Ja Claudius a Claudius boh sa mi tiež veľmi páčili. Teraz čítam od Roberts Harrisa - Impérium BOJ o RÍM. Sú to zaujímavé intrigy a boje ešte pred nástupom Cézara.

Dobrý podvečer alabut, ak naozaj nemáš na knihy, môžem Ti ich čítať na pokračovanie tu...(:-))
Kamarátka mi požičala knihu od Michala
Viewegha: Román pro muže. Naozaj platí, že film je film a kniha je kniha.
Celý rad autorových myšlienok sa nedá vložiť do filmu, niektoré dokonca tam ani neodzneli, ako napríklad:
Vo své knize Fire in the Belly líči Sam Keen, jak mu ve chvílích bolestného rozvodu pomohl jeden starší muž, ktorý mu řekl: "Muži si musí položit dvě otázky: za prvé "Kam jdu?" a za druhé "Kdo pujde se mnou?" Pokud si tyto otázky někdy položiš ve špatném pořadí, budeš mít problémy."
...krásne myšlienky....
...avšak aj tak sa mi zatiaľ páčia tieto myšlienky:
Oskar Wilde:
"Mám velmi jednoduchý vkus, spokojím se vždy s tím nejlepším."
"Zahrňte mě přepychem, všeho nezbytného se mohu vzdát."
"Umím odolat všemu, kromě pokušené."

Fakt je tá kniha lepšia ako film, ale na druhej strane Donutil je Pán
herec...to sa zasa musí nechať...
pekný večer...všetkým...

Ak ta mozem poprosit, precvicis si prstoklad. Chcem zistit, ci Tkac ma knihu lepsiu ako clanky na webe. A posuskava sa nieco o pajcovani. :-)

Dobrý večer, vždy som pohŕdala knihami z takzvanej červenej knihovni až kým mi kamarátka zopár nedarovala.
Catherine Georgeová : Prázdniny v Benátkach. Jednoduchá zápletka, jednoduchá láska, Benátčan sa bezhlavo zamiloval do Londýnčanky. Samozrejme, že ich známosť skončila šťastne, teda ako pre koho, samozrejme svadbou. Len chcem podotknúť, že aj pri takomto type knihe sa dá relaxovať.
pekný večer všetkým čitateľom a čitateľkám....(:-))

http://www.cez-okno.net/clanok/civilizacie/preklad-disku-z-faistu
http://www.youtube.com/watch?v=giKA9dtVeM8
http://www.youtube.com/watch?v=DuyGclMEhOg

Kedže som dočítali životopis Cicera, idem začať čítať knihu o rímskych cisároch, aspon si túto časť histórie oživím

Prečítala som knihu Presvedčenie. Pri jej čítaní som sa po takmer 26 rokoch manželstva, zamýšľala nad manželstvom ... ;):)

"Kniha Presvedčenie rozpráva o tom, ako sa jedna žena usiluje – prostredníctvom úvah, štúdia dejín a rozhovorov s každým človekom, ktorého po ceste stretne – zmieriť s manželstvom, skôr ako znova vstúpi na jeho pôdu. Príbeh vyrozprávaný s duchaplnosťou, inteligenciou a ľudskosťou, ktoré sú Gilbertovej vlastné, „namieril všetky reflektory“ na manželský stav – otvorene preskúmal otázky kompatibility, pobláznenosti, vernosti, rodinnej tradície, očakávaní zo strany spoločnosti, rizík rozvodu a ponižujúcich povinností, ktoré z manželstva vyplývajú. Rúcajú sa mýty; vyvracajú sa obavy; hľadá sa historická perspektíva; a romantické predstavy nakoniec prenechávajú miesto nevyhnutným citovým kompromisom. Kniha sa stáva oslavou lásky – so všetkou zložitosťou a dôsledkami, ktoré so sebou prináša reálna láska v reálnom svete."
http://www.slovtatran.sk/web/index.php?mode=sk&case=book&item_id=1196§ion_id=1611#1196
http://www.youtube.com/watch?v=drXWyNeLSrw

