Sociálne poistenie

Zákon č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení neupravuje osobitným spôsobom uvedenú situáciu, tj. prípad, ak má zamestnanec uzatvorených viac pracovných pomerov s tým istým zamestnávateľom. Preto sa vychádza z ustanovenia § 50 Zákonníka práce, podľa ktorého ak si zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú niekoľko pracovných pomerov, tak práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.

Preto sa v uvedenom prípade pri stanovení výšky poistného zamestnanca a zamestnávateľa na sociálne poistenie postupuje rovnako, ako by šlo o dva pracovné pomery ktoré by zamestnávanec uzatvoril s dvoma rôznymi zamestnávateľmi.

Podľa § 138 ods.12 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je od 1.7.2006 do 30.6.2007 vymeriavací základ zamestnanca v úhrne mesačne najviac 51822 Sk na platenie poistného na starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a najviac 25911 Sk na platenie poistného na nemocenské poistenie.

Podľa § 138 ods.16 zákona č.461/2003 Z.z. ak má poistenec viacero zamestnaní, poradie povinností platiť poistné pre neho ako zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od vymeriavacieho základu najvyššieho k vymeriavaciemu základu najnižšiemu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné je u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr.

Podobné ustanovenie v zákone o sociálnom poistení pre zamestnávateľov neexistuje.

Preto v uvedenom prípade zamestnanec bude z pracovného pomeru, v ktorom je mzda 30000 Sk, platiť poistné:
na starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti z vymeriavacieho základu 30000 Sk,
na nemocenské poistenie z vymeriavacieho základu 25911 Sk.Z pracovného pomeru, v ktorom je mzda 10000 Sk, bude zamestnanec platiť poistné:
na starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti z vymeriavacieho základu 10000 Sk,
na nemocenské poistenie platiť nebude nič.Zamestnávateľ bude z pracovného pomeru, v ktorom je mzda 30000 Sk, platiť poistné:
na starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti z vymeriavacieho základu 30000 Sk,
na nemocenské poistenie z vymeriavacieho základu 25911 Sk.Zamestnávateľ bude z pracovného pomeru, v ktorom je mzda 10000 Sk, platiť poistné:
na starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti z vymeriavacieho základu 10000 Sk,
na nemocenské poistenie z vymeriavacieho základu 10000 Sk.Zdravotné poistenie

Podľa § 29b ods.5 zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, ak sa poistenec považuje za zamestnanca z viacerých dôvodov u toho istého zamestnávateľa (napr. pri existencií viacerých pracovných zmlúv), posudzuje sa akoby bol u tohto zamestnávateľa zamestnancom iba raz.

Preto zamestnanec i zamestnávateľ odvádzajú preddavok na zdravotné poistenie z jedného vymeriavacieho základu daného ako zdaniteľný príjem zamestnanca plynúci mu z oboch pracovných pomerov - zo súčtu miezd z oboch pracovných pomerov (do vymeriavacieho základu sa nezapočítavajú príjmy uvedené v § 13 ods.4 zákona).

V uvedenom prípade sa preddavky zamestnanca i zamestnávateľa vypočítajú zo súčtu miezd plynúcich z oboch pracovných pomerov, teda zo základu 40000 Sk (najvyšší možný základ v roku 2007 pri výpočte preddavkov na zdravotné poistenie je suma 51822 Sk).

ZP_§50
ZSP_§138
ZZP_§13
ZZP_§29b_ods.5

Práve taký problém reším.
Na Mesačnom výkaze pro Soc.poisťovnu bude taký zamestnanec uvedeny dvomi riadkami (stejné RČ)?

Bude uvedený jedným riadkom. Tu si treba dať pozor na naplnenie kódov tzv. výnimiek, viac pozrite tu:

https://podatelna.socpoist.sk/Resources/dokumenty/EZU_FAQ.html

Dobrý deň, chcem sa poradit:
ak zamestnancovi už vykonali ročné zúčtovanie dane a aj jej už bol vyplatený preplatok, a teraz vlastne zistila, že nepriznala príjmy ako poistovací poradca, má pridelené DIČ, mám jej urobit danové priznanie typu B, a zdanit tam len tie príjmy
ako poistováka, a nič zo závislej činnosti tam neuvádzat?
Ďakujem

Prosím.

