aj ja som chodievala so synom na rehabilitáciu Vojtovou metódou... aj doma sme to mali cvičievať... pretože náš junior bol veeeeľmi tučnučký a "pastózny", ináč bol tiež kľudný, spokojný... kam som ho položila, tam vydržal.... od 6 mesiacov - čo mesiac, to kilo pribral... bola som s ním na tom cvičení cca 5-6x, nemala som to srdce počúvať jeho žalostný plač pri tom cvičení... je tomu už takmer 15 rokov a z toho bacuľatého tučka mi vyrástlo tenučké "špáratko"... :---

Ahoj my máme dvojčatá - Simonku a Jakubka a narodili sa na konci 36 tt. Po prepustení z nemocnice sme aj my museli chodiť cvičiť Vojtovou metodou. Musím povedať, že nám bolo strašne do plaču a hlavne mojej mame, ked počula chudatká detičky tak žalostne plakať, ale oplatilo sa. Museli sme nejako prebolieť ten ich plač. Teraz majú 1 rok a 1 mesiac a pobehujú ako srnky. Mali nábeh že budu chodiť po špičkách ale cvičením sa uvolnili svaly. Mali ich dosť stuhnuté. Aj ked sme necvičili ako hovorila doktorka , každých pár hodín, ale iba 2 do dňa, myslím že to za to stálo. Musíme niečo pre tie naše detičky niečo urobiť, aby sme ich videli zdravo rásť. Prajem Vám veľa síl do cvičenia.

Chcem reagovať tiež na cvičenie Vojtovou metódou. Naša dcéra bolo tiež veľmi kľudné, zlaté dieťatko. Len spala a jedla. Narodila sa cisárskym rezom, tak sme tiež išli na neurológiu, keď dcéra mala 2 mesiace. U nás to bolo tak, že sa zistilo, že pravú stranu mala slabšiu. Doktórka nás len upozornila, že jej to môže aj ostať, ale aj nemusí. Začali sme s ňou cvičiť 3x do dňa ... Dieťa sa po prvom cvičení úplne zmenilo. Celú noc už bola nekľudná ..., často sa budila .... Cvičili sme s ňou 4 mesiace naozaj poctivo, hlavne manžel. Ja som niekedy už nemohla. Niekedy som musela aj odísť z izby, aby som to nepočula.
Nevedeli a nevideli to ani babky, ani dedkovia, nechceli sme ich vystrašiť ... Ale stálo to zato.

Malá zosilnela, bola a je strašné šidlo, na 11. mesiac začala sama chodiť. Nemala žiadny problém, či na gymnastike, plávaní ... Má veľmi ohybné telo a myslím si, že keby nebola cvičila Vojtu, určite by taká nebola. Ja som veľmi rada, že sme to zvládli a že môžeme povedať, že sme preto urobili všetko, čo sa dalo.

Viete, vedela som, čo to urobí s celým telom, s celým svalstvom. Mám veľa kamarátom v oblasti rehabilitácie a jeden čas som to skúsila aj ja na sebe, keď ma veľmi bolela chrbtica. Keď so mnou cvičili Vojtu prvý krát, musím povedať, že to bolo hrozné, keď sa mi začali naťahovať svaly - revala som, kričala ... Ale potom to bolo super. Natiahli sa mi svaly nielen na chrbte, ale aj na rukách, nohách, krčné svaly ... Bolo to naozaj super.

Myslím si, že ak neurológ má podozrenie na niečo, nerobí to preto, aby tomu dieťatku poškodil. Je to len na Vás, aby ste to zvládli psychicky, lebo to dieťa ešte nevie, čo je dobré pre neho. A ako mi bolo povedané, dieťa to nebolí, len sa hnevá, že ho nútite robiť to, čo chcete Vy, aby urobilo.

Držím Vám palce a dúfam, že sa rozhodnete správne

Chcem ešte upresniť že vnúčik je jedináčik, narodil cisárskym rezom,je skôr chudší ako bývajú deti v jeho veku.Jediný dôvod prečo išli deti s ním k neurologičke bol ten,že uprednostňuje spanie na jednej strane.(Ak neberiem do úvahy to,že sa v noci nebudí,málokedy plače,je usmiaty a hravý-čím sa asi líši od všeobecnej predstavy o deťoch,ale zodpovedá chovaniu jeho otca ako dojčaťa.) Kargo

Pre váš kľud doporučujem navštíviť ešte jedného neurológa. Niekedy sa skutočne stáva, že Vojtova metóda je predpisovaná zbytočne. Bábätko je jednoducho pohoďák a nevie ešte čítať, aby sa mohlo riadiť podľa nejakých tabuliek. Ale v prípade, že aj druhý neurológ doporučí Vojtovku tak potom už je potrebné poslúchnuť a najmä pri cvičení zachovať čo najväčší pokoj, i keď viem že plač bábätka trhá nielen uši ale aj srdce.

