Nech sa ti darí a už nič nemaž!!! ;)

(mám slzy na krajíčku) Oli, nech je tvoje trápenie čokoľvek, prajem ti nech sa čím skôr skončí..., si zlatý človiečik s dobrým srdiečkom, držím ti palce

Každý človek prechádza rôznymi etapami vo svojom živote. Sú chvíle,obdobia, na ktoré by najradšej zabudol, alebo najradšej celkom vymazal.Nestrácaj optimizmus!!!Netráp sa!!! Nájdi si niekoho s kým si pohovoríš, uľaví sa Ti........Oli, sme s Tebou.........

oli, oli, (janka vynecháme :p), nárok na úsmev máš vždy!!! Nedaj si ho brať, nech by ťa ktokoľvek o opaku chcel presviedčať!!! No nebola by som to ja, keby som neuviedla príklad zo (vlastného) života: Prežívala som vskutku ťažké obdobie počas veľmi vážneho ochorenia môjho syna (dnes je OK, len pre ukľudnenie :) ). A akoby toho "nasr....o" nebolo dosť, žčista zjasna mi zomrel tatino! Jeden deň vykopával u mňa na záhrade akýsi suchý strom, druhý deň ho nebolo (dosť dlho mi trvalo, kým som dokázala vytiahnuť zo zeme ten rýľ, čo si tam nechal zapichnutý v zemi, lebo to príde zajtra dorobiť - žiadne zajtra už pre neho nebolo). Neviem prečo, ale najviac ma desila predstava pohrebu. Synovi naplánovali práve na deň pohrebu akýsi veľmi vážny zákrok, kde som mala byť pri ňom - a poviem ti, normálne som sa tešila, že "nemusím" na pohreb. Choré, že? Nuž ale zákrok odložili a ja som na pohreb pekne krásne išla. Sedíme teda s maminou a sestrou v tej rozlúčkovej miestnosti a cez slzy počúvame slová pána farára "...a budeš prijatý do domu Pánovho...". V tom momente mi zo srdca padla tá hrôza, tá ťažoba, ten nevysvetliteľný strach z pohrebu a ja som mala čo robiť, aby som sa nahlas nezačala chechtať. Mama i sestra na mňa len začudovane pozreli, na čo som im pošepla: "dúfam že v dome Pánovom je veľká povala" - na čo sa aj oni museli usmiať - tu treba spomenúť vlastnosť nášho tatka, kvôli ktorej sme sa s ním za jeho života často hádali. On bol zberateľ všetkého! Všetko sa na niečo zišlo, všetko bolo treba odložiť, všetkého bola škoda vyhodiť. Jeden čas vlastnil garáž - autíčko bolo Fiat 600, taká malá bublinka - do ktorej sa auto dávalo a vyberalo systémom: opatrne otvoriť garáž, vystúpiť z auta a zavrieť dvere, čo povypadáva zasunúť späť do skulinky odkiaľ to vypadlo, auto zasunúť do garáže. Pri odchode z garáže sa auto vyberalo vyťahovaním za zadný nárazník. :D Nepreháňam. Fakt. V garáži tatko svojou zberateľskou činnosťou vytvoril doslova tesný tunelík na to malé autíčko, zvyšok bol zaprataný tými úžasnými vecami, o ktorých už dávno nemal prehľad. Nuž ale auto sa predalo, a tým pádom sa musela aj garáž, veď to by bola škoda živiť ju, keďže dcéra (ja) má predsa dosť miesta na povale. Nechcite vedieť ako to tam u mňa na povale potom vyzeralo. A o tom bola aj moja poznámka na pohrebe, a preto sa mi akosi uľavilo, uvedomila som si skrátka, že v tomto si nevyberieme, sme len ľudia a život je aj o umieraní a podobných boľavých a nepríjemných veciach, a je len na nás, ako sa s nimi vysporiadame. Takže oli nekompromisne ti radím, ak v srdci cítiš potrebu sa usmiať tak sa smej a psychiatrov nechaj tým labilnejším povahám :D A keď sa o ten úsmev dokážeš podeliť - je to super. To "s úsměvem jde všechno líp" má niečo do seba.