Nezadávajte otázky do témy, s ktorou zadávaná otázka nemá žiaden súvis.

Odpoveď na otázku nájdete tu:
http://www.porada.sk/t48230-dodatoene-daoove-priznanie--daoovnik-zabudol-na-prijmy-z-einnosti-pois-poradcu.html

Bude uvedený jedným riadkom. Tu si treba dať pozor na naplnenie kódov tzv. výnimiek, viac pozrite tu:

https://podatelna.socpoist.sk/Resources/dokumenty/EZU_FAQ.html

Ja som dostala zo SP inú odpoveď:

Ak sa jedná o jedného pracovníka, ktorý má v organizácii hlavný pracovný pomer a zároveň súbežný pracovný pomer (teda 2 pracovné pomery) takýto pracovník sa vykazuje v dvoch záznamoch.
V prípade jedného záznamu by nebolo možné správne vykázať výnimky VZ len z druhého prac. pomeru (napr. keby druhý pracovný pomer bol na skrátený čas, .... ).
V druhej položke je možné využiť:
VZ=“1“
Zamestnanec s viacerými pracovnými pomermi a maximálnym vymeriavacím základom (zamestnávateľ odvádza v plnej výške, zamestnanec žiadne alebo nižšie odvody ako je čiastka stanovená zákonom).

A poprosím ešte ak viete poradiť, ak sa jedná o zamestnanca, ktorý ma dva PP v jednej organizácii ako budem postupovať pri zdanení tohto príjmu, bude to jeden základ dane, skladajúci sa z dvoch čiastkových základov dane ? a vystavím zamestnancovi len jednu výplatnú pásku ?
dakujem

Samozrejme treba sa riadiť pokynmi, ktoré máte zo SP, zrejme si inak vysvetľujú to, čo sami napísali v dokumente:

https://podatelna.socpoist.sk/Resources/dokumenty/EZU_FAQ.html

...viď bod 12 a hlavne 13...

Pokiaľ ide o zdanenie - na daňové účely sa občan, majúci dva zdroje príjmu o toho istého zamestnávateľa považuje za zamestnanca u tohto zamestnávateľa iba raz, má jediný základ dane, robíte jediný výpočet preddavku.

To či mu vystavíte jedinú výplatnú pásku alebo výplatné pásky dve, nie je dôležité.

ďakujem pekne

Prosím Vás o radu: osoba pracovala do polovičky mesiaca na dohodu a odpolovičky mesiaca na PZ u toho istého zamestnávateľa. Ako je to s odpočítateľnou položkou? Pretože ja ju mám v programe pod dvomi číslami - raz na dohodu a raz na PZ. Ako jej uplatniť odpočítateľnú položku, keďže mala a aj má podpísané vyhlásenie. Ďakujem

Nezdaniteľná časť na daňovníka sa v jednom kalendárnom mesiaci môže uplatiý iba raz a iba u jedného zamestnávateľa.

Vo Vašom prípade preto uplatnite nezdaniteľnú časť buď pri výpočte mzdy na dohodu alebo pri výpočte mzdy na pracovnú zmluvu. Ale nie súčasne pri oboch výpočtoch, ak máte zamestnanca v systéme nahodeného pod dvoma osobnými číslami.

Zamestnenec má podpísané vyhlásenie u zamestnávateľa, u ktorého robí na PZ ale aj inú činnosť na Dohodu o vykonaní práce. Robím správne ak:
- mzdu mu vyratávam iba v jednej výplatnej páske, t.z., že v hrubej mzde je príjem aj z PZ aj z DVP (samozrejme že poistenie vypočítam iba z príjmu za PZ)
- na túto hrubú mzdu uplatním celú odpočítateľnú položku (celý príjem - poistenie)
- alebo mám tieto dva príjmy rozdeľovať a odpočítateľnú položku uplatňovať len na príjem z PZ, to by znamenalo, že odp. položka sa vzťahuje na jeden konkrétny príjem alebo na celkový príjem u jedného zamestnávateľa?
Ďakujem za odpoveď

