Nemusí sa registrovať ak dodáva služby , pri ktorých sa prenáša DP. §5

Problém je ale v tom , že prevádzkáreň sa registrovala, má pridelené IČ DPH a faktúru vystavovala s DPH. Naša firma ako príjemca služieb si DPH na vstupe odpočítala. Daňová kontrola má názor, že DPH ktorú sme si pýtali, nebola oprávnená. Môžu nám to dodaniť ? Mohla sa prevádzkáreň registrovať dobrovoľne ? Nie sme si vedomí , že sme porušili zákon.

Čo sa týka §5 je tam podmienka že zahraničná osoba nemá prevádzkáreň....
§5
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň a ktorá podniká v zahraničí (ďalej len „zahraničná osoba“), je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava I pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len
a) prepravné služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 46,
b) prepravné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6 a § 48 ods. 8,
c) služby a tovar s inštaláciou alebo montážou a osobou povinnou platiť daň je príjemca (§ 69 ods. 2 až 4),
d) zemný plyn a elektrinu a osobou povinnou platiť daň je platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 (§ 69 ods. 9),
e) tovar z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu, a zahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a, alebo
f) tovar v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom je zúčastnená ako prvý odberateľ.

Problém je ale v tom , že prevádzkáreň sa registrovala, má pridelené IČ DPH a faktúru vystavovala s DPH. Naša firma ako príjemca služieb si DPH na vstupe odpočítala. Daňová kontrola má názor, že DPH ktorú sme si pýtali, nebola oprávnená. Môžu nám to dodaniť ?

1. §49/1 - Vznikla pri tejto službe daňová povinnosť? - áno.
2. §49/2 - Použili ste túto službu na účely svojho úpodnikania ako platiteľ ? - áno (predpokladám).
3. §49/2a; - Uplatnil si túto DPH voči vám iný platiteľ DPH v tuzemsku? - áno
4. §51/1a; - Máte fa od platiteľa vyhotovenú podľa §71? - Skontroluj si údaje - predpokladám, že áno.
5. §51/2 - Uplatnili ste si DPH v období v súlade s týmto §? - Predpokladám, že áno.


O čo kontrola opiera svoj názor, že odpočet bol neoprávnený?


Mohla sa prevádzkáreň registrovať dobrovoľne ? Nie sme si vedomí , že sme porušili zákon.

Dobrovoľnú registráciu umožňuje zákon každej zdaniteľnej osobe, ak aj nedosiahla predpísaný obrat (§4/4-prvá veta).

Aj prevádzkareň zahraničnej osoby je v zmysle § 4/1 zdaniteľnou osobou.

Nesúhlasím, pretože § 4/1 upravuje iba zdaniteľnú osobu, ktorá má miesto podnikania alebo prevádzkáreň v tuzemsku. Prevádzkarňou na účely DPH sa rozumie v zmysle §4/7 stále miesto podnikania , ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania. Nemožno teda automaticky predpokladať že ak mu vznikne stála prevádzkáreň z titulu dane z príjmu vznikne mu aj z DPH. Preto podľa mňa dobrovolnosť na tento problém nemožno uplatniť vzhľadom k tomu že podľa § 4/4 žiadosť o registráciu môže podať aj zdaniteľná osoba podľa ods. 1 a 2. V tomto prípade hovoríme o vzniku povinnosti. Ak zahraničná osoba vykonáva na území SR len služby a daňovú povinnosť prenáša v zmysle §69 odst.2 až 4 na niekoho iného nevzniká jej povinnosť sa registrovať. Ak nemá povinnosť sa registrovať nemá právo vystavovať faktúry s daňou a tým príjemca nemá nárok na odpočet.

Metodický pokyn
k registrácii zahraničných osôb podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty účinného od 1.5.2004


Registrácia zahraničných osôb k dani z pridanej hodnoty je obsiahnutá v § 5 a § 6 zákona o dani z pridanej hodnoty účinného od 1.5.2004.

