Mame presne tuto kombinaciu kurenia, ale nemozem Ti poradit odborne, pretoze kurenie - radiatory mozme pouzit tuhe palivo (dnes len sem tam, triedime papier a ten cas od casu spalime) pouzivame len plynovy kotol.
Pdlahove kurenie mame elektricke. Mne osobne sa podlahove kurenie zda byt velmi pracne, pretoze sa rychlo tvoria roztoce a podlahu treba velmi casto vysavat, zametat. Na druhej strane, ked ju umyjem je ihned sucha a v kupelni je to tiez velmi prijemne.

Pri podlahovom kúrení rovnomernejšie cirkuluje vzduch a nestáva sa, ako pri radiatoroch, že v jednej časti miestnosti máš teplejšie ako v inej. Takisto z hľadiska alergií je to lešie, lebo prach a roztoče sa nevíria po celom vzduch, ale držia sa pri zemi. Ja ešte nemám dom postavený, takže z praxe to neviem posúdiť, ale naprojektované mám podlahové kúrenie na celom prízemí a v podkroví budú v izbách radiátory. Kúrenie bude na plynový kotol Viesmann. Robili sme to tak na doporučenie projektanta.

Podlahove tam kde je dlazba - kupelna, WC , chodby. Inak radiatory - su rozne typy , nie iba plechace. Pri kombinacii podlahovky a radiatorov treba riesit rozdiel teplot rozelovacom vody. Pri pouziti podlahovky je mozno pouzit i kondenzacny kotol , bez nej skoda investicie.

este k tomu podlahovemu kureniu - samozrejme , ze i tam kde je podlahovka treba i aspon slabsie radiatory z dovodu eliminovania rosenia okien - pod celu sirku okna..

Sme na začiatku stavby rodinného domu. Na tému podlahového kúrenia sme počuli rôzne referencie. Radi by sme použili kombináciu (kuchyňa, obývačka a kúpelne- podlahové a spálne radiátory), aké sú vaše skúsenosti? Aký kotol ste použili? Ako sa dá jedným kotlom vykúriť oboje (rozdiel teplôt)? Ďakujem. S pozdravom.

Kombinácia podlahové kúrenie a radiátory sa používa pomerne často a to napr. tak, že na prízemí je podlahové kúrenie, v podkroví radiátory. Okrem toho sa radiátory použijú aj v kúpelni súčasne s podlahovkou, nakoľko tu má byť vnútorná teplota 24 st. C. Doporučujem použiť rebríčkový radiátor, kôli sušeniu uterákov a podobne.
Medzi plochou vykurovacieho telesa a vykurovaným priestorom môže odovzdávanie tepla prebiehať konvekciou, t.j. prúdením vzduchu okolo prestupnej plochy vykurovacieho telesa, alebo sálaním, kde odovzdávanie tepla prebieha elektromagnetickým vlnením. Každé vykurovacie teleso odovzdáva teplo obomi zložkami, pričom u rôznych typov vykurovacích telies (plôch) jedna z nich prevažuje. Klasické radiátory majú spravidla veľký podiel konvekcie, ohrievajú predovšetkým vzduch, ktorý pri prúdení v miestnosti odovzdáva teplo stenám a ostatným predmetom v miestnosti. To má za následok vyššie teploty vzduchu vzhľadom k teplotám okolitých plôch, čo má do istej miery nepriaznivý vplyv na tepelnú pohodu človeka. Teplotné pole - rozloženie teplôt vzduchu a okolitých plôch je nerovnomerné a pre človeka pomerne nevhodné. Tiež dochádza k víreniu prachu.
U veľkoplošných vykurovacích plôch (stropné, stenové, podlahové) naopak prevláda sálavá zložka. U podlahového vykurovania je teplotné pole v celom priereze miestnosti pomerne vyrovnané a najviac sa blíži k ideálnemu priebehu teplôt v priereze vykurovanej miestnosti. Taktiež nedochádza k takmer žiadnemu víreniu prachu. Podlahové (ale aj iné veľkoplošné vykurovacie plochy) sú vhodné pre využitie nízkoteplotných zdrojov tepla (tepelné čerpadlo, slnečné solárne kolektory) ale aj kondenzačných kotlov, kôli nízkej teplote spiatočky vykurovacej vody, zabezpečujúcej vysoký stupeň kondenzácie a teda aj dosiahnutia maximálnej účinnosti kotla. Dôležité z hygienického a zdravotného hľadiska však je dodržanie max. prípustnej povrchovej teploty podlahy, ktorá je cca 40 - 45 st. C (zabezpečí automaticky regulácia kotla).
Pre dosiahnutie tepelnej pohody v miestnosti postačuje teplota vzduchu asi o dva o 2 st. C nižšia, ako u konvekčného vykurovania, teda cca 19 st. C, čo je nezanedbateľné aj z ekonomického hľadiska.
Už z vyššie uvedených skutočností nedoporučujem kombinovať v jednej miestnosti podlahovku, aj radiátory. Treba to ponechať na projektanta.
Technicky sa riešia dva vykurovacie systémy dvomi vykurovacími okruhmi, pričom teplota vykurovacej vody do radiátorov je riadená ekvitermne, teda podľa vonkajších teplôt a pre nízkoteplotný okruh (podlahovka) je upravovaná zmiešavaním, ktoré zabezpečuje automaticky kotlová regulácia.

