Jozef Mihál
15.02.07,07:59
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 6.2.2007 zverejnilo na pripomienkové konanie na svojej internetovej stránke http://www.employment.gov.sk (http://www.employment.gov.sk/) znenie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.311/2001 Z.z. Zákonník práce.
V prílohe napravo súbor vlastnymat.doc je znenie novely a súbor dovodova.doc je dôvodová správa k predkladanému zneniu.
Pripomienkové konanie trvá do 26.2.2007 a Vaše pripomienky môžete adresovať e-mailom na adresu: barnova(zavinac)employment.gov.sk
www.drak.porada.sk (http://www.drak.porada.sk/) Vám prináša rozbor navrhovanej novely.
Zamedzenie "zamestnávania na živnosť"
Novela zavádza pojem „závislá práca". Za závislú prácu, sa považuje taká práca, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, pri ktorej sa vyžaduje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu, v pracovnom čase alebo inak určenom alebo dohodnutom čase na pracovisku zamestnávateľa, prípadne na inom dohodnutom mieste, na náklady zamestnávateľa a na jeho zodpovednosť.
Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Pracovný pomer na dobu určitú, skúšobná doba
Skúšobnú dobu nebude možné dohodnúť v prípade opakovane uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.
Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky.
Predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu nebude možné z dôvodu splnenia úlohy vymedzenej výsledkom.
Predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu nebude možné aj bez dôvodov uvedených v § 48 ods.3 s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca a
nebude možné s poberateľmi dôchodkov a vysokoškolskými učiteľmi.
Predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu bude možné aj bez dôvodov uvedených v § 48 ods.3 so zamestnancom u zamestávateľa, ktorý zamestnáva najviac 10 zamestnancov (doteraz 20).
Podľa nového navrhovaného znenia § 48 ods.3 a 5 bude možné opätovne dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu z dôvodu:
zastupovania zamestnanca,
vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
dohodnutého v kolektívnej zmluve,
a ďalej
s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu,
s tvorivým zamestnancom vedy, výskumu, vývoja,
so zamestnancom na výkon činnosti, pre ktorú je predpísané vzdelanie umeleckého smeru,
so zamestnancom, ktorý vykonáva opatrovateľskú službu podľa osobitného predpisu,
so zamestnancom u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najviac 10 zamestnancov,
so zamestnancom, o ktorom to ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva.
Pracovný pomer na určitú dobu nebude smieť zamestnávateľ skončiť okamžite bez uvedenia dôvodu.
Pracovný pomer na kratší pracovný čas
Doteraz platilo, že pracovný pomer na kratší pracovný čas, v ktorom je rozsah pracovného času menej ako 20 hodín týždenne, môže zamestnávateľ alebo zamestnanec skončiť výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba je 15 dní a začína plynúť dňom, v ktorom sa doručila výpoveď.
Od 1.7.2007 sa navrhuje, aby len pracovný pomer na kratší pracovný čas, v ktorom je rozsah pracovného času menej ako 15 hodín týždenne, mohol zamestnávateľ alebo zamestnanec skončiť výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu s tým, že výpovedná doba bude 30 dní.
Odstupné
Ak zamestnanie skončí z podnetu zamestnávateľa, zamestnanec bude mať právo na odstupné sume najmenej dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, ak odpracoval u zamestnávateľa 5 rokov, tak trojnásobku priemerného mesačného zárobku - a to súčasne s nárokom na výpovednú dobu.
Zamestnávateľ bude mať povinnosť poskytnúť zamestnancovi odstupné nielen v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ale aj dohodou z organizačných dôvodov a zo zdravotných dôvodov.
V špecifických prípadoch - pri ukončení zamestnania z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak dosiahol na pracovisku najvyššiu prípustnú expozíciu určenú záväzným posudkom príslušného orgánu štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva - bude odstupné až vo výške 10-násobku priemerného zárobku.
Pracovný čas
Priemerný pracovný čas vrátane práce nadčas pre každé obdobie siedmich dní nesmie prekročiť 48 hodín. Doterajšia úprava znela tak, že "pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas je najviac 48 hodín týždenne." Nebolo teda možné krátkodobo - počas niekoľkých týždňov - prekročiť 48 hodín za každý jednotlivý týždeň. Podľa novej úpravy je dôležitý priemerný pracovný čas - tj. "silné" týždne môžu byť vyvážené "slabšími".
Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času bude možné pracovný čas rozdeliť aj na iný počet dní v týždni, ako päť.
Pracovná pohotovosť
Pracovná pohotovosť na pracovisku sa bude považovať za pracovný čas alebo prácu nadčas a takto bude aj odmeňovaná.
Pracovnú pohotovosť bude môcť zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni (doteraz "alebo 36 hodín v mesiaci") a najviac 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah bude pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.
Práca nadčas
Ustanovenie § 97 ods.7 sa nemení, tj. zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu maximálne 150 hodín za kalendárny rok.
Navrhuje sa však zmeniť ustanovenie § 97 ods.10, podľa ktorého zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov dohodnúť so zamestnancom výkon práce nadčas nad hranicu ustanovenú v § 97 ods. 7 (nad 150 hodín, ktoré môže zamestnávateľ nariadiť) v rozsahu najviac 150 hodín (doteraz 250 hodín).
Dovolenka
Dovolenka za odpracované dni (§105) vo výške 1/12-tiny celoročného nároku bude za každých 21 (doteraz 22) odpracovaných dní.
Rovnako krátenie dovolenky (§ 109) bude o 1/12-tinu za každých 21 zameškaných dní.
Pri nevyčerpanej dovolenke bude mať zamestnanec nárok na náhradu mzdy v prípade, ak dovolenku nevyčerpá ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka. A to tak, že dostane náhradu mzdy za tú časť nevyčerpanej dovolenky, ktorá presahuje 4 týždne.
Minimálny mzdový nárok
Mení sa posudzovanie minimálneho mzdového nároku pri zamestnancoch, ktorí sú odmeňovaní mesačnou mzdou - pre nich bude sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň násobkom mesačnej minimálnej mzdy a koeficientu minimálnej mzdy.
Zjednodušuje sa tak posudzovanie minimálneho mzdového nároku pre takýchto zamestnancov (nebude nutné robiť prepočet cez hodiny).
Navrhuje sa zmena samotných koeficientov pre jednotlivé stupne náročnosti pracovných miest.
Zaradenie zamestnanca (pracovného miesta) do stupňa náročnosti bude závisieť od najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnanca vyžaduje v rámci druhu práce dohodnutej v pracovnej zmluve.
Pracovné voľno pri ošetrení, vyšetrení
Navrhuje sa zvýšiť počet dní plateného voľna za kalendárny rok na 10 prípadne až 14 dní v prípade ošetrenia a vyšetrenia zamestnanca, rovnako aj pri sprevádzaní rodinného príslušníka (v súčasnosti zamestnávateľ platí 7 dní).
Pri vlastnej svatbe sa má poskytnúť deň plateného voľna (doteraz len neplatené voľno).
Stravovanie zamestnancov
Pri zabezpečení stravovania prostredníctvom gastrolístkov musí byť hodnota gastrolístka najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cest.náhradách.
Teda najmenej 75% z 89 Sk = 66,75 Sk.
Znamená to, že príspevok zamestnávateľa v prípade gastrolístkov bude najmenej 55% z 66,75 Sk = 36,71 Sk.
Navrhuje sa, aby bolo možné zamestnancom namiesto poskytnutia stravy alebo gastrolístkov vyplatiť aj finančný príspevok.
Dohody o pracovnej činnosti
Navrhuje sa znovuzavedenie dohôd o pracovnej činnosti (DoPČ).
DoPČ bude možné vykonávať v rozsahu max. 10 hodín týždenne.
Pri dohodách o vykonaní práce - sa navrhuje zvýšiť rozsah u jedného zamestnávateľa z 300 na 350 hodín ročne.
Z množstva ďalších zmien vyberáme:
zavedenie pojmu "telepráca",
zmeny pri normovaní práce v prospech zamestnancov,
zvýšenie limitu pri náhrade škody, ktorú spôsobí zamestnanec zamestnávateľovi z nedbanlivosti až na štvornásobok jeho priemerného mesačného zárobku,
významné posilnenie kompetencie odborov.
