Výnimka zo zákona určite nie, ale choďte do Slovnaftu za osobou, čo má tieto veci na starosť. Pokiaľ by ste dom nestavali na potrubí, môže dať súhlas so stavbou RD vlastník produktovodu a potom to povolí aj stavebný úrad. K stavebnému konaniu sa pozýva aj vlastník produktovodu. Treba s ním dohodnúť potrebné vzdialenosti a prístup k produktovodu. Pokiaľ tá vzdialenosť je pre nich únosná, určite ten súhlas dajú. Treba to od nich pýtať písomne.

Ďakujem veľmi pekne za Vašu promptnú odpoveď. Práveže my sme na to prišli až po písomnom upovedomení Slovnaftu-produktovodu a tí sa stále odvolávajú na zákon a že majú zviazané ruky.

Ja si ani dosť dobre neviem predstaviť stavbu na pozemku, cez ktorý prechádza produktovod, to je niečo podobné, ako postaviť si obytnú nadstavbu na muničnom sklade... V skutočnosti to nemusí byť až tak zlé, akurát sa pýtam, čo potom, ak praskne potrubie produktovodu práve pod mojou stavbou? A ani tých 80 metrov od produktovodu nie je bohviečo. Za celé roky sa nemusí nič prihodiť, ale ak to praskne, nebude to nič píjemné.

...Vlastníme pozemok cca 24 árov, s dĺžkou 120 m. ... Jednoducho sme zistili, že cez náš pozemok vedie produktovod Slovnaftu ... Je nám to veľmi ľúto a cítime sa ukrivdení ...

Predpokladám podľa uvedeného, že produktovod sa po Vašim pozemkom objavil "z večera na ráno" a nikto sa neunúval, aby Vám oznámil, že ten produktovod pod Váš pozemok umiestnil. :rolleyes:

Za takú neslýchanú "drzosť" by som vlastníka produktovodu žaloval na súde. Najlepšie ihneď pred medzinárodnym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu.
:cool:

Ohlasujem sa až teraz, lebo ľady sa pohli, resp. "zamrzli". Tak na tú správu, že produktovod sa na pozemku objavil z večera do rána, len toľko, že asi tak. Skutočne sme nemali ani len tušenie, že je tam a už aj viem prečo. V r. 1984 dostal predch. majiteľ oznámenie o pokládke diaľkového kábla- nič viac. Dnes je to odôvodnené, že produktovody boli tajné a tak nemali ani majitelia vedieť, že sa na ich pozemku nachádzajú. Čiže máte 24 árovú záhradu, ale tak akurát na robotu............. Keby sme mali na stavbu peniaze "keš", postavili by sme načierno, ako to robia iní, zaplatili by sme pokutu a bolo by to vybavené, ale my potrebujeme pôžičku a tú bez stavebného povolenia nedostaneme, tak máme po starostiach aj po pár desaťtisíckach za projekt a ostatné...
Nevadí, touto správou som si nechcela vyliať dušu, ale dať náš príklad pre výstrahu tím, ktorí sa chystajú stavať, aby si najskôr overili všetky okolnosti okolo svojho pozemku, až potom kupovali projekt a pod. a ešte aj varovanie pre tých, ktorí kupujú pozemky za účelom stavby, aby tiež zistili, či tam nie je takýto nejaký problém. UPOZORŇUJEM: to, že v danej lokalite je postavené, alebo sa stavia, nie je záruka, že aj Vám sa to podarí!!!

Ohlasujem sa až teraz, lebo ľady sa pohli, resp. "zamrzli". Tak na tú správu, že produktovod sa na pozemku objavil z večera do rána, len toľko, že asi tak. Skutočne sme nemali ani len tušenie, že je tam a už aj viem prečo. V r. 1984 dostal predch. majiteľ oznámenie o pokládke diaľkového kábla- nič viac. Dnes je to odôvodnené, že produktovody boli tajné a tak nemali ani majitelia vedieť, že sa na ich pozemku nachádzajú. Čiže máte 24 árovú záhradu, ale tak akurát na robotu............. Keby sme mali na stavbu peniaze "keš", postavili by sme načierno, ako to robia iní, zaplatili by sme pokutu a bolo by to vybavené, ale my potrebujeme pôžičku a tú bez stavebného povolenia nedostaneme, tak máme po starostiach aj po pár desaťtisíckach za projekt a ostatné...
Nevadí, touto správou som si nechcela vyliať dušu, ale dať náš príklad pre výstrahu tím, ktorí sa chystajú stavať, aby si najskôr overili všetky okolnosti okolo svojho pozemku, až potom kupovali projekt a pod. a ešte aj varovanie pre tých, ktorí kupujú pozemky za účelom stavby, aby tiež zistili, či tam nie je takýto nejaký problém. UPOZORŇUJEM: to, že v danej lokalite je postavené, alebo sa stavia, nie je záruka, že aj Vám sa to podarí!!!