"Manželstvo Websterovcov sa nezačalo vášnivou, hlboko osobnou láskou dvoch roztúžených ľudí - nebolo o nič vášnivejšie ako manželstvo hmongskej starej mamy. Mohli by sme sa teda domnievať, že taký zväzok je "manželstvom bez lásky". S podobnými domnienkami by sme však mali byť opatrní. Viem o tom svoje, aspoň čo sa týka Websterovcov.
Na sklonku života pani Websterovej diagnostikovali Alzheimerovu chorobu.Desať rokov táto kedysi mocná žena postupne upadala takým spôsobom, že členovia komunity sa na to ani nemohli pozerať. Jej manžel - ten starý pragmatický yankeeovský farmár - sa o ňu staral po celý čas jej pomalého odchodu zo života. Kúpal ju, kŕmil ju, vzdal sa svojej slobody, aby na ňu mohol dávať pozor, a naučil sa znášať hrozné dôsledky jej úpadku. Staral sa o túto ženu ešte dlho po tom, ako ho prestala spoznávať - a dlho po tom, ako prestala spoznávať seba. Pán Webster ju každú nedeľu obliekol do pekných šiat, posadil na vozíček a dotlačil na bohoslužbu do kostola, kde sa pred takmer šesťdesiatimi rokmi zosobášili. Robil to pre to, lebo Lillian mala ten kostol vždy rada, a on vedel, že keby bola pri zmysloch, určite by jeho gesto ocenila. Každú nedeľu Arthur sedel v lavici vedľa svojej ženy, držal ju za ruku, zatiaľ čo ona od neho pomaly odchádzala do krajiny zabudnutia."

Všetkým záujemcom o dejiny (a nielen staroveku) odporúčam Hérodotove Dejiny. Ide nielen o pútavým spôsobom vyloženú Históriu starovekého Grécka a celého (vtedy známeho) sveta ale táto kniha je aj akousi učebnicou ako by sa mali skúmať dejiny. Niektoré Hérodotove závery a nám dnes môžu zdať až humorné, ale napriek tomu je z celého diela cítiť snahu o maximálnu presnosť a pravdivosť. Hérodotos je právom nazývaný "otcom dejepisu", nie preto, že spísal dejiny sveta - to urobili viacerý aj pred ním, ale prvý sa zaujímal skutočné dejiny, nebál sa spochybniť mytológiu a osobne precestoval väčšinu miest o ktorých píše a na mieste si overoval čo počul.

Mne sa pacili aj Zamarovskeho knihy.

Harlan Coben
Dobre sa drž

Naozaj poznáte vlastne deti?
Tia a Mike Bayovci nechceli svoje deti špehovať. No ich šestnásťročný syn Adam sa znepokojujúco zmenil – a keďže jeho najlepší kamarát Spencer Hill nedávno spáchal samovraždu, nemôžu potlačiť strach. Preto dajú synovi na počítač nainštalovať monitorovací program, aby vedeli, aké stránky navštevuje, s akými ľuďmi sa kontaktuje a o čom si s nimi píše. Nedozvedia sa všetko – ale čo odhalia, vyzerá ako potvrdenie ich najhorších obáv.

Úryvok:
Všetko je také krehké. Jasné, každý to vie, ale väčšinou na to nemyslíme. Nemyslíme na to, ako ľahko sa nám život môže zosypať, lebo keby sme na to mysleli, prišli by sme o rozum. Možnože tí, ktorí sa stále boja a musia brať lieky, aby boli schopní fungovať, sú takí preto, lebo chápu realitu. Chápu, aká tenká je tá hranica. Niežeby pravdu nemohli akceptovať, oni ju len nevedia odblokovať.
Aj Tii by sa to mohlo stať. Vedela to a bránila sa tomu.
Odrazu závidela svojej šéfke Hester Crimsteinovej, že nikoho nemá. Možno má zato ľahší život. Iste, v širších súvislostiach je lepšie mať ľudí, na ktorých človeku záleží viac ako na sebe. Ale zase sa o nich bojí. Hovorí sa, že majetok človeka vlastní. Ale nie je to tak. Vlastnia ho tí, ktorých miluje. Len čo vás ovládne láska, stávate sa jej rukojemníkom.

..teraz som dočítala :Young Paul Wm.CHATRČ.

mne sa veľmi páčila

úryvok z knihy Chatrč...
Ticho, čo nasledovalo, mu pripadalo oveľa dlhšie, ako tých pár sekúnd, kým dostal zo seba hlas a konečne položil otázku:
„Tak koho to mám súdiť?”
„Boha,” odmlčala sa, „a ľudstvo.” Povedala to tak, akoby to nemalo priniesť nijaké vážne dôsledky. Jednoducho jej to vyšlo z úst, akoby to vravela denne.
Mack bol zmätený.
„Určite žartujete!” zvolal.

