Je to len z novín:
Zamestnávateľom sa nepáči návrh zákonníka

Novela Zákonníka práce je na stole. Má viac chrániť zamestnancov, zamestnávatelia však tvrdia, že na úkor tvorby nových pracovných miest.

Premiér Robert Fico vo štvrtok o zákonníku rokoval s odborármi, s ktorými Smer úzko spolupracuje. Odbory sú s pripravovanými zmenami spokojné. Už v marci by o nich mali rokovať poslanci, zákonník bude platiť od júla.

"Nájdeme takú rovnováhu, ktorá na jednej strane zabezpečí väčšiu bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a právnu ochranu zamestnanca a na druhej strane rovnováhu, ktorá zabezpečí, že to nebude Zákonník práce, ktorý by nás vracal niekde do ďalekej minulosti," povedal Fico.

Firmám sa však navrhované zmeny nepáčia. Tvrdia, že skomplikujú nielen ich prevádzku, ale aj zamestnávanie ľudí. "Mnohé zmeny navrhnuté ministerstvom práce a odborármi nemajú žiadne odborné odôvodnenie, ale sú vycucané z politického prsta," povedal Juraj Borgula z Republikovej únie zamestnávateľov.

Premiér Robert Fico potvrdil, že novela prinesie okrem iného obmedzenie nadčasovej práce o sto hodín a zmenu minimálnej mzdy. Tá by mala časom dosiahnuť 60 percent priemernej mzdy a nemali by sa na ňu viazať ďalšie platby, napríklad odvody. Vláda chce tiež zaviesť inštitút záväzných príkazov, vďaka ktorému budú môcť odborári požiadať o uzavretie pracoviska, ak firma nesplní podmienky bezpečnosti pri práci.

Zamestnávatelia sa navyše sťažujú, že sa pri príprave zákona nedostali k slovu. Fico včera sľúbil, že v čase, keď sa budú k zákonu vyjadrovať ministerstvá, predloží návrh na verejnú diskusiu. "Ale chápem, že zamestnávatelia chápu pružnosť pracovného trhu inak, ako ju vidia odbory alebo sociálnodemokratická strana, ako je Smer," povedal Fico.

Zástupcovia firiem sú odhodlaní obrátiť sa aj na medzinárodné organizácie. "Ak naše pripomienky nebude brať vláda do úvahy, tak sa obrátime na Medzinárodnú organizáciu práce podobne ako pred siedmimi rokmi," uviedol Borgula. Vtedy organizácia pripomienky zamestnávateľov uznala a museli byť zapracované do Zákonníka práce.

Odborársky predák Miroslav Gazdík, naopak, tvrdí, že ich požiadavky nie sú prehnané. "Cieľ odborov nie je likvidovať zamestnávateľov, ako to niekto veľmi rád predsúva, ale chceme, aby bol Zákonník práce vyvážený a moderný," povedal.

V novom zákonníku sa ďalej avizuje úprava pracovného týždňa na 48 hodín pre všetky zamestnania, ktoré pracovník má. "Obmedzilo by to aktivitu ľudí, ktorí sa z akýchkoľvek dôvodov rozhodli pracovať viac. Kto chce robiť viac, nemalo by sa mu v tom brániť," povedal výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina. Pripravované obmedzenie nadčasov bude spôsobovať problémy napríklad v zdravotníctve, kde môžu vzniknúť ťažkosti s pohotovostnými službami.

Veľkým aj malým podnikom prekáža aj povinnosť vyplatenia odstupného aj po uplynutí výpovednej doby. "Čím komplikovanejšie bude prepúšťanie, tým budú musieť byť podnikatelia opatrnejší pri prijímaní nových ľudí," uviedol Kičina. Podľa prezidenta Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimíra Sirotku nie je spravodlivé ani to, že zamestnanec bude môcť dať výpoveď kedykoľvek bez dôvodu. "Pri malej firme do deväť zamestnancov to môže ohroziť splnenie zákazky a existenciu firmy, ktorá nemá možnosť personálnej náhrady," dodal.

Firmám sa nepáči ani zákaz opakovane uzatvárať pracovné pomery na dobu určitú. "Táto možnosť sa v praxi využíva preto, lebo často nevieme, či biznis, na ktorý sme zamestnanca prijali, bude trvať mesiac, dva, tri, alebo štyri. Bude to znamenať niekoľko tisíc pracovných miest menej," upozornil Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Postihnuté môže byť najmä poľnohospodárstvo či automobilová výroba.

Vláda chce tiež zamedziť, aby podnikatelia nútili zamestnancov pracovať na živnosť. Podnikateľ napríklad malej stavebnej firmy však nedokáže sám vykonať zákazku bez toho, aby si nenajal odborných remeselníkov.

Odborári vo štvrtok s Ficom rokovali aj o prepúšťaní úradníkov zo štátnej služby. Premiér im však povedal, že sociálnu zamestnanosť v štátnej správe nebude jeho vláda podporovať.

Katarína Šutarová, Diana Schniererová, PRAVDA

Aaa,tu je návrh novely ZP.
radosť čítať...:---



Návrh



ZÁKON



z .................................2007,



ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov




Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:




Čl. I




Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z. zákona č. 413/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z.z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z. a zákona č. 231/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:


1. V článku 1 sa slová „zdravotného stavu“ nahrádzajú slovami „nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia“.

2. Základné zásady sa dopĺňajú článkami 11 a 12, ktoré znejú:



„Čl. 11
Zamestnanci majú právo na ochranu osobných údajov. Zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace s kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami zamestnanca a informácie, ktoré môžu byť významné z hľadiska práce o ktorú sa zamestnanec uchádza alebo ktorú zamestnanec vykonáva alebo vykonával. Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činnosti zamestnávateľa narušovať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho otvorene alebo skryto sleduje, odpočúva a zaznamenáva jeho telefonické hovory alebo kontroluje listové zásielky adresované zamestnancovi. Ak je u zamestnávateľa vážny dôvod spočívajúci v osobitnej povahe činnosti zamestnávateľa, ktorý odôvodňuje zavedenie kontrolného mechanizmu, je zamestnávateľ povinný priamo informovať zamestnanca o rozsahu kontroly a spôsoboch jej uskutočňovania.



