Snažím sa akceptovať potreby môjho manžela. Teda občas robím kompromisy. :rolleyes:

Tak si fajn baba.:D
A on ich tiez robi?

Ja sa snažím hrozne veľa s manželom komunikovať, donútim ho aj keď nemá zrovna chuť na rozprávanie. Keď máme nejaký problém vždy ho konzultujeme, aj keď niekedy to chce riadnu trpezlivosť. A ešte nikdy sme nešli spať rozhádaní, jeden si proste musí vždy uznať chybu. Máme šťastie, že si ju obidvaja priznať vieme, aj keď na začiatku vzťahu to také jednoduché nebolo hlavne z manželovej strany.

Ja sa snažím nenosiť problémy domov z práce, byť v psychickej pohode a snažím sa byť predovšetkým byť priateľom môjmu mužovi, proste pohoda...potom sa všetky problémy inak riešia..poučila som sa.

Myslím, že keď je vzťah ozaj silný, tak aj veľa vydrží a jednoducho sa všetko vyvíja prirodzene .

Ja sa snažím hrozne veľa s manželom komunikovať, donútim ho aj keď nemá zrovna chuť na rozprávanie. Keď máme nejaký problém vždy ho konzultujeme, aj keď niekedy to chce riadnu trpezlivosť. A ešte nikdy sme nešli spať rozhádaní, jeden si proste musí vždy uznať chybu. Máme šťastie, že si ju obidvaja priznať vieme, aj keď na začiatku vzťahu to také jednoduché nebolo hlavne z manželovej strany.
Velmi sa mi to paci, ze neidete spat pohadany. Je to velmi dolezite nenechavat v sebe hnev.

Bastian, a čo ty? :)

Ja sa snažím hrozne veľa s manželom komunikovať, donútim ho aj keď nemá zrovna chuť na rozprávanie. Keď máme nejaký problém vždy ho konzultujeme, aj keď niekedy to chce riadnu trpezlivosť. A ešte nikdy sme nešli spať rozhádaní, jeden si proste musí vždy uznať chybu. Máme šťastie, že si ju obidvaja priznať vieme, aj keď na začiatku vzťahu to také jednoduché nebolo hlavne z manželovej strany.

U nás toto nefunguje. V tomto ma môj manžel naučil, že radšej si najskôr necháme všetko prejsť hlavou a až potom sa o tom porozprávame, ako by sme mali sa hádať, pretože v hneve je veľmi ťažko kľudne komunikovať. Takže sa stalo, že v noci sme mali tichú domácnosť. :D

No co Ti poviem... u nas je to sem tam ako "na divokom zapade" a potom nasleduje hlboke ticho. Moja zena je dost tvrdohlava (a aj ja tak trocha) a tazko si nieco priznava - potrebuje sa odmlcat na nejaky cas (niekedy aj na viac dni) a otompotom uz nechce nehovorit. Ale nakoniec si vieme priznat chybu.

My sme nemali na úvod nášho spolužitia asi jeden a pol roka televízor. Stále tvrdím, že tam je základ pevnosti a krásy nášho vzťahu. Miesto čumenia do bedne sme sa dlhé hodiny rozprávali a zostalo nám to aj po 15-rokoch. Našťastie stále je o čom - neraz aj o témach na Porade :--- .

Snažím sa ho pochopiť, ale niekedy to je ťažké.

Potrpíme si na spoločné raňajky a večere počas týždňa a aj obedy počas víkendu. Počas víkendu stolujeme vždy spolu celá rodina, pri peknom počasí vonku v záhrade. Pri našom spoločnom stolovaní veľa rozprávame. S manželom sedávame večer čo večer na terase a pri hviezdičkách riešime naše problémy. Taktiež oceňujem nechodíme nikdy spať pohádaní a sú tak vychované aj naše deti. Snažíme sa chodiť často na prechádzky. No a keď vznikne výmena názorov, sme skôr talianská domácnosť, troška hlučnejší avšak bez vulgarizmov, ale táto búrka vždy rýchlo prehrmí. V našom spolužití rešpektujeme i trocha voľnosti t.j. manželové pánske jazdy a samozrejme moje stretnutia s kamarátkami.

Najlepsie to funguje tam, kde je zena slepa a muz hluchy.

myslim si, ze v podstate je jedno, co kto konkretne pre vztah robi, pretoze ludia aj vztahy su velmi rozne.. myslim si, ze okrem lasky sa musia partneri poznat a najma respektovat.. a samozrejme, nesnazit sa nikoho zmenit.. ak to tak ma byt, treba zmenit partnera a nie jeho vlastnosti :D .. samozrejme som mala na mysli zavaznejsie veci ako pohlad na zivot a podobne
a trochu nadhladu tiez nezaskodi ;)

Najlepsie to funguje tam, kde je zena slepa a muz hluchy.

no tak to uz by bol len parik! :D

Snažíme sa rešpektovať jeden druhého.....

Myslim, ze velke spekulacie tu netreba. Ak sa dvaja maju radi (a to sa mali ked sa brali), respektuju a toleruju sa navzajom, mozu spolu prezit cely zivot. Ked aj obcas zahrmi, to nic - ved sa zasa vyjasni. Nam tu funguje uz 41.rok.

Moj nazor teda aj skusenost aby vztah fungoval: musi byt komunikacia ci uz pri rieseni problemov alebo aj pri teseni sa z uspechov,vyjadrovat pocity aj gestami ale aj slovami, travit spolu dostatok casu. Vtedy sa dvaja ludia spoznavaju natolko ze vieme dopredu ako sa ten druhy zachova vtej danej situacii , vieme co mu ublizi a tym sa snazime tomu negativnemu vyhnut. Niekedy sa pochytime na hlupostiach a keby sme si to hned neprediskutovali a boli obaja urazeny a ticho trvalo by to prilis dlho. A tak ked si to vyjasnime hned ze preco sa vlastne hadame pride nato ze je to len nejaka hlupost , zle pochopena veta, slovo , unava atd. Preto niesom zastancom tichych domacnosti.
Kazdy problem sa da vyriesit len to treba riesit s chladnou hlavou a nie v navale hnevu.
Ja mojmu muzovy nakoniec poviem bodaj by sme mali len take problemy ake mame a budme radi niektory ludia maju aj vecsie a musia zit.
Zivot je otom raz je pekne slnecno, raz je zamracene, alebo aj zaprsi.

Bastian, musíš žiť ako v krajine zázrakov.:)

Zlepšenie vzťahu to už je zdvihnutý prst, pretože vzťah je zhoršený. Treba sa správať vo vzťahu tak, aby k tomu neprišlo, pretože potom je potrebné hľadať aj dôvody, prečo sa zhoršil.
Ja žijem s jedným mužom už 34 rokov a určite boli aj búrky ako som to čítala v príspevkoch, ale boli to búrky, kde išlo práve o udržanie dobrého vzťahu, ale každý si myslel, že to robí práve on dobre. Vo vzťahu je najdôležitejšia tolerancia, úcta a dôvera u oboch partnerov. Keď prídu deti je to už vzťah o niečom inom, ak prišlo k búrke, bolo to práve kvoli nim. Aj tam je dôležitá súhra, aby deti videli, že obaja rodičia ťahajú za jeden povraz.
A keď deti odídu z domu a prídu vnúčence, to je najkrajší vzťah. Všetko sa točí okolo nich a ľúbime sa možno viac ako predtým. A zaujmavé je, že deti stále hnevajú, ale to je už iná téma:):D

Súhlasím s Helou ,ale pridám aj môj názor...
Chce to hlavne uvedomiť si aj svoje chyby a popracovať na ich odstránení. A potom veľa tolerancie, lásky a najmä nevpustiť si do vzťahu nudu a stereotyp.

Možno budem trochu mimotemy , ale táto téma mi pripomenula jednu pieseň:
"únavu let bereme si sebou, umíme pohladit i když nás ruce zebou"

Ja žijem s mojím mužom už 20 rokov, nie je vždy jasno u nás, ale aj tak by som ho nevymenila za iného.:)

Súhlasím s JAJA11 až na to, že ja už s ním žijem 28 rokov.

Gratulujem ženy...
ja mám len pár ročný vstah vsetko je ok, len jedna veta z jeho úst na dokáže vyviest z miery t.j."MNE JE TO JEDNO"

Sme manželia už 23 rokov a ešte aj dnes nám aj cudzí ľudia na ulici povedia ako nám závidia, že sa vodíme ako zamilovaní. Nuž áno, ľúbime sa stále, ale to držanie oklo pliec - to je hlavne opora /a nie len pri chôdzi/, ktorú máme jeden v druhom.
Vo vzťahu sa riadim týmto :
Nevydávala som sa, aby som sa rozvádzala.
Nerobím druhému to, čo nechcem aby robil on mne.
Ak to aj urobí, nebude mi lepšie ak mu to vrátim.
Pri sporoch sa spýtam sama seba: Je toto dôležité ? Ak áno dám to manželovi jasne a rázne najavo. Keďže tých pre život dôležitých vecí nie je až tak veľa, aj keď ustúpim, necítim sa porazená. Manželstvo totiž nie je boj, ale súhra.

Niekedy sa pochytime na hlupostiach a keby sme si to hned neprediskutovali a boli obaja urazeny a ticho trvalo by to prilis dlho. A tak ked si to vyjasnime hned ze preco sa vlastne hadame pride nato ze je to len nejaka hlupost , zle pochopena veta, slovo , unava atd.

Presne tak.:--- Na dolezitych veciach sa vzdy dohodneme. :)Jasne, ze sa robia kompromisy;), ale "husto" je vzdy len kvoli nejakej hluposti. :eek: Takze sa snazime nerobit hluposti. :D Vztah je vzdy o dvoch a o vzajomnej tolerancii, o davani a brani a prave to musi byt v rovnovahe. Sme ludia a kazdy clovek je v podstate sebec. Ide o to, ako to vo vztahu sklbit svoje JA a spolocne MY. Ja by nemalo trpiet kvoli MY a MY kvoli JA. ;)

Gratulujem ženy...
ja mám len pár ročný vstah vsetko je ok, len jedna veta z jeho úst na dokáže vyviest z miery t.j."MNE JE TO JEDNO"

Podla toho, v akej situacii. ;) Ked Ti chce kupit prsten s diamantom a Ty sa nevies rozhodnut, ci krajsi ten s jednym velkym ockom alebo ten s dvoma mensimi, tak ho ukecaj na oba. Ked mu je to jedno, tak to neries a tes sa z oboch prstenov....:D:D:D
Ja ked chcem manzela zo srandy vytocit, tak mu poviem: Ano, ocko, mas opravdu, ako vzdy.... ;) Potom mam doma taketo skeridlo :D

Bastian, musíš žiť ako v krajine zázrakov.:)

Zlepšenie vzťahu to už je zdvihnutý prst, pretože vzťah je zhoršený. Treba sa správať vo vzťahu tak, aby k tomu neprišlo, pretože potom je potrebné hľadať aj dôvody, prečo sa zhoršil.
:):D
Ja si myslim, ze je potrebne robit pre to (aby vztah fungoval dobre) nieco aj preventivne. Raz za cas je dobre sa zastavit a porozmyslat, ci je vsetko OK, resp. ci na nieco nezabudame. :)

Súhlasím, stále sa treba snažiť niečo zlepšiť, alebo aspoň skontrolovať, či je všetko v poriadku. Veď v dnešnej uponáhľanej dobe, keď sa obaja vraciame domov unavený, vyšťavený a niekedy si prácu nosíme aj domov, si človek možno ani neuvedomí, že tu čosi začína škrípať.:confused: Veď ja niekedy keď mám dosť hovorím, že žijeme len aby sme do roboty chodili .
Podľa mňa problémy vo vzťahoch nezačínajú v okamihu, keď sa začnú dvaja hádať, pretože väčšinou sa ľudia hádajú o hlúposti, o rozumné veci sa dokážu dohodnúť. Nie je začiatok problému výbuch zlosti, :mad: problém začal už niekedy, možno už dávno, len sme si to nestihli alebo nechceli všimnúť.
Ja si myslím, že každý by sme mali robiť tak, aby ten druhý chcel s nami byť a vážiť si to, že niekto so mnou byť chce, že o mňa stojí :D

mimotemy Moji rodičia sú spolu 36 rokov, vychovali osem detí a majú 14 vnúčat. A keď vidím ako sa otec stále pekne pozerá na mamu ...:---

Ja si myslím, že každý by sme mali robiť tak, aby ten druhý chcel s nami byť a vážiť si to, že niekto so mnou byť chce, že o mňa stojí :D


Toto sa mi páči. :D ;)

ZDENIELA to veľmi pekne napísala. Ja by som ešte dodala, že na partnerský vzťah sa pozeráme v každom veku inak. Keď sme mladí, bezhlavo sa zaľúbime (na život a na smrť) a najväčší podiel na vzťahu má chémia. Klapky na očiach a vidíme len svoju lásku a nič iné. Príchodom povinností (deti, domácnosť, peniaze) prichádza nervozita a hádky. Ja si myslím, že toto obdobie je najdôležitejšie pre utvorenie si pevného vzťahu. Vedieť byť oporou svojho partnera. Postupom času to bezhlavé zaľúbenie prechádza do lásky, porozumenia a váženia si toho druhého. Tu si musia partneri veľmi citlivo vytvoriť "mantinely", ktoré sa určite nezaobídu bez určitej dávky sebaobetovania sa. Najlepšie je vždy sa vedieť pozrieť na situáciu z tej druhej stránky. Čo si asi myslí môj partner? Čo cíti? Prečo to chce inak ako ja? Ak si vedia partneri spolu sadnúť a vydiskutovať si svoje pocity, určite sa vždy nájde správne riešenie, ktoré váš vzťah ešte viac upevní. Z vlastnej skúsenosti viem, že niektoré veci, ktoré ma vedeli rozčúliť do nepríčetnosti, sú teraz úplne banálne veci, nad ktorými sa len pousmejem a čudujem sa, že sa moje deti vedia kvôli takým "blbostiam" hádať. Verte je nádherné ráno otvoriť oči a vidieť usmievajúcu sa tvár partnera, obyčajné pohladenie, prísť z práce a smiať sa s ním a tešiť sa aj z obyčajných maličkostí a vedieť spolu vyriešiť aj vážne veci.

Nemám veľa skúseností vo vzťahu, veľmi skoro som ovdovela a tu čerpám zo skúseností, ale aj tak si myslím že najviac je dôležitá tolerancia a pochopenie jeden pre druhého. Mne sa to však doteraz nedarilo.

ono je to veľmi ťažké, každý kovoríte porozumenie, tolerancia, rozhovory, vidieť problémy toho druhého, ale čo ke´d máte pocit že to všetko dávate a odozva žiadna. čo keď dokážete ustúpiť uznať si chybu, diskutovať a Vašou chybou je to, že poviete svoj názor ktorý je odlišný od iných názorov ale v skutočnosti sa prispôsobíte a urobíte to čo chce ten iný názor? Viem o čom hovorím. Som 2x rozvedený a 3 krát ženytý

ono je to veľmi ťažké, každý kovoríte porozumenie, tolerancia, rozhovory, vidieť problémy toho druhého, ale čo ke´d máte pocit že to všetko dávate a odozva žiadna. čo keď dokážete ustúpiť uznať si chybu, diskutovať a Vašou chybou je to, že poviete svoj názor ktorý je odlišný od iných názorov ale v skutočnosti sa prispôsobíte a urobíte to čo chce ten iný názor? Viem o čom hovorím. Som 2x rozvedený a 3 krát ženytý

Presne viem o čom hovoríš, moja sestra bola 2x vydatá a 2x rozvedená,
ale mám dojem, že jednoducho mala smolu na chlapov. Niekedy sa mohla rozkrájať aj na slížiky , aj tak to bolo zlé. Neostáva nič iné, len dúfať,
v prípade mojej sestry aj Teba /a ďalších podobných/, že raz nájdete tú správnu polovičku pre život.

ono je to veľmi ťažké, každý kovoríte porozumenie, tolerancia, rozhovory, vidieť problémy toho druhého, ale čo ke´d máte pocit že to všetko dávate a odozva žiadna. čo keď dokážete ustúpiť uznať si chybu, diskutovať a Vašou chybou je to, že poviete svoj názor ktorý je odlišný od iných názorov ale v skutočnosti sa prispôsobíte a urobíte to čo chce ten iný názor? Viem o čom hovorím. Som 2x rozvedený a 3 krát ženytý

Môj názor:Ak sa za každých okolností podvolíme druhému /i keď prezentujeme iný názor/ nie je to správne, a to postupne môže vzťah zničiť...Zakaždým sa prispôsobiť znamená podporovať netoleranciu toho druhého, vzťah stráca svoju vyváženosť, dynamickosť ...

P.s.- a ruku na srdce-ktorá žena chce naozaj v skutočnosti, aby sa muž zakaždým podvolil?...

Presne viem o čom hovoríš, moja sestra bola 2x vydatá a 2x rozvedená,
ale mám dojem, že jednoducho mala smolu na chlapov. Niekedy sa mohla rozkrájať aj na slížiky , aj tak to bolo zlé. Neostáva nič iné, len dúfať,
v prípade mojej sestry aj Teba /a ďalších podobných/, že raz nájdete tú správnu polovičku pre život.


Ak sa krájame na slížiky, strácame postupne sebaúctu i úctu partnera...opäť môj názor...

:)
Ja som sa práve teraz krájala na slížiky, ale nepomohlo, ani po dobrom ani po zlom, tak som prišla sem na poradu zase, tu mi nikto nedvíha adrenalín, tu mi je najlepšie, dakujem Vám.

:)
Ja som sa práve teraz krájala na slížiky, ale nepomohlo, ani po dobrom ani po zlom, tak som prišla sem na poradu zase, tu mi nikto nedvíha adrenalín, tu mi je najlepšie, dakujem Vám.No vidíš. Ja som sa nikdy nekrájala na slížiky, mám sa veľmi rada, a moje manželstvo / už je to niekoľko krížikov/ funguje úplne normálne. Pohoda. Nezobrali sme si totiž navzájom slobodu. To je popri úcte a tolerancii to je najdôležitejšie. Za blbosti občas robím hurhaj/ tie ponožky na zemi ma občas vytočia /, manžel odíde do garáže. Keď robí hurhaj manžel / často sa vyparím z domu k vnúčatám a neviem kedy sa vrátiť /, ja odchádzam do záhrady. Ale veľké problémy z nás robia perfektný tandem. Vždy. A o tom to je.:)

No vidíš. Ja som sa nikdy nekrájala na slížiky, mám sa veľmi rada, a moje manželstvo / už je to niekoľko krížikov/ funguje úplne normálne. Pohoda. Nezobrali sme si totiž navzájom slobodu. To je popri úcte a tolerancii to je najdôležitejšie. Za blbosti občas robím hurhaj/ tie ponožky na zemi ma občas vytočia /, manžel odíde do garáže. Keď robí hurhaj manžel / často sa vyparím z domu k vnúčatám a neviem kedy sa vrátiť /, ja odchádzam do záhrady. Ale veľké problémy z nás robia perfektný tandem. Vždy. A o tom to je.:)

Danila, keby len ponožky, mňa vytáča oblečenie po zemi, neporiadok po troch chlapoch. Raz som bola tak vytočená, že som nohavice aj so svetrom vyhodila von oknom. Ešte, že sme v RD. Týždeň si po sebe upratovali, ale potom zase to isté.
Keď je u nás hádka, poviem si, nerozprávam sa, budem čušať. A keď vidí, že som sfučaná, ide ma rozdrapiť,...:mad: príde ku mne, začne mi spievať, tancovať so mnou, plieskať mi po zadku, začnú mi kútiky mykať, tak sa začnem rehotať, a je po "hádke".
Človek si nájde vždy fintu na toho druhého.
priznám sa, že som rada, že si nedá muž skákať po hlave, keď sa mu niečo nepáči, zvrtne sa na pate, a odíte, trošku si popením, .... Nebola by som rada, keby som si dupla a bolo by po mojom....:)

ono je to veľmi ťažké, každý kovoríte porozumenie, tolerancia, rozhovory, vidieť problémy toho druhého, ale čo ke´d máte pocit že to všetko dávate a odozva žiadna. čo keď dokážete ustúpiť uznať si chybu, diskutovať a Vašou chybou je to, že poviete svoj názor ktorý je odlišný od iných názorov ale v skutočnosti sa prispôsobíte a urobíte to čo chce ten iný názor? Viem o čom hovorím. Som 2x rozvedený a 3 krát ženytý

Eduard1 - asi si mal v tých vzťahoch smolu, keď Ťa Tvoje partnerky nepočúvali a netolerovali, lebo ľudia, ktorí sa berú z lásky, počúvajú svojho partnera, aj keby mal hovoriť nezmysly a odpúšťajú aj veci neodpustiteľné.
Podľa toho, čo píšeš, vôbec si Ťa nevážili. Ak si si istý svojím názorom, mal by si si za tým stáť a nie sa za každú cenu prispôsobovať.

ja osobne si myslím že som príliš mäkký. Snaží sa a idem sa riozdať. Ponožky nenechávam ani šaty, záhradkárčim, pomáham kde sa dá. Ale vždy je tu argument :ja ti nerozumiem, ty máš iné názory. Ale jeduje ma to, že keď sme spolu chodili a brali sa tak sa jej niektoré veci ktoré teraz nevie zniesť páčili. Inak tie dve predchádzajúce manželstvá každé mao iný dôvod na rozvod. Nebolo to o tommistom.

eduard skoda ze som zadana lebo takeho chlapa co tak pomaha by som chcela:---

Eduard, niekedy treba nechať polovičku potrápiť sa samotného. Nech zistí, čo má v tebe. ;)

Najlviac si uvedomime hodnotu niecoho, az ked to stracame (resp. nemame).

Eduard, niekedy treba nechať polovičku potrápiť sa samotného. Nech zistí, čo má v tebe. ;)

...alebo v sebe.:rolleyes: Tam býva najviac nejasností...

Ja som skôr narážala na to, že ak eduard obskakuje svoju partnerku a robí čo jej vidí na očiach, ona sa na to zvykla. Na príjemné sa dá veľmi ľahko zvyknúť. :rolleyes: Ale keby zistila, aký je "skutočný život" a to, čo dostáva od eduarda si musí aj ceniť, by sa asi inak správala...
Ale to je len môj názor. ;)

Aj ja sa práve vtomto období zamýšľam nad všetkým možným a našla som toto veľmi sa mi to páčilo myslím že si to prečítam viac krát aby sa mi aspoň niečo vrylo do pamäti www.dimenzie.sk/2003_01/12vztahy.htm

Skoro vsetko sa tu dolezite popisalo, jedno chcem predsa len pripomenut. Kazdy spomina na to, ake to bolo, ked sme boli cerstvo zalubeni....To moze byt aj pritomnost, proste vazit si toho druheho stale. Skuste sa vratit v spomienkach, ako ste reagovali na zaciatku - vzdy pekne a s uctou, a porovnajte so sucastnostou. Vsetci sme vo vnutri stale male deti, najdime si ich. Uprimne, nedeformovane predsudkami, slobodne a vdacne, vesele, tuzime po dobrodruzstvach. Mam partnera, ktory bol velmi na usudky inych a discipinovany, nechcem ho v zasade menit, len mu pomoct oslobodit sa od toho, uvolnit sa. Myslim, ze sa nam dari, je ovela veselejsi a v pohode. Jasne, ze si tiez vymieame nazory, ale tiez sa ucim od neho. Vzdy mame po boku niekoho, od koho sa mame nieco naucit, alebo nieco pochopit. Nikdy to nie je jednostranne, vzdy su na vsetko obaja. A je na nas, ci chceme zivit nase ego, alebo zit aj s inym egom.

A je na nas, ci chceme zivit nase ego, alebo zit aj s inym egom.

Páči sa mi táto veta. :)

Gratulujem ženy...
ja mám len pár ročný vstah vsetko je ok, len jedna veta z jeho úst na dokáže vyviest z miery t.j."MNE JE TO JEDNO"
zvykaj si, bude to len horšie, tiež s takým žijem, niekedy je to nanervy, ale sme spolu už 14 rokov

Ahoj, nemam vela casu, ale mozem ti odporucit www.zena.sk. Ak myslis vytah muz a zena. Ak si nemyslela toto, tak daj vediet.Tu som inak v poslednom case nasla velmi dobre clanky na podobne temy.Ty tam najdes tiez co hladas, alebo co by si sa chcela dozvediet. "S certom zle a bez neho este horsie" :-) Urcite ti niekedy napisem aj viac, len momentalne nahanam svoj cas.
Zatial papa, pekny den.

Tak to by vytocilo aj mna. Ale fandim ti.

Ahoj, nemam vela casu, ale mozem ti odporucit www.zena.sk (http://www.zena.sk). Ak myslis vytah muz a zena. Ak si nemyslela toto, tak daj vediet.Tu som inak v poslednom case nasla velmi dobre clanky na podobne temy.Ty tam najdes tiez co hladas, alebo co by si sa chcela dozvediet. "S certom zle a bez neho este horsie" :-) Urcite ti niekedy napisem aj viac, len momentalne nahanam svoj cas.
Zatial papa, pekny den.
... bez certa horsie???

... bez certa horsie???

Áno, vždy je lepšie deliť sa o svoje pocity, mať sa komu vyspovedať, dať objať. Aj keď je to ufrflaný chlap. Ale tak ako my potrebujeme vedieť, že ten náš nás má rád, tak on potrebuje vedieť, že ho my potrebujeme. A vtedy to funguje celkom fajn. :rolleyes: ;) :)

Aha. Takze takto to je.

Caute vsetci co robite nieco pre zlepsenie Vasho vztahu!!!
Ako dovolenkujete a co noveho mate?
:D :D :D
Ja som po dovolenke a mam sa fantasticky.

Chcem sa opýtať na vaše názory ohľadom zlepšovania vzťahov medzi partnermi, aký máte názor na oddelené dovolenky. Či to podľa vás vzťahu ublíži. Prípadne skúsenosti.

Chcem sa opýtať na vaše názory ohľadom zlepšovania vzťahov medzi partnermi, aký máte názor na oddelené dovolenky. Či to podľa vás vzťahu ublíži. Prípadne skúsenosti.
Je to individuálne. Záleží na dohode a tolerancii.

Chcem sa opýtať na vaše názory ohľadom zlepšovania vzťahov medzi partnermi, aký máte názor na oddelené dovolenky. Či to podľa vás vzťahu ublíži. Prípadne skúsenosti.

Ja má teraz takú dovolenku! Je to fajn.
Hoci vlastne na dovolenke je môj muž – ale má povinnosti (deti). Ja teraz neviem od radosti, čo so sebou. V júli sme to mali opačne.
Ale u každého to môže byť iné. Treba skúsiť!

Chcem sa opýtať na vaše názory ohľadom zlepšovania vzťahov medzi partnermi, aký máte názor na oddelené dovolenky. Či to podľa vás vzťahu ublíži. Prípadne skúsenosti.
Neviem posúdiť, ako je to v prípade oddelenej dovolenky.
Podľa môjho názoru pri fungovaní dobrého partnerského vzťahu ani jedného nenapadne tráviť dovolenku oddelene.
Skôr by som povedala, že spoločná dovolenka utužuje partnerstvo, tak ako aj rodinná dovolenka celú rodinu.
Veď práve tam je možnosť otvoriť sa jeden druhému bez akýchkoľvek rušivých vplyvov. Máme možnosť v kľude načúvať. Veď pri súžití je to nevyhnutné. Len tak môže dochádzať k vzájomnému porozumeniu.
Možno som staromódna , no s partnerom, s ktorým si rozumiem doma, je aj dovolenka krásna.
Ak vzťah nefuguje doma, nemyslím si, že dovolenka to napraví.

My dovolenkujeme oddelene. Môj manžel má úplne inú predstavu ako tráviť dovolenku ako ja. Zo začiatku sme trávili dovolenku spoločne a vždy bol jeden z nás "otrávený".

Nika, ja žijem s manželom skoro 20 rokov a nikdy sme neboli od seba dlhšie odlúčení s výnimkou môjho týždenného pobytu v pôrodnici a zopár skutočne "nutných" služobných ciest". Vždy sme dovolenkovali spolu. Neviem si predstaviť dovolenkovať "oddelene" - ani z praktických dôvodov...
Veď ako tu už bolo x-krát napísané, na dovolenke sa rodina otužuje ! To sa skutočne neviete dohodnúť-dovolenka sa dá zariadiť na 10 dní- 5 dní sa napr. chytajú ryby a 5 dní sa lehní pri mori alebo nejak tak podobne...Manželstvo je o kompromisoch, v opačnom prípade sa ľudia veľmi rýchlo rozvádzajú.
P.S.:teraz sa rozvádzajú samé osobnosti, to je fakt asi v móde ? Ale to je asi už do inej témy!

Nika, ja žijem s manželom skoro 20 rokov a nikdy sme neboli od seba dlhšie odlúčení s výnimkou môjho týždenného pobytu v pôrodnici a zopár skutočne "nutných" služobných ciest". Vždy sme dovolenkovali spolu. Neviem si predstaviť dovolenkovať "oddelene" - ani z praktických dôvodov...
Veď ako tu už bolo x-krát napísané, na dovolenke sa rodina otužuje ! To sa skutočne neviete dohodnúť-dovolenka sa dá zariadiť na 10 dní- 5 dní sa napr. chytajú ryby a 5 dní sa lehní pri mori alebo nejak tak podobne...Manželstvo je o kompromisoch, v opačnom prípade sa ľudia veľmi rýchlo rozvádzajú.
P.S.:teraz sa rozvádzajú samé osobnosti, to je fakt asi v móde ? Ale to je asi už do inej témy!

My sme už spolu 25 rokov. Môj manžel má rád vodu a plávanie. Ja sa vody bojím a nesmierne na nudí sedieť na jednom mieste. Radšej trávim čas na na bycikli, prechádzkami, návštevou múzeí, koncertov....., čo zas nevabí jeho...... Pamätám si na najhoršiu dovolenku v mojom živote - boli sme pri mori. Povedala som si nikdy viac.......Naozaj neviem prečo by sme sa mali nútiť do niečoho, čo nechceme. Dovolenku máme len pár dní a snažíme sa čo najlešie zrelaxovať.
Máš pravdu, že manželstvo je o kompromisoch, ale aj o tolerancii,dôvere.....

Vieš čo, Nika, nakoniec, keď som si prečítalaTvoj posledný príspevok, musím uznať, že asi máš pravdu...aj keď je veľká škoda, že čas /dovolenka/, ktorý
je pre pracujúceho človeka veľmi vzácny, trávite každý osve. Nepokúsiš sa to predsa len zmeniť ?

V každom vzťahu to funguje ináč.
Ja tiež napríklad neznášam vyprážať sa na slnku ako rezeň a neobľubujem kúpaliská. Ale môj muž áno. Veľmi dobre pláva a tiež tam pookukuje mladé kočky v plavkách. A potom príde domov dobre naladený. Raz za čas idem aj ja, ale je to skôr za trest. Radšej idem na huby (aj keď nie sú).
A zasa nie každá dovolenka musí byť oddelene. A tiež pravda, že po toľkých rokoch ...radšej nepíšem po koľkých .. je aj dobré, keď sa nejaký týždeň nevidíme.

Vieš čo, Nika, nakoniec, keď som si prečítalaTvoj posledný príspevok, musím uznať, že asi máš pravdu...aj keď je veľká škoda, že čas /dovolenka/, ktorý
je pre pracujúceho človeka veľmi vzácny, trávite každý osve. Nepokúsiš sa to predsa len zmeniť ?

Ani nie.... Obom nám to takto vyhovuje......;)

Akurát dnes ráno som objavila túto tému. Musím pochváliť zakladateľa, že sa na takúto otázku odhodlal :). Sú tu zaujímavé úvahy a životné skúsenosti, takže sa každý môže niečomu z nich priučiť. Ja sama vydatá nie som a doteraz som mala stále nejaké problémy vo vzťahoch, vďaka za každý názor, ktorý som si tu mohla prečítať ;).

Je to všetko individuálne a neexistuje univerzálny recept, tak ako ľudia sú rôzni, aj manželstvá a vzťahy sú rôzne. Zvykla som si nikoho neposudzovať, ani neodsudzovať len preto, že je iný. Čo funguje v jednom vzťahu, hoci to pre mňa môže byť totálne nepochopiteľné, nemusí zasa v inom. Dôležité je, aby tým nikto netrpel. Hoci sa často spieva v pesničkách, že láska bolí, ja s tým vôbec nesúhlasím.

Som vydatá päť rokov, za tú dobu sme sa ani raz nejako vážne nepohádali, vždy sme si všetko vydiskutovali. Nedávno som do tejto témy písala príspevok o tom, ako si vždy s manželom všetko vydiskitujeme a nikdy nejdeme spať rozhádaní. Včera večer to prišlo, taká prvá riadna neznesiteľne krutá hádka, snažila som sa diskutovať.... a nedopadlo to najlepšie. Síce som mu povedala všetko čo som mala na srdci, ale aj tak sa necítim teraz najlepšie. Práve si vravím, že som mala radšej držať jazyk za zubami. No čo už? Nabudúce budem možno múdrejšia. A ktovie ako dlho naša tichá domácnosť teraz potrvá. Ráno sme si nepovedali ani jedno jediné slovo, len ma odviezol do práce. Chcem týmto príspevkom len povedať, že vždy v každej situácii treba zareagovať inak a všetko dobre premyslieť. Aby sme neskôr niečo neľutovali.

Farks, nič sa neboj, manžel "vypení" a všetko bude O.K.-aspoň dúfam. Nie je nič horšie ako tichá domácnosť.

Chcem týmto príspevkom len povedať, že vždy v každej situácii treba zareagovať inak a všetko dobre premyslieť. Aby sme neskôr niečo neľutovali.

Ak si povedala niečo, čo ťa teraz mrzí, skús mu zavolať, a uvidíš, bude po hádke. Urob prvý krok ty a bude ti lepšie.

Viete čo som si všimla v našom vzťahu?! Tiež som bola z tých, ktorá neznášala tiché domácnosti. Ale časom som sa naučila ich akceptovať, lebo nebolo inej možnosti. A odvtedy tiché domácnosti takmer nie sú. :D

Ďakujem za povzbudenie :)

Teraz nebudem robiť nič, nechám ho troška premýšľať o tom, čo som mu povedala. :rolleyes: a večer sa určite porozprávame. Zajtra dám určite vedieť ako to dopadlo. Aby ste boli v obraze, ide o, že manžel stále pracuje a ja mám pocit, že na nás mu už neostáva žiadna energia :mee: .

Farks, držím palce ;)

Chcem sa opýtať na vaše názory ohľadom zlepšovania vzťahov medzi partnermi, aký máte názor na oddelené dovolenky. Či to podľa vás vzťahu ublíži. Prípadne skúsenosti.
Na zaciatku su dvaja ludia, ktori si myslia, ze nevydrzia jeden bez druheho ani minutu. Vtedy to ovplyvnuje biochemia. Postupne ale zacina prevladat taka cudna fyzika. Cim su k sebe dvaja jedinci blizsie, tym medzi nimi pritazlivost straca silu. Ide to pomaly ale isto. Tak sa potrebuju stale menej a menej. Vytriezvieme a vzdavame sa vsetkeho nevyhnutneho. Dnes sme prisli nato, ze ist sam na dovolenku je prospesne. Je to tak. Je to pre nas lepsie. Len zial, uz teraz asi neexistuje JA. Toho sme sa predsa dobrovolne vzdali. Akakolvek forma vztahu dvoch ludi nie je naveky. Vsetko sa da zmenit. Ved ked Vam prekaza niekto na spolocnej dovolenke, ako s nim mozete byt tych ostatnych asi 355 dni v roku. Co bude dovodom na inu singel jazdu za tyzden. Preco neskusit aj iny druh zabavy sam. Som muz, a ked mam tolerovat napriklad toto, viem si predstavit aj moju poziadavku na separe zabavu. Kazdy si domysli co by sa mi asi pacilo. No ale to uz by asi bola riadna anarchia. Najlepsie by bolo teda zrusit vsetky papierove zavazky, vysporiadat spolocne veci, ak nejake su, a ked budeme chciet staci predsa zavolat, ak bude vola na oboch stranach mozme si spolu chvilu zase uzit spolocneho zivota. Az potialto by to bolo v poriadku. Len je tu vazny problem. Je to to, co sa rozdelit neda. Su to deti. Asi by bolo treba spytat sa ich na nazor. Aj ked su este male a myslime si, ze tomu nerozumeju. Chapu to, budu si to pamatovat aj vtedy, ked my si uz vdaka panovi Parkinsonovi budeme uzivat zasluzenu starobu bez vycitiek svedomia. Je to teda vynikajuca vec uzit si dovolenku bez partnera, ale cena je vysoka. Musime sa potom zmierit s tym, ze poziadavky budu narastat. Za seba musim zopakovat, ze uz mam pripravenych X navrhov na kompenzaciu, a to by som si istotne krasne uzil aj na tej dovolenke, len keby mi to mal kto navrhnut. Uz sa tesim.
Na zaver este jeden citat:
Zeny nikdy nevedia co chcu, nedaju ale pokoj, dokial to nedostanu.

Len zial, uz teraz asi neexistuje JA. Toho sme sa predsa dobrovolne vzdali. ... Ved ked Vam prekaza niekto na spolocnej dovolenke, ako s nim mozete byt tych ostatnych asi 355 dni v roku. Co bude dovodom na inu singel jazdu za tyzden. ....Len je tu vazny problem. Je to to, co sa rozdelit neda. Su to deti....

Veľmi pekná úvaha.

Na zaciatku su dvaja ludia, ktori si myslia, ze nevydrzia jeden bez druheho ani minutu. Vtedy to ovplyvnuje biochemia. Postupne ale zacina prevladat taka cudna fyzika. Cim su k sebe dvaja jedinci blizsie, tym medzi nimi pritazlivost straca silu. Ide to pomaly ale isto. Tak sa potrebuju stale menej a menej. Vytriezvieme a vzdavame sa vsetkeho nevyhnutneho. Dnes sme prisli nato, ze ist sam na dovolenku je prospesne. Je to tak. Je to pre nas lepsie. Len zial, uz teraz asi neexistuje JA. Toho sme sa predsa dobrovolne vzdali.Áno, ale nie sme siamské dvojčatá Akakolvek forma vztahu dvoch ludi nie je naveky. Vsetko sa da zmenit. Ved ked Vam prekaza niekto na spolocnej dovolenke, ako s nim mozete byt tych ostatnych asi 355 dni v roku. To nie je o tom, že mi prekáža. Práve naopak. Veľmi sa tešíme, že budeme znova spolu. A zároveň nás to istým spôsobom obohacuje - to keď si rozprávame zážitky. Keby nechodil k tej svojej vode, nikdy by som nemala ani potuchy aký je to pocit sledovať život pod vodnou hladinou.... A zasa ja mu rozprávam o mojich zážitkoch a pocitoch....Co bude dovodom na inu singel jazdu za tyzden. Preco neskusit aj iny druh zabavy sam. Som muz, a ked mam tolerovat napriklad toto, viem si predstavit aj moju poziadavku na separe zabavu. Kazdy si domysli co by sa mi asi pacilo. Nuž keď takto premýšľaš, tak oddelená dovolenka NIE!!! Myslím, že problém u teba nie je odlúčenie ale nedôvera a pochybnosti. No ale to uz by asi bola riadna anarchia. Najlepsie by bolo teda zrusit vsetky papierove zavazky, vysporiadat spolocne veci, ak nejake su, a ked budeme chciet staci predsa zavolat, ak bude vola na oboch stranach mozme si spolu chvilu zase uzit spolocneho zivota. Az potialto by to bolo v poriadku. Len je tu vazny problem. Je to to, co sa rozdelit neda. Su to deti. Keď boli deti malé, chodili sme samozrejme aj na spoločné rodinné dovolenky. A mnohokrát mali deti tie dovolenky 3 namiesto jednej.....Asi by bolo treba spytat sa ich na nazor. Aj ked su este male a myslime si, ze tomu nerozumeju. Chapu to, budu si to pamatovat aj vtedy, ked my si uz vdaka panovi Parkinsonovi budeme uzivat zasluzenu starobu bez vycitiek svedomia. Je to teda vynikajuca vec uzit si dovolenku bez partnera, ale cena je vysoka.Nejdem si na dovolenku "užívať" . Mám svoje zaľuby, manžel tiež a dokonca nejaké máme aj spoločné. Inak by sme už asi spolu neboli. Nebudem predsa manžela nútiť, aby som mnou vymetal múzeá, keď chce sedieť pri vode. Alebo chceš povedať, že keď ja nemám rada futbal, tak môj manžel na futbal chodiť nebude? Alebo ja už nikdy nepôjdem do divadla, lebo jeho to nebaví.....:confused: Musime sa potom zmierit s tym, ze poziadavky budu narastat. Za seba musim zopakovat, ze uz mam pripravenych X navrhov na kompenzaciu, a to by som si istotne krasne uzil aj na tej dovolenke, len keby mi to mal kto navrhnut. Uz sa tesim. Na to, aby si si "užíval", nepotrebuješ ísť na dovolenku. Pokojne sa to dá aj počas tých 355 dní keď ste spolu.
Na zaver este jeden citat:
Zeny nikdy nevedia co chcu, nedaju ale pokoj, dokial to nedostanu. To je pravda....;) Keby sme vám mužom dali pokoj, tak sme dnes možno ešte v jaskyniach..... :---

Nechcela som reagovať, ale nemohla som zaspať, kým to sem nenapíšem. Chcela som len povedať, že to nie je také čierno-biele ako si to napísal. Manželstvo je o tolerancii, dôvere, rešpekte, úcte.....

Nechcela som reagovať, ale nemohla som zaspať, kým to sem nenapíšem. Chcela som len povedať, že to nie je také čierno-biele ako si to napísal. Manželstvo je o tolerancii, dôvere, rešpekte, úcte.....
Je nad slnko jasne, ze nazor zien a muzov na mnohe veci je rozdielny, na tom nezmenime nic. Jedno by som vsak mal uviest na pravu mieru. To o tych jaskyniach bolo trocha inak. Ked sme opustali zivot v jaskyniach, my muzi sme Vas zeny zobrali so sebou len preto, lebo este nexistovali take veci ako je futbal a televizia. Ani sme netusili, ze raz prideme na to ako sa vari pivo a nemohli sme teda ani poznat ten pravy zazitok z posedenia s kamaratmi pri vychladenom krigli. Ked sme na toto vsetko prisli uz bolo neskoro, cert uz bol z vreca vonku. Nic to ale. Ucime sa s tym zit. To len tak aby bolo jasno. A na zaver este jeden citat ceskeho klasika, ale prelozeny.
Pan BOH nestvoril zenu z muzovho rebra, bola to jeho zlc.

Je nad slnko jasne, ze nazor zien a muzov na mnohe veci je rozdielny, na tom nezmenime nic. Jedno by som vsak mal uviest na pravu mieru. To o tych jaskyniach bolo trocha inak. Ked sme opustali zivot v jaskyniach, my muzi sme Vas zeny zobrali so sebou len preto, lebo este nexistovali take veci ako je futbal a televizia. Ani sme netusili, ze raz prideme na to ako sa vari pivo a nemohli sme teda ani poznat ten pravy zazitok z posedenia s kamaratmi pri vychladenom krigli. Ked sme na toto vsetko prisli uz bolo neskoro, cert uz bol z vreca vonku. Nic to ale. Ucime sa s tym zit. To len tak aby bolo jasno. A na zaver este jeden citat ceskeho klasika, ale prelozeny.
Pan BOH nestvoril zenu z muzovho rebra, bola to jeho zlc.

mimotemy :D :D :D
Teraz som sa schuti zasmiala. :D Ale to iba preto, lebo mám dobrú náladu. Ak by som ju mala zlú, bolo by to o dosť inak. :o

Podľa môjho názoru ak niekto chce, aby to vo vzťahu fungovalo čo najlepšie, musí byť snaha zlepšovať, meniť na oboch stranách. Ten jeden sa môže aj "potrhať", ale ak ten druhý nemá žiadny záujem niečo zmeniť, nechápe, že v tom vzťahu nefunguje niečo dobre, tak to nemá žiadny význam.

mimotemy :D :D :D
Teraz som sa schuti zasmiala. :D Ale to iba preto, lebo mám dobrú náladu. Ak by som ju mala zlú, bolo by to o dosť inak. :o
A mozno tak je to aj spravne. Mozno by bolo dobre, keby sme si navzajom medzi sebou, my muzi a vy zeny skusili napisat cim sa navzajom dokazeme nastvat a potom by sme mohli tymto veciam vyhybat, pravda ak by sme mali zaujem na nasich vztahoch. Mna napriklad dokaze vytocit Vasa predstava, ze zmenite muza podla svojich predstav hned druhy den po sobasi. A mnohe ine....

Sme spolu už viac ako 26 rokov. Dovolenkovali sme vždy spolu. Pretože si myslím, že celý rok nie sme dosť spolu - každý v svojej práci, manžel pracuje na smeny a vo voľnom čase sa stará o záhradku, pracuje v dielni,... ja sa snažim viesť domacnosť, nákupy si delíme podľa toho kto kedy a ako môže ...a tak. Snažíme sa večere tráviť pri jednom stole, nedeľa je u nás "family day" a na spoločnej dovolenke si tiež vieme vychutnať, že sme spolu. A keď už predsa príde k výmene názorov - ja som totiž sa temperamentnejšia - vtedy mi manžel zvykne povedať : Vieš, aj tak Ťa mám rad...a je dobre

A mozno tak je to aj spravne. Mozno by bolo dobre, keby sme si navzajom medzi sebou, my muzi a vy zeny skusili napisat cim sa navzajom dokazeme nastvat a potom by sme mohli tymto veciam vyhybat, pravda ak by sme mali zaujem na nasich vztahoch. Mna napriklad dokaze vytocit Vasa predstava, ze zmenite muza podla svojich predstav hned druhy den po sobasi. A mnohe ine....
S týmto predsvzatím by som vstupovala do manželstva iba v tom prípade, že som si manžela zobrala zo Second handu. Na takomto druhotriednom materiále treba niečo opraviť aby bol použiteľný. Veľ je dosť šikovných mužov, tak načo si brať takého čo treba generálkovať súčasne so zaradením do používania.

Sme spolu už viac ako 26 rokov. Dovolenkovali sme vždy spolu. Pretože si myslím, že celý rok nie sme dosť spolu - každý v svojej práci, manžel pracuje na smeny a vo voľnom čase sa stará o záhradku, pracuje v dielni,... ja sa snažim viesť domacnosť, nákupy si delíme podľa toho kto kedy a ako môže ...a tak. Snažíme sa večere tráviť pri jednom stole, nedeľa je u nás "family day" a na spoločnej dovolenke si tiež vieme vychutnať, že sme spolu. A keď už predsa príde k výmene názorov - ja som totiž sa temperamentnejšia - vtedy mi manžel zvykne povedať : Vieš, aj tak Ťa mám rad...a je dobre


Úžasné, len tak ďalej, takto nejako si predstavujem "skoro ideálne manželstvo". U nás to funguje podobne takmer 20 rokov.

A keď už predsa príde k výmene názorov - ja som totiž sa temperamentnejšia - vtedy mi manžel zvykne povedať : Vieš, aj tak Ťa mám rad...a je dobre

Toto dnes musím povedať doma. :D Možno sa to ujme aj u nas doma. :---

Chcem sa opýtať na vaše názory ohľadom zlepšovania vzťahov medzi partnermi, aký máte názor na oddelené dovolenky. Či to podľa vás vzťahu ublíži. Prípadne skúsenosti.
Suhlasim s prispevkom c.84
V dnesnej uponahlanej dobe sme spolu dost malo na to, aby sme este aj na dovolenke boli jeden bez druheho. Minuly tyzden som cital, ze mame o 30% menej volneho casu, ako pred 20 rokmi. Malo spolu hovorime - viac hovoria za nas obrazovky a monitory... Je lepsie si radsej pri cajiku pokecat s partnerom, alebo sa spolu venovat niecomu, co cloveku nieco "da". A na dovolenku by som bez partnera nevedel ist. Ja ked mam prezivat nejake prijemne pocity (ci uz je to pocuvanie muziky, navsteva divadla, kina, restauracie...), tak si ich rad vychutnam s partnerkou (mam z toho vacsiu radost - a aj zazitok). Ale ako sa obzeram okolo seba, tak vidim, ze su vztahy, kde im to klape prave naopak. Ale mne to aj tak neide do hlavy. Predsa s kym inym by som si mal vychutnavat zivot, ked nie s partnerkou?:)

Suhlasim s prispevkom c.84
V dnesnej uponahlanej dobe sme spolu dost malo na to, aby sme este aj na dovolenke boli jeden bez druheho. Minuly tyzden som cital, ze mame o 30% menej volneho casu, ako pred 20 rokmi. Malo spolu hovorime - viac hovoria za nas obrazovky a monitory... Je lepsie si radsej pri cajiku pokecat s partnerom, alebo sa spolu venovat niecomu, co cloveku nieco "da". A na dovolenku by som bez partnera nevedel ist. Ja ked mam prezivat nejake prijemne pocity (ci uz je to pocuvanie muziky, navsteva divadla, kina, restauracie...), tak si ich rad vychutnam s partnerkou (mam z toho vacsiu radost - a aj zazitok). Ale ako sa obzeram okolo seba, tak vidim, ze su vztahy, kde im to klape prave naopak. Ale mne to aj tak neide do hlavy. Predsa s kym inym by som si mal vychutnavat zivot, ked nie s partnerkou?:)
Bastian v jednej téme sme si síce neporozumeli, ale tu si zožal môj obdiv

muz a zena to je ako pes a macka! niekedy sa miluju inokedy biju, bude to stale tak nezmeni to ani demokracia ani emancipacia, vecny boj!

Suhlasim s prispevkom c.84
V dnesnej uponahlanej dobe sme spolu dost malo na to, aby sme este aj na dovolenke boli jeden bez druheho. Minuly tyzden som cital, ze mame o 30% menej volneho casu, ako pred 20 rokmi. Malo spolu hovorime - viac hovoria za nas obrazovky a monitory... Je lepsie si radsej pri cajiku pokecat s partnerom, alebo sa spolu venovat niecomu, co cloveku nieco "da". A na dovolenku by som bez partnera nevedel ist. Ja ked mam prezivat nejake prijemne pocity (ci uz je to pocuvanie muziky, navsteva divadla, kina, restauracie...), tak si ich rad vychutnam s partnerkou (mam z toho vacsiu radost - a aj zazitok). Ale ako sa obzeram okolo seba, tak vidim, ze su vztahy, kde im to klape prave naopak. Ale mne to aj tak neide do hlavy. Predsa s kym inym by som si mal vychutnavat zivot, ked nie s partnerkou?:)

Ja by som vedela pochopiť oddelenú dovolenku tých partnerov, ktorí sú spolu aj na pracovisku. Vtedy sa môže stať, že im oddelenie na chvíľu pomôže, aby zistili, ako si chýbajú. :)

Je nad slnko jasne, ze nazor zien a muzov na mnohe veci je rozdielny, na tom nezmenime nic. Jedno by som vsak mal uviest na pravu mieru. To o tych jaskyniach bolo trocha inak. Ked sme opustali zivot v jaskyniach, my muzi sme Vas zeny zobrali so sebou len preto, lebo este nexistovali take veci ako je futbal a televizia. Ani sme netusili, ze raz prideme na to ako sa vari pivo a nemohli sme teda ani poznat ten pravy zazitok z posedenia s kamaratmi pri vychladenom krigli. Ked sme na toto vsetko prisli uz bolo neskoro, cert uz bol z vreca vonku. Nic to ale. Ucime sa s tym zit. To len tak aby bolo jasno. A na zaver este jeden citat ceskeho klasika, ale prelozeny.
Pan BOH nestvoril zenu z muzovho rebra, bola to jeho zlc.

Konečne viem ako to bolo s tými jaskyňami!
:D :D :D

Ja by som vedela pochopiť oddelenú dovolenku tých partnerov, ktorí sú spolu aj na pracovisku. Vtedy sa môže stať, že im oddelenie na chvíľu pomôže, aby zistili, ako si chýbajú. :)
Suhlasim, ale vacsina parov nepracuje na rovnakom pracovisku.

Suhlasim, ale vacsina parov nepracuje na rovnakom pracovisku.

A preto chodia väčšinou na dovolenky spolu. Myslím si, že je menej párov, ktoré chodia oddelene. Ja som na dovolenke bez muža ešte nebola. Minulý rok sme prvýkrát boli bez detí (majú už 18 a 20 a je jasné, že odmietajú chodiť s nami). Ale moji rodičia tiež chodia oddelene. Mama miluje more, čo môj otec nemusí, takže chodí k moru so sestrami. Otec je skôr na turistiku a tak ho berieme my. Ale už si našli aj spoločnú dovolenku - relaxačný pobyt v Tatrách. Tam chodia spolu. :rolleyes:

A preto chodia väčšinou na dovolenky spolu. Myslím si, že je menej párov, ktoré chodia oddelene. Ja som na dovolenke bez muža ešte nebola. Minulý rok sme prvýkrát boli bez detí (majú už 18 a 20 a je jasné, že odmietajú chodiť s nami). Ale moji rodičia tiež chodia oddelene. Mama miluje more, čo môj otec nemusí, takže chodí k moru so sestrami. Otec je skôr na turistiku a tak ho berieme my. Ale už si našli aj spoločnú dovolenku - relaxačný pobyt v Tatrách. Tam chodia spolu. :rolleyes:
To az tak neskoro ste boli na dovolenej sami - bez deti??? Tak to ste museli mat pocit, ze Vam tam nieco chyba...:D

Ja by som vedela pochopiť oddelenú dovolenku tých partnerov, ktorí sú spolu aj na pracovisku. Vtedy sa môže stať, že im oddelenie na chvíľu pomôže, aby zistili, ako si chýbajú. :)

My sme manželia už 32 rokov, pracujeme spolu, ani raz sme nemali "tichú domácnosť" ani jeden deň a na dovolenky chodíme spoločne, tam sa venujeme jeden druhému, a na prácu si ani nespomenieme.Vypneme telefóny, prijímame len správy, takto chodíme do roka aj 2-3-krát a je to super.
V každom vzťahu si musia patrneri uvedomiť, že každý má právo na zlé dni a dobré dni, treba rešpektovať, vážiť si jeden druhého, nezosmiešňovať alebo zhadzovať pred detmi,pred priateľmi ani pred rodičmi.
"Čo sa doma navarí, má sa zjesť doma" tohoto sa treba držať.

[quote=VladoaKatka;551963]My sme manželia už 32 rokov, pracujeme spolu, ani raz sme nemali "tichú domácnosť" ani jeden deň a na dovolenky chodíme spoločne, tam sa venujeme jeden druhému, a na prácu si ani nespomenieme.Vypneme telefóny, prijímame len správy, takto chodíme do roka aj 2-3-krát a je to super.

Ja som vydatá 21 rokov, na dovolenke bez manžela som nikdy nebola. Teraz keď sa už deti osamostatňujú, chodíme aj my na "predĺžené víkendy" a dovolenky čo najviac. Mám tie chvíle veľmi rada. :rolleyes: Nedávno som počula peknú myšlienku - aby sme mali čo najviac pekných spomienok, musíme preto teraz niečo urobiť. :)