predpokladam ze este nemate otvorenu živnosť, tak na živnostenskom urade si to vybavit- to je krok 1. Prihlasit sa do poistovni ako SZČO-krok 2. prihlasit sa na danovom urade ako SZČO-kde vam nasledne daju DIČ/aj ked nebudete platcom dph tak dic potrebujete/-aby ste si mohli uvedene prace fakturovat /predpokladam ze na zaklade faktur vas budu platit????/

Mám možnosť pracovať v jednej firme ako SZČO za výhodných podmienok, práca sa bude hýbať okolo počítačov, práca v predajni, sem tam výpomoc ke´d je treba a samozrejme je tam pevný pracovný čas.

A zásadná vec je že chcem to robiť na živnosť, čo musím pre to urobiť aby to nebola závislá práca.

Všetkým za akúkoľvek radu ´dakujem.

P.S.: čítal som tu nejaké príspevky ale nejak som nedopátral presne k tejto odpovedi.
.....ale je to čistá závislosť... :---

źivnosť mám ... už som aj mal ... tak čo mám spraviť, ako to vyriešiť ???

ešte stále som vysokoškolský študent a nedala by sa to nejak ošetriť dohodou ?? ... alebo nejak tak ?

źivnosť mám ... už som aj mal ... tak čo mám spraviť, ako to vyriešiť ???

Možno to vyriešiť aj tým, že budeš mať aj iného odberateľa, ktorému budeš fakturovať za svoje služby aspoň raz. Ak chceš mať živnosť, nemôže Ti nikto v tom brániť, charakter závislej práce by sa mal používať v prípade, ak zamestnávateľ núti zamestnanca pracovať u neho na živnosť - ide o ochranu. No toto v zákone nie je vôbec doriešené a domyslené. Možno časom.

Len dodám:
Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Ak budete pracovať ako predavač v predajni, tak ide naozaj o závislosť.

Ak budete do počítačov dávať pre odberateľov nejaké programy, robiť servis, poradenstvo ....nie ako závislý od svojho "zamestnávateľa", ale na vlastnú pasť, nebudete počúvať jeho príkazy .......pričom si pôjdete do práce kedykoľvek aj po pracovnej dobe tejto prevádzky (nie, keď Vám to "zamestnávateľ určí, musíš tu byť od 9-17, ste obmedzený), potom môžete byť SZČO.

Možno to vyriešiť aj tým, že budeš mať aj iného odberateľa, ktorému budeš fakturovať za svoje služby aspoň raz. Ak chceš mať živnosť, nemôže Ti nikto v tom brániť, charakter závislej práce by sa mal používať v prípade, ak zamestnávateľ núti zamestnanca pracovať u neho na živnosť - ide o ochranu. No toto v zákone nie je vôbec doriešené a domyslené. Možno časom.

1. No že to neni doriešené vidím sám ke´d som si čítal zákon ... že to je na chuja .... ale ja chcem pracovať na živnosť, teda ja som svojho budúceho "zamestnávateľa" dotlačil do toho, to je trocha rozdiel. Nakoľko by to bolo výhodné aj pre mňa aj pre neho. Lebo také veci ako sú zdr.poisťovňa, dane a aj sociálka si chcem riešiť sám.

2. A s tým druhým odberateľom to neni vôbec špatný nápad, že by som dvom alebo trom ĺu´dom fakturoval služby, jednému a druhému (nejakým kamošom) by som dal faktúry po 1000,- a svojmu reálnemu zamestnávateľovi 18.000,- ... je to realizovateľné ? Poprosím ešte nejaké príklady.

Ďakujem.

1. No že to neni doriešené vidím sám ke´d som si čítal zákon ... že to je na chuja .... ale ja chcem pracovať na živnosť, teda ja som svojho budúceho "zamestnávateľa" dotlačil do toho, to je trocha rozdiel. Nakoľko by to bolo výhodné aj pre mňa aj pre neho. Lebo také veci ako sú zdr.poisťovňa, dane a aj sociálka si chcem riešiť sám.

