Pekne prosím, poraďte :

Zomrela teta, slobodná, bezdetná. Dedili po nej dvaja bratia, jeden s trvalým pobytom v zahraničí, druhý už v tom čase nežil. Po mŕvom bratovi dedili jeho deti. Súčasťou dedičstva bol aj byt, ktorý dedičia vzápätí predali. Teta byt vlastnila strááášne dlho, nikto z dedičov ňom nikdy nebýval, ani nebol nikdy v majetku firmy, ani sa neprenajímal. Príjem z predaja bytu je oslobodený?
Ďakujééém


Podla mojho nazoru predaj tohto bytu nie je oslobodeny, nakolko nenastalo dedenie v priamom rade (rodic-dieta resp. manzel-manzelka), takze doba vlastnenia nehnutelnosti tetou sa nemoze zapocitat na ucely oslobodenia podla §9,1,c ZDP. Musi teda uplynut 5 rokov od nadobudnutia dedenim a az potom je predaj oslobodeny, kedze nedoslo k dedeniu v priamom rade, resp. medzi manzelmi.

Pekne prosím, poraďte :

Zomrela teta, slobodná, bezdetná. Dedili po nej dvaja bratia, jeden s trvalým pobytom v zahraničí, druhý už v tom čase nežil. Po mŕvom bratovi dedili jeho deti. Súčasťou dedičstva bol aj byt, ktorý dedičia vzápätí predali. Teta byt vlastnila strááášne dlho, nikto z dedičov ňom nikdy nebýval, ani nebol nikdy v majetku firmy, ani sa neprenajímal. Príjem z predaja bytu je oslobodený?
Ďakujééém
Nejde o priamy rad - príjem z predaja nie je oslobodený.

Ja by som nadviazala na tuto temu, kedze mam otazky ohladom dane z predaja nehnutelnosti v pripade dedenia nie v priamom rade:

Ide o to, ze babka zdedila po svojej sestre nehnutelnost. Nejde teda o dedenie v priamom rade. Zaujimalo by ma, ze ak by babka predavala tuto nehnutelnost a nemala by ju vo vlastnictve 5 rokov po zdedeni, z akej sumy by sa pocitala dan z predaja nehnutlenosti. Prijem by asi nebol oslobodeny od dane, avsak mohla by si od predajnej ceny, za ktoru by predavala odratat cenu nehnutelnosti stanovenej znaleckym posudkom vyhotovenym pre ucely dedictva ???

Ako by to bolo v pripade, ze babka by tuto nehnutelnost darovala svojmu synovi, ktory by ju nasledne predal. Z akej sumy by musel tento syn zaplatit dan ???

Dakujem vopred za skoru odpoved. :)

Čítaj od prísp. 12 v téme http://www.porada.sk/t55004-dan-z-prijmu-z-predaja-darovanej-nehnutelnosti.html

Dakujem za odkaz. Citala som pozorne, ale uplne som nenasla odpoved na moje otazky.

V pripade darovania rozumiem, ze sa treba pozerat na darcu, ci by bol alebo nebol oslobodeny od dane v pripade, ze by on predaval nehnutelnost.
Ale nie je mi uplne jasne ako to je v pripade dedenia po sestre, nie v priamom rade. Neviem, ci spravne uvazujem:

1. DEDENIE a nasledny predaj
Babka zdedila teda nehnutelnost po setre a rozhodne sa ju predat. Zomrela sestra vlastnila nehnutelnost viac ako 5 rokov.
Priklad: nehnutelnost ocenena znaleckym posudkom pri dedicskom konani na 1 000 000 Sk. Babka preda za 1 200 000 SK. Kedze babka nededila v priamom rade, nie je oslobodena od dane. Moze si teda od prijmu 1 200 000 Sk odratat 1 000 000 SK ako cenu nehnutelnosti v case zdedenia a tym padom zaplati dan 19% iba z 200 000 SK ??? alebo si moze od prijmu odratat iba cenu, za ktoru tuto nehnutelnost nadobudla jej sestra volakedy davno ??? neviem teda ci sa aj v pripade dedenia nie v priamom rade treba zaoberat tym, ze ten, po kom sa dedi, ci by bol alebo nebol oslobodeny od dane ..