„Prečo nie? Iste je v tvojom svete veľa ľudí, o ktorých si myslíš, že si zaslúžia, aby si ich odsúdil. Určite je dosť takých, ktorých obviňuješ, že zapríčinili bolesť a utrpenie. Čo chamtivci, ktorí sa priživujú na chudobných tohto sveta? Čo tí, čo obetujú svoje ešte nedospelé deti vojne? Čo muži, ktorí bijú svoje ženy, Mackenzie? Čo otcovia, ktorí bijú svojich synov len preto, aby si odreagovali vlastné trápenie? Nezaslúžia si súd, Mackenzie?”
Mack cítil, že sa v ňom ako záplava zúrivosti dvíha z hĺbok nevyriešený hnev. Oprel sa a usiloval sa uchrániť si rovnováhu pred návalom obrazov, no cítil, že stráca nad sebou kontrolu. Žalúdok mu zovrelo a zaťal päste, dýchal krátko a rýchlo.
„A čo muž, ktorý mučí a zabíja nevinné dievčatká? Čo on, Mackenzie? Je ten muž vinný? Treba ho súdiť?”
„Áno!” skríkol Mack. „Do pekla s ním, nech je naveky zatratený!”
„Obviňuješ ho zo svojej straty?”
„Áno!”
„A čo jeho otec, muž, ktorý svojho syna terorizoval a týral? Čo s ním?”
„Aj toho treba poslať do pekla!”
„Ako ďaleko zájdeme, Mackenzie? Toto dedičstvo zlomených pováh siaha až po Adama, čo s ním? No prečo sa zastaviť tam? Čo Boh? Boh s tým všetkým začal. Treba obviniť Boha?”
Mack bol zmätený. Vôbec sa necítil ako sudca, skôr ako ten, koho súdia.
Tá žena bola neodbytná. „Neuviazol si tam, Mackenzie? Nie je to presne to, čo podnecuje Veľký smútok? Že nemožno veriť Bohu? Pravdaže, otec ako ty môže súdiť Otca!”
Znova sa v ňom ako rastúci plameň dvíhal hnev. Chcelo sa mu udierať päsťami okolo seba, ale mala pravdu a popierať to nemalo zmysel.
Pokračovala: „Nie je to tvoja oprávnená žaloba, Mackenzie? Že ťa Boh opustil, že opustil Missy? Že už pred Stvorením Boh vedel, že jedného dňa ten muž Missy utýra, a predsa tvoril? A potom dopustil, aby ju tá zvrátená duša vytrhla z tvojho láskyplného náručia, hoci mal moc zabrániť tomu. Netreba obviniť Boha, Mackenzie?”
Mack pozeral na dlážku, mätež obrazov hnala jeho emócie všetkými smermi. Napokon to povedal, hlasnejšie ako mal v úmysle, a ukázal prstom priamo na ňu.
„Áno! Boh je vinný!” Tieto slová viseli vo vzduchu a v jeho srdci udrelo sudcovské kladivo.
„Takže,” povedala s nezvratnou rozhodnosťou, „ak si tak ľahko schopný súdiť Boha, určite môžeš súdiť aj svet.” Znova hovorila pokojne. „Musíš vybrať dve zo svojich detí, ktoré strávia večnosť v novom Božom nebi a na novej zemi, ale len dve.”
„Čože?” vyhŕklo z neho a neveriacky sa k nej obrátil.
„A musíš vybrať tri zo svojich detí, čo strávia večnosť v pekle.”
Mack nemohol uveriť tomu, čo počuje, a zmocňovala sa ho panika.
„Mackenzie.” Jej hlas teraz znel rovnako pokojne a nádherne, ako keď ho počul po prvý raz. „Len ťa žiadam, aby si urobil niečo, čo podľa teba robí Boh. Pozná každého človeka už od počatia, a pozná ľudí oveľa hlbšie a jasnejšie, ako ty spoznáš svoje deti za celý život. Každého má rád na základe svojho bytostného poznania syna či dcéry. Si presvedčený, že napriek svojej prítomnosti a láske odsúdi väčšinu na večné utrpenie. Nie je to tak?”
„Myslím, že áno. Nikdy som o tom takto neuvažoval.” Šokovane váhal nad vlastnými slovami. „Jednoducho som predpokladal, že to Boh akosi môže urobiť. Reči o pekle boli vždy akousi abstraktnou konverzáciou, nie o niekom, na kom mi naozaj…” Mack zaváhal, uvedomil si, že to, čo chce povedať, môže vyznieť nepekne, „nie o niekom, na kom mi naozaj záleží.”
„Tak teda predpokladáš, že Boh to robí ľahko, ale ty nemôžeš? No tak, Mackenzie. Ktoré tri zo svojich detí odsúdiš na pobyt v pekle? Kate má s tebou práve teraz najväčšie nezhody. Správa sa k tebe nepekne a vraví ti veci, čo ťa zraňujú. Azda je prvou a najlogickejšou voľbou. Čo s ňou? Ty si sudca, Mackenzie, a musíš rozhodnúť.”
„Nechcem byť sudcom,” povedal Mack a vstal. Jeho myseľ horúčkovito pracovala. Toto je neskutočné. Ako by ho Boh mohol požiadať, aby si vybral medzi vlastnými deťmi? V nijakom prípade by nemohol Kate, ani ktorékoľvek iné z vlastných detí odsúdiť na večnosť v pekle len preto, lebo sa voči nemu prehrešili. Ani keby Kate či Josh, alebo Jon či Tyler spáchali nejaký ohavný zločin, nemohol by to urobiť. Nemohol! Uňho nejde o to, ako sa správajú, ale o lásku k nim.
„Nemôžem to urobiť,” povedal ticho.
„Musíš,” odvetila.
„Nemôžem,” zopakoval hlasnejšie a dôraznejšie. „Musíš,” vyhlásila a jej hlas bol ešte tichší.
„Toto… neurobím!” zrúkol Mack a krv mu zovrela. „Musíš,” zašepkala.
„Nemôžem. Nemôžem. Neurobím to!” skríkol a teraz jeho slová a emócie spôsobili búrku. Žena tam len stála, pozorovala ho a čakala.
Napokon na ňu uprel prosebný pohľad. „Mohol by som ísť namiesto nich? Ak potrebujete niekoho odsúdiť na večné muky, pôjdem ja. Dá sa to? Môžem to urobiť?” Klesol jej k nohám, plakal a drankal. „Prosím, umožnite mi ísť miesto svojich detí, prosím, veľmi rád to… Úpenlivo vás prosím… Prosím…”
„Mackenzie, Mackenzie,” zašepkala, a jej slová boli ako spŕška studenej vody v neznesiteľne horúcom dni. Jej ruky sa nežne dotkli jeho líc a prinútila ho vstať. Cez slzy uvidel jej žiarivý úsmev. „Teraz hovoríš ako Ježiš. Rozhodol si správne, Mackenzie. Som na teba hrdá!”
„Ale nesúdil som,” zmätene podotkol Mack.
„Súdil si. Rozhodol si, že sú hodné života, nech by ťa to stálo čokoľvek. Tak miluje Ježiš.” Tieto slová mu pripomenuli jeho nového priateľa, ktorý čaká pri jazere.

