Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej „ZSZ“/ ustanovuje v § 63 ods.1 písm. d) povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods.1 písm.a) ZSZ /ďalej „občan so ZP“/.


Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov je povinný zabezpečiť podiel zamestnávania občanov so ZP vo výške 3,2 % z celkového počtu svojich zamestnancov.


Ak zamestnávateľ nezamestnával povinný podiel počtu občanov so ZP počas roka 2006, má podľa § 65 ZSZ povinnosť najneskôr do 31.3.2007 splniť tieto povinnosti náhradným spôsobom a to :
§ zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so ZP podľa § 64 alebo
§ odvodom finančných prostriedkov podľa § 65 ods.1.

Zadanie zákazky
Pri zadaní zákazky je potrebné na započítanie jedného občana so ZP preukázať, že súčasťou ceny za realizovanú zadanú zákazku sú náklady na mzdu občana so ZP, na preddavok na poistné na zdravotné poistenie, na poistné na sociálne poistenie a na príspevok na starobné dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom vo výške trojnásobku minimálnej celkovej ceny práce platnej k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý zamestnávateľ plní povinnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) ZSZ.

Odvod finančných prostriedkov
Podľa § 65 je zamestnávateľ povinný zabezpečiť odvod za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so ZP vo výške trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, v ktorom sa odvod za nesplnenie povinného podielu počtu občanov so ZP odvádza. Podľa súčasnej sumy minimálnej mzdy, ktorá platí od 1.10.2006, je to suma 7600 x 3 = 22800,-Sk.

Ak zamestnávateľ zamestnáva občana so ZP, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70%, tak si na tieto účely započíta 3 občanov so ZP.


Príklad
Splnenie povinnosti zamestnaním občana so ZP s poklesom vyšším ako 70%

Zamestnávateľ má podľa priemerného evidenčného počtu 53 zamestnancov. Z nich jeden zamestnanec je invalidný občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %.

3,2 % z 53 je 1,696 .............................. 2 zamestnaci so ZP

V zmysle § 63 ods. 1 písm. d) ZSZ bol zamestnávateľ povinný zamestnávať dvoch zamestnancov, občanov so ZP. Nakoľko jeden zamestnanec tohto zamestnávateľa je invalidný občan, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%, na účely plnenia povinného podielu zamestnávania zamestnancov so ZP sa započíta tak, ako keby zamestnávateľ zamestnával 3 občanov so ZP. Odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so ZP nebude musieť v tomto prípade zamestnávateľ do 31.3.2007 podľa § 65 ZSZ za rok 2006 odviesť.


Príklad
Plnenie povinnosti zamestnávať občanov so ZP náhradným spôsobom

Zamestnávateľ má priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách 145 zamestnancov. Z nich ani jeden zamestnanec nie je invalidný občan.

3,2 % z 145 je 4,64 ........................ 5 zamestnancov so ZP

Ak zamestnávateľ občanov so ZP nezamestnáva, môže si svoju povinnosť splniť náhradným spôsobom. V takomto prípade je zamestnávateľ povinný za 5 občanov so ZP, ktorých povinne nezamestnáva zabezpečiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so ZP najneskôr do 31. marca 2007 v sume: (3 x 7600 ) x 5 zamestnanci = 114000,-Sk.

Za dátum úhrady sa považuje deň pripísania dlžnej sumy z účtu zamestnávateľav prospech účtu príslušného ÚPSVR. Špecifický symbol (6506) udáva číslo § (65) a obdobie za ktoré sa odvod odvádza rok 2006 (06). Variabilným symbolom je IČO zamestnávateľa.



ZSZ_§9_ods.1_písm.a)
ZSZ_§63_ods.1_písm.d)
ZSZ_§64
ZSZ_§65
ZSZ_§65_ods.1

Malý dodatok - trojnásobok minimálnej celkovej ceny práce platnej k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý zamestnávateľ plní povinnosť v tomto prípade je to za rok 2006 a minimálna mzda platná k 1.1.2006 bola 6900 SK nie 7600 SK .