Aj tak si myslím, že to nie je v poriadku, a že ste poškodení to je fakt. Takže by som im ten pozemok ponúkol na odkúpenie, alebo žiadal výmenu za pozemok nezaťažený vecným bremenom a ak by to odmietli, tak by som to posunul na súd a žiadal aspoň odškodnenie. Veď Slovnaft je súkromná firma s miliardovými ziskami, tak nech ukážu ako si vážia súkromné vlastníctvo a hlavne zmysel pre férové podnikanie.

Ak Vám mám poradiť, potrebujem vedieť, či pozemok má v katastri bremeno a či sú uvedené pozemky v rozvojovom pláne mesta, alebo obce.
Teraz práve prejednávame vládny návrh zákona a uvažujem o novele, ktorá by vám uhradila nájom, alebo by boli majitelia potrubí povinný pozemok odkúpiť, ak vám neposkytnú náhradu rovnakej bonity.
Peter

Ďakujem za príspevok. V Katastri na liste vlastníctva žiadne bremeno nie je a o tom rozvojovom pláne mesta neviem Vám povedať. Je to veľmi pozitívne, že sa s tým ide niečo robiť, lebo zažiť taký šok a sklamanie aké postretlo nás neprajem nikomu. Najviac nás hnevalo, že sme o tom ani netušili a Vaše plánované legislatívne kroky by mali prispieť k tomu, aby sa aj ďalší netušiaci majitelia pozemkov dozvedeli čo im cez pozemok ide a ešte lepšie by bolo, keby im na základe Vášho návrhu vznikla nejaká kompenzácia.

Ešte raz Ďakujem za Váš záujem a úprimne Vám želám veľa pracovných i osobných úspechov.

Beáta

Pokiaľ je Váš problém ešte stále aktuálny, rád Vám pomôžem, len potrebujem podrobnejšie informácie o pozemku (číslo LV, číslo parcely, katastrálne územie, poprípade ostatné info).
Budem čakať na Vašu reakciu.

Ďakujem Vám veľmi pekne, ale už to nie je aktuálne. Prajem Vám veľa úspechov v osobnom i pracovnom živote.

Mojim poradcom som dal vypracovať vzhľadom na množiace sa dotazy tohto druhu právnu analýzu, bola smerovaná na elektrické vedenie - vzduchom i v zemi a je veľmi podobná vášmu prípadu

Vyjadrenie:
Vo verejnom záujme patrilo podľa zákona č. 79/1957 Zb. energetickým podnikom oprávnenie stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach elektrické vedenie s príslušenstvom, najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie, vstupovať a vchádzať s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo pri odstraňovaní vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo dotknuté, odstraňovať a okliesňovať stromovie prekážajúce vedeniu. Uvedené oprávnenia vznikli povolením na stavbu vedenia a zanikali zrušením vedenia; povinnosť trpieť ich výkon viazol na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno ( § 22 zákona č. 79/1957 Zb. ). Zákonom č. 70/1998 Z.z. , ktorý zrušil zákon č. 79/1957 Zb. , uvedené oprávnenia (k cudzím nehnuteľnostiam), ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostali nedotknuté. Rovnako zostali zachované ochranné pásma vytýčené podľa doterajších predpisov a výnimky z nich ( § 42 ods. 2 , 4 citovaného zákona ). Pre úplnosť treba uviesť, že ani zákon č. 656/2004 Z.z. , účinný od 1. januára 2005, ktorý zrušil zákon č. 70/1998 Z.z. inak nerieši oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, obmedzenia ich užívania, ochranné pásma vytýčené podľa doterajších predpisov a výnimky z nich ( § 69 ods. 10 , 11 citovaného zákona ).




