Ja tiež by som moc nebývala so svokrou!!! I keď to nemusí byť zlá žena ale predsa len robí tam vekový rozdiel veľa a treba si aj uvedomiť, že pri nejakej vašej manželskej nezhode aj keby chcela byť spravodlivá tak predsa len by mierne nadržiavala synovi, teda tvojmu manželovi a aj keď to nieje jej chyba, ale je to úplne prirodzené, je to jej syn.Takže treba mať so svokrovcami dobré vzťahy, ale bývať radšej nie- mladí majú byť sami, nech sa do nich nikto nemieša. Ospravedlňujem sa , za moj názor všetkým svokrám,hmhm

Ja mám úžasnú svokru, fakt nemôžem na ňu povedať jedno krivé slovíčko, ale jednu jedinú vec by som jej predsa len vytkla..... je fakt hrozne dobrá. Viem, znie to divne, ale hlavne k môjmu synovi je prehnane dobrá, nemôžem v jej prítomnosti na neho zvýšiť ani hlas, (a to má 4 roky a je to pekné číslo). veď on je ešte maličký, to počúvam stále dokola. Najhoršie je že ich už ani nemôžem nechať osamote, pretože jej malý už riadne prerástol cez hlavu. Nuž čo, v podstate sme ju na to upozorňovali, keď bol ešte mladší, že to takto dopadne. A aj čo sa týka stravy, tak jej nároky sú maximálne prehnané. Keď som spomenula, že som mu dala na raňajky párky, to ste mali vidieť ten vyčítavý pohľad (a to mu ich nedávam skoro vôbec). Že vraj mu zanesiem tie jeho maličké črievka. Ale hovorím inak je to zlatý človek, pomôže s čímkoľvek, iba kvôli malému by som s ňou v prípade spoločného bývania mala problém. Ale v tvojom prípade to nemusí byť zlý nápad.

Poväčšinou majú ľudia taký názor, že svokra je vždy tá zla. Ale ja poznam presne opačný prípad.
Svokra sa nasťahovala do pivnice (vážne) aby nechala mladým priestor. A jej nevesta aj tak nie je spokojná. Dokonca zakázala dcére sa s ňou stretávať , iba ak tam bude aj ona.

Ja bývam so svokrou už pomaly 18 rokov, nemôžem povedať, že vždy to bolo ideálne (najmä, keď deti boli menšie), ale vždy sme sa vedeli dohodnúť. Čo sa týka nadŕžania synovi - tá moja nadŕža skôr mne a dúfam, že to tak aj ostane.

Aj keď chválite svokry- ja si stojím za svojím- mladí majú bývať sami a je to lepšie pre obe strany

No ja so svokrou dobre vychádzam. Ale to som tak raz do mesiaca u nej. Viete ona je typ človeka, čo všetko vie, všetko videl, všade bol, a kde nebol sa chysta. Takže keď tam prídem ,tak toľko informácii koľko ona vždy do mňa nahusti sa asi nikdy nikomu nepodarí. Ale má to aj svoje výhody. aspoň o všetkom viem. A po druhé je hrozne pohostinná. Ale fakt hrozne. Naposledy som musela zjesť pol zajaca, (to nepreháňam a zajace nikdy nejedávam. nejako sa mi hnusia) lebo ona je ževraj rada ak som ja najedená. To si má chce vykrmiť?

Ja tiež zastávam názor, že mladí majú bývať sami. So svojou svokrou si rozumiem ale spoločné bývanie si neviem predstaviť. Predsa len, každá gazdinká je zvyknutá na niečo iné. Aby sme to nebrali tak vážne, pripojím jeden vtip /pobavila sa na ňom aj moja svokra/.

Aký je rozdiel medzi svokrou a palacinkou?
Palacinka je dobrá teplá a stočená, svokra studená a vystretá!:D

Bez urážky ktorejkoľvek svokry!!!!!!!!!!!

Aj keď chválite svokry- ja si stojím za svojím- mladí majú bývať sami a je to lepšie pre obe strany
A k tomu musím ešte dodať, že ja som mala to šťastie, že sme bývali u mojich rodičov len prvý rok....ani nie u mojej svokry, ale môj manžel býval u svokry, avšak nie je nad samostatné bývanie. Muž bol síce maximálne spokojný(možno viac než ja), ale sami je sami.....A to isté moje dcéry.....dúfam, že budú mať možnosť bývať samostatne....určite im rada pomôžem, ak sa bude dať, ale nechcela by som bývať s nimi. Aj keď si človek povie, že sa nebude miešať do ničoho, asi sa to celkom nedá...

Toto je téma na moju nôtu. Ja som totiž aj nevesta už skoro 40 rokov a aj svokra. Teda oboje ako spolubývajúca. So svokrovcami sme žili hneď od začiatku manželstva v spoločnom rodinnom dome ale v oddelenom byte. Nikdy sme nemali so svokrou spoločnú kuchyňu. Takéto spolužitie chce kopec tolerancie z oboch strán. Ale ak to dokážete tak vám to dá veľmi veľa. Ja si veľmi vážim ich pomoc pri výchove detí, hlavne v strostlivosti o ne. Moje deti nikdy neprišli zo školy do prázdneho bytu! Babku a dedka mali aj majú veľmi radi. Pri riešení problémových situácií som mala vždy na pamäti: Pozor! Deti nás pozorujú ako sa k starým rodičom správame a tak isto sa budú oni správať raz k nám. Takže teraz už žneme, čo sme zasiali. Svokor už zomrel a 95 ročná svokra žije s nami v našom byte. V druhom byte žije naša vydatá dcéra s manželom a dcérkou. Vo vzťahu k zaťovi sa snažíme vyvarovať sa tých chýb, ktoré sa nám nepáčili u svokrovcov a môžem povedať, že zatiaľ sa nám spolužitie darí. Aj naše ostatné dve deti chodia často k nám už aj so svojimi deťmi, našími vnúčatami a svokrinými pravnúčatami. A všetci keď prídu idú najprv pozdraviť babku a prababku. Možno je to všetko výchovou. Aj ja som vyrastala v rodine s babkou, teda aj moja mama bola "za nevestu".
Ďalšia a nie nepodstatná je aj kapitola ostatných detí svokrovcov, teda mojich švagrovcov. Ja som mala dvoch, manžel mal teda ešte brata a sestru. Keď sme boli mladší a mali sme deti približne v rovnakom veku, tak často chodili k nám všetci, obyčajne na víkendy. My žijeme na dedine oni obaja boli v meste. Nevadilo mi to, deti si rozumeli a bývalo nám veselo. Teraz majú obaja kľúče od nášho domu aby mohli prísť hocikedy "domov" za mamou (ona už nepočuje a nevládze chodiť, nedokázala by im otvoriť). Kolegyne v práci krútia nad tým hlavou a nechápu to. Mne to však ani nedošlo, že by to tak nemalo byť. Veď je to ich mama!!!
Keď som si teraz prečítala, čo som napísala tak vidíte, že situácia sa opakuje už v tretej generácii. Takže asi to bude v tej výchove, príklade a tolerancii!!!!!!!!!
Iným je však ťažko radiť. Svoju mieru znášanlivosti a tolerancie si musí každý zvážiť sám a dobre!!!!!!

Keď som začala písať svoj predchádzajúci traktát, tak tu bola len otázka - začiatok témy. Trvalo mi to troška dlhšie a zrazu ale, ale čo nevidím. Klasika: .....a svokra studená. Dievčence poraďáčky, veď aj vy všetky raz budete predmetom tohoto ošúchaného vtipu!!!!!! Pozor! Deti pozorujú a ukladajú do pamäti a nie počítačovej ale svojej. Skutočne sa mi to potvrdzuje z pozorovania iných rodín. Kto čím hreší, tým trestaný býva!
Ha,ha,ha, ale poúčam čo???? :D :D :D :mad:

Dobrý deň.
Ja sa s vami podelím tiež o skúsenosť so svokrou.Bývala som u svokrovcov asi tak 16 rokov.Svokra je super a svokor tiež ujde.Nemali sme nikdy žiaden spor,veď ako som čítala u predchádzajúcich príspevkov ide o toleranciu.
Pred dvoma rokmi som odišla od jej syna aj s deťmi.Zaťažko mi to padlo povedať svokrovcom,ale oni vedeli o našich problémoch.Vtedy sa ma svokra opýtala na deti,či budú chodiť naďalej za nimi.Ja som jej povedala,že deťom babka s dedkom ostáva a ja sa rozchádzam len s jej synom.Teraz som už rozvedená a naďalej navštevujem svokrovcov a oni nás.Keď dlhšie sa neukážem,tak mi telefonuje prečo neprídem.
Ale musím podotknúť,že bývalo sa mi u nich dobre,ale ako samej sa mi býva super a som rada,že je to tak ako to je.
Prajem krásny deň.

Bývam v jednom dome so svokrou už 15 rokov. Máme samostatný vchod,
kuchyňu atď. Zo začiatku to nebolo ružové, ale postupom času sme si zvykli
jedna druhú vypočuť a tolerovať. Teraz vychádzame spolu veľmi dobre, ale
napriek tomu, keby som mala ešte raz možnosť sa rozhodnúť, určite by som si
vybrala samostatné bývanie. Predsa len mi chýba viac súkromia.

asi si treba uvedomit, ze svokra to bude brat vzdy tak, ze byvate v jej dome a podla toho sa bude chovat... mozno po case vam zacne pripominat, ze im mate byt za co vdacni

ja som po svadbe byvala u svojich rodicov, teda moj muz u svokry, snazila som sa, kedze moja mama je od prirody clovek komplikovany, aby neboli ziadne problemy a nezhody, upratovala som, varila, robila vsetko okolo domu - ved som nemala nic na praci, bola som predsa na materskej s 2 detmi,
skoncilo sa to tak, ze ked sme sa po par rokoch odstahovali, moj muz bol zvyknuty, ze vsetko robim ja. zostal taky prekvapeny z toho, ze po nom nieco chcem, ci uz vybavit, alebo urobit, ze mu z toho jeho ega siblo , takze sme sa po case rozviedli....
ja som stastna, spokojna, deti su super a byvala svokra bolo fajn, .. ved byvala 450 km daleko :o))

Ja by som k tejto téme mohla napísať niekoľko strán o tom ako zle sa vedia zachovať svokrovci (budúci svokrovci v mojom prípade). Samozrejme to neznamená, že všetci sú takí istí, záleží to od charakteru človeka.
Napriek tomu, že s priateľom bývame u mojich rodičov , kde si robíme podkrovné bývanie a budeme mať aj vlastnú kuchyňu a kúpeľnu, keby som mala viac finančných prostriedkov a pred dvomi rokmi sa neocitla v dosť blbej situácii, tak by som chcela bývať sama.
Ja som už na začiatku dosť dobre odhadla povahu priateľovych rodičov, boli sice milí, správali sa ku mne pekne, ale vedela som, presne čo im na mne vadí, skrátka som to vycítila. Až jedného dňa som mala problém s priateľovou sestrou a to bol koniec sveta. Zosypala sa na mňa lavína, vytkli mi všetko možné aj nemožné a ja som zistila, že moje predtuchy boli správne. A viete čo si mysleli? Že ich syna nahováram, aby od nich odišiel a išiel bývať k nám, pritom ja som od začiatku vedela, že chcú, aby zostal bývať s nimi a pomaličky som sa s touto myšlienkou zmierovala. Nikdy som na nich krivého slova nepovedala, pomáhala som s čím sa dalo, zatiaľ čo ich dcérenka sa v záhrade opaľovala, nikdy sa nespýtali na naše plány do budúcnosti, len si namýšľali a namýšľali, až svojho syna sami dohnali k tomu, že odišiel. Môj priateľ si ma zastal, keď na mňa jeho sestra narozprávala svojim rodičom blbosti, odišiel bývať k nám a to bolo ešte väčšie peklo, pretože to vyznelo tak, že mali pravdu oni. Nikdy nezabudnem na vetu jeho otca: "Konečne si dosiahla to, čo si chcela." Odvtedy uplynuli takmer 2 roky, jeho rodičov navštevujeme, tak často ako sa nám dá, Niekedy aj 2 krát do mesiaca, chodíme k nim na víkendy. Bola to ťažká skúška, no napriek tomu som rada, že sa to stalo, lebo chodiť v dome okolo seba po špičkách a pretvarovať sa to by bolo asi horšie. No dôverovať im nebudem asi už nikdy.