... že uprednostňuje spanie na jednej strane ... Kargo

Možno práve preto neurológ doporučil Vojtu. A čo ja viem, hlavne deti, ktoré sa narodili cisárskym rezom majú tieto problémy. Vysvetľujú to tým, že tieto deti nešli na svet prirodzeným spôsobom ... Sú pomalé, spavé, až veľmi kľudné ...

Vedel by niekto napísať, čo sú to za cviky ? alebo kde ich zohnať ?

Vedel by niekto napísať, čo sú to za cviky ? alebo kde ich zohnať ?
V Dunajskej Lužnej je takéto stredisko pre deti aj s rodičmi. jeden cyklus trvá 2-3 týždne. Známa tam bola pred 3 rokmi. Možno by bola vhodná osobná návšteva.

Mala som veľkú smolu, do pôrodnice som prišla večer o 22 hod na Jozefa.Vo veľkom sa tam oslavovalo.Hoci som to mala "vybavené",lekára zohnali v bare po 4 hodinácha cítila som, ako z neho ťahá alkohol.Keď som videla,akým tempom to po jeho príchode "ide", mala som podozrenie,že niečo nie je v poriadku."Zabudli" napísať do správy,že syn sa narodil poriadne pridusený.Prišlo sa na to,až keď sa 6-týždňový dostal do nemocnice a robili mu rôzne vyšetrenia. Prognóza bola-mozgová obrna - buď bude hluchý,slepý,alebo retardovaný. Bola som hotová,nechcela som to prijať a vzdať.Zohnali sme výbornú rehabilitačnú sestru ,ktorej ďakujem za veľa a potom som až do 1,5 roka s ním denne doma 5-6-krát cvičila Vojtovou metódou. Kojiť,počkať,aby sa nepovracal,cvičiť,spať a dokola.Každý deň som ešte chodila na Kramáre.Bolo by toho na písanie ešte veľa. Neprajem to nikomu,ani najväčšiemu nepriateľovi.Nevzdala som to, prvé cvičenia som plakala zarovno s ním. Treba sa úplne odosobniť, ja viem,ako je hrozné počúvať ten plač,treba to vydržať a cvičiť,cvičiť... poctivo.Stretla som sa na rehabilitáciách so všelijakými prípadmi,aj s takými , ktorí cvičia dodnes.Viacerým to rozbilo manželstvo,ale vtedy sa prejaví sila vzťahu.Kto to nezažil,nepochopí.Stalo sa to aj mne, lebo na druhej strane /ex/,boli všetci "normálni".Nepochopil, že aj u nás boli všatci "normálni",že to,čo sa stalo,spôsobili lekári.Moja sestrička bola naposledy v nadácii HARMONy-niekde v BA-Dúbravke.Môj syn sa z toho všetkého dostal. Chodí,počuje,vidí,je 100%-ne v poriadku .Nič z tých prognóz sa našťastie nesplnilo. Výborne sa učí.Je to už 16 rokov,určite sú teraz aj v tomto smere pokroky.Prajem veľa sily,trpezlivosti a držím veľmi,veľmi,palce.

Vedel by niekto napísať, čo sú to za cviky ? alebo kde ich zohnať ?

Najlepšie, keď Vám to ukáže odborník. Sú vyškolené rehabilitačné sestry, ktoré Vám ukážu, na ktorý bod treba tlačiť. Vyskúšate si to aj sami pri sestričke, lebo s dieťaťom treba cvičiť aj doma.

Ja som v tomto smere skeptický.

Môjmu synovi neurológ tiež "objavil" v niekoľkých mesiacoch tendenciu zakrpatenie na jednu stranu. Diagnostikoval to na základe "faktu", že v tom veku by už mal dvíhať hlavičku a on len ležal.Predpovedal, že mu dokonca môže ochabnúť jedna strana tela, že bude na pol tela zaostalý a neivem čo ešte. Poslal nás na rehabilitačné cvičenia.

Boli sme tam s manželkou jeden krát. Keď sme videli, čo tam s deckami robia, tak sme si povedali, že nikdy více.

Teraz má syn 12 rokov. Je zdravý, vysoký, netrpí žiadnou telesnou vadou (akurát že je lenivý, ale to je o inom). Takže si myslím, že to predpisujú niekedy aj zbytočne, len aby si nahrabali pacientov.