Čl. 12
V pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania zamestnanca výhodnejšie ako upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva , že sa od nich nemožno odchýliť.“.

3. V § 1 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:
„(2) Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynu zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu, v pracovnom čase alebo inak určenom alebo dohodnutom čase na pracovisku zamestnávateľa, prípadne na inom dohodnutom mieste, na náklady zamestnávateľa a na jeho zodpovednosť.

(3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 4 a 5.

4. V § 5 ods. 2 sa vypúšťajú slová „k inému zamestnávateľovi“.

5. V § 5 sa odsek 2 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g) pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania.“.

6. § 5 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Ak je zamestnanec vyslaný podľa § 58 do krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru, práva a povinnosti ustanovené v § 58 ods. 6 a 7 sa spravujú právom štátu na území ktorého prácu vykonáva.“.

7. V § 7 sa vypúšťa odsek 4.

8. V § 11 ods. 1 sa vypúšťajú slová „podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu“.

9. V § 11 odseky 4 a 5 znejú:
„(4) Práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky je zakázaná. Tieto fyzické osoby môžu vykonávať len ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku len pri
a) účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach,
b) športových podujatiach,
c) reklamných činnostiach.

(5) Výkon ľahkých prác uvedených v odseku 4 povoľuje na žiadosť zamestnávateľa príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva. V povolení sa určí počet hodín a podmienky, za ktorých sa ľahké práce môžu vykonávať. Príslušný inšpektorát práce odoberie povolenie, ak podmienky povolenia nie sú dodržiavané.“.

10. V § 11a ods. 1 druhá veta znie: „Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.“.

11. Za § 20 sa vkladajú § 20a a 20b, ktoré vrátane nadpisov znejú:



„Platobná neschopnosť zamestnávateľa, nároky zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa

§ 20a

Ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky zamestnancov z pracovného pomeru, uspokoja sa tieto nároky z garančného poistenia podľa osobitného predpisu.



Informačná povinnosť

§ 20b

(1) Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty je povinný písomne informovať zástupcov zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov o svojej platobnej neschopnosti do piatich dní od jej vzniku.

(2) Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej podstaty alebo správcovi konkurznej podstaty na ich žiadosť oznámiť všetky informácie potrebné v súvislosti s potvrdením nárokov z pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu.“.

12. V § 28 odsek 1 znie:
„(1) Ak sa pri prevode hospodárskej jednotky prevádza zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa.“.

13. V § 28 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 až 4, ktoré znejú:
„(2) Prevod podľa tohto zákona je prevod hospodárskej jednotky, ktorá si prevodom zachováva svoju totožnosť v zmysle organizovaného zoskupenia zdrojov. Cieľom prevodu je vykonávanie hospodárskej činnosti, bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková.

(3) Prevodca je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom podľa odseku 2 prestáva byť zamestnávateľom.

(4) Preberajúcim zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom podľa odseku 2 pokračuje ako zamestnávateľ.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 5 a 6.




14. Za § 29 sa vkladá § 29a, ktorý znie:


㤠29a

Ak sa prevodom podstatne zmenia pracovné podmienky v neprospech zamestnanca a zamestnanec nesúhlasí so zmenou pracovných podmienok je daný výpovedný dôvod na strane zamestnávateľa.

15. V § 31 ods. 4 sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí na zamestnancov prijatých do zamestnania odo dňa vzniku nájmu.“.

16. V § 36 ods. 1 sa slová „§ 240 ods. 7“ nahrádzajú slovami „§ 240 ods. 8“.

17. V § 39 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „po dohode so zástupcami zamestnancov“.

18. § 40 sa dopĺňa odsekmi 8 a 9, ktoré znejú:
„(8) Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku.

(9) Porovnateľný zamestnanec na účely tohto zákona je zamestnanec u toho istého zamestnávateľa alebo u zamestnávateľa podľa § 58, ktorý vykonáva alebo by vykonával rovnaký druh práce alebo obdobný druh práce s prihliadnutím na kvalifikáciu.“.

19. V § 43 ods. 1 písm. d) sa čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová: „ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.“.

20. V § 43 ods. 3 sa vypúšťajú slová „odseku 1 písm. d) a“.

21. § 45 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opakovane uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.“.

22. V § 48 odsek 2 znie:
„(2) Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky.“.

23. V § 48 ods. 3 sa v úvodnej vete vypúšťajú slová „nad tri roky“ a vypúšťa sa písmeno c).
Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).

24. V § 48 odsek 4 znie:
„(4) Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi. Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa odseku 3 sa uvedie v pracovnej zmluve.“.

25. V § 48 ods. 5 v úvodnej vete sa vypúšťajú slová „nad tri roky“.

26. V § 48 ods. 5 písm. a) sa vypúšťajú slová „a s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca,“.

27. V § 48 ods. 5 sa vypúšťajú písmená e) a h).
Doterajšie písmená f) a g) sa označujú ako písmená e) a f).

28. V § 48 ods. 5 písm. e) sa číslovka „20“ nahrádza slovom „desať“.

29. § 48 sa dopĺňa novým odsekom 8, ktorý znie:
„(8) Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nevzťahujú na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania.“.

30. V § 49 ods. 5 sa slová „v porovnaní so zamestnancom zamestnaným“ nahrádzajú slovami „s porovnateľným zamestnancom“.

31. V § 49 ods. 6 sa číslovka „20“ nahrádza číslovkou „15“ a v druhej vete sa slová „15 dní“ nahrádzajú slovami „30 dní“.

32. V § 49 odsek 7 znie:
„(8) Na pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa odseku 6 sa nevzťahujú ustanovenia § 62, § 64 ods. 1 písm. a), b), d) a e), § 73, § 74 a § 240 ods. 8.“.

33. § 52 vrátane nadpisu znie:


㤠52

Domácka práca a telepráca

(1) Pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste (ďalej len „domácka práca“) alebo vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (ďalej len „telepráca“) v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje sa spravuje týmto zákonom s týmito odchýlkami:
a) nevzťahujú sa na neho ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času a o prestojoch,
b) pri dôležitých osobných prekážkach v práci mu nepatrí od zamestnávateľa náhrada mzdy s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka,
c) nepatrí mu mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce.