V prílohe napravo súbor vlastnymat.doc je znenie novely a súbor dovodova.doc je dôvodová správa k predkladanému zneniu.
Pripomienkové konanie trvá do 26.2.2007 a Vaše pripomienky môžete adresovať e-mailom na adresu: barnova(zavinac)employment.gov.sk
www.drak.porada.sk (http://www.drak.porada.sk/) Vám prináša rozbor navrhovanej novely.
Zamedzenie "zamestnávania na živnosť"
Novela zavádza pojem „závislá práca". Za závislú prácu, sa považuje taká práca, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, pri ktorej sa vyžaduje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu, v pracovnom čase alebo inak určenom alebo dohodnutom čase na pracovisku zamestnávateľa, prípadne na inom dohodnutom mieste, na náklady zamestnávateľa a na jeho zodpovednosť.
Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Pracovný pomer na dobu určitú, skúšobná doba
Skúšobnú dobu nebude možné dohodnúť v prípade opakovane uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.
Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky.
Predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu nebude možné z dôvodu splnenia úlohy vymedzenej výsledkom.
Predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu nebude možné aj bez dôvodov uvedených v § 48 ods.3 s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca a
nebude možné s poberateľmi dôchodkov a vysokoškolskými učiteľmi.
Predĺžiť alebo opätovne dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu bude možné aj bez dôvodov uvedených v § 48 ods.3 so zamestnancom u zamestávateľa, ktorý zamestnáva najviac 10 zamestnancov (doteraz 20).
Podľa nového navrhovaného znenia § 48 ods.3 a 5 bude možné opätovne dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu z dôvodu:
zastupovania zamestnanca,
vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
dohodnutého v kolektívnej zmluve,
a ďalej
s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu,
s tvorivým zamestnancom vedy, výskumu, vývoja,
so zamestnancom na výkon činnosti, pre ktorú je predpísané vzdelanie umeleckého smeru,
so zamestnancom, ktorý vykonáva opatrovateľskú službu podľa osobitného predpisu,
so zamestnancom u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najviac 10 zamestnancov,
so zamestnancom, o ktorom to ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva.
Pracovný pomer na určitú dobu nebude smieť zamestnávateľ skončiť okamžite bez uvedenia dôvodu.
Pracovný pomer na kratší pracovný čas
Doteraz platilo, že pracovný pomer na kratší pracovný čas, v ktorom je rozsah pracovného času menej ako 20 hodín týždenne, môže zamestnávateľ alebo zamestnanec skončiť výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba je 15 dní a začína plynúť dňom, v ktorom sa doručila výpoveď.
Od 1.7.2007 sa navrhuje, aby len pracovný pomer na kratší pracovný čas, v ktorom je rozsah pracovného času menej ako 15 hodín týždenne, mohol zamestnávateľ alebo zamestnanec skončiť výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu s tým, že výpovedná doba bude 30 dní.
Odstupné
Ak zamestnanie skončí z podnetu zamestnávateľa, zamestnanec bude mať právo na odstupné sume najmenej dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, ak odpracoval u zamestnávateľa 5 rokov, tak trojnásobku priemerného mesačného zárobku - a to súčasne s nárokom na výpovednú dobu.
Zamestnávateľ bude mať povinnosť poskytnúť zamestnancovi odstupné nielen v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ale aj dohodou z organizačných dôvodov a zo zdravotných dôvodov.
V špecifických prípadoch - pri ukončení zamestnania z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak dosiahol na pracovisku najvyššiu prípustnú expozíciu určenú záväzným posudkom príslušného orgánu štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva - bude odstupné až vo výške 10-násobku priemerného zárobku.
Pracovný čas
Priemerný pracovný čas vrátane práce nadčas pre každé obdobie siedmich dní nesmie prekročiť 48 hodín. Doterajšia úprava znela tak, že "pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas je najviac 48 hodín týždenne." Nebolo teda možné krátkodobo - počas niekoľkých týždňov - prekročiť 48 hodín za každý jednotlivý týždeň. Podľa novej úpravy je dôležitý priemerný pracovný čas - tj. "silné" týždne môžu byť vyvážené "slabšími".
Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času bude možné pracovný čas rozdeliť aj na iný počet dní v týždni, ako päť.