Pozor!
Na konanie podľa zákona č. 70/1998 Z.z. sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. ), ak tento zákon neustanovuje inak ( § 41 ). Podobná právna úprava platí aj podľa zákona č. 656/2004 Z.z. ( § 67 ).

Prípadný návrh na súd:

Nárok, ako predmet súdneho konania, je vo všeobecnosti charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými odôvodňuje žalobca – navrhovateľ svoj nárok a žalobným petitom. Posúdenie zistených skutkových okolností pod určitú právnu normu je úlohou súdu ("iura novit curia").
Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových zistení, ktoré by umožňovali uplatnený nárok po právnej stránke podriadiť pod viac hmotnoprávnych noriem, je jeho povinnosťou podľa príslušných ustanovení vec posúdiť a o nároku rozhodnúť, a to bez ohľadu na to, či je v žalobe uvedený právny dôvod požadovaného plnenia; nakoniec žalobca nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke.

V takejto vyššie uvedenej veci by nebolo rozhodujúce, či žalobca (a to aj v petite) uvedie, že žiada vykonať na jeho nehnuteľnosti "vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody" resp. podobný petit (dikcia zhodná s ustanovením § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka ), ale naopak rozhodujúce je, ako v žalobnom petite formuluje konkrétnu povinnosť, ktorej uloženia žalovanej sa bude prípadne domáhať, teda vykonanie akých úprav navrhne a akými rozhodujúcimi skutočnosťami túto požiadavku odôvodnil

V občianskom súdnom konaní však nemožno prejednávať a rozhodovať veci upravené zákonom o energetike, ktoré majú byť prejednané v konaní vykonanom podľa všeobecných predpisov o správnom konaní alebo zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov;

Podľa ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ak ide o vážne ohrozenie, má ohrozený právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odstránenie hroziacej škody.

V prípade vážneho ohrozenia škodou priznáva Občiansky zákonník v rámci prevenčných povinností ohrozenému právo domáhať sa návrhom na začatie konania na súde, aby ohrozovateľovi bola uložená povinnosť vykonať určité vhodné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody; opatrenie môže spočívať v povinnosti ako zdržania sa určitého konania či určitej činnosti (povinnosť pasívna), tak priamo v určitom konaní či výkone, ktorým by hrozba vzniknutej škody bola odvrátená (povinnosť aktívna).
Časová súvislosť medzi hrozbou vzniknutej škody a opatrením na jej odvrátenie vyžaduje, aby súd také opatrenie uložil v danom časovom horizonte.
Ani ohrozený ako žalobca, sa však nemôže podľa tohto ustanovenia domáhať na súde ochrany takým navrhovaným opatrením, ktorý je zo zákona zverený rozhodnutiu správneho orgánu (v danom prípade Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky) a navyše podlieha povoleniu rozhodnutím vydaným v stavebnoprávnom konaní (k podobným záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 3 Cdo 81/2000 z 27. marca 2002 - pozri R 51/2004).



Pozor:
Na základe uvedeného v žiadnom prípade teda nemôže ohrozený navrhovať preloženie elektrického vedenia mimo obec, mimo vlastnú záhradu či vinicu, alebo prekládku vo forme podzemného kábla) !!!!!!!!!!!!!!!!!!! tieto skutočnosti nespadajú do kompetencie a právomoci súdov!

Úlohou súdov v prvom rade posúdiť, či obsah žaloby podľa svojej vecnej povahy predstavuje uplatnenie práva ohrozeného domáhať sa podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka , aby súd - uložil vhodné a primerané opatrenia k odvráteniu hroziacej škody.

Aký orgán je teda oprávnený v danej veci konať?:

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, vykonávajúce štátnu správu v energetike.

