tanmat
22.04.07,03:26
Všeobecná charakteristika rezerv
Rezervy sú záväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo výškou. Tvoria sa na základe zásady opatrnosti na riziká a straty, a to vždy na konkrétny účel. Rezervy sa účtujú vtedy, keď je hodnota záväzkov v účtovníctve nižšia, ako je ich hodnota po zohľadnení predpokladaných rizík a strát. Spôsob tvorby a použitia každej rezervy musí mať účtovná jendotka upravený vo svojom vnútroorganizačnom predpise. Rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená, a len do výšky, v akej bola vytvorená.
Právne vymedzenie tvorby a použitia rezerv
Rezervy upravujú v súčasnosti tieto právne predpisy:
zákon č. 431/2002 Z.z. O účtovníctve v znení neskorších predpisov (§ 26 ods. 3: „ rezervy sú záväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo výškou).
Opatrenie MF SR č. MF/25814/2006-74, ktorým sa novelizovalo okrem iného aj opatrenie MF SR č.23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „Postupy účtovania“). (§19 ods. 8: „ tvorba rezervy na náklady sa účtuje na vecne príslušný nákladový účet, ku ktorému záväzok prislúcha. Ak ide o rezervu, ktorá sa týka viacerých nákladových druhov alebo na tento nákladový druh nie je ustanovený nákladový účet, tvorí sa rezerva na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo účtu 568 – Ostatné náklady na finančnú činnosť. Použitie rezervy sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzkov. Zrušenie nepotrebenej rezervy alebo jej časti sa účtuje opačným účtovným zápisom ako sa účtovala tvorba rezervy. Pri rezervách sa uplatňuje zásada správneho vyčíslenia konečného zostatku súvahového účtu rezerv a k tomu prislúchajúcich konečných stavov nákladov.“).
Zákon č. 595/2003 Z.z. O dani z príjmov v znení neskroších predpisov (§20 ods. 9).
Hľadiská triedenia rezerv
Rezervy triedime nasledovne:
z hľadiska účelu tvorby
z hľadiska času
z hľadiska oceňovania rezerv
z hľadiska spôsobu účtovania
Z hľadiska účelu tvorby sa rezervy členia na:
rezervy na obstaraný majetok – sú to záväzky súvisiace s obstaraním majetku, ktorý bol dodaný (došlo k splneniu dodávky), nie je však presne vymedzená splatnosť záväzku, alebo nie je známa presná výška záväzku, resp. Nie sú určené obidve skutočnosti,
rezervy na náklady – sú to záväzky, ktoré vznikajú v súvislosti s požiadavkou časového posunu pôsobenia na výsledok hospodárenia.
Z hľadiska času sa rezervy členia na:
krátkodobé – ak dohodnutá doba splatnosti alebo predpokladaná doba splatnosti (stanovená na základe zámeru účtovnej jednotky) je najviac jeden rok, v prípade že sa rezerva vyrovná iným spôsobom ako splatením, tak je rezerva krátkodobá, ak dohodnutá doba vyrovnania alebo predpokladaná doba vyrovnania (stanovená na základe zámeru účtovnej jednotky) je najviac jeden rok. O krátkodobých rezervách sa účtuje na účte 323 – Krátkodobé rezervy.
Dlhodobé - ak dohodnutá doba splatnosti alebo predpokladaná doba splatnosti (stanovená na základe zámeru účtovnej jednotky) je dlhšia ako jeden rok, v prípade, že sa rezerva vyrovná iným spôsobom ako splatením, tak je rezerva dlhodobá, ak dohodnutá doba vyrovnania alebo predpokladaná doba vyrovnania (stanovená na základe zámeru účtovnej jednotky) je dlhšia ako jeden rok. O dlhodobých rezervách sa účtuje na účtoch účtovej skupiny 45 – Rezervy.
Z hľadiska oceňovania rezerv sa postupuje podľa toho, či:
je známa presná suma záväzku – vtedy sa rezerva ocení menovitou hodnotou,
je výška rezervy neurčitá – vtedy sa rezerva ocení v očakávanej výške záväzku, pričom táto sa stanoví na základe dostupných informácií odhadom.
Ak sa rezervy týkajú záväzkov ocenených v cudzej mene, musí sa oceniť v príslušnej cudzej mene aj vytvorená rezerva.
Odhad výšky rezervy, ktorá sa vytvára pri obstaraní majetku a poskytnutí služby, sa odvodzuje od odhadovanej ceny majetku a poskytnutej služby, ktorú bude musieť účtovná jednotka zaplatiť dodávateľovi. Odhad výšky rezervy na náklady má odrážať odhad výdavku, ktorý by účtovná jednotka objektívne zaplatila ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Pôvodné ocenenie stanovené odhadom sa upraví na presnú sumu pri použití rezervy.
Pri stanovení výšky rezervy treba rešpektovať nasledujúce skutočnosti:
brať do úvahy všetky známe riziká a možné neistoty (neistoty nemajú viesť k vytvoreniu nadmerných rezerv, pretože by sa účelovo nadhodnotili záväzky a vytvorili by sa tiché rezervy),
v prípade dlhodobého záväzku treba vziať do úvahy vplyv časovej hodnoty peňazí (súčasná hodnota rezervy má vyjadrovať hodnotu budúcich peňažných výdavkov),
zohľadniť zmeny v zákonoch a technologické zmeny v činnosti, ak existuje dostatočný objektívny dôkaz, že tieto zmeny vzniknú.
Z hľadiska spôsobu účtovania sa rezervy členia na:
daňové, ktoré zákon č. 595/2003 Z.z. O dani z príjmov v znení neskorších predpisov považuje za daňové výdavky (§20 ods. 9).,
Podnikové, ktoré vyplývajú z činnosti účtovnej jednotky, a to na základe zákonov, zmlúv a iných dokumentov, ktoré zákon o dani z príjmov nepovažuje za daňové výdavky.
Všetky krátkodobé rezervy sa účtujú na účte 323 – Krátkodobé rezervy, preto na daňové účely je potrebné zaznamenať na príslušný analytický účet konkrétnu rezervu uznanú za daňový výdavok. Dlhodobé daňové rezervy sa účtujú na účte 451 – Rezervy zákonné. Podnikové dlhodobé rezervy sa účtujú na účte 459 -Ostatné rezervy, alebo si účtovná jednotka vytvorí v účtovej skupine 45 – Rezervy ďalšie syntetické účty.
Z hľadiska spôsobu účtovania tvorby a použitia rezerv sa rozlišujú dva prístupy:
a) súvahový – používa sa pri účtovaní rezervy na obstaraný majetok,
b) výsledkový – používa sa pri účtovaní rezervy na vykonanú službu a rezervy na náklady. Tvorba rezerv na vykonanú službu a rezerv na náklady sa účtuje na ťarchu nákladov, ich použitie a zrušenie sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzkov. Zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje opačným účtovným zápisom ako sa účtovala tvorba rezervy. Pri rezervách sa uplatňuje zásada správneho vyčíslenia konečného zostatku súvahového účtu rezerv a k tomu prislúchajúcich konečných stavov nákladov.
Rezervy sú záväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo výškou. Tvoria sa na základe zásady opatrnosti na riziká a straty, a to vždy na konkrétny účel. Rezervy sa účtujú vtedy, keď je hodnota záväzkov v účtovníctve nižšia, ako je ich hodnota po zohľadnení predpokladaných rizík a strát. Spôsob tvorby a použitia každej rezervy musí mať účtovná jendotka upravený vo svojom vnútroorganizačnom predpise. Rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená, a len do výšky, v akej bola vytvorená.
Právne vymedzenie tvorby a použitia rezerv
Rezervy upravujú v súčasnosti tieto právne predpisy:
zákon č. 431/2002 Z.z. O účtovníctve v znení neskorších predpisov (§ 26 ods. 3: „ rezervy sú záväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo výškou).
Opatrenie MF SR č. MF/25814/2006-74, ktorým sa novelizovalo okrem iného aj opatrenie MF SR č.23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „Postupy účtovania“). (§19 ods. 8: „ tvorba rezervy na náklady sa účtuje na vecne príslušný nákladový účet, ku ktorému záväzok prislúcha. Ak ide o rezervu, ktorá sa týka viacerých nákladových druhov alebo na tento nákladový druh nie je ustanovený nákladový účet, tvorí sa rezerva na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť alebo účtu 568 – Ostatné náklady na finančnú činnosť. Použitie rezervy sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzkov. Zrušenie nepotrebenej rezervy alebo jej časti sa účtuje opačným účtovným zápisom ako sa účtovala tvorba rezervy. Pri rezervách sa uplatňuje zásada správneho vyčíslenia konečného zostatku súvahového účtu rezerv a k tomu prislúchajúcich konečných stavov nákladov.“).
Zákon č. 595/2003 Z.z. O dani z príjmov v znení neskroších predpisov (§20 ods. 9).
Hľadiská triedenia rezerv
Rezervy triedime nasledovne:
z hľadiska účelu tvorby
z hľadiska času
z hľadiska oceňovania rezerv
z hľadiska spôsobu účtovania
Z hľadiska účelu tvorby sa rezervy členia na:
rezervy na obstaraný majetok – sú to záväzky súvisiace s obstaraním majetku, ktorý bol dodaný (došlo k splneniu dodávky), nie je však presne vymedzená splatnosť záväzku, alebo nie je známa presná výška záväzku, resp. Nie sú určené obidve skutočnosti,
rezervy na náklady – sú to záväzky, ktoré vznikajú v súvislosti s požiadavkou časového posunu pôsobenia na výsledok hospodárenia.
Z hľadiska času sa rezervy členia na:
krátkodobé – ak dohodnutá doba splatnosti alebo predpokladaná doba splatnosti (stanovená na základe zámeru účtovnej jednotky) je najviac jeden rok, v prípade že sa rezerva vyrovná iným spôsobom ako splatením, tak je rezerva krátkodobá, ak dohodnutá doba vyrovnania alebo predpokladaná doba vyrovnania (stanovená na základe zámeru účtovnej jednotky) je najviac jeden rok. O krátkodobých rezervách sa účtuje na účte 323 – Krátkodobé rezervy.
Dlhodobé - ak dohodnutá doba splatnosti alebo predpokladaná doba splatnosti (stanovená na základe zámeru účtovnej jednotky) je dlhšia ako jeden rok, v prípade, že sa rezerva vyrovná iným spôsobom ako splatením, tak je rezerva dlhodobá, ak dohodnutá doba vyrovnania alebo predpokladaná doba vyrovnania (stanovená na základe zámeru účtovnej jednotky) je dlhšia ako jeden rok. O dlhodobých rezervách sa účtuje na účtoch účtovej skupiny 45 – Rezervy.
Z hľadiska oceňovania rezerv sa postupuje podľa toho, či:
je známa presná suma záväzku – vtedy sa rezerva ocení menovitou hodnotou,
je výška rezervy neurčitá – vtedy sa rezerva ocení v očakávanej výške záväzku, pričom táto sa stanoví na základe dostupných informácií odhadom.
Ak sa rezervy týkajú záväzkov ocenených v cudzej mene, musí sa oceniť v príslušnej cudzej mene aj vytvorená rezerva.
Odhad výšky rezervy, ktorá sa vytvára pri obstaraní majetku a poskytnutí služby, sa odvodzuje od odhadovanej ceny majetku a poskytnutej služby, ktorú bude musieť účtovná jednotka zaplatiť dodávateľovi. Odhad výšky rezervy na náklady má odrážať odhad výdavku, ktorý by účtovná jednotka objektívne zaplatila ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Pôvodné ocenenie stanovené odhadom sa upraví na presnú sumu pri použití rezervy.
Pri stanovení výšky rezervy treba rešpektovať nasledujúce skutočnosti:
brať do úvahy všetky známe riziká a možné neistoty (neistoty nemajú viesť k vytvoreniu nadmerných rezerv, pretože by sa účelovo nadhodnotili záväzky a vytvorili by sa tiché rezervy),
v prípade dlhodobého záväzku treba vziať do úvahy vplyv časovej hodnoty peňazí (súčasná hodnota rezervy má vyjadrovať hodnotu budúcich peňažných výdavkov),
zohľadniť zmeny v zákonoch a technologické zmeny v činnosti, ak existuje dostatočný objektívny dôkaz, že tieto zmeny vzniknú.
Z hľadiska spôsobu účtovania sa rezervy členia na:
daňové, ktoré zákon č. 595/2003 Z.z. O dani z príjmov v znení neskorších predpisov považuje za daňové výdavky (§20 ods. 9).,
Podnikové, ktoré vyplývajú z činnosti účtovnej jednotky, a to na základe zákonov, zmlúv a iných dokumentov, ktoré zákon o dani z príjmov nepovažuje za daňové výdavky.
Všetky krátkodobé rezervy sa účtujú na účte 323 – Krátkodobé rezervy, preto na daňové účely je potrebné zaznamenať na príslušný analytický účet konkrétnu rezervu uznanú za daňový výdavok. Dlhodobé daňové rezervy sa účtujú na účte 451 – Rezervy zákonné. Podnikové dlhodobé rezervy sa účtujú na účte 459 -Ostatné rezervy, alebo si účtovná jednotka vytvorí v účtovej skupine 45 – Rezervy ďalšie syntetické účty.
Z hľadiska spôsobu účtovania tvorby a použitia rezerv sa rozlišujú dva prístupy:
a) súvahový – používa sa pri účtovaní rezervy na obstaraný majetok,
b) výsledkový – používa sa pri účtovaní rezervy na vykonanú službu a rezervy na náklady. Tvorba rezerv na vykonanú službu a rezerv na náklady sa účtuje na ťarchu nákladov, ich použitie a zrušenie sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzkov. Zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje opačným účtovným zápisom ako sa účtovala tvorba rezervy. Pri rezervách sa uplatňuje zásada správneho vyčíslenia konečného zostatku súvahového účtu rezerv a k tomu prislúchajúcich konečných stavov nákladov.