Dobrý deň,
máme problém. Zamestnancovi sme vyplatili vyššiu mzdu ako mala byť (mal cca 2 týždne PN, my sme mu však základnú mzdu nekrátili ale dostal ju v takej výške, akú by mal pri odpracovaní celého mesiaca). Čo teraz? Máme mu dať podpísať, že súhlasí, že mu budeme mesačne strhávať zo mzdy určitú čiastku, kým sa to nevyrovná? Teda sa nám to vráti, len ak s tým bude súhlasiť? Neviem, či môžme niečo také urobiť bez jeho písomného súhlasu, pretože už sa nám stalo, že jeden zamestnanec oznámil na inšpektoráte práce, že mu bola vyplatená nižšia mzda ako mala byť. Čo teraz? Poraďte prosím. Dík.
Súhlas zamestnanca nie je potrebný, mal vyplatenú mzdu vyššiu, ako mal nárok, takže radím urobiť opravu v nasledujúcej výplate.

Súhlasím s Twenty, je to neoprávnené obohacovanie aj keď nie jeho vinou. Tie peniaze mu nepatria, ak je to vysoká suma, ktorú má vrátiť, skúste sa dohodnúť napr. aj na 2 splátky.

Zákonník práce

"§ 131


(1) Zo mzdy zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, poistného na zdravotné poistenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti, príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, nedoplatku na dani, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.

(2) Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len

a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo orgánom štátnej správy,
c) peňažné tresty (pokuty), ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
d) neprávom prijaté sumy dávok dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia, štátnych sociálnych dávok a dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,
e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
f) náhrady sťahovacích a iných výdavkov, ktoré sa zamestnancovi vyplatili a ktoré je zamestnanec povinný podľa pracovnoprávnych predpisov vrátiť,
g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
h) neprávom prijatú podporu v nezamestnanosti alebo preddavok na podporu v nezamestnanosti, ak je zamestnanec povinný ho vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

(3) Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy.

..."

Takže z toho vyplýva, že sa musíme písomne dohodnúť, aby sme mu to mohli z ďalšej výplaty zraziť?

Takže z toho vyplýva, že sa musíme písomne dohodnúť, aby sme mu to mohli z ďalšej výplaty zraziť?
Nedá sa to kvalifikovať ako zrážka zo mzdy, je to oprava vyplatenej mzdy.

imho, suma vyplatená ZC nad dohodnutú mzdu vlastne nie je mzdou v tom zmysle, ako ju chápe ZP.

Okrem iného v ZP je aj paragraf 222 ....

§ 222
Bezdôvodné obohatenie


(1) Ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

(3) Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

(4) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

(5) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

(6) Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

Ja by som mzdu krátila v nasl. výplate a zamestnancovi by som písomne oznámila, že sa tak udeje z toho a toho dôvodu. Čiže mu zároveň dám aj možnosť sa k tomu vyjadriť, prípadne na zákl. toho dohodnúť ako túto mzdu vráti späť, či naraz alebo v splátkach.

Ja by som sa asi dohodla so zamestnancom, lebo si myslím, že nejaké financie potrebuje aj na prežitie.