A moji rodičia: skôr sú na strane môjho priateľa, ja mu nemôžem ani vlások na hlave skriviť :D

Ospravedlňujem sa za dľžku príspevku, ale kratšie sa to fakt nedalo.

"Mladí majú bývať sami !!!"

Keď som začala písať svoj predchádzajúci traktát, tak tu bola len otázka - začiatok témy. Trvalo mi to troška dlhšie a zrazu ale, ale čo nevidím. Klasika: .....a svokra studená. Dievčence poraďáčky, veď aj vy všetky raz budete predmetom tohoto ošúchaného vtipu!!!!!! Pozor! Deti pozorujú a ukladajú do pamäti a nie počítačovej ale svojej. Skutočne sa mi to potvrdzuje z pozorovania iných rodín. Kto čím hreší, tým trestaný býva!
Ha,ha,ha, ale poúčam čo???? :D :D :D :mad:


Na margo vtipu - je to naozaj len vtip. Mám úctu k rodičom - či už k svojej mame alebo k manželovej mame. Svokre tykám a aj keď preletí mráčik vždy si všetko vysvetlíme. Zo začiatku by neprežila, keby som jej v niečom radila. Dnes častokrát príde a spýta sa. Vždy sa smejeme, že kura učí sliepku.
Moja mama doopratrovala svojich svokrovcov /aj keď spočiatku bola nechcená nevesta/, takisto sa postarala o svoju mamu a ja viem, že ak to raz bude treba JE TO MOŽNOSŤ AKO "OPLATIŤ" STAROSTLIVOSŤ A VÝCHOVU. A myslím si, že je čo splácať /:D hoci mlieko stálo "iba" 2,-:D /.

Pridam sa a zaroven prosim o radu. Byvame u svokrovcov na poschodi , mame samostatnu kuchynu a este 2 izby a kupelnu a sme odeleny zadverim. Problem je len vtom ze svokra zvykne k nam chodit kedykolvek sa jej zachce aj ked niesme doma s vselijakou vyhovorkou ze po noviny, alebo nabrat vodu na kvety. Ked je zadvrie zamknute tak si otvory /kluc nechavam na dverach je mi blbe ho stale brat so zebou ked idem len na chvylu von/. Vidim ze nam chodi aj do spalne /hoci neviem co tam stale okukuje/. Preto chcem radu ako jej mam slusne vysvetlit alebo naznacit ze si to neprajem? Aby sa nepohnevala. Deti este nemame ale dost mi tam chyba sukromie.
Som zastanca nazoru ze kazdy by mal mat svoje byvanie ale vzdy sa to neda, predsa rodicia stavaju dom aj pre svoje deti aby neboli v starobe sami.

mimotemy ANMARY, Máš PRAVDU S TýM MLIEKOM, žE STáLO IBA DVE KORUNY, ALE AJ PLATY BOLI NA úROVNí 2500SK, SORRY ZA TO, ŽE SOM ODBOČILA OD TÉMY, AJ PRETO SOM SI DALA SEM TÚ TABUĽKU.
OZAJ, 2500SK TO BOL UŽ SLUŠNÝ PLAT,TAKŽE AŽ TAK LACNÉ TO NEBOLO

Mali sme tu pred časom rozobratú tému svokrovcov, kde som písala i ja. Vtedy sme s priateľom bývali u jeho rodičov. Oni boli a aj sú super ľudia, tykám si s nimi.....ale bola taká doba, keď sme mali toho dosť a ešte sa to vyostrilo, keď som svokru zamestnala a to sa z ňou vôbec nedalo vydržať, tak sme sa rozhodli a z dňa na deň sme sa presťahovali do podnájmu. Od vtedy máme s jeho rodičmi znova super vzťah. ;)

Tie 2,- boli myslené zo srandy. Vždy mame hovorím, že ona mi kupovala mlieko za dve koruny, tak nech si pekne sporí lebo teraz stojí mlieko 17,-. A ten rozdiel /15,-/ si samozrejeme zacvaká.:D

Pre aglv: Neviem aké máte so svokrou vzťahy. Uvediem môj prípad. Posledný mesiac tehotenstva som musela ležať, tak som mame aj svokre dala kľúč od bytu aby si mohli otvoriť keď prídu. Potom keď sa malý narodil, vyhovovalo mi, že keď som kojila tak som im nemusela chodiť otvárať. Časom to však už začalo liezť na nervy aj manželovi, že si jeho mama otvorí a vletí k nám kedykoľvek. Raz nadhodila, či neplánujeme ďalšie dieťatko a manžel jej odpovedal: Keď sem takto vletíš kedy budeš chcieť, tak to tak skoro nebude. Svokra zostala zarazená, ale odvtedy pekne zvoní.

Mali sme tu pred časom rozobratú tému svokrovcov, kde som písala i ja. Vtedy sme s priateľom bývali u jeho rodičov. Oni boli a aj sú super ľudia, tykám si s nimi.....ale bola taká doba, keď sme mali toho dosť a ešte sa to vyostrilo, keď som svokru zamestnala a to sa z ňou vôbec nedalo vydržať, tak sme sa rozhodli a z dňa na deň sme sa presťahovali do podnájmu. Od vtedy máme s jeho rodičmi znova super vzťah. ;)

Čo sa týka zamestnania svokry, aj ja som urobil tento krok, ale asi by som to viackrát nezopakoval.....

Naozaj veľmi záleží od charakteru tých ktorých ľudí. Ja som so svokrovcami nikdy nebývala a som tomu naozaj rada. Vychádzam s nimi dobre, sú zlatí, ale... Možno je to práve preto tak, že spolu nebývame. Myslia to dobre. No, napr. čo sa týka detí. Dedo by im všetko dovolil, aj keď ja to zakážem. Z času načas to nevadí. Ale ak by som s nimi bývala, tak neviem, ako by som si u detí vybudovala rešpekt. A je tu kopec ďalších maličkostí. Našťastie mi nikto nehovorí ako mám čo robiť. Predsa ja som si z domu doniesla iné vedenie domácnosti. Myslím, že každý si chce svoju domácnosť zariadiť po svojom a preto je najlepšie ak mladí bývajú sami.
Skúsenosti väčšiny mojich známych : ak chceš so svokrovcami vychádzať dobre, tak s nimi nebývaj. A najhoršie je to vtedy, ak je muž veľmi ovplyvniteľný svojou matkou, príp. rodičmi.

Orazel, plne s tebou súhlasím, ale netýka sa to len svokier- podľa mojích skúseností, nieje dobré keď člen rodiny zamestnáva iného člena rodiny.Totiž, vždy jeden z nich ťahá za kratší koniec.Ja som robila u strýka a nebolo to dobré- lebo ostatní zamestnanci si mysleli aká som ja strašná "vtierka" a pritom to bolo naopak.Takže tak

Ja bavam so svokrou, rozumieme si ale nikdy viac by som to neurobila. Krok s5 sa neda urobit a nie vzdy viete vychadzat, proste mozte mat na ine veci iny nazor a tak. NEROB TO! radsej

Pre aglv: Neviem aké máte so svokrou vzťahy. Uvediem môj prípad. Posledný mesiac tehotenstva som musela ležať, tak som mame aj svokre dala kľúč od bytu aby si mohli otvoriť keď prídu. Potom keď sa malý narodil, vyhovovalo mi, že keď som kojila tak som im nemusela chodiť otvárať. Časom to však už začalo liezť na nervy aj manželovi, že si jeho mama otvorí a vletí k nám kedykoľvek. Raz nadhodila, či neplánujeme ďalšie dieťatko a manžel jej odpovedal: Keď sem takto vletíš kedy budeš chcieť, tak to tak skoro nebude. Svokra zostala zarazená, ale odvtedy pekne zvoní.[/quote]


No mne nevadi ak pride ked tam sme ale mne vadi ,ze tam chodi ked tam niesme. Ja jej do chladnicky ani do linky nechodim ked nieje doma a ked nieco potrebujem ta si to vypytam. Dost ma to hneva tak som si myslla ze ma niekto tiez take skusenosti a vie ako ju to oducit.
Viem ze bude aj horsie aj lepsie lebo svokra je vzdy len svokra. A ked pridu deti... az potom ma bude hnevat. Uz teraz vidim ako rozmaznava svagrinej deti, len sladkosti a vsetko princeznickam dovoli.

No mne nevadi ak pride ked tam sme ale mne vadi ,ze tam chodi ked tam niesme. Ja jej do chladnicky ani do linky nechodim ked nieje doma a ked nieco potrebujem ta si to vypytam. Dost ma to hneva tak som si myslla ze ma niekto tiez take skusenosti a vie ako ju to oducit.
Viem ze bude aj horsie aj lepsie lebo svokra je vzdy len svokra. A ked pridu deti... az potom ma bude hnevat. Uz teraz vidim ako rozmaznava svagrinej deti, len sladkosti a vsetko princeznickam dovoli.
:D:D svokru odučiť - hmmm a čo je malé decko? Veď jej to treba povedať na rovinu a je to. Chvíľu sa bude možno "ofukovať" ale "malo" by to prejsť - to musíš odhadnúť ty čo a ako jej môžeš povedať. Mne riešenie vzťahov so svokrou nerobí problém - má smolu chúďa, že narazila na takú nevestu - z mosta do prosta jej poviem všetko čo potrebujem povedať - či sa jej to páči a či nie. Ja potrebujem súkromie a nech to berie na vedomie. Ale je pravda, že spolu nebývame - našťastie, boli časy keď tu bola nasáčkovaná každú chvíľu - boli časy boli ale sa minuli :D:D A je pokoj.

Erika, tak to bol fakt, dosť dobrý príspevok

Až tak dobré, že som ti chcela dať bod, ale že vraj v neodbornej diskusii nemožem, ale máš to u mňa schované- dostaneš ho inde

Erika, tak to bol fakt, dosť dobrý príspevok
:) .

:D:D . Ale je pravda, že spolu nebývame - našťastie, boli časy keď tu bola nasáčkovaná každú chvíľu - boli časy boli ale sa minuli :D:D A je pokoj.

