fachman
22.01.07,14:31
Nazdar poraďáci,mám asi už dva roky po probléme,asi iným prístupom k veciam oklolo,a aj kúrou.Mal som aj kolegu v práci-bývalej.Očo ide.Pri cestovaní autobusom som mal nutkanie na malú alebo veľkú potrebu,občas som musel za jazdy požiadať o krátke zastavenie,no proste už len smrť je asi horšia.Mal som problém,kde bolo treba dlhšie zotrvať,porada,alebo ak bude treba ísť na wc,a nebude sa dať odísť atď.Dal som sa vyšetriť na REKTOSKOPIU,tam mi povedali,že nič tam neni.Mal som ale po svadbe klasické problémi kôli svokrovcom,To bolo dosť kruté,ale podrobnosti vynechám.Teraz pracujem na stroji vo fabrike,je to dosť presná práca,no sú tam aj obdobia stresu,kôli vykonu atď. Mal som aj pr.úraz,rýchlo,rýchlo ,nemal som čas sa ani najesť,len aby to už šlo.ALE,po 14 mesiacoch som bol na veľkú potrebu v práci asi 3 x.Čo podľa skoršieho stavu,neviem neviem.Je to poznať aj pri cestovaní,pohyb po meste atď.Mal som problém na sídlisku ísť do obchodu,či ma nepodurí.Nepripadá mi to smiešne,ja som sa videl hrobárovi na lopate,aj som schudol.Dúfam že sa to nevráti.Ale už som asi pochopil,čo a ako treba robiť a správať sa,aby to už neprišlo.Takých ľudí je asi viacej,vedia asi očom píšem.
wayan
22.01.07,18:46
Ahoj Fachman....tuto fobiu mala moja kolegyna...nemohla napokon cestovat autobusom do prace,vozil ju teda manzel...nesla nikam,kde by po ruke nemala wecko...akonahle sa na nejake take miesto dostala,mala pocit,ze sa pomočí.pomohol jej vraj nejaky knaz,co ju odblokoval motlidbami...nuz,neviem,ja by som to skor tipla na inu terapiu,ku ktorej sa nechce priznat.momentalne je ok,no presla si kadeakymi vysetreniami kym sa na to prislo.drzim palce
Eulalia
22.01.07,20:23
Pozri sa do témy Panická porucha a porozmýšľaj, či nepotrebuješ pomoc psychiatra. Takéto stavy mala moja teta, keď jej zomrel manžel. Hanba-nehanba, veru na ulici aj pod bránu zbehla, alebo sa vrátila domov, aby sa rýchlo poumývala. Nenazvala by som to fóbiou, podľa mňa je to prejav vážnejšieho psychického ochorenia, ak Ti nezistili iné zdravotné problémy. Neváhaj a choď k lekárovi, kým to nebude ešte horšie.
zvs-enco
21.09.09,07:10
Aj ja sa pridám, lebo potrebujem poradiť, alebo skôr nasmerovať. Som turistka, ale mám fóbiu z výšok.Keď idem vysoko po horách na otvorenom priestore stvrdnem, som úplne nalepená na stenu hory.Vtedy som ochotná aj niekoľko km sa vrátiť späť, stalo sa mi to už pár krát.Niekedy , keď deti mi rozprávajú, že to maminka zvládneš, snažím sa , aby som ích nesklamala, naštartujem sa. Ale viem, že potrebujem odbornú pomoc.Keby ste mi vedeli poradiť, budem veľmi povďačná za každú jednu správu.
Pekný deň, a ešte raz ďakujem Viki.
Soňula
23.09.09,10:36
Dcéra 11 rokov ma ´"fobiu" sama spať vo svojej izbe. Normalne ide o 21. hod spať, dám jej dobrú noc, porosprávame sa. O 21:45 začne plakať, že nemôže spať. Toto sa opakuje asi 7 rokov tak raz za týždeň. Všetko som skúsila. Aj po dobrotky, aj pozlotky, rôzne tlmené svietidlá v izbe, čaj na spanie, premiestnenie postele a nábytku...nič. Poviem jej, keď "sa bojí" vo svojej izbe, aby šla spať do mojej. Ona iba plače, plače, neschopná nič podniknúť. Ani nebudem písať, aká som z toho unavená, už nemám silu dookola jej vysvetlovať, aby sa nebála, veď ja sedím vedľa v obývačke. Vie niekto poradiť....
sarasara
23.09.09,20:43
Dcéra 11 rokov ma ´"fobiu" sama spať vo svojej izbe. Normalne ide o 21. hod spať, dám jej dobrú noc, porosprávame sa. O 21:45 začne plakať, že nemôže spať. Toto sa opakuje asi 7 rokov tak raz za týždeň. Všetko som skúsila. Aj po dobrotky, aj pozlotky, rôzne tlmené svietidlá v izbe, čaj na spanie, premiestnenie postele a nábytku...nič. Poviem jej, keď "sa bojí" vo svojej izbe, aby šla spať do mojej. Ona iba plače, plače, neschopná nič podniknúť. Ani nebudem písať, aká som z toho unavená, už nemám silu dookola jej vysvetlovať, aby sa nebála, veď ja sedím vedľa v obývačke. Vie niekto poradiť....

Detského psychológa.
kukučka
23.09.09,22:16
pogúglite: odblokovanie - kineziológia, SRT
feron
29.09.09,18:16
Aj ja sa pridám, lebo potrebujem poradiť, alebo skôr nasmerovať. Som turistka, ale mám fóbiu z výšok.Keď idem vysoko po horách na otvorenom priestore stvrdnem, som úplne nalepená na stenu hory.Vtedy som ochotná aj niekoľko km sa vrátiť späť, stalo sa mi to už pár krát.Niekedy , keď deti mi rozprávajú, že to maminka zvládneš, snažím sa , aby som ích nesklamala, naštartujem sa. Ale viem, že potrebujem odbornú pomoc.Keby ste mi vedeli poradiť, budem veľmi povďačná za každú jednu správu.
Pekný deň, a ešte raz ďakujem Viki.Pozri príspevky k panickej poruche, riešenia sú veľmi podobné.