Mám tiež informácie, ako to chodí na rehabilitáciách. Lekár predíše nejakú sériu rehabilitácií, objednajú si Ťa na 5 termínov a voči poisťovni vyúčtujú 10 terapií. Pacoš nevie, na koľko procedúr má nárok, tak sa nič nesťažuje.

Preto ak nemá váš vnúčk zjavnú vadu, ktorá je zremá aj vám, vykašlite sa na celého "Vojta". Ušetríte si nervy, čas aj peniaze svojej zdravotnej poisťovni. Lekári nie sú bohovia ani neomylní. Netreba bezhlavo počúvať, čo ktorý "odborník" nahučí do hlavy.

Ospravedlňujem sa vopred, ak sa niektorého lekára môj príspevok dotkol, ale mám svoje informácie, ako to v lekárskych kruhoch chodí a aký názor majú lekári na svojich pacientov (česť výnimkám).:cool:

Mala som veľkú smolu, do pôrodnice som prišla večer o 22 hod na Jozefa.Vo veľkom sa tam oslavovalo.Hoci som to mala "vybavené",lekára zohnali v bare po 4 hodinácha cítila som, ako z neho ťahá alkohol.Keď som videla,akým tempom to po jeho príchode "ide", mala som podozrenie,že niečo nie je v poriadku."Zabudli" napísať do správy,že syn sa narodil poriadne pridusený.Prišlo sa na to,až keď sa 6-týždňový dostal do nemocnice a robili mu rôzne vyšetrenia. Prognóza bola-mozgová obrna - buď bude hluchý,slepý,alebo retardovaný. Bola som hotová,nechcela som to prijať a vzdať.Zohnali sme výbornú rehabilitačnú sestru ,ktorej ďakujem za veľa a potom som až do 1,5 roka s ním denne doma 5-6-krát cvičila Vojtovou metódou. Kojiť,počkať,aby sa nepovracal,cvičiť,spať a dokola.Každý deň som ešte chodila na Kramáre.Bolo by toho na písanie ešte veľa. Neprajem to nikomu,ani najväčšiemu nepriateľovi.Nevzdala som to, prvé cvičenia som plakala zarovno s ním. Treba sa úplne odosobniť, ja viem,ako je hrozné počúvať ten plač,treba to vydržať a cvičiť,cvičiť... poctivo.Stretla som sa na rehabilitáciách so všelijakými prípadmi,aj s takými , ktorí cvičia dodnes.Viacerým to rozbilo manželstvo,ale vtedy sa prejaví sila vzťahu.Kto to nezažil,nepochopí.Stalo sa to aj mne, lebo na druhej strane /ex/,boli všetci "normálni".Nepochopil, že aj u nás boli všatci "normálni",že to,čo sa stalo,spôsobili lekári.Moja sestrička bola naposledy v nadácii HARMONy-niekde v BA-Dúbravke.Môj syn sa z toho všetkého dostal. Chodí,počuje,vidí,je 100%-ne v poriadku .Nič z tých prognóz sa našťastie nesplnilo. Výborne sa učí.Je to už 16 rokov,určite sú teraz aj v tomto smere pokroky.Prajem veľa sily,trpezlivosti a držím veľmi,veľmi,palce.


Je to super, že to pomohlo. Moja známa brala silné lieky na ľadviny a neskoro lekár prišiel na to, že je tehotná. A keď výsledky ukázali, že je v druhom stave, už sa nedalo nič robiť. A ona ani nechcela žiadny zákrok.

Tiež poctivo so synom cvičila, jedna rúčka bolo oveľa slabšia, ale naozaj Vojtom sa to upravilo. Možno mala to šťastie, že sama bola rehab. sestra a s Vojtom už mala skúsenosti. Vedela, že nič iné nepomôže. Cvičila s ním vyše roka.

Výsledok je vynikajúci. Chlapec chodí, ruky má rovnako silné - nemá žiadne zdravotné problémy. Už môže mať aj 20 rokov.

Odporučám cvičiť, cvičiť, cvičiť, ... a navštíviť niekoľko neurológov, nespoliehať sa len na názor jedného. Rok 1995 narodená neter, kľudné, krásne bábätko, dlho nezdvíhala hlavičku. Návšteva u jedného lekára, odpoveď niektorí začnú skôr a iní neskôr. Nezdalo sa nám to a šli sme k ďalšiemu, odporučil Vojtovu metódu, následne operáciu šliach, 1 x do roka Kováčovú a tak to ide ďalej a ďalej, o dva mesiace bude mať 12 rokov a je na invalidnom vozíku. Zatiaľ za svoj život bez pomoci iných neurobila ani jeden krok ale celá rodina verí, že raz urobí, hoci o barlách.