Pepí a čo ten súhlas v príspevku 11. som normálne myslela, že.....:eek:

Ja si myslím, že mladí majú bývať sami. Mať niekoho rád, tráviť s ním príjemné chvíle,prežívať radosti i starosti, mať pocit povinnosti spríjemniť mu starobu, prípadne doopatrovať ho, nemá nič spoločné s túžbou každej maldej rodiny byť bunkou samostatnou. dobre sa hovorí tomu, kto v prostredí v ktorom vyrástol aj zostáva. Horšie je to s tým partnerom, ktorý do nového prostredia prichádza. Ja som napríklad prišla z roboty uťahaná ako kôň, jediné o čom som snívala bolo zhodiť vetrovku, odkopnúť topánky,zvaliť sa na sedačku a len tak oddychovať. Poznáme ten pocit všetci. Len že ,ak žijú 2 generácie pod jednou strechou(ešte horšie je to na vidieku), nazeranie na priority je rozdielne. Ja chcem oddychovať, ale svokrovci to pokladajú za mrhanie časom, lebo treba sadiť hrach, striekať stromy....:o
Ja sa chcem ísť byciklovať s deťmi a ono......sadí sa 100 mechov zemiakov, z ktorých naša bunka zje jeden. a problémy sú na svete. Potom príde výchova detí.....zastávanie partnera.....znezajdajky zistíme ,že v skriniach niekto bol.....hádky...a po jednej hádke sa dozvieme, že sme vlastne prišli do domu s jednou kabelou a nič naše nie je. To že sme splácali s partnerom úver, prispievali na domácnosť, odriekali si, nič neznamená. Preto si myslím, že rodina je bunka a má fungovať samostatne. A žiadne klonovavanie na dvojbunkovú alebo trojbunkovú sa nevypláca.
Inak príspevok Ančiky je veľmi pekný, len nikde v texte som nenašla slovo bola som šťastná, prežívala som radosť, chcela by som tak žiť znovu, chcem aby tak žili moje deti. Jej príspevok mi skôr pripadá, ako zmierenie sa s realitou,v ktorej bolo treba žiť. Ale tí, čo sa už niekedy ráno zobudili a s údesom sa sami seba opýtali ."Čo to žijem za život?" určite chápu, čo som chcela povedať.;)

Pepí a čo ten súhlas v príspevku 11. som normálne myslela, že.....:eek:


:D:D Bobo - za to som ho tam dala, bo aj ja raz budem cvekruša - hádam.
A ničím som sa voči svokre neprevinila, ani jej neublížila - len som jednoducho "určila pravidlá" - moje súkromie je moje súkromie a toť vsjo.

Ja som to dva roky vydržla, nie so svokrou, ale s mamou a po dvoch rokoch, ked sme dostali byt a ja som si sadla do obývačky, vyložila nohy na stôl a sedela a sedela... a usmievala som sa ake je to úžasné mať svoje súkromie- na ten pocit nikdy nezabudnem. Nieže by to bolo také zlé...ale ten pocit, že som jedinec, ktorý je tu na tomto svete a riadi si svoj život úplne sám a rady príjme iba keď ich sám chce, tak to nič nenahradí...:--- ;)

Nepoznám bývanie so svokrou, ani s mamou (od 15-tich som preč z domu - a neviem si to vynachváliť), ale bývam so svojou dcérou a vnučkou. Nechcem byť otravná a zasahovať jej do výchovy a domácnosti.... ale poviem vám dá mi to dosť práce udržať sa na uzde........;)

Ideálne riešenie podľa mňa je, keď svokra býva dosť blízko nato aby sme si mohli pomáhať, a dosť ďaleko nato aby mi videla do hrncov.

Prepáčte,ale prečítala som si len prvé príspevky. Lebo ja som vydržala u svokry bývať sotva rok. Lákali nás na dom, zamestnanie... Môj manžel je ich jediné dieťa. Od prvých chvíľ sa nám snažili osviežiť život. Ubytovali nás v izbe s ich nábytkom a veciami. Svoje som mali na zemi - celý rok . Ak som si chcela ľahnúť do postele, najprv som musela zložiť na zem svoje 6 paperové paplóny a vankúše.V sobotu už o 7,00 hod svokra búchala po chodbe a ak sme nevyšli, vošla ona. O súkromí som nemohla ani snívať. Po dvoch mesiacoch manžel odišiel na VZS na rok a ja ani nemusím hovoriť čo so mnou stvárali. Som totiž
ateista a moji pobožní svokrovci ma nechali presúvať dubové skrine, aby náhodou som nebola vopred tehotná.
Samozrejme, že som na to doplatila. Na maródku som už odišla k vlastným ro-
dičom. Popri tom som mala však toľko "pechu", že som v 8 mesiaci zažila zrážku vlakov. Ostala som u rodičov až do manželovho návratu a kúpili sme si
byt. Nie však dosť ďaleko a svokrovci nás citovo vydierajú už 30 rokov.
To, čo som nemala ja, dávam svojím deťom.Moje dcéry si vybrali miesto poby-
tu a u mňa sú vítané. Som šťastná, ak ma aspoň raz- dva krát staršia dcéra
s manželom navštívi. mladšia ešte býva u nás. Myslím si,že rodičia - či už svokrovci ( a moja dcéra našťastie takých má) majú deťom vytvárať také zázemie, na ktoré by radi spomínali a kam by sa radi vracali.

Je to pravda, že mladí majú byť sami, ale nie vždy sa to dá, ani nechce, nemôže. Spolunažívanie dvoch, príp. troch generácií prináša rôzne situácie. Dobré aj zlé. Je jedno či žijete so svokrou, alebo mamou. Keď si založíte rodinu, vždy pribudne do spoločenstva jeden cudzí človek, ktorý sa musí aj ktorému sa musia ostatní prispôsobiť. Je to všetko o vzájomnej tolerancii. Iba o tolerancii. Ja mám vlastnú skúsenosť s tým spolužitím a teraz už viem že to nebolo ideálne, ale už to nezmením, a musím to dobojovať. A bolo mi veľmi ľúto, ked sa moja dcéra rozhodla pre osamostatnenie sa, a odišla s manželom do iného mesta, ale teraz si to už pochvaľujem, lebo prídu, ked sa rozhodnú ze nás chcú vidieť, alebo ked ich pozveme. Nech už ste v akejkoľvek situácii, vedzte, že všetko zlé je na niečo dobré, a nech sa rozhodnete akokoľvek, nikdy nebudete úplne spokojní.
Nemôžu byť každý deň Vianoce. http://www.porada.sk/images/icons/icon7.gif
Vedzte, že život ubieha veľmi rýchlo a veľmi rýchlo sa dostanete do dnešnej situácie, že Vaše deti sa budú takto rozhodovať ako vy dnes a hovorit o vás ako o tej svokre.http://www.porada.sk/images/icons/icon8.gif

Myslíte , že sa dočkám?
Moja 27-ročná dcéra s frajerom už 2 roky bývajú u mňa a nechce sa im odísť.

Tuším jej dám prečítať túto stránku :D

Ideálne riešenie podľa mňa je, keď svokra býva dosť blízko nato aby sme si mohli pomáhať, a dosť ďaleko nato aby mi videla do hrncov.
:D ja len doplním...ked svekruša nevie po slovensky a ja po madarsky...nemôžme sa povadiť aj keby sme chceli:D

juliska2 má pravdu. Je to všetko o tolerancii. Ale aj tolerancia má svoje hranice. Ja bývam so svokrou v jednom byte 20 rokov. Manžel je jedináčik, takže mama "nemohla" ostať bývať sama. Ak by som si písala nejaký denník o spolužití nevesty a svokry dnes možno vydám úspešnú knihu. Beriem dosť veľa veci s nadhľadom a humorom, ale psychiater by mi už určite nejakú diagnózu našiel. Takže mladí, ktorí sa ešte len rozhodujete, ako si zariadite život-ak je to možné žiadna svokra, ani vlastní rodičia. Radšej zo začiatku skromnejšie, vzťahy sa medzi vami nenarušia a vlastné súkromie je na nezaplatenie /ja som len teoretička, ja ho nemám/

Myslíte , že sa dočkám?
Moja 27-ročná dcéra s frajerom už 2 roky bývajú u mňa a nechce sa im odísť.

Tuším jej dám prečítať túto stránku :D

Mušenka ale kde by im bolo tak dobre ako u teba :D

Myslíte , že sa dočkám?
Moja 27-ročná dcéra s frajerom už 2 roky bývajú u mňa a nechce sa im odísť.

Tuším jej dám prečítať túto stránku :D

Muška, asi aj ja dám prečítať túto stránku mojim deťom, aj zaťovi - dobráčiskovi, aj neveste - čakateľke...
V našom rodinnom dome býva na jednom poschodí dcéra s manželom a deťmi, na jednom my s manželom a ďalšie je v rozpracovaní pre syna a budúcu nevestu, ktorá u nás býva už vyše roka. Nech si spomínam ako chcem, nikde nenájdem, že by sa ma niekto z nich bol opýtal, či súhlasím s tým, aby u nás bývali, ale beriem to ako samozrejmosť. Taktiež sa ma nik nepýtal, či budem aj variť pre všetkých - berú to ako samozrejmosť. A tiež keď ma niečo bolí, kde nevidno jazvu neukazujem to nikomu z nich - to je samozrejmosť, Ale čo nie je samozrejmosťou to by mala byť aj úcta k tomu, kto im pripraví chvíle pohody, keď nemusia mať starosti o nič a všetko je prichystané, aj prípadná malá rodinná oslava z toho, že dopadli dobre nečakané problémy, ktoré sa vyskytli, či už rodinné, alebo pracovné, chvíľa pri čaji s ľuďmi, ktorých máme radi. A čo nie je samozrejmé a ani nebude, keď nevesta čakateľka pri obyčajných domácich prácach, ako je utretie riadu poobede, alebo pomoc pri žehlení prádla, podotýkam, že aj jej, ktoré strčila do vášho koša na prádlo si ide sadnúť pred TV a vôbec ju nezaujíma dilema o tom, čo je klad a čo je zápor...
Je samozrejmosťou žiť podľa predstáv mladej rodiny a čo stará rodina, nemá aj tá svoje predstavy o živote? Alebo štyridsaťročnému manželstvu už sú zbytočné? Preto áno, aj ja som zástancom toho, mladí sami ale so všetkými následkami a starosťami mladej rodiny, a starí nech občas prídu, zazvonia a zasa idú oddychovať a naučiť sa používať hrnce pre dve osoby.
No a dosť snívaniu, idem opäť vybrať veľké hrnce s veľkými pokrievkami, aby som zabudla na sny o ničom...

Prajem Vám všetkým pekný deň.:) Mala by som sa venovať práci, ale to čo ste napísali, ma zaujalo. Ja tiež bývam u svokry. Svokra je sama, má vlastnú domácnosť, no a problémy popísané v niektorých z Vašich príspevkov by som tu mohla okopírovať. Po svadbe som s ňou aj so svokrom bývala 1,5 roka, potom sme mali vlastný byt 10 rokov, a po smrti svokra s ňou bývam už 14 rokov. Nemôžem povedať, že je všetko ideálne a verím, že ani ona nie, no snažím sa akceptovať tento stav, a všetko si vyrozprávať a dohodnúť. Pre moje deti je jednoznačne lepšie, že sme vymenili bývanie v meste na sídlisku za bývanie v dome na vidieku. Určite to nikdy neocenia, ale ja to viem.... Ja som zo svojím životom spokojná a občas aj šťastná. Veď ako sa hovorí:"Šťastie praje pripraveným"
Myslím, že najlepšie riešenie neexistuje, ale nech si vyberieme hocičo, stále treba byť ohľaduplný k iným a hlavne k sebe. Veď ak sa sám nepoľutuješ, kto Ťa poľutuje?:D
Pre Ondrejvla: Také hrdinstvo nikto neocení........:mee: Myslím že si treba otvoriť ústa a urobiť v dome poriadok.
P.S: Ja sama budem svokra, dúfam že 4x a určite budem pre niekoho aj zlá, veď všetkým ľuďom sa nedá vyhovieť. Držte mi palce!