Odôvodnenie:
Zriadenie ochranného pásma, určenie vzdialeností, rozhodovanie o výnimkách a zákonné definovanie, k čomu slúži ochranné pásmo (na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky elektroenergetického zariadenia a na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku) upravujú ustanovenia § 19 , § 42 ods. 4 zákona č. 70/1998 Z.z. (resp. § 36 , § 69 ods. 11 zákona č. 656/2004 Z.z. ).
Možnosť a spôsob preložky elektroenergetického rozvodného zariadenia upravuje ustanovenie § 20 zákona č. 70/1998 Z.z. (resp. § 38 zákona č. 656/2004 Z.z. ).
Z doposiaľ uvedeného vyplýva, že ak zákon o energetike (zákon č. 70/1998 Z.z. , aj zákon č. 656/2004 Z.z. ) oprávňuje správny orgán v konaní, vykonanom podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, aby konal vo veciach upravených v tomto zákone (pokiaľ zákon výslovne neustanovuje inak), potom správny orgán koná a rozhoduje aj o prekládke elektrického vedenia v spojitosti s nedodržaným ochranným pásmom a hrozbou škody na živote a zdraví osôb a majetku, pretože uvedeného sa domáhal žalobca.
Právomoc správneho orgánu v prejednávanej veci zvýrazňuje aj obsah ďalších ustanovení zákona o energetike. Zákon č. 70/1998 Z.z. napr. ukladá držiteľovi licencie povinnosť zabezpečiť, aby technické zariadenia používané na výkon licencovanej činnosti spĺňali požiadavky na kvalitu, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, bezpečnosť technických zariadení a životné prostredie, ustanovené osobitnými predpismi [ § 9 ods. 10 písm. b) zákona č. 70/1998 Z.z. ], úrad vydáva predchádzajúci súhlas na výstavbu, rekonštrukciu alebo na zrušenie energetického zariadenia, ak ide o energetické zariadenia na rozvod a tranzit elektriny vysokého napätia a veľmi vysokého napätia [ § 10 ods. 3 písm. b) zákona č. 70/1998 Z.z. ].
Aj na základe uvedeného hľadiska je rozhodnutie o nároku aj vtedy ak je odôvodnený (hrozba škody na živote a zdraví osôb a majetku žalobcu) v právomoci správneho orgánu, v danom prípade Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, vykonávajúcom štátnu správu v energetike.
Práve tento správny orgán podľa zákona rozhoduje - okrem iného - o uplatnení opatrení, ak ide o ohrozenie bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky sústavy a siete alebo ohrozenie života a zdravia ľudí alebo majetku fyzických osôb a právnických osôb.

Uvedené opatrenia sa môžu ukladať aj ako povinnosť zabezpečiť alebo vykonať technické alebo organizačné opatrenia alebo povinnosť zdržať sa konania alebo činností.

Proti takémuto rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok; rozklad nemá odkladný účinok [ § 3 ods. 1 písm. a) , § 3 ods. 2 písm. i) bod 4 , § 3 ods. 3 písm. b) a c) a § 3 ods. 5 zákona č. 656/2004 Z.z. ].
V zmysle takýchto nárokov z vyššie uvedených dôvodov nemôže a nemá konať a rozhodovať súd, pretože v občianskom súdnom konaní nemožno prejednávať a rozhodovať veci upravené zákonom o energetike, ktoré podľa § 41 zákona č. 70/1998 Z.z. (resp. § 67 zákona č. 656/2004 Z.z. ) majú byť prejednané v konaní vykonanom podľa všeobecných predpisov o správnom konaní.

Teda, podľa zákona č. 656/2004 Z.z. – a pre danú vec - príslušný správny orgán (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky).

Iný záver o právomoci súdu prejednať a rozhodnúť danú vec nemožno vyvodiť ani s poukazom na ustanovenia § 151n , § 151o a § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
A to ani napriek tomu, že zákon č. 79/1957 Zb. v súvislosti s výstavbou elektrického vedenia používal pojem "vecné bremeno" ( § 22 ) nemožno prijať záver, že ide o súkromnoprávne oprávnenie.
V danom prípade ide o zákonné (legálne) vecné bremená, ktoré sú inštitútmi svojho druhu, dané vo verejnom záujme a patriace do sféry verejného práva. Ich podstata spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva alebo tiež o vymedzenie obsahu vlastníckeho práva verejnoprávnym predpisom.
O tom, či ide o inštitúty práva súkromného alebo verejného, rozhoduje podstata týchto inštitútov, nie ich pomenovanie. Rozhodovanie o žalobe súvisiace s existenciou (teda aj zmenou) takýchto vecných bremien tak ako je už vyššie uvedené, nie je v právomoci súdu.