Uf ale som sa rozfilozofovala! A to som chcela robiť kvartálne hlásenia pre DU!!! Ale čo by človek neurobil pre priateľov - oli chcem tým naznačiť, že aj na také veci sme tu :p

Každý človek prechádza rôznymi etapami vo svojom živote. Sú chvíle,obdobia, na ktoré by najradšej zabudol, alebo najradšej celkom vymazal.Nestrácaj optimizmus!!!Netráp sa!!! Nájdi si niekoho s kým si pohovoríš, uľaví sa Ti........Oli, sme s Tebou.........Môžeme to byť aj mi na PORADE.

Taktiež namiesto kvartálneho hlásenia sa pripájam a povzbudzujem Olu k veselému životu.
Niekdy treba aj smiech cez slzy... občas nastanú neznesiteľné situácie a vtedy človek nevie či sa smiať či plakať!!!

Ani ja občas neviem, ale keď sa zamyslím, tak smiech je zdravší :-))))))

hlavu hore a keep smilling :)

:)Po búrke dúha, po smútku radosť, verte tomu !
Držím palce !!!:)

Oli, slnko svieti stále, aj keď prší, len je vtedy skryté za oblakmi. Ale tie raz zmiznú.
Veľa šťastia.

Oli, všetky moje starosti a bolesti sú mi dnes smiešne...som s Tebou a vydrž !

Ďakujem za povzbudenie.

Oli..mám taký citát, s ktorým sa v živote snažím riadiť...
aj keď život si niekedy nevyberá...

Bože, daj mi, aby so vedel prijímať veci,
ktoré neviem zmeniť.
Daj mi smelosť, aby som zmenil to,
čo zmeniť môžem
a daj mi múdrosť,
aby som to vedel rozlíšiť...

Nech sa ti darí...a hlavne nech ťa humor neopúšťa...ani pri tých najťažších skúškach života
A možno ani o tom nevieš...ale práve Ty si mi svojimi príbehmi veľa krát zlepšila náladu..

Oli, všetko tu už bolo napísané, sme s tebou, drž sa..........

Pripájam sa k ostatným s citátom "Obráť svoju tvár k slnku a všetky tiene padnú
za Teba".

Oli, citím z Tvojich slov smútok a preto Ti chcem povedať že až sa cítiš zle, tak vylej svoje srdiečko, radi budeme tvojou butľavou vrbou. Povedz si a na "posratého" aj hajzel spadne a bude Ti ľahšie. Citím že si milá a zlatučká. Pekný deň slniečko...

Oli, pripájam sa aj ja k povzbudeniu i keď nie som moc v tom expert. Ale ako sa hovori: "Aj keď nie je na chleba, sranda musí byť."
Veľmi si mi pomohla, keď som nevedela za posledný týždeň, kde mi hlava stojí (stresy a tak), prečítala som si Tvoje príspevky, ktoré mi veľmi zlepšili náladu. Chcela by som aj ja nejak pomôcť - ale také básnické črevo nie som a ani na slohy som nikdy nebola. Akurát Ťa môžem povzbudiť nejakým slovom: Nemysli na svoj problém (i keď viem, že sa to ľahko hovorí, ale ťažko koná). Skús si stále hľadať nejakú činnosť - varenie, upratovanie,...a v neposladnom rade samozrejme ;) :p PORADA:) :cool:
A nezabudni s úsmevom ide vždy hneď všetko lepšie :D :D :D