Vlastička, to je cena za nekonečnú lásku k našim deťom, vnúčatám, blízkym... Len ma zaráža, že samých ich nenapadne už vzhľadom k Tvojim zdravotným problémom sa dovtípiť, že každému dobre padne aspoň raz začas sa odvďačiť a vrátiť aspoň kvapôčku z toho čo im Ty dávaš vodopádom. No, pozvanie si už odomňa obdržala minimálne ... hmmm tak neváhaj. Damo sa nehovorí, ako žiješ tak aj ideš... žiadne nechce čert zlého keď vie, že je jeho. Vyber Ty len tie menšie hrnce, raz, dva krát... uvidíš, zvyknú si. ... ;)

Vlasta, ale prečo to všetko robíš? Nechcem byť pesimistka, ale to vaše bývanie nedopadne dobre. Už teraz je z tvojho príspevku cítiť, že nie si spokojná so stavom aký je. Ja som nevesta,bývam so svokrou 20 rokov a stále jej žehlím, periem, donedávna som jej varila, no po určitých udalostiach som si povedala dosť. A moja svokra sa znova naučila umývať riady a variť.
Ty si v polohe svokry a matky, ktorá chce deťom vychádzať v ústrety, aby ste spolu dobre žili. Môj osobný názor je, že za toto sa vďaky asi nedočkáš. Pre nich je to samozrejmosť, tak ako to bolo pre moju svokru. A ak ti môžem poradiť, pri takomto spoločnom spolužití si musíte určiť pravidlá hneď na začiatku. Sadnúť si za jeden stôl, porozprávať sa o budúcnosti a o predstavách všetkých. Niekedy je to veľmi ťažké, ale ver mi časom to bude ešte horšie a aj tak tomu neunikneš- vyjasnené vzťahy sú základom pre takéto zložité spolužitie.

Uz som tu pislala aj o svojich problemoch so svokrou ale pripojim este problemy mojej sestri.
Vydala sa a kedze svagor bol najmladsi a uz len sam v rodicovskom dome isli byvat knim. To co sestra zazivala na zaciatku by hocikto nevydrzal.
Svokra im chodila do spalne lebo tam mala svoje skrine , vycitala jej asi rok ze v jeseni nebola pomoct zberat zemiaky ale to ze bola sestra vtedy v 9 mesiaci a prvom tehotenstve jej ako dovod nestacil , lebo oni dakedy museli robit aj tak.
Ked jej svokra nasla na snure vyprate tanga nohavicky chodila ich ukazovat po susedach ze ake ona nosi, a to ze ju chodila ohovarat po celej dedine ani nehovorim. Z detmi jej nikdy nepomohla, ked niekde ide musi ich brat vsade zo sebou. Svagor pracuje v zahranici aby vyzili tak je malo co doma.
Sestra mala poporodne depresie a schudla 20 kil, nervovo uplne vysilena a este jej aj maly ochorel mal vysoke horucky.Chvalabohu sa ztoho dostal hoci po dlhsom case. Poviem Vam plakala som vzdy ked sme tam boli na navsteve lebo mi jej bolo velmi luto.
Mate ludi a ludi a niektory ziju este vtej svojej dobe a maju radost ked mozu niekomu ublizovat.
Preslo 7 rokov a sestra si uz akosi zvykla. Svokru berie s rezervom aj sa snou pohada ked musi ale uz je odolnejsia.
Ma dve krasne deti a tie jej robia radost. No aj dobreho manzela ale ten je viac v robote ako snimi ale co uz ked je taka doba.

Ja som tiež bývala tri roky u svokrovcov. Keď sme sa zobrali, u nás doma už boli brat a sestra so svojimi partnermi, takže ja som musela ísť za nevestu. Nebývali sme síce spolu so svokrovcami, ale s manželovým dedkom vo vedľajšom dome so spoločným dvorom. Svokrovci sú veľmi dobrí ľudia, ale ja som vyrástla v meste a oni žili na dedine. Ich predstava o živote bolo zamestnanie a po ňom práca na roli, okolo hydiny. Súkromie neexistovalo, v sobotu ráno nám prišli oznámiť čo sa bude robiť a vôbec ich nezaujímalo, ak sme mali naplánované niečo iné, my sme sa museli prispôsobiť. A rady ako mám čo robiť, pretože to robím zle, mi tiež nepadli dobre, lebo som to robila tak ako ma to naučila moja mama. Dnes sme oddelene a sú to tí najlepší svokrovci.

Uz som tu pislala aj o svojich problemoch so svokrou ale pripojim este problemy mojej sestri.
Vydala sa a kedze svagor bol najmladsi a uz len sam v rodicovskom dome isli byvat knim. To co sestra zazivala na zaciatku by hocikto nevydrzal.
Svokra im chodila do spalne lebo tam mala svoje skrine , vycitala jej asi rok ze v jeseni nebola pomoct zberat zemiaky ale to ze bola sestra vtedy v 9 mesiaci a prvom tehotenstve jej ako dovod nestacil , lebo oni dakedy museli robit aj tak.
Ked jej svokra nasla na snure vyprate tanga nohavicky chodila ich ukazovat po susedach ze ake ona nosi, a to ze ju chodila ohovarat po celej dedine ani nehovorim. Z detmi jej nikdy nepomohla, ked niekde ide musi ich brat vsade zo sebou. Svagor pracuje v zahranici aby vyzili tak je malo co doma.
Sestra mala poporodne depresie a schudla 20 kil, nervovo uplne vysilena a este jej aj maly ochorel mal vysoke horucky.Chvalabohu sa ztoho dostal hoci po dlhsom case. Poviem Vam plakala som vzdy ked sme tam boli na navsteve lebo mi jej bolo velmi luto.
Mate ludi a ludi a niektory ziju este vtej svojej dobe a maju radost ked mozu niekomu ublizovat.
Preslo 7 rokov a sestra si uz akosi zvykla. Svokru berie s rezervom aj sa snou pohada ked musi ale uz je odolnejsia.
Ma dve krasne deti a tie jej robia radost. No aj dobreho manzela ale ten je viac v robote ako snimi ale co uz ked je taka doba.

Tak presne toto zažívala a stále zažíva moja mamina (okrem tých tangáčov :D). Moja babka je pre moju maminu presne ten typ svokry z tých všetkých vtipov. Keď sme boli ešte malé deti, tak som si to ani nejako neuvedomovala, ale teraz už to štve celú rodinu. K babke sme získali doslova odpor. Keď nie sme doma poprezerá všetky skrine, chladničku, koľko máme špinavého prádla v kúpeľni a tiež nám chodí pozerať ako máme oprané spodné prádlo, keď ho vonku sušíme, nášmu psovi dáva žrať prepražený olej z rezňov so zemiakovými šupkami (u veterinára sme kvôli tomu vysolili už najmenej tisícku). A to ohováranie to je osobitná kapitola, do ktorej je zahrnutá celá rodina, nielen nevesty.
Naučili sme sa s tým žiť, väčšinu vecí sa snažíme ignorovať, občas príde nejaká hádka, ale babka je už stará a život si začína vyberať daň za to ako sa správala a správa.

Pepí a čo ten súhlas v príspevku 11. som normálne myslela, že.....:eek:

Ja si myslím, že mladí majú bývať sami. Mať niekoho rád, tráviť s ním príjemné chvíle,prežívať radosti i starosti, mať pocit povinnosti spríjemniť mu starobu, prípadne doopatrovať ho, nemá nič spoločné s túžbou každej maldej rodiny byť bunkou samostatnou. dobre sa hovorí tomu, kto v prostredí v ktorom vyrástol aj zostáva. Horšie je to s tým partnerom, ktorý do nového prostredia prichádza. Ja som napríklad prišla z roboty uťahaná ako kôň, jediné o čom som snívala bolo zhodiť vetrovku, odkopnúť topánky,zvaliť sa na sedačku a len tak oddychovať. Poznáme ten pocit všetci. Len že ,ak žijú 2 generácie pod jednou strechou(ešte horšie je to na vidieku), nazeranie na priority je rozdielne. Ja chcem oddychovať, ale svokrovci to pokladajú za mrhanie časom, lebo treba sadiť hrach, striekať stromy....:o
Ja sa chcem ísť byciklovať s deťmi a ono......sadí sa 100 mechov zemiakov, z ktorých naša bunka zje jeden. a problémy sú na svete. Potom príde výchova detí.....zastávanie partnera.....znezajdajky zistíme ,že v skriniach niekto bol.....hádky...a po jednej hádke sa dozvieme, že sme vlastne prišli do domu s jednou kabelou a nič naše nie je. To že sme splácali s partnerom úver, prispievali na domácnosť, odriekali si, nič neznamená. Preto si myslím, že rodina je bunka a má fungovať samostatne. A žiadne klonovavanie na dvojbunkovú alebo trojbunkovú sa nevypláca.
Inak príspevok Ančiky je veľmi pekný, len nikde v texte som nenašla slovo bola som šťastná, prežívala som radosť, chcela by som tak žiť znovu, chcem aby tak žili moje deti. Jej príspevok mi skôr pripadá, ako zmierenie sa s realitou,v ktorej bolo treba žiť. Ale tí, čo sa už niekedy ráno zobudili a s údesom sa sami seba opýtali ."Čo to žijem za život?" určite chápu, čo som chcela povedať.;)
Som šťastná, nie som šťastná? To je myslím relatívne a s tým, že bývam so svokrovcami to v podstate ani nesúvisí. Žijem v spokojnom a pokojnom manželstve, vychovali sme 3 slušné deti, máme 6 pekných a zdravých vnúčat. Ak považuješ toto za štastie, tak som šťastná. Kde sú svokrovci?
Možno keby deti chodili s kľúčikom na krku, boli by iné. Možno keby sme nebývali so svokrovcami a tým pádom mali možno viac času (lebo presne ako je to vyššie napísané - zemiaky, stromky, atď) a manžel by si našiel iného koníčka - napr. slovenskú hádzanú, poznáš? Hoď do seba ďalší poldecák.
Možno by som si ja z roztopaše našla frajera. Možno ..... čo ja viem. Myslím že štastie je o inom a šťastní môžeme byť aj s tými svokrovcami.
Úprimne ho želám všetkým. A pekné sviatky k tomu.:) :) :)

Vlasta ja Ti prajem veľa, veľa, veľa trpezlivosti, a prajem Ti, aby to, čo sa naučí tvoja nádejná nevesta od Teba, Ti raz vrátila vtedy, keď budeš jej pomoc najviac potrebovať. Všetko chce svoj čas, ale dokedy budeš takto vládať?

Myslíte , že sa dočkám?
Moja 27-ročná dcéra s frajerom už 2 roky bývajú u mňa a nechce sa im odísť.

