Pre všetky kontrólne orgány bude samozrejme najviac zodpovedať požiadavkám, možnosť č.1:)

Chcel by som sa vsetkych spytat na nazor,ako ma vyzerat blok na poldeci vodky z ERP v pohostinstve.
Nasiel som vyhlasku 55/1994 kde sa pise okrem ineho:

j) dokladom vyhotoveným pokladnicou doklad, ktorý obsahuje najmenej
tieto údaje:


5. názov a množstvo tovaru alebo rozsah služby, 6.cenu tovaru alebo služby,

s) názvom tovaru pomenovanie predávaného tovaru, ktoré dostatočne vyjadruje vecný obsah tovaru, je spravidla vyjadrené podstatným menom, ku ktorému sa môžu pripojiť ďalšie slová vyjadrujúce najmä vlastnosti tovaru; názvom tovaru je aj jeho skrátený názov, z ktorého je zrejmá identifikácia predávaného tovaru,


Takze, ktore bude spravne?


1. Vodka 37,5% 0,04 l 25Sk
2. Vodka 0,04 l 25Sk - obsahuje požiadavku vyhlášky/názov , množstvo aj cenu./
3. Vodka 25 Sk
4. Liehovina 25.00


Zatial, co si vsimam,tak vsetci maju pripad cislo 4. Myslite si, ze je to legislativne v poriadku?
........................:)

Ešte by som doplnila Majku, že ak predávaš iba jeden druh Vodky..., tak stačí ako uviedla Majka, ale ak predávaš viac druhov vodky - tak musíš mať presný názov napr. Vodka fínska.....atd

Teraz som s hrôzou zistila, že jeden môj klient menil kasu....a samozrejme za horšiu :eek: /veľmi úzka páska/.
A zistila som, že vyhodil v názve percentá a text 0,4 cl......,
Majka myslíš, že je to chyba, veď v ponuke má napísané, že 1 dávka :D je 0,4 cl. Myslíš , že ich mám naháňať na opravu.

mimotemy Poznám u nás v RBK obchod kde je minimálne 1000 druhov tovaru a keď účtujem ich bločky,tak sa tam objaví iba:" Domáce potreby". Ženiem klientov nech to upresnia,ale väčšinou mi bločky nevrátia.Asi skončia v koši.:)

Teraz som s hrôzou zistila, že jeden môj klient menil kasu....a samozrejme za horšiu :eek: /veľmi úzka páska/.
A zistila som, že vyhodil v názve percentá a text 0,4 cl......,
Majka myslíš, že je to chyba, veď v ponuke má napísané, že 1 dávka :D je 0,4 cl. Myslíš , že ich mám naháňať na opravu.
Myslím,že až taký zločin to nie je,:) veď príjem je registrovaný a o to v podstate ide. Ale veľa záleží aj od konkrétneho kontrolóra pri prípadnej daňovej či inej kontrole.:cool:

Títo moji klienti, to mali tak pekne rozpísané....a teraz ako píše mailer som si uvedomila, že menili pokladňu.
Ale majú to tam všetko riadne identifikované......len sa im tam zmestilo iba napr. Vodka Absol. .....a konec

Majka, ďakujem :)

Mailer, tuším sme Ťa nepustili k slovu :D

Vieš Muška,keď mi už by sme po prečítaní rôznych príspevkov na tú reg. pásku najradšej pricapili aj vinetu z fľaše ku každému druhu predávaného alkoholu.:D


Reakcia na predchádzajúci príspevok: A ani tak skoro k slovu nepripustíme. :D

Ešte by som doplnila Majku, že ak predávaš iba jeden druh Vodky..., tak stačí ako uviedla Majka, ale ak predávaš viac druhov vodky - tak musíš mať presný názov napr. Vodka fínska.....atd

Muška, z ktorej právnej normy to vyplýva?