Práve som si prečítala, ako pekne ste tu písali. Tiež som si spomenula, že mám trápenie či už veľké, alebo menšie, skrátka je to život. No chcem povedať toľko, že napriek týmto trápeniam som vždy usmiata, okolie ani nepozná môj bôľ. Veľmi rada sa smejem a veeeeľmi rada spievam a keď ma niečo trápi, tak pridám volume, aby som všetko dostala von zo seba. Spievam všade, spievam za šporákom, spievam v sprche, jednoducho všade a naozaj to pomáha, vyskúšajte ;) Stretla som sa so susedom na chodbe a on sa ma pýta: "Suseda a čo dobré ste varili?" ja na to "ako viete, že som varila?", "však som vás počul spievať pri šporáku", no comment :D
Najdôležitejšie, čo som tu chcela napísať je, že VĎAKA Tebe Richard, VĎAKA Vám všetkým poraďákom za všetky príspevky, nielen pracovné ale aj zo svojho súkromia! Spolu všetko vyriešime, mám Vás všetkých rada a teším sa, že Porada vznikla a že som jej súčasťou!
Všetko najlepšie Vám všetkým :)

Všetkým Vám ešte raz veľmi pekne ďakujem. Ste krásni ľudia a ja mám obrovské šťaste, že som Vás "stretla." Všetkým posielam zatiaľ len :) Keď to všetko dobre dopadne (v čo dúfam a pevne verím) budem posielať už len :D
My chceme :D My chceme :D My chceme :D ......... :D :D :D

Ja nemám čo k týmto vyznaniam čo dodať,všetko tu už bolo napísané.Oli,držím palce,aby všetko dopadlo OK.

PRE OLU:

Napíšem Ti básničku,
ak počkáš ešte trošičku,
potrápim si hlavičku,
pošlem poštou v balíčku.

Napíšem Ti básničku,
pohladím ňou dušičku,
poteším snáď trošičku,
mám to predsa v malíčku.

Napíšem Ti básničku,
utriem slzu na líčku.
Obráť hlavu k slniečku,
nájdeš novú cestičku.

I keď Ťa duša bolí,
nesmúť sama, Oli.
Tak ako si tu pre nás bola,
Ty a Tvoja Humorola,
tak sme tu teraz my,
na to nezabudni.......:o

Teraz je taký nemožný depresívny čas, každý toho máme dosť, no a keď sa k tomu pridá nejaký osobný problém , človek si myslí, že toto už naozaj neunesie.
Oli, ver tomu že unesie. Človek možno menej, ale ženy tie unesú všetko. K tomu sme boli stvorené. Keď som Ti raz s šuťáku písala, že Teba by som chcela doma,lebo je s Tebou psina, platí to aj teraz, keď Ti moc do spevu nieje. Si vzácny človek, preto som s Tebou......

... dievčatá to všetko krásne napísali, držím Ti palce, aby Ti všetko dobre dopadlo. V Tvojich príspevkoch cítiť veľa optimizmu a chuti do života. :)

"poradaci" predo mnou napísali všetko, mne uz pre teba (aj pre ostatných) ostáva iba :) ...horsie môže byť stále...tak aspon dnes sa usmievajme

Oli, tak toto je fakt na slzy..a tečú..

Som rada, že sa Tvoje trápenie takto skončilo. Tento víkend bude pre mňa a viem, že aj pre ďalších, plný :D :D :D .

Milá Oli,
B L A H O Ž E L Á M a teším sa s Tebou :D


Pri čítaní Tvojho príspevku som plakala - tiekli mi slzy smútku, čo všetko si musela prežiť, ale zároveň slzy radosti, že to všetko dobre dopadlo....
Oli, presne som vedela, čo si si vytrpela a aká si bola v tom bezmocná... a akú radosť prežívaš teraz....