Tuším jej dám prečítať túto stránku :D

Muška a kde inde by jej bolo tak dobre ....;) veľmi záleží od vzťahov a vzájomného porozumenia ....matka má byť aj kamarátka , a myslím že Ty si .:)

juliska2 má pravdu. Je to všetko o tolerancii. Ale aj tolerancia má svoje hranice. Ja bývam so svokrou v jednom byte 20 rokov. Manžel je jedináčik, takže mama "nemohla" ostať bývať sama. Ak by som si písala nejaký denník o spolužití nevesty a svokry dnes možno vydám úspešnú knihu. Beriem dosť veľa veci s nadhľadom a humorom, ale psychiater by mi už určite nejakú diagnózu našiel. Takže mladí, ktorí sa ešte len rozhodujete, ako si zariadite život-ak je to možné žiadna svokra, ani vlastní rodičia. Radšej zo začiatku skromnejšie, vzťahy sa medzi vami nenarušia a vlastné súkromie je na nezaplatenie /ja som len teoretička, ja ho nemám/

Ivako, súhlasím, žiadna svokra, ani rodičia, ale ked sa to nedá?, tak dopadne ako my. Ale časom sa obrusia všetky hrany. Všetko má svoje pre a proti, výhody aj nevýhody. Prajem všetkým pekné sviatky s celou rodinou pod jednou strechou s veľkými hrncami. Mária.http://www.porada.sk/images/icons/icon14.gif

Vlasta, ale prečo to všetko robíš? Nechcem byť pesimistka, ale to vaše bývanie nedopadne dobre. Už teraz je z tvojho príspevku cítiť, že nie si spokojná so stavom aký je. Ja som nevesta,bývam so svokrou 20 rokov a stále jej žehlím, periem, donedávna som jej varila, no po určitých udalostiach som si povedala dosť. A moja svokra sa znova naučila umývať riady a variť.
Ty si v polohe svokry a matky, ktorá chce deťom vychádzať v ústrety, aby ste spolu dobre žili. Môj osobný názor je, že za toto sa vďaky asi nedočkáš. Pre nich je to samozrejmosť, tak ako to bolo pre moju svokru. A ak ti môžem poradiť, pri takomto spoločnom spolužití si musíte určiť pravidlá hneď na začiatku. Sadnúť si za jeden stôl, porozprávať sa o budúcnosti a o predstavách všetkých. Niekedy je to veľmi ťažké, ale ver mi časom to bude ešte horšie a aj tak tomu neunikneš- vyjasnené vzťahy sú základom pre takéto zložité spolužitie.

Aj moja budúca svokra musí znova variť, upratovať,....Podotýkam dopredu, že sa nesťažujem, len aby tu prítomné svokry vedeli, že existuje viac neviest, ktoré pomáhajú a aby nevesty vedeli, že nemajú sedieť pred TV, keď svokra upratuje (ako bolo spomínané). Keď sme bývali u svokrovcov, tak ona prestala robiť úplne, ale úplne všetko. Ja som varila pre celú domácnosť, upratovala som, keď som videla, že je nevyžehlené, tak som sa do toho pustila, aj keď väčšinou to boli košele svokra....Ja som však taký divný človek, ktorému to nikdy nevadilo a robila som to sama od seba. Jednak ma to bavilo a jednak som si predsa musela uvedomiť, že strechu nad hlavou máme vďaka nim. A to sme robili všetky nákupy za vlastné a nájomné sme tiež v poslednom čase platili väčšinové (aj keď sme boli v pomere 2:3). Ale čo, veď pomáhať si musíme a vrátilo sa nám to, lebo teraz sme potrebovali finančne pomôcť pri jednej veci a svokor ochotne pomohol. Už sme odsťahovaní a dnes idem svokre pomôcť s veľkonočným upratovaním, lebo vraj ona to nevie tak dobre, ako som to robila ja. Viete ako ma to potešilo, že si to všimla a ocenila to? Lebo svokra je ten typ človeka, ktorý slovko ďakujem skoro vôbec nepoužíva a nevie ani pochváliť. Mimochodom svokra má dcéru, ktorá je staršia ako ja, ale tá by potrebovala asi pomôcť sama, nie to ešte že by prišla pomôcť svojej mame.




Znova je to celé o ľuďoch: sú zlé aj dobré svokry a sú zlé aj dobré nevesty:):):):)

Prajem krásne sviatky a skúste ich využiť na to, že ak so svojou svokrou resp. nevestou nie ste vo veľmi dobrom vzťahu, navštívte sa, porozprávajte sa, veď život máme len jeden a aj keď sa to nezdá, je krátky a preto by sme si ho nemali znepríjemňovať niečim, čo sa možno dá ovplyvniť a napraviť.:):):):)

Som šťastná, nie som šťastná? To je myslím relatívne a s tým, že bývam so svokrovcami to v podstate ani nesúvisí. Žijem v spokojnom a pokojnom manželstve, vychovali sme 3 slušné deti, máme 6 pekných a zdravých vnúčat. Ak považuješ toto za štastie, tak som šťastná. Kde sú svokrovci?
Možno keby deti chodili s kľúčikom na krku, boli by iné. Možno keby sme nebývali so svokrovcami a tým pádom mali možno viac času (lebo presne ako je to vyššie napísané - zemiaky, stromky, atď) a manžel by si našiel iného koníčka - napr. slovenskú hádzanú, poznáš? Hoď do seba ďalší poldecák.
Možno by som si ja z roztopaše našla frajera. Možno ..... čo ja viem. Myslím že štastie je o inom a šťastní môžeme byť aj s tými svokrovcami.
Úprimne ho želám všetkým. A pekné sviatky k tomu.:) :) :)

Presne tak, šťastie sa nedá presne definovať. Niekto hľadá pokojný celý život, pre niekoho je dôležité prežiť intenzívne a šťastne aspoň chvíľu, aj za cenu, že potom bude nešťastný. A takých je veľa ľudí, preto sú rozvody a nespokojní ľudia. Ak niekto vie žiť so svojimi svokrovcami, je dobré keď s nimi zostane a rozmaznávanie od babky a dedka vôbec nie je na závadu. Keď sa deťom vysvetlí v dobrom, že babka je už raz taká, pochopí že to nie je správne. Aj naše deti boli rozmaznávané od babiek a dedkov, ale vedeli, že to babka inak nevie a nemôžu to čakať aj odo mňa. Nikdy som babke za to nenadávala, skôr sme to riešili s humorom. (Vždy im pripomínam, že nás tak nerozmaznávali, ale u babky sme si aj my mohli dovoliť čokoľvek.) Ja so svokrovcami nebývam a určite by to nebolo dobré, lebo som vyrástla v iných podmienkach ako môj manžel, ale my sme sa navzájom prispôsobili a u svokrovcov som sa musela prispôsobovať iba ja im a to robilo zlú krv. Keď sú maldí rovnako vychovávaní, nie je problém sa prispôsobiť. Preto nie je recept, ktorý presne povie ako je to správne. Všetko je to o ľuďoch a tolerancii.

Môžem sa len pridať k tvrdeniu, že mladým je najlepšie začať samým. Nech sa ukáže situácia v rodine, kto s čím v budúcnosti počíta. A to myslím budúcnosť, keď sa bude treba starať o svokrovcov, lebo i taká doba príde. Ak majú ešte dalšie deti, môže dôjsť práve z ich strany ku konfliktu, a nie zo strany svokrovcov, lebo ako postarší ľudia, nechajú riešenie na deťoch. Mám práve takúto neblahú skúsenosť s rodinou. So svokrovcami by som si poradila. I keď, nie raz ma srdce riadne zabolelo. Odporúčam prejednať všetky úskalia budúcich rokov, i tých, na ktoré sa ešte nerado myslí, s celou rodinou a nahlas, aby to každý počul. Za dobré sa dnes dobrým neplatí a tobôž nie v rodine.
Áno, i moja svokra by bola tá najlepšia na svete, keby som k nej chodila raz za týždeň na koláčik a podobne. Ale bola a je tu do poslednej minúty svojho života pani svojho domu ona, lebo ho postavila ona. I keď mám už dosť rokov, stojí za ňou celá rodina a ja bývam len v ich chalupe. A neveríte, že som tu len nejaká ,,prisťahovalkyňa". Nepomôže nič, ani že sa o ňu veľmi dobre starám. Musím, lebo ma jej ostatná rodina rýchlo skontroluje, či je všetko v poriadku.
Tak si to dievča dobre zváž, čo urobíš. Bývať so svokrou v jej dome dvadsať rokov nie je sranda.

Pripojim sa aj ja k debate. Ja bývam so vokrou 27 rokov.Prežili sme všelijaké chvíle. Zo začiatku ako 22 ročná som si myslela,že to budeako doma,vo všetkom sa najprv poradime,porozprávame a bude pohoda. Nedalo sa vždy. Po čase som zistila,že vie človeka dobre využiť a potom odhodiť.Kedže nie som konfliktný typ,tak sme prežívali akosi viac menej dobre,niekedy ale bolo nutné vyčistenie vzduchu, vtedy aom mala všetkého dosť a čo sami nepáčilosom povedala na rovinu. stávalo sa to tak jeden krát za rok. Po rokoch som prišla na jej muchy a naučili sme sa nažívať viac menej v pokoji. Rešpektujem ju ako manželovu matku a vyhýbam sa rôznym hádkam. Je lepšie všetko riešiť popremyslení ako povedať alebo urobiť niečo,čo neskôr oľutujem. Ja sama som svokra a snažím sa byť iná - tolerantná, milá a ústretová. Maylím,že sa mi to darí ,so zaťom si vychádzame super.Teraz bývame tiež spolu a je to vpohode.Z mojej strany -či so zaťovej naozaj opytam sa ešte dcery ????
Bývanie so svokrou má výhody aj nevýhody - treba si to dobre zvážiť. Akým je človekom zistíte až keď budete dlhšie spolu - ja som to s mojou naozaj nevyhrala,ale nič s tým neurobím -najviac sa však na jej prístup a správanie čertí jej syn.
Prajem správne rozhodnutie a veľa vzájomného podchopenia.

V tejto téme sú rôzne názory, názory svokier, názory neviest. I ja bývam už 4 roky so svokrovcami. S manželom sme 10 rokov bývali sami v byte, a keď sme sa rozhodli, že by bolo dobré kúpiť si domček, svokrovci a slobodná švagriná nás prehovorili, aby sme urobili samostatnú bytovú jednotku /podkrovné bývanie/ v rodičovskom dome. Už ani neviem čo rozhodlo, že sme povedali áno. Azda to, že som tých 10 rokov so svokrou veľmi dobre vychádzala a že si nezaslúžia aby zostali sami. Či ľutujem ?
Keby ste sa ma opýtali pred rokom, tak poviem určite áno. Nebudem tu rozpisovať .... ale ťažko sa mi zvykalo, moja svokra považovala moju domácnosť za svoju... pritom máme samostatné kuchyne, varíme samostatne. Švagriná považovala moje deti za jej... atď. atď. Ale to sme si akosi vypovedali, možno sa niekto urazil, možno niekto načúval, keď sme sa na tieto témy rozprávali s mojim manželom, ale už mám svoju domácnosť, som rodičom svojich detí a nie ich sestrou.... Teoreticky je riešenie - komunikovať, rozprávať o tom čo sa nám nepáči, ale viem ako je to ťažké.Za štyri roky som sa ani raz zo svojou svokrou nedokázala na túto tému porozprávať, ale na druhej strane ani ona so mnou. Kde je chyba? To, že teória je ľahšia ako prax. Ale každý z nás, aj nevesty, ale aj svokry by sa mali vžiť do úlohy tej druhej, lebo každá z nás to má ťažké. A každá z nás má svoju pravdu, ktorej sa držíme. Moja svokra nikdy nebola nevestou, ktorá bývala so svokrou. Skúsme sa pozerať aj očami tej druhej, zamyslieť sa či by sa mi páčilo, keby to niekto robil mne.