ak teda môžem, pokúsim sa pomôcť, určite treba brať na účely odpočítateľnej položky do úvahy úhrn zdaniteľných príjmov (teda aj z RZ aj z DVP) ... možno pomôže vyjadrenie z DRSR, ktoré mi poslali, lebo podobný problém som riešila..
citujem: K podaniu uvádzame:
- v zmysle § 35 ods. 1 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov zamestnávateľ vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy, ktorou je úhrn zdaniteľných príjmov zúčtovaných a vyplatených za kalendárny mesiac.... Tzn., že vo Vami uvedenom prípade úhrnom zdaniteľných príjmov je mesačná mzda zamestnanca a odmena na súbežný pracovný pomer. Na mzdovom liste (i výplatnej páske ) sa príjem súvisiaci so súbežným pracovným pomerom môže uviesť v samostatnej kolonke pred vyčíslením úhrnu príjmov (ako voľakedy boli "ostatné osobné náklady" pre účely účtovníctva priamych mzdových nákladov a ostatných mzdových/osobných nákladov na základe dohôd uzavretých s vlastnými resp. cudzími zamestnancami).
Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, odbor služieb pre verejnosť

Súhlas. Pokiaľ ide o výpočet dane, nie je rozhodujúce koľko rôznych pracovných vzťahov je uzavretých medzi jedným a tým istým zamestnancom a zamestnávateľom. Čiže na daňové účely sa príjem zdaňuje tak, že sa spočíta zdaniteľný príjem plynúci zo zamestnania na prac.zmluvu a príjem plynúci na základe dohody, atď.

Pri súbežných prac.pomerov (teda u jedneho zamestnavatela dve zmluvy) treba každú zmluvu osobitne nahlasit a odhlsit zo SP? (Registracny list FO),
Stretla som sa s tymto nazorom a to prave v suvise z vykazom do SP, ak je v prilohe v dvoch riadkoch (dva prac. pomery). Nejako sa mi to nevidi, to mam jedneho zamestnaca pri kazdej zmluve nahlasovat/odhlasovat? mozme mi to prosim vysvetlit, dakujem

A predsa by som rada vedela, ako by ste riešili :zamestnanec v prac.pomere a zároveň dohoda, ktorú nahlasujem a odhlasujem do SP. Na stránke SP zo dňa 8.9.2007 je informácia a zároveň aj príklady spracovania - vykazovania na mesačné výkazy, kde vyslovene uvádzajú v samostatnom riadku VZ z pracovného pomeru a v samostatnom riadku VZ z dohody. Ja som to riešila s tým, že som do pracovného pomeru nahodila položku dohodu s konkrétnou sumou a prirátala v HM, s odvodom na úrazové a garančné poistenie. A ešte jedna otázka, pri výstupe z EZU : Varovanie : GP - zamestnávateľ : Chybná hodnota, očakáva hodnotu XXXXX(súčet 0,25% z vym.základu pre NP a GP zamestnanca). Aj keď manuálne prepočítam odvody, zamestnancov, dohodárov, dôchodcov, mne nevychádza suma, ktorú očakávajú. Ale ani odpoveď mi nevedia dať. A čo Vy?

Pri súbežných prac.pomerov (teda u jedneho zamestnavatela dve zmluvy) treba každú zmluvu osobitne nahlasit a odhlsit zo SP? (Registracny list FO),
Stretla som sa s tymto nazorom a to prave v suvise z vykazom do SP, ak je v prilohe v dvoch riadkoch (dva prac. pomery). Nejako sa mi to nevidi, to mam jedneho zamestnaca pri kazdej zmluve nahlasovat/odhlasovat? mozme mi to prosim vysvetlit, dakujem
Podľa môjho názoru, keďže sa každý PP posudzuje samostatne, mali by ste určite každé začatie/ukončenie nahlasovať na RLFO.

Na mesačnom výkaze by mal byť na každý PP samostatný riadok.

marikam: AKo píšem o príspevok vyššie, každý PP, každá dohoda, sa posudzujú samostatne. Samostatne sa počítajú odvody, samostatne sa vykazujú v mesačnom výkaze. Ak máte problém s Vašim mzdovým SW, treba to riešiť s dodávateľom SW.

Váž. pán Mihál, Ďakujem za Vašu skorú odpoveď.