(2) Zamestnávateľ je zodpovedný za prijatie vhodných opatrení najmä pokiaľ ide o software, aby zabezpečil ochranu údajov, ktoré sa používajú a spracúvajú pri telepráci.

(3) Pokiaľ ide o pracovné podmienky, pri domáckej práci a telepráci nesmie byť zamestnanec znevýhodnený oproti porovnateľnému zamestnancovi.

(4) Práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom obvyklom mieste výkonu práce, za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje, sa nepovažuje za domácku prácu alebo teleprácu.“.

34. V § 53 ods. 3 sa vypúšťajú slová „ktorý získanú kvalifikáciu zamestnanca využíva,“.

35. V § 53 ods. 5 písmeno a) znie:
„a) zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku povolanie, na ktoré sa pripravoval, prípadne doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c) a § 69 ods. 1 písm. a),“.

36. V § 55 ods. 2 písmeno a) znie:
„a) zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať naďalej doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak dosiahol na pracovisku najvyššiu prípustnú expozíciu určenú záväzným posudkom príslušného orgánu štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva,“.

37. V § 58 ods. 5 druhá veta znie: „Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa, ak ďalej nie je ustanovené inak.“.

38. V § 58 sa odsek 6 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h) podmienky stravovania.“.

39. V § 58 odsek 7 znie:
„(7) Mzdové podmienky podľa odseku 5 nemusia byť rovnako priaznivé u zamestnanca prideleného zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania, ktorý plní úlohy u užívateľského zamestnávateľa menej ako šesť týždňov.“.

40. Za § 58 sa vkladá § 58a, ktorý znie:
㤠58a 㤠58a

(1) Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sa môže s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce. Zamestnávateľ môže s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť dočasné pridelenie zamestnanca iba v prípade objektívne preukázateľných prevádzkových dôvodov.

(2) Dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom musí obsahovať
a) meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a bydlisko dočasne prideleného zamestnanca,
b) druh práce, ktorú bude dočasne pridelený zamestnanec vykonávať, vrátane požiadaviek na zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu, alebo iný predpoklad podľa osobitného zákona, ak sa na výkon tohto druhu práce vyžaduje,
c) dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo,
d) miesto výkonu práce,
e) deň nástupu dočasne prideleného zamestnanca na výkon práce u užívateľského zamestnávateľa,
f) pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov, ktoré musia byť rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa, ak tento zákon neustanovuje inak,
g) podmienky za ktorých môže byť dočasné pridelenie zamestnancom alebo užívateľským zamestnávateľom ukončené pred uplynutím doby dočasného pridelenia,
h) číslo a dátum vydania rozhodnutia, ktorým bolo agentúre dočasného zamestnávania vydané povolenie na sprostredkovanie zamestnania.

(3) Dohoda medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom o dočasnom pridelení zamestnancov sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.“.

41. § 62 sa dopĺňa novým odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, má zamestnávateľ právo na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca.“.

42. V § 63 ods. l písmeno c) znie:
„c) zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak dosiahol na pracovisku najvyššiu prípustnú expozíciu určenú záväzným posudkom príslušného orgánu štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva, “.

43. V § 63 ods. 2 písm. b) sa na konci vety pripájajú tieto slová: „alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu“.

44. § 63 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene podľa odseku 1 písm. b) musí byť písomné, inak je výpoveď neplatná.“.

45. V § 64 ods. l písmeno b) znie:
„b) keď bol na výkon mimoriadnej služby povolaný mobilizačnou výzvou alebo mobilizačným oznámením, alebo povolávacím rozkazom, až do uplynutia dvoch týždňov po jeho prepustení z takej služby,“.

46. V § 64 ods. l písm. c) sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec stará o dieťa mladšie ako tri roky.“.

47. V 64 ods. 1 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo na výkon odborovej funkcie“.

48. § 65 sa vypúšťa.

49. V § 66 prvá veta znie: „Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.“.

50. V § 68 ods. l v úvodnej vete sa za slovo „pomer“ vkladajú slová „len výnimočne a to iba vtedy“.

51. V § 69 ods. l písmeno b)znie:
„b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnostizamestnancaalebo ich časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti,“.

52. V § 71 sa vypúšťa odsek 4.

53. V § 73 sa slovo „Ústredie“ v príslušnom tvare nahrádza slovom „úrad“ v príslušnom tvare.

54. V § 73 ods. 1 sa slová „ods. 3“ nahrádzajú slovami „ods. 6“ a slová „dohodou z tých istých dôvodov“ sa nahrádzajú slovami „ak sa pracovný pomer skončí z iného dôvodu, ktorý nespočíva v osobe zamestnanca“.

55. V § 73 ods. 2 v prvej vete sa za slová „zástupcami zamestnancov“ vkladá čiarka a vkladajú sa slová „a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov priamo s dotknutými zamestnancami“.

56. V § 73 ods. 9 sa slová „v odseku 2“ nahrádzajú slovami „v odsekoch 2 až 4 a 6“.

57. § 73 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
„(12) Ustanovenia odsekov 2 až 4 plní zamestnávateľ aj vtedy, ak rozhodnutie o hromadnom prepúšťaní prijal riadiaci zamestnávateľ.“.

58. V § 76 odseky 1 a 2 znejú:
„(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) a b) a z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

(2) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak dosiahol na pracovisku najvyššiu prípustnú expozíciu určenú záväzným posudkom príslušného orgánu štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva, prináleží pri skončení pracovného pomeru odstupné vo výške najmenej desaťnásobku priemerného zárobku.“.

59. V § 79 sa vypúšťa odsek 2
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.

60. V § 82 písm. c) sa za slová „pracovných zmlúv“ vkladajú slová „a dodržiavať zásadu poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty podľa § 119a“.

61. V § 83 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo obdobná“.

62. V § 84 odsek 4 znie:
„(4) Zamestnávateľ je povinný zverejniť pracovný poriadok tak, aby každý zamestnanec mal možnosť sa s ním oboznámiť.“.