Tlačivko :
http://www.employment.gov.sk/new/index.php?id=1002

Čo ak v tomto príklade....
Splnenie povinnosti zamestnaním občana so ZP s poklesom vyšším ako 70%
Zamestnávateľ má podľa priemerného evidenčného počtu 53 zamestnancov. Z nich jeden zamestnanec je invalidný občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %.

3,2 % z 53 je 1,696 .............................. 2 zamestnaci so ZP

V zmysle § 63 ods. 1 písm. d) ZSZ bol zamestnávateľ povinný zamestnávať dvoch zamestnancov, občanov so ZP. Nakoľko jeden zamestnanec tohto zamestnávateľa je invalidný občan, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%, na účely plnenia povinného podielu zamestnávania zamestnancov so ZP sa započíta tak, ako keby zamestnávateľ zamestnával 3 občanov so ZP. Odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so ZP nebude musieť v tomto prípade zamestnávateľ do 31.3.2007 podľa § 65 ZSZ za rok 2006 odviesť.

... zamestnanec, ktorý je invalidný občan, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %, nie je u zamestnávateľa zamestnaný celý rok, ale povedzme napr. len 5 mesiacov, aký to bude mať dopad na výpočet náhradného plnenia?
Veľmi pekne ďakujem.

Prosím Vás o radu
mám zamestnanca, ktorý je uznaný za invalidného podľa starého zákona č.100/1998 o SP a je držiteľom Preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, jeho dôchodok sa už nebude prehodnocovať lebo bude preklasifikovaný na starobný 16.12.2008. Ako mám takéhoto zamestnanca posudzovať na účely odvodu za nesplnenie zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, mám ho považovať za občana s poklesom pracovnej schopnosti do 70% alebo nad 70%??

Prosím Vás o radu
mám zamestnanca, ktorý je uznaný za invalidného podľa starého zákona č.100/1998 o SP a je držiteľom Preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, jeho dôchodok sa už nebude prehodnocovať lebo bude preklasifikovaný na starobný 16.12.2008. Ako mám takéhoto zamestnanca posudzovať na účely odvodu za nesplnenie zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, mám ho považovať za občana s poklesom pracovnej schopnosti do 70% alebo nad 70%??
Nikto mi neporadí??? Prosím, budem vďačná za akýkoľvek názor.

Do počtu zamestnancov sa rátajú aj zamestnankyne na MD a RD? A čo dohodári?
Prosím Vás, čo v takom prípade ak zametnávateľ v prvej polovici roka zamestnával len 18 zamestnancov/mesiac a až v druhej polovici roka mal 22 zamestnancov/mesiac?

Ďakujem

Prosím Vás o radu
mám zamestnanca, ktorý je uznaný za invalidného podľa starého zákona č.100/1998 o SP a je držiteľom Preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, jeho dôchodok sa už nebude prehodnocovať lebo bude preklasifikovaný na starobný 16.12.2008. Ako mám takéhoto zamestnanca posudzovať na účely odvodu za nesplnenie zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, mám ho považovať za občana s poklesom pracovnej schopnosti do 70% alebo nad 70%??
Považuje sa a bude sa považovať za občana s poklesom pracovnej schopnosti nad 70%.

Do počtu zamestnancov sa rátajú aj zamestnankyne na MD a RD? A čo dohodári?
Prosím Vás, čo v takom prípade ak zametnávateľ v prvej polovici roka zamestnával len 18 zamestnancov/mesiac a až v druhej polovici roka mal 22 zamestnancov/mesiac?

Ďakujem
Počet zamestnancov = priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za celý rok.

Pri stanovení priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách za rok 2007 postupujete tak, ako ste postupovali pri vypĺňaní príslušných štatistických výkazov pri vykazovaní počtu zamestnancov.

Považuje sa a bude sa považovať za občana s poklesom pracovnej schopnosti nad 70%.
Ďakujem za odpoveď a prajem Vám pekný deň!

Zamestnanec je invalid s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %, má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas 10 hodín. Možno započítať aj takéhoto zamestnanca, aj keď má kratší pracovný čas ?

Do priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách sa započíta aj zamestnanec - invalid s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %, s dohodnutým kratším týždenným pracovným časom - ako jeden "celý" zamestnanec.