„A teraz vieš aj to, že Tato celým srdcom miluje všetky svoje deti.”
zo stránkyhttp://cituj.cz/Zamysleni/2791-view.aspx

Ľubka, ja som ju prečítala tiež, nie že by sa mi nepáčila, len sa mi čítala ťažko a neoslovila ma až tak, ako som predpokladala podľa recenzií.:)

Kto by hľadal dobrú oddychovku, mne sa páčila útla knižočka "Konina a iné rozmarné poviedky" od Juraja Kollára. Veľmi vtipne napísané poviedky na základe skutočných udalostí. Niektorí si určite pri nich zaspomínajú na "roky mládí", niektorí sa v nich možno nájdu. Knižočka je tak trošku aj poučná, humornou formou sa dozviete o "vynálezcovi" Diavy ale aj o ťažkých rokoch počas II. sv. vojny, či ako sa neverný manžel sám prezradil úplne nezmyselným spôsobom. V príbehoch sa spomínajú rôzne časti "starej" Bratislavy, ale aj iných kútov Slovenska (napr. Solisko). Je doplnená fotografiami, väčšinou autentickými, z autorovho albumu.

Autorovi sa podľa mňa podarilo úplne bežné veci tak vtipne a zaujímavo opísať, že človek má chuť sa s ním stretnúť a vypočuť si ďalšie a ďalšie.

..teraz som dočítala :Young Paul Wm.CHATRČ.

mne sa veľmi páčila


Je to zvláštna kniha. Priznám sa, prvú časť som prečítala pomerne rýchlo v očakávaní, ako sa to celé "vyvrbí". Ale potom som sa prelúskavala ďalej len veľmi pomaly. Buď je kniha písaná ťažkopádne už v originále, alebo nie je dobrý preklad. A možno je písaná tak zámerne, aby bol človek nútený zamyslieť sa takmer nad každou myšlienkou.
Pointa je zaujímavá, ale spracovanie mňa až tak nenadchlo, ako som očakávala podľa ohlasov a odporúčaní od známych.

debordelizace hlavy- Ivo T.
Perfektná kniha a ešte zaujímavejší autor. :)

http://www.youtube.com/watch?v=njKVwixYImA&feature=related

Gayle Formanová
Ak zostanem

Mladá 17- ročná Mia má všetko po čom kedy túžila - rodinu, priateľa a dokonca ju príjmu na umeleckú univerzitu na druhom konci krajiny. Nevie sa rozhodnúť, či si ma vybrať lásku a život s rodinou, alebo hudbu.
Všetko sa zmení v jedno ráno, keď na výlete celá rodina zomiera pri autonehode. Mia zisťuje, že pozerá sama na seba a pýta sa: Som mŕtva?
Ešte včera mala veľa možností, ktorými sa jej život mohol uberať, dnes stojí pred jedinou otázkou:Zostanem?

Táto kniha stojí za prečítanie, je o sile lásky, o zmysle rodiny a o tom, že všetci sa v istej chvíli musíme rozhodnúť.

Úryvok:
"Zostaň." Adam vysloví len to jedno slovo a prehltne city, ktoré sa derú von. "Niet slov, ktoré by vyjadrili, čo sa ti stalo. Viem, je to strašné. Ale existuje niečo, prečo sa oddá žiť. Nehovorím teraz o sebe. Len...Neviem. Možno táram hlúposti. Viem, som v šoku. Viem, že som ešte nestrávil to, čo sa stalo tvojim rodičom, Teddymu..." Keď povie Teddy, hlas sa mu zlomí a po lícach sa mu rinú potoky sĺz. V duchu si vravím: Ľúbim ťa.
Počujem ako lapá dych, aby sa upokojil. Potom pokračuje: "Myslím na to, aké by bolo nezmyselné, keby sa tvoj život skončil. Viem, že sa cítiš pod psa, a možno to tak bude ešte dlho. Nie som hlúpy, aby som si namýšľal, že to nejako zariadim, že to môže niekto zariadiť. Myslím však na to, že si nestihla zostarnúť, mať deti, nešla si na Juilliard, nehrala si na violončele pred veľkým publikom, aby im naskakovali zimomriavky, tak ako zakaždým naskakujú mne, keď berieš do rúk sláčik, keď sa na mňa usmeješ.
Ak zostaneš, urobím všetko, čo budeš chcieť.

Je to zvláštna kniha. Priznám sa, prvú časť som prečítala pomerne rýchlo v očakávaní, ako sa to celé "vyvrbí". Ale potom som sa prelúskavala ďalej len veľmi pomaly. Buď je kniha písaná ťažkopádne už v originále, alebo nie je dobrý preklad. A možno je písaná tak zámerne, aby bol človek nútený zamyslieť sa takmer nad každou myšlienkou.
Pointa je zaujímavá, ale spracovanie mňa až tak nenadchlo, ako som očakávala podľa ohlasov a odporúčaní od známych.
Je to skutočne zvláštna kniha. Ja čítam knihy tak, že ich "zhltnem". No túto som čítala veľmi dlho a takým spôsobom, že som si vždy najprv prečítala naposledy čítanú časť a pridala ďalšiu, nie veľmi dlhú stať. A tak pomaličky až do konca. Jednoducho - nie je to kniha na zhltnutie. Treba si ju pomaličky prelúskať a uložiť. Niektoré časti mi zostali v hlave natrvalo. To sa mi pri tých knihách, ktoré "zhltnem" nestáva.

http://blog.sme.sk/blog/7758/235440/poviedky.jpg


Mississippské poviedky nás vracajú do fiktívneho okresu Ford, kde sa odohrávali aj jeho romány Kedy zabiť, Sudca či Zoznam. Grisham opäť predviedol svoje typické rozprávačské majstrovstvo, humor, napätie aj vynikajúcu zápletku. Je úžasné sledovať v poviedke Odložené spisy, čo urobí právnik Mack, keď mu oznámia, že dostane mimosúdne vyrovnanie za prípady, ktoré úž dávno odložil a takmer na ne zabudol. Jeho hrubý ročný príjem je 95.000 dolárov a na mimosúdnom vyrovnaní má zarobiť vyše 200.000 dolárov...neuveriteľne lákavá suma, pre ktorú sa doteraz bezvýznamný právnik rozhodne vykonať vo svojom živote nevídané veci...

Mimoriadne silné pocity dokázal Grisham vzbudiť v druhej poviedke Posledná návšteva (viď úryvky z poviedky). Invalidná Inez a jej synovia Leon a Butch idú na poslednú návštevu najmladšieho Raymonda odsúdeného na plynovú komoru... Hoci je to poviedka o stratených existenciách, rodine kriminálnikov (vo väzeniach si užili svoje aj Leon a Butch) a poprave nenapraviteľného zlodeja a vraha, John Grisham navodil autentickú atmosféru a div čitateľa nezískal na stranu týchto pochybných existencií.

Alebo do tretice, veľmi silný príbeh Michaelova izba o tom, ako môže dopadnúť stretnutie právnika a druhej strany po rokoch... Grisham ponúkol výstižné nastavenie zrkadla mnohým bezcharakterným právnikom, ktorí vidia jediné: víťazstvo v procese, nech sú dôsledky akékoľvek.

V Mississippských poviedkach sa stretávame so zaujímavými postavičkami - poisťovák Sidney, ktorý sa rozhodne zruinovať kasíno, či gay z poprednej rodiny, ktorý prišiel domov zomrieť - a Grisham opäť ukázal, prečo patrí medzi najobľúbenejších a najlepších spisovateľov sveta. Vytvoriť dobrú poviedku si vyžaduje podľa niektorých odborníkov oveľa viac ako napísať román. Grisham opäť strhol svojím štýlom, prekvapil, šokoval, ponúkol intímnu kroniku života Mississippi. Každý jeho príbeh skúma rôzne motívy – smútok, pomstu, beznádej, lásku, spravodlivosť...a všetky poviedky pritom flirtujú s právom a advokáciou, ako to máme u Grishama radi. Vybral si de facto jednoduché, priamočiare príbehy, ktoré však rezonujú a nútia uvažovať.

...dostal som ako darček k narodeninám , no len dnes som ju otvoril , nakoľko som skôr nejak nestíhal ...

Otvoril ...a čítal , čítal a čítal ...

Je to inak môj obľúbený autor , jeho knihy sa ani nedajú inak , len na jedno posedenie , povedal by som , že zahĺbiť sa je dokonca nutné ...
Nebol som veru sklamaný ...:rolleyes::)

Aj mne sa jeho poviedky veľmi páčili.

Dnes je taký upršaný deň, tak som začala preberať v knižnici a vybrala som si Troch Kamarátov od Remarqua. Je to ľahké čítanie aj keď smutné osudy.

Kuwa, prsi, neprsi, zima, slnko ... idem si ja precitat: Marlo Morganová - Poselství od protinožců. Pajcol som ju tusim na Uloz to.

.... Po několika týdnech cesty jsem si všimla očí, které mě sledovaly pokaždé, když jsem šla
na stranu. Čím temnější noc, tím větší se zdály. Nakonec jsem rozeznala i obrysy těl. Byla nám
na stopě smečka divokých psů dingo.
Běžela jsem zpátky do tábora a poprvé za naši cestu jsem byla doopravdy vyděšená. Oznámila
jsem svůj objev Útovi, který to řekl náčelníkovi. Všichni, kdo stáli nablízku, se k nám
přidali. Trpělivě jsem čekala na jejich slova, protože jsem se už poučila, že Opravdoví Lidé ze
sebe slova nesypou jen tak nazdařbůh. Přemýšlejí, než něco řeknou. A skutečně jsem mohla
zvolna napočítat do deseti, než mi Úta přeložil, co řekli. Problém spočíval v pronikavém zápachu
mého těla. Měli pravdu. Sama jsem cítila, že páchnu, a všímala jsem si výrazů na tvářích
ostatních. Bohužel jsem si ale nevěděla rady. Voda byla tak vzácná, že jsme jí nemohli plýtvat
na koupání, ani jsme tu neměli vanu. Přesto moji společníci nezapáchali tak jako já. Trpěla jsem
tím a oni trpěli kvůli mně. Problém byl také v tom, že se mi neustále pálila a loupala kůže a že
jsem v těchhle podmínkách spalovala nastřádaný toxický tuk. Viditelně jsem každým dnem
ubývala na váze. Samozřejmě také nepomáhalo, že jsem neměla ani deodorant ani toaletní papír,
ale všimla jsem si ještě něčeho jiného. Brzy po tom, co jsme se najedli, se všichni odešli do
47
pouště vyprázdnit a jejich exkrement nepáchl tak silně jako v našem světě. Byla jsem si jistá,
že po padesáti letech naší civilizované životosprávy bude trvat nějaký čas, než se moje tělo
zbaví nastřádaných toxických látek. Měla jsem však pocit, že by to bylo možné, jen kdybych
tu zůstala navždy.
Nikdy nezapomenu na to, jak mi náčelník situaci vysvětlil a jak ji vyřešil. Nešlo jim o sebe,
přijímají mě takovou, jaká jsem. Nešlo jim ani o naši bezpečnost, ale o ta ubohá zvířata. Svým
pachem jsem je mátla. Podle Úty si psi mysleli, že kmen s sebou vleče poloshnilý kus masa,
a dohánělo je to k šílenství. Musela jsem se smát, protože můj zápach přesně vystihl; páchla
jsem jako starý hamburger, který někdo nechal ležet na slunci.
Řekla jsem jim, že uvítám jakoukoli pomoc. Druhý den jsme tedy v největším vedru společně
vykopali hranatou jámu a já si do ní lehla. Ostatní mě pak úplně zahrabali, takže mi vyčníval
jen obličej. Zastínili mě a nechali mě tak dvě hodiny ....

čaute chcela by som sa opytatť či nemate niekto doma knihu interné ošetrovateľstvo pre sestry (kniha je v češtine, biely obal, nahornej časti aj dolnej je ružový pásik). ďakujem

Tak som tu knizku od Marlo docital. Neviem, nakolko je pribeh autenticky, ale znie neuveritelne. Najviac ma zaujala pasaz o telepatickom komunikovani medzi clenmi kmena. Ja sa alabutku snazim naucit telepatit uz roky a netelepati a netelepati. Celkovo mi vychadza, ze aborigeni su lepsi majstri ako Kristus. :-)

Vsetky cesty vedu do Rima, ale tento filozoficky pohlad na svet je iny. :-)

http://www.dub.cz/cs/josef-zezulka-byti-zivotni-filosofie-online-kniha.php

práve som dočítal Denník zúfalého muža- chlap príde o prácu a ostane doma s dvoma malými... Nasmial som sa teda dosť, a tú Chatrč som čítal v lete na pláži z nudy a dodnes mi nejde z hlavy.

Ja som čítala - snáď pred piatimi rokmi a lepšiu knihu som nečítala, ostala mi v hlave a preto si ju chcem aj kúpit domov, vtedy som ju mala požičanú. dala mi vela do života - teraz hladám podobné knihy, ináč sa mi zdá, že je to strata času

moj príspevok sa vzťahuje k prísp. č. 142 od Biondy (nepodarilo sa mi spávne vložit citáciu):

"čítali ste niekto Celestinské proroctví - James Redfield ?
Ja som začala, zaujímalo by ma či a ak áno čo Vám kniha dala...

- zážíváme tyto tajemné shody okolností, a prestože jim ješte nerozumíme, víme, že existují. Znova, tak ako v detství, cítíme, že existuje jiná stránka života, jejíž objavení na nás teprve čeká, nejaký další proces, který prebíhá za tím, co vidíme. ....."

Dobre, ale preco su oficialne styri evanjelia napisane inak ako ich vysvetluje cirkev? A co apokryfne evanjelia? Na tie netreba brat ohlad?

Zdravím, vysvetlenie je v knihe od L. Strobel : Kauza Kristus.

Prosím poznáte niekto knihu BEN HUR čítala som ju ešte ako malá a prišla mi na um
Prosím ak ju chcete niekto predať KÚPIM

Frank Herbert - Duna

Isabel Allende - Dom duchov
C.D. Payne - Mladi v hajzlu
Eva Heller - Muz, ktory stoji za to

Mario Puzzo-Krstny otec,dost napinave citanie,potom historicke romany ako Cachticka pani,Gricska carodejnica a zopar inych

Mario Puzzo-Krstny otec,dost napinave citanie,potom historicke romany ako Cachticka pani,Gricska carodejnica a zopar inych..

..skús Arthura Haileyho (Peniaze, Kolesá, Hotel, Reportér...) a Stephena Frey...to sú mňamky...ani Mario Puzo nie je márny...

To sú knihy môjho mládi, teraz fičím na Matkinovi a Dánovi, a iných súčasných:)

Wilhem Ziehr, Peklo v raji.
Konfrontacia dvoch svetov, Europania versus panensky svet, vrazdenie a zabijanie, stari alebo novi bohovia, prevychova pohanov v misiach, mensina vo vlastnej krajine, kulty nadeje a zufalstva, bez vlastnictva, totalne vyhubenie narodov. Skvele odvedena evanjelizacia, Jezis siri lasku a raj na Zemi. :-)

Raz k nam prisiel vludny clovek, misionar, ktoreho sme mali radi. Po istom case prisiel druhy misionar. Ten nam rozpraval o bohu inak ako prvy, a povedal, ze jeho boh je lepsi ako boh prveho knaza. Aj on nasiel stupencov. Maoriovia sa rozdelili na dva tabory, ale este vzdy zili v pokoji. No ked prisiel treti misionar, co kazal zasa o inom bohu, zhromazdila sa rada nacelnikov i starsich a uzniesla sa: "Vsetci misionari musia opustit nasu krajinu, smu sa vratit az potom, ked sa dohodnu o bohu, lebo len jeden moze mat pravdu, a pravy boh moze byt len jeden. Len co sa vratia vo svornosti, vypocujeme si ich kazen a sami posudime. No ak sa misionari nepodrobia voli nacelnikov a starsich, budu zabiti".

Tento úryvok z románu mi dnes prišiel v maile s názvom PRÍBEH NESÚCI V SEBE SILU:

Istý muž kráčal po ceste so svojím koňom a psom. Keď prechádzali okolo
veľkého stromu, udrel doň blesk a všetkých spálil. Muž však
nepochopil, že je mŕtvy, a tak pokračoval v ceste aj so svojimi
zvieratami. Bol to veľmi namáhavý pochod, nad nimi sa týčil vrch,
slnko pálilo, boli celí spotení a veľmi smädní. V jednej zákrute
zazreli nádhernú bránu, celú z mramoru, za ňou chodník zo zlata,
uprostred neho bola studňa s krištáľovou vodou. Pocestný podišiel k
strážnikovi pri bráne.
"Dobrý deň."
"Dobrý deň," odvetil strážnik.
"Ako sa volá toto nádherné miesto?"
"Je to raj."
"Ako dobre, že sme prišli do neba. Sme veľmi smädní."
"Nech sa páči, vojdite a dosýta sa napite," ukázal strážnik na studňu.
"Ale aj môj pes a kôň sú smädní."
"Ľutujem, ale zvieratám je vstup zakázaný," povedal strážnik.
"Zvieratá sem nemôžu."
Muža to veľmi rozladilo, pretože bol veľmi smädný, ale sám piť nebude,
poďakoval strážnikovi a pokračoval v ceste. Po dlhom a namáhavom
výstupe do kopca prišli na ďalšie miesto celkom vyčerpaní. Stála tam
stará brána, od nej viedla poľná cesta obklopená stromami. V tieni
jedného zo stromov ležal akýsi muž, hlavu mal prikrytú klobúkom, zdalo
sa, že spí.
"Dobrý deň," pozdravil pocestný.
Muž kývol hlavou.
"Sme veľmi smädní, ja, môj pes a kôň."
"Tam medzi skalami je studňa," ukázal im muž. "Môžete sa napiť, koľko
len chcete."
Muž so psom i koňom podišli k studni a uhasili svoj smäd. Pocestný sa
vrátil k mužovi, aby mu poďakoval. "Príďte zas, kedy len budete
chcieť," odvetil mu muž.
"Prosím vás, ako sa volá toto miesto?"
"Raj."
"Raj? Ale veď strážnik pri mramorovej bráne nám povedal, že tam je raj."
"Nie, to bolo peklo."
Pocestného sa zmocnili rozpaky. "Mali by ste im zakázať, aby používali
vaše meno. Táto falošná informácia predsa môže spôsobiť veľký zmätok."
"V nijakom prípade, v skutočnosti nám robia veľkú službu. Lebo tam
zostanú všetci, čo z egoizmu dokážu opustiť aj toho najvernejšieho
priateľa."

(Paulo Coelho: Démon a slečna Prymová)

P. S.: Bol tam ešte dodatok"... aj dnes buď človekom, ktorý vyberá zo svojho srdca dary
ľudskosti.... lebo cez ne prichádza požehnanie..."

nádherné, som myslela, že to je Ferrero

John Grisham a jemu podobne knihy

Dobré ránko, vie mi niekto poradiť, kde by som zohnala knihu od Spencera Jonhsona Kam sa podel môj syr v pdf formáte. Zháňam ju pre amerického kamaráta, ktorý sa učí po slovensky. Ďakujem a želám pekný deň.

Dobré ránko, vie mi niekto poradiť, kde by som zohnala knihu od Spencera Jonhsona Kam sa podel môj syr v pdf formáte. Zháňam ju pre amerického kamaráta, ktorý sa učí po slovensky. Ďakujem a želám pekný deň...

..asi nezoženieš...ale ak si kamoška, preskenuj knihu (mala by byť v Martinuse-treba kúpiť) a pošli v pdf...ako súbor....ja som tak nedávno robila mojej kamarátke do Austrálie Robina od Frýbovej...je to prácne, ale dá sa...

Ja mám rada knihy od Daniela Silvu - Špionka - momentálne ju čítam, D.Dán,......a ostatných.

http://www.martinus.sk/?uItem=43272 čo poviete na túto knihu? čítal ju niekto?

aj ja som to tak urobil, mozno niekedy neskor