrebné pri posudzovaní príjmov zo závislej činnosti na účely priznania daňového bonusu vylúčiť príjmy zo závislej činnosti zdanené zrážkovou daňou podľa § 43 ods.3 písm.j).
Preto v uvedenom prípade má zamestnanec nárok na doplatenie sumy daňového bonusu, nakoľko úhrn jeho zdaniteľných príjmov za celý rok 2006 - vrátane príjmov zo závislej činnosti zdanených zrážkovou daňou - bol 52000 Sk.
ZoDP_33
ZoDP_43
kovex
23.09.09,10:23
Dobrý deň, chcem sa opýtať, zmenilo sa niečo pre rok 2009 ohľadom uplatnenia bonusu z príjmov len na dohodu o pracovnej činnosti? Je možné si ho uplatniť len pri týchto príjmoch aj v danom roku?
Ďakujem za odpoveď.
Ďakujem za odpoveď.
kovex
24.09.09,05:40
Posúvam, ďakujem ......
Jozef Mihál
24.09.09,05:41
Daňový bonus si môže uplatniť každý zamestnanec v zmysle definície pojmu zamestnanec na účely zákona o dani z príjmov.
Teda každá fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy zo závislej činnosti.
Je jedno, či sú to príjmy na pracovnú zmluvu, na dohodu, príjem spoločníka za prácu v s.r.o., odmena konateľa, odmena štatutárneho zástupcu atď.
Takže na záver - áno, DB si možno uplatniť aj pri príjmoch na dohodu.
Teda každá fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy zo závislej činnosti.
Je jedno, či sú to príjmy na pracovnú zmluvu, na dohodu, príjem spoločníka za prácu v s.r.o., odmena konateľa, odmena štatutárneho zástupcu atď.
Takže na záver - áno, DB si možno uplatniť aj pri príjmoch na dohodu.
kovex
24.09.09,07:39
Ďakujem veľmi pekne p. Mihál.:)
vszpolz
28.09.09,07:37
Prosím Vás, chceme vedieť celkovú štandardnú dĺžku štúdia ak:
Dieťa študovalo 1. ročník VŠ na jednej VŠ, riadne tento ročník ukončila, ale v ďalšom roku začala študovať 1. ročník inej VŠ, tam ukončila 3 roky bakalárskeho štúdia ale na magisterské štúdium sa prihlásila zase na celkom inú VŠ. Podľa nás bude štandardná dĺžka VŠ 1+3+1 a ďalej jej už DB poskytovať nebudeme. Je to takto správne?
Dieťa študovalo 1. ročník VŠ na jednej VŠ, riadne tento ročník ukončila, ale v ďalšom roku začala študovať 1. ročník inej VŠ, tam ukončila 3 roky bakalárskeho štúdia ale na magisterské štúdium sa prihlásila zase na celkom inú VŠ. Podľa nás bude štandardná dĺžka VŠ 1+3+1 a ďalej jej už DB poskytovať nebudeme. Je to takto správne?
Jozef Mihál
28.09.09,08:39
Nie, nie je to správne. Štandardná doba štúdia sa zisťuje vždy za aktuálne prebiehajúce štúdium.
V uvedenom prípade pri prvom štúdiu trvalo štúdium len rok - štandardná doba prekročená nebola.
Pri druhom štúdiu trvalo štúdium 3 roky - štandardná doba prekročená nebola.
Pri treťom štúdiu, ktoré má (predpokladám) podľa študijného plánu štandardnú dobu štúdia 2 roky, sa zatiaľ štandardná doba štúdia neprekročila - na toto dieťa si rodič stále môže uplatňovať DB.
V uvedenom prípade pri prvom štúdiu trvalo štúdium len rok - štandardná doba prekročená nebola.
Pri druhom štúdiu trvalo štúdium 3 roky - štandardná doba prekročená nebola.
Pri treťom štúdiu, ktoré má (predpokladám) podľa študijného plánu štandardnú dobu štúdia 2 roky, sa zatiaľ štandardná doba štúdia neprekročila - na toto dieťa si rodič stále môže uplatňovať DB.