Brigit
07.02.07,17:12
Ahoj poradaci, predovsetkym sa chcem podakovat za vsetky rady, ktore som u Vas nasla a kedze som si vsimla, ze vy tu preberate aj temy z obycajneho zivota, tak si Vas dovolim poprosit o radu. Moja najlepsia kamaratka pred 3-omi dnami prisla o babätko v 7-om mesiaci. chcela by som jej byt psychickou podporou, ale bojim sa, ze nezvolim tie spravne slova a namiesto pomoci jej skor ublizim. Co v takychto situaciach vobec treba robit. Prosim poradte, viac hlav viac rozumu. Dakujem
Brigit
riordan
07.02.07,16:17
Niektorí radia schovať všetko čo sa týka straty, ale mala by sa s ním rozlúčiť a spomínať a aj plakať. Prišla som o bábo, ale zo zdravotných dôvodov. Tak som to zobrala ako bolo. Nenarodilo by sa zdravé a tým to bolo trochu uľahčené. Teraz mám zdravého a nadaného syna.
Musí to zo seba dostať von. To zúfalstvo a bolesť.
IVEB
07.02.07,16:20
Ja som prežila podobnú stratu pred 4-rokmi / trojnásobnú/ a z vlastnej skúsenosti viem , že najhoršie je to ak budeš svoju kamarátku ľutovať . Myslím , že je to to posledné , čo v týchto chvíľach ona potrebuje. Záleží na nej aká je silná po psychickej stránke , ale ver mi , že ja som v tom momente nechcela vidieť ani najlepšie priateľky ba ani manžela. Tá bolesť prejde, spomienky zostanú.
tinaM
07.02.07,16:29
Je to veľmi smutná záležitosť.
Ak si jej najlepšia priateľka, vieš najlepšie čo jej najviac pomôže.
V každom prípade jej musíš vysvetliť, že je mladá a nie je nič stratené.
Myslím, že prílišná ľútosť jej nepomôže.
Snaž sa ju priviesť na iné myšlienky. Vytiahni ju na prechádzku do prírody, na kultúrne podujatia. Ty vieš najlepšie kde sa cíti dobre.
Hlavne ju nenechávaj samú, aby nemala čas veľa o tom premýšlať.