Pri súbežných prac.pomerov (teda u jedneho zamestnavatela dve zmluvy) treba každú zmluvu osobitne nahlasit a odhlsit zo SP? (Registracny list FO),
Stretla som sa s tymto nazorom a to prave v suvise z vykazom do SP, ak je v prilohe v dvoch riadkoch (dva prac. pomery). Nejako sa mi to nevidi, to mam jedneho zamestnaca pri kazdej zmluve nahlasovat/odhlasovat? mozme mi to prosim vysvetlit, dakujem
Každý pracovný pomer sa prihlási a odhlási samostatne. Pri odhlasovaní je tu výnimka a uvádza sa i dátum prihlásenia aby vedeli na SP, ktorý pracovný pomer sa ukončuje. Takého prac. pomery sú napr. v školách. (3-4).

dakujem všetkým za odpoved
monchi

Dobre som rozumela ? Pracovný pomer napr. od 01.12.2004, je prihlásený do soc.poist, ako PP, v 10/2007 tento istý pracovník má uzatvorenú dohodu s tým istým zamestnávateľom, samozrejme dohodu prihlasujem a odhlasujem samostatne, moja otázka znela, či pri zúčtovaní mzdy za 10/2007 v PP a odmeny za 10/2007 sa tieto financie objavia na jednej páske, pod jedným osobným číslom, alebo zvlášť pod dvoma osobnými číslami, v tom prípade budem mať dva riadky na mesačnom výkaze pre soc.poisť. Je to s daňového hladiska správne?

marikam:

Zdaniť príjem treba len raz - čiže príjem z PP a príjem z dohody spočítať atď.

Na účely zákona o dani z príjmov sa takáto osoba považuje za zamestnanca len raz.

Na účely Zákonníka práce a zákona o sociálnom poistení sa považuje za zamestnanca dvakrát. Preto výplatné pásky by v zásade mali byť dve. Ak mu dáte len jednu a na nej bude zrozumiteľne uvedené, čo má z PP a čo má z dohody, mohlo by to podľa môjho názoru byť v poriadku.

ani si neviete predstaviť, ako som netrpezlivo čakala na Vašu odpoveď za ktorú Vám ďakujem a aj za Vašu trpezlivosť, veľa zdaru a úspechov

Dobrý deň pán Mihál,

myslíte že bude v poriadku ak zamestnávateľ uzavrie s jedným zamestnancom pracovný pomer na funkciu: VODIČ a zároveň DoVP na prevoz materiálu ( v podstate pôjde o tú istú činnosť )?

§ 50 hovorí, že zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu.
Ak zamestnávateľ uzavrie so zamestnancom dohodu o vykonaní práce - čo sa považuje podľa § 223 ako dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na prevoz materiálu v mimoriadnych prípadoch potreby zabezpečenia plnenia úloh zamestnávateľa - takže v súbehu dohody & prac.pomeru na prácu rovnakého druhu nie je problém, keďže nejde o dva pracovné pomery?
Ďakujem.

§ 50: "Zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu; práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne."

Na dohody o prácach mimo pracovného pomeru sa § 50 nevzťahuje. Postup ktorý popisujete v otázke preto je možný.

Súhlasím, že je možný, ale je potrebné si uvedomiť aj podmienky týkajúce sa bezpečnosti pri práci a povinnosti z toho vyplývajúce pre zamestnávateľa. Tieto sú rovnaké pri oboch zmluvných vzťahoch. Treba zvážiť aj riziká, ktoré vedú zamestnávateľa riešiť tento " iný " druh práce dohodou.

Ďakujem pekne za odpoveď...

Ak zamestnávatel uzavrie so zamestnancom 2 pracovné pomery v danom mesiaci (ale postupne po sebe), napr. od 1.6.2009 do 15.6.2009, od 25.6.20009 a trvá, postupuje sa pri výpočte vymeriavacích základov za mesiac jún 2009 postupuje ako je uvedené v príspevku #1 ? Ďakujem.

Pekná otázka, a podľa môjho názoru sa aj v tomto prípade postupuje tak, ako je to uvedené v príspevku č. 1.

Teda pokiaľ ide o sociálne poistenie, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne.