Do počtu zamestnancov sa rátajú aj zamestnankyne na MD a RD? A čo dohodári?
Ďakujem

Zdá sa, že máme problém s tým, kto má a kto nemá byť započítaný do priemerného evidenčného počtu zamestnancov.

Zamestnankyne na MD a RD a ani dohodári sa do priemerného evidenčného počtu zamestnancov nezapočítavajú.

Citujem z vysvetliviek zo štatistických výkazov:

Evidenčný počet zamestnancov...

Do evidenčného počtu zamestnancov sa zahŕňajú všetci stáli aj dočasní zamestnanci (bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť), ktorí sú v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere (kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah) k organizácii. V riadku 1 sa údaje vypĺňajú na 1 desatinné miesto.

Do evidenčného počtu zamestnancov patria:

1) zamestnanci skutočne prítomní v práci aj tí, ktorí nepra¬covali v dôsledku prestojov, štrajku, výluky (vrátane zamestnancov na pracoviskách v zahraničí),

2) zamestnanci na pracovných cestách, na dovolenke (§ 100 Zákonníka práce), zamestnanci, ktorým vedenie organizácie poskytlo neplatené voľno najviac do 4 týždňov a pod.,

3) zamestnanci, ktorí sa mali dostaviť do práce, ale z akéhokoľvek dôvodu neprišli (pre chorobu bez ohľadu na dĺžku jej trvania, v súvislosti s plnením štátnych a verejných povinností, zo závažných osobných dôvodov, pretože mali voľný deň alebo sa nedostavili do práce bez ospravedlnenia),

4) zamestnanci, ktorí plnia úlohy pri brannej povinnosti a odbornej príprave v ozbrojených silách (§ 139 Zákonníka práce),

5) zamestnanci uvoľnení resp. dočasne pridelení na výkon práce v inej organizácii, ak im organizácia stáleho zamestnávateľa uhradila mzdu a táto mzda jej nebola refundovaná; organizácia, pre ktorú boli zamestnanci uvoľnení, ich zahrnie do evidenčného počtu v prípade, že im za vykonanú prácu vypláca mzdu,

6) zamestnanci, ktorí dostali platené študijné voľno za účelom zvýšenia svojej kvalifikácie, príp. na zloženie skúšok podľa príslušných predpisov (resp. neplatené študijné voľno najviac do 4 týždňov),

7) zamestnanci, ktorí nepracujú na pracoviskách organizácie, ale podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve pre ňu vykonávajú dohodnuté práce doma – domácka práca, alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií - telepráca (§ 52 Zákonníka práce),

8) zamestnanci prijatí na skušobnú dobu, a to od prvého dňa, keď sa dostavili do práce,

9) zamestnanci v diplomatických službách SR zamestnaní mimo územia Slovenskej republiky,

10) verejní činitelia (ministri, vedúci ústredných orgánov štátnej správy, poslanci), ak im organizácia za vykonanú prácu (za výkon verejných funkcií) vypláca mzdu, resp. plat,

11) v družstevných podnikoch len osoby v pracovnom a členskom pomere, kde je pracovný vzťah súčasťou členstva.

Žiaci a študenti pracujúci cez prázdniny na brigádach, občania, ktorí sú umiestnení na základe uzatvorenej dohody medzi úradom práce a zamestnávateľom, ktorým na mzdy prispieva úrad práce sú tiež prijímaní do pracovného pomeru a zahŕňaní do evidenčného počtu zamestnancov.

Príspevky na mzdy, ktoré organizáciám poskytuje úrad práce, nie sú refundáciou mzdy. Tieto prostriedky má zahŕňať do svojich miezd tá organizácia, v ktorej zamestnanci pracujú, t. j. v ktorej sú zahrnutí do evidenčného počtu zamestnancov.

Agentúry dočasného zamestnávania (§29 až 31 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti) zahŕňajú do evidenčného počtu zamestnancov svojej organizácie tiež všetkých dočasných zamestnancov, ktorých prideľujú, resp. prepožičiavajú na práce iným užívateľským zamestnávateľom.