63. V § 85 odsek 9 znie:
„(9) Priemerný pracovný čas vrátane práce nadčas pre každé obdobie siedmich dní nesmie prekročiť 48 hodín.“.

64. V § 86 ods. 1 sa slovo „dohode“ nahrádza slovom „prerokovaní“.

65. V § 86 ods. 3 sa slovo „zásadne“ nahrádza slovom „v zásade“.

66. V § 87 ods. 1 prvá veta znie: „Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne.“.

67. V § 87 ods. 2 prvá veta znie: „Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce.“.

68. V § 87 sa vypúšťa odsek 5.

69. V § 88 ods. 1 sa slovo „prerokovaní“ nahrádza slovom „dohode“.

70. V § 88 sa vypúšťajú odseky 3 až 5.
Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 3.

71. V § 90 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „To platí aj v prípade, ak pri striedaní zamestnancov v zmenách dôjde k súbežnému výkonu práce zamestnancov nadväzujúcich zmien.“.

72. V § 90 ods. 8 sa na konci pripája táto veta: „Zamestnávateľ nemôže rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec pracoval v nočných zmenách dva týždne po sebe s výnimkou, ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas inak.“.

73. V § 90 ods. 11 sa vypúšťa slovo „môže“ a za slovo „zamestnávateľ“ sa vkladajú slová „je povinný“.

74. V § 92 ods. 2 druhá veta znie: „Ak zamestnávateľ skráti odpočinok je povinný poskytnúť zamestnancovi do 30 dní rovnocenný náhradný odpočinok.“.

75. V § 93 odsek 3 znie:
„(3) Ak z prevádzkových dôvodov nemožno rozvrhnúť pracovný čas podľa odsekov 1 a 2, môže zamestnávateľ zamestnancovi, ktorý je starší ako 18 rokov, po dohode so zástupcami zamestnancov alebo, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu s tým, že sa zamestnancovi poskytne náhradný nepretržitý odpočinok v týždni v lehote 30 dní.“.

76. § 96 vrátane nadpisu znie:


㤠96

Pracovná pohotovosť

(1) Ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ide o pracovnú pohotovosť.

(2) Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas alebo prácu nadčas; na odmeňovanie neaktívnej časti pracovnej pohotovosti sa nevzťahuje § 121.

(3) Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času.

(4) Čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu je aktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas.

(5) Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.

(6) Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce. Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku podľa odseku 2 patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy.“.

77. V § 97 ods. 8 písm. b) sa vypúšťajú slová „a naliehavých prácach“.

I. alternatíva:
78. V § 97 ods. 10 sa číslovka „250“ nahrádza číslovkou „150“.

II. alternatíva:
Vypustiť novelizačný bod 78 – ponechať pôvodné znenie § 97 ods. 10

79. V § 97 ods. 11 sa vypúšťajú slová „a na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu“.

80. V § 99 sa za slová „nočnej práce a“ vkladajú slová „aktívnej časti alebo neaktívnej časti“.

81. V § 105 sa číslovka „22“ nahrádza číslovkou „21“.

82. V § 106 ods. 1 sa číslovka „22“ nahrádza číslovkou „21“.

83. V § 109 ods. 1 v prvej vete sa vypúšťajú slová „z dôvodu výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo civilnej služby namiesto tejto služby,“, číslovka „22“ sa nahrádza číslovkou „21“ a v druhej vete sa slovo „ktorú“ nahrádza slovom „ktoré“.

84. V § 109 ods. 4 sa číslovka „22“ nahrádza číslovkou „21“.

85. V § 111 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.“.

86. V § 112 ods. 2 sa vypúšťajú slová „keď zamestnanec vykonáva základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu, civilnú službu alebo civilnú službu namiesto zdokonaľovacej služby,“ a za slová „keď je“ sa vkladá slovo „ zamestnanec“.

87. V § 113 odsek 2 znie:
„(2) Ak si zamestnanec nemôže dovolenku vyčerpať v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, je zamestnávateľ povinný poskytnúť ju zamestnancovi tak, aby sa skončila najneskôr do konca budúceho kalendárneho roka. Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca budúceho kalendárneho roka, poskytne jej zamestnávateľ nevyčerpanú dovolenku po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.“.

88. V § 116 odseky 2 a 3 znejú:
„(2) Za časť dovolenky, ktorá presahuje 4 týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(3) Namiesto štyroch týždňov nevyčerpanej základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.“.

89. V § 118 ods. 2 sa za slovo „obligácií“ vkladá čiarka a vkladajú sa slová „daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca“.

90. V § 119 odsek 3 znie:
„(3) V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.“.

91. Za § 119 sa vkladá § 119a, ktorý vrátane nadpisu znie:


㤠119a

Mzda za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty

(1) Mzdové podmienky musia byť dohodnuté pre mužov a ženy bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Ustanovenie prvej vety sa vzťahuje na každé plnenie za prácu ako aj na plnenia, ktoré sú alebo budú vyplácané v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

(2) Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Rovnakou prácou alebo prácou rovnakej hodnoty sa rozumie práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa.

(3) Zložitosť práce sa posudzuje podľa požadovaného stupňa vzdelania, ďalšieho vzdelania, praktických skúseností a zručností požadovaných na výkon práce, podľa zložitosti vykonávanej pracovnej činnosti z hľadiska používaných nástrojov, prístrojov a zariadení a podľa organizačnej a riadiacej náročnosti práce.

(4) Zodpovednosť sa posudzuje podľa miery zodpovednosti zamestnanca za výsledky vlastnej práce, za možné škody a za možné ohrozenie bezpečnosti práce, zdravia alebo života vlastného, spoluzamestnancov prípadne iných osôb prítomných na pracovisku alebo v jeho blízkosti.

(5) Namáhavosť sa posudzuje podľa dynamickej a statickej fyzickej záťaže, podľa zmyslovej a duševnej záťaže.

(6) Pracovné podmienky sa posudzujú podľa rozvrhnutia pracovných zmien a pracovného času, podľa pôsobenia sťažujúcich vplyvov pracovného prostredia a podľa pôsobenia iných negatívnych vplyvov práce.