Takéto prípady sa nedajú vôbec porovnávať. Je určite jasné, že pokiaľ má dieťatko dajaký problém a treba cvičiť, netreba váhať, treba vydržať a cvičiť, určite veľa detičkom Vojtovka pomohla. Ale na druhej strane sčasti súhlasím s Chobotom, že niekedy Vojtovku predpisujú nezmyselne. Moja dcérka tiež začala neskoro dvíhať hlavičku keď ležala na brušku. Dôvod: ona na brušku vôbec nechcela ležať, neznášala túto polohu, keď sme ju prevrátili na bruško kričala odušu. Ale keď ležala na chrbátiku, tak keď sme jej podali prsty dvíhala sa už od dvoch mesiacov aj hlavičku dokázala pekne udržať. Ja mám našťastie dobrú detskú lekárku, tiež moja mamina je detská sestra, ich rady som počúvla, že je určite v poriadku. Keby sme išli na neurológiu, určite by nám odporučili cvičiť Vojtovku a dcérku by sme zbytočne trápili. Teraz má dcérka už 3 roky a je z nej veselé a šikovné dievčatko, ktoré chvíľku neposedí. Pritom ako bábätko bola tiež veľmi spokojná, len spala a jedla, od troch mesiacov prespala celú noc, za tie tri roky sme s ňou neboli ani jedinú noc hore, ani keď bola chorá. Doteraz si rada pospinká, a mne sa zdá smiešne aby s dieťatkom cvičilo len preto, lebo je spokojné a kľudné.

odporucam ist k dalsiemu neurologovi, nehovorit vysledok od prveho - az na zaver. ak nie je ina diagnoza, tak mozno pockat.
Ale - ak je aj ina diagnoza, a to v tomto veku velmi nevedia lekari urcit, tak vojtova metoda je najlepsia v co najnizsom veku. Ja som so synom zacala v 7-mich mesiacoch - ked som sama zistila, ze ma problem. A velky - ma detsku mozgovu obrnu, ochrnutie na lavu stranu tela. Ale bez cvicenia (cca 5rocneho) by to bolo asi ovela horsie. Mozno keby sme zacali skor, tak by to nenechalo trvale nasledky.
Niekedy stacia 2-3 mesiace cvicenia, niekedy roky.
Prajem vam spravne rozhodnutie, lebo je to na vas, resp. na rodicoch, nie na doktorke, nie na starych rodicoch.

Som certifikovaná fyzioterapeutka na vojtovú metódu-Ak viem pomôžem- KN,DS moja adresa:anna83@realmail.sk

schumianca príspevky sú z februára až marca 2007.

Pozor!! Ak premyslame ze dieta je len stroj, ktory treba za kazdu cenu opravit tak vojtova metoda je vhodna metoda. Ak vsak zvazime psychologiu dietata, teda jeho skusenosti z ranneho detstva a ich vplyv na neskorsiu psychiku, potom treba velmi dokladne zvazit ci ju treba robit preventivne, alebo z dovodu, ze uz nemame inu moznost a sme zufali. Hovorim a budovani vztahu medzi dietatom a jeho rodicmi. Pretoze u dietata budujeme jeden dolezity podmieneny reflex - nedoveru v najblizsiu bytost, ktora ho ma chranit a zabezpecit istotu. Dieta v tomto veku totiz nevie ako ma rozlisit ci clovek, ktory k nemu pristupi ho bude utesovat alebo ublizovat. Hoci sa tvrdi ze tato metoda je bezbolestna, plac dietata nasvedcuje, ze je to pre nho neprijemny zazitok. Moze nastat po case stav, ze dieta sa nebude vediet rozhodnut aky pocit ma mat zo svojho rodica, ci sa ma nho tesit alebo ocakavat hodinove utrpenie. Pretoze v tomto rannom veku dojcata este dieta nema jasne kto je kto. Z tychto ambivalentnych pocitov moze nastat apatia. V neskorsom veku dieta nebude vediet preco nema svojich rodicov rado, pretoze na neprijemne situacie sa bude pametat len v podvedomi. Preto odporucam ak je vojtova metoda nutna nech ju robi cudzi clovek(odborniK),a rodicia nech len ucinkuju v ulohe ochrancov a utesitelov.

Mimochodom je otazka ci to nie je drasticke drazdenie neuronov v tak citlivom organizme.
Aj prevodovku na aute "šteluje" odbornik.

Ak je pre niekoho z vás ešte táto téma aktuálna, tu je zaujímavý rozhovor s fyzioterapeutkou o Vojtovej metóde:
http://www.3rokyprazdnin.sk/fyzioterapeutka-vojtova-metoda-neboli-deti-placu-lebo-su-obmedzene-v-pohybe/