Prosím o radu, pretože som z toho, čo som si doteraz prečítala troška domotaná!
Mám zamestnanca, ktorý má u zamestnávateľa 2 pracovné pomery - na výkon dvoch rozdielnych pracovných činností, v jednom pracuje na plný úväzok v druhom len na skrátený pracovný čas. Doteraz som výkaz posielala do SP tak, že k tomu rodnému číslu nahrala VZ za obidva pracovné pomery, pričom odvody boli súčtom za jednotlivé pracovné pomery. To znamená, že čiastka odvodov presne nesedela keď ste z VZ vypočítali percentom odovody. Zo SP ma ohľadne toho nekontaktovali - teda, že by to bolo nesprávne. Teraz máme zasielať výkazy elektronicky - kedže ich systém počíta odovody sám z VZ - pri manuálnom vstupe - objavuje sa tam chyba. Ako to má správne zadávať, aby to bolo O.K? Rovnako som postupovala aj pri ZP, teda sčítala som odovody z jednotlivých VZ a nepočítala percentá zo sumáru VZ - je to O.K. alebo nie?

Je možné aby zamestnanec, ktorý je u zamestnávateľa zamestnaný na kratší PP, a súčasne má aj vlastnú živnosť, fakturoval tejto firme aj činnosť tú ktorú má v živnosti, a je zároveň odlišná od činnosti ktorú má v pracovnej zmluve?

Je.

Prosím o radu, pretože som z toho, čo som si doteraz prečítala troška domotaná!
Mám zamestnanca, ktorý má u zamestnávateľa 2 pracovné pomery - na výkon dvoch rozdielnych pracovných činností, v jednom pracuje na plný úväzok v druhom len na skrátený pracovný čas. Doteraz som výkaz posielala do SP tak, že k tomu rodnému číslu nahrala VZ za obidva pracovné pomery, pričom odvody boli súčtom za jednotlivé pracovné pomery. To znamená, že čiastka odvodov presne nesedela keď ste z VZ vypočítali percentom odovody. Zo SP ma ohľadne toho nekontaktovali - teda, že by to bolo nesprávne. Teraz máme zasielať výkazy elektronicky - kedže ich systém počíta odovody sám z VZ - pri manuálnom vstupe - objavuje sa tam chyba. Ako to má správne zadávať, aby to bolo O.K? Rovnako som postupovala aj pri ZP, teda sčítala som odovody z jednotlivých VZ a nepočítala percentá zo sumáru VZ - je to O.K. alebo nie?

Výpočet odvodov do SP treba urobiť tak, akokeby šlo o dvoch rôznych zamestnancov.

Naopak výpočet do Zp treba urobiť tak, že ide o jedného zamestnanca a jeho príjmy z oboch pracovných pomerov sa spočítajú do jediného VZ.

Prosím Vás, vie mi niekto odpovedať na takúto otázku? Zamestnanec mal počas celého mesiaca u toho istého zamestnávateľa dva pracovné pomery a minimálne mzdy sú rôzne (v prvom pracovnom pomere je odmeňovaný mesačnou mzdou a v druhom prac. pomere je odmeňovaný mzdou hodinovou). Aký minimálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie sa v tomto prípade má uviesť do evidencie o zamestnancoch podľa §24 písm. e) bod 5 zákona č.580/2004 Zz?

Prosím Vás, vie mi niekto odpovedať na takúto otázku? Zamestnanec mal počas celého mesiaca u toho istého zamestnávateľa dva pracovné pomery a minimálne mzdy sú rôzne (v prvom pracovnom pomere je odmeňovaný mesačnou mzdou a v druhom prac. pomere je odmeňovaný mzdou hodinovou). Aký minimálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie sa v tomto prípade má uviesť do evidencie o zamestnancoch podľa §24 písm. e) bod 5 zákona č.580/2004 Zz?

Nikto mi nevie poradiť?

Prosím Vás, vie mi niekto odpovedať na takúto otázku? Zamestnanec mal počas celého mesiaca u toho istého zamestnávateľa dva pracovné pomery a minimálne mzdy sú rôzne (v prvom pracovnom pomere je odmeňovaný mesačnou mzdou a v druhom prac. pomere je odmeňovaný mzdou hodinovou). Aký minimálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie sa v tomto prípade má uviesť do evidencie o zamestnancoch podľa §24 písm. e) bod 5 zákona č.580/2004 Zz?

Jeden a to ten vyšší.