Pracovná pohotovosť
Pracovná pohotovosť na pracovisku sa bude považovať za pracovný čas alebo prácu nadčas a takto bude aj odmeňovaná.
Pracovnú pohotovosť bude môcť zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni (doteraz "alebo 36 hodín v mesiaci") a najviac 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah bude pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.
Práca nadčas
Ustanovenie § 97 ods.7 sa nemení, tj. zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu maximálne 150 hodín za kalendárny rok.
Navrhuje sa však zmeniť ustanovenie § 97 ods.10, podľa ktorého zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov dohodnúť so zamestnancom výkon práce nadčas nad hranicu ustanovenú v § 97 ods. 7 (nad 150 hodín, ktoré môže zamestnávateľ nariadiť) v rozsahu najviac 150 hodín (doteraz 250 hodín).
Dovolenka
Dovolenka za odpracované dni (§105) vo výške 1/12-tiny celoročného nároku bude za každých 21 (doteraz 22) odpracovaných dní.
Rovnako krátenie dovolenky (§ 109) bude o 1/12-tinu za každých 21 zameškaných dní.
Pri nevyčerpanej dovolenke bude mať zamestnanec nárok na náhradu mzdy v prípade, ak dovolenku nevyčerpá ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka. A to tak, že dostane náhradu mzdy za tú časť nevyčerpanej dovolenky, ktorá presahuje 4 týždne.
Minimálny mzdový nárok
Mení sa posudzovanie minimálneho mzdového nároku pri zamestnancoch, ktorí sú odmeňovaní mesačnou mzdou - pre nich bude sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň násobkom mesačnej minimálnej mzdy a koeficientu minimálnej mzdy.
Zjednodušuje sa tak posudzovanie minimálneho mzdového nároku pre takýchto zamestnancov (nebude nutné robiť prepočet cez hodiny).
Navrhuje sa zmena samotných koeficientov pre jednotlivé stupne náročnosti pracovných miest.
Zaradenie zamestnanca (pracovného miesta) do stupňa náročnosti bude závisieť od najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnanca vyžaduje v rámci druhu práce dohodnutej v pracovnej zmluve.
Pracovné voľno pri ošetrení, vyšetrení
Navrhuje sa zvýšiť počet dní plateného voľna za kalendárny rok na 10 prípadne až 14 dní v prípade ošetrenia a vyšetrenia zamestnanca, rovnako aj pri sprevádzaní rodinného príslušníka (v súčasnosti zamestnávateľ platí 7 dní).
Pri vlastnej svatbe sa má poskytnúť deň plateného voľna (doteraz len neplatené voľno).
Stravovanie zamestnancov
Pri zabezpečení stravovania prostredníctvom gastrolístkov musí byť hodnota gastrolístka najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cest.náhradách.
Teda najmenej 75% z 89 Sk = 66,75 Sk.
Znamená to, že príspevok zamestnávateľa v prípade gastrolístkov bude najmenej 55% z 66,75 Sk = 36,71 Sk.
Navrhuje sa, aby bolo možné zamestnancom namiesto poskytnutia stravy alebo gastrolístkov vyplatiť aj finančný príspevok.
Dohody o pracovnej činnosti
Navrhuje sa znovuzavedenie dohôd o pracovnej činnosti (DoPČ).
DoPČ bude možné vykonávať v rozsahu max. 10 hodín týždenne.
Pri dohodách o vykonaní práce - sa navrhuje zvýšiť rozsah u jedného zamestnávateľa z 300 na 350 hodín ročne.
Z množstva ďalších zmien vyberáme:
zavedenie pojmu "telepráca",
zmeny pri normovaní práce v prospech zamestnancov,
zvýšenie limitu pri náhrade škody, ktorú spôsobí zamestnanec zamestnávateľovi z nedbanlivosti až na štvornásobok jeho priemerného mesačného zárobku,
významné posilnenie kompetencie odborov.
Mariška195
15.02.07,17:12
Super!
Keď tomu dobre rozumiem, tak môj zamestnanec, ktorý utrpel vážny úraz pri dopravnej nehode, ktorú sám zavinil má nárok na 10 mesačné odstupné?