§ 5
Ak v tuzemsku začne akúkoľvek činnosť, ktorá je predmetom dane z pridanej hodnoty, vykonávať právnická alebo fyzická osoba, ktorá v tuzemsku nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkáreň a ktorá podniká v zahraničí, t.j. na území iného členského štátu alebo na území tretieho štátu /ďalej len zahraničná osoba/, táto zahraničná osoba je povinná bezodkladne podať žiadosť o registráciu pre daň na DÚ Bratislava I. Zahraničná osoba nemá určenú výšku obratu ani žiaden iný limit na registráciu v tuzemsku. Má povinnosť registrovať sa bezodkladne. Výnimkou, kedy zahraničná osoba nemá v tuzemsku povinnosť registrovať sa je prípad, keď zahraničná osoba dodáva do tuzemska len služby alebo tovar s montážou alebo inštaláciou a povinnosť zaplatiť daň v tuzemsku prechádza na príjemcu dodávky tovaru s montážou alebo inštaláciou alebo služby. Povinnosť zaplatiť daň v týchto prípadoch prechádza na príjemcu len vtedy, ak je príjemca zdaniteľnou osobou a zahraničná osoba dodá služby alebo tovar s inštaláciou alebo montážou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a miestom dodania je tuzemsko. Zdaniteľná osoba je definovaná v § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty účinného od 1.5.2004. Ak sa zahraničná osoba dodávajúca len služby alebo tovar s montážou alebo inštaláciou bude chcieť zaregistrovať dobrovoľne, Daňový úrad Bratislava I ju môže zaregistrovať. V prípade, že zahraničná osoba je platiteľom, zdaniteľná osoba /príjemca dodávky tovaru s montážou alebo inštaláciou alebo služby/ nebude mať povinnosť zaplatiť daň.
Daňový úrad Bratislava I vydá zahraničnej osobe osvedčenie o registrácii a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Zahraničná osoba sa stáva platiteľom dňom uvedeným v osvedčení o registrácii. Pri registrácii odporúčame upozorniť zahraničnú osobu-platiteľa na povinnosti, ktoré mu vyplývajú z §§ 70-80 zákona o dani z pridanej hodnoty, najmä na povinnosť vedenia záznamov, povinnosť podávať daňové priznania, ako aj na skutočnosť, že daňové priznanie nemá povinnosť podať v zdaňovacom období, v ktorom mu nevznikla daňová povinnosť alebo právo na odpočítanie dane. Pokiaľ ide o určenie zdaňovacieho obdobia pre takéhoto platiteľa , vzťahuje sa naň ustanovenie § 77 zákona o dani z pridanej hodnoty, t.j. jeho zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac alebo kalendárny štvrťrok podľa podmienok uvedených v citovanom ustanovení . Platiteľ so štvrťročným zdaňovacím obdobím môže požiadať o určenie mesačného zdaňovacieho obdobia. Opačný prípad nie je možný.

Z uvedeného stanoviska vyplýva, že je možná aj dobrovoľná registrácia zahraničnej osoby pre daň.

Toto je však metodický pokyn, ktorý je záväzný pre jednotlivé pracoviská DU.
Preto je zarážajúce že toto kontrolóri nerešpektujú. Nám ako DP poradenskej spoločnosti to však zo znenia zákona nevyplýva. V prípade, že mu nevzniká z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty prevádzkáreň, ktorá je definovaná v §4 ods.7, nevzťahuje sa na ňu §4/4 a tým možnosť dobrovoľnej registrácie. Tento metodický pokyn bol už SKDP rozporovaný.

Ja nemam jasno v tomto : ZO, ktorá nemá sídlo ani prevádzkáreň a DP sa prenáša nemusí sa registrovať , to mi je jasné. Ale ak ZO nemá sídlo a má prevádzkareň čo má robiť (asi čakať na orat). Ale čo zo znamená v praxi, ZO sem posiela robotníkov inštalovať, t.j. nemá prevádzkáreň, ale ak tu bude mať tá firma nejakú kanceláriu, kde sa budú zbierať objednávky potom už tu bude mať prevádzkáreň?(ale to sa nezapisuje do OR.) Ako vie odberateľ, či má prevádzkáreň? Alebo si komplikujem život?

Osobne nedávam do súvisu § 4 ods. 4 s týmto prípadom, a nevidím ho ani vo vyjadrení DR SR. Informácia sa odvoláva iba na § 5 a s tým spojenú dobrovoľnú registráciu zahraničnej osoby.

Lenže § 5 zákona o dani z pridanej hodnoty hovorí o vznikajúcej povinnosti a nevznikajúcej povinnosti. Nikde nevidím možnosť dobrovolnosti. V tomto prípade podľa môjho názoru DR išlo nad rámec zákona a snaží sa vybrať aj tam daň kde by byť nemusela.

Ja osobne vidím súvis medzi 4/4 pretože ten sa zasa odvoláva na 1 a 2 odsek §4 a len takáto osoba sa môže registrovať doborovolne, teda tá čo má na území SR sídlo, miesto podnikania alebo stálu prevádzkáreň. Stála prevádzkáreň je následne definovaná v §4 ods.7. Ak zahraničnej osobe nevzniká stála prevádzkáreň v zmysle tohoto ustanovenia, nemôže ísť podľa znenia tohto zákona na dobrovolnosť ale na §5 a ten hovorí o vznikajúcej alebo nevznikajúcej povinnosti.

Poznám prípad, keď sa český dodávateľ softvérových služieb dobrovoľne registroval na daň. Dodáva iba služby podľa § 15 ods. 8 a spravidla slovenským zdaniteľným osobám - neplatiteľom dane. Možno tisícky neplatiteľov by boli povinné iks krát ročne podávať daňové priznanie. Javí sa mi jednoduchšie priznať daň jednej registrovanej osobe.