Nech Ťa/Vás sprevádzajú už len :D :D :D :D

Viki

Oli, viem, poznám tento pocit.Tiež som to zažila.Moje dieťa, môj syn, bol 3týždne po ťažkom úraze v kóme.Bol už skoro na druhej strane.Dennodenne som pri ňom sedela od
7,30 do 21,30.Spávala som v nemocnici, celé dni sa mu prihovárala. Aj keď sa zdalo, že nič nevníma, nebolo to tak. Podvedomie človeka pracuje, a preto ďakujem stále a stále
lekárom, ktorí mi dovolili byť sním, dodávať mu energiu, Dôverne to poznám...Prečo on??
Prečo nie ja???.....A potom prišiel deň, keď začal reagovať.Najskôr som sa to bála lekárom povedať, bála som sa, že si to len nahováram, že si len vsugerúvam, niečo, čo
si veľmi želám. Ale bola to pravda. Moje prosby, sľuby boli vyslišané. Bol naspäť, ale tým sa to nekončilo.Po silnom otrase a opuchu mozgu sa musel znovu všetko učiť. Keď dnes vidím vo filme ako sa (príklad KILL BILL) preberie z kómy a hrozivo bojuje, zaháňam spomienky, ako to vtedy bolo.......Znovu sa učil rozprávať, chodiť, mal plienky ako malé dieťa........Trvalo to 7 mesiacov, kým sme sa vrátili domov.Dodnes ďakujem priateľom a budem im do smrti vďačná, že mi vtedy dodali silu všetko to prekonať, stáli pri mne. Človeku pomôže o tom hovoriť i keď je to veľmi ťažké.........Prepáčte, že som sa tu rozpísala.......ale, pri čítaní tvojho vyznania som si spomenula na svoje trápenie. Deti sú to nedrahššie, čo máme, urobili by sme pre ne čokoľvek, viem presne o čom píšeme......

Oli, som veeeľmi rada, že to dopadlo tak výborne a držím vám pästičky, aby ste už tie strašné chvíle nemuseli znovu prežívať.
Renka

Oli, dnes je krásny slnečný deň, to slnko svieti hlavne pre Teba a pre Tvoju dcéru, ale aj pre všetkých, ktorí niečo podobné prežili. Nech Ťa už nikdy nič podobné nestretne. Prajem Ti veľa krásnych slnkom zaliatych dní a veľa, veľa :D :D :D :D :D :D. Deti sú naozaj to najdrahšie čo máme a každá ich bolesť je pre nás bolesťou dvojnásobnou. Ale najhoršia je bezmocnosť, keď chceš pomôcť a jednoducho to nejde, nie je to v Tvojich silách.

A pokračuj prosím v písaní Tvojich úsmevných príbehoch. Teším sa na ďalšie pokračovnia. :D

Som šťastná s Vami.
Deti, to je to najdrahšie, čo máme ............ veď viete.

Ja nedokážem cez slzy radosti, šťastia nič povedať...., napísať, nech sme všetci zdraví....

Olik, ja ti len v skratke napisem co citim. Chvile, ktore si prezila boli iste najtazsie v tvojom zivote. Ja sa tiez vzdy pytam "preco" ked sa deje nieco co sa mi nepaci! Jedinu odpoved, ktoru som zatial nasla je "preto, lebo sa tym ma nieco vyriesit a veci sa maju niekam pohnut len musis prist na to ze kam ta ta ci ona udalost chcela nasmerovat"!?
Ked osud cloveku siahne na to najcennejsie vtedy si myslim clovek uvedomi, ze tie malickosti pre ktore sa rozculujeme kazdy den vobec nestoja za to! A co ja poznam ludi, co nieco take ako ty prezili posunulo ich to velmi "vysoko" co sa tyka duchovneho rastu osobnosti. Preto verim, ze ste sa touto udalostou ty a tvoja dcera stali silnejsimi ludmi a uz vas len tak nieco nezastrasi:))).
Som nesmierne stastna, ze to vam obom dobre dopadlo a prajem vela stastnych
spolocnych chvil:))).

