Vyuzivam tento priestor, aby som zverejnil list, (e-mail) ktorý som poslal na sekratariat Ministerky prace a sucasne na sekretariat predsedu strany Smer SD.

V texte, ktory zverejnujem tu, som vyhviezdickoval vsetky udaje, ktore by mohli identifikovat nasu firmu, aby som zabranil akejkolvek skrytej forme reklamy. Tym padom tu aj chyba podpis a plne meno nasej firmy, ktory v originale samozrejme uvadzam.

Ak sa domnievate, ze tento list na Poradu nepatri, upozornite prosim administratora a poziadajte ho, nech prispevok vymaze. Ak by sa niekto citil pohorseny uverejnenim tohoto textu na portal Porada.sk, vopred sa ospravedlnujem.

Text:

Vážená pani Barnová,

z tlače som sa dozvedel o možnosti poslať Vám stanovisko k pripravovaným zmenám v Zákonníku práce.

Rozhodol som sa Vám napísať, aj keď som veľmi skeptický, čo sa týka prípadného dosahu môjho individuálneho hlasu. Píšem Vám predovšetkým preto, aby som mal čisté svedomie, že som pre záchranu našej firmy urobil maximum.

Vynasnažím sa byť stručný. V roku 2003 som (ako bývalý štátny zamestnanec) založil spolu s manželkou firmu na výrobu ******. Je to produkt, ktorý sa doposiaľ na Slovensku nikto nikdy ani len nepokúšal vyrábať. Napriek tomu sme si stanovili ciel - využiť moje skúsenosti ako profesionálneho ****** a začleniť sa na špičku kvality v celosvetovom meradle.

Vyrábať sme začali v roku 2004 po mnohých rokoch príprav. (Eserocku som zakladal v r. 2004 až keď som mal za sebou dlhé roky výskumnej práce). Hneď v prvom roku sme začali s exportom našich výrobkov do mnohých rozvinutých krajín, ako napr. Japonsko. Momentálne exportujeme cca 99% našej produkcie, predovšetkým do USA, Kanady, EU, Japonska, Koree, Austrálie, Nového Zélandu, Číny a Izraela. Myslím, že nie je veľa slovenských výrobcov, ktorí by sa mohli pochváliť takouto exportnou bilanciou.

V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim načrtnúť našu ekonomickú situáciu a verím, že pochopíte, že o našich úspechoch som nepísal preto, aby som sa nebodaj chválil.

Firmu som zakladal výlučne z peňazí, ktoré som za celý život zarobil, zdedil a ktoré sa mi podarilo si požičať.

Rok 2003 - čistá strata, nakupoval sa materiál a stroje, nevyrábalo sa
2004 - dosiahnutý istý obrat, ale investície prevýšili tržby, čiže strata.
2005 - to isté
2006 - po prvý krát dosiahnutý minimálny zisk, ktorým sa ale iba čiastočne kompenzuje obrovská strata z minulých rokov.

To všetko za situácie, že ja s manželkou si vyplácame iba minimálnu mzdu, teda podstatne menej, ako majú ludia, ktorých zamestnávame (na živnosť) vo výrobe.

Podpora od štátu:

2003. Výrobu sme zriadili v regióne s vysokou nezamestnanosťou. Pýtal som sa na Úrade práce na možnosť jednorazovej dotácie na vytovorenie pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných. Keď sa mám vyjadriť jemne a slušne - bol som vyhodený už od dverí.

Jan. 2004. Dostali sme pokutu od Živnostenského úradu za to, že sme "nemali označenú prevádzkáreň podľa zákona". Vraj chýbalo uvedenie zodpovednej osoby a vyznačenie pracovnej doby. Podotýkam, že prvý bod sa absolútne nezakladal na pravde, pretože tam bol nad rámec zákona dokonca tel. kontakt na zodpovednú osobu a pracovnú dobu sme nemali označenú, pretože sme sa tam iba postupne sťahovali a ešte sme nevyrábali. Keď som sa pracovníka ZU pýtal, či sa nehanbí, davať nám za takúto drobnosť pokutu v situácii, keď sme ešte nepredali ani jediný výrobok a zamestnali sme im ľudí v regióne s vysokou nezamestnanosťou, povedal mi: "aj my musíme vykazovať nejakú činnosť, aj my sme kontrolovaní zhora".

leto 2004. Pokuta z Colného úradu zato, že sme zabudli precliť vzorku ****** v hodnote asi 400 Sk, a tým pádom sme ukrátili štát o nejakých cca 50 Sk. To bola daň za našu neskúsenosť v podnikaní.

2005. Stretávame sa s našimi českými kolegami sa mezdinárodnom veľtrhu v Nemecku a oni sa celkom úprimne čudujú: " a vám štát neprispieva na podporu exportu a prezentáciu na výstavách?? Nám platí štát 50% nákladov." Po príchode domov sme vyvinuli všetko dostupné úsilie na overenie možností štátnej podpory podobného charakteru s nulovým výsledkom.

Dúfam, že mi veríte, že takto by som mohol pokračovať...

Tiež dúfam, že každý rozumný človek pochopí, že ak má občan Slovenska založiť takúto firmu bez akejkoľvek podpory zo strany štátu, musí ísť cestou najmenších možných výdavkov, ktoré legislatíva umožňuje. Preto po odmietnutí na Úrade práce sme zamestnali ľudí na živnosť.

Ešte musím zdôrazniť, že hoci každý rok zdvojnásobujeme obrat z predošlého roka, naša ekonomická rovnováha je veľmi krehká. Na svetovom trhu sme sa stretli s výrobcami, ktorí sú na trhu často aj viac ako 200 rokov!! Ekonomicky nás ničia najmä nutné výdavky na reklamu.

Schválenie zmien, ktoré neumožnia pokračovať v zamestnávaní pracovníkov na živnosť bude pôsobiť na firmy, ktoré sú v podobnej situácii ako my silno likvidačne. Dovoľte mi prosím básnickú otázku. Je lepšie pre štátny rozpočet, ak jestvuje firma, ktorá síce zatiaľ ešte neplatí dane, a platí malé odvody ale zamestnáva *** ľudí na živnosť, ktorí síce neplatie veľké odvody, ale aspoň sú zamestnaní a nemusia poberať príspevok v nezamestnanosti, alebo je snáď výhodnejší stav, keď firma bude musieť zvažovať ukončenie činnosti alebo presun výroby do zahraničia? (A to pokial by sme sa aj rozhodli nebrat do úvahy šírenie dobrého mena slovenských výrobkov vo svete.)

Vláda Mikluláša Dzurindu začínajúcich slovenských podnikateľov nijako priamo nepodporovala (viď opis našej situácie v rokoch 2003 - 2005 vyššie). Boli sme z toho dosť smutní, keď sme boli svedkami toho, akej výraznej pomoci sa dostávalo zahraničným investorom. No na druhej strane sme boli vďační aspoň za prijateľné podnikateľské prostredie.

V súčasnej dobe sa všetky zmeny v legislatíve dejú v mene budovania sociálnych výdobytkov pre najslabšie sociálne vrstvy. Nuž ostáva mi iba dúfať, že keď sa budem o pár mesiacov (ako bývalý majiteľ firmy) uchádzať o pracovné miesto na Úrade práce, ujde sa aj mne troška s tých prostriedkov pre chudobných.

Na záver mi dovoľte úprimne sa Vám poďakovať za pozornosť v prípade, že ste dočítali môj e-mail do konca.

S pozdravom,