Ono je to aj o uhle pohľadu.

Čo sa týka povinnosti, k tomu napr.: je uvedené, kedy vzniká povinnosť registrácie a to je pred začatím vykonávania činnosti. A to je kedy? Hodinu, deň, rok ... vopred?

Mne keď niekto povie, že nie som niečo povinná urobiť, tak to pre mňa neznamená, že nemôžem ak chcem .
Nedá sa to tak chápať.?
je pravda, že pri zásielkovom a ZO je to napísané jasne v ods, 3.

Ak si prečítal tento metodický pokyn, tak sa mu nečudujem že sa dobrovolne registroval. Ja neposudzujem to čo je jednoduchšie alebo zložitejšie ale vychádzam zo znenia zákona a to je také aké je. Snažím sa nečítať metodické pokyny, lebo to je názor len jednej strany. A každý podnikateľ by mal vedieť kedy začína vykonávať svoju činnosť na území iného štátu, veď nejakým spôsobom by ju mal plánovať.

Mne keď niekto povie, že nie som niečo povinná urobiť, tak to pre mňa neznamená, že nemôžem ak chcem.Tiež sa na to tak pozerám, a ešte aj tak, že z § 5 mi vlastne vychádza, kedy najneskôr je osoba uvedená v danom § povinná podať žiadosť o registráciu ...

Ak si prečítal tento metodický pokyn, tak sa mu nečudujem že sa dobrovolne registroval. Neprečítal. Vtedy ešte ten pokyn nebol na svete.

Nemože by súvislosť medzi tým, že zahraničná stála prevádzkáreň je na Slovensku registrovaná na účely DPPO , má personálne a materiálne vybavenie tj. na účely DPH sa považuje za zdaniteľnú osobu ? O registráciu nežiadala na Daňovom úrade Bratislava I , ale keďže mala pridelené DIČ osvedčenie vydal daňový úrad v mieste podnikania.
Nemôžeme sa odvolať na to , že daňový úrad súhlasil s registráciou ?

Lenže §5 hovorí o povinnosti zahraničnej osoby všeobecne ako takej. V prípade taxatívne vymenovaných služieb nie som povinná sa registrovať. Nehovorí však nič o možnosti, tak ako v § 4, §6 a §7. Všade je uvedená možnosť. Len v §5 táto možnosť nie je uvedená.

Neregistrujem kedy metodické pokyny vychádzajú z DR SR. Je možné že vtedy ešte neexistoval. Potom o to viac je zarážajúce ( aspoň pre mňa), že ho bez problémov registrovali.

Ale v § 69/2 posl. veta s touto možnosťou zakon uvažuje.

V tomto prípade je však všetko vysvetlené. Ak jej vzniká stála prevádzkáreň z titulu DPH , ide podľa §4/4 s previazanosťou na § 4ods.1 a 2 a nepoužije §5 môže sa dobrovolne registrovať.Podľa môjho názoru nie však podľa §5.

Čo sa týka toho §69 odst.2 , zahraničná osoba môže už byť platiteľom z rôznych príčin. V tomto prípade by som tú 69 odst.2 na toto nevzťahovala.

Už sa v tom motám.
Zah Oak robí napr. inštalačné práce a nemá prevádzkáreň -DP sa prenáša.
Zah O ak má prevádzkáreň tak čaká na obrat aby sa stala platiteľ.
1) ako sa preukáže, že má prevázdkareň?
2)čo robí potom odberateľ ak teda ZO má prevádzkáreň ale ešte nedosiahla obrat, potom to neni §5 ateda prenos dP.
?????

Tiež sa prikláňam k názoru , že nešlo o registráciu podľa §5 ale podľa §4, keďže zahraničná osoba má na území Slovenska prevádzkáreň.
Dôkazom toho je aj fakt, že registráciu uskutočnil Daňový urad v mieste podnikania ( §4 ) a nie Daňový úrad Bratislava I (§5 )
V podstate daňový dopad z hľadiska štátu z tejto transakcie je 0 , ide ale o to , že ak Daňový úrad posúdi registráciu ako neoprávnenú, čo si myslím, že my ako príjemcovia služby sme to nemohli ovplyvniť, môže nám vyrúbiť penále skrz neoprávneného odpočítania si DPH .

V tomto prípade podľa môjho názoru ak ste registrovaný podľa §4, nemôže daňový úrad posúdiť registráciu ako neoprávnenú, pretože §4 poskytuje možnosť registrovať. Myslím, že v tomto prípade je alfou a omegou to, či zahraničnému subjektu vznikla prevádzkáreň v zmysle §4/7, tzn. či tu má materiálne a personálne vybavenie.