(7) Pracovná výkonnosť a výsledky práce zamestnanca sa posudzujú podľa intenzity vykonávaných prác, pracovnej spôsobilosti zamestnanca a podľa množstva a kvality vykonanej práce.

(8) Ak zamestnávateľ uplatňuje systém hodnotenia pracovných miest, hodnotenie musí vychádzať z rovnakých kritérií pre mužov a ženy bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Pri posudzovaní hodnoty práce ženy a muža môže zamestnávateľ okrem kritérií uvedených v odseku 2 uplatniť ďalšie objektívne neutrálne merateľné kritériá, ktoré sú uplatniteľné na všetkých zamestnancov bez rozdielu pohlavia.

(9) Ak zamestnávateľ neuplatňuje vlastný systém hodnotenia pracovných miest, pri posudzovaní hodnoty práce môže vychádzať z charakteristík stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe č. 1.

(10) Odseky 1 až 9 sa vzťahujú aj na zamestnancov rovnakého pohlavia, ak vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.“.

92. § 120 vrátane nadpisu znie:


㤠120

Minimálne mzdové nároky

(1) Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň“) príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

(2) Do mzdy podľa odseku 1 sa nezahŕňa mzda za prácu nadčas (§ 121), mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (§ 122), mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (§ 123) a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (§ 124). Do počtu odpracovaných hodín sa nezahŕňajú hodiny práce nadčas.

(3) Pracovné miesto podľa odseku 1 je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ podľa odseku 1 je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č.1 podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

(4) Sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín alebo minimálnej mzdy v Sk na mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ustanovenej osobitným predpisom, a koeficienta minimálnej mzdy,

Alt.1 Alt.2

Stupeň	Koeficient min. mzdy		Stupeň	Koeficient min. mzdy
1	1,0		1	1,00
2	1,2		2	1,15
3	1,4		3	1,33
4	1,6		4	1,53
5	1,8		5	1,75
6	2,0		6	2,00

(5) Pri ustanovení týždenného pracovného času podľa § 85 na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov ustanovené v Sk na hodinu úmerne zvýšia.

(6) U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval všetky pracovné dni alebo má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v Sk na mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci.

(7) Sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v Sk na hodinu sa zaokrúhľuje na celých desať halierov. Sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v Sk na mesiac sa zaokrúhľuje na celých 10 Sk.“.

93. V § 121 ods. 2 v prvej vete sa slová „dohodnúť so zamestnancom“ nahrádzajú slovami „písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom“.

94. § 124 vrátane nadpisu znie:


㤠124

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

(1) Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností uvedených v odseku 2, ak tieto pracovné činnosti sú zaradené príslušným orgánom verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu, a pri ich výkone intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

(2) Pracovné činnosti, pri ktorých patrí zamestnancovi mzdová kompenzácia podľa odseku 1, sú činnosti v prostredí, v ktorom pôsobia
a) chemické faktory,
b) karcinogénne a mutagénne faktory,
c) biologické faktory,
d) prach,
e) fyzikálne faktory (napríklad hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, atď.).

(3) Za sťažený výkon práce podľa odseku 1 patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce mzdová kompenzácia najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v Sk za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce.

(4) Mzdovú kompenzáciu možno poskytovať aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi prácu sťažujú a negatívne ovplyvňujú pracovnú pohodu zamestnanca (napríklad práca vo výškach a nad voľnou hĺbkou, v podzemí, terénne záchranárske práce) alebo pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia uvedených v odseku 2.

(5) Pri dohodnutí mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce podľa odseku 4 sa ustanovenie odseku 3 neuplatní.“.

95. V § 125 ods. 4 sa za slová „odvody do poistných fondov“ vkladajú slová „a príspevok na starobné dôchodkové sporenie“.

96. § 126 sa vypúšťa.

97. V § 129 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.

98. V § 129 ods. 3 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.“.

99. V § 130 ods. 2 sa slová „S domáckym zamestnancom“ nahrádzajú slovami „So zamestnancom podľa § 52“.

100. V § 130 ods. 8 sa za slovo „povinný“ vkladá čiarka a vkladajú sa slová „po vykonaní zrážok podľa § 131, “.

101. V § 131 odseky 1 až 3 znejú:
„(1) Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, nedoplatku na dani, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.

(2) Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len
a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo orgánom štátnej správy,
c) peňažné tresty (pokuty), ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu,
e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
h) sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 3.

(3) Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.“.

102. V § 133 ods. 3 sa slová „po prerokovaní so zástupcami“ nahrádzajú slovami „po predchádzajúcom súhlase zástupcov“.

103. § 133 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Zamestnávateľ nesmie využívať na odmeňovanie zamestnancov normy spotreby práce, motivujúce zamestnancov na zvyšovaní pracovných výkonov pri prácach, pri ktorých by v dôsledku zvýšeného množstva práce a vyššieho pracovného tempa mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.“.

104. V § 134 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 5, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.“.

105. V § 134 ods. 7 sa za druhú vetu vkladajú nové vety, ktoré znejú: „Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov.“.

106. V § 134 odsek 9 znie:
„(9) Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, zisťuje sa tento zárobok z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.“.

107. V § 134 ods. 11 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo v pracovnej zmluve“.

I. alternatíva:
108. V § 136 odsek 3 znie:
„(3) Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon funkcie v odborovom orgáne a na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady pôsobiacich u tohto zamestnávateľa v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 240.“.

II. alternatíva:
Vypustiť novelizačný bod 108 – nechať pôvodné znenie § 136 ods. 3

109. V § 137 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 až 4, ktoré znejú:
„(2) Výkon verejnej funkcie na účely tohto zákona je plnenie povinností vyplývajúcich z funkcie, ktorá je
a) vymedzená funkčným alebo časovým obdobím a
b) obsadzovaná na základe priamej alebo nepriamej voľby alebo vymenovaním podľa osobitných predpisov.

(3) Výkon verejnej funkcie je najmä výkon funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu samosprávneho kraja, primátora mesta, starostu obce, poslanca vyššieho územného celku, poslanca mestského zastupiteľstva a poslanca obecného zastupiteľstva.

