Ahojte. Prosim o radu, ci je mozne predat zdedeny byt, kde je viac spoluvlastnikov /nadobudli dedenim/ len so suhlasom vsetkych alebo sa moze prihliadat na vysku podielu a "donutit" spolupovlastnika s najmensim podielom k predaju?
Priblizim:
V roku 2003 bol predmetom dedenia byt v osobnom vlastnictve, ktoremu sa v dedicskom rozhodnuti urcila cena ako cena majetku a kazdy dedic zdedil urcity podiel. K dnesnemu dnu pre urcite okolnosti nedoslo k vysporiadaniu, i ked bolo ustne povedane ze jeden z dedicov si byt casom odkupi. Lenze je r. 2007 a cena bytu sa zdvojnasobila, ale zaujemca /dedic/ sa dotazuje na cenu z r. 2003 a mysli si ze za tu cenu ho ma pravo kupit. Zvysok nesuhlasi a chce pristupit k predaju cudzej osobe. Je ale asi mozne ze tetno spoluvlastnik, ktory ma zhodou okolnosti najmensi podiel, bude robit problemy a nebude s predajom suhlasit. Takze zase sa len budeme natahovat.
Je mozne to teda predat a nejak donutit ho k predaju aj bez sudu?
Dakujem

Obávam sa, že nie je taká možnosť. Je to predsa len jeho majetok (ale keď len vo forme malého spoluvlastníctva), o ktorom môže slobodne rozhodovať.

TO, čoho sa dožaduje, nemá opodstatnenie v zákonoch - t.j. že požaduje odkúpiť ostatné spoluvlastnícke podiely za cenu z roku 2003. Keby sa vtedy spísala zmluva na tú cenu, mohol by sa na cenu zuvedenú v zmluve odvolať a vyplatiť len tú cenu. Ak sa ale vtedy nedohodli, súčasná cena je opäť závislá od dohody, ktorá sa bude odvíjať od súčasnej trhovej ceny.

Ostatní vlastníci môžu od neho požadovať vyplatiť súčasnú trhovú cenu alebo dať návrh na súd na predaj bytu tretej strane. Jedine súd môže toho aj keď menšinového vlastníka zaviazať predajom. Myslím, že sa tomu nevyhnente.

Teraz trosku studujem obciansky zakonnik a tam je v § 139

(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Mozem teda tomu rozumiet ze vacsina prehlasuje?

Teraz trosku studujem obciansky zakonnik a tam je v § 139

(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Mozem teda tomu rozumiet ze vacsina prehlasuje?

Nie, nemôžeš si pliesť pojmy "hospodárenie so spoločnou vecou" a "vykonávanie majetkových práv". V prípade hospodárenia, kde by mohla väčšina prehlasovať menšinu by mohlo ísť napr. o rozhodnutie o výmene strechy alebo novej omietke.

Vlastnícke práva nemôžu väčšinoví vlastníci menšinovému obmedziť ani zrušiť jednoduchým prehlasovaním, pokiaľ to zákon vyslovene neuvádza (napr. vyvlastnenie menšinových akcionárov - to však nie je tento prípad).

Dakujem.
Len som chcela vediet ako by sa to dalo riesit. Ale asi ked nedojde k dohode tak len sudne.
:)

Dakujem.
Len som chcela vediet ako by sa to dalo riesit. Ale asi ked nedojde k dohode tak len sudne.
:)
Ak sa nepodarí uzatvoriť mimosúdnu dohodu, môže sa hociktorý spoluvlastník obrátiť na súd, ktorý rozhodne o zrušení spoluvlastníctva niektorým z uvedených spôsobov.


1. Vec reálne rozdelí podľa výšky podielov. Tento spôsob prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva, ak rozdelením môžu vzniknúť samostatné veci v právnom zmysle slova, napr. ak dom možno rozdeliť na viaceré samostatné bytové jednotky. Rozdelením nemusia vždy vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely predtým spoločnej nehnuteľnosti (stavby nemusia mať rovnaký vek , pozemky nemusia mať rovnakú výmeru a pod.). Na tieto okolnosti sa pri rozhodnutí prihliada tak, že sa vyjadrí primeraná peňažná náhrada, ktorá sa priznáva príslušnému spoluvlastníkovi.

2. Súd vec prikáže za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Tento spôsob vyrovnania prichádza do úvahy, až keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie je možné. Súd vtedy určí, že jeden alebo viacerí zo spoluvlastníkov sa stávajú vlastníkmi tejto nehnuteľnosti a zároveň im určí povinnosť vyplatiť ostatných spoluvlastníkov primeranou náhradou.

3. Súd nariadi predaj nehnuteľnosti a výťažok z predaja rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov. Takýto spôsob prichádza do úvahy, ak ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechce, a preto ju nemožno pri vyrovnaní prikázať do vlastníctva jednému z nich za náhradu.

Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Takýmto dôvodom môže byť napr. zdravotný stav alebo vek niektorého zo spoluvlastníkov.

dakujem za info

Ak tomu dobre rozumiem, tak ak jeden súrodenec vlastní 1/3 domu a zároveň v ňom býva, a ďaľší dvaja súrodenci ktorí už vyleteli z hniezda by chceli vyplatiť svoj podiel, nemajú šancu sa dostať k peniazom ani prinútiť k predaju domu?

Podľa toho čo mi napísali, tak ak nie je dohoda medzi spoluvlastníkmi, tak je moznost vysporiadania len cez sud.
Dufam ze u nas to tak nebude, lebo na sudy nemam chut, a verim ze sa to v rodine vyriesi. I ked je pravda ze ked ide o taketo situacie v rodine sa to riesi asi najhorsie.