apo
07.03.07,09:11
Tak trochu teoretická otázka na základe informácie ŠÚSR.
ŠÚSR: Priemerná mesačná mzda v 4. štvrťroku 2006 vzrástla o 8,2 % na 21 131 Sk (file:///C:/Documents%20and%20Settings/Ing.%20Emil%20Hulman/Local%20Settings/Temp/Obchodne_spravy-1.html#P16888)
V podnikateľskej sfére priemerná nominálna mesačná mzda medziročne vzrástla v podnikoch do 19 zamestnancov o 1 % na 18 855 Sk, v podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 9,9 % na 23 451 Sk, v rozpočtových organizáciách o 14,1 % na 21 219 Sk a v príspevkových organizáciách o 6,2 % na 18 390 Sk.
V Bratislavskom kraji dosiahla v roku 2006 priemerná mesačná mzda úroveň 24 860, v Košickom 17 930 a v Prešovskom 14 087 Sk.
(©TASR (file:///C:/Documents%20and%20Settings/Ing.%20Emil%20Hulman/Local%20Settings/Temp/Obchodne_spravy-1.html#COPY), ObchodneSpravy.sk)
(file:///C:/Documents%20and%20Settings/Ing.%20Emil%20Hulman/Local%20Settings/Temp/Obchodne_spravy-1.html#START)
ŠÚSR: Priemerná nominálna mesačná mzda v SR by mala v 1. polroku byť 19 000 Sk (file:///C:/Documents%20and%20Settings/Ing.%20Emil%20Hulman/Local%20Settings/Temp/Obchodne_spravy-1.html#P16887)
Priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR by mala v 1. polroku 2007 dosiahnuť 19 000 Sk.
(©TASR (file:///C:/Documents%20and%20Settings/Ing.%20Emil%20Hulman/Local%20Settings/Temp/Obchodne_spravy-1.html#COPY), ObchodneSpravy.sk)
Z uvedených čísel som v pomykove nakoľko som predpokladal, že priemerná a nominálna mzda je to isté.
Ekonomická encyklopédia vysvetľuje nominálnu mzdu ako množstvo peňažných jednotiek, ktoré pracovná sila dostáva ako cenu práce. Zvyšujúca sa nominálna mzda ešte nemusí znamenať, že pracovná sila zlepšuje svoje sociálne postavenie, o tejto kategórii hovorí reálna mzda.
Ja neviem čo je priemerná mzda, ktorá je vyššia ako nominálna a od ktorej sa odvíjaja výška odvodov do sociálnej poisťovne.
Nájde sa niekto, kto má čas a chuť na trochu ekonomickej teórie?
apo
(file:///C:/Documents%20and%20Settings/Ing.%20Emil%20Hulman/Local%20Settings/Temp/Obchodne_spravy-1.html#START)
ŠÚSR: Priemerná mesačná mzda v 4. štvrťroku 2006 vzrástla o 8,2 % na 21 131 Sk (file:///C:/Documents%20and%20Settings/Ing.%20Emil%20Hulman/Local%20Settings/Temp/Obchodne_spravy-1.html#P16888)
V podnikateľskej sfére priemerná nominálna mesačná mzda medziročne vzrástla v podnikoch do 19 zamestnancov o 1 % na 18 855 Sk, v podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 9,9 % na 23 451 Sk, v rozpočtových organizáciách o 14,1 % na 21 219 Sk a v príspevkových organizáciách o 6,2 % na 18 390 Sk.
V Bratislavskom kraji dosiahla v roku 2006 priemerná mesačná mzda úroveň 24 860, v Košickom 17 930 a v Prešovskom 14 087 Sk.
(©TASR (file:///C:/Documents%20and%20Settings/Ing.%20Emil%20Hulman/Local%20Settings/Temp/Obchodne_spravy-1.html#COPY), ObchodneSpravy.sk)
(file:///C:/Documents%20and%20Settings/Ing.%20Emil%20Hulman/Local%20Settings/Temp/Obchodne_spravy-1.html#START)
ŠÚSR: Priemerná nominálna mesačná mzda v SR by mala v 1. polroku byť 19 000 Sk (file:///C:/Documents%20and%20Settings/Ing.%20Emil%20Hulman/Local%20Settings/Temp/Obchodne_spravy-1.html#P16887)
Priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR by mala v 1. polroku 2007 dosiahnuť 19 000 Sk.