(4) Zamestnancovi, ktorý vykonáva verejnú funkciu popri plnení povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, môže byť z dôvodu výkonu verejnej funkcie poskytnuté pracovné voľno v rozsahu najviac 30 pracovných dní (zmien) v kalendárnom roku.“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 5 a 6.





110. § 138 znie:


㤠138

(1) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na rekondičných pobytoch, na povinných lekárskych prehliadkach a na účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.

(2) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na darovaní krvi, aferéze a darovaní ďalších biologických materiálov. Pracovné voľno patrí za čas cesty k odberu a späť a za čas na zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú do pracovného času zamestnanca v rámci 24 hodín od nástupu cesty k odberu. Podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku sa skracuje alebo predlžuje; pri predĺžení najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty k odberu. Ak nedôjde k odberu, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v práci.

(3) Náhradu mzdy vyplatenú zamestnancovi podľa odseku 2 uhradí zamestnávateľovi príslušný orgán verejného zdravotníctva.“.

111. V § 140 ods. 3 písmená c) a d) znejú:
„c) päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolutória,
d) 40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania,“.

112. V § 141 ods. 2 úvodná veta znie: „Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:“.

113. V § 141 ods. 2 písm. a) prvý bod sa slová „sedem dní“ nahrádzajú slovami
I. alternatíva: „10 dní“
II. alternatíva: „14 dní“.

114. V § 141 ods. 2 písm. a) sa vypúšťa druhý bod.
Doterajší tretí bod sa označuje ako druhý bod.

115. V § 141 ods. 2 písm. c) prvý bod sa slová „sedem dní“ nahrádzajú slovami
I. alternatíva: „10 dní“
II. alternatíva: „14 dní“.

116. V § 141 ods. 2 písmeno e) znie:
„e) vlastná svadba; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na jeden deň, pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na svadbu dieťaťa a rodiča zamestnanca,“.

117. V § 141 ods. 2 písm. f) sa slová „zamestnanec ťažko zdravotne postihnutý“ nahrádzajú slovami „zamestnanec so zdravotným postihnutím“.

118. V § 141 odsek 3 znie:
„(3) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi z dôvodov uvedených v odseku 2 alebo z iných vážnych dôvodov ďalšie pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času.“.

119. § 141 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:
„(4) Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.

(5) Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv; mzda, ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci.“.

120. V § 144 ods. 4 prvá veta znie: „Na účely dovolenky sa ako výkon práce neposudzuje čas zameškaný pre dôležité osobné prekážky v práci, ktoré sa neuvádzajú v § 141 ods. 2.“.

121. V § 149 ods. 1 písmeno c) znie:
„c) požadovať od zamestnávateľa odstránenie nedostatkov v prevádzke, na strojoch a zariadeniach, pri pracovných postupoch a v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím zakázať záväzným pokynom ďalšiu prácu,“.

122. V § 149 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) O záväznom pokyne podľa odseku 1 písm. c) je odborový orgán povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť príslušný orgán inšpekcie práce. Záväzný pokyn odborového orgánu platí až do ukončenia jeho preskúmania príslušným orgánom inšpekcie práce podľa osobitného predpisu. Ak príslušný orgán inšpekcie práce zistí, že záväzný pokyn odborového orgánu nebol oprávnený a zamestnávateľovi vznikla v dôsledku tohto záväzného pokynu škoda, odborová organizácia zodpovedá podľa osobitného predpisu za vzniknutú škodu.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

123. § 152 vrátane nadpisu znie:


㤠152

Stravovanie zamestnancov

(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

(3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

(4) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

(5) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2 alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo zamestnávateľom zabezpečených spôsobov stravovania zamestnancov.

(6) Zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie podľa odseku 5 aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie podľa odseku 2.

(7) Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov
a) upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,
b) umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
c) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa odseku 3.“.

124. V § 155 ods. 5 sa za prvú vetu vkladá druhá veta, ktorá znie: „Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 50 000 Sk.“.

125. V § 157 sa vypúšťajú slová „alebo po skončení zdokonaľovacej služby, mimoriadnej služby a civilnej služby vykonávanej namiesto zdokonaľovacej služby“.

126. V § 161 ods. 1 sa vypúšťajú slová „všetkým ženám,“.

127. § 163 sa vypúšťa.

128. V 168 ods. 1 sa za slová „materská dovolenka“ vkladajú slová „a rodičovská dovolenka“.

129. V § 181 ods. 1 v druhej vete sa za slovom „škody“ čiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „ako aj na osobné a majetkové pomery zamestnanca, ktorý povinnosť nesplnil“ a v tretej vete sa slovo „trojnásobku“ nahrádza slovom „štvornásobku“.

130. V § 186 ods. 2 sa slovo „trojnásobku“ nahrádza slovom „štvornásobku“.

131. § 190 sa vypúšťa.

132. V § 191 ods. 4 sa vypúšťajú slová „spôsobenej vyrobením nepodarku alebo“.

133. V § 193 ods. 1 sa číslovka „5 000“ nahrádza číslovkou „7 000“.

134. § 216 sa vypúšťa.

135. V § 223 odsek l znie:
„(1) Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú opakujúcu sa činnosť vymedzenú druhom práce, ktorá nevyplýva z hlavného predmetu činnosti a ktorej výkon v pracovnom pomere by bol pre zamestnávateľa neúčelný a nehospodárny (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti.“.

136. V § 224 ods. 2 písm. e) sa na konci pripájajú tieto slová: „a dohody o pracovnej činnosti“.

137. V § 226 ods. 1 sa číslovka „300“ nahrádza číslovkou „350“.


I. alternatíva:
138. Za § 228 sa vkladá § 228a, ktorý vrátane nadpisu znie:




㤠228a

Dohoda o pracovnej činnosti

(1) Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.

(2) Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvárať písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

(3) Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu alebo na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15 dňovou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená.“.

II. alternatíva: vypustiť novelizačný bod 138 - § 228a Dohoda o pracovnej činnosti

I. alternatíva:
139. V § 229 odsek 7 znie:
„(7) Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe odborová organizácia a zamestnanecká rada, patrí odborovej organizácii právo na kolektívne vyjednávanie, na spolurozhodovanie, na kontrolnú činnosť a na informácie, a zamestnaneckej rade patrí právo na prerokovanie a na informácie.“.