2. DAROVANIE a nasledny predaj
Babka, ktora zdedila nehnutelnost po sestre sa rozhodne ju darovat svojmu synovi. Syn sa ju hned rozhodne predat. Ani babka ani syn nevlastnili nehnutelnost dlhsie ako 5 rokov. Predpokladam teda, ze sa treba zaoberat darcom = babkou, ci by bola alebo nebola oslobodena od dane, keby predavala danu nehnutelnost. Podla mojho usudku by oslobodena nebola, preto si syn nemoze od prijmu z predaja odratat reprodukcnu cenu nehnutelnosti v case darovania (napr. 1 100 000 Sk). Ale iba cenu, za ktoru babka nehnutelnost nadobudla, a to predpokaldam, ze je cena stanovena pri dedickom konani (ta bola 1 000 000 SK). Cize ak syn preda a 1 300 000, moze si odratat iba 1 000 000 ...

Moze mi prosim niekto z vas potvrdit alebo vyvratit moje tvrdenie vyssie ? Dakujem vopred za vasu namahu a cas, moc mi pomozete.
:):)

jenny1, v téme, na ktorú som ti pripla link od prísp. 12 je uvedený presne tvoj prípad - dedenie v nie priamom rade. Nič iné neviem napísať, len zopakujem to, čo už je tam uvedené.
Pri príjmoch podľa §8 ods.1 písm.b) je výdavkom podľa §8 ods.5 písm. b) cena veci, cenného papiera alebo opcie
zistená v čase nadobudnutia, ak nejde o výdavok podľa písmena a), pričom pri
nehnutenostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25
Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku je
c) reprodukčná obstarávacia cena zistená podľa osobitných predpisov;118) .......................

reprodukčná obstarávacia cena = cena uvedená v dedičskom rozhodnutí
1200000 - 1000000 = 200000(základ dane) a ak boli aj iné výdavky, tiež odpočítaš(napr.daň nehnuteľnosti, kolky, poplatky u notára, opravy nehnuteľnosti,.....)
Pri darovaní by výpočet základu dane bol ten istý.

Marina, dakujem moc za zopakovanie a vysvetlenie :) Niekedy je tazke zoorientovat sa v zakonoch :) Dik.

Ja by som nadviazala na tuto temu, kedze mam otazky ohladom dane z predaja nehnutelnosti v pripade dedenia nie v priamom rade:

Ide o to, ze babka zdedila po svojej sestre nehnutelnost. Nejde teda o dedenie v priamom rade. Zaujimalo by ma, ze ak by babka predavala tuto nehnutelnost a nemala by ju vo vlastnictve 5 rokov po zdedeni, z akej sumy by sa pocitala dan z predaja nehnutlenosti. Prijem by asi nebol oslobodeny od dane, avsak mohla by si od predajnej ceny, za ktoru by predavala odratat cenu nehnutelnosti stanovenej znaleckym posudkom vyhotovenym pre ucely dedictva ???

Ako by to bolo v pripade, ze babka by tuto nehnutelnost darovala svojmu synovi, ktory by ju nasledne predal. Z akej sumy by musel tento syn zaplatit dan ???

Dakujem vopred za skoru odpoved. :)

............
Pri predaji nehnuteľnosti získanej dedením alebo darovaním je výdavkom, v súlade s § 8 ods. 5 písm. b) ZDP, cena stanovená podľa § 25 ZDP. Ak nehnuteľnosť nebola u darcu zaradená do obchodného majetku a ak by predaj nehnuteľnosti nebol v čase darovania od dane z príjmu oslobodený, uplatní sa podľa § 25 ods. 1 písm. a) ZDP výdavok vo výške obstarávacej ceny zistenej u darcu. Ak vám darca takýto podklad nedá, výdavok neviete preukázať.
Iná situácia nastáva, ak by bol predaj v čase darovania u darcu od dane oslobodený. V takom prípade sa použije ustanovenie § 25 ods. 1 písm. c) ZDP a výdavkom je reprodukčná obstarávacia cena zistená podľa § 25 zákona o účtovníctve, zistená v čase nadobudnutia nehnuteľnosti.