Téma je zadaná ako "Bývanie so svokrou"..ja by som zadala opačnú:"Bývanie s nevestou"..nieeeeeeee, ani jedna ani druhá otázka je pre mňa neprijateľná.
Mám skúsenosť, keď sme bývali u mojich rodičov 1 a pol roka a ako tehotnej mi mamina dala za ucho. Našťastie som skoro pochopila, že mala pravdu, pretože som sa začala cítiť ako gazdiná v jej domácnosti, kde mamina považovala za svoju povinnosť ma poučovať a radiť mi. Našťastie môj manžel do naších sporov nezasahoval a my sme sa potom vždy dohodli. Uznala som, že to nemá s nami ľahké a už sme aj mali jedno dieťa.
A zažila som bývanie s nevestou skoro rok. Ani jeden krát sme sa nepohádali:) a ani nezvýšili hlas, ale musela som sa veľmi premáhať, aby som nezasahovala do výchovy detí a aj do niektorých iných záležitostí.
Teraz máme chalupu a skoro každý nám hovorí, prečo tam nebývame. Moja odpoveď je jednoduchá: Máme troch synov bývajúcich v bytovkách, dvaja majú aj deťúrence, ktoré veľmi milujem, ale keby sme tam bývali chodili by na návštevu, takto tam chodia kedy chcú/ skoro denne a cez víkendy/ a robia si čo chcú a ako chcú. Bývame tam spolu iba cez sviatky 2 x do roka, čo je v pohode a teším sa a ani nie som unavená skôr naberiem energiu.
Je pravda aj to, že veľké upratovanie robím ja s mojou sestrou a naposledy aj s nevestou, ale ani to mi nevadí. Takže máme spoločný víkendový domov pre všetkých, kde sa často stretávame, ale nezáväzne, slobodne a neprekážame si.
Jedným slovom, mladí aj starí majú bývať ak je to možne osobitne.
My starší si myslíme, že všetko vieme a chceme našim deťom to najlepšie a deti zasa, že sú už dospelé a nepotrebujú naše rady, preto je lepšie ak radíme vtedy, keď budú o to stáť.

Nedá sa mi nepripojiť do tejto horúcej témy. Bývame u svokrovcou už skoro 20 rokov. A poviem vám prežívať skoro dennodenné peklo to nieje sranda. Bývame na dedine a ženy, ktoré poznajú moju svokru povedali, že už by som si zaslúžila za toľko rokov svätožiaru. Záleží veľmi na povahe a výchove. Vždy som sa snažila aby bolo dobre, aj keď ma stále zneužívali na robotu a všetko možné, stále vyvolávali hádky a vždy mali z pohľadu môjho manžela pravdu. Keď svokor umrel myslela som, že svokru ľahšie zvládnem, ale kdeže, čím je staršia tým je horšia, stále klame a vymýšľa si hrozné veci, ktoré rozpráva po celej dedine, keby ma ľudia nepoznali aká som, asi by som sa musela vysťahovať aj z dediny. Vodí mi do bytu cudzích ľudí na exkurzie kým nie sme doma a čo je najhoršie ako ubližuje mne tak ubližuje aj mojim deťom. Takže k tomu príspevku, že deti nás stále pozorujú neviem ako to u nás dopadne, lebo moje deti starkú zažili na vlastnej koži a stojí ma to veľa úsilia presvedčiť ich aby ju navštívili, alebo pomohli jej i keď býva iba o poschodie nižšie. Sú to jej jediné vnúčatá a ona čaká iba na príležitosť, aby im urobila zle a ublížila. Moja dcéra tiež koketuje s myšlienkou bývať u rodičov priateľa, ale veľmi som ju prosila, aby si to dobre uvážila, aby neurobila rovnakú chybu ako ja. Teda ja som jednoznačne za to aby mladí bývali sami.

ja mám tiež skúsenosti zo studenou svokrou.Nech jej je zem lahká.
Až teraz to je úplne ono.Teraz aj zábava s kamarátkami pri flaške vínka
aj náš sexualny život naberá na obrátkach.pokial svorka žila museli sme
byť celkom potichu ani antikoncepciu sme nepotrebovali.Stále nás kontrolovala.
Jeden vtip na odlahčenie situácie.
U zverolekára:chcela by som nechať odseknúť môjmu psovi vtáka.
A prečo?Viete budúci týždeň spríde moja svokra a chcem odstrániť všetky
náznaky radosti z jej príchodu.xixixix

ja mám tiež skúsenosti zo studenou svokrou.Nech jej je zem lahká.
Až teraz to je úplne ono.Teraz aj zábava s kamarátkami pri flaške vínka
aj náš sexualny život naberá na obrátkach.pokial svorka žila museli sme
byť celkom potichu ani antikoncepciu sme nepotrebovali.Stále nás kontrolovala.
Jeden vtip na odlahčenie situácie.
U zverolekára:chcela by som nechať odseknúť môjmu psovi vtáka.
A prečo?Viete budúci týždeň spríde moja svokra a chcem odstrániť všetky
náznaky radosti z jej príchodu.xixixix
Je to na môj vkus moc drsné,všetko sa dá aj sex v iných situáciách ako je svokra. Nezabudni ,žeraz budeš mať možno aj ty zaťa alebo nevestu . Budeš si toto všetko pamätať??????????:confused:

Ufff ,čítam to tu ako zlý román a som šťastná,že som v živote stretla takú skvelú ženu ,akou je moja svokra a akou bola jej mama-babka môjho muža čo mi bola tiež určitú dobu ako svokra. Až sa mi zle píše to oslovenie,lebo sa k nim vôbec nehodí. Babka už nežije ,ale stále na ňu spomíname iba v dobrom.Aj manželova mama má už veľa rokov,ale za celý život sa mi nezastarala do výchovy detí a už vôbec nie do nášho manželstva. Často som uvažovala,kde sa berie toľko tolerancie v jednom človeku.Ona chudera sama nevládze,ale keď vidí moje stresy v období DP ešte sa ponúkne či mi netreba pomôcť? Občas si kladiem otázku,či som jej ja dosť dobrou nevestou. Ale snažím sa ňou byť.

Milá mladá pani,
ak môžem poradiť, dám Ti radu, ktorú sme s manželom dostali od mojej svokry a od mojej mamy obe boli nevestami: MLADÍ MAJÚ BÝVAŤ SAMI! Poslúchla som obidve a dnes som šťastná, že sme tak učinili. naše mamy nebývajú ďaleko, naopak úplne blízko, navzájom si pomáhame.
Ale ak túto možnosť nemáš a rozhodneš sa bývať u svokry, tu by som poradila, že na vzťah teba a tvojej svokry sa podpíše to aký vzťah má tvoj partner so svojou matkou. Kam jej až dovolí zájsť a kam sa nechá dotlačiť. Tu platí zásadné pravidlo: VŠETKY PRAVIDLÁ MUSIA BYŤ DOPREDU JASNÉ!
Ešte predtým ako sa k svokrovcom presťahuješ, mal by tvoj priateľ so svojimi rodičmi ujasniť ako bude bývanie dvoch rodín v jednom dome prebiehať a dôrazne prebrať oddelenie bytových jednotiek, tak aby každá rodina mala svoje súkromie zo zárukou nerušenia. Práve tvoj priateľ, by mal byť ten, kto pripraví podmienky pre ženu, ktorú si chce do domu priviesť. Pravidlá by mali počítať aj s tým, že sa občas aj niečo nevydarí a mali by ste sa porozprávať aj o tom ako budete potom tieto problémy spoločne riešiť.
Vždy maj na pamäti, že nech už bude tvoja svokra taká alebo onaká, pre tvojho partnera bude jeho mama tá najlepšia, pretože on inú nemá, preto sa vyvaruj situácie, kde by sa mal rozhodovať medzi tebou a svojou mamou.
A čo sa budúcnosti vašich detí týka, nezabúdaj na to: Predsa to bude len a len ich babička...
Milá Berry či sa už rozhodneš tak, či onak prajem ti veľa šťastia pri rozhodovaní a hlavne šťastnú voľbu!!!!
Ľudmila

Neodporúcam s prerábaním z vlastných skúseností, bývam so svokrou 15 rokov, jednoznacne sa osamostatnit, nájst si vlastné bývanie

Ja som dal žene na výber rozvod ,alebo jej bosorka "mamička",neuveritelne zákerná sprostá osoba.

inak téma "aktívna" v roku 2007:)

Neodporúcam s prerábaním z vlastných skúseností, bývam so svokrou 15 rokov, jednoznacne sa osamostatnit, nájst si vlastné bývanie
15 rokov ??????????? ...:confused::eek::eek::eek::eek::confused:
http://serve.mysmiley.net/fighting/fighting0045.gif
http://www.porada.sk/1680266-post386.html

Ja som dal žene na výber rozvod ,alebo jej bosorka "mamička",neuveritelne zákerná sprostá osoba.

http://www.porada.sk/1666083-post383.html

Ako sa budí svokra
http://free.zoznam.sk/video/Ako-sa-budi-svokra-:))-

http://www.iwatchstuff.com/2008/10/29/drag-me-to-hell-lady.jpg




:---:D:---:---:---:---:---:---:---:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:D:cool::cool::cool:

Tá moja vie aj lietať dverami som ju vyrazil oknom sa vrátila.

Tá moja vie aj lietať dverami som ju vyrazil oknom sa vrátila.

odolná a s výdržou:D:D

fu ha aki ste husti :D :D
ja mam nahodou dobru svokru velmi, asi preto ze spolu nebyvame

:D

ale no tááák,nehádzte všetky do jedného vreca , .... náhodou môj zaťko má veľmi dobrú svokru, aj si tykáme;););) a svokra, akože ja ;) má veľmi dobrého zaťka:):):) to je fakt:--- a bývame spolu teda už 14 rokov:)

Ak odchádzate z domu skoro-ráno a vraciate sa neskoro večer, tak Vám može byť šum a fuk aké ešte iné osoby sa nachádzajú vo vedľajších miestnostiach jedneho domu.

Inak treba prihliadať na spokojnosť s BÝVANÍM, jeho kvalitou, počtom izieb, počtom odkladacích priestorov, možnosťou garážovania auta,
grilovaním na pozemku, prip. bazenom a td.

teda rozhodujúci je ŽIVOTNÝ ŠTÝL, ktorý by som mohol získať bývaním

spolu zo svokrovcami, ktorí by mi dovolili s nimi bývať.

Ten kto býva v "kralikárni" o rozlohe 50 m2 , vie čo sú podstatné veci pre
život.

Svokra patrí medzi ne len keď "zasponzoruje".

pokiaľ máte inú možnosť, tak radšej využite tú, ak nie, tak Vám nič iné neostáva...