Zamestnanci s kratším pracovným časom (§ 49 Zákonníka práce) sa zahŕňajú do evidenčného počtu zamestnancov v období trvania ich pracovného pomeru k organizácii každodenne, a to i vtedy, keď ich pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni (§ 49, ods.3 Zákonníka práce). Obdobne sa každodenne zahŕňajú do evidenčného počtu zamestnancov organizácie zamestnanci, ktorí sú v pracovnom pomere k organizácii a vykonávajú prácu len príležitostne na výzvu a podľa potrieb organizácie.

Zamestnanec vykonávajúci ďalší pracovný pomer k organizácii, v ktorej je v pracovnom pomere, sa zahŕňa do evidenčného počtu zamestnancov organizácie vo fyzických osobách iba raz. Do evidenčného počtu zamestnancov prepočítaného na plne zamestnaných sa zahŕňa prepočtom podľa pracovného úväzku v jednotlivých pracovných pomeroch.

Do evidenčného počtu zamestnancov nepatria:

1) osoby na materskej (rodičovskej) dovolenke; ide o osoby na materskej (rodičovskej) dovolenke v trvaní 28 týždňov, resp. ak ide o osamelé ženy alebo ženy, ktoré porodili 2 alebo viac detí, v trvaní 37 týždňov (§ 166, ods.1 Zákonníka práce) event. na kratší čas (§ 167 až 169 Zákonníka práce),

2) osoby na rodičovskej dovolenke; ide o osoby , ktorým bola poskytnutá rodičovská dovolenka na prehĺbenie starostlivosti o dieťa až do troch rokov veku dieťaťa (§ 166, ods.2 Zákonníka práce). Ak pracuje osoba na rodičovskej dovolenke v organizácii, v ktorej je v pracovnom pomere, za podmienok, ktoré nebránia poskytovaniu rodičovského príspevku (§ 3 zákona č.280/2002 Z.z.) potom organizácia zahŕňa túto osobu do evidenčného počtu zamestnancov a naopak ju pre štatistické účely nezapočítava medzi osoby na rodičovskej dovolenke,

3) zamestnanci uvoľnení resp. dočasne pridelení na výkon práce v inej organizácii v prípade, že im organizácia stáleho zamestnávateľa za vykonanú prácu buď neposkytuje mzdu alebo náhradu mzdy, alebo sú tieto plnenia refundované,

4) zamestnanci vyslaní do škôl, kurzov, zaradení do vedeckej výchovy, zamestnanci vo vyšetrovacej väzbe a pod., ktorým zamestnávateľ neposkytuje mzdu,

5) zamestnanci, ktorí svojvoľne opustili prácu v organizácii bez súhlasu organizácie a bez riadneho skončenia pracovného (služobného, členského) pomeru v prípade, že ich neprítomnosť presiahla 4 týždne. Zamestnanec, ktorý svojvoľne opustil zamestna¬nie, sa musí vyňať z evidenčného počtu spätne odo dňa, kedy sa po prvýkrát nedostavil do práce; pokiaľ sa zamestnanec pred skončením pracovného (služobného, členského) pomeru do organizácie vráti, nejde o svojvoľný odchod, ale o neospravedlnenú absenciu,

6) zamestnanci, ktorým bolo poskytnuté neplatené voľno bez náhrady mzdy v rozsahu dlhšom ako 4 týždne, a to odo dňa nástupu tohoto voľna (napr. z dôvodu dlhodobého ošetrovania člena rodiny, súkromné dôvody),

7) osoby, ktoré nie sú v pracovnom (služobnom, členskom) pomere k organizácii (napr. osoby z nápravno-výchovných zariadení, žiaci a študenti vykonávajúci v organizácii prevádzkovú prax podľa školských predpisov a i.),

8) osoby, s ktorými boli uzavreté dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 223 až 228a Zákonníka práce),

9) súkromní podnikatelia a ich spoločníci, ktorí nemajú uzatvorenú pracovnú zmluvu v danej organizácii (nie sú zamestnancami).

Užívateľský zamestnávateľ si nezahrnie do počtu svojich zamestnancov pridelených zamestnancov resp. prepožičaných zamestnancov.