Oli, ušlo mi celé Tvoje trápenie , lebo ma v robote odpojili od netu, až dnes doma som to všetko prečítala...Žite si pre seba užívajte šťastie...viem čo si prežívala...ja to mám za sebou..Trvalo to rok a 5 mesiacov ale, koniec bol smutný, nádej nebola..Držím Vám obom palce.:D

Milá Oli,
keď čítam vštky tie príspevky, mám zmiešané pocity, či sa pripojiť alebo nie, pretože všetky sú tak perfektne citovo napísané, že sa bojím aby som nenapísala niečo trápne. V každom prípade vedz, že v živote človeka sa strieda svetlo s tmou a hoci tmu nikto nemá rád, často až práve ona dokáže zastrieď rozdiely, na ktoré poukazuje svetlo. Tým chcem povedať, že tu na nete sme si všetci rovní. Sme jeden celok, ktorý si má pomáhať. Preto vedz, že keď budeš problém môžeš sa pokojne zveriť nám anonymným človiečikom, ktorí sa radi s tebou o tvoj smútok podelia a možno potom zasvieti cez tú tmu malé svetielko nádeja a nového šťastia z budúcnosti.
Drž sa.

Rany života, od malých škrabancov až po veľké jazvy, máme každý. Niekto ich zakrýva mejkapom uzatvorenia do seba, niekto to dokáže ukázať všetkým. Až vtedy človek zistí, že nie je sám a koľko pofúkaní svojej rany nájde tam, kde to nečaká. Dúfam, že pre teba to boli aj ľudia na PORADE. Oli, si silná osoba, ak si dokázala v čase ťažkého duševného boja písať príbehy plné životného optimizmu. Želám ti, aby tá tvoja sila pôsobila ďalej ako liečivý laser a pomáhala tebe aj iným, tie jazvy liečiť.

Oli som veľmi rada, že sa to všetko dobre skončilo. Usuš si slzičky a užívajte si s malou život už len v zdraví a v pohode.

Som veľmi rada, Oli, že sa Tvoje trápenie už vyriešilo. Presne tak, ako tu už bolo napísané, utri si slzičky a teš sa s Poradou :D

A predsa je na svete spravodlivosť ! Všetko dobré všetkým dobrým !:)

Prečítala som si to všetko až dnes. Naozaj si človek až pri takomto trápení uvedomí, aké sú banálne jeho problémy. Oli teším sa, že je dcérka už vonku a držím palce. Nech sa vám darí!!!

Taky maly velky pribeh o priatelstve....