Muška, z ktorej právnej normy to vyplýva?
http://www.porada.sk/t2400-p2-registracna-pokladnica.html

Legislatíva upravujúca používanie RP mi samozrejme nie je neznáma, tak som ani nemyslel svoju otázku, len som si chcel zapolemizovať. Z ustanovenia § 97 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o ... v znení neskorších predpisov vyplýva, že daňový subjekt, ktorého predmetom podnikania je predaj tovaru alebo poskytovanie služieb, je povinný na účely evidencie tržieb používať elektronickú registračnú pokladnicu s tlačiarňou v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, na ktorého vydanie zmocňuje ustanovenie ods. 2. Účelom povinného používania RP je teda jednoznačne evidovať tržby a nie podrobný štatistický prehľad o predanom tovare! To zo zákona nevyplýva.
Ustanovenie § 2 písm. j) bod 5. vyhlášky č. 55/1994 Z. z. vyžaduje len a len názov a množstvo tovaru alebo rozsah služby, teda v tomto ustanovení nie je ani len zmienka o členení názvu tovaru podľa obchodného názvu daného výrobcom tovaru (Vodka fínska, Vodka Gorbačov, Stoličnaja vodka a pod.). Čo ako čítam zákon, postačuje uviesť na bločku z RP iba vodka a ani názov „liehovina“ nie je v rozpore so zákonom, jednoznačne je tým odlíšený tovar od ostatného tovaru predávaného napr. v krčme, ako je pivo, víno, nealko nápoje, cigarety a pod. Podstatná je skutočnosť, že je zaevidovaná tržba, čo je jediná požiadavka zákona! Toľko legislatíva, ktorá je právne záväzná, akékoľvek výklady vrátane výkladu k názvu tovaru na bločku z RP sú subjektívne, pretože sú bez legislatívnej opory. Ani samotné usmernenie Ministerstva financií SR č. 63/1390/1994, ktoré ako také nemá nijakú právnu záväznosť nevyžaduje takéto podrobnosti, naopak píše sa v ňom len toľko, že na bločku má byť názov a množstvo tovaru alebo rozsah služby vytlačený tlačiarňou pokladnice. Za názov sa pokladá aj skrátený názov tovaru, resp. služby, mimochodom takáto formulácia je dosť vágna. Čo to znamená skrátený názov tovaru? Je to Vod. fin., Vod. Gor., Stol. vod. alebo dokonca Whis.? Jeden si potom dokonca môže myslieť, že ide o krmivo pre mačky známe z reklamy, alebo sa snáď treba logicky dovtípiť vzhľadom na to že ide o krčmu, že uvedená skratka neznamená nič iné než whisky! Inak tá prvá možnosť v zahraničí nie je nič neobvyklé, okrem zákazníka, ktorý do lokálu pôvodne vstúpi dvojnožky bez problému obslúžia aj jeho štvornohého spoločníka, čo majú na vchode vyznačené príslušným piktogramom. Stačí zájsť do Viedne a presvedčiť sa tom na vlastné oči.
Iný je však aspekt kvality a využitia možností RP pre vlastnú evidenciu. Závisí to však len na vôli samotného podnikateľa, ktorý je povinný používať RP. Ak je dostatočne rozumný, všetky možnosti RP využije, vyjde tým súčasne v ústrety aj svojmu účtovníkovi. Čo takto pohovoriť si s ním na túto tému a nepresviedčať ho o tom, že to tak musí robiť bez logického odôvodnenia. Alebo si ho zmluvne zaviazať, že účtovnícke služby poskytnem len vtedy ak využije všetky možnosti RP, ktoré môžu uľahčiť moju prácu ako jeho účtovníka.