Výpočet priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách:

a) Súčet počtu fyzických osôb vo všetkých dňoch sledovaného obdobia (vrátane dní pracovného pokoja) sa delí plným počtom kalendárnych dní príslušného obdobia. Za dni pracovného pokoja (soboty, nedele, príp.iné dni nepretržitého odpočinku v týždni a sviatky) sa pri výpočte zoberie počet zamestnancov z predchádzajúceho dňa.

b) V malých organizáciách so zjednodušenou evidenciou v prípadoch, keď v priebehu jedného mesiaca nedochádza k väčšiemu pohybu zamestnancov, sa priemerný evidenčný počet zamestnancov počíta za mesiac ako priemer počtu na začiatku a na konci sledo¬vaného mesiaca.

Priemerný evidenčný počet za dlhšie obdobie (napr. za celý štvrťrok) sa vypočítava ako aritmetický priemer počtu zamestnancov za jednotlivé mesiace. V prípade, že organizácia vznikla v priebehu štvrťroka (napr. v marci s priemerným počtom zamestnancov za mesiac marec 60 osôb) uvedie na výkaze za 1.štvrťrok aritmetický priemer počtu zamestnancov vypočítaný nasledovne:

január február marec 1. štvrťrok
(0 + 0 + 60) / 3 = 20

Výpočet priemerného evidenčného počtu zamestnancov prepočítaného na plne zamestnaných:

Prepočty sa vykonajú u zamestnancov s kratším pracovným časom (§ 49 Zákonníka práce), t. j. zamestnancov, ktorí z prevádzkových dôvodov organizácie, prípadne zavedením osobitného režimu v organizácii (napr. pre nedostatok práce, odbytové ťažkosti a pod.),alebo zo zdravotných dôvodov alebo iných vážnych dôvodov na strane zamestnancov majú s organizáciou dohodnutý v pracovnej zmluve iný než stanovený týždenný pracovný čas (prepočet počtu zamestnancov na plne zamestnaných sa zásadne nevykonáva u tých zamestnancov, ktorí z dôvodov zdraviu škodlivého prostredia a pod. majú právnymi predpismi stanovený kratší pracovný čas - § 85 Zákonníka práce),

príklad: 3 osoby x 20 hod. (polovičný úväzok)

- zamestnancov v pracovnom pomere k organizácii, ktorým organizácia nemôže z vážnych prevádzkových dôvodov prideľovať prácu každodenne (§ 142 Zákonníka práce),

príklad: 3 osoby len 4 dni, t. j. 32 hod.

- zamestnancov v pracovnom pomere k organizácii vykonávajúcich prácu len príležitostne na výzvu a podľa potrieb organizácie,

príklad: 3 osoby po 2 hod.

- mladších zamestnancov do 16 rokov, kde zákon stanovuje najviac 30 hodinový pracovný týždeň,

príklad: 3 osoby x 30 hod.

- zamestnancov vykonávajúcich ďalší pracovný pomer v organizácii.

príklad: 3 osoby po 5 hod.

Prepočet sa vykoná na základe dĺžky pracovných úväzkov podľa nasledujúceho vzorca:

A = B / C, kde

A = priemerný evidenčný počet zamestnancov prepočítaný,
B = súčet súčinov priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách za sledované obdobie podľa pracovných úväzkov a príslušnej dĺžky týždenného pracovného úväzku,
C = týždenný pracovný čas zavedený v organizácii - v závode, na pracovisku podľa kolektívnej zmluvy.

Poznámka k výpočtu: V záujme zjednodušenia evidencie možno v organizáciách s rozdielnym týždenným pracovným časom na rôznych pracoviskách v prípade, že jeden typ týždenného pracovného času (napr. 40 alebo 38 a 3/4 alebo 37 a 1/2 hod.) výrazne prevláda, použiť pre prepočet všetkých zamestnancov v celej organizácii prevažujúci týždenný pracovný čas.

Ak nie je možné u zamestnancov v pracovnom pomere k organizácii vykonávajúcich prácu len príležitostne na výzvu a podľa potrieb organizácie vopred dohodnúť dĺžku pracovného úväzku za príslušné obdobie, vykoná sa prepočet na základe skutočne odpracovaných hodín.

K takto vypočítanému počtu zamestnancov prepočítaných na plne zamestnaných sa pripočíta počet zamestnancov zamestnaných na plný pracovný úväzok a vykáže sa v riadku 1 na 1 desatinné miesto.