K podobným záverom v danej veci možno dospieť aj v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka . Ochranné pásmo (jeho nerešpektovanie) a prekládka elektrického vedenia (t.j. premiestnenie niektorých prvkov elektroenergetického rozvodného zariadenia alebo zmena jeho trasy), nie sú inštitútmi súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenia vyplývajúce zo zákona o energetike.

Záver !

Do právomoci súdu v občianskom súdnom konaní podľa § 7 ods. 1 O.s.p. nepatrí rozhodovanie o prekládke elektrického vedenia ( § 20 zákona č. 70/1998 Z.z. ) ako aj rozhodovanie o opatreniach súvisiacich s prekládkou.

"Vecné bremená" vyplývajúce z ustanovení zákona č. 79/1957 Zb. , resp. zo zákona č. 656/2004 Z.z. sú inštitútmi sui generis; nemožno im priznať povahu súkromnoprávnych opatrení, lebo ide o obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme a v zmysle verejnoprávneho predpisu.

Pri prípadných riešeniach problémov resp. sporov súvisiacich s prekládkov sietí el. energie je potrebné postupovať v zmysle všeobecných predpisov správneho konania.

Orgán oprávnený v danej veci konať je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, vykonávajúce štátnu správu v energetike.


S pozdravom
Peter G.


Poznámka: Informácie a tvrdenia boli použité z rozhodnutí najvyššieho súdu!

Veľmi pekne ďakujem! Ak som ja, jednoduchý človek pochopila Váš príspevok, tak nemám právo ani súdnou cestou žiadať prekládku produktovodu, ale ak by sme stavali a produktovod by si dal podmienku, že dá povolenie len ak postavíme ochranný múr, mala by som nárok, aby ten ochranný múr hradil produktovod?
Ešte raz veľmi pekne ďakujem, je vidieť, že ste človek na správnom mieste!!!

ja mám skúsenosti s podobným prípadom - išlo o ochranné pásmo ŽSR, po mnohých peripetiach sa nám ale podarilo stavbu zrealizovať. Máte mapku pozemku s vytýčenou trasou produktovodu?

Aj ja by som rada požiadala dobrých ľudí o pomoc. Som rada, že ste otvorili tému produktovodu, týka sa aj nás. Máme niekoľko hektárov zatiaľ ornej pôdy v katastri obce Senec. A máme tú smolu, že cez naše pozemky vedie produktovod a bónus!!! navyše aj plynovod. Momentálne sa snažíme zistiť, kde môžeme získať mapku produktovodu aj plynovodu s presným zakreslením cez naše pozemky a s určením ochranných pásiem. Ochranné pásmo od produktovodu by malo byť 150 metrov, pre nás to znamená, že viac ako polovica plochy pozemkov je ochranné pásmo.
Na listoch vlastníctva nemáme zapísané vecné bremeno. Okolité pozemky sú už zastavané, radi by sme stavali aj my, prípadne pozemky predali. V územnom konaní obce je naša pôda vedená ako orná, ale je pravdepodobné, že sa tu bude dať stavať.
Chcem poprosiť o informáciu, čo môžeme v danej veci urobiť. Z odpovedí p. Gaburu9 vyplýva, že vec nemôžeme riešiť súdom. Existuje nejaká možnosť, že by si pozemky v ochrannom pásme vlastníci odkúpili alebo môžme žiadať prenájom? Majú právo takto nám znehodnotiť pozemky? Buďte takí dobrí a poraďte, ako postupovať ďalej. Privítam vaše múdre rady, viacerí ako p. Gabura9 a Milko007, no určite aj mnohí iní, sa v danej problematike lepšie orientujete. Máme vôbec nejakú šancu uspieť?
Teším sa na skorú odpoveď a ďakujem vopred. Všetkým pekný deň.