Musí totiž skončiť pracovný pomer zo zdravotných dôvodov - odchod na
invalidný dôchodok.
Keď tomu dobre rozumiem, tak môj zamestnanec, ktorý utrpel vážny úraz pri dopravnej nehode, ktorú sám zavinil má nárok na 10 mesačné odstupné?
Musí totiž skončiť pracovný pomer zo zdravotných dôvodov - odchod na
invalidný dôchodok.
Jozef Mihál
18.02.07,07:12
Ak ho nestihnete prepustiť pred 1.7.2007, bude mať nárok na 10-mesačné odstupné.
Vo všeobecnosti sa to javí tak, že pred 1.7.2007 nastane veľké prepúšťanie zamestnancov...Po 1.7. to totiž "bude drahšie".
Vo všeobecnosti sa to javí tak, že pred 1.7.2007 nastane veľké prepúšťanie zamestnancov...Po 1.7. to totiž "bude drahšie".
karol.za
18.02.07,11:28
pre marišku195
v prípade, ktorý uvádzaš, zamestnanovi dáš /ak páni poslanci a pani poslankyne schvália novelizáciu zp/ odstupné
V § 76 odsek 1:
„(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) a b) a z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
mariška195
zamestnanec nemá nárok na 10 mesačné odstupné nakoľko :
(2) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak dosiahol na pracovisku najvyššiu prípustnú expozíciu určenú záväzným posudkom príslušného orgánu štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva, prináleží pri skončení pracovného pomeru odstupné vo výške najmenej desaťnásobku priemerného zárobku.".
ak páni poslanci a pani poslankyne schvália novelu zp tvoj dotaz na odstupné:
Super!
Keď tomu dobre rozumiem, tak môj zamestnanec, ktorý utrpel vážny úraz pri dopravnej nehode, ktorú sám zavinil má nárok na 10 mesačné odstupné?
Musí totiž skončiť pracovný pomer zo zdravotných dôvodov - odchod na
invalidný dôchodok.
rieš podľa schváleného znenia príslušného § 76 ods.1 zp
s pozdravom karol
:) :) :) :) :)
v prípade, ktorý uvádzaš, zamestnanovi dáš /ak páni poslanci a pani poslankyne schvália novelizáciu zp/ odstupné
V § 76 odsek 1:
„(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) a b) a z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
mariška195
zamestnanec nemá nárok na 10 mesačné odstupné nakoľko :
(2) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak dosiahol na pracovisku najvyššiu prípustnú expozíciu určenú záväzným posudkom príslušného orgánu štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva, prináleží pri skončení pracovného pomeru odstupné vo výške najmenej desaťnásobku priemerného zárobku.".
ak páni poslanci a pani poslankyne schvália novelu zp tvoj dotaz na odstupné:
Super!
Keď tomu dobre rozumiem, tak môj zamestnanec, ktorý utrpel vážny úraz pri dopravnej nehode, ktorú sám zavinil má nárok na 10 mesačné odstupné?
Musí totiž skončiť pracovný pomer zo zdravotných dôvodov - odchod na
invalidný dôchodok.
rieš podľa schváleného znenia príslušného § 76 ods.1 zp
s pozdravom karol
:) :) :) :) :)
Jana Motyčková
19.02.07,08:03
Karol, ale ak by išlo o dopravnú nehodu v rámci práce, napr. na služobnej ceste, aj keď ju zamestnanec sám zavinil, patrí mu 10-mesačné odstupné, keďže ide o pracovný úraz.
karol.za
19.02.07,09:43
len taký krátky ,,dovetok,,:dúfam,že naši zákonodárci vedia,že existujú v zp §§ ktoré umožnujú zamestnávateľovi zbaviť sa zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom a nebudú ,,trestať,, zamestnávateľa zaplatením minimálne 10 mesačného odstupného zamestnancovi s ktorým musia rozviazať pracovný pomer z dôvodu pracovného,úrazu nakoľko nemôže vykonávať svoje doterajšie zamestnanie a tento pracovný úraz si zamestnanec spôsobil sám tým,že porušil všeobecné záväzné právne predpisy s ktorými ho zamestnávateľ preukázateľne poučil a zamestnávateľ sa v plnej miere ,,vyvinil,, zodpovednosti za tento pracovný úraz
a nakoľko mariška 195 píše len o úraze,nie o pracovnom úraze,preto som sa vo svojom komentári sa odvolával na prvý odstavec znenia príslušného §,ktorý má byť v novelizovanom zp
a nakoľko mariška 195 píše len o úraze,nie o pracovnom úraze,preto som sa vo svojom komentári sa odvolával na prvý odstavec znenia príslušného §,ktorý má byť v novelizovanom zp
Jana Motyčková
19.02.07,11:11
Malá poznámka k pracovnému voľnu pri vyšetrení, ošetrení zamestnanca.