Zjednoduším to: Môžete mi rozpísať, ako by som vypočítala priemerný počet zam. za rok, ak 19 zamestnancov bolo celý rok, 1 zamestnanec iba 1.-10.1.? Počítať na dni, alebo celý mesiac. Teda január mám rátať že bolo 20 zamestnancov, alebo iba 19 (19x31dní + 1x10dní = 599 :31dní = 19,32 teda zaokr.19 ???

chcela by som sa spytat priemerny pocet zamestnancov za rok 2008 mam 25,9 nech to ratam ako ratam. od 1.1. do 19.9.2008 som zamestnavala obcana so ZP (avsak neviem nakolko % pretoze nenasiel doma potvrdenie od socialnej, nebol schopny mi ho doniest a socialna poistovna mi tvrdila, ze tieto informacie nemoze poskytnut mne, iba jemu....ale potvrdila, ze je invalid) ak by som jeho ratala ako zamestnavanie obcana so ZP ako mi vyjde suma, ktoru mam poukazat ako ine plnenie zavazku? :confused:

Čo ak v tomto príklade....
Splnenie povinnosti zamestnaním občana so ZP s poklesom vyšším ako 70%
Zamestnávateľ má podľa priemerného evidenčného počtu 53 zamestnancov. Z nich jeden zamestnanec je invalidný občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %.

3,2 % z 53 je 1,696 .............................. 2 zamestnaci so ZP

V zmysle § 63 ods. 1 písm. d) ZSZ bol zamestnávateľ povinný zamestnávať dvoch zamestnancov, občanov so ZP. Nakoľko jeden zamestnanec tohto zamestnávateľa je invalidný občan, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%, na účely plnenia povinného podielu zamestnávania zamestnancov so ZP sa započíta tak, ako keby zamestnávateľ zamestnával 3 občanov so ZP. Odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so ZP nebude musieť v tomto prípade zamestnávateľ do 31.3.2007 podľa § 65 ZSZ za rok 2006 odviesť.

... zamestnanec, ktorý je invalidný občan, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %, nie je u zamestnávateľa zamestnaný celý rok, ale povedzme napr. len 5 mesiacov, aký to bude mať dopad na výpočet náhradného plnenia?
Veľmi pekne ďakujem.


Také mne zajímá odpověď na tuto otázku - nikde jsem ji nenašel.. Pomůže někdo?

chcela by som sa spytat priemerny pocet zamestnancov za rok 2008 mam 25,9 nech to ratam ako ratam. od 1.1. do 19.9.2008 som zamestnavala obcana so ZP (avsak neviem nakolko % pretoze nenasiel doma potvrdenie od socialnej, nebol schopny mi ho doniest a socialna poistovna mi tvrdila, ze tieto informacie nemoze poskytnut mne, iba jemu....ale potvrdila, ze je invalid) ak by som jeho ratala ako zamestnavanie obcana so ZP ako mi vyjde suma, ktoru mam poukazat ako ine plnenie zavazku? :confused:
Nech si písomne požiada soc poisťovňu o vystavenie dokladu zo priznaní invalidy s informáciou o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely zamestnávateľa. On Vám následne má doložiť kópiu, to je potrebné aj kôli zdravotnej poisťovni.

a tu zvysnu sumu, ktoru dlhujeme ako vyratam, nevie mi niekto pomoct?:mee:

Také mne zajímá odpověď na tuto otázku - nikde jsem ji nenašel.. Pomůže někdo?

Tu je to vyriešené:

http://www.porada.sk/903386-post3145.html

Dobrý deň. Tvorím rezervu ohľadom zamestnávania občanov so zdr.postihnutím. Mám dve otázky. Chýbajúci počet zamestnancov so zdravotným postihnutím mi vyšiel 2,05. Mám zaplatiť za dvoch alebo troch zamestnancov ?
V novom ročnom výkaze je zmenený paragraf 65 a už sa neplatí za jedného chýbajúceho trojnásobok min. mzdy ale za každého chýbajúceho odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kal.roku, za ktorý ZĽ odvádza... :confused:Vie mi prosím niekto zrozumiteľne napísať, koľko mám odviesť ? Ďakujem...