Legislatíva upravujúca používanie RP mi samozrejme nie je neznáma, tak som ani nemyslel svoju otázku, len som si chcel zapolemizovať. Z ustanovenia § 97 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o ... v znení neskorších predpisov vyplýva, že daňový subjekt, ktorého predmetom podnikania je predaj tovaru alebo poskytovanie služieb, je povinný na účely evidencie tržieb používať elektronickú registračnú pokladnicu s tlačiarňou v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, na ktorého vydanie zmocňuje ustanovenie ods. 2. Účelom povinného používania RP je teda jednoznačne evidovať tržby a nie podrobný štatistický prehľad o predanom tovare! To zo zákona nevyplýva.
Ustanovenie § 2 písm. j) bod 5. vyhlášky č. 55/1994 Z. z. vyžaduje len a len názov a množstvo tovaru alebo rozsah služby, teda v tomto ustanovení nie je ani len zmienka o členení názvu tovaru podľa obchodného názvu daného výrobcom tovaru (Vodka fínska, Vodka Gorbačov, Stoličnaja vodka a pod.). Čo ako čítam zákon, postačuje uviesť na bločku z RP iba vodka a ani názov „liehovina“ nie je v rozpore so zákonom, jednoznačne je tým odlíšený tovar od ostatného tovaru predávaného napr. v krčme, ako je pivo, víno, nealko nápoje, cigarety a pod. Podstatná je skutočnosť, že je zaevidovaná tržba, čo je jediná požiadavka zákona! Toľko legislatíva, ktorá je právne záväzná, akékoľvek výklady vrátane výkladu k názvu tovaru na bločku z RP sú subjektívne, pretože sú bez legislatívnej opory. Ani samotné usmernenie Ministerstva financií SR č. 63/1390/1994, ktoré ako také nemá nijakú právnu záväznosť nevyžaduje takéto podrobnosti, naopak píše sa v ňom len toľko, že na bločku má byť názov a množstvo tovaru, alebo rozsah služby vytlačený tlačiarňou pokladnice. Za názov sa pokladá aj skrátený názov tovaru, resp. služby, mimochodom takáto formulácia je dosť vágna. Čo to znamená skrátený názov tovaru? Je to Vod. fin., Vod. Gor., Stol. vod. alebo dokonca Whis.? Jeden si potom dokonca môže myslieť, že ide o krmivo pre mačky známe z reklamy, alebo sa snáď treba logicky dovtípiť vzhľadom na to že ide o krčmu, že uvedená skratka neznamená nič iné než whisky! Inak tá prvá možnosť v zahraničí nie je nič neobvyklé, okrem zákazníka, ktorý do lokálu pôvodne vstúpi dvojnožky bez problému obslúžia aj jeho štvornohého spoločníka, čo majú na vchode vyznačené príslušným piktogramom. Stačí zájsť do Viedne a presvedčiť sa tom na vlastné oči.
Iný je však aspekt kvality a využitia možností RP pre vlastnú evidenciu. Závisí to však len na vôli samotného podnikateľa, ktorý je povinný používať RP. Ak je dostatočne rozumný, všetky možnosti RP využije, vyjde tým súčasne v ústrety aj svojmu účtovníkovi. Čo takto pohovoriť si s ním na túto tému a nepresviedčať ho o tom, že to tak musí robiť bez logického odôvodnenia. Alebo si ho zmluvne zaviazať, že účtovnícke služby poskytnem len vtedy ak využije všetky možnosti RP, ktoré môžu uľahčiť moju prácu ako jeho účtovníka.

Osobne sa plne nestotožňujem so všetkým čo píšeš. Uvediem zatiaľ len moju prvú reakciu - je to zaujímavá téma, ale bohužiaľ teraz je menej času na diskusiu a podloženie odbornejšími argumentami -,môžeme sa vrátiť k tomu po daňových, ale:
Evidencia tržieb ERP nemá určite za cieľ štatistický prehľad tovaru, áno to zo zákona 511/1992... nevyplýva. Mne osobne vyplýva z Vyhlášky 55/1994..., že na jednotlivom bloku má byť uvedené:
"názvom tovaru pomenovanie predávaného tovaru, ktoré dostatočne vyjadruje vecný obsah tovaru, je spravidla vyjadrené podstatným menom, ku ktorému sa môžu pripojiť ďalšie slová vyjadrujúce najmä vlastnosti tovaru; názvom tovaru je aj jeho skrátený názov, z ktorého je zrejmá identifikácia predávaného tovaru,"

bližšie určenie tovaru ako napr. "liehovina" Čo je to liehovina? Od koho kúpil podnikateľ liehovinu? Na aký tovar vedie tržby ERP, keď taký nikdy nekúpil?-lebo liehovinu určite nekúpil... Súhlasím, že ak uvedie názov VODKA, ťažko ho môže niekto pokutovať-ale akú ma nadväznosť na účtovníctvo, skladovú evidenciu a pod. Ja totiž nemôžem predávať hocičo, ale len to čo aj nakúpim, ako to budem identifikovať? Potom by možno stačilo dať pomenovanie "TOVAR" "SLUŽBA" a splnila som si podmienku vedenia tržieb ERP ??...

Áno usmernenie Ministerstva financií nemá vyššiu silu nad zákonom, ale pomáha nám dešifrovať niekedy nie celkom presné, resp. vecné znenie príslušných paragrafov...Vyhláška však podľa mňa netvrdí, že na bločku má byť len názov tovaru, ale pomenovanie, ktoré dostatočne vyjadruje vecný obsah tovaru a slovo liehovina to určite nie je...
Čo sa týka skráteného názvu, nejde tu podľa mňa o skrátenie slova, ale o skrátenie nejakého dlhšieho názvu, samozreme ma teraz nenapadne, ale ja si spomeniem:D...a musí byť tak skrátený, aby bola možná identifikácia, takže nemalo by dôjsť k omylu medzi whisky a krmivom pre mačky:)...