Cize v pripade darovania sa skuma, ci by darca bol alebo nebol v case darovania oslobodeny od dane, keby danu nehnutelnost predaval. Tieto dve veci su mi jasne.

Avsak, v konkretnom pripade, ze babka zdedila po sestre, nasledne darovala svojmu synovi a ten predal nehnutelnost: posudzujeme teda babku ako darcu, ci by bola oslobodena od dane - nebola, lebo nededila v priamom rade a nevlastnila nehnutelnost viac ako 5 rokov. Preto by si syn mohol ako vydavok odratat "výdavok vo výške obstarávacej ceny zistenej u darcu".
Lenze aky je tento vydavok u darcu, ktory nekupil danu nehnutelnost, ale ju zdedil ??? Je to cena stanovena znaleckym posudkom pri dedicskom konani ???

Pozri tu http://www.porada.sk/t55004-dan-z-prijmu-z-predaja-darovanej-nehnutelnosti.html

Na tento prispevok tu uz bol odkaz. Lenze odpovede v tvare "ak ide o prijem podla § x, tak potom je moznost odratat vydavok podla § y" su dost nejasne. Zakon si vieme precitat vsetci, len ide prave o tu interpretaciu, vysvetlenie paragrafov, to je ten problem.

Ale zo vsetkeho co som citala, usudzujem, ze v obidvoch mnou zmienenych priapdoch je mozne si od predajnej ceny odratat vydavok = cenu nehnutelnosti stanovenu na zaklade znaleckeho posudku pre ucely dedicstva.

Na tento prispevok tu uz bol odkaz. Lenze odpovede v tvare "ak ide o prijem podla § x, tak potom je moznost odratat vydavok podla § y" su dost nejasne. Zakon si vieme precitat vsetci, len ide prave o tu interpretaciu, vysvetlenie paragrafov, to je ten problem.

Ale zo vsetkeho co som citala, usudzujem, ze v obidvoch mnou zmienenych priapdoch je mozne si od predajnej ceny odratat vydavok = cenu nehnutelnosti stanovenu na zaklade znaleckeho posudku pre ucely dedicstva.

ja si myslím že uvažujte úplne správne...t.j. pre osobu ktorá zdedila v čase darovania by bol daňový výdavok práve táto reprodukčná cena v čase keď zdedil nehnuteľnosť. T.j. tú istú cenu použije aj obdarovaný...

pozorne som si však prečítal zákon takže poďme to rozobrať túto moju úvahu :)

Príklad:
a) zdedenie nehnuteľnosti
b) darovanie zdedenej nehnuteľnosti
c) predaj darovanej zdedenej nehnuteľnosti

Ak predávam nehnuteľnosť riadime sa klasickými oslobodeniami a to buď
a) 5 rokov od nadobudnutia
b) 2 roky trvalý pobyt (ak ide o byt alebo obytný dom)
c) 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku

Ak nespĺňame túto podmienku potom ide o zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) a FO je povinná zaplatiť daň z takéhoto príjmu. Ako daňový výdavok si môže uplatniť výdavok uvedený v § 8 ods 5 písm b) a to:
a) pri darovaní cenu veci, pričom sa vychádza z ceny podľa par. 25

V par. 25 máme zadefinovanú vstupnú cenu na účely odpisovania a to:

a) Obstarávacia cena - v prípade ak ide o nadobudnutie od FO darom, potom je to obstarávacia cena u darcu
b) reprodukčná cena

ostatné body ma pre tieto účely nezaujímajú. Lenže ak sa zamyslím nad tým akú ja mám obstarávaciu cenu u darcu ak on zdedil? v tomto prípade ide u darcu o reprodukčnú cenu a nie je možné použiť ustanovenie § 25 ods. 1 písm. a). POTOM JEDNOZNAČNE AKO DAŇOVÝ VÝDAVOK PRI PREDAJI BUDE REPRODUKČNÁ CENA V ČASE DAROVANIA.

nič iné mi tam nesedí
Takže som si vyvrátil prvý súhlas :)