Ak dobre čítam, navrhuje sa zvýšiť počet platených dní vyšetrenia na 10 alebo 14, ale ruší sa povinnosť poskytnúť pracovné voľno bez nahrady mzdy zamestnancovi, ak si tento limit vyčerpá. T.j. ak budem chcieť ísť k lekárovi 11.(15.)deň, buď sa dohodnem so zamestnávateľom, alebo mi dá absenciu. Vidím dobre?
Ak dobre čítam, navrhuje sa zvýšiť počet platených dní vyšetrenia na 10 alebo 14, ale ruší sa povinnosť poskytnúť pracovné voľno bez nahrady mzdy zamestnancovi, ak si tento limit vyčerpá. T.j. ak budem chcieť ísť k lekárovi 11.(15.)deň, buď sa dohodnem so zamestnávateľom, alebo mi dá absenciu. Vidím dobre?
Jozef Mihál
19.02.07,11:33
Nie je to tak, pri podrobnejšom skúmaní textu zistíme, že zamestnanec má nárok na to, aby mu bolo poskytnuté neplatené voľno pri návšteve lekára po vyčerpaní platených dní.
§ 141 ods.2 po novelizácií bude znieť takto:
(2) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:
a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení
1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 10 (14) dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
atď.
avšak navrhuje sa zmena aj tu:
...v § 141 odsek 3 znie:
„(3) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi z dôvodov uvedených v odseku 2 alebo z iných vážnych dôvodov ďalšie pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času.“.
§ 141 ods.2 po novelizácií bude znieť takto:
(2) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:
a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení
1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 10 (14) dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
2. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
atď.
avšak navrhuje sa zmena aj tu:
...v § 141 odsek 3 znie:
„(3) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi z dôvodov uvedených v odseku 2 alebo z iných vážnych dôvodov ďalšie pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času.“.
Jana Motyčková
19.02.07,11:42
Ja tam stále vidím iba možnosť dohodnúť sa (§141 ods.3), ale nie povinnosť poskytnúť pracovné voľno (náväznosť aj na zdravotné poistenie).
Jozef Mihál
20.02.07,06:47
Ešte sa k tomu vrátim:
§ 141 ods.2 znie:
"Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno atď..." a ďalej sa v bode 1 uvádza rozsah pracovného voľna (10 alebo 14 dní) za ktoré sa vypláca náhrada mzdy.
§ 141 ods.2 znie:
"Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno atď..." a ďalej sa v bode 1 uvádza rozsah pracovného voľna (10 alebo 14 dní) za ktoré sa vypláca náhrada mzdy.
Jana Motyčková
20.02.07,07:33
Celá tá veta v §141 ods.2 znie :
"Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:"
Z tejto vety mi vyplýva, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť iba pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 10 (14) dní na vyšetrenie, ošetrenie. Rozsah neplateného voľna pri vyšetrení a ošetrení, ktoré by bol zamestnávateľ povinný poskytnúť, v zákone nie je.
"Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:"
Z tejto vety mi vyplýva, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť iba pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 10 (14) dní na vyšetrenie, ošetrenie. Rozsah neplateného voľna pri vyšetrení a ošetrení, ktoré by bol zamestnávateľ povinný poskytnúť, v zákone nie je.
Jozef Mihál
20.02.07,07:57
Nesúhlasím a nové ustanovenie § 141 ods.2 "vykladám" takto:
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno pri návšteve lekára. Pričom za 10 (14) dní je zamestnancovi povinný vyplatiť náhradu mzdy.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno pri návšteve lekára. Pričom za 10 (14) dní je zamestnancovi povinný vyplatiť náhradu mzdy.