My sme tiež začali stavať RD a chceme jednoznačne tepelné čerpadlo. Najskôr sme zisťovali všetko okolo zem voda, ale keď nám urobili cenovú ponuku, museli sme rozmýšľať o vzduch-voda. Boli sme aj u známych čo to majú cca 3 roky a sú nadmieru spokojní. pozri stránky fy VESKOM Slovakia, Malacky a WAMAK Banská Štiavnica. Na týchto stránkach je aj kalkulačka, kde ti vypočíta tepelné straty, ročné náklady na teplo ....My sme zatiaľ volili WAMAK. Zem voda je ozaj drahé, len za výkop 1m pýtajú 3000,- Sk a keď potrebuješ min. 2 vrty po 70m t. j. 420000,- Sk len za vrty. Takže komplet cena pre nás 1,2 mil. Sk len za vykurovanie.To si treba poriadne rozmyslieť.:confused:

Problém pri krytí tepelných strát a príprave teplej úžitkovej vody tepelným čerpadlom je v dvoch rovinách.
1) Technická rovina - odkiaľ sa bude "čerpať" tepelná energia - pôda, studňa, voda, vzduch, solár ... To sú možnosti umiestnenia výparníkového okruhu TČ, teda toho chladného ... Kamkoľvek sa umiestni, bude tú časť chladiť ... teda bude chladiť zem do ktorej bude zakopaný - nutný vlastný pozemok, vodu - treba povolenie od správy tokov, vlastná výdatná studňa ..., solár a vzduch ...

2) Ekonomická - a tá je rozhodujúca. Životnosť TČ je cca 15 rokov. Cena podľa prevedenia ... a tá je vždy veľká (vysoké investičné náklady). Treba si spočítať návratnosť investície ... To nie je problém. Do vstupov pôjde výška investície, energia na pohon TČ , potrebný servis a do výstupov ušetrená energia.

Ak môžem odporučiť - podlahové kúrenie, kvalitný kotol, dobrá tepelná izolácia, kvalitné okná ... nie TČ

Od podlahového kúrenia sa začalo trošku upúšťať. Stará dobrá klasika. Radiátory. (pomer montáže podlahových kúrení je zanedbateľný oproti starej radiátorovej klasike).
V súčasnosti je vhodný kondenzačný kotol, úspora 1/3, táto úspora je zaručená..
Postupne sa bude usutočnovať prechod na kúrenie peletami. (už bol aj návrh, že sa bude uskutočnovať dotácia vo výške 15 tis.Sk na kotly, prejde??)

Všetko závisí od tepelného výkonu radiátorov, t.j. aké sú tepelné straty miestnosti a tepelná pohoda. Keď sa zváži, že kondenzačný kotol pracuje s teplotami pod 60°C a dt=20°C vstup/výstup a vieme určiť potrebný výkon Q tak z tohto vyjde plocha radiátora. Podlahové radiátory sú tzv. veľkoplošné radiátory. Ak by sme požadovali rovnaký výkon do klasického radiátora, tak ten by musel mať min. dvojnásobnú plochu. Ke´d však zvážime, že táto zima bola taká aká bola, ale minulá boli v BA napr. teploty bežne okolo -15 °C tak neviem.
Kúrenie peletami? Z akého dôvodu? Máme lacné drevné štiepky? AK by ste sledovali cenu týchto komodít na burze, tak by ste vedeli, že stúpla ich cena o 40-50%. Ostáva otázka skladovacích priestorov, čo z odpadom. Neviem si predstaviť, že by som išiel do práce a musel nahádzať zásobník peletami a potom z práce vyhádať a niekam odviesť popol. Keďže sa správam ekologicky, tak ho nevysypem kdekoľvek. Ako by to vyzeralo, keby každý kúril peletami a sypal ich za dom :D

P.S. Neviem, radšej budem spaľovať zemný plyn ako drevo zo stromov. Stromy nie sú na spaľovanie. To je barbarstvo, zoťať strom a spáliť ho. Drevo má slúžiť na iné. Samozrejme, že časť peliet je z odpadu. Ale máme tak veľa dreva? A odkiaľ ich budeme dovážať. Pozrite si výhrevnosť dreva a potrebu tepla. Priemerný rodinný dom má potrebu cca 100 - 120 GJ za rok. Spočítajte si množstvo dreva a odpadu. Veru nič moc ( a samozrejme náklady na pelety, dovoz, odvoz a skladovacie priestory. Ak nepočítam vlastnú prácu kotolníka)

Nesúhlasím s Betkou, čo sa týka zaručenej 1/3 -novej (teda 33%-nej) úspory nákladov pri použití kondenzačného kotla.
Označenie "kondenzačný kotol" je odvodené od skutočnosti, že tento úspešne využíva tepelný zisk z paliva nie len z jeho výhrevnosti (u zemného plynu cca 33,7 MJ/m3), ale aj zo spalného tepla (cca 37,32 MJ/m3) t.j. tepla získaného kondenzáciou vodných pár v spalinách. Pri zemnom plyne je podiel kondenzačného tepla vo vzťahu k jeho výhrevnosti cca 11 %. Ďalej kondenzáciou vodných pár dochádza k významnej redukcii teploty spalím až na hodnotu 30 st. C. Tým dochádza k zníženiu komínových strát (straty v spalinách) a teda k zvýšeniu celkovej účinnosti kondenzačných kotlov. Nebudem tu ďalej rozvádzať celú teóriu o kondenzácii, avšak ak to zhrniem, tak fyzikálne je možné kondenzáciou zvýšiť účinnosť kotlov o cca 15 % (teda nie až 33 %!!), čo prestavuje aj hodnotu úspor na palive. Dôležité je však vedieť ako kondenzačný kotol pracuje. Využiteľnosť podielu kondenzačného tepla závisí predovšetkým od spôsobu jeho prevádzky, ktorý je zase závislý predovšetkým od zvoleného vykurovacieho systému. Optimálny stupeň využitia kondenzácie je daný nízkou teplotou vykurovacieho systému (tzv. nízkoteplotné) napr. 40/30 st. C. To je však možné dosiahnuť hlavne veľkoplošnými vykurovacími systémami medzi ktoré patí predovšetkým podlahové, stenové a stropné vykurovanie.
Záver: Ak chceme na vykurovanie použiť kondenzačný kotol, potom nie je možné od podlahového vykurovania, resp. od iného veľkoplošného upustiť, ale práve naopak, je nutnou podmienkou pre kvalitné, maximálne využitie predností kondenzačného kotla. Treba si však uvedomiť, že kondenzačná technika je zase drahšia ako konvenčné nízkoteplotné kotly, takže aj 15 %-ná úspora je len relatívna. Treba vždy vypočítať návratnosť, alebo sa na celú investíciu pozerať trocha z nadhľadu cez ochranu životného prostredia. V každom prípade sa dá v rámci doby životnosti prísť minimálne na rovnaké náklady za vykurovanie, avšak pri podstatne nižšom zaťažení ovzdušia skleníkovými plynmi.
Treba pouvažovať, či aj toto nie je podstatný argument pre investovanie do kondenzácie, napriek tomu že sa ňou nedosahujú tak zázračné úspory, ako sa to tvrdí medzi pospolitou laickou verejnosťou.

Adam o kondenze viem tiež svoje, viem aká je návratnosť, mám ho doma, a som spokojná maximálne. A hlavne Keby som nepočúvala tak často moju polovičku o kúrení, prepočtoch, tvorbe projektov na tieto veci...., už niekekedy jedným uchom dnu druhým von. Možno spolu spolupracujeme???

Charon o 2-3 roky si spoňte na pelety a na túto tému:rolleyes: ;)

Niekoľko poznámok k článku Charona ohľadom odporúčaní na tému tepelné čerpadlo.

- životnosť plynového kotla nie je tiež o moc dlhšia ako 15 rokov,
- kvalitný napr. kondenzačný kotol tiež nie je nijako moc lacný,
- ak už mám podlahovku, ako to navrhuješ, tak by som určite volil na vykurovanie tepelné čerpadlo vzduch - voda, ktorého sa dá zadovážiť už za niečo málo viac ako 200 tis. Sk.
- potom nemusím robiť ani plynovú prípojku
- potom idem v dome na plno elektrifikovanú domácnosť s možnosťou nákupu podstatnej spotreby elektrickej energie v nízkej tarife,
- ak uvážim že pracuje celoročne s výkonovým číslom 3 to znamená, že na krytie tvojich cca 100 GJ tepla potrebujem 28 tis kW/3 = 9 300 kW elektrickej energie. Ak ďalšia ročná spotreba elektiny v dome je cca 4000 kW tak spolu to je 13 300 kW prevažne v cene za NT. Potom ročné náklady na energie budú cca 40 tis. Sk, čo je menej ako za plyn spotrebovaný na výrobu tých cca 100 GJ. A to ešte treba zaplatiť za spotrebu elektriny, ale vo vysokej tarife.
- takže by som tepelné čerpadlo vôbec nezatracoval. Jeho návratnosť z hľadiska celkovej spotreby energií a ich ceny je pomerne vysoká (stále sa bavíme o TČ vzduch - voda),
- TČ je geniálny vynález a treba sa na toto zariadenie pozerať aj z hľadiska jeho letného využitia ako chladiace zariadenie, bez nutnosti budovať samostatnú klimatizáciu,
- nepoznám žiadne iné dostupné zariadenie, ktorého účinnosť by dosahovala hodnotu 300 %, tak, ako je to u TČ. Čo viac by sme si mohli želať?
- o TČ by sa dalo hovoriť (písať) ešte skutočne veľa .... ale snáď som presvedčil, že to nie je zase až také jednoduché pri rozhodovaní sa či TČ áno alebo nie.

Kúrenie peletami? Z akého dôvodu? Máme lacné drevné štiepky? AK by ste sledovali cenu týchto komodít na burze, tak by ste vedeli, že stúpla ich cena o 40-50%. Ostáva otázka skladovacích priestorov, čo z odpadom. Neviem si predstaviť, že by som išiel do práce a musel nahádzať zásobník peletami a potom z práce vyhádať a niekam odviesť popol. Keďže sa správam ekologicky, tak ho nevysypem kdekoľvek. Ako by to vyzeralo, keby každý kúril peletami a sypal ich za dom :D

P.S. Neviem, radšej budem spaľovať zemný plyn ako drevo zo stromov. Stromy nie sú na spaľovanie. To je barbarstvo, zoťať strom a spáliť ho. Drevo má slúžiť na iné. Samozrejme, že časť peliet je z odpadu. Ale máme tak veľa dreva? A odkiaľ ich budeme dovážať. Pozrite si výhrevnosť dreva a potrebu tepla. Priemerný rodinný dom má potrebu cca 100 - 120 GJ za rok. Spočítajte si množstvo dreva a odpadu. Veru nič moc ( a samozrejme náklady na pelety, dovoz, odvoz a skladovacie priestory. Ak nepočítam vlastnú prácu kotolníka)
Prečo drevom? Drevo je relatívne rýchlo obnoviteľný zdroj, oproti plynu. Napriek tomu, že jeho cena pravdepodobne bude stúpať, pravdepodobne bude stúpať aj cena zemného plynu. K tomuto - "Keďže sa správam ekologicky, tak ho nevysypem kdekoľvek." Možno teda čítam zlé záhradkárske knižky, ale popol z dreva je dobrým hnojivom. Sadze je tiež vhodné pridať do pôdy. Nič neekologické v tom nevidím. Možno máš na mysli produkciu CO2. Ale zase čo som čítala, tak pri horení dreva je len taká produkcia CO2, koľko CO2 zo vzduchu strom počas svojho života vstrebe, takže žiadne nové CO2 sa do vzduchu nepridáva. A keďže stromy na kúrenie nerastú desaťtisíce rokov, ten kolobeh CO2 je v pomerne krátkom obdobi. Kúrime temer iba drevom už 9 rokov dokonca v klasickej peci a to množstvo odpadu - popol naša cca 2 árová záhrada v pohode vstrebala. Za rok minieme 10-15 kubíkov dreva. Túto zimu naozaj stačilo tak 10 polienok na deň. Popol stačilo vyberať raz za dva týždne. Nie je to toľko roboty aby nad tým bolo treba vzdychať.

Absolútny súhlas so Somij

Kúrenie peletami? Z akého dôvodu? Máme lacné drevné štiepky? AK by ste sledovali cenu týchto komodít na burze, tak by ste vedeli, že stúpla ich cena o 40-50%. Ostáva otázka skladovacích priestorov, čo z odpadom. Neviem si predstaviť, že by som išiel do práce a musel nahádzať zásobník peletami a potom z práce vyhádať a niekam odviesť popol. Ak chodíte jedenkrát za týžden do práce, tak to by sa celkom dalo. Zásobník sa plní jedenkrát za 5-7 dní, a za toto obdobie ho aj vyhodím. Tých 5 min. ma nezybije. A toho popola? NAplníme s ním asi tak jeden popolník, alebo keď poviem 1 kg to je strašne veľa.

Keďže sa správam ekologicky, tak ho nevysypem kdekoľvek. A vysypem ho tak, ako vraví Somij, už len keby malo ísť do koša, je to ekologickejšie, ako vyhodenie nejakého iného svinstva...
Ako by to vyzeralo, keby každý kúril peletami a sypal ich za dom :D Z hľadiska ekologického, keby sme s nimi kúrili všetci, spaľovanie je ekologické a škodlivín sa dostane do ovzdušia možno rovnako ako pri plyne

P.S. Neviem, radšej budem spaľovať zemný plyn ako drevo zo stromov. Stromy nie sú na spaľovanie. Pelety sa vyrábajú z odpadu, z drevnej štiepky. Kedysi firmynevedeli, čo s odpadom, a tak ešte platili niekomu, len nech si ho berie preč. Teraz je dopyt vysoký ešte aj po odpade:D
To je barbarstvo, zoťať strom a spáliť ho. Drevo má slúžiť na iné. Samozrejme, že časť peliet je z odpadu. Ale máme tak veľa dreva? A odkiaľ ich budeme dovážať. Pozrite si výhrevnosť dreva a potrebu tepla. Priemerný rodinný dom má potrebu cca 100 - 120 GJ za rok. Spočítajte si množstvo dreva a odpadu. Veru nič moc ( a samozrejme náklady na pelety, dovoz, odvoz a skladovacie priestory. Ak nepočítam vlastnú prácu kotolníka) Skúste sa zoznámiť s problematikou peliet, a potom môžem s Vami súhlsiť, ale v tomto prípade, zrejme máte inf. o peletách málo a hlavne o výhodách, a nevýhody? Hmm

...............................

Štiepky sú z dreva. Nie z plastu, z kovu, z dreva. Viem o rýchlo rastúcich stromoch, viem o experimetoch, keď sa dá zabezpečiť, aby strom rástol asi 2x rýchlejšie ako za iných okolností. Viem aj o produckii CO2 (zaoberám sa aj obchodnými kvótami v ramci Kjótskeho protokolu). Pri spaľovaní dreva sa, presne ako si spomenul, nehovorí o produkcii - čo prišlo aj odišlo. Nie je toto diskusia sem. Viem dokázať moje tvdrenia, lebo sa tým živým. Viem to podložiť výpočtami a meraniami. Vieš si predstaviť, že by si chcel pokryť 10% výkonu z o ZP výkonom z DREVA? Odkiaľ ho zoženieš? Vyklčuješ naše lesy? Polienka, ktorými kúriš v krbe je jeda vec, nahradiť 1MW výkonu je druhá. A nebavíme sa o 1MW. Ak sa bavíme o dreva a Tvojom dome, nemám námietku. Ale videl som obce, kde sa rozhodli kúriť drevom. Videl som aj tie okolité lesy.

Niekoľko poznámok k článku Charona ohľadom odporúčaní na tému tepelné čerpadlo.

- životnosť plynového kotla nie je tiež o moc dlhšia ako 15 rokov,
- kvalitný napr. kondenzačný kotol tiež nie je nijako moc lacný,
- ak už mám podlahovku, ako to navrhuješ, tak by som určite volil na vykurovanie tepelné čerpadlo vzduch - voda, ktorého sa dá zadovážiť už za niečo málo viac ako 200 tis. Sk.
- potom nemusím robiť ani plynovú prípojku
- potom idem v dome na plno elektrifikovanú domácnosť s možnosťou nákupu podstatnej spotreby elektrickej energie v nízkej tarife,
- ak uvážim že pracuje celoročne s výkonovým číslom 3 to znamená, že na krytie tvojich cca 100 GJ tepla potrebujem 28 tis kW/3 = 9 300 kW elektrickej energie. Ak ďalšia ročná spotreba elektiny v dome je cca 4000 kW tak spolu to je 13 300 kW prevažne v cene za NT. Potom ročné náklady na energie budú cca 40 tis. Sk, čo je menej ako za plyn spotrebovaný na výrobu tých cca 100 GJ. A to ešte treba zaplatiť za spotrebu elektriny, ale vo vysokej tarife.
- takže by som tepelné čerpadlo vôbec nezatracoval. Jeho návratnosť z hľadiska celkovej spotreby energií a ich ceny je pomerne vysoká (stále sa bavíme o TČ vzduch - voda),
- TČ je geniálny vynález a treba sa na toto zariadenie pozerať aj z hľadiska jeho letného využitia ako chladiace zariadenie, bez nutnosti budovať samostatnú klimatizáciu,
- nepoznám žiadne iné dostupné zariadenie, ktorého účinnosť by dosahovala hodnotu 300 %, tak, ako je to u TČ. Čo viac by sme si mohli želať?
- o TČ by sa dalo hovoriť (písať) ešte skutočne veľa .... ale snáď som presvedčil, že to nie je zase až také jednoduché pri rozhodovaní sa či TČ áno alebo nie.

Pozerám, že sa vyznáte v ekonomike a vo výpočte cash - flow projektu. Zpočítajte si to a potom napíšte tento článok ešte raz.

Charon, ale kúrenie drevom v obciach je iná, tam sa naozaj klčujú stromy, to je fakt. A na druhej strane som hovorila o peletách, čo je inýs pôsob kúrenia ako s drevom, a ekologickejší......JA zase poznám problematiku tejto stránky, poznám výrobu, kalkulácie. A samozrejme musím súhlasiť, že toto sem nepatrí, Zadávateľka sa pýtala na TČ...;) :)

Betka, úplne s Vami súhlasím. Možno by nebolo od veci spraviť tému ekologické systémy generovania tepla - resp. netradičné spôsoby vykurovania.
Nechcem nikomu nasilu vnucovať svoj názor. Ale napriek tomu, že TČ je úžasná vec, podľa mňa je to systém budúcnosti - elektrina z vodnej elektrárne, jadra, vetra a teplo z TČ voda/vzduch, voda/voda a pod.
Žiaľ, investičné náklady na TČ sú tak vysoké, že skutočne je to investícia nevratná. To, čo uviedol môj spoludiskutujúci, že aj životnosť kotla je 15 rokov nie je pravda. Videl som 30 ročné kotle. Kotol a TČ nie je možné v životnosti porovnať lebo:

TČ má pohyblivé časti, kotol až na malé, niekoľko wattové čerpadlo nie
Tesnosť systému je problematickáa toto sú hlavné agumenty proti tomu, aby životnosť čerpadiel prevýšila životnosť kotla.

- nepoznám žiadne iné dostupné zariadenie, ktorého účinnosť by dosahovala hodnotu 300 %, tak, ako je to u TČ.
Spať k TČ. Problém u TČ vzduch-voda je podobný ako u slnečných kolektorov, t.j. pri nízkych teplotách stráca účinnosť. Podľa inforácií z knižky "Stavíme tepelné čerpadlo", TČ prestáva mať význam pri vonkajšej teplote okolo 0 (max. do -5 stupňov). Podľa uvedeného zdroja, ak výrobca udáva, že TČ účinne funguje aj pod touto teplotou, zavádza. Pri nízkych teplotách TČ vzduch-voda stráca význam. Uvádza, že TČ je vhodné dimenzovať na vykrytie max.60-70% tepelných strát (tepelné straty sa počítajú pre vonkajšie teploty -15 stupňov). Na nižšie teploty je potrebný iný zdroj. Ale je fakt, že pri bežnej zime teploty pod -5 st u nás bývajú tak maximálne 3 týždne v roku. Tiež pri tomto type doporučuje, ak je možné, použiť akumulačnú nádrž.

[quote=somij;460495]Spať k TČ. Problém u TČ vzduch-voda je podobný ako u slnečných kolektorov, t.j. pri nízkych teplotách stráca účinnosť. Podľa inforácií z knižky "Stavíme tepelné čerpadlo", TČ prestáva mať význam pri vonkajšej teplote okolo 0 (max. do -5 stupňov). Podľa uvedeného zdroja, ak výrobca udáva, že TČ účinne funguje aj pod touto teplotou, zavádza.
Tá pravda je len čiastočná, pretože je síce fakt, že klesaním vonkajších teplôt klesá aj účinnosť, ale výsledky hodnotenia sú také, že uvádzaný vykurovací faktor 3 (dnes tzv. výkonové číslo) reprezentuje priemernú ročnú reálne dosiahnutú účinnosť vo vykurovacom období. Samozrejme to znamená, že v období pod -5 je táto hodnota nižšia a v prechodnom období zase vyššia ako deklarovaná priemerná hodnota. Samozrejme, že pri použití TČ je viacero riešení ako pokryť celoročnú potrebu. Sú systémy monovalentné (100% pokrytie tepla TČ - je to príliš predimenzované ale technicky možné), monoenergetické (TČ pokrýva 90 - 95 % ročnej potreby tepla a zvyšné pokrýva záložný elektrický ohrievač) a bivalentný systém, ktorý kje kombináciou dvoch nezávislých zdrojov tepla - TČ a kotol na fosilné palivo. Tento systém ešte existuje v dvoch variantoch a to v sériovom a paralelnom zapojení. Sériové - kotol je dimenzovaný len na pokrytie špičkovej potreby tepla (používa sa pri nových riešeniach). Paralelné - kotol je dimenzovaný na pokrytie celkových tepelných strát v najchladnejších dňch roka (doporučuje sa pre objekty s existujúcim vykurovacím systémom, kde TČ rieši zníženie spotreby fosílnych palív.
Nie je to teda s tými TČ až také jednoduché (teda či ano alebo nie - viď. Charon). Generálne si však za na svojim tvrdení stojím. TČ sú super zariadenia a tvrdím, že zo známych a dostupných zariadení na vykurovanie sú k životnému prostrediu dokonca šetrnejšie ako napr. Slnečné termické kolektory! A sú dnes aj cenovo dostupné (vzduch - voda) pre aplikácie v RD a teda aj so zaručenou návratnosťou.

[quote=somij;460495]
Nie je to teda s tými TČ až také jednoduché (teda či ano alebo nie - viď. Charon). Generálne si však za na svojim tvrdení stojím. TČ sú super zariadenia a tvrdím, že zo známych a dostupných zariadení na vykurovanie sú k životnému prostrediu dokonca šetrnejšie ako napr. Slnečné termické kolektory! A sú dnes aj cenovo dostupné (vzduch - voda) pre aplikácie v RD a teda aj so zaručenou návratnosťou.

S prvou časťou 100% súhlasím. Posledná veta ma prinúti to fakt seriózne spočítať :) Ako investičný projekt - výpočet v rozsahu akceptácia banky pri žiadaní o úver. Možno budem potrebovať niektoré údaje, ktoré skutočne môžte mať. Cena, výkon, prevádzkové náklady (servisné náklady - opravy a údržba) a požadovaná doba prevádzky a ročná doba využitia. Na ňu samozrejme je možné spraviť citlivostnú analýzu. Výsledok potom bude Návratnosť (diskontovaná, nediskontovaná, IRR, NPV). S eskaláciou cien (energie) a bez sekalácie. Treba určiť cenu tapla (čo odporúčam vztiahnuť na cenu tepla vygenerovanú v klasickom (ak nebudete proti v plynovom kotle, resp. určite cenu za GJ) A problém bude rozlusknutý. Cash - flow poskytnem následne pre overenie.

Charon, celkom ste mi to natrel s tým Cash – flow, skutočnosť je však taká, že inštalácie TČ zaznamenávajú, ak nie vo svete, tak v Európe iste, boom a slušný nárast zaznamenávajú v súčasnosti aj bratia Česi. Len na Slovensku to ide akosi pomaly. No bodaj by nie, (prosím neurazte sa) pri takom konzervativizme v názoroch na novinky (aj keď TČ žiadnou novinkou nie je) u nás Slovákov. Máte však pravdu, že zemný plyn je v súčasnosti u nás najdostupnejším a ešte stále aj najlacnejším palivom pre väčšinu obyvateľov Slovenska (veď ktorá iná krajina má taký vysoký stupeň plynofikácie ako Slovensko??). Preto sa akékoľvek prepočty ekonomickej výhodnosti alternatívnych energetických systémov vyhodnocujú voči ekonomickej efektívnosti systémov na spaľovanie ZP. Lenže otázka nestojí len na tom,či je to ekonomicky výhodné práve dnes, ale aj v budúcnosti a teda za obdobie životnosti systému. Píšete, že TČ majú neporovnateľne nižšiu životnosť ako plynové kotle, lebo TČ má pohyblivé časti. Iste, ale kotol je zase tepelne priamo namáhaný, čo má tiež výrazný vplyv na jeho životnosť, resp. poruchovosť. Ja som tiež videl 30 ročné kotly a jeden taký pravdepodobne nedávno vybuchol v Krompachoch. Dôsledky pozná celé Slovensko. Touto invektívou som chcel len naznačiť, že všetky riešenia majú svoje klady ale aj zápory. Voči dobre navrhnutému a zodpovedne prevádzkovanému energetickému systém na ZP nemožno samozrejme nič namietať. Ja som sa snažil naznačiť, že energetické systémy s použitím TČ sú dnes už realitou a úspešne konkurujú zemnému plynu. Ak tu niekto prejavil záujem, snažil som sa povzbudiť jeho záujem. Na tomto fóre nie je účelom zagarantovať mu 100 % výhodnosť vykurovania s TČ, ale účelom by nemalo byť ani ho od daného úmyslu, len na základe argumentov tu podaných, úplne a jednoznačne odradiť. Uznáte, že to by bola veľká chyba. Takže by som Andree poradil (ak sme ju už od úmyslu využita TČ na vykurovanie RD neodradili) aby sa obrátila na jedného, prípadne viacerých odborníkov a nechala si vypracovať ponuky, ktorých súčasťou by malo byť aj ekonomické porovnanie napr. so systémom na ZP. Na základe toho sa potom môže rozhodnúť. Určite sa v blízkom okolí nájdu viacerí dodávatelia, ktorí sa o dodávku TČ pobijú.
Ešte dve poznámky k ZP.
1. Je všeobecne známe, že využiteľné zásoby ZP sú tak na 60 rokov. Viem si predstaviť čo urobí z cenou jeho zvyšujúci sa nedostatok už v období tej deklarovanej veľkej životnosti plynových kotlov.
2. V roku 1996 bola cena plynu niečo okolo 2,30 Sk/m3, dnes je to cca 14,5 čo je za 11 rokov nárast o 630 %. A to sme v tomto období nezaznamenali energetické krízy! A ak prídu, čo potom, ako sa s touto eventualitou bude počítať v Cash – flow?

Problém je ten, že u nás sú ceny neodpovedajú platom, resp. platy neodovedajú cenám. To, že TČ sú nasadené v Z. Európe je úplne jasné. Mimochodom som fanatik do takýchto technológií a najviac obdivujem TČ, Adsorpčné/absorpčné obehy a Stirlingov motor. Cena tohto motora je v prepočte 1 500 tis. Sk pri tepelnom výkone do 20 kW. V Nemecku sa vráti do 8 rokov. U nás? V žiadom prípade ... v ostatnom príspevku máte pravdu. 100% s Vami súhlasím. TČ je a bude hudbou budúcnosti, ale žiaľ ... možno je na hranici návratosti ... ale bez ekonomiky, reálnej, nie obchodníka, lebo ten potrebuje predať. Zažil som, keď jeden predajca ekonomicky dokázal, že jedna turbína, ktorú má na sklade sa presne hodí do tepelného hospodárstva jednej firmy. Firma si to nedala overiť u tretej strany a museli ju odstaviť, a zo stratou predať. Preto ekonomiku vždy u nezávislej strany.

...
2. V roku 1996 bola cena plynu niečo okolo 2,30 Sk/m3, dnes je to cca 14,5 čo je za 11 rokov nárast o 630 %. A to sme v tomto období nezaznamenali energetické krízy! A ak prídu, čo potom, ako sa s touto eventualitou bude počítať v Cash – flow?

Sú metódy - "Risk management-u", ktoré vedia počítať aj s mierou rizika vzniku takejto situácie. Sofistikovane. Ceny od 1996 poteraz boli umelo držané... ceny plynu na burze sa nehýbali až tak významne... pošlem prehľad cien za ostatných 20 rokov v USD. U nás ceny boli umelo držané dole... teraz sa vyrovnali...

No ste ma pekne zmiatli, manžel ma presvedčil na TČ na vzduch. Túto zimu nám ho namontovali (Buderus), ale zatiaľ ho máme spustený len na režim vysúšania betónu. Máme 800l zásobník na vodu na kúrenie a 300l bojler. Z enviro fondom máme tiež "skúsenosti".Zaslali sme žiadosť, bol určený termín dokedy sa podávajú žiadosti za r.2006, stihli sme to zaslať včas. Ale na envirofonde neprevzali zásielku a tá sa nám vrátila. Po sťažovaní sa nám to zobrali aj po termíne, ale zatiaľ žiadna odozva, tak uvidíme...

Sú metódy - "Risk management-u", ktoré vedia počítať aj s mierou rizika vzniku takejto situácie. Sofistikovane. Ceny od 1996 poteraz boli umelo držané... ceny plynu na burze sa nehýbali až tak významne... pošlem prehľad cien za ostatných 20 rokov v USD. U nás ceny boli umelo držané dole... teraz sa vyrovnali...

Ja to Charon všetko beriem, ja tej ekonomike toľko rozumiem, len ma úplne nechápete. Ja tu polemizujem aj o trochu iných veciach, ako je suchá ekonomika. Sú jednoducho veci, keď by sme nemali len počítať, lebo sa môžeme "prepočítať". Ja tu tak trocha zabŕdam do environnementu. Skrátka TČ majú výrazne nižšiu produkciu CO2 ako pri priamom spaľovaní ZP a preto sa nimi oplatí zaoberať a podporovať ich využívanie. Jasné, že ten rozdiel, o ktorý prekračujú zmysluplnú návratnosť (keďže znížená produkcia CO2 sa do výpočtu návratnosti jednoducho nezarátava, pretože to robíme aj naprospech iných!!), by mohol štát zadotovať.

Ja Vám rozumiem. Verte mi, že som veľký fanúšik TČ a podobných technológií. Ale všetko, žiaľ, všetko a najmä v energetike je o peniazoch. Lebo nie je možné aby som mal záporný cash-flow. Môj rodinný rozpočet pôjde do červených čísiel? :)

Viete, koľko je zaujímavých technológií, oveľa, oveľa zaujímavejších ako TČ? (Strilingov motor, v kombinácii plyn a drevné štiepky, resp. odpadné teplo) Ale ekonomika to celé brzdí a ničí. Zatiaľ - s tým s Vami súhlasím. A viem, že ľudí to tam nakoniec dokope. Ale aj to bude o ekonomike.

Urcite je to dobra investicia ale ozaj treba zvazit klady a zapory toho vykurovania hlavne co sa tyka navratnosti...Mne sa velmi pozdava a uz davna pramyslam nad TČ voda-voda no neviem si predstavit kolko potom taka domacnost plati za spotrebu el. energie?! Ak sa mozem spytat evita, kolko platite zalohu na el. energiu kedze mate TČ?

Tak ste to tu pekne zahltili tažkou ekonomikou.
Ja keď sa rozprávam s niekym kto ide stavať RD, stojíme na pozemku a z rozhovoru mi je jasné, že jediné čo je stavebníkovi jasné vo fáze nula je to, že chce mať vykurovanie solár, tep. čerpadlo žiaden plyn tak mi je z toho pekne smiešno. RD to nie je len položka kúrenie. Keď dám poriadný balík Sk za super úsporné kúrenie tak potom nebude dosť na ostatné položky. Kamarát má čerstvo dokončené Solár+kond.kotol+krbová vložka s teplovodným výmeníkom. Stálo ho to pekný majland (také jedno velmi dobré auto) + kopec nervov. Dom ešte nedokončený, splátky hypoúveru obrovské. Majstri to moc nevedia realizovať. Ovládanie systému tak na vysokú školu. Som úprimne zvedavý na jeho inkaso po zime. Podľa mňa veľa peňazí investovaných + návratnosť v nedohľadne. Všetky zariadenia (možu byť Made in kdekoľvek) majú určitú životnosť a potom rovno do šrotu. Kým to splatíte bude po nich.
Veľa by sa zmenilo keby štát finančne pomáhal.

Kamarát má čerstvo dokončené Solár+kond.kotol+krbová vložka s teplovodným výmeníkom. Stálo ho to pekný majland (také jedno velmi dobré auto) + kopec nervov. Dom ešte nedokončený, splátky hypoúveru obrovské.

Súhlasím, ľudia si často alebo vôbec neuvedomujú, že kombinácie úsporných opatrení alternatívnych energetických systémov, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú majú zásadne inú „matematiku“, ako kombinácie ktoré sa vzájomne neovplyvňujú. Takéto vzájomne sa ovplyvňujúce kombinácie, ktoré produkujú alebo šetria teplo pre rovnaký účel, majú menší energetický efekt a stávajú sa ekonomicky menej vhodné až nevhodné.
Snahe využiť viaceré usporné opatrenia za účelom dosiahnuť čo najväčšie zníženie energetickej náročnosti určite nechýba ani logika ani dobrý úmysel Ak však takémuto úmyslu nepredchádza analýza, ktorá by preukázala nie len fakt, že sa energia ušetrí, ale aj koľko sa jej ušetrí, investor riskuje, že dôjde o peniaze. Totiž v prípade realizácie viacerých úsporných opatrení, teda ich kombináciou sa môže ľahko stať, že sa vôbec neušetrí, alebo nie toľko, koľko sa od týchto riešení očakáva. Ak táto kombinácia nie je vhodne navrhnutá, dochádza k tzv. vzájomnej degradácii efektu týchto zariadení, a môže sa ľahko stať, že sa ušetrí len zlomok toho, čo by ušetrili tieto zariadenia, ak by pracovali samostatne. Pri realizácii viacerých úsporných opatrení alternatívnych energetických systémov nie vždy platí, že 1 + 1 = 2. Teda nie všetko, čo zdánlivo vyzerá logicky, musí prinášať energetický a následne aj ekonomický efekt. Tu potom doslovne platí, že „menej je niekedy viac“. Bez poznania týchto zákonitostí Vám ani „príroda nedá nič zadarmo“

Zdravim, precital som si poctivo celu Vasu diskusiu. Momentalne som pred montazou podlah.kurenia. Prerabam starsi RD-cize pomerne nestastna varianta(co vidim po 2 rokoch).Dal som si urobit energ.projekt na podlahovku a dve ponuky na TČ.Prvotne som chcel vzduch-voda,odradza ma vsak hlucnost cca 45-55dB, co v radovej zastavbe na dedine je hlavne v noci asi vela (susedia).Podla ponuk na voda-voda TČ ,vsak moze nastat problem s kvalitou a vydatnostou zdroja. Zratal som (podla ponuk),ze cena TČ voda-voda + cena studni sa rovna nakladom TČ vzduch-voda bez ohrozenia straty kvality alebo vydatnosti vod.zdroja.
A som opat na zaciatku. Suhlasim ,je to velka investicia a vela ludi uz na konci nema peniaze ,aby svoj povodny zamysel-TČ zrealizovalo.
Uprimne som z toho uz ....... Mal som tiez svoju 3-kombinaciu solar-kond.kotol-podlahovka.Otazka: ma niekto skusenost s hlucnostou TČ vzduch-voda,pomohlo by mi to. Dakujem

Tak nám namontovali TČ na jar, takže kúrili sme len trochu a vysúšali sme betón. Tiež som sa bála hlučnosti, lebo to máme celé v kotolni. Hučí to asi ako staršia chladnička :). Sused má čerpadlo vonku tak som zvedavá...

Gratulujem Maja.Mozes mi prosim prezradit aky typ a vyrobcu toho Vasho TČ.Myslim voda-voda alebo vzduch-voda,pripadne jeho web stranku.Ja som momentalne v rovine konecneho rozhodovania a kazde informacie su dobre,hlavne ked nazory sa roznia.
Dakujem za pomoc

My máme Buderus vzduch voda, lebo vodu máme asi 30m pod zemou, tak máme TČ na vzduch. Pôvodne sme chceli plyn + solar, ale cenový rozdiel nebol až taký veľký, tak sme sa rozhodli pre TČ. Pre mňa je to aj tak len perpetum... ale presvedčili ma. Viem že je aj slovenský výrobca (sused to má) a je lacnejší. My sme sa rozhodli pre Buderus, lebo je dlhšie na trhu a dúfame, že aj bude...

Dakujem Maja, ak som spravne pochopil je TČ vzduch_voda,kde vnutornu jednotku mate v kotolni a vonkajsia nasavacie je niekde na fasade domu.
Ponuku na TČ Buderus mam v oboch kombinaciach , ale je cca 650-700 tisic. Nibe by malo byt lacnejsie. Tvoj sused ma nase (SK) TČ, ako je od Vas daleko, je to pocut? Pripadne nevies znacku? Pytam sa preto,lebo ak zratam cenu TČ voda-voda+2 studne, vychadza mi cena TČ vzduch-voda. Posunom pasiem sa pocasie zjavne mani na stale teplejsie a TČ vzduch-voda-jeho pokrytie rocnej potreby je stale lepsie.
Ospravedlnujem sa ak prilis otravujem....

My máme všetko v kotolni aj nasávaciu jednotku, potrubie vedie do roha (čiže do L) tak to musí byť. Na jednej strane domu to nasáva a za rohom fučí von. Aké ma sused neviem ale nasávacie má vonku. Naše má označenie WPL 80IR.

Mne vyslo TC vzduch-voda lacnejsie ako plyn. Da kon. kotol + zasobnik na vodu by som dal okolo 100 tis., na dobru klimu 200 tis., a potom este pripojka na plyn, atd...

TC ma bude stat 200 tis., k tomu prikupim elektricky kotol(zalozny zdroj) za 20 tis. a tym cerpadlom mozem aj chladit(stropne chladenie)

Pre mna je aj tak podstatne to, ze nebudem zavisly na SPP a nebudem musiet so strachom sledovat svetovu situaciu ohladom zemneho plynu, ktoreho bude za chvilu navyse nedostatok.

Tak ako som prave zistil, na stropne chladenie sa to neoplati. TC je drahsie o nejakych 80 tis. a na 100m2 stropnej plochy stoja trubky a robota nejakych 200 tis., za to uz mozem mat spickovu klimu, ktora sa postara aj o kvalitny vzduch.

Ale stale je to plyn 150 tis. (kotol, zasobnik, pripojka a praca okolo toho)

TC vzduch-voda + elektrokotol + solar = 300 tis., co mi pride do buducna ako velmi dobra investicia.

Tak ako som prave zistil, na stropne chladenie sa to neoplati. TC je drahsie o nejakych 80 tis. a na 100m2 stropnej plochy stoja trubky a robota nejakych 200 tis., za to uz mozem mat spickovu klimu, ktora sa postara aj o kvalitny vzduch.

Ale stale je to plyn 150 tis. (kotol, zasobnik, pripojka a praca okolo toho)

TC vzduch-voda + elektrokotol + solar = 300 tis., co mi pride do buducna ako velmi dobra investicia.

Ak môžem poradiť, treba sa pozrieť na vebstránku www.daikin.sk (http://www.daikin.sk), mali by tam byť informácie o tepelnom čerpadle vzduch - voda "Altherma" ktoré má integrovaný aj elektroohrev. Je ho možné tiež kombinovať aj so slnečnými kolektormi. V lete je ho možné využiť na mierne chladenie priamo cez podlahovku, alebo plné chladenie pomocou fan coilových jednotiek. Podľa mna je to slušný systém. Cena cca 6200 EUR za TČ + náklady na slnečné kolektory, fancoilové jednotky a podlahové kúrenie.

Ak môžem poradiť, treba sa pozrieť na vebstránku www.daikin.sk (http://www.daikin.sk), mali by tam byť informácie o tepelnom čerpadle vzduch - voda "Altherma" ktoré má integrovaný aj elektroohrev. Je ho možné tiež kombinovať aj so slnečnými kolektormi. V lete je ho možné využiť na mierne chladenie priamo cez podlahovku, alebo plné chladenie pomocou fan coilových jednotiek. Podľa mna je to slušný systém. Cena cca 6200 EUR za TČ + náklady na slnečné kolektory, fancoilové jednotky a podlahové kúrenie.

Vdaka. Ano, tie ktore som pozeral, maly tiez ten elektro "kotol" zabudovany v TC, boli tam aj take, ktore utiahli 12kW a to je dost dobra zaloha. Na jeden solarny konektor(1m2) som dostal cenu 20 tis. bez DPH.

Ak môžem poradiť, treba sa pozrieť na vebstránku www.daikin.sk (http://www.daikin.sk), mali by tam byť informácie o tepelnom čerpadle vzduch - voda "Altherma" ktoré má integrovaný aj elektroohrev. Je ho možné tiež kombinovať aj so slnečnými kolektormi. V lete je ho možné využiť na mierne chladenie priamo cez podlahovku, alebo plné chladenie pomocou fan coilových jednotiek. Podľa mna je to slušný systém. Cena cca 6200 EUR za TČ + náklady na slnečné kolektory, fancoilové jednotky a podlahové kúrenie.

Myslis ze taky maly nastenny nasavac vzduchu je porovnatelny s tymi vacsimi? Ja by som chcel najradsej cely system v pivnici, akurat musim vyriesit, ze kde dam nasavanie vzduchu a kde vypustanie.

Vdaka. Ano, tie ktore som pozeral, maly tiez ten elektro "kotol" zabudovany v TC, boli tam aj take, ktore utiahli 12kW a to je dost dobra zaloha. Na jeden solarny konektor(1m2) som dostal cenu 20 tis. bez DPH.

Treba rozlišovať, či ide o m2 obyčajného kolektora, alebo vákuového kolektora, či sa jedná o cenu m2 vychádzajúci zo stavebných rozmerov kolektora alebo o m2 účinnej plochy absorbéra a tiež či ide o cenu za celý systém termických kolektorov, teda vrátane rozvodov, tepelnej izolácie, bivalentného zásobníkového ohrievača vody, riadiacej jednotky, čerpadla, expanznej nádoby, dopravy a montáže. Ak sa jedná o cenu za m2 systému vypočítanej z účinnej plochy absorbéra obyčajného kolektora, alebo o kolektor vákuový tak je to O.K. až super, ak ide o m2 vychádzajúci zo stavebnej plochy obyčajného kolektora, tak je to veľa!

Dal som si urobit ponuky na Nibe a Buderus TC vzduch-voda,voda-voda. Zacal som pocitat,samozrejme je to zavisle od vykur.plochy a strat.
TC vzduch-voda 550-600 tisic, voda-voda 450 tisic +50-100tis. dve studne, co je zhruba rovnaka cena oboch typov TC. Teraz prirajte cenu podlah.kurenia+poter cca 200-250 tis.
Kondenz.kotol +zasob. TUV (bivalentny) cca 150 tis. + solarko cca 130-150 tis. Podlahovka je cca rovnaka cena.Suma potom vychadza cca 300 tis. plyn kurenie a 550-600 tis. TC.

Dal som si urobit ponuky na Nibe a Buderus TC vzduch-voda,voda-voda. Zacal som pocitat,samozrejme je to zavisle od vykur.plochy a strat.
TC vzduch-voda 550-600 tisic, voda-voda 450 tisic +50-100tis. dve studne, co je zhruba rovnaka cena oboch typov TC. Teraz prirajte cenu podlah.kurenia+poter cca 200-250 tis.
Kondenz.kotol +zasob. TUV (bivalentny) cca 150 tis. + solarko cca 130-150 tis. Podlahovka je cca rovnaka cena.Suma potom vychadza cca 300 tis. plyn kurenie a 550-600 tis. TC.

Daj to nacenit inej firme. Mne nacenili vzduch-voda na 310 tis. po 20%-nej zlave. V tom je vsetko okrem hadic, ktore budem vyvadzat z pivnice, tie budu asi 15 tis. navyse a to uz bude vsetko. Solar netreba, lebo to TC ma v sebe elektrokotol 9 kW, ktory ako zaloha bohate staci.

Mozno mas pravdu,nepises vsak o aku znacku TC sa u Teba jedna. Mozno porovnavame TC vyrabane-skladane u nas (nepodcenujem,prave naopak) a dovazane zo Svedska. Nezastavam v ziadnom pripade vsetko vyrabane na zapade (alebo Tajwan.?.-)..),len mnou menovane znacky maju dost dlhu tradiciu,Kedze sa jedna o vysoke naklady,snazim sa o zabehnute fy.
Odbocil som,vies poradit potencionalneho dodavatela ,dal by som mu to nacenit. Dakujem

Mozno mas pravdu,nepises vsak o aku znacku TC sa u Teba jedna. Mozno porovnavame TC vyrabane-skladane u nas (nepodcenujem,prave naopak) a dovazane zo Svedska. Nezastavam v ziadnom pripade vsetko vyrabane na zapade (alebo Tajwan.?.-)..),len mnou menovane znacky maju dost dlhu tradiciu,Kedze sa jedna o vysoke naklady,snazim sa o zabehnute fy.
Odbocil som,vies poradit potencionalneho dodavatela ,dal by som mu to nacenit. Dakujem

Ja mam nacenene od nemeckej firmy http://www.alpha-innotec.de/
Nacenila mi to firma europlan.sk, ktora robila kurenie aj v idome(inteligentnydom.sk)

Svedi maju tiez velmi dobre cerpadla, ale myslim, ze co sa technickych veci tyka, nemci su takisto spicka.

Ake mas vlastne tepelne straty? Mne to pocitali na kotol o vykone 12kW.

Ahoj AndrejG, odmlcal som sa na cas, realizoval som podlahovku a potery (to boli nervy). Tepelne straty mi vypocitali na cca15kW, prizemie je stary rekonstr.dom zo skvarobeton.tvarnic.
Momentalne zvazujem ci najskor zateplit alebo sa vrhnut na TC/kond.kotol. Dost ma to tlaci, lebo ide zima a ja mam podlahovku napustenu vodou,ak to nevyriesim rychle, musim dat vodu z nej vytlacit vzduchom. Len pasivne zateplenie by asi nestacilo.

Ahoj AndrejG, odmlcal som sa na cas, realizoval som podlahovku a potery (to boli nervy). Tepelne straty mi vypocitali na cca15kW, prizemie je stary rekonstr.dom zo skvarobeton.tvarnic.
Momentalne zvazujem ci najskor zateplit alebo sa vrhnut na TC/kond.kotol. Dost ma to tlaci, lebo ide zima a ja mam podlahovku napustenu vodou,ak to nevyriesim rychle, musim dat vodu z nej vytlacit vzduchom. Len pasivne zateplenie by asi nestacilo.

Skus wamatech.sk, zatial najlepsiu ponuku na TC mam od nich. Na voda/voda. Alebo daj zatial elektrokotol a rozhodnut sa mozes podla nakladov aj buduci rok. Aspon si otestujes, ci sa ti to vobec oplati.

Podstatne lacnejsie tepelne cerpadla ako od beznych firiem najdete na www.xxx . Pan Anton Zeravik je naozaj odbornik na spravnom mieste.

Podstatne lacnejsie tepelne cerpadla ako od beznych firiem najdete na www.xxx . Pan Anton Zeravik je naozaj odbornik na spravnom mieste.

No ale clovek si ich musi vyrobit. Aj na aute usetris, ked si ho vyrobis. Bratranec si vyrobil maly traktor za 15 tis., ale jazdil by si na nom po meste?

Ahoj, mam 2 otazky v WPL 80IR - uvazujem totiz o nom.
1. Ake je to hlucne?
2. Pripravujem si do kotolne elektroinstalaciu. Aky kabel tam poriahnut? Staci 5x2,5mm, alebo 5x4mm?

Zdravím,
ak Váš záujem stále trvá pozrite si prosím www.yyy poprípade Nás kontaktujte..

No ale clovek si ich musi vyrobit. Aj na aute usetris, ked si ho vyrobis. Bratranec si vyrobil maly traktor za 15 tis., ale jazdil by si na nom po meste?
Na traktore Tvojho bratranca by som nejazdil, ale skladačku TČ od p. Žeravíka by som si dal kedykoľvek. Samozrejme najjednoduchšie je zavolať firmu na kľúč. Tam je to však už otázne, či sa to vôbec ekonomicky oplatí. Ja tvrdím, že nie.

Keby to nebolo sprosté a drzé, povedal by som, že pán Žeravík je prachsprostý zlodej. Pozeral som jeho cenníky komponentov a zdá sa mi trošku predražený. Skladaný výmenník uňho stojí cca 12 litrov a je to ten istý, aký mám v kotli na prietok ohrev TUV, akurát má iné pripojenie. Ten môj stojí cca 1800 starých chechtákov. Ale ja to nepoviem. Poviem radšej, že všetci, čo dnes ponúkajú TČ sú prachsprostí zlodeji. Všetky komponenty sú tak predražené, že musia na tom ryžovať do aleluja. Dovolím si tvrdiť, že komponenty sú na úrovni 1000 % a možno aj viac percentnej marže. Záleží na tom, čo. Horedole pársto percent.

Do noveho domu som sa nastahoval v lete 2011 skoro vsetci susedia kuria tepelnymi cerpadlami, ja kurim plynom. Priemerna spotreba v zimnych mesiacoch preratana na eura je u susedov 5 - 8 e denne teda spotrebuju od 31 - 51 KW elektrickej energie denne. rozloha domov sa pohybuje od 120 - 160 m stvorcovych. Naklady na kupu tepetlneho cerpadla mali v priemere 12000e. Tepelny odpor ich domov sa pohybuje od 7 - 9.


Ja som investoval 1100e do plynoveho kotla s max vykonom len 12kW. idealne je kupit si este mensi max. vykon aby kotol casto necykloval ale tie su podstatne drahsie. Denna spotreba pocas zimnych mesiacov je max 4 kubiky vykurujem 140m stvrocovych. + pri extremnom mraze mam moznost kurit si drevom v krbe. tu moznost ale maju aj susedia aj ju vyuzivaju. 1 kubik plynu je 0.85e. denna priemerna spotreba mi vysla skoro 3 kubiky

kazdy z nas investoval aj do komina, tuto sumu mame rovnaku a nebudem ju ratat v nakaldoch. vsetci si platia standardnu prevadzku elektriny. nie denny a nocny prud.

Zhrniem to >
sused / naklady / plocha / den cena / tepelny odpor domu /
...1....... 14500e.... 180..... 51kW. 8e............. 8
...2....... 12000e.... 160..... 40kW 6e......... skoro 9
...ja........ 1100e.... 140... 3kubik 2.40e...... skoro 6

rozhloha okien je skoro rovnaka.

Toto su fakty ktore vychadzaju z presnych merani realnych domov. Odpisujem si stavy plynu a elektriny nie len u seba ale aj u susedov. Suma nakladov je pocas obdobia kedy sa teploty v noci pohybovali od -15 do 5 cez den -11 do 10 za obdobie december - februar 2012

Nie som zo ziadnej spol a rad by som pomohol pri rozhodovani tym co ako ja sa skoro rozhodli pre tepelne cerpadlo.
Kazdy zo susedov mal aspon 1 zavadu cerpadla alebo ineho zariadenia /ventyl a podobne/, pricom zaruku maju len 2 rocnu. Ja si za kotol neplatim ani technika a vycistim si ho sam. predpokladam ze behom 10 rokov kupim novy kotol. Zivotnost Tepelneho cerpadla aj plynoveho kotla je odhadovana na 10 rokov.

Pirw v podstate takto nejak treba rozmýšľať pred tým ako sa človek rozhodne pre typ vykurovania.
Máš tam však nepresnosť. Pri tom šmírovaní:) susedových elektromerov si zabudol, že pre objektívnosť by si im mal ešte pobehať po dome a spočítať elektrické spotrebiče a to odpočítať od ich spotreby elektriny na vykurovanie;).
Alebo rozumnejšie, pripočítať k Tvojmu plynu náklady na Tvoju elektrinu a už sa to bude dať ako tak porovnať.

piyrw, este by bolo zaujimave zahrnut do porovnania priprava TUV aby to bolo kompletne

Mohol by si napísať značku a typ tvojho kotla. Lebo za 1100e, si kupil dobre. Tiež vyberám kotol a rád sa nechám inšpirovať.

Zdravím poraďákov,
chcem vás poprosiť či by mi niekto dokázal navrhnúť optimálny kondenzačný kotol. Staviam podkrovný byt svojpomocne a nerád by som sa popálil na radách "odborníkov" :)
ďakujem , s pozdravom bob the builder, mariox@azet.sk

piyrw : je v týchto spotrebách kalkulovaná aj príprava TUV ?
Ďalej by ma zaujímalo či by pre regulérne porovnanie nemal prebehnúť celý rok. Lebo ako je nám dobre známe čím nižšia vonkajšia teplota tým menej účinné TČ. Čo znamená že zase v lete vyrábajú TUV podstatne lacnejšie ako plynový kotol.
Ďaľej by ma zaujímalo či je možné tými TČ v lete chladiť priestor a porovnanie oproti chladeniu invertorovou klimatizáciou ? Lebo potom by odpadla nutnosť nákupu klimatizácie.

piyrw : je v týchto spotrebách kalkulovaná aj príprava TUV ?
Ďalej by ma zaujímalo či by pre regulérne porovnanie nemal prebehnúť celý rok. Lebo ako je nám dobre známe čím nižšia vonkajšia teplota tým menej účinné TČ. Čo znamená že zase v lete vyrábajú TUV podstatne lacnejšie ako plynový kotol.
Ďaľej by ma zaujímalo či je možné tými TČ v lete chladiť priestor a porovnanie oproti chladeniu invertorovou klimatizáciou ? Lebo potom by odpadla nutnosť nákupu klimatizácie.

Dobrý. zaujímavá diskusia ja tiež mám dom navrhnutý na TČ vzduch voda v máji začnem stavať.
Bývam v prístavbe dvoj izba + kúpeľňa mám kombinovaný turbo kotol 11kw ročná spotreba plynu aj zo sporákom okolo 800 €, za elektrinu okolo 300 kotol som kúpil najlacnejší vtedy na trhu 36.000 za nákup + hneď som musel kúpiť komín za 1.500 Sk + pripojovacie príslušenstvo za 500 Sk.
Takže 1.100 € za plynový kotol sa nezdá, možno sa mýlim, a v tej spotrebe mám aj TUV keď odrátam sporák(teoreticky) aj tak vychádza na mesiac okolo 50 € mám síce staré okná a dvere takže je prievan občas v dome ani izoláciu nemám. Tie čísla sú pre mňa veľmi zaujímavé keď je to tak idem prerobiť na plynový kotol. Ale pochybujem že viem zohnať za 1,100 €
No neviem čakám na ďalšie diskusie.

Kúrim t.č. Wamak /B.Štiavnica/ od roku 2010. RD 130 m2 zapletený 5 cm polystyrén , obvodové murivo ytong 37,5 cm, podlahové vykurovanie a bývam v okolí MT. Zdrojom je voda z vykopanej studne asi 5,5m hlbokej voda má v zime teplotu 7,8 st. náklady na vykurovanie za predchádzajúci rok sú 70 EU na mesiac. To je za celý dom kúrenie, svietenie, garáž, varenie, v lete polievanie záhrady... ohrev TUV špirála 1 kw, 300l bojler, v lete vypomáhajú solárne panely. Tie nemusíte mať, vykurovanie TUV mozete riešiť prietokovými ohrievačmi alebo menšou litrážou bojlera,
Plyn nemám a keď som zvážil ... cenu plyn.prípojky, kúpa plyn. kotla, cenu plynu a platenie hodín rozhodol som sa pre t.čerpadlo.
Kto zvažuje plyn či t.č. v prvom rade mal by mať dobrý zdroj vody, ....

tčjj: čo znamená dobrý zdroj vody? Aká výdatnosť ?
Tiež mám kopanú studňu, no voda je skôr povrchová ( v suchom období je jej menej), teplotu som nemeral,ale zaujímal by ma ten objem (prietok) nutný na tento typ kúrenia.

zapnite čerpadlo o výkone 450 l/hod a nechajte ho čerpať vodu zo studne 2 hod viac, ak sa vám síce výška hladiny zmenší ale ostane tam stabilný stĺpec vody /asi taký aby ste mali sací kôš vo vode/ máte dobrý zdroj. Parametre a ostané veci dopytujte priamo u predajcu výrobcu tep.čerpadla.

Tak áno, my sme ich nedávno využili :)

Spokojní jse boli maximálne, do pár rokov snáď zaregistrujeme návratnosť. Pozriem sa a pošlem aj cenu ;-)

Takmer 8000 eur

Tak áno, ale zober si, že tá úspora je časom tak veľká. No a ešte to máš v záruke a poskytujú dobrý servis. Takže radšej zaobstarám niečo kvalitného, kde mám naozaj možnosť tej návratnosti.

ale ak sa chceš dozvedieť viac, tak bude najlepší mrknúť na tento odkaz www.xyz alebo je navštíviť osobne

Dobrý deň, čítam tému a zaujalo ma. Len by som sa bála náročnosti obsluhy o také veľké čerpadlo...

Tak je potrebné len to prvotné nastavenie a potom už to všetko robí samo. Teplota sa reguluje podľa vonkajšieho okolia - to je asi najideálnejšie :-)

A využili už ste nejaké tie dotácie?

Nie, vy máte záujem?

Tak jasné, kto by nemal záujem. Je to už predsa len drahšie záležitosť. Ale láka ma na tom práve tá návratnosť.

No tak všetko premyslite, ako sa jedná o túto vec.

Tak sme sa doma radili s manželom a vyzerá to že to využijeme :-) Trochu sa toho bojím, ale ako to má byť takto výhodné, tak do toho pôjdeme.

Tak ako ste sa rozhodli pred Vianocami?

Tak ako ste sa rozhodli pred Vianocami?

Ešte si furt nezbadala, že reklamu máš vymazanú ?
Strápňuješ sa...veru, strápňuješ.

Zrejme až po novom roku, musíme ešte našetriť nejaké peniaze a s dotáciami to pôjde dohromady :-)

TČ je ekonomický nezmysel. Alebo budem "šetriť" aj keby som mal skapať od hladu

Moc nechápem. Je to výhodná investícia. Radšej si priplatím za kvalitu, aby sa mi to časom vrátilo. Než aby som stále dookola riešila tie isté problémy.

Ako vyhodna? Mozes predlozit nejake vypocty?
Mam svagra stavbara a vravi ze prvotna investicia sa vrati po takom dlhom case ze uz treba rekonstrukciu.

Mohol by niekto prihodiť reálne čísla koľko KW na časovú jednotku dokáže TČ dodať a koľko energie potrebuje dodať, samozrejme za normálnych podmienok, keď funguje elektrika. Spálenú energiu pri vývoji a výrobe nezarátavame, to je v cene. :D

Tak ono záleží tiež na náročnosti, na veľkosti domu a poradenstvo je tiež dôležitou súčasťou procesu kúpenie tepelného čerpadla. Navyše je tu možnosť dotácie. Ich web má všetko popísané.

Dobry Andrea, ja som sa tiez obzeral po dotacii z fondu.. cital som si nieco na http://zelenadomacnostiam.sk/sk/domacnosti/, ale nejako som sa nevedel dopatrat, ci je to mozne aj do domu, kde mam zriadenu aj kancelariu s piatimi ludmi a teda je to aj miesto podnikania. Cital som, ze su aj firmy ktore riesia tieto dotacie za vas a snad by pripadne vedeli zistit, ci to mozeme vyuzit.. Vy ste si to riesila sama, ci cez niekoho?

..Nasiel som aj clanok o dotaciach ale nebol som poteseny, ze asi uz nie je mozne zaziadat... sksual som pisat aj kvoli viac informaciam ale ze to treba uz niekomu ohladom registracie.. jedine v Blave som si nasiel https://www.eco3energy.sk/tepelne-cerpadla/ ,kde to riesia, ale ze tiez nevedeli ci to prejde na dom s kanclom.. na Slovensku sa neda nicomu cudovat :D

Zacal by som asi takto ,momentalne mam tc daikin althema 8kw kurenie chladenie plus ohrev vody v 300l zasobniku, dom je 13,5*10,2.je to klasicky bungalov , rovna strecha tri izby plus kuchyna z obyvackou .Rocne naklady komplet na cely dom , ktory je plne elektrifikovany je 650 euro , tak presne neviem kolko mi zerie tc , klasicka domacnost telka nonstop , chladnicka , pracka , susicka , kavovar , umyvacka riadu , indukcna varna doska ..So s potrebou som docela spokojny v zime mam v obyvacke na teplomery 1,5 vyska od zeme hodnotuod 23,5do 24,2 stupnov cize teplucko , v lete mam oproti vonkajsku okolo desat stupnov menej , takze dobry spanok , voda na sprchovanie kedykolvek vzdy tepla .nejake tie cisla na elektromery ked som zacinal mal som asi 3300 kw po roku pri vyuctovani mysli m 7500 , podotykam ze vykurujem okolo 100 stvorcov , tehla heluz plus 10 cm polystyren plastove trojsklo.So spotrebou som zatial spokojny a teraz prejdem k druhemu domu kde som byval....Dom tiez plne elektrifikovany kurenie teplovodne kotlom raja 1-9kw.Kazdu sezonu som mal na elektromery vyse 10000kw tak isto na cely dom , teplota nastavena na 23,5stupna ,obytna plocha domu bola 68stvorcovych metrov , tehla heluz 40 plus 12cm nobasil drevenne eurookna na streche 40cm vata ...celkove porovnanie spravim neskor pretoze prve styri mesiace v novom dome som len temperoval , ale podla tychto riadkov si asi kazdy dokaze spravit vlastny zaver ci sa tep.cerpadlo oplati alebo nie...uz len porovnanie systemov ...raja s elektrokotlom plus montaz 1200euro vykurovanych 68 stvorcov , tc daikin althema 5500 eura s montazou vykurovanych a chladenych 100 stvorcov