Dobrý deň,

Máme presne rovnaký problém. Pozemok je na okraji zastavanej zóny a je mesto označený ako pozemok na výstavbu rodinného domu. V roku 2004 bolo platné povolenie od Slovnaftu aj Transpetrolu. Vtedy sme ešte nemali možnosť stavať a povolenie po dvoch rokoch prepadlo.
Minulý rok sme žiadali o povolenie a Slovnaft aj Transpetrol (za pozemkom sú dva produktovody v jednej brázde) nám odmietol povoliť stavbu. Inak len pre info niektorých ľudí čo sem písali doteraz potrubie ide ešte nejakých 40 metrov za pozemkom takže žiadne stavanie na muničnom sklade to nieje.
Prečítal som si zákon 656/2004 a našiel som §69 ods. 11 v ktorom sa píše :"Ochranné pásma vytýčené podľa doterajších predpisov a výnimky z nich zostávajú zachované aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona". To znamená, že ak bolo povolenie vydané predtým a predtým bolo ochranné pásmo podľa STN 65 0204 70 metrov, tak by mali podľa zákona povolenie vydať. Sám teraz čakám na vyjadrenie od Transpetrolu.
Na Slovnaft budem písať až potom ak dostanem súhlasné stanovisko od Transpetrolu, lebo mi pripadalo, že robia s týmto povolením omnoho väčšie obštrukcie aj keď nechápem prečo.
Paródiou je, vedľa na pozemku je už teraz postavený a skolaudovaný dom, ktorý je od produktovodu 55 metrov.
Zaujal ma príspevok Gabura9. Chcel by som sa spýtať na jednu vec. Údajne tieto premrštené ochranné pásma oproti minulej STN 65 0204 (70m) majú byť zmené v zákoje, lebo problémy majú aj iné inštitúcie pri výstavbe a nielen súkromníci. Je to pravda?
Ak má niekto otázky tak ma nájdete na maile mayky3 zavináč tekro.sk(musel som to napísať takto aby to prešlo).
Smutné je, že na Transpetrole odomňa počuly minulý rok o tejto výmimke zo zákona (§69 ods. 11) prvý raz a ani Slovnaft ani Transpetrol Vám o nej radšej nič nepovie. Nechápem ich záujem nepovolovať stavby.

Prajem Vám všetkým zdarné riešenie Vašich problémov.

Aj ja by som rada požiadala dobrých ľudí o pomoc. Som rada, že ste otvorili tému produktovodu, týka sa aj nás. Máme niekoľko hektárov zatiaľ ornej pôdy v katastri obce Senec. A máme tú smolu, že cez naše pozemky vedie produktovod a bónus!!! navyše aj plynovod. Momentálne sa snažíme zistiť, kde môžeme získať mapku produktovodu aj plynovodu s presným zakreslením cez naše pozemky a s určením ochranných pásiem. Ochranné pásmo od produktovodu by malo byť 150 metrov, pre nás to znamená, že viac ako polovica plochy pozemkov je ochranné pásmo.
Na listoch vlastníctva nemáme zapísané vecné bremeno. Okolité pozemky sú už zastavané, radi by sme stavali aj my, prípadne pozemky predali. V územnom konaní obce je naša pôda vedená ako orná, ale je pravdepodobné, že sa tu bude dať stavať.
Chcem poprosiť o informáciu, čo môžeme v danej veci urobiť. Z odpovedí p. Gaburu9 vyplýva, že vec nemôžeme riešiť súdom. Existuje nejaká možnosť, že by si pozemky v ochrannom pásme vlastníci odkúpili alebo môžme žiadať prenájom? Majú právo takto nám znehodnotiť pozemky? Buďte takí dobrí a poraďte, ako postupovať ďalej. Privítam vaše múdre rady, viacerí ako p. Gabura9 a Milko007, no určite aj mnohí iní, sa v danej problematike lepšie orientujete. Máme vôbec nejakú šancu uspieť?
Teším sa na skorú odpoveď a ďakujem vopred. Všetkým pekný deň.

Trochu iné potrubia, ale aj to je skúsenosť.

Mapky - veľmi nemilú skusenosť máme s mapou vodovodu - sám Brat.vodárenská spoločnosť nevie kde vedie vodovod. Pri vybavovaní prípojky 2 dni sa kopalo tam, kde vôbec vodovod neviedol, až ďalší expert zistil, že vodovod je pod domom - SUPER. Asi 1 meter od toho vysoklakového vodovodu sa bágrovala žumpa a naviac ani v plánoch umiestnenia stavby, nikde sa o tomto vodovode nepísalo. Ak by pri žiadaní súhlasu na propojenie a vypracovávaní plánov umiestnenia stavby sa zistilo, že je cez pozemok takýto vodovod, určite by sme boli mali podobné problémy, ale aj tak to potrubie tam je, čo ak sa s ním niečo stane...praskne, to si radšej ani nechcem predstaviť.
Takže naozaj si overte, či tie mapy sú správne.