II. alternatíva:
Vypustiť novelizačný bod 139 – ponechať pôvodné znenie § 229 ods. 7

140. V § 230 odsek 1 znie:
„(1) Odborová organizácia je občianske združenie podľa osobitného predpisu. Odborová organizácia je povinná informovať zamestnávateľa o svojom pôsobení.“.

141. V § 230 odsek 3 znie:
„(3) Zamestnávateľ nesmie odoprieť vstup do priestorov zamestnávateľa osobe konajúcej v mene odborovej organizácie, v ktorej je združený jeho zamestnanec, a to ani v prípade, ak táto osoba nie je zamestnancom zamestnávateľa.“.

142. V § 232 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.

143. V § 239 písm. a) sa vypúšťajú slová „v čase dohodnutom so zamestnávateľom“.

I. alternatíva:
144. V § 240 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Zamestnávateľ poskytne počas funkčného obdobia pracovné voľno s náhradou mzdy, ak zamestnáva
a) nad 250 zamestnancov, jednému členovi príslušného odborového orgánu, alebo jednému členovi zamestnaneckej rady,
b) na každých ďalších 750 zamestnancov jednému ďalšiemu členovi príslušného odborového orgánu alebo členovi zamestnaneckej rady.“.

Doterajšie odseky 3 až 9 sa označujú ako odseky 4 až 10.

II. alternatíva:
Vypustiť novelizačný bod 144.

145. V § 240 ods. 7 sa slová „šiestich mesiacov“ nahrádzajú slovami „jedného roka“.

146. V § 240 ods. 9 sa slová „odseku 7“ nahrádzajú slovami „odseku 8“.

147. V § 240 ods. 10 sa číslovka „8“ nahrádza číslovkou „9“.

148. V § 244 ods. 3 v prvej vete sa slová „najviac 17 členov“ nahrádzajú slovami „maximálny počet sa rovná počtu členských štátov“.

149. Za § 254 sa vkladá § 254a, ktorý vrátane nadpisu znie:




„Záverečné ustanovenia

§ 254a

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.“.

150. Doterajšia príloha sa označuje ako príloha č. 1, ktorá znie:

„Príloha č. 1
k zákonu č. 311/2001 Z. z.


Charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest


Podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce a predpokladanej kvalifikačnej úrovne požadovanej na výkon prác v príslušnom stupni náročnosti práce sú pracovné miesta vymedzené nasledovnými charakteristikami:
a) pracovné miesto zodpovedajúce prvému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon pomocných, prípravných, manipulačných prác alebo jednoduchých opakujúcich sa pracovných operácií s používaním jednoduchých pomôcok, náradia alebo nástrojov podľa presných postupov a pokynov. Na výkon týchto prác spravidla postačuje základné vzdelanie¹⁾ a inštruktáž, zaučenie alebo zaškolenie;
b) pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo čiastkových odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných prác; výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, hospodársko-správnych, prevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov. Na výkon týchto prác sa spravidla vyžaduje stredné odborné vzdelanie v príslušnom učebnom odbore alebo v príslušnom študijnom odbore;²⁾
c) pracovné miesto zodpovedajúce tretiemu stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon rôznorodých odborných technických prác alebo ucelených odborných prác; samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend; samostatný výkon individuálnych tvorivých remeselných prác; riadenie alebo operatívne zabezpečovanie chodu zariadení alebo prevádzkových procesov spojené so zvýšenou duševnou námahou s prípadnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné škody. Na výkon týchto prác sa spravidla vyžaduje úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie;³⁾
d) pracovné miesto zodpovedajúce štvrtému stupňu náročnosti práce charakterizuje samostatné zabezpečovanie odborných agend alebo výkon čiastkových koncepčných, systémových a metodických prác spojený so zvýšenou duševnou námahou; riadenie, organizácia alebo koordinácia zložitých procesov alebo rozsiahleho súboru veľmi zložitých zariadení s prípadnou zodpovednosťou za životy a zdravie iných osôb; poskytovanie odbornej ošetrovateľskej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie ľudí; špecializované odborné technické práce v zdravotníctve. Na výkon týchto prác sa spravidla vyžaduje vyššie odborné vzdelanie⁴⁾ alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa;⁵⁾
e) pracovné miesto zodpovedajúce piatemu stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon špecializovaných systémových, koncepčných, tvorivých alebo metodických prác s vysokou duševnou námahou; komplexné zabezpečovanie najzložitejších úsekov a agend s určovaním nových postupov v rámci systému; riadenie, organizácia a koordinácia veľmi zložitých procesov a systémov vrátane voľby a optimalizácie postupov a spôsobov riešenia; výkon odborných činností v príslušnom odbore zdravotníckej starostlivosti alebo výkon certifikovaných činností ošetrovateľskej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie ľudí. Na výkon týchto prác sa spravidla vyžaduje absolvovanie vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa;⁶⁾ s prípadnou požiadavkou odbornej spôsobilosti;⁹⁾
f) pracovné miesto zodpovedajúce šiestemu stupňu náročnosti práce charakterizuje tvorivé riešenie úloh neobvyklým spôsobom s nešpecifikovanými výstupmi; riadenie, organizácia a koordinácia najzložitejších systémov s vysokou mierou zodpovednosti za škody s najširšími spoločenskými dôsledkami alebo so zodpovednosťou za neodstrániteľné hmotné a morálne škody a so značnými nárokmi na schopnosť riešiť zložité a konfliktné situácie spojené spravidla so všeobecným ohrozením najširšej skupiny osôb alebo výkon špecializovaných a certifikovaných činností v zdravotníckej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí. Na výkon týchto prác sa spravidla vyžaduje absolvovanie vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa⁷⁾, špecializačná škúška⁸⁾ alebo certifikát na výkon certifikovaných pracovných činností v zdravotníctve;⁹⁾
___________________________
1) § 5 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
2) § 8 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. v znení zákona č. 171/1990 Zb.
§ 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 510/2004 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach, učilištiach a praktických školách.
3) § 8 ods. 2 zákona č. 29/1984 Zb. v znení zákona č. 171/1990 Zb..
§ 2 ods. 2 vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 510/2004 Z. z.
4) § 8 ods. 3 zákona č. 29/1984 Zb. v znení zákona č. 171/1990 Zb..
5) § 52 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6) § 53 a § 63 zákona č. 131/2002 Z. z.
7) § 54 zákona č. 131/2002 Z. z.
8) § 46 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 528/2003 Z. z.
9) Napríklad nariadenie vlády SR č. 742/2004 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania.“.