........................:)
Takto vyzerá asi väčšina bločkov z pohostinstiev. Nehovoriac o tom, ako sa v pohostinstvách "robia" tržby, a že väčšinou majú v registračkách úzke pásky, ktoré blednú, nehovoriac o tom, že ani denné sumáre tržieb dlho nevydržia čitateľné.

Možno daňováci nad takými strohými bločkami len mávnu rukou, ale u koho to neprejde, čo viem z vlastnej skúsenosti / pred nedávnom som robila prevádzkárku v pohostinstve/ sú zamestnanci SOI. Odpoveď, že prečo, treba hľadať v Zákone o ochrane spotrebiteľa. Tiež vedia vysoliť parádne pokuty za všeličo možné ...................:D:D.

Ak potom pride napriklad SOI na kontrolu do takeho pohostinstva a kupia 20 druhov liehovin a dostanu blocek v takomto prevedeni:

LIEHOVINA 25,00
LIEHOVINA 50,00
LIEHOVINA 15,00
...atd.

tak si tiez zatial myslim, ze z takeho blocku nie je spotrebitel asi ani spravne informovany, za co kolko zaplatil a podobne.Dalsia otazka je, ako z takychto udajov na konci mesiaca pri uzavierke sa dozvie, co ma napisat do oznamenia o vydaji liehovin?Ak k tomu pridam este aj to, ze cast tovaru preda veselo bez bloku,tak sa v tom uz ani sam nemoze vyznat.Oznamenie potom vyplna ako tiket na sportku.Momentalne asi nefunguje parovanie a ak aj funguje tak vysledok je pre uradnikov iba v urovni informativnej,raz vsak mozno....

Možno daňováci nad takými strohými bločkami len mávnu rukou, ale u koho to neprejde, čo viem z vlastnej skúsenosti / pred nedávnom som robila prevádzkárku v pohostinstve/ sú zamestnanci SOI. Odpoveď, že prečo, treba hľadať v Zákone o ochrane spotrebiteľa. Tiež vedia vysoliť parádne pokuty za všeličo možné ...................:D:D.

Myslím. že by nezaškodilo uviesť číslo právnej normy o chrane spotrebiteľa, v každom prípade kontrola používania RP zo strany SOI je zneužitím právomoci!

Ako ste sa tu rozbehli :eek:

No ja len dodám, že nemusím nútiť klientov na zmenu, lebo aj pre nich nie je Vodka ako Vodka.

Napr. Medzi Vodkou Jeľcin a Vodkou Fínskou je 200,- Sk rozdiel v nákupnej cene a taktiež v % alkoholu je rozdiel. A keďže mi každý mesiac vytlačia "tovarovú pásku", z ktorej robím sklady, tak musím vedieť či predali Vodku Jeľcin , alebo Vodku Finsku.

Takže majú na páske dobrovoľne Vodka Finska :D

Myslím. že by nezaškodilo uviesť číslo právnej normy o chrane spotrebiteľa, v každom prípade kontrola používania RP zo strany SOI je zneužitím právomoci!
Našla som pár rozhodnutí, ktoré vydala SOI, na základe kontroly prevádzok, z ktorých vyberám:


Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v XY pre XY kraj, ako príslušný správny orgán podľa § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v súlade s § 46 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a podľa § 24 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov


r o z h o d o l t a k t o:
účastníkovi konania : XY, podnikateľ
IČO: 1111111
kontrola v prevádzke: Rýchle občerstvenie - XY
pre nedodržanie povinnosti predávajúceho vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe z ERP, ktorý obsahuje všetky predpísané náležitosti, keď na doklade o kúpe z ERP č. 01*0001 vydanom spotrebiteľovi pri kontrolnom nákupe nebol uvedený názov odpredaného tovaru, keď odpredaná Poper kola bola označená ako "NEALKO" a Vodka jemná bola označená ako "DESTILÁTY"

u k l a d á
za porušenie § 16 ods. 1 písm. d) zákona 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov

p o k u t u


vo výške 2.000,- Sk slovom Dvetisíc Sk

ktorú je účastník konania povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia priloženou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu na účet vedený v štátnej pokladnici č.7000065068 /8180 VS -04800606
O d ô v o d n e n i e


Dňa 7.7.2006 vykonali inšpektori SOI kontrolu v prevádzke Rýchle občerstvenie - XY, kde za účelom overenia dodržiavania zásad statočnosti pri predaji bol inšpektormi SOI vykonaný kontrolný nákup v celkovej hodnote 68,- Sk účtovaný správne. K nákupu bol vydaný doklad o kúpe z ERP č. 01*0001, ktorý neobsahoval predpísané náležitosti, nakoľko neobsahoval názov odpredaného tovaru, keď odpredaná Poper kola bola označená ako „NEALKO“ a Vodka jemná bola označená ako „DESTILÁTY“.
Tým bol porušený § 16 ods. 1 písm. d) zákona 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.


Zrejme keď SOI vystavila takéto rozhodnutie, má právo kontrolovať používanie RP a nie je to zneužitie právomoci. Nie?! :eek:
No neviem, ako hľadám, tak hľadám, nemôžem nájsť §16 ods. 1 písm. d) zákona 634/1992 Zb. o ochr. spotrebiteľa. §16 mám len bez odstavcov. Ak máte novšiu verziu aj s odstavcom, prosím pošlite mi ju, alebo ju sem pricapte.

Myslím. že by nezaškodilo uviesť číslo právnej normy o chrane spotrebiteľa, v každom prípade kontrola používania RP zo strany SOI je zneužitím právomoci!
ale SOI ti nedá pokutu za to, že si tržbu nezaevidoval resp. nevydal doklad, ale za porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa, SOI nekontroluje používanie ERP - dodržiavanie zákona 511/1992 resp. vyhlášky 55/1994; o zneužití právomocí nemôže byť v tomto prípade ani reč

§ 16 zákona o ochrane spotrebiteľa:

(1) Predávajúci [§ 2 ods. 1 písm.b) ] je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby, 12b) v ktorom je uvedené

a) obchodné meno a sídlo predávajúceho, 11b)
b) adresa prevádzkarne, 12a)
c) dátum predaja,
d) druh a názov výrobku alebo druh služby podľa označenia v Štatistickej klasifikácii produkcie, 12b)
e) cena výrobku alebo služby, ktorú spotrebiteľ zaplatil.

(2) Pri predaji výrobkov s následnou dodávkou musí doklad obsahovať miesto určenia a dátum dodávky.

(3) Pri predaji použitých alebo upravovaných výrobkov, výrobkov s vadou alebo výrobkov, ktorých úžitkové vlastnosti sú inak obmedzené, musia byť tieto skutočnosti v doklade zreteľne vyznačené.

Ako ste sa tu rozbehli :eek:

No ja len dodám, že nemusím nútiť klientov na zmenu, lebo aj pre nich nie je Vodka ako Vodka.

Napr. Medzi Vodkou Jeľcin a Vodkou Fínskou je 200,- Sk rozdiel v nákupnej cene a taktiež v % alkoholu je rozdiel. A keďže mi každý mesiac vytlačia "tovarovú pásku", z ktorej robím sklady, tak musím vedieť či predali Vodku Jeľcin , alebo Vodku Finsku.