PRÍBEH:
Jednou, když jsem byl nováčkem na High School, uviděl jsem kluka
z naší třídy, který šel ze školy domů. Jmenoval se Kyle. Vypadalo
to, že nese domů
všechny své učebnice. Myslel jsem si: "Kdo by odnášel v pátek všechny
knížky? Musí to být pěkný trouba.!" Já měl naplánovaný celý víkend -
párty a fotbalový zápas s přáteli na zítřejší odpoledne...
Pokrčil jsem rameny a šel dál. Jak tak jdu, uviděl jsem bandu kluků co
utíkali jeho směrem. Běželi na něj! Vytrhli mu knížky z rukou, podrazili
nohy tak, že přistál v blátě. Jeho brýle odlítly a viděl jsem je
dopadnout do trávy asi 10 stop od něj. Podíval se na mě a já uviděl
ten strašný smutek v jeho očích. Rvalo mi to srdce. Přiběhl jsem mu na pomoc a jak se plazil a hledal brýle, uviděl jsem v jeho očích slzy.
Podal jsem mu je a řekl: "Tihle kluci jsou hajzlové, neumí se normálně
chovat!" Podíval se na mě, řekl: "Díky!" a na jeho tváři se objevil
úsměv. Byl to jeden z těch úsměvů, co projevují skutečnou vděčnost.
Pomohl jsem mu sebrat knížky a zeptal se, kde bydlí.
Ukázalo se, že nedaleko mě. Ptal jsem se, proč jsem ho nikdy předtím
nepotkal. Prý chodil na soukromou školu. Nikdy dřív bych se nedal
dohromady s klukem ze soukromé školy..!".. Nesl jsem mu pár knížek
a celou cestu jsme si povídali. Ukázalo se, že je to príma kluk. Ptal jsem se, zda si nechce zítra zahrát fotbal. Prý "jo!" Celý víkend jsme byli spolu venku a já poznal. Kylea víc a oblíbil si ho. I mí přátelé ho vzali.. V pondělí ráno tu
byl Kyle s hromadou knížek zpátky. Zastavil jsem ho a se smíchem řekl,
že bude mít dobré svaly z těch knížek. Jen se smál a polovinu knížek mi naložil.
Během čtyř let jsme se stali nejlepšími přáteli. Poslední rok
jsem se přemýšleli o nějaké střední škole. Kyle se rozhodl pro Georgetown a
já půjdu na Duke.Věděl jsem, že vždycky budeme přáteli a ty míle nebudou žádným problémem. On se chtěl stát lékařem a já hodlal využít stipendia na
práci kolem fotbalu. Kyle byl premiantem třídy, tedy si musel připravit proslov na závěrečnou slavnost školy. Zlobil jsem ho, že si zamachruje , ale
byl jsem rád, že to nemusím být já tam nahoře a mluvit. Závěrečný
den byl tady. Viděl jsem Kylea, vypadal skvěle! Byl jeden z těch kluků, který dospěl a našel se během let na High School. Zesílil a moc mu slušely brýle. Měl víc děvčat než já, všechny ho milovaly, až jsem někdy žárlil. Dnes byl ten den! Viděl jsem, jak je nervózní z proslovu, tak jsem šel za ním,
poplácal ho po zádech a řekl: "Hej, chlape, budeš dobrej!" Podíval
se na mě tím vděčným pohledem, usmál se a "Díky!" - řekl.
Začátek proslovu měl za sebou, odkašlal si a pokračoval: "Závěr školy
je čas, abychom poděkovali všem, co nám pomohli přes tyto těžké
roky. Rodičům, učitelům, sourozencům, možná trenérovi, ale hlavně
přátelům. Jsem tady, abych vám všem, kteří jste něčí přítel, řekl,
že být někomu přítelem, to je ten největší dárek, který můžete
někomu dát! Řeknu vám příběh..." Díval jsem se nevěřícně na svého
přítele, když začal vyprávět o dni, kdy jsme se poprvé potkali. Plánoval, že se o víkendu zabije.
Mluvil o tom, jak si vyklidil školní skříňku, aby jeho máma s tím neměla později starosti a nesl si věci domů. S vážností se na mě podíval a malinko se usmál: "Díky Bohu jsem potkal přítele. Ten mě zachránil od mého nevysloveného rozhodnutí...!" Slyšel jsem to zděšení v davu, když ten příjemný a populární kluk nám řekl vše o svém nejslabším životním momentu. Viděl jsem jeho mámu a tátu, jak se na mě dívají s vděčností v očích.

Dodnes si neuvědomuji hloubku svého činu. Nikdy nepodceňujte sílu
okamžiku. Jedním jediným gestem můžete změnit život člověka. Někdy
k lepšímu a taky občas k horšímu. Bůh nás vložil do života toho druhého,
abychom někdy zasáhli. Hledejte Boha v přátelích!

"PŘÁTELÉ JSOU ANDĚLÉ, KTEŘÍ TĚ POSTAVÍ NA NOHY, KDYŽ TVÁ KŘÍDLA
MAJÍ PROBLÉM SI VZPOMENOUT, JAK LÍTAT".
Neexistuje žádný začátek nebo konec! Jediné co máš, je teď !" Včera je
historie ..., zítra je náhodou..., dnes je dárkem....

Pekný deň...