Neodporúčam nikdy spolu bývať v jednom byte, alebo v dome so spoločnou kuchyňou, záchodom, kúpeľkou so svokrou. Každá ktorá tu píše pochvaly určite nezdieľajú spoločne tieto obytné priestory. Myslela som si o sebe, že som ohromne tolerantná, ale po 22 rokoch manželstva a spolubývania so svokrou v jednom dome som to vzdala a odsťahovala sa - rozbilo nám to manželstvo, nerozviedli sme sa, ale nežijeme pod jednou strechou s manželom. Jej jediný syn-môj manžel celý život pred ňou utekal so strachom - do dnešného dňa, lebo u nej bolo bežné svojho manžela panvicou po hlave búchať, keď nechcel zjesť varené jedlo (mimochodom môj manžel-jej syn od kedy sme sa vzali, nikdy si nedal do pusy jej jedlo-vraj nejedlé, brr:eek:-čo potvrdzujem), nie raz mal modriny po tele, nesmel čítať vnútri ani v zime noviny, chodil von do skleníka čítať noviny, knihy-veľmi rád čítaval. V lete ráno odišiel s mojimi deťmi-jeho vnukmi do školy a s nimi sa po škole vracal, čo sa bál byť doma. Manžel nie raz bol dokúsaný (naposledy ako 41 ročný)hlavu rozbitú od jej vyčínania ešte aj ako 42 ročný a veľa podobného. Deti som iba jedno jediné leto nechala akože varovať, po týždni deti už plakávali, lebo vraj ich v kuse bije varechou-ja som v živote deti neudrela. Keď mi volali, že ich naháňa nožom po byte-pozamykali sa po izbách som si povedala už dosť-vtedy som si už na ňu otvorila hubu a to riadne-bola riadna hádka a už si nedovolovala k mojim deťom. V živote nepotlačila kočár, v živote nepomohla, ani keď som bola už v delíriu so zápaľom pľúc a cez 40 hodúčky a 3 malé deti-najväčšie malo 4 roky.Manžel nebol nikdy doma. Prvé dieťa som porodila v 6 mesiaci tehotenstva- lebo som musela umyť v dvojposchodovom dome všetky okná-podľa svokry nepočkali po pôrode, lebo čo ľudia povedia, na jeseň neumyté okná! Druhé dieťa som porodila v 8. mesiaci tehotenstva, lebo sa museli!!! položiť 40 betonových ťažkých kociek na chodník-nepočkali než manžel príde na druhý deň domov. Pri treťom som si už na radu vlastnej matky kašlala na jej príkazy na ťažké práce-bola som totiž opäť na rizikovom-takže som donosila:) Cez toto všetko, čo 22 rokov spoločného života som prežívala, zvláštne, necítim voči nej nenávisť-skôr také prázdno. KOmunikujem s ňou bežne, je mi jej ľúto (netuším čo alebo kto jej v živote tak ublížil, že na svoje okolie je taká), ale už som imúnna voči nej. Obýva dvojposchodový dom, lebo deti samozrejme cez deň sú u mňa a manžel uteká ku mne tiež iba spať chodí do domu. Keby som mohla vrátiť čas-určite by som nebola predala svoj byt a nenasťahovala sa k nim - vraj dom stavali pre svojho jediného syna-môjho manžela-musela som sa tam nasťahovať! Nechcem svojim príbehom povedať, že každá svokra je taká - ale chcem povedať iba toľko, že vzťahy sa vždy zmenia v spoločnej domácnosti. Keď som ešte chodila s mojim manželom, každému som hovorievala, že mám najlepšiu svokru na svete -nepoznala som susedov, dedko sa nesťažoval, manžel tiež mlčal a ona bola milá na mňa. Susedia keď mi začali rozprávať o nej-neverila som, ale keď som to začala prežívať na vlastnej koži a videla ako tlčie svoojho manžela, môjho manžela, to už sranda nebola. Na mňa zdvihla jeden jediný raz ruku s nožom, keď vyčíňala a bránila som svojho muža - iba som natiahla ruku vpred, aby na mňa nedočiahla s nožom, a ako bola rozbehnutá tak sa odrazila od moje ruky, spadla a každému vykladala, že som ju surovo zbila. :eek:
Tento rok sme si už dali vážnu reč s doktorom, ktorý jej predpísal ukludňujúce lieky, na šťastie zaberajú a je kľud, už nemá potrebu rozbíjať a toľko kričať.
Nezastávam názor, že najlepšia svokra je studená svokra. To nie! Ale určite zastávam názor, že najlepšia svokra je tá svokra, ktorá býva zvlášť a nechodí denne na kontroly k "deťom", ale iba na pozvanie:) Držím palce všetkým nevestám, ktoré bývajú so svokrami, a prajem pevné nervy a krásne vzťahy

..ešte dodám, že tých 22 rokov, od kedy som sa tam vydala nikdy neumyla dlážku, neutrela prach, nepozametala. Keď sme maľovali celý barák, alebo pokladali dlažbu do celého baráku, alebo bola akákoľvek veľká práca, tak vždy odišla na týždeň k sestre a vrátila sa, keď bolo všetko poupratované. To aj vtedy, keď boli deti malé. Do dnešného dňa ani na nákup neprejde peši, čo je 100 metrov od domu, ešte aj k jej kamoškám v dedine, všade ju musíme voziť autom a pri tom v dedine sú krátke vzdialenosti všade.

...fuha!..toto je aj zlé čítať, nieže prežiť...dievča, musíš mať dobré nervy, lebo ja byť tebou a s takouto osobou žiť, mám polovicu trestu odsedeného a druhú mi odpustia, že som svet zbavila potvory...

Tak to je úplný extrém, ale ako toto môže robiť s 2-omi mladými ľuďmi?

zdravím, tiež bývam s manželom u jeho mamy. už to bude 14 rokov, ale prvýkrát som si dovolila otvoriť ústa po 10 rokoch. Vážim si ju za všetko, čo pre nás robí, pomáha nám finančne aj deti mi postráži. Toto mi závidela aj moja sestra, že sa nemusím pýtať cudzím aj to, že som si išla do práce a z práce v pohode, lebo babka ich odviedla aj vyzdvihla zo škôlky, keď manžel nemohol. Ale pravdupovediac, je to dvojsečná zbraň a vie nám to dať najavo a hlavne mne. A zaujímavý bol aj začiatok toho bývania, lebo ma strááášne nechcela do rodiny/kôli inej viere/, tak mňa poznala celá dedina no a ja nikoho. Toto už máme za sebou. No najradšej by som bývala sama. Určite by to bolo omnoho ťažšie finančne aj s deťmi, ale bol by pokoj a neboli by výčitky voči mne a deťom. Dá im peniažky a potom ich vykričí, keď nechce syn urobiť babke po vôli a napr. nechce sa mu ísť do kostola a podobné veci. Sú to maličkosti, ale vedia veľmi ublížiť, keď sú len cudzie deti dobré a šikovné, keď vie susedka obložiť celý plot ozdobnými kameňmi a mne bolo povedané, že ja by som to asi neurobila, bo ja nemám na to nervy ... Ta čo, nech jej príde urobiť suseda. Sú to maličkosti, ale vedia ublížiť a hlavne, keď sa pridá aj manžel. A to je na tom to najhoršie, lebo akoby sa stále bál povedať a presadiť svoj názor, tak sa robí všetko čo povie babka. Občas si urobí po svojom, ale ---- a viem, že má svoje sny, lebo sa preriekol, keĎ bola svokra na liečení, pomáhal mi pri varení , dokonca urobil francúzske zemiaky, čo pred mamou nerobí vôbec, lebo podľa nej muž do kuchyne nepatrí, to je ženská robota. Ale nechcem tu písať román. Jednoducho ďakujem za všetko, čo pre nás robí, možno niekedy viac, ako moji rodičia a za to jej veľmi ďakujem, ale keĎ máte možnosť, bývajte radšej sami. Ako si usteliete, tak bude mať. KeĎ si týždeä nepolejete kvety, tak budú nepoliate. Veľa šťastia všetkým v živote aj v láske.

..môže a bez problémov. Bola na to naučená, vydávala sa ako 33 ročná (na tú dobu to bolo strašne neskoro, lebo vtedy sa vydávali najneskôr ako 19 ročné dievčatá), s vlastnou svokrou zametala jedna krása, čo dedko spomínal v kuse, ako naubližovala jeho mame. Zrejme jej život neprebiehal podľa jej predstáv a dedka si zobrala iba z núdze, aby bola vôbec vydatá, preto ho aj celý život bila a nevážila si ho. I keď bol na smrteľnej posteli a umieral na rakovinu žalúdka - tak ho bola v nemocnici, kde ležal posledný polrok iba 3 krát pozrieť a aj to preto, lebo jej moje decká vytýkalli, ktoré dedka nesmierne milovali.

neviem či by som dokázala žiť tak, ako je popísané v niektorých príspevkoch. my sme žili 2 roky v garzónke a potom sme išli do vlastného,trocha odriekania ale rodičia pomôžu či s nimi bývame alebo nie ak chcú, ale vyvarujeme sa takej tej opičej láske a formujeme si vlastnú rodinu, zvyky lebo každý sme si niečo doniesli a musíme tie svoje kolieska orezávať tak aby do seba zapadli

fu ha aki ste husti :D :D
ja mam nahodou dobru svokru velmi, asi preto ze spolu nebyvame

:D
Nedelí Vás náhodou len oceán? :)

..ešte dodám, že tých 22 rokov, od kedy som sa tam vydala nikdy neumyla dlážku, neutrela prach, nepozametala. Keď sme maľovali celý barák, alebo pokladali dlažbu do celého baráku, alebo bola akákoľvek veľká práca, tak vždy odišla na týždeň k sestre a vrátila sa, keď bolo všetko poupratované. To aj vtedy, keď boli deti malé. Do dnešného dňa ani na nákup neprejde peši, čo je 100 metrov od domu, ešte aj k jej kamoškám v dedine, všade ju musíme voziť autom a pri tom v dedine sú krátke vzdialenosti všade.
Kua keď tu ja začnem písať o tej mojej strige to sa budete čudovať čo dr...ých ľudí chodí po svete.Moja "manželka" už to dávam len do úvodzoviek ,sa jej tiež nevie odtrhnúť od sukne.Inu kto chce kam pomôžme mu tam.:D

po precitani prispevkou som sa zasmiala, povedala som si ze vlastne kazda nevesta raz bude SVOKRA ! teda urcite bude zla ! alebo sa mylim? ako to je....Ked su vsetky svokry zle, zakonite su nevesty dobre!Svokra je dobra ked je studena, svokra je dobra ked je za hranicou, a svokra je dobra ked plati, pomaha, teda nevesticky pripravujte sa na profesiu! vzdy su dve strany...

Pokiaľ svokra nediktuje, nerozkazuje a jednoducho sa nemieša do života, je to v poriadku. Pretože každý má svoj vlastný názor na život a hlavne na to, ako ho chce žiť . Čiže aj keď máte tú najlepšiu svokru na svete, chcete žiť vlastný život........

po precitani prispevkou som sa zasmiala, povedala som si ze vlastne kazda nevesta raz bude SVOKRA ! teda urcite bude zla ! alebo sa mylim? ako to je....Ked su vsetky svokry zle, zakonite su nevesty dobre!Svokra je dobra ked je studena, svokra je dobra ked je za hranicou, a svokra je dobra ked plati, pomaha, teda nevesticky pripravujte sa na profesiu! vzdy su dve strany...

daria, nepíšeme o tom, že je zlá svokra a už vonkoncom že každá svokra je zlá, iba sme tu písali, čo sme prežívali a prežívame. Pravdu vravíš, aj my budeme určite svokry - ja osobne až 3x. Je mnoho žien, ktoré sú svokrami a dobrými svokrami, nemajú potrebu prenasledovať mladých a už vonkoncom nie KOMANDOVAŤ. Každý ale nemá to šťastie mať tolerantnú svokru. Každý si niečo zoberie z detstva, z rodiny a aplikuje to do reálneho života v dospelosti. Rozumná svokra (milujúca matka) nechá mladých žiť a svoju milujúcu náruč nechá otvorenú vždy. Každá generácia je iná a každá generácia má inú predstavu o rodine, fungovaní ......
Cítiť z Tvojich slov pohŕdanie s nevestami (nechcem sa Ťa dotknúť, možno iba ja to tak cítim):cool:ale ver mi, nie je to tak, ako píšeš, že "svokra je dobrá keď platí, pomáha...." a nik z nás tu nepísal už ostatné, čo si popísala. Každá svokra, ktorá má potrebu sa ustavične starať do mladých a myslí si, že iba ona vie a dokáže a hlúpy mladý nie, by si mala prv položiť sama sebe otázku, "ako by som sa ja cítila a čo by som urobila, keby ku mne by sa takto svokra chovala". Ži a nechaj žiť!;) ... už sa teraz teším, keď budem svokrou a ešte viac na to, keď budem mať vnúčence. ...... všetko dobré, hlavne veľa tolerancie prajem všetkým svokrám, a nevestám, zaťkom....všetkým!