151. Za prílohu č. 1 sa vkladá príloha č. 2, ktorá znie:

„Príloha č. 2
k zákonu č. 311/2001 Z. z.

Zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev

a Európskej únie



Smernica Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (Ú. v. ES L 283, 28.10.1980) v znení smernice Rady 87/164/EHS z 2. marca 1987 (Ú. v. ES L 66, 11.3.1987) a v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002 (Ú. v. ES L 270, 8.10.2002).
Smernica Rady 91/383/EHS z 25. júna 1991 doplňujúca opatrenia na podporu zlepšení v ochrane bezpečnosti a zdravia pri práci pracovníkov s pracovným pomerom na dobu určitú alebo s dočasným pracovným pomerom (Ú. v. ES L 206, 29.7.1991).
Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Ú. v. ES L 288, 18.10.1991).
Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 348, 28.11.1992).
Smernica Rady 94/33/ES z 22. júna 1994 o ochrane mladých ľudí pri práci (Ú. v. ES L 216, 20.8.1994).
Smernica Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi (Ú. v. ES L 254, 30.9.1994) v znení smernice Rady 97/74/ES z 15. decembra 1997 (Ú. v. ES L 10, 16.1.1998) a v znení smernice Rady 2006/109/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006).
Smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Ú. v. ES L 145, 19.6.1996) v znení smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997 (Ú. v. ES L 10, 16.1.1998).
Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb ( Ú. v. ES L 18, 21.1.1997).
Smernica Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (Ú. v. ES L 14, 20.1.1998) v znení smernice Rady 98/23/ES zo 7. apríla 1998 (Ú. v. ES L 131, 5.5.1998).
Smernica Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (Ú. v. ES L 225, 12.8.1998).
Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, 10.7.1999).
Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 19.7.2000).
Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2.12.2000).
Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, 22.3.2001).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES L 80, 23.3.2002).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (Ú. v. ES L 270, 8.10.2002).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006).“.


Čl. II


Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 131/2002 Z. z., zákona č. 143/2002 Z. z., zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 667/2002 Z. z., zákona č. 139/2003 Z. z., zákona č. 267/2003 Z. z., zákona č. 453/2003 Z. z., zákona č. 550/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 403/2004 Z. z., zákona č. 612/2004 Z. z., zákona č. 728/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z. a zákona č. 664/2006 Z. z. sa mení takto:

1. V § 48 ods. 1 sa slová „30 dní“ nahrádzajú slovami „15 dní“.

2. Nadpis pod § 96 znie: „Odmeňovanie za služobnú pohotovosť a pohotovosť“.

3. V § 96 odseky 1 a 2 znejú:
„(1) Ak je štátnemu zamestnancovi nariadená alebo s ním dohodnutá služobná pohotovosť v mieste vykonávania jeho štátnej služby, patrí mu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti príslušná časť jeho funkčného platu. Za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby štátnemu zamestnancovi nepatrí príplatok podľa § 86 až 88 a § 93.

(2) Ak je štátnemu zamestnancovi nariadená alebo s ním dohodnutá služobná pohotovosť mimo miesta vykonávania jeho štátnej služby, patrí mu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti
a) náhrada v sume 15 % príslušnej časti jeho funkčného platu alebo 25 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,
b) s možnosťou použitia pridelených mobilných prostriedkov spojenia náhrada v sume 5 % príslušnej časti jeho funkčného platu alebo 10 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.“.

4. V § 103 ods. 4 sa slová „1. septembra“ nahrádzajú slovami „1. februára“.

5. V § 149 ods. 1 sa slová „§ 96 ods. 1 a 2“ nahrádzajú slovami „§ 96 ods. 1 až 5“.




Čl. III


Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z. a zákona 312/2005 Z. z. sa mení takto:

V § 6 odsek 1 znie:
„(1) Zamestnancovi patria počas dočasného pridelenia⁷⁾ náhrady ako pri pracovnej ceste. Ak je zamestnanec dočasne pridelený do krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru,^7a) patria mu náhrady ako pri zahraničnej pracovnej ceste.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie:
„7a) § 5 ods. 6 Zákonníka práce.“.



Čl. IV

Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z. a zákona č. 231/2006 Z. z. sa mení takto:

1. V § 7 ods. 10 sa slová „1. júla“ nahrádzajú slovami „1. januára“ a slová „30. júnu“ nahrádzajú slovami „31. decembru“.

2. V § 7 ods. 11 sa slová „30. júnu“ nahrádzajú slovami „31. decembru“.

3. Nadpis pod § 21 znie: „Odmeňovanie za pracovnú pohotovosť a pohotovosť“.

4. V § 21 odseky 1 a 2 znejú:
„(1) Ak je zamestnancovi nariadená alebo s ním dohodnutá pracovná pohotovosť na pracovisku, patrí mu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti hodinová sadzba funkčného platu. Za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku zamestnancovi nepatrí príplatok podľa § 16 až 19.

(2) Ak je zamestnancovi nariadená alebo s ním dohodnutá pracovná pohotovosť mimo pracoviska, patrí mu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti
c) náhrada v sume 15 % hodinovej sadzby funkčného platu alebo 25 % tejto sumy, ak ide o deň pracovného pokoja,
d) s možnosťou použitia pridelených mobilných prostriedkov spojenia, náhrada v sume 5 % hodinovej sadzby funkčného platu alebo 10 % tejto sumy, ak ide o deň pracovného pokoja.“.

5. V § 29 ods. 4 sa slová „§ 96 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 96 ods. 6“.






Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2007 okrem čl. II prvého bodu a štvrtého bodu a čl. IV prvého bodu a druhého bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2008.