Takže majú na páske dobrovoľne Vodka Finska :D

Muška a mnohí tvrdia ,že nielen v cene a % je rozdiel.:D :D :D :D

Myslím, že v závere môjho príspevku č. 13 som sa vyjadril dosť jednoznačne ale ešte raz to zopakujem:
„Iný je však aspekt kvality a využitia možností RP pre vlastnú evidenciu. Závisí to však len na vôli samotného podnikateľa, ktorý je povinný používať RP. Ak je dostatočne rozumný, všetky možnosti RP využije, vyjde tým súčasne v ústrety aj svojmu účtovníkovi. Čo takto pohovoriť si s ním na túto tému a nepresviedčať ho o tom, že to tak musí robiť bez logického odôvodnenia. Alebo si ho zmluvne zaviazať, že účtovnícke služby poskytnem len vtedy ak využije všetky možnosti RP, ktoré môžu uľahčiť moju prácu ako jeho účtovníka.“
Teda nikoho nenabádam, aby vydával bločky z názvom tovaru iba „liehovina“, či „destilát“.
Pokiaľ ide používanie RP a jej kontroly zo strany SOI, vyjadril som sa zrejme nepresne, mal som tým na mysli to, že SOI nemá kompetenciu v zmysle vyhlášky č. 55/1994 Z. z.. Jej právomoci na takúto kontrolu vyplývajú samozrejme zo zákona č. 182/2002 Z. z. a tiež zo zákona č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Zo znenia ustanovenia § 16 ods. 1 písm. d) tohto zákona jednoznačne vyplýva, že doklad o kúpe výrobku musí obsahovať druh a názov výrobku alebo druh služby podľa označenia v Štatistickej klasifikácii produkcie. Pozoruhodná je skutočnosť, že odkaz pod čiarou k tomuto ustanoveniu sa neodvoláva na príslušný predpis Štatistického úradu, odkaz pod čiarou sa odvoláva na vyhlášku č. 55/1994 Z. z.. Tá vo vymedzení pojmov v § 2 písm. j) obsahuje formuláciu o doklade vyhotovenom pokladnicou a nie doklade o kúpe výrobku. To je terminologická zhoda ako remeň a zároveň príklad nesúladu legislatívy! Tak vyzerá slovenská legislatíva a preto si ju každý vykladá po svojom a každý má svoju pravdu, nie však už moc na jej presadenie. Možno, že sa takéto detaily zdajú smiešne, ale pri súdnych konaniach zohrávajú rozhodujúcu úlohu...
Daňovým úradom názov „liehovina“ neprekáža, pretože tým považujú literu právnej normy za naplnenú, čo som si aj osobne odkonzultoval, SOI to prekáža. Ak existuje takýto duálny výklad právnej normy zo strany štátnych orgánov, potom je vadná legislatíva, fackovacím panákom je ale podnikateľ! Ak bude vo vyhláške č. 55/1994 Z. z. v ustanovení § 2 písm. j) bodu 5. napísané: obchodný názov a množstvo tovaru alebo rozsah služby a to isté aj v ustanovení § 16 ods. 1 písm. d) zákona č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, potom nebude o čom diskutovať. Za súčasného stavu by som sa určite voči pokute SOI odvolal, ani jedna z citovaných právnych noriem podrobne nedefinuje pojem „názov tovaru“, naopak zákon č. 634/1992 Zb. zavádzajúcim spôsobom odkazuje na Štatistickú klasifikáciu produkcie!
Aktuálne znenie Štatistickej klasifikácie produkcie upravuje vyhláška č. 632/2002 Z. z.. Keď si ale prejdem vyššie uvedenú vyhlášku, potom podľa prílohy k tejto vyhláške sú tovarom, ktorý má byť uvedený na doklade o kúpe výrobku podľa označenia v Štatistickej klasifikácii produkcie:
15.9 Nápoje
15.91 Destilované alkoholické nápoje
15.91.1 Destilované alkoholické nápoje
Nič viac tam už uvedené nie je. Samozrejme, že ani to nie je v poriadku, lebo nie všetky liehoviny sú destilované alkoholické nápoje, naopak väčšina bola vyrobená studenou cestou a nie destiláciou. Teda z čoho vyplýva, že tam musí byť napísaný obchodný názov výrobku? To ani nepomínam pivo, víno, tabakové výrobky a celú škálu tovarov predávaných v krčme, to čo píšem o liehovinách, platí analogicky aj ne tieto tovary, príloha citovanej vyhlášky ani v prípade týchto ďalších výrobkov nie je o nič obšírnejšia.

Ahojte, chcem len upozorniť tých, ktorých sa to týka a ešte nevedia o tom, že 2.4.2007 schválili:



Nový zákon o ochrane spotrebiteľa

Upravuje predmet a rozsah právnej úpravy najmä ochranu spotrebiteľa vo vzťahu k výrobcovi, dovozcovi a distributérovi a úlohy orgánov verejnej správy pri kontrole dodržiavania podmienok ustanovených pri ochrane spotrebiteľa. Zákon sa vzťahuje na ochranu pred nebezpečnými výrobkami a službami, ktoré môžu spôsobiť ohrozenie zdravia a života a ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa.
Povinnosti predávajúceho vo svojej štruktúre kopírujú práva spotrebiteľa na ochranu pred výrobkami, ktoré môžu spôsobiť zásah do právom chránených záujmov. Výrobky a služby musia spĺňať zo strany predávajúceho kritériá tak, aby sa dostali ku spotrebiteľovi bez následných komplikácií. Čo sa týka správnej hmotnosti, miery alebo množstva ide o kategórie, ktoré sa podľa iných ustanovení zákona zisťujú na to určenými meradlami a zabezpečujú, že spotrebiteľ dostane presne také množstvo, ako bolo deklarované pri predaji. Ďalším spôsobom ochrany spotrebiteľa je predvedenie výrobku predávajúcim, alebo vytvorenie podmienok na odskúšanie výrobku spotrebiteľom s možnosťou výmeny za bezchybný v prípade zistenia vady alebo s možnosťou odstúpenia od zmluvy.
V tejto súvislosti sa zakotvuje aj zákaz šikanovania spotrebiteľa, ktorý je v niektorých prípadoch zdanlivo pod tlakom predávajúceho a toto postavenie môže byť zneužité.
Zákaz diskriminácie je tiež jedným z princípov ochrany spotrebiteľa, znamená rovnaký prístup podnikateľa ku všetkým spotrebiteľom pri poskytovaní výrobkov a služieb. Zákon rieši otázku spôsobu rezervácie výrobkov a služieb, prípadne označenie už predaných výrobkov, ktoré sa nachádzajú v obchodnej sieti.
Zákaz klamania spotrebiteľa definuje, ktorými spôsobmi komunikácie so spotrebiteľom sa môže predávajúci dopustiť takéhoto konania a teda aj vymedzenie čomu je potrebné sa pri komunikácii vyvarovať. Ide najmä o uvádzanie nepravdivých, nedoložených, neúplných, nepresných, nejasných, dvojzmyselných, prehnaných údajov alebo zamlčanie údajov a podobne.
Prostredníctvom reklamného pôsobenia je spotrebiteľ klamaný najčastejšie. Táto oblasť je upravená osobitným zákonom, avšak aj v tomto zákone sa dôraz kladie na presné vymedzenie používania pojmov, ktoré súvisia so zárukou, a ktoré je potreba doplniť o obsah a podmienky tejto záruky.
Taktiež oblasť ochrany duševného vlastníctva je predmetom osobitného zákona. V tomto zákone je zdôraznené, že klamaním spotrebiteľa je ponuka výrobkov a služieb porušujúcich tento osobitný zákon a tiež skladovanie týchto výrobkov na účely ponuky alebo predaja.
Zákaz ponuky a predaja nebezpečných výrobkov je základným predpokladom naplnenia ochrany spotrebiteľa. Riešené sú aj otázky stiahnutia výrobkov z trhu a predovšetkým povinnosť informovať spotrebiteľa o zistení, že výrobok je nebezpečný a to buď individuálne alebo hromadne prostredníctvom oznamovacích prostriedkov.
Zákon rieši aj postup pri navrátení nebezpečného výrobku predajcovi alebo v prípade, že spotrebiteľ už nemá doklad o zakúpení, výrobcovi alebo dovozcovi nebezpečného výrobku.
Zodpovednosť za vady spolu s reklamáciou predstavujú ochranu ekonomických záujmov spotrebiteľa po zlyhaní preventívnych opatrení na zabránenie poškodenia záujmov spotrebiteľa. O možnosti reklamácie, prípadne možnosti záručnej opravy je povinný informovať predávajúci, ktorý zároveň informuje o podmienkach a spôsobe uplatnenia tohto práva pre spotrebiteľa.
Predávajúci preberá reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzke a je povinný mať na prevádzke po celú dobu osobu, ktorá je zodpovedná za prevzatie reklamácie a táto musí mať kompetencie rozhodnúť o reklamácii ihneď. Ak nie je možné rozhodnúť ihneď, rozhoduje sa do troch resp. 30 dní. Po tomto termíne už sa na výrobok nahliada ako na výrobok s neodstrániteľnou vadou. To isté platí aj pri poskytovaní služby. V tejto súvislosti je dôležité ustanovenie, že osoba, ktorá rieši reklamáciu je povinná kontrolným orgánom preukázať, že vec bola zaslaná na odborné posúdenie ak sa nerozhodlo do troch dní. Nie je teda možné bezdôvodne predlžovať reklamačné konanie na úkor spotrebiteľa.



Nový zákon o ochrane spotrebiteľa zakotvuje aj zákaz šikanovania.