Pri zahrnutí kúpnej ceny do výdavkov je potrebné starostlivo posúdiť, akú výšku v daňovom priznaní uvádzať.
Zákon rozlišuje, či by darovaná nehnuteľnosť bola v čase darovania oslobodená od dane, ak by ju darca predával, alebo nie. Podľa toho určuje, aká výška kúpnej ceny sa môže zahrnúť do výdavkov a ovplyvniť tak základ dane.
Ak by príjem z predaja oslobodený od dane bol, do výdavkov si uplatní predajca reprodukčnú obstarávaciu cenu, teda cenu, ktorú by zaplatil za nehnuteľnosť v čase obstarania.
Ak by príjem v momente darovania nebol oslobodený, je potrebné vychádzať z ceny, za akú obstaral nehnuteľnosť darca.
Ak sa mýlim, opravte ma....

Pri zahrnutí kúpnej ceny do výdavkov je potrebné starostlivo posúdiť, akú výšku v daňovom priznaní uvádzať.
Zákon rozlišuje, či by darovaná nehnuteľnosť bola v čase darovania oslobodená od dane, ak by ju darca predával, alebo nie. Podľa toho určuje, aká výška kúpnej ceny sa môže zahrnúť do výdavkov a ovplyvniť tak základ dane.
Ak by príjem z predaja oslobodený od dane bol, do výdavkov si uplatní predajca reprodukčnú obstarávaciu cenu, teda cenu, ktorú by zaplatil za nehnuteľnosť v čase obstarania.
Ak by príjem v momente darovania nebol oslobodený, je potrebné vychádzať z ceny, za akú obstaral nehnuteľnosť darca.
Ak sa mýlim, opravte ma....

plne súhlasím...ale par. 25 ods. 1 písm a) sa dá použiť iba pri odplatnom nadobudnutí darcom...takže mne stále vychádza reprodukčná cena v čase darovania...

Súhlasím s názorom, že v každom prípade je potrebné starostlivo posúdiť skutočnosť, či by príjem v momente darovania bol alebo nebol od dane oslobodený. Ak by príjem v momente darovania nebol od dane oslobodený, je potrebné vychádzať z ceny, za akú obstaral nehnuteľnosť darca. Uvažujem príklad, že osoba B nadobudla darom nehnuteľnosť od osoby A, ktorá túto nehnuteľnosť tiež nadobudla darom. Následne osoba B túto nehnuteľnosť predá osobe C. Ak by darovaná nehnuteľnosť nebola v čase darovania osobou A osobe B od dane oslobodená, uplatňuje sa ako výdavok u osoby B (podľa § 25 ods. 1 písm a) ZDP) cena zistená u osoby A. Akosi mi tam nesedí riešenie, že ak osoba A nadobudla nehnuteľnosť darom a nebola by v prípade predaja nehnuteľnosti od dane oslobodená, použijem u osoby B výdavok podľa § 25 ods. 1 písm. c). Toto ustanovenie podľa môjho názoru hovorí o reprodukčnej obstarávacej cene v čase, keď nehnuteľnosť nadobudla osoba B, čim sa dostávame k úplne iným cenovým reláciám, t.j. k reláciám výhodnejším pre predávajúceho B. Formuláciou uvedenou v § 25 ods. 1 písm. a) však chcel zákon takýto predaj nehnuteľnosti u osoby B znevýhodniť.

No viidm, ze sa tu clekom zaujimava debata rozputala.

Ja sa na to pozeram takto:
v pripade ze A zdedila nehnutelnost v nepriamom rade, daruje ju B a ten ju preda C, sa posudzuje teda darca (A), ci by bol alebo nebol oslobodeny od dane ak by predaval nehnutelnost - s tym myslim, ze vsetci suhlasime.

Vychadza nam, ze A by nebol oslobodeny od platenia dane (nededil v priamom rade, nevlastnil nehnut. viac ako 5 rokov ani nemal 2 roky trvaly pobyt). Preto si B, ktory predava nehnutelnost moze odratat, NIE reprodukcnu cenu v case darovania, ALE cenu za ktoru nehnutelnost nadobudol darca A. Kedze ju darca A zdedil, tak ta nadobudacia cena by podla mna mala byt cena stanovena znaleckym posudkom pri dedicskom konani.
Nemyslite ???