Dobrý deň. Tvorím rezervu ohľadom zamestnávania občanov so zdr.postihnutím. Mám dve otázky. Chýbajúci počet zamestnancov so zdravotným postihnutím mi vyšiel 2,05. Mám zaplatiť za dvoch alebo troch zamestnancov ?
V novom ročnom výkaze je zmenený paragraf 65 a už sa neplatí za jedného chýbajúceho trojnásobok min. mzdy ale za každého chýbajúceho odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kal.roku, za ktorý ZĽ odvádza... :confused:Vie mi prosím niekto zrozumiteľne napísať, koľko mám odviesť ? Ďakujem...
Zaplatiť za dvoch.

Podľa informácií z UPSVaR je za jedného chýbajúceho občana za rok 2008 odvod 22500 Sk = 746,86 €.

Za dvoch chýbajúcich musíte odviesť sumu 1493,72 €.

Na výkaze je napísané, že ho podáva zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 20 zamestnancov.

Znamená to, že aj keď priemerný počet za rok mi vychádza 15 zamestnancov, a k 31.12.2008 je aktuálny počet 21 zamestnacov, musí zamestnávateľ tento výkaz vyplniť? T.j. 20 zamestnancov sa vzťahuje na aktuálny alebo priemerný počet? Ďakujem.

Ja som teraz na stranke www.upsvar.sk (http://www.upsvar.sk) nasla "Vypocet celkovej ceny prace za rok 2008" ... a tam je uvedene

0.9 nasobok celkovej ceny prace je po zaokruhleni 23 300 Sk / 773,41 Eur.

Ktora suma je teda spravna, ked v predchadzajucom prispevku je ina.

Dakujem

Marta

Riaďte sa informáciami získanými na UPSVaR, problém je, že tie informácie sú samy protichodné.

Pri tom vypocte bola pouzita priemerna mzda v NH za 1. az 3. stvrtrok 2007 suma 19 209,- Sk.

celkova cena prace je : 19 209 + 1921 (ZP) + 4845 (SP) = 25 975,-
0.9 nasobok je po zaokruhleni 23 300 Sk/773.41 Eur

Marta

Nemozem najst tlacivko Rocny vykaz o plneni podielu ...za rok 2008, na www.upsvar.sk je stare tlacivko...ak ho niekto najde, prosim - pripojte...diky!

Dobrý večer. Prosím o pomoc v nasledovnom.
SZČO - invalid s poklesom pracovnej schopnosti nad 70%, má postavenie chránenej dielne, neplatca DPH, vedie jednoduché účtovníctvo.
Dostal zákazku v hodnote 25 000,- Sk v roku 2008. Zadávateľ od neho žiada vyplniť tlačivo Potvrdenie pre zamestnávateľa. Prosím o vysvetlenie čo predstavuje údaj:
1. celková suma platieb za odobraté výrobky alebo služby
2. celková cena zadanej zákazky

Márne som sa to snažila zistiť na úrade, pracovníčka mi to nevedela presne vysvetliť. Bola však ochotná a poslala mi tlačivo. Výsledkom informácie bolo, že keď ten invalid nemá cenu práce za mesiac v nejakej dosť vysokej sume, tak zadávateľ zákazky má smolu. Nevedela mi vysvetliť, ako mám vypočítať cenu jeho práce na mesiac.
Ďakujem.

Dostal zákazku v hodnote 25 000,- Sk v roku 2008. Zadávateľ od neho žiada vyplniť tlačivo Potvrdenie pre zamestnávateľa. Prosím o vysvetlenie čo predstavuje údaj:
1. celková suma platieb za odobraté výrobky alebo služby
2. celková cena zadanej zákazky

Podarilo sa mi zistiť, že celková cena zadanej zákazky je cena uvedená v zmluve. Celková suma platieb za odobraté výrobky, alebo služby je suma, za ktorú sa naozaj služby poskytli. Snáď to niekomu pomože.

Dobrý deň, prosím o pomoc s náhradným plnením:

Zákazka chránenej dielni zadana - objednávka v 12/2007
Záloha zaplatená v decembri 2007 - 25 000,- SKK
Vyúčtovacia faktúra 8.2.2008 na sumu 42062,- bez DPH t.j. 50 053,- SK s DPH a po odpočte zálohy doplatených 25 053,- SKK v 02/2008.