Mimochodom teraz nedávno som skončila s pečením zákuskov na oslavu- mám za sebou druhú nočnú v kuchyni, ráno som pekne svokre zobrala do izby kávičku aj so zákuskami. nie za to, že by som od nej niečo dostávala, ale pre to, že je matkou môjho manžela, svokrou, babkou mojich detí. Cez to všetko čo sme prežili nedržím v sebe hnev a nehovorím, že najlepšia svokra ja tá, ktorá..........ako si písala. Ver mi, ani ostatní to nehovoria...

...ja to napíšem takto..moja svokra nebola zlá,vlastne ani nie je..moje švagriné- nevesty cez ulicu, prípadne z vedľajšieho dvora, si ju nevedia vynachváliť, takmer už od začiatku "nevestovania"..to ja som bola iná..prišla som na dedinu z mesta,kde je iná mentalita,ľudia si menej vidia do hrnca, menej sa starajú, kto a s kým sa debatuje na ulici a čo kto má na sebe...ja, vyškolená mojím tatíkom v tom smere, že ak si nepomôžem sama, nikto mi nepomôže, som sa tak aj zariadila...nepotrebovala som varovať deti,keď sme s manželom robili na tri smeny a deti si podávali pri bráne závodu, nechcela som, aby mi nakupovala mäso, lebo som mala prehľad, čo je bravčové a čo hovädzie, variť som vedela tuším lepšie,podľa slov môjho chlapa,domáce práce boli hračka,pranie vo vírivej pračke bol pre mňa oddych a dlho som nechcela automatku,ručné práce po nociach boli oddych...a to sa u mojej svokry nenosilo...a čo je dôležité, nevedela som prosiť o pomoc,dokonca ďakovať -za nič mi robí problém dodnes...denné spolužitie so svokrou som obmedzila hneď vtedy, keď povedala môjmu manželovi, že som papuľnatá a nedám si povedať, no a že veru niekedy by sa mi zišlo "po papuli"...dodám k tomu, že môj manžel- a teraz už 10 rokov ex, nepraktizoval silnú ruku v dome, vždy sme sa dohodli,a veru dobre spravil, že ju neposlúchol,síce ku nej denne chodil a nosil mi domov jej názory,ale to tiež prestalo v deň, keď som zavelila, že môže spávať s matkou,pokiaľ žije život s ňou...a bolo upratané...ja som bola tá, čo si nedá a čo nepotrebuje..nikdy nič....na zlo, čo mi nosila do domu, som dávno zabudla,odpustiť nebolo čo, lebo niekedy ľudia nevedia prijať tých, čo majú iné názory a tak som to aj zobrala...a čo sa týka terajšieho spolužitia, rodina exmanžela sa so mnou rozviedla v deň, keď ja s ním...som spokojná,oni nie...ale už to neriešim...uvedomujem si, že som iná ako oni, vždy budem a nemienim s tým nič robiť...a hoci moja svokra už 8 rokov leží na posteli,denne na ňu myslím a posielam jej mojich dobrých anjelov, ale nemám potrebu ju vidieť,hoci býva o ulicu ďalej...

Ahojte, táto téma ma zaujala a naozaj som si prečítala všetky príspevky. Dokonca som tu našla aj podobný príklad z mojej rodiny. Čo sa týka mňa a mojej svokry, tak utekám od nej čo najďalej. Môžem tu písať celé strany o tom, čo mi porobila, čo mi robieva, ked tam prídeme na návštevu, ale nemá to zmysel (len spomeniem svoju najväčšiu chybu: prezradila som jej na čo som alergická). Svoju svokru by som mala nenávidieť, prípadne ľutovať, ale necítim voči nej nič, akoby to bol neznámy človek, prípadne sa na jej výčinoch už len smejem. Písalo sa tu, že svokra finančne vypomáha mladým. Avšak peniaze od nej ja nechcem, pretože vždy čaká že jej ta tie peniaze niečo kúpime, alebo ju niekam pozveme. Život by som s ňou nemenila. Je až chorobne žiarlivá na manžela a čo je smutné, tak podmienila svoj život jemu. Doslova a dopísmena je s ním 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Dokonca potrebuje byť za všetko chválená (toto bolo pre mňa dosť divné ked som k nim prišla prvýkrát). Napriek tomu, že je voči mne taká aká je, si myslím, že keby vyhľadala odbornú pomoc a začala na sebe pracovať, tak by v živote ešte veľa toho dokázala.

Pekný deň.
neviem či som túto tému dobre zaradila, ale chcem s manželom prerábať dom. Teda u níchv rodičovskom dome. Svokra by bola rada keby sme sa tam nasťahovali. Ale ja neviem. Mám stále pochybnosti. Viete bývať so svokrou je tiež zážitok. Nie žeby som s ňou nejako zle vychádzala. Napríklad svokor je hrozne zlatý. Ale kamaratka má varuje (tiež podobný prípad) , že k nej bola svokra taká milučka pred tým ako spolu začali bývať, teraz sa nemôžu vystať. Kto má podobné skúsenosti? Aby som získala všeobecný prehľad.

BERRY ???
Ako si sa vlastne rozhodla? Zaujímal by ma tvoj názor na spolužitie so svokrou .... ked nám už ožila téma po tolkých rokoch.
Mimochodom, ... všetci chválite, alebo haníte svokry. A co tak téma - SVOKOR ?!?!?!? Toho môjho by som vymenil za 10 "svokrobosoriek". A bývať s ním ???:eek: ... to by mohli kludne potom točit ako reality show :---:D

Vždy je to o tom, ako sa nastavia mantinely;)

pandorasbox- odkial beries nazor ze pohrdam nevestami ?! ja som napisala ze som sa zasmiala nad prispevka, mimochodom ty si tu svoju pekne pomalovala, ale napisala som ,ze vzdy su dve strany. ja som bola tiez nevestou! ale take romany by som nepisala.Ono na seba sa vzdy zle pise. aj ja mam nevestu, vychadzame dobre, ako tu bolo spomenute, ako sa to nastaví. dokonca si pýtam nazor a rady. no zelam vsetkím prijemne spolunazivanie.!!

Ahojte, táto téma ma zaujala a naozaj som si prečítala všetky príspevky. Dokonca som tu našla aj podobný príklad z mojej rodiny. Čo sa týka mňa a mojej svokry, tak utekám od nej čo najďalej. Môžem tu písať celé strany o tom, čo mi porobila, čo mi robieva, ked tam prídeme na návštevu, ale nemá to zmysel (len spomeniem svoju najväčšiu chybu: prezradila som jej na čo som alergická). Svoju svokru by som mala nenávidieť, prípadne ľutovať, ale necítim voči nej nič, akoby to bol neznámy človek, prípadne sa na jej výčinoch už len smejem. Písalo sa tu, že svokra finančne vypomáha mladým. Avšak peniaze od nej ja nechcem, pretože vždy čaká že jej ta tie peniaze niečo kúpime, alebo ju niekam pozveme. Život by som s ňou nemenila. Je až chorobne žiarlivá na manžela a čo je smutné, tak podmienila svoj život jemu. Doslova a dopísmena je s ním 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Dokonca potrebuje byť za všetko chválená (toto bolo pre mňa dosť divné ked som k nim prišla prvýkrát). Napriek tomu, že je voči mne taká aká je, si myslím, že keby vyhľadala odbornú pomoc a začala na sebe pracovať, tak by v živote ešte veľa toho dokázala.

Vidíš.

A ja mám naopak dobrú svokru.
A skoro dva roky som u nej týždenne 2-3 krát spal, aby som nemusel každý deň cestovať do roboty.

PS
Zapíš.
Odlož.
Vytiahni o 20 rokov :D .
Ukáž neveste.

pandorasbox- odkial beries nazor ze pohrdam nevestami ?! ja som napisala ze som sa zasmiala nad prispevka, mimochodom ty si tu svoju pekne pomalovala, ale napisala som ,ze vzdy su dve strany. ja som bola tiez nevestou! ale take romany by som nepisala.Ono na seba sa vzdy zle pise. aj ja mam nevestu, vychadzame dobre, ako tu bolo spomenute, ako sa to nastaví. dokonca si pýtam nazor a rady. no zelam vsetkím prijemne spolunazivanie.!!

som rada, že vychádzaš dobre so svojou nevestou a tak je to v poriadku, tak by to malo byť! Patríš medzi tie dobré svokry, ktorú nie každá nevesta zažíva. Na svoju svokru nenadávam, iba som napísala v kocke posledných 22 rokov spolunažívania. Jej vlastná sestra vždy jej čistí žalúdok, keď chytí ten svoj ošial svokra, ale ako som napísala, necítim v sebe voči nej nenávisť iba prázdno. Ver mi, že som na seba prísna a veľakrát sa na mne kamaráti nasmejú ako si vynadám - poviem čo som za hlúposť vyviedla, či už vedome alebo nie. Má to totiž dve strany, jednak sa Ti ulaví keď to povieš a jednak Ti na to povedia svoj názor a tým dokážeš sa na seba pozrieť aj pohľadom tretej osoby. Pekný večer :)

BERRY ???
Ako si sa vlastne rozhodla? Zaujímal by ma tvoj názor na spolužitie so svokrou .... ked nám už ožila téma po tolkých rokoch.
Mimochodom, ... všetci chválite, alebo haníte svokry. A co tak téma - SVOKOR ?!?!?!? Toho môjho by som vymenil za 10 "svokrobosoriek". A bývať s ním ???:eek: ... to by mohli kludne potom točit ako reality show :---:D

Vždy je to o tom, ako sa nastavia mantinely;)

...nie som proti , kľudne sa pridám ...;)

Ten môj sa zbalil a pobral pá v 92-druhom ...
Bol taký , aký bol ...každý sme nejaký .
Len jedno svedčí o ňom , že ešte aj manželka sa zamyslí nad hrobom ...vtedy " čítam " jej myšlienky jak v otvorenej knihe ...
Je tiež na zamyslenie , ak manželka lepšie vychádza so svokrou , ako s matkou ...

Nie som síce svokor , no vnučku už mám ...;)...chrobáčika nášho ...:)
Dcéra býva vo vlastnom a tá druhá aj s priateľom u nás už skoro rok ...

Zastávam jeden ...zásadne sa nemiešam do problémov ...ak sa mi niečo nepáči , tak len pokojne poviem svoj názor ...
Zatial je to v pohode , mládež ma akceptuje ...ja ich tiež ...:rolleyes:


Ozaj ...len na margo ...moja svokra bude mať čestné miesto v mojom byte ...
Dám si ju na viditeľné miesto ...v presýpacích hodinkách bude ...aby aspoň po smrti niečo robila ...;)

...mimotémy..
..buch, bude ti odsýpať z času a ak raz zabudne, máš ju na krku znova..nedávaj ju do hodín...:)

pepsi, chcela som k Tvojej poznámke dať "zábavné" - nedá sa žiaľ. pobavila ma Tvoja poznámka-je trefná !!!:D:D:D: