Jarunka
24.05.07,11:56
Máme založené SVB od r. 1997, vystriedali sa 3 predsedovia spoločenstva, ale vzťahy v poslednom roku sa vyostrili do tej miery, že na poslednom zhromaždení vlastníkov sa 4 členovia dozornej rady vzdali funkcie, zostal iba predseda. Predsedkyňa spoločenstva neudržala pozornosť prítomných a zhromaždenie bolo ukončené. Nakoľko mi ako dlhoročnej majiteľke záleží
nielen na dobrých medziľudských vzťahoch ale i na tom aby spoločenstvo fungovalo ďalej s lepšími výsledkami.
Chcem preto poradiť v niekoľkých otázkach :
- v prvom rade je potrebné vyriešiť odstúpenie členiek rady, malo to
odsúhlasiť spoločenstvo ? AKO ? Keď sa celé zhromaždenie rozišlo ?
Kto má, obrazne povedané, urobiť poriadok ?
- do fondu opráv prispievame podľa 10 000-cin
ALE !
niektorí majitelia bytov zabrali určité časti zo spoločných
priestorov (časť pavlače, svetlík) čím si rozšírili plochu bytu.
OTÁZKA ?
Mohli tak urobiť bez súhlasu spoluvlastníkov a následného prerátania
10 000-cin?
Nepotrebovali súhlas Stavebného úradu ako hovorí Zákon č. 50/1976
a následné vyhlášky a tiež súhlas Pamiatkového úradu nakoľko náš
dom je kultúrnou pamiatkou ?
- Ďalším problémom, na riešenie ktorého som doteraz nenašla právnu či inú
odpoveď.
Jeden majiteľ si prenajal ďalší byt, v ktorom podniká. Klientela, ktorá
navštevuje firmu sa dá denne odhadom počítať i na desiatky. Použitie
vchodovej brány, ktorá je na el. čip i osvetlenie, ktoré sa spustí pri
vstupe do vstupu, je využívané nepomerne viac ako bežnými majiteľmi,
ALE do fondu opráv a služieb platí iba 3 osobomesiace. Je preto otázkou
či ostatní spolumajitelia nie sú diskriminovaní a finančne znevýhodnení ?
Ako sa postupuje v prípade podnikateľských aktivít v obytných domoch,
aké je právne ošetrenie tak podnikateľa ale i Spoločenstva a v nepo-
slednom rade aké sú finančné dôsledky či dopady.
Iste sa časom nájdu i iné otázky, ktoré budeme musieť riešiť, ale
vyššie uvedené je pre nás momentálne prioritné, preto Vás chcem požiadať
(ak je to možné) o konkrétne odpovede, príp. nasmerovanie na platnú
legislatívu. Za porozumenie vďaka, zdraví
Jarunka
nielen na dobrých medziľudských vzťahoch ale i na tom aby spoločenstvo fungovalo ďalej s lepšími výsledkami.
Chcem preto poradiť v niekoľkých otázkach :
- v prvom rade je potrebné vyriešiť odstúpenie členiek rady, malo to
odsúhlasiť spoločenstvo ? AKO ? Keď sa celé zhromaždenie rozišlo ?
Kto má, obrazne povedané, urobiť poriadok ?
- do fondu opráv prispievame podľa 10 000-cin
ALE !
niektorí majitelia bytov zabrali určité časti zo spoločných
priestorov (časť pavlače, svetlík) čím si rozšírili plochu bytu.
OTÁZKA ?
Mohli tak urobiť bez súhlasu spoluvlastníkov a následného prerátania
10 000-cin?
Nepotrebovali súhlas Stavebného úradu ako hovorí Zákon č. 50/1976
a následné vyhlášky a tiež súhlas Pamiatkového úradu nakoľko náš
dom je kultúrnou pamiatkou ?
- Ďalším problémom, na riešenie ktorého som doteraz nenašla právnu či inú
odpoveď.
Jeden majiteľ si prenajal ďalší byt, v ktorom podniká. Klientela, ktorá
navštevuje firmu sa dá denne odhadom počítať i na desiatky. Použitie
vchodovej brány, ktorá je na el. čip i osvetlenie, ktoré sa spustí pri
vstupe do vstupu, je využívané nepomerne viac ako bežnými majiteľmi,
ALE do fondu opráv a služieb platí iba 3 osobomesiace. Je preto otázkou
či ostatní spolumajitelia nie sú diskriminovaní a finančne znevýhodnení ?
Ako sa postupuje v prípade podnikateľských aktivít v obytných domoch,
aké je právne ošetrenie tak podnikateľa ale i Spoločenstva a v nepo-
slednom rade aké sú finančné dôsledky či dopady.
Iste sa časom nájdu i iné otázky, ktoré budeme musieť riešiť, ale
vyššie uvedené je pre nás momentálne prioritné, preto Vás chcem požiadať
(ak je to možné) o konkrétne odpovede, príp. nasmerovanie na platnú
legislatívu. Za porozumenie vďaka, zdraví
Jarunka
svojar
24.05.07,18:58
Odpišem zatiaľ iba na jednu časť - Pokiaľ sa byt využíva na podnikanie muselo dôjsť k zmene charakteru užívania, teda z bytu napr. na kancelárske priestory. Keď k tomu nedošlo takýto priestor sa k uvedeným účelom, iným ako bývanie, využíva protiprávne. Treba to nahlásiť miestnemu úradu, však aj daň z nehnuteľnosti sa za priestory k podnikaniu platí oveľa vyššia ako za byt.
Napr. sa musí ohlásiť, že v byte je jedna miestnosť využívaná na podnikanie a platí sa za inakšie ako za ostatné.
Napr. sa musí ohlásiť, že v byte je jedna miestnosť využívaná na podnikanie a platí sa za inakšie ako za ostatné.
Adam xx
25.05.07,20:33
- Ďalším problémom, na riešenie ktorého som doteraz nenašla právnu či inú
odpoveď.
Jeden majiteľ si prenajal ďalší byt, v ktorom podniká. Klientela, ktorá
navštevuje firmu sa dá denne odhadom počítať i na desiatky. Použitie
vchodovej brány, ktorá je na el. čip i osvetlenie, ktoré sa spustí pri
vstupe do vstupu, je využívané nepomerne viac ako bežnými majiteľmi,
ALE do fondu opráv a služieb platí iba 3 osobomesiace. Je preto otázkou
či ostatní spolumajitelia nie sú diskriminovaní a finančne znevýhodnení ?
Ako sa postupuje v prípade podnikateľských aktivít v obytných domoch,
aké je právne ošetrenie tak podnikateľa ale i Spoločenstva a v nepo-
slednom rade aké sú finančné dôsledky či dopady.
Jarunka
V zákone 367/2004 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov .... atď. § 7b ods.(2) ... "Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a NP v dome". Rovnakým spôsobom je spoločenstvo povinné postupovať pri rozhodovaní o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv.
Odhliadnuc od skutočnosti, že byt je využívaný na podnikanie, čo má ešte iné právne dopady, právne je to ošetrené ako vymenovaná (taxatívna) povinnosť spoločenstva. Takže je to v rukách spoločenstva a zhromaždenia, kde sa tieto veci dohodnú a odsúhlasia.
Ak to spoločenstvo ovšem funguje tak ako to popisuješ, a ak sa nenájde dostatok ľudí, pre zachovanie jeho funkčnosti, tak je zrelé na zrušenie.
odpoveď.
Jeden majiteľ si prenajal ďalší byt, v ktorom podniká. Klientela, ktorá
navštevuje firmu sa dá denne odhadom počítať i na desiatky. Použitie
vchodovej brány, ktorá je na el. čip i osvetlenie, ktoré sa spustí pri
vstupe do vstupu, je využívané nepomerne viac ako bežnými majiteľmi,
ALE do fondu opráv a služieb platí iba 3 osobomesiace. Je preto otázkou
či ostatní spolumajitelia nie sú diskriminovaní a finančne znevýhodnení ?
Ako sa postupuje v prípade podnikateľských aktivít v obytných domoch,
aké je právne ošetrenie tak podnikateľa ale i Spoločenstva a v nepo-
slednom rade aké sú finančné dôsledky či dopady.
Jarunka
V zákone 367/2004 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov .... atď. § 7b ods.(2) ... "Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a NP v dome". Rovnakým spôsobom je spoločenstvo povinné postupovať pri rozhodovaní o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv.
Odhliadnuc od skutočnosti, že byt je využívaný na podnikanie, čo má ešte iné právne dopady, právne je to ošetrené ako vymenovaná (taxatívna) povinnosť spoločenstva. Takže je to v rukách spoločenstva a zhromaždenia, kde sa tieto veci dohodnú a odsúhlasia.
Ak to spoločenstvo ovšem funguje tak ako to popisuješ, a ak sa nenájde dostatok ľudí, pre zachovanie jeho funkčnosti, tak je zrelé na zrušenie.