Tu sa všade hovorí o dvoch pracovných pomeroch u toho istého
zamestnávateľa. A ako je to vtedy, keď je hlavný pracovný pomer
a u mňa má zamestnanec skrátený pracovný úväzok a prinesie
mi potvrdenie o maximálnych VZ u hlavného zamestnávateľa.
Ako sa v tomto prípade počítajú odvody do SP?
Platí tu § 138 odst. 13? (VZ zamestnávateľa je VZ jeho zamestanca)

Ten prvý príspevok samozrejme s inými sumami platí stále a rovnako ako keby tie zamestnania boli u dvoch zamestnávateľov - ak teda sa dokážu informovať o vymeriavacom základe (potvrdenie).

Dobrý deň,
V prípade, že zamestnanec má uzatvorenú pracovnú zmluvu (príjem je vyšší ako max. VZ)a zároveň je členom kontrolnej komisie s nepravidelným príjmom, kde v 03/2011 sa vyplatí 3000 eur, potom ako budú vyzerať odvody z tohto nepravidleného príjmu?

Bude to tak, že za zamestnanca bude odvod nula, pretože max. Vz už dosiahol z pracovného pomeru a za zamestnávateľa to bude 3000/3 = 1000 - t.j. za každý mesiac VZ 1000eur?
Súrne potrebujem odpoveď, ďakujem.

áno .

áno .

Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Ako si teraz treba vysvetľovať § 139b ods. 2 ?

Ten prvý príspevok samozrejme s inými sumami platí stále a rovnako ako keby tie zamestnania boli u dvoch zamestnávateľov - ak teda sa dokážu informovať o vymeriavacom základe (potvrdenie).

Pokud tedy dobře rozumím, fyz. osoba odvede SP pouze z jednoho maxima VZ, i když vykonává více činností zaměstnance u různých zaměstnavatelů (což odpovídá i znění §138 ods. 12 " Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca," kde není specifikováno, že by muselo jít o více zaměstnání u téhož zaměstnavatele).

Chci se jenom ujistit : pokud se zaměstnavatelé dokáží informovat o výši VZ, je na tom zaměstnanec dobře (platí jenom z jednoho maxima VZ), pokud nikoli, platí ZC ve všech svých zaměstnáních pojistné z maxima VZ stanoveného zvlášť v každém z nich (a protože neexistuje institut ročního zúčtování SP, nikdy už se to nedorovná).

Otázky :
- existuje nějaký závazný vzor formuláře, na kterém si ZC nechá potvrdit (měsíčně), z jakého VZ bylo odvedeno pojistné v zaměstnání, aby jej pak mohl předložit u jiného zaměstnavatele?
- je povinen zaměstnavatel, jemuž zaměstnanec takové potvrzení od jiného zaměstnavatele předloží, toto potvrzení respektovat?
- má zaměstnanec nějakou možnost požádat Sociální pojišťovnu o vrácení přeplatku na SP, pokud je mu (díky neinformování zaměstnavatelů navzájem) sráženo pojistné z vyššího než zákonem daného maxima VZ?

Díky, TomosP

V prípade, že zamestnávatelia sa neinformujú o výške VZ zamestnanca a zamestnanec prekročí v úhrne maximálny VZ, zamestnanec môže požiadať SP o vŕatenie navyše zaplateného poistného. Pre takúto žiadosť nie sú v zákone žiadne pravidlá, ale SP to akceptuje a rieši. Žiadosť môže podávať každý mesiac, alebo ako mu to vyhovuje - za určité obdobie naraz.
Ďalšie otázky
1. Záväzný vzor nie je - stačí zamestnávateľ xy potvrdzuje že...
2. Procesné veci zákon nerieši, ale keďže zákon hovorí o poradí platenia, zamestnávateľ by mal takéto potvrdenie rešpektovať. Ale keď nebude, vymáhateľnosť by musela ísť asi iba cez súd...
3. Odpoveď na začiatku.

Ako je teraz so súbežným zamestnaním u jedného zamestnávateľa? Aké odvody a z akých miezd sa platia?
Ďakujem

Príspevok č.1 platí stále, zmenili sa iba maximálne VZ - do konca roku 2012 sú maximá :
NP, GP : 1153,50 €
StP, IP, RF, PvN 3076 €
ZP : 2307 €