my máme prízemie podlahovka, okrem obývačky a izby , kde sú obyč. radiátory, v kúpelke podlahovka + rebrík, podkrovie: podlahovka kúpelka ( aj rebrík ) , WC, chodba, radiátory: izby.
Kotol kondenzačný Medveď s 95 l zásobníkom vody.

Absolutne nesuhlasim s nazorom : " Už z vyššie uvedených skutočností nedoporučujem kombinovať v jednej miestnosti podlahovku, aj radiátory "
V obytnej miestnosti sa iba samotna podlahovka absolutne nedoporucuje - teda dalsie telesa su nutne. Kto neda ohrievacie telesa pod okna , potom spekuluje s dodatocnym parapetnym vykurovanim a pod. Robim v branzi - viem co pisem.

Absolutne nesuhlasim s nazorom : " Už z vyššie uvedených skutočností nedoporučujem kombinovať v jednej miestnosti podlahovku, aj radiátory "
V obytnej miestnosti sa iba samotna podlahovka absolutne nedoporucuje - teda dalsie telesa su nutne. Kto neda ohrievacie telesa pod okna , potom spekuluje s dodatocnym parapetnym vykurovanim a pod. Robim v branzi - viem co pisem.

Počúvaj, čo máš stále s tými parapetmi. Veď keď sa riadne osadí okno, nebudú v podokenných parapetoch tepelné mosty ako hrom, tak nebude ani kondenzácia. To slabé zarosenie z dištančného rámčeka dvojska je bezpredmetné, ale aj tomu sa dá z veľkej časti zabrániť správnou hĺbkou zapustenia zasklenia do rámu okna. Aj okna treba dávať také ako sa patrí, teda s patričnou U-hodnotou, slušne tepelne odizolovať okenné ostenia vrátane okenného nadpražia a je to v pohode. Veď keď tam dáš radiátor, načo potom ešte podlahovka??

Ešte k doplneniu môjho predošlého príspevku. Ideálne by bolo, keby okrem podlahovky nebolo žiadne iné kúrenie, teda určite nie radiátory, pretože tie vykurujú v inom teplotnom spáde, čo nepriaznivo ovplyvňuje účinnosť kondenzačného kotla, ktorý nie je tiež "zadarmo" a preto treba využiť maximálne jeho potenciál v účinnosti.

Ja používam radiátory, ako som uviedol, ale len v kúpelni a WC (prízemie, podkrovie) ale idem s tou istou vykurovacou vodou ako do podlahovky. Na sušenie uterákov to absolútne postačuje a na vykúrenie RD tiež v pohode postačuje podlahovka. A všetko funguje ako má.

Na záver ešte otázočka: Vieš koľko ja poznám ľudí z fachu a vôbec tomu nerozumejú a čo môžu to sfušujú?

Súhlasím s Adamom XX ale z vlastnej skúsenosti viem že keby som si znovu robil podlahové kúrenie doplnil by som ho aj stenovým. Paradoxne hlavne v spálni. Keďže tu môžete ísť s teplotou najnižšie (nepoužite posteľ s úložným priestorom) lebo odspodu to príjemne hreje tak potom od steny "ťahá". V kúpeľni to závisí od veľkosti voľnej (vykurovacej) plochy. Pri dostatočnej ploche postačí aj rebríkový radiátor-využije sa aj mimo vykurovacej sezóny. Pri menšej vykurovacej ploche doplnte vykurovanie o stenové. Na okraj ešte doplním že plávajúca podlaha "kúri" bez problémov.

Jednoznacne by som nevolil dva systemy bud alebo, z vlastnych skusenosti by som volil podlahove kurenie pretoze tento system prinasa ako NIZKOTEPLOTNY vela vyhod, kotol uvazoval by som o plynovom najlepsie kondenzacnom ktory ma vyssiu ucinnost su drahsie ale zato kvalitnejsie napr znacku VIESSMANN, podlahovku by som bral od firmy UNIVENTA, je vela inych znaciek ale co sa ich tyka podla mojho nazoru je to podlahovka na cely zivot.
Pripadne sa ozvi s konkretnou otazkou mozno budem vediet viac alebo sa ozvi priamo im maju zastupenie uplne vsade... www .univenta.sk alebo viac odpovedi sa dozvies aj tu www .univenta.sk/faq/
snad som pomohol aspon trosku