(©TASR (file:///C:/Documents%20and%20Settings/Ing.%20Emil%20Hulman/Local%20Settings/Temp/Obchodne_spravy-1.html#COPY), ObchodneSpravy.sk)
Z uvedených čísel som v pomykove nakoľko som predpokladal, že priemerná a nominálna mzda je to isté.
Ekonomická encyklopédia vysvetľuje nominálnu mzdu ako množstvo peňažných jednotiek, ktoré pracovná sila dostáva ako cenu práce. Zvyšujúca sa nominálna mzda ešte nemusí znamenať, že pracovná sila zlepšuje svoje sociálne postavenie, o tejto kategórii hovorí reálna mzda.
Ja neviem čo je priemerná mzda, ktorá je vyššia ako nominálna a od ktorej sa odvíjaja výška odvodov do sociálnej poisťovne.
Nájde sa niekto, kto má čas a chuť na trochu ekonomickej teórie?
apo
(file:///C:/Documents%20and%20Settings/Ing.%20Emil%20Hulman/Local%20Settings/Temp/Obchodne_spravy-1.html#START)
Marianna01
14.05.07,17:02
...posúvam, aj mňa to zaujíma... :)
betka
14.05.07,17:16
Mzda-z hľadiska ekonmického je peňažné alebo plnenie nepeňažnej povahy, kt. poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi za prácu. Odvodzuje sa od zložitosti, zodpovednsti a namáhaosti práce, od náročnosti podmienok, pracovnej výkonnosti a dosahovaných pracovných výsledkov.
Min. mzda-min. výška garantovaná štátom a prináleží zamestnancovi bez ohľadu na pracovné zaradenie.
Nominálna mzda - suma vyplatená zamestnancovi za odvedenú prácu
Reálna mzda - množstvo tovaru a služieb, kt. si možno za nominálnu mzdu kúpiť
Min. mzda-min. výška garantovaná štátom a prináleží zamestnancovi bez ohľadu na pracovné zaradenie.
Nominálna mzda - suma vyplatená zamestnancovi za odvedenú prácu
Reálna mzda - množstvo tovaru a služieb, kt. si možno za nominálnu mzdu kúpiť
betka
14.05.07,18:44
Priemerná nominálna mzda v hospodárstve by mala dosiahnuť 19 000, Sk, pričom nominálna mzda v Bratislave dosiahne ... V košiciach ...., a urobí sa priemer týchto krajov k celému hospodárstvu, dostanem priemernú nominálnu mzdu.
Nominálna mzda za január bola v telekomunik. .....
Nominálna mzda za február bola v telekomunik. .....
Nominálna mzda za marec bola v telekomunik. .....
Pričom priemerna nominálna mzda bola za 3 mesiace v telekomunikáciách .... – ide o priemer za určité obdobie, kt. sa potom porovná k nominálnej mzde za január, a tá mohla byť menšia, resp. vačšia ako je priemer.
V podnikateľskej sfére priemerná nominálna mesačná mzda medziročne vzrástla v podnikoch do 19 zamestnancov o 1 % na 18 855 Sk
- nominálna mesačná mzda za január bola:......
- nominálna mesačná mzda február bola:.......
- nominálna mesačná mzda za marec bola:.....
....
....
Pričom dostaneme akýsi ročný priemer jednotlivých nominálnych miezd, a ten môžeme porovnávať ako vzrast oproti minulými priemernými nominálnym mzdami...
Viem, že neviem vysvetľovať ....
Ešte skúsim doplniť takto:
Nominálna mzda Betka za rok 2006 bola 100 000 Sk
Nominálna mzda Apo za rok 2006 bola 150 tis. Sk
Nominálna mzda MArianna za rok 2006 bola 170 000, Sk
Priemerná nominálna mzda subjektov za rok 2006 bola 140 000, Sk, pričom sa zaznamenal rast Marianinej nominálnej mzdy o 21,4 % ku priemernej nominálnej mzde subjektov, Apo zaznamenal rast o 7.1% a betkyna nominálna mzda predstavovala pokles o 40% ku PNM.
Neviem, či sa mi to podarilo vysvetliť, alebo mám iba mylnú predstavu medzi pojmami ...???
Nominálna mzda za január bola v telekomunik. .....
Nominálna mzda za február bola v telekomunik. .....
Nominálna mzda za marec bola v telekomunik. .....