Chcem sa opytať kedy sme si mohli uplatniť náhradne plnenie a akym spôsobom?
Ako som ja pochopil tak su teraz dve možnosti:
§64 Zadanie zákazky ... na započítanie je podstatný objem zákazky
§64a Odoberanie výrobkov ....na započítanie sú podstatné uskutočnené platby

Podľa mňa prvu sme si mohli uplatniť v roku 2007 a druhu si môžeme v roku 2008, samozrejme nie v obidvoch rokoch. Kedže sme si to v roku 2007 neuplatnili možeme si uplatniť náhradne plnenie za rok 2008 v zmysle §64a aj ked len na základe toho doplatku faktúry? potrebujeme náhradne plnenie za 1 zamestnanca.
Ešte doplnujúca otázka:
čím preukazujem prvú možnosť - zadanie zakazky (objednavka, zmluva, aj faktúra? - čo ak je to na prelome a faktura do 31. 3. ešte nie je?)
a druhu možnosť - odoberanie výrobkov (objednávka, zmluva, faktura, výpis z účtu?)

Ďakujem Marek

Podľa mojich informácií nemôžeš si uplatniť len časť z celkového odvou za neplnenie ..... Takže ja by som si uplatnila celú časť za rok 2008 a neplatila by som odvod za neplnenie. Za rok 2007 ste ho iste už zaplatili.

Dobry den, poprosim niekoho zbehlejsieho o radu...

Priemerny pocet zamestnancov za r. 2008 mame 36, z toho su 2zamestnanci so zdrav. postihnutim na 50%, PZ maju od 1.8.2008.
3,2%-ný podiel zamestnancov - 1,152... cize 1 zamestnanec.

1. Mozem si tych 2 zamestnancov so zdrav. postihnutim zaradit do skutocneho stavu (cast B) aj ked neprerobili cely rok 2008?

2. Ak si ich tam mozem zaradit, vyjde mi plnenie vo vyske 0€. Mam povinnost Rocny vykaz podat???

dakujem za kazdu radu, nazor...

1. Zamestnanec bol dlhodobo PN, požiadal o ID. Po priznaní ID s PSVZČ o viac ako 70% ukončil PN a následne rozviazal PP. Je možné počítať takého ZC do počtu chýbajúcich ZC so ZP, keď ZC ako invalid fyzicky ani nepracoval ?
2. ZĽ zamestnáva od 24.01. do 30.4.2009 ZC s PSVZČ o viac ako 70%. Počet ZC so ZP bude za:
01/09: 0,26
02/09: 1
03/09: 1
04/09: 1
Spolu: 3,26 : 12 = 0,27, po zaokrúhlení je PEPZ so ZP 0 ? Kedy si môže ZĽ započítať na účely plnenia povinného podielu zamestnávania ZC so ZP s PSVZČ o viac ako 70%, že zamestnáva 3 takýchto ZC ? Až keď má PEPZ so ZPS za kalendárny rok minimálne 0,5 (čo je po zaokrúhlení 1) ? Alebo môžem počítať 0,27 x 3 = 0,81 = 1 ?:confused:

Budem rada, ak niekto, kto má väčšie skúsenosti pripojí svoj názor a poradí mi ako to správne poriešiť.

~plnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím - invalid poberajúci starobný dôchodok~

Dobrý deň,
prosím o radu ako správne započítať zamestnanca na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.
Ide o zamestnanca s percentuálnou mierou poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, resp. s percentuálnou mierou poklesu jeho schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie o najmenej 20 % s priznanou invaliditou (má rozhodnutie alebo oznámenie Sociálnej poisťovne alebo posudok útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu), ktorý sa stal poberateľom starobného dôchodku (predčasného starobného dôchodku).

Myslím si, že ak má zamestnanec platné rozhodnutie alebo oznámenie Sociálnej poisťovne alebo posudok útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu o priznaní invalidity, tak ho možno na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím považovať za občana so zdravotným postihnutím bez ohľadu na to aký typ dôchodku poberá (invalidný, starobný resp. predčasný starobný). Je môj názor správny?

Za pomoc vopred veľmi pekne ďakujem.