Moja svokra zdedila po svojej mame stavebny pozemok, chcela by ho predat, bude ci nebude platit dan? dakujem

Moja svokra zdedila po svojej mame stavebny pozemok, chcela by ho predat, bude ci nebude platit dan? dakujem
Ak svokrina matka vlastnila pozemok viac ako 5 rokov, príjem z predaja tohto pozemku bude oslobodený.

Som realitný maklér. Sprostredkovala som predaj bytu, ktorý zdedili po bezdetnom a slobodnom pánovi jeho sestra a deti dvoch zomrelých bratov. Poslala som ich na daňový úrad s tým, že musia zaplatiť daň z rozdielu medzi cenou nadobudnutia a predajnou cenou každý vo svojom podiele. Na daňovom úrade ich informovali tak, že daň platiť nemusia, lebo keď aj poručiteľ bol slobodný a bezdetný za postupné dedenie sa rozumie v tomto prípade aj sestra a deti zomrelých bratov, a poručiteľ nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov. Mne sa to celé nezdá.

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať. Babka zdedila dom po bratovi, ktorý bol bezdetný vdovec, mal však družku, s ktorou žil 10 rokov. Dediči bola babka, jej dvaja bratia a družka. Musí babka platiť daň? Ďakujem.

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať. Babka zdedila dom po bratovi, ktorý bol bezdetný vdovec, mal však družku, s ktorou žil 10 rokov. Dediči bola babka, jej dvaja bratia a družka. Musí babka platiť daň? Ďakujem.

Akú daň máš na mysli? Daň z dedičstva bola zrušená už dávno.

Alebo daň z príjmu? Predávajú ten dom?

Prepáčte, zabudla som napísať, že ten dom predali a mám na mysli daň z príjmu. Ďakujem

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať. Babka zdedila dom po bratovi, ktorý bol bezdetný vdovec, mal však družku, s ktorou žil 10 rokov. Dediči bola babka, jej dvaja bratia a družka. Musí babka platiť daň? Ďakujem.
podľa § 9 ods. 1 písm. c) je príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený ak je nadobudnutá dedením v priamom rade alebo niektorým z manželov; ak dedí súrodenec nie je to priamy rad, takže príjem z predaja nie je oslobodený;
to ale neznamená, že celý príjem podlieha zdaneniu; ako výdavok sa použije reprodukčná obstarávacia cena v čase nadobudnutia nehnuteľnosti do spoluvlastníctva dedičov
príklad: 4 dediči, u ktorých nie je príjem oslobodený, predali zdedenú nehnuteľnosť za 1 600 000 Sk (ak mal každý 1/4 zdaňuje rovným dielom svoj podiel každý, čiže každý bude mať zdaniteľný príjem 400 000 Sk);
ako výdavok sa určí reprodukčná obstarávacia cena (reprodukčnou obstarávacou cenou sa podľa zákona o účtovníctve rozumie cena, za ktorú by sa majetok obstaral, keď sa o ňom účtuje - aj keď vy o ňom neúčtujete, použijete túto cenu t.j. cenu za ktorú by sa dal dom predať v čase nadobudnutia dedením), ktorá je napr. 1 200 000 Sk a rovnako ako príjmy aj výdavky sa rozdelia rovným dielom, čiže každý bude mať vo výdavkoch 300 000 Sk; babka takto zdaní 400 000 - 300 000 SK = 100 000 Sk, čiže nie celý príjem; tie sumy môžu byť samozrejme aj iné a možno nebude zdaňovať nič;

Ďakujem za rady. A ešte by som poprosila múdre hlavičke o pomoc. Takže babka je už na dôchodku, bude teda asi podávať daňové priznanie fyzickej osoby typ B. Príjmy a výdaje z predaja domu dá do oddielu VIII. tabuľka č. 3 z prevodu vlastníctva henhnuteľnosti? Musí niekde do DP dať aj výšku dôchodku? A ako je to z odpočitateľnou položkou na daňovníka?
Moc, moc ďakujem za rady.