2. A s tým druhým odberateľom to neni vôbec špatný nápad, že by som dvom alebo trom ĺu´dom fakturoval služby, jednému a druhému (nejakým kamošom) by som dal faktúry po 1000,- a svojmu reálnemu zamestnávateľovi 18.000,- ... je to realizovateľné ? Poprosím ešte nejaké príklady.

Ďakujem.

Je to reálne - takto sa o tom predbežne bavíme so živnostníkmi, ktorý nechcú ísť do PP, ale trvajú na svojej živnosti. Ak vyfakturuješ aj v malej sume v roku niekomu inému, musí to stačiť.

1. No že to neni doriešené vidím sám ke´d som si čítal zákon ... že to je na chuja .... ale ja chcem pracovať na živnosť, teda ja som svojho budúceho "zamestnávateľa" dotlačil do toho, to je trocha rozdiel. Nakoľko by to bolo výhodné aj pre mňa aj pre neho. Lebo také veci ako sú zdr.poisťovňa, dane a aj sociálka si chcem riešiť sám.

2. A s tým druhým odberateľom to neni vôbec špatný nápad, že by som dvom alebo trom ĺu´dom fakturoval služby, jednému a druhému (nejakým kamošom) by som dal faktúry po 1000,- a svojmu reálnemu zamestnávateľovi 18.000,- ... je to realizovateľné ? Poprosím ešte nejaké príklady.

Ďakujem.Pokús sa vo svojich úvahách prejsť na inú filozofiu, skús formulovať svoje myšlienky inak , a síce ako SZČO. Až keď si to osvojíš, zistíš aké je tvoje postavenie v tom budúcom vzťahu.
Ako SZČO nemôžeš používať spojenie týchto slov - viď vyznačené. To nie je tvoj zamestnávateľ, lebo ty nie si zamestnanec. To sú tvoji odberatelia alebo zákazníci. Si im postavený na jednu rovnocennú úroveň, teda nie na závislosť, kedy ty ako zamestnanec konáš tak ako rozhodne zamestnávateľ. Skús zmapovať, čo tvoj budúci obchodný partner potrebuje a sám mu ponúkni riešenie jeho problému, ponúkni mu svoju službu, a ponúkni mu aj primeranú cenu (teda nie mzdu ani odmenu). Určite, že všetko je vecou dohody, teda dohodnete si to, čo bude obidvom stranám vyhovovať. A keďže SZČO koná vo vlastnom mene a na svoj náklad, tak okrem ceny by si nemal prijímať od svojho zákazníka iné "výhody", ktoré zvyčajne dostávajú zamestnanci - lebo ty nie si zamestnanec (napr. stravné lístky, pracovný odev a pod.).

Pokús sa vo svojich úvahách prejsť na inú filozofiu, skús formulovať svoje myšlienky inak , a síce ako SZČO. Až keď si to osvojíš, zistíš aké je tvoje postavenie v tom budúcom vzťahu.
Ako SZČO nemôžeš používať spojenie týchto slov - viď vyznačené. To nie je tvoj zamestnávateľ, lebo ty nie si zamestnanec. To sú tvoji odberatelia alebo zákazníci. Si im postavený na jednu rovnocennú úroveň, teda nie na závislosť, kedy ty ako zamestnanec konáš tak ako rozhodne zamestnávateľ. Skús zmapovať, čo tvoj budúci obchodný partner potrebuje a sám mu ponúkni riešenie jeho problému, ponúkni mu svoju službu, a ponúkni mu aj primeranú cenu (teda nie mzdu ani odmenu). Určite, že všetko je vecou dohody, teda dohodnete si to, čo bude obidvom stranám vyhovovať. A keďže SZČO koná vo vlastnom mene a na svoj náklad, tak okrem ceny by si nemal prijímať od svojho zákazníka iné "výhody", ktoré zvyčajne dostávajú zamestnanci - lebo ty nie si zamestnanec (napr. stravné lístky, pracovný odev a pod.).

Veľká pravda, presne tak sa bavím aj zo svojim budúcim odberateľom mojich služieb, "rovnocenne", hľadáme spoločne najvýhodnejšie riešenie pre obidve strany ... Ďakujem

Je to reálne - takto sa o tom predbežne bavíme so živnostníkmi, ktorý nechcú ísť do PP, ale trvajú na svojej živnosti. Ak vyfakturuješ aj v malej sume v roku niekomu inému, musí to stačiť.

Presne tak sme to aj vyriešili že budú 3 faktúry za mesiac a z toho 2 pre jeho známych ... takže táto vec by bola čiastočne uzavretá.

Možno to vyriešiť aj tým, že budeš mať aj iného odberateľa, ktorému budeš fakturovať za svoje služby aspoň raz.Už sa to tu viackrát rozoberalo a na poznámkach tohto typu, t.j. že závislý vzťah nie je vtedy, že sa fakturuje na viac subjektov zavádzali diskusiu iným smerom. Preto ešte opäť podporím názor. Závislá činnosť nespočíva v tom, koľkým subjektom fakturujeme, ale čo a za akých podmienok pre nich vykonávame. Do akej miery sa jedná o samostnú činnosť, vykonávanú na vlastnú zodpovednosť, so znášaním obvyklých rizík atď.

Úplne pokojne by sa mohlo stať, že fakturujem na 5 subjektov mesačne (rôzne činnosti) a z toho 1 činnosť bude posúdená ako závislá. Nezáleží na počte fakturácií, ale na podstate vzťahu medzi zmluvnými stranami.

Presne toto som chcel po prečítaní tejto diskusie zdôrazniť. Pri fakturácií trom "odberateľom" by sa dokonca mohlo paradoxne stať, že inšpektorát práce by všetky tieto tri vzťahy posúdil ako závislú činnosť.

Chcem sa spýtať ako to teda spraviť keď človek proste chce pracovať na živnosť? Máme opačný prípad, odberateľ chce aby človek u neho pracoval na HPP, ale on chce byť živnostník...

Chcem prispieť, aj ja chcem pracovať ako živnostník, som murár a mám partiu murárov, živnostníkov, pracujem už rok pre jednu sro, ktorá ma nenúti pracovať ako SZČO, len mi zháňa prácu, ktorú ja vykonám a za tú mi zaplatí, máme urobenú rámcovú zmluvu a s ostatným živnostníkmi mám spravené objednávky, je tento postup správny. Vykonávame stále tie isté práce, vždy na inej stavbe, nejde o závislú prácu? Sme zodpovední každý za seba, prečo by sme mali pracovať v pracovnom pomere, keď to nechceme. Môže sa nás tento zákon dotýkať. Prosím o reakciu.

A keď chcem do salónu prijať kaderníčku na živnosť, je to závislá práca? Ak áno, ako sa tomuto vyhnúť? Vďaka.

A keď chcem do salónu prijať kaderníčku na živnosť, je to závislá práca? Ak áno, ako sa tomuto vyhnúť? Vďaka.
Zamestnanca môžeš prijať, živnostníčku nemôžeš prijať - jej môžeš prenajať pult a kreslo. Spíšete si zmluvu o podmienkách za ktorých môže v tvojom salóne vykonávať živnosť (využívať ostatné priestory v salóne; či bude mať vlastný materiál, alebo bude používať tvoj a ako sa to zúčtuje a pod.). Nemôžeš jej dávať pokyny "príkazom" kedy má robiť, ako má robiť, koho má zobrať... a pod. ako zamestnancovi. So živnostníčkou sa musíš na všetkom dohodnúť. Je na tej istej tvojej úrovni, nie je ti podriadená. Keď to bude takto fungovať, nebude to závislá práca.

Ďakujem za odpoveď.

Prosím o reakciu na môj príspevok z 29.7.2007, či nejde o závislú prácu. Ďakujem