Pričom priemerna nominálna mzda bola za 3 mesiace v telekomunikáciách .... – ide o priemer za určité obdobie, kt. sa potom porovná k nominálnej mzde za január, a tá mohla byť menšia, resp. vačšia ako je priemer.
V podnikateľskej sfére priemerná nominálna mesačná mzda medziročne vzrástla v podnikoch do 19 zamestnancov o 1 % na 18 855 Sk
- nominálna mesačná mzda za január bola:......
- nominálna mesačná mzda február bola:.......
- nominálna mesačná mzda za marec bola:.....
....
....
Pričom dostaneme akýsi ročný priemer jednotlivých nominálnych miezd, a ten môžeme porovnávať ako vzrast oproti minulými priemernými nominálnym mzdami...
Viem, že neviem vysvetľovať ....
Ešte skúsim doplniť takto:
Nominálna mzda Betka za rok 2006 bola 100 000 Sk
Nominálna mzda Apo za rok 2006 bola 150 tis. Sk
Nominálna mzda MArianna za rok 2006 bola 170 000, Sk
Priemerná nominálna mzda subjektov za rok 2006 bola 140 000, Sk, pričom sa zaznamenal rast Marianinej nominálnej mzdy o 21,4 % ku priemernej nominálnej mzde subjektov, Apo zaznamenal rast o 7.1% a betkyna nominálna mzda predstavovala pokles o 40% ku PNM.
Neviem, či sa mi to podarilo vysvetliť, alebo mám iba mylnú predstavu medzi pojmami ...???
apo
14.05.07,19:24
Nominálna mzda za január bola v telekomunik. .....
Nominálna mzda za február bola v telekomunik. .....
Nominálna mzda za marec bola v telekomunik. .....
Pričom priemerna nominálna mzda bola za 3 mesiace v telekomunikáciách .... – ide o priemer za určité obdobie, kt. sa potom porovná k nominálnej mzde za január, a tá mohla byť menšia, resp. vačšia ako je priemer.
V podnikateľskej sfére priemerná nominálna mesačná mzda medziročne vzrástla v podnikoch do 19 zamestnancov o 1 % na 18 855 Sk
- nominálna mesačná mzda za január bola:......
- nominálna mesačná mzda február bola:.......
- nominálna mesačná mzda za marec bola:.....
....
....
Pričom dostaneme akýsi ročný priemer jednotlivých nominálnych miezd, a ten môžeme porovnávať ako vzrast oproti minulými priemernými nominálnym mzdami...
Viem, že neviem vysvetľovať ....
Ak som dobre pochopil tak priemerná mzda je vážený aritmetický priemer nominálnych miezd, pričom váha je daná váhou jednotlivých segmentov (odvetví a krajov).
:) Ak som to dobre pochopil, tak potom dobre vysvetľuješ.
:D V problematike priemerných miezd ma ešte trápi to, že štátna správa má nižšiu cenu práce, ako ostatná časť obyvateľstva, ktorá žije zo závislej činnosti. Takto štátna správa prispieva k zvyšovaniu priemernej mzdy a zvyšovaniu odvodov do fondov, ale menším objemom prispieva do verejných zdrojov na zdravotníctvo a dôchodky.
Dal by som návrh, aby cena práce všetkých osôb, ktoré nie sú na dôchodku bola rovnaká pri rovnakej hrubej mzde (samozrejme so stropom ako je to dnes) vrátane živnostníkov (živnostníci by počítali odvody zo základu dane a nie z jeho polovice) a znížil by som percento celkových odvodov čo by znížilo cenu práce a kompenzoval by som to nárastom o 1 až 2 percentá na dani z príjmov ak by to celkove znižilo prílev financií do fondov.
Takto by sa všetci podieľali rovnakou mierou na tvorbe verejných financií.
Aký máte názor na tento uhol pohľadu na priemrnú mzdu, keď priemerná mzda nekopíruje cenu práce.
apo
Nominálna mzda za február bola v telekomunik. .....
Nominálna mzda za marec bola v telekomunik. .....
Pričom priemerna nominálna mzda bola za 3 mesiace v telekomunikáciách .... – ide o priemer za určité obdobie, kt. sa potom porovná k nominálnej mzde za január, a tá mohla byť menšia, resp. vačšia ako je priemer.
V podnikateľskej sfére priemerná nominálna mesačná mzda medziročne vzrástla v podnikoch do 19 zamestnancov o 1 % na 18 855 Sk
- nominálna mesačná mzda za január bola:......
- nominálna mesačná mzda február bola:.......
- nominálna mesačná mzda za marec bola:.....
....
....
Pričom dostaneme akýsi ročný priemer jednotlivých nominálnych miezd, a ten môžeme porovnávať ako vzrast oproti minulými priemernými nominálnym mzdami...
Viem, že neviem vysvetľovať ....
Ak som dobre pochopil tak priemerná mzda je vážený aritmetický priemer nominálnych miezd, pričom váha je daná váhou jednotlivých segmentov (odvetví a krajov).
:) Ak som to dobre pochopil, tak potom dobre vysvetľuješ.
:D V problematike priemerných miezd ma ešte trápi to, že štátna správa má nižšiu cenu práce, ako ostatná časť obyvateľstva, ktorá žije zo závislej činnosti. Takto štátna správa prispieva k zvyšovaniu priemernej mzdy a zvyšovaniu odvodov do fondov, ale menším objemom prispieva do verejných zdrojov na zdravotníctvo a dôchodky.
Dal by som návrh, aby cena práce všetkých osôb, ktoré nie sú na dôchodku bola rovnaká pri rovnakej hrubej mzde (samozrejme so stropom ako je to dnes) vrátane živnostníkov (živnostníci by počítali odvody zo základu dane a nie z jeho polovice) a znížil by som percento celkových odvodov čo by znížilo cenu práce a kompenzoval by som to nárastom o 1 až 2 percentá na dani z príjmov ak by to celkove znižilo prílev financií do fondov.
Takto by sa všetci podieľali rovnakou mierou na tvorbe verejných financií.
Aký máte názor na tento uhol pohľadu na priemrnú mzdu, keď priemerná mzda nekopíruje cenu práce.
apo
Marianna01
14.05.07,19:56
Nominálna mzda MArianna za rok 2006 bola 170 000, Sk
Priemerná nominálna mzda subjektov za rok 2006 bola 140 000, Sk, pričom sa zaznamenal rast Marianinej nominálnej mzdy o 21,4 % ku priemernej nominálnej mzde subjektov, Apo zaznamenal rast o 7.1% a betkyna nominálna mzda predstavovala pokles o 40% ku PNM.
...ja oceňujem aj túto časť odborného výkladu... :D:D:D nebolo by odveci zaznamenať 21,4% rast mojej mzdy...prijala by som mojej priemernej ročnej, ak som teda dobre pochopila všetky termíny.
Ešte mi vysvetlite, prečo a čím má štátna správa nižšiu cenu práce ako všetci ostatní. Uniklo mi niečo závažné, alebo majú nižšie nejaké odvody, o čom neviem? Ďakujem. ;)
Priemerná nominálna mzda subjektov za rok 2006 bola 140 000, Sk, pričom sa zaznamenal rast Marianinej nominálnej mzdy o 21,4 % ku priemernej nominálnej mzde subjektov, Apo zaznamenal rast o 7.1% a betkyna nominálna mzda predstavovala pokles o 40% ku PNM.
...ja oceňujem aj túto časť odborného výkladu... :D:D:D nebolo by odveci zaznamenať 21,4% rast mojej mzdy...prijala by som mojej priemernej ročnej, ak som teda dobre pochopila všetky termíny.
Ešte mi vysvetlite, prečo a čím má štátna správa nižšiu cenu práce ako všetci ostatní. Uniklo mi niečo závažné, alebo majú nižšie nejaké odvody, o čom neviem? Ďakujem. ;)
apo
14.05.07,22:34
...ja oceňujem aj túto časť odborného výkladu... :D:D:D nebolo by odveci zaznamenať 21,4% rast mojej mzdy...prijala by som mojej priemernej ročnej, ak som teda dobre pochopila všetky termíny.
Ešte mi vysvetlite, prečo a čím má štátna správa nižšiu cenu práce ako všetci ostatní. Uniklo mi niečo závažné, alebo majú nižšie nejaké odvody, o čom neviem? Ďakujem. ;)
Presné percentá nenosím v hlave, ale mám zafixované tak ako to bolo na začiatku 12 a 38 percent z hrubej mzdy. 12 percent zrážky zo mzdy a 38 percent odvod zamestnávateľa.
Štátna správa odvádza 38 percent, ale len z vymeriavacieho základu 2.400 Sk, ale platy sú niekoľko krát vyššie. Ak by štátna správa odvádzala tak ako podnikateľská sféra musel by byť štátny rozpočet o tieto odvody chudobnejší, respektíve by musel byť viac naplnený z daní, alebo moja úvaha, znížiť percento odvodov a všetci platiť rovnako.
V televíznych diskusiách to bolo niekoľko krát tak jemne naznačené, že ak by štát prispieval do verejných zdrojov tako ako podnikateľská sféra zdravotníctvo by nemalo problémy.
Vymeriavací základ a percentá sú len orientačné.
apo
Ešte mi vysvetlite, prečo a čím má štátna správa nižšiu cenu práce ako všetci ostatní. Uniklo mi niečo závažné, alebo majú nižšie nejaké odvody, o čom neviem? Ďakujem. ;)
Presné percentá nenosím v hlave, ale mám zafixované tak ako to bolo na začiatku 12 a 38 percent z hrubej mzdy. 12 percent zrážky zo mzdy a 38 percent odvod zamestnávateľa.
Štátna správa odvádza 38 percent, ale len z vymeriavacieho základu 2.400 Sk, ale platy sú niekoľko krát vyššie. Ak by štátna správa odvádzala tak ako podnikateľská sféra musel by byť štátny rozpočet o tieto odvody chudobnejší, respektíve by musel byť viac naplnený z daní, alebo moja úvaha, znížiť percento odvodov a všetci platiť rovnako.
V televíznych diskusiách to bolo niekoľko krát tak jemne naznačené, že ak by štát prispieval do verejných zdrojov tako ako podnikateľská sféra zdravotníctvo by nemalo problémy.
Vymeriavací základ a percentá sú len orientačné.
apo
betka
15.05.07,08:43
Apo, možno som nepochopila správne príspevky zo štátnej správy, ale na štátnu správu mám svoj názor .....
Neviem, ako by to dopadlo, keby živnostíci (príspevok č.5) platili odvody z celého ZD a nie z polovice, asi by som bola nahnevaná, prečo by som mala pllatiť z celého ZD. Už teraz sú tie odvody otrasné...
Neviem, ako by to dopadlo, keby živnostíci (príspevok č.5) platili odvody z celého ZD a nie z polovice, asi by som bola nahnevaná, prečo by som mala pllatiť z celého ZD. Už teraz sú tie odvody otrasné...
Leila2006
16.05.07,07:20
Štátna správa odvádza 38 percent, ale len z vymeriavacieho základu 2.400 Sk, ale platy sú niekoľko krát vyššie. Ak by štátna správa odvádzala tak ako podnikateľská sféra musel by byť štátny rozpočet o tieto odvody chudobnejší, respektíve by musel byť viac naplnený z daní, alebo moja úvaha, znížiť percento odvodov a všetci platiť rovnako.
Toto tvoje tvrdenie zaujalo. Mohol by si k tomu nájsť oporu v zákone, kde sa hovorí, že zamestnávateľ odvádza za štátnych zamestnancov menej? Lebo sa mi to nejak nezdá, ale ak ma presvedčíš, aspoň sa poučím.
Toto tvoje tvrdenie zaujalo. Mohol by si k tomu nájsť oporu v zákone, kde sa hovorí, že zamestnávateľ odvádza za štátnych zamestnancov menej? Lebo sa mi to nejak nezdá, ale ak ma presvedčíš, aspoň sa poučím.
apo
16.05.07,07:43
Toto tvoje tvrdenie zaujalo. Mohol by si k tomu nájsť oporu v zákone, kde sa hovorí, že zamestnávateľ odvádza za štátnych zamestnancov menej? Lebo sa mi to nejak nezdá, ale ak ma presvedčíš, aspoň sa poučím.
Samozrejme, že je to v súlade so zákonom o odvodoch do sociálnej poisťovne a do zdravotných poisťovní.
ALE si myslím, že je to zrelé na podanie na Ústavný súd. Kde je rovnosť a kde je solidárnosť, keď štátny rozpočet je zo zákona menej solidárny ako ostatná verejnosť.
apo
Samozrejme, že je to v súlade so zákonom o odvodoch do sociálnej poisťovne a do zdravotných poisťovní.
ALE si myslím, že je to zrelé na podanie na Ústavný súd. Kde je rovnosť a kde je solidárnosť, keď štátny rozpočet je zo zákona menej solidárny ako ostatná verejnosť.
apo