Úvaha o predaji pozemku - takýto pozemok ak chcete predať, musíte to oznámiť kupujúcemu čo je na vašom pozemku, nesmiete takúto závažnú informáciu zatajiť a potom to už asi ťažko predáte.

Vie niekto poradit, aky mame narok na odskodnenie v pripade, ze cez nase pozemky ide ropovod a plynovod? Uz som sa zapojila do tejto diskusie asi pred tyzdnom, ale nik sa neozval. Mozeme ziadat vlastnikov, aby si znehodnotene pozemky odkupili alebo platili aspon nejaky prenajom za pozivanie nasich pozemkov? Prosim o radu, lebo sa nevieme pohnut z miesta. Dakujem a zelam pekny den.

Mal som tiez problem, ze cez moj pozemok isiel plynovod, asi presne v polovici. Oslovil som SPP, dal som aj zalobu na sud, SPP nadalej nebol ochotny pristupit na ziadne riesenia s vysvetlenim, ze by museli odskodnovat vsetkych vlastnikov, tak som zalobu stiahol. Nakoniec sa mi podarilo pozemok predat ako zahradu.

výnimka
Z ostatnych dni viem, kolko namahy, casu, nervov, penazi - stoji len vybavenie stavebneho povolenia. Myslim si, kolko driny stoji vybudovat vlastny dom. Mozno len neviem pochopit, ze niekto obchadzanim zakona by nechal vyletiet svoju namahu do povetria.... prikladam foto...

plynovod, s ropovodom Druzba vedie po zadnej casti zahrad, foto je skreslene... Aj tak - nechcem ani domysliet keby sa tu obisiel zakon....

Dobrý deň.
chcel by som sa pripojiť a požiadať o pomoc.Máme tiež podobný problém ale s elektrárňami a plynom.
Sú to stavebné pozemky schválené v územnom pláne ale ide tadiaľ strednotlak plyn,stavať by sa tam dalo ale je problém s prístupom .Obecná cesta je nižšie ako náš pozemok a akeď chceme spraviť prístup tak nemôžme lebo paralelne s obecnou cestou ide plyn v našom pozemku,na liste vlastníctva neni žiadne vecné bremeno ale plynárne aspon vedia že tade ten plyn ide už horšie je to s elektrárňami,tie majú na našom pozemku stĺ vysok.napätia s odbočkou ku transformátoru celé to neni nikde podchytené lebo celé to vedie k čiernej stavbe čo máme robiť?všetci tvrdia že prekládky na vlastné náklady.Ale ja som nikomu nič nepodpisoval aby si tam ukladal siete,neni to pritiahnuté za vlasy? oni mne znehodnotili pozemok a ja si mám na vlastné náklady dávať robiť prekládky.

zaujimava tema, prispejem aj ja svojou troskou, aj ked u mna to nie je az taka tragedia...

na nasej ulici je cela rada domov, ktore maju hranicu pozemku 1m od cesty a po tuto hranicu maju pozemky aj oplotene. nas dom (a dalsie za nim) ma hranicu pozemku sice tiez 1m od cesty, avsak je bez oplotenia, pricom dom je cca 6m od tejto hranice (cize cca 7m od cesty).

ked telekominukacie pred cca 6 rokmi tahali opticke vedenie, isli po hranici pozemkov (cize 1m od cesty) az po nas dom. tam zrejme v domneni, ze ide o verejny pozemok, stocili vedenie az ku domu a od nas dalej tahaju vedenie po sukromnych pozemkoch. podotykam, ze neevidujem ziadnu ziadost, ci oznamenie z ich strany...

nejdem hovorit, ake to sposobuje komplikacie pri vystavbe plotu, sachty a pod.

co poviete na toto konanie telekomu? mame narok ziadat napravu?

Prosím Vás, aspoň v názvoch témy skúste dodržať pravopis.

Prosím Vás, aspoň v názvoch témy skúste dodržať pravopis.
Ale téma bola založená v roku 2007, tak týchto tu nehreš.